Rozsudok · Spotrebiteľské zmluvy · Judgement

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 23Csp/58/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121238067
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Rigáňová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6121238067.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Zuzanou Rigáňovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. advokátskou kanceláriou Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1. Y. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. XX, Bratislava, 2. X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Bratislava - V. U., zastúpení
advokátskou kanceláriou WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Duchnovičovo námestie 1, Prešov, IČO:
50 680 552, o zaplatenie 15.739,96 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným 1/,2/ sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou dňa 28.01.2021 Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd
v upomínacom konaní uložil žalovaným 1/,2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť 15.739,96 eur s úrokom z
omeškania 5 % ročne zo sumy 11.120,44 eur od 25.03.2020 do zaplatenia, titulom nesplateného úveru
poskytnutého žalovaným 1/,2/ na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 5118880966 uzatvorenej dňa
14.09.2016 medzi žalovanými 1/,2/ a právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s., so
sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa §
524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 24.03.2020 medzi postupcom
Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalobcom, postúpil postupca
na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. V čase postúpenia pohľadávky bol žalovaný napriek písomnej
výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči
postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovanými dňa 14.09.2016
zmluvu č. XXXXXXXXXX , ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení

ich dodatkov a na základe zmluvy postupca poskytol žalovaným peňažné prostriedky. Podmienky
čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo VOP.
Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy
o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka „zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy,
a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky." Žalovaní napriekopakovaným výzvam postupcu neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť
podľa zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 02.12.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu
01.12.2019, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu

predstavovala ku dňu jej postúpenia sumu vo výške 15 739,96 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške
11 120,44 eur, z riadneho úroku vo výške 4 112,53 eur, z úroku z omeškania vo výške 452,07 eur a
z poplatkov vo výške 54,92 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca
deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým
systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaní po postúpení

pohľadávky do dňa podania žaloby nevykonali žiadne úhrady. Ku dňu podania žaloby dlžná suma
predstavuje sumu vo výške 15 739,96 eur a pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 11 120,44
eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 4 112,53 eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo
výške 452,07 eur a z neuhradených poplatkov vo výške 54,92 eur. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka „Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi,
ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z

omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.“ Podľa § 369 ods. 3
Obchodného zákonníka „Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno
dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.“ S
účinnosťou od 01.02.2013 je výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. tak, že
výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ustanovenia čl. 2
ods. 2 Civilného sporového poriadku „Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;
ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý spravodlivo.“

Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku „Každé ustanovenie tohto zákona je
potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť
pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s
trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.“

Žalobca ohľadom uplatnených zmluvných úrokov k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v sporoch s
ochranou slabšej strany zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 30.07.2019 sp. zn. 6Cdo/113/2018, ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa
07.08.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94-17, ktorý je obsiahnutý v právnej vete rozhodnutia:
„v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky, dovolací

súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta
2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania
je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve,
odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu
vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého

úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia.
Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru,
ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania. Žalobca v konaní uplatnil
úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom 25.03.2020,
t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní nároku žalobcu v celom rozsahu vyhovel
platobným rozkazom č. 3Up140/2021 zo dňa 23.02.2021, ktorý žalovaným nebolo možné doručiť
do vlastných rúk. Po návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní upomínací súd vec postúpil na jej
prejednanie príslušnému tunajšiemu súdu.

4. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe ( zároveň, ako podanie označil, aj vyjadrení k replike žalobcu na
vyjadrenie žalovanej 2/ k žalobe) uviedol, že úver nebol zosplatnený platne, a teda ani nemohlo dôjsť
k postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu z dôvodu rozporu s ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ,
nakoľko termín konečnej splatnosti podľa zmluvy v čase postúpenia nenastal ,ten bol dojednaný až na

deň 20.09.2024.
Neplatnosť zosplatnenia vidí žalovaný 1/ v tom, že neboli naplnené požiadavky ust. § 53 ods. 9 OZ. Z
právneho úkonu -Výzva zo dňa 30.10.2019 vyplýva, že dlžná pohľadávka banky je celkovo 5252,33 eur,
výška splátky podľa zmluvy ale bola 216,92 eur. Vo výzve veriteľ upozornil spotrebiteľa, „že ak dlžnúsumu v stanovenej lehote neuhradí, Banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Pohľadávky
Banky, čím sa stane splatnou v celom rozsahu. V takom prípade stratíte výhodu splátok a Pohľadávku
bude potrebné uhradiť v celku.“ Pôvodný veriteľ tak za účelom zabránenia vyhlásenia predčasnej

splatnostiodžalovanéhopožadovaluhradeniesumyvovýške5252,33eur,ktoráďalekoprevyšujevýšku
splátky podľa zmluvy. Uvedené je zjavne v rozpore s požiadavkou ust. § 53 ods. 9 OZ. Žalovaný 1/
zároveň poprel doručenie Výzvy zo dňa 30.10.2019, resp. akéhokoľvek iného právneho úkonu podľa
ust. § 53 ods. 9 OZ a tiež poprel doručenie výzvy podľa ust. § 565 OZ. Má za to, že žalobca nepreukázal
doručenie týchto právnych úkonov do dispozičnej sféry žalovaného. V zmluve o splátkovom úvere je

ako termín konečnej splatnosti uvedený dátum 20.09.2024, z čoho jasne vyplýva, že termín konečnej
splatnosti splátkového úveru v čase údajného postúpenia pohľadávky nenastal a teda postúpenie je
neplatné pre rozpor s ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ.
Žalobca tiež v žalobe tvrdí, že súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky, ktoré však
žalovaným neboli zo strany súdu doručené a žalovanému neboli doručené ani počas uzatvárania zmluvy
(ani pred, ani počas, ani po uzavretí zmluvy), a teda netvoria platnú súčasť zmluvy. Žalovaný 1/ poukázal

na to, že RPMN je v Zmluve uvedená vo výške 16,25 % a celková čiastka vo výške 20.832.32 eur.
Tieto hodnoty sú uvedená nesprávne, a to z dôvodu, že získanie benefitu zľavy z úrokovej sadzby bolo
podľa Zverejnenia podmienené zriadením účtu v banke a splnením ďalších podmienok, no poplatok za
vedenie bežného účtu nebol zohľadnený pri výpočte RPMN ani v celkovej čiastke, ktorú musel žalovaný
1/ uhradiť.

5. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k žalobe uviedla, že Civilný sporový poriadok, na rozdiel od Občianskeho
súdneho poriadku, je koncipovaný jednak na hľadaní tzv. formálnej pravdy (na rozdiel od pravdy
materiálnej), jednak je založený na povinnosti strán sporu najprv tvrdiť rozhodujúce skutkové tvrdenia
podľa hmotného práva (prednášať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany), teda

uniesť bremeno tvrdenia, a následne preukázať svoje priame skutkové tvrdenia dôkazmi, teda uniesť
dôkazné bremeno.
Nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť rezultuje do procesnoprávnej sankcie v podobe prehry sporu,
čo vyplýva aj z dôvodovej správy k ustanoveniu § 150 Civilného sporového poriadku, v zmysle
ktorého „Navrhovaná právna úprava zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej

nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu.“.
Musí zároveň ísť o priame tvrdenia strany sporu. Civilný sporový poriadok neumožňuje tvrdenia
nepriame, prostredníctvom odkazu na označené alebo predložené dôkazné prostriedky, práve naopak,
takéto „zjednodušovanie“ povinnosti tvrdenia výslovne zakazuje v ustanovení § 132 ods. 2 Civilného
sporového poriadku: „Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené

dôkazy.“. Nestačí, že určité skutočnosti prípadne vyplývajú z dôkazných prostriedkov. Bolo by v rozpore
s požiadavkami rovnosti zbraní a kontradiktórnosti sporového procesu, keby mala protistrana „hádať“,
ktoré skutočnosti tvoria predmet sporu; je preto elementárnou povinnosťou žalobcu skutkovo vymedziť
tvrdenie, a následne preukázať tvrdené skutočnosti v rámci dôkazného bremena. Spoločnosť EOS KSI
Slovensko, s.r.o., je postupník, ktorý údajne nadobudol pohľadávku od spoločnosti Slovenská sporiteľňa,

a. s., sídlo Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653. Žalobca v žalobe síce tvrdí, že „Žalovaní napriek
opakovaným výzvam postupcu neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť
podľa zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 02.12.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu
01.12.2019, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní.“ V zmysle ust. § 53
ods. 9 OZ: „Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ

uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“ Predpokladom
platného zosplatnenia splátkového úveru podľa platnej legislatívy (ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964
Z. z.) je, že veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva vyhlásiť
predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru a že toto upozornenie ako jednostranný adresný právny

úkon je adresátovi doručený (ust. § 45 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z.). V tejto súvislosti žalovaná 2/
poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obo 283/2003, (zverejnené Zo súdnej praxe
č. 1/2007), z ktorého vyplýva: „Pri posudzovaní účinkov doručovania jednostranného právneho úkonu v
súdnom konaní musí byť nepochybne preukázané doručenie tohto úkonu a nie je možné vychádzať len
z predpokladov dôjdenia tejto zásielky adresátovi jednostranného právneho úkonu na základe odoslania

tejto zásielky na pošte.“. Žalobca, na ktorom je bremeno tvrdenia, tak nielenže neuniesol dôkazné
bremeno, ale dokonca ani len bremeno tvrdenia k tomu, že by postupca splnil svoju povinnosť podľa
ust. § 53 ods. 9 OZ a že tento právny úkon bol v súlade s platnou právnou úpravou a súdnou praxou
žalovanej 2/ riadne doručený, resp. čo i len odoslaný. Súd koná o podanej žalobe, teda o vznesenýchprostriedkoch procesného útoku - skutkových tvrdeniach žalobcu. Nakoľko žalobca v žalobe (návrhu
na vydanie upomínacieho platobného rozkazu) netvrdí žiadne skutkové tvrdenie ani neoznačil žiaden
dôkaz o tom, či a ako si postupca splnil svoju povinnosť uvedenú vyššie a termín konečnej splatnosti

podľa zmluvy bol 20.09.2024, má žalovaná 2/ za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, že pôvodný
veriteľ bol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť splátkového úveru a teda že pohľadávka mohla byť
z postupcu postúpená na postupníka (ust. § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. ). Vzhľadom na uvedené
žalovaná 2/ nemá čo popierať a nemá vzniesť aké prostriedky procesnej obrany. Z toho dôvodu je
potrebné žalobu zamietnuť. Žalobca v žalobe tvrdí, že „Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok

uzavretej podľa S 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 24.03.2020 medzi
postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalobcom, postúpil
postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný bol v
čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo
i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní..“ avšak
predpokladom platného postúpenia pohľadávky je, že banka písomne výzve klienta postupom podľa

ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách a táto výzva ako jednostranný adresný právny úkon je adresátovi
doručený (ust. § 45 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z.). Návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný
na súd dňa 28.01.2021. Žalobca, na ktorom je bremeno tvrdenia, však nepredniesol žiadne skutkové
tvrdenie, že by postupca (pôvodný veriteľ) doručil alebo aspoň odoslal žalovanému 1/ výzvu podľa ust. §
92 ods. 8 Zákona o bankách. Súd koná o podanej žalobe, teda o vznesených prostriedkoch procesného

útoku - skutkových tvrdeniach žalobcu. Nakoľko žalobca v žalobe (návrhu na vydanie upomínacieho
platobného rozkazu) netvrdí žiadne skutkové tvrdenie o tom, či a ako si postupca (pôvodný veriteľ)
splnil povinnosť podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách má žalovaná 2/ za to, že žalobca neuniesol
bremeno tvrdenia a je potrebné žalobu zamietnuť. Ďalej poukázal tiež na to, že podľa zmluvy o postúpení
(čl. XIII. Trvanie Zmluvy, bod 13.2) je účinnosť zmluvy o postúpení viazaná na deň pripísania odplaty

na bankový účet postupcu podľa čl. VI. tejto zmluvy o postúpení. Žalobca však nepredniesol žiadne
skutkové tvrdenia a neoznačil žiaden dôkaz o tom, že by táto odplata bola uhradená. Keďže žalobca v
tomto smere nič neuvádza, žalovaná 2/ nemá čo poprieť. V tejto súvislosti žalovaná 2/ poukázala na to,
že podľa ust. § 526 ods. 1 OZ: „Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu
oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník

postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.“ Žalobca
v návrhu nepredniesol žiadne skutkové tvrdenia a neoznačil žiaden dôkaz o tom, že by oznámenie o
postúpení pohľadávky bolo žalovanej 2/ doručené alebo aspoň odoslané. Keďže žalobca v tomto smere
ani nič netvrdí, žalovaná 2/ v tomto nemá čo popierať. Žalobca v návrhu neuvádza žiaden prostriedok
procesného útoku k tomu, na základe čoho (akého dojednania / práva) došlo k vyhláseniu mimoriadnej

splatnosti splátkového úveru. Žalobca v tejto súvislosti odkazuje na podanie zo dňa zo dňa 02.12.2019,
ktorým dňa 01.12.2019 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalobca však neprednáša nijaké skutkové
tvrdenia o tom, či tento jednostranný adresný právny úkon bol žalovanej 2/ riadne doručený (ust. §
45 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z. a opätovne aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obo
283/2003, zverejnené Zo súdnej praxe č. 1/2007). Vzhľadom na uvedené žalovaná 2/ nemá čo popierať

a nemá vzniesť aké prostriedky procesnej Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, že pôvodný veriteľ mal
právo vyhlásiť predčasnú splatnosť splátkového úveru a teda že pohľadávka mohla byť z postupcu
postúpená na postupníka (ust. § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. ), nakoľko termín konečnej splatnosti podľa
zmluvy bol 20.09.2024. Z tohto dôvodu je potrebné žalobu zamietnuť. Žalovaná 2/ ďalej namietla, že
návrh na vydanie PR je neurčitý v dôsledku neunesenia bremena tvrdenia žalobcu. Žalobca v návrhu

uvádza: „Dlžná suma k dnešnému dňu predstavuje sumu vo výške 15 739,96 eur, pričom pozostáva: -
z neuhradenej istiny úveru vo výške 11120,44 eur- z neuhradeného riadneho úroku vo výške 4 112,53
eur - z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 452,07 eur - z neuhradených poplatkov vo výške
54,92 eur. “ Z návrhu však nie je zrejmé, kedy dlh vznikol, z čoho tento dlh pozostáva, ako dospel
žalobca práve k uvedenej sume, v dôsledku čoho je návrh neurčitý a zmätočný a žalovaná 2/ sa k nemu

nevie relevantným spôsobom vyjadriť. Nakoľko žalobca tak, ako je uvedené vyššie, nevzniesol také
prostriedky procesného útoku, ktoré preukazujú jeho legitimáciu v tomto konaní, žalovaná 2/ nemá čo
popierať a nemá vznášať aké prostriedky procesnej obrany. Z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia zo
strany žalobcu navrhla žalovaná 2/, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a priznal žalovanej 2/ nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%. K vzneseným prostriedkom procesného útoku, vymedzenými

skutkovými tvrdeniami v žalobe, žalovaná 2/ vzniesla tieto prostriedky procesnej obrany:
Žalobca v žalobe tvrdí nasledovné: „Postupca uzatvoril so žalovanými dňa 14.09.2016 zmluvu č.
5118880966 (ďalej len Zmluva"), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení
ich dodatkov (ďalej len „VOP”). Na základe zmluvy postupca poskytol žalovaným peňažné prostriedky.Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo VOP“ Žalobca v
návrhu poukazuje aj na VOP (avšak len všeobecne a bez toho, aby prednášal konkrétny a priamy

prostriedok procesného útoku k nejakému jeho ustanoveniu). K uvedenému tvrdeniu žalovaná 2/ uviedla
nasledovné:
V prvom rade poukázala na to, že sa však s týmito VOP oboznámila až v priebehu tohto súdneho
konania, ďalej, že Obchodné podmienky sa nikdy nestali súčasťou zmluvy, do zmluvy neboli
inkorporované správne, Žalovaná 2/ nimi nie je viazaná, nikdy tieto nepodpísala a nikdy sa s nimi

neoboznámila. V zmysle záverov odbornej literatúry platí, že „Ak používame termín spotrebiteľská
zmluva, máme na mysli predovšetkým samostatne oddelenú zmluvu ako dvojstranný právny úkon, ktorá
sa zmluvným stranám na schválenie a podpis predkladá autonómne, najčastejšie v podobe samostatnej
listiny. Zmluvné podmienky sa naproti tomu vykladajú jednak ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy,
a jednak ako súčasť ucelenej sústavy komplexu zmluvných podmienok, najčastejšie všeobecných
obchodných podmienok alebo všeobecných poistných podmienok. Problematika spotrebiteľskej zmluvy

preto nevyhnutne zahŕňa aj potrebu vyriešenia otázky inkorporácie zmluvných podmienok, resp.
všeobecných obchodných podmienok do spotrebiteľskej zmluvy v pozícii jej súčasti. Práve problematika
platnej inkorporácie zmluvných podmienok predstavuje nielen podmienku a predpoklad ich záväznosti
pre spotrebiteľa, ale tvorí súčasne pilier súdnej kontroly a ochrany práv spotrebiteľa. Ak totiž niet platnej
inkorporácie, niet záväznosti zmluvných podmienok.“1

„Pre platnosť dojednaní obsiahnutých v zmluvných podmienkach a predstavujúcich súčasť režimu
spotrebiteľského záväzku je nevyhnutné v spotrebiteľskej zmluve vymedziť tzv. inkorporačnú doložku,
ktorej účelom je začleniť zmluvné podmienky do právneho režimu súčasti spotrebiteľskej zmluvy.
Takáto inkorporačná klauzula musí spĺňať požiadavky na transparentné zmluvné dojednanie a nemôže
predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže v tomto prípade by bolo použitie zmluvných

podmienok v režime spotrebiteľského záväzku úplne vylúčené. Inkorporačná doložka preto v tomto
zmysle plní funkciu dojednania umožňujúceho zmluvné podmienky použiť. Ide o odlišný režim ako je
tomu v prípade klasických súkromnoprávnych záväzkov, keďže v ostatných prípadoch právo použiť
zmluvnépodmienkyupravujespravidlazákon.Znenieinkorporačnejdoložkysavpraxirôzni,štandardne
však spravidla znie tak, že označuje konkrétne všeobecné obchodné podmienky, ktoré sa majú stať

súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, a s ktorými musí byť spotrebiteľ oboznámený, pričom vo svojej
deklaratórnej časti výslovne vymedzuje, že zmluvné podmienky upravené štandardizovaným spôsobom
upravené mimo rámec spotrebiteľskej zmluvy sa za konkrétnych podmienok stávajú jej súčasťou.
Takýmito podmienkami môžu byť napríklad osobitne uvedený podpis spotrebiteľa, predchádzajúce
oboznámenie sa spotrebiteľa s obchodnými podmienkami, predchádzajúce odovzdanie vyhotovenia

zmluvných podmienok a pod.“
„Inkorporácia zmluvných podmienok je mimoriadne významná a v rámci testu neprijateľnosti zmluvných
podmienok je potrebné jej venovať adekvátny význam. Najčastejším dôvodom neprijateľnosti zmluvných
podmienok bude netransparentnosť inkorporačnej doložky, jej nejasnosť a nezrozumiteľnosť a prípadne
aj značná nerovnováha v neprospech spotrebiteľa.“2 Ústavný súd ČR k tomu v náleze z 11. novembra

2013, I. ÚS 3512/11, uviedol, že „...samotný podpis pod tzv. včleňovacou klauzulou pre uplatnenie
obchodných podmienok sám osebe nepostačuje, ale je potrebné, aby bol zároveň naplnený aj druhý
predpoklad, teda známosť zmluvných podmienok alebo ich priloženie. Dôkazné bremeno preukázania
naplnenia uvedených predpokladov pritom zaťažuje osobu, ktorá sa ustanovení obchodných podmienok
dovoláva.“ Zároveň, je potrebné si uvedomiť skutočnosť, že zmluva je formulárová, je vopred pripravená

pôvodným veriteľom a žalovaná 2/ nemala možnosť znenie tejto formulárovej zmluvy ovplyvniť, a
to žiadnym spôsobom. Jediný, kto zodpovedá za súlad zmluvy so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, je pôvodný veriteľ.
Žalovaná 2/ podpísala formulárovú zmluvu tak, ako ju na podpis pripravil pôvodný veriteľ, ktorý je teda
jediným subjektom, ktorý zodpovedá za: a) Súlad zmluvy so všeobecne záväznými právnymi predpismi,

a b) Platnú inkorporáciu OP do zmluvného vzťahu. Žalovaná 2/ formulárovú zmluvu podpísala, ale OP
nikdy neprevzala, nikdy jej neboli doručené, nikdy sa s nimi neoboznámila a nikdy s nimi neprejavila
súhlas. Z tohto dôvodu OP neboli do zmluvy platne inkorporované a žalovaná 2/ nimi nemôže byť
viazaná. Žalovaná 2/ ako priemerný spotrebiteľ nemá dostatok právnych a iných vedomostí a ani také
možnosti ako pôvodný veriteľ, pre ktorého pracujú vlastní právnici alebo advokátske kancelárie, aby

počas uzatvárania zmluvy vedel, čo má byť a čo nemá byť súčasťou zmluvy. Navyše, keďže OP nie
sú podpísané zo strany žalovanej 2/, nikdy ich neprevzala, ako môže žalovaná 2/ skontrolovať, čo bolo
obsahom OP, s ktorými mala údajne prejaviť súhlas? Ako má poznať obsah svojich práv a povinností?
Kde je zaručené a ako je preukázané, že pôvodný veriteľ OP nemenil so spätnou účinnosťou podľatoho, ako sa vyvíja judikatúra? Práve preto je platná inkorporácia OP do zmluvy kľúčová a jediným
zodpovedným subjektom v tomto smere je pôvodný veriteľ. Ďalej žalovaná poukázala aj na bezúročnosť
a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru a prehlasuje, že všetky platby, ktoré historicky v súvislosti

z predmetným úverom vykonal započítava najprv na istinu a potom na úroky. Predmetná zmluva je
zmluvou formulárovou, ktorej obsah žalovaná 2/ nemohla meniť, mohla ju len ako celok prijať alebo
len ako celok odmietnuť. Zmluva je v hrubom rozpore so zákonom, smernicou Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane
spotrebiteľa“) a Občianskym zákonníkom. Nakoľko je spotrebný úver bezúročný od samotného počiatku
zmluvy, žalovaná 2/ uvádza, že všetky svoje platby vykonal len a výlučne na istinu úveru a v prípade, ak
istinu preplatil, tak pôvodný veriteľ / žalobca sa bezdôvodne obohatil. V zmluve nie sú uvedené nižšie
uvedené náležitosti, resp. tieto sú uvedené nesprávne (čo má v zmysle konštantnej súdnej praxe ten istý
účinok, ako keby zmluva uvedenú náležitosť neobsahovala): 1. predpoklady použité na výpočet ročnej

percentuálnej miery nákladov (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm.
k) Zákona) - v zmluve je táto náležitosť vyjadrená nesprávne, 2. ročná percentuálna miera nákladov,
vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (náležitosť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona) - v zmluve je táto náležitosť
vyjadrená nesprávne, 3. celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná na základe údajov

platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona) - v zmluve je táto náležitosť vyjadrená nesprávne, 4. výška
splátky (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. l) Zákona) - v zmluve je
táto náležitosť vyjadrená nesprávne, 5. doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (náležitosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona) - v zmluve je tento údaj vyjadrený

nesprávne. Zároveň žalovaná 2/ uviedla, že zákon ( §9 ods.2 písm. j)) ako aj Smernica (čl. 10 ods.
2 písm. g)) požadujú, aby boli v zmluve o splátkovom úvere uvedené „všetky predpoklady použité na
výpočet tejto miery“. Uvedené slúži na i) kontrolu správnosti postupu poskytovateľa splátkového úveru
pri vypočítavaní RPMN zo strany orgánov kontroly (vrátane súdov), a ii) informovanie spotrebiteľa.
V predmetnej zmluve síce sú uvedené nejaké predpoklady použité na výpočte RPMN, avšak na ich

základe nie je možné vôbec skontrolovať správnosť výpočtu RPMN, a teda má to rovnaký účinok,
ako keby v Zmluve neboli uvedené vôbec. V danej veci je RPMN v zmluve uvedená vo výške 16,25
%, táto hodnota je v však v zmluve uvedená nesprávne, a to z nasledovného dôvodu: Zo zmluvy
vyplýva: „Zľava z Úrokovej sadzby: „Banka poskytuje zľavu z Úrokovej sadzby vo výške a za podmienok
uvedených vo Zverejnení“ Podľa Zverejnenia: „Výška zvýhodnenia z úrokovej sadzby určenej Bankou

Zverejnením (úrokové sadzby pre produkty v aktuálnej ponuke bez zvýhodnení): -1,50% p.a., ak: - je
v zmluve o úvere dohodnutý ako účet pre splácanie Klienta Účet1) vedený v Banke a tento Účet nie je
v nepovolenom prečerpaní a - má Klient Účet sporenia2) vedený v Banke a - na Účet sporenia bude
každý kalendárny mesiac pripísaná aspoň minimálna Suma sporenia...“ Získanie benefitu bolo teda
podmienené zriadením účtu v banke a splnením ďalších podmienok. Podľa sadzobníka (str. 4), ktorý

doložil žalobca, bol mesačný poplatok za vedenie bežného účtu 5,90 eur, pričom žalovaná 2/ namieta,
že sa s cenníkom oboznámila až v rámci tohto súdneho konania. Namieta tiež , že tieto poplatky nie sú
zohľadnené pri výpočte RPMN ani v celkovej čiastke, ktorú musí žalovaná 2/ uhradiť. Celková čiastka,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa zmluvy, je v zmluve uvedená vo výške 20.823,32 eur, táto suma
je uvedená nesprávne, a to z dôvodov uvedených vyššie, pre ktoré je v zmluve nesprávne uvedená aj

RPMN (t.j. neuvedenie nákladov na doplnkové služby). Vzhľadom na uvedené sa spotrebiteľský úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa Zmluvy bola mesačná výška splátky 216,92 eur, avšak
zároveň bolo v zmluve uvedené, že poplatok za poistenie k úveru je vo výške 7,34 eur mesačne, splatný
v termíne a periodicite splátky úveru a že poplatky platí dlžník v splátke úveru, ak nie je dohodnuté
inak. Žalovaná 2/ preto namietla , že v zmluve nie je uvedená výška splátky bez poplatkov, v dôsledku

čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva v čase jej uzatvárania musela podľa
Zákona účinného v čase jej uzatvárania zo Zákona (§ 9 ods. 2 písm. f)) obsahovať: a) termín konečnej
splatnosti, a b) dobu trvania zmluvy. S účinnosťou od 1.5.2018 slovenský zákonodarca pristúpil k
novelizácii predmetného ustanovenia Zákona a to zákonom č. 279/2017 Z. z. a to tak, že v ust. § 9 ods.
2 písm. d) sa vypúšťajú slová „a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. S účinnosťou od

dátumu uvedeného vyššie teda bude postačovať vyjadrenie len jednej z náležitostí týkajúcej sa trvania
zmluvy / konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ako vyplýva z dôvodovej správy uvedenej k Zákonu
č. 279/2017 Z. z. , samotný slovenský zákonodarca pristúpil k novelizácii sporného ustanovenia, a to
výlučne z dôvodu, že toto ustanovenie je v rozpore so Smernicou. Až do účinnosti novely zákona všakzmluvy musia obsahovať uvedenie aj termínu konečnej splatnosti, aj dobu trvania zmluvy - v opačnom
prípade je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 Zákona. Termín konečnej
splatnosti je v zmluve vyjadrený správne, a to dňom 20.09.2024, doba trvania zmluvy je však uvedená

neurčito a netransparentne, dokonca ani nie je uvedená priamo v zmluve, ale v dokumente Štandardné
európske informácie o sp. úvere, a to nasledovne: „Zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu
Úverového vzťahu, až do vysporiadania všetkých záväzkov, ktoré vznikli na základe alebo v súvislosti
s úverom“.
V zmysle konštantnej judikatúry má byť doba trvania zmluvy uvedená v jednotkách času (dni, týždne,

mesiace, roky) tak, aby táto skutočnosť bola vyjadrená transparentne bez toho, aby spotrebiteľ musel
vykonávať akékoľvek počty, aby sa dopracoval k transparentnej informácii. Navyše, táto skutočnosť je
v zmluve vyjadrená neurčito, nakoľko zmluva zanikne aj v prípade, ak spotrebiteľ bude mať záväzky
nevysporiadané, a to napríklad vyhlásením predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru zo strany
banky.
Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva neobsahuje náležitosti uvedené vyššie, v zmysle ust. § 11 ods. 1

písm. b) Zákona sa spotrebiteľský úver poskytnutý prostredníctvom zmluvy považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania žalovaná
2/ uviedla, že úroky, ktorých náhradu žalobca požaduje, boli rozložené v jednotlivých splátkach do
termínu konečnej splatnosti (t.j. 96 splátok) a je neprípustné, aby mu boli tieto úroky vopred priznané,
nakoľko by tým na strane žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu. Navyše, v dôsledku vyhlásenia

predčasnej splatnosti úveru, možno veriteľovi priznať iba úroky z omeškania, nie však zmluvné úroky.
Z návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva, že žalobca sa domáha od žalovanej 2/ zaplatenia
sumy 15. 739,96 eur, ktorá pozostáva z istiny úveru vo výške 11 120,44 eur, z riadneho úroku vo výške
4 112,53 eur, z úroku z omeškania vo výške 452,07 eur a z poplatkov vo výške 54,92 eur . Žalobca si
v návrhu na vydanie PR uplatňuje jednak riadne úroky, ale aj úroky z omeškania. V návrhu na vydanie

PR žalobca uvádza, že postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 01.12.2019, to znamená, že
povinný bol po dni 01.12.2019, t. j. 02.12.2019 v omeškaní so splnením svojho dlhu voči veriteľovi.
Omeškanie dlžníka je expressis verbis upravené v ustanoveniach § 517 - § 521 Občianskeho zákonníka.
V zmysle ust. § 519 Občianskeho zákonníka „Právo veriteľa na náhradu škody spôsobenej omeškaním
dlžníka nie je dotknuté; pri omeškaní s plnením peňažného dlhu možno však náhradu škody požadovať,

len pokiaľ nie je krytá úrokmi z omeškania alebo poplatkom z omeškania.“. Občiansky zákonník teda
pozná 2 druhy nárokov veriteľa v prípade omeškania dlžníka, a to: 1. úrok z omeškania, ktorý si žaloba
uplatňuje, a 2. náhrada škody. Žalobca si v konaní uplatňuje riadny úrok, neuplatňuje si náhradu škody.
Navyše, v zmysle ust. § 503 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje niektoré otázky právneho vzťahu
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere, platí: § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka “Záväzok platiť úroky

je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých
peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase,
keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.“.
§ 503 ods. 3 Obchodného zákonníka „Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred
dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných

prostriedkov.“.
Vyššiecitovanéust.ods.1upravujeotázkuriadnehosplácaniaúrokovdohodnutýchvzmluve.Preotázku
splatnosti úrokov je podstatná prvá a posledná veta ust. ods. 1 citovaného ustanovenia, v zmysle ktorého
„Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. ... V čase, keď sa
má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.“. Práve

prvá a posledná veta citovaného ustanovenia ustanovujú, že veriteľ je oprávnený na (riadne) úroky len
do momentu splatnosti úveru. Obchodný zákonník expressis verbis v prvej vete citovaného ustanovenia
upravuje, že „záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť“ použité peňažné prostriedky a nie
„záväzok platiť úroky je splatný v momente vrátenia“ použitých peňažných prostriedkov. Expresis verbis
úpravu obsahuje tiež tretia veta citovaného prvého odseku § 503 Obchodného zákonníka, keď splatnosť

úrokov nastáva „v čase, keď sa má vrátiť“ zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, a nie „v čase,
keď dlžník vráti“ zvyšok poskytnutých prostriedkov. Toto citované ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodného
zákonníka je koncipované jednoznačne a nepripúšťa žiaden iný výklad. Ust. ods. 3 upravuje otázku
splácania úrokov výlučne pre prípad predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka. Toto ustanovenie
zakotvuje, ak sa naplní hypotéza prvej vety (dlžník skutočne vráti) peňažné prostriedky pred dobou

určenou v zmluve, dlžník nebude povinný platiť úroky pre celé úverové obdobie dohodnuté v úverovej
zmluve, ale len do obdobia, kedy peniaze vrátil. Ust. ods. 3 upravuje teda len splatnosť úrokov v prípade
predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka, čo nie je prípad tejto veci. Obchodný zákonník splatnosťúrokov upravuje v ustanovení § 503 ods. 1, ktoré veriteľa oprávňuje na riadne úroky len do momentu
vzniku záväzku vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi, nie do momentu ich skutočného vrátenia.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98 (43/2000 ZSP) v ktorom Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 OSP) uviedol, že „Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že
dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je
dlžníkvomeškaníamusíplatiťúrokyzomeškania(§369OBZ).“Nakoľkopredčasnásplatnosťdlhumala
nastať dňa 01.12.2019 (ak súd bude považovať predčasné zosplatnenie za platné), po tomto dátume má
veriteľ, resp. žalobca nárok len na úroky z omeškania. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobcovi nemá

byť priznaný nárok na riadne úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti.

6. Žalobca vo vyjadrení ( replika) k vyjadreniu žalovaného 1/ k žalobe uviedol, že postup, ktorý žalobca
(postupca) pri vyhlasovaní mimoriadnej splatnosti úveru zvolil, je v súlade s odbornou literatúrou, v ktorej
možno nájsť odpoveď ohľadom výkladu ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v spojení s ust. §
565 Občianskeho zákonníka. Žalobca (postupca) podaním zo dňa 30.10.2019 upozornil žalovaného 1/

a vyzval ho v lehote 15dní odo dňa prevzatia tohto podania k dobrovoľnej úhrade pohľadávky. Dlžná
suma uvedená vo výzve zo dňa 30.10.2019 predstavuje sumu, s ktorou bol žalovaný 1/ v omeškaní
(nie jednu splátku, s ktorou bol žalovaný v omeškaní). Žalovaný 1/ mal možnosť kontaktovať sa s
pôvodným veriteľom a dohodnúť sa na úhrade dlžnej sumy v omeškaní. Nakoľko bol žalovaný 1/ v tejto
veci pasívny, žalobca (postupca) vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 02.12.2019, v

ktorom je jasne uvedená celá výška zosplatnenej pohľadávky. Z uvedeného je zrejmé, že vo výzve
zo dňa 30.10.2019 nie je uvedená celá výška zosplatnenej sumy ale suma, s ktorou bol žalovaný 1/
v omeškaní. K zosplatneniu úveru prišlo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie v zmysle ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka. Zároveň žalobca považuje za nesporné, že toto svoje právo využil
v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka.

Tvrdenia žalovaného 1/ považuje v tomto prípade za účelové a ničím nepodložené. Žalobca preukázal
doručovanie výzvy zo dňa 30.10.2019 žalovanému 1/ aj v 2/, zásielka bola podaná do poštovej
prepravy dňa 04.11.2019. Žalobca (postupca) odoslal predmetnú výzvu na jemu známu adresu, avšak
zásielka sa vrátila žalobcovi (postupcovi) s uvedením, že adresát je neznámy. Doručenka (vrátená
zásielka) bola súdu predložená. Zároveň v prílohe žalobca zaslal podací hárok preukazujúci odoslanie

výzvy zo dňa 30.10.2019. Výzva zo dňa 30.10.2019 adresovaná žalovanému 1/ je označená číslom
pôvodného veriteľa LC03-16190. Na priloženom podacom hárku je preukázateľne uvedené toto číslo
ako označenie poštovej zásielky, ktorá bola podaná do poštovej prepravy dňa 04.11.2019. Pri zadaní
podacieho čísla z predloženého podacieho hárku na stránke je zároveň možné
odsledovať, že zásielka bola podaná do poštovej prepravy dňa 04.11.2019 a dňa 12.11.2019 vrátená

odosielateľovi ako nedoručená z dôvodu, že adresát je neznámy. V prílohe žalobca zaslal doklad z
predmetnej stránky Slovenskej pošty. Žalovaný 1/ vo svojom podaní popiera doručenie výzvy zo dňa
30.10.2019. K uvedeným skutočnostiam žalobca uvádza, že žalovanému 1/ ako klientovi banky vznikla
povinnosť oznámiť banke zmenu adresy. Táto povinnosť vyplýva z bodu 12.1 Všeobecných obchodných
podmienok. Pokiaľ sa klient so zásielkou neoboznámil, nakoľko si nesplnil túto povinnosť, nemožno

to dávať na ťarchu veriteľa. Je základnou povinnosťou strán preberať písomnosti, a to na adrese,
ktorú si na doručenie písomností uvedú. Prijatie opačnej premisy by viedlo naopak k zvýhodňovaniu
špekulatívneho konania, kedy by sa napr. dlžník presťahoval, neoznámil by zmenu adresy a v dôsledku
jeho protiprávneho konania by mu účinne nebolo možné doručiť žiadnu písomnosť. Zároveň k tvrdeniam
žalovaného 1/ žalobca poukázal na čl. III Zmluvy, kde je uvedené, že Banka odovzdáva Dlžníkovi súčasti

Zmluvy elektronicky prostredníctvom elektronickej služby Internetbanking alebo na elektronickú adresu
Dlžníka evidovanú Bankou. Banka na požiadanie poskytuje Dlžníkovi súčasti zmluvy v listinnej podobe.
Za súčasti zmluvy sa považujú Všeobecné obchodné podmienky, Produktové obchodné podmienky,
Sadzobník a podmienky určené Zverejnením. Súčasti Zmluvy sú prístupné na Obchodnom mieste a
na www.slsp.sk . Žalobca má za to, že zmluva obsahom spĺňa všetky náležitosti

uvádzané v ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ a žalovaný 1/ bol v zmysle požiadaviek ZoSÚ jasne a zrozumiteľne
informovaný o predpokladoch použitých pre výpočet RPMN, ďalej o tom komu, kedy, v akej výške, ako
dlho a za akých ďalších podmienok je si povinný plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy, čo
potvrdil aj svojim podpisom na zmluve. Žalobca vo svojom podaní podrobne vyčíslil pohľadávku, rovnako
aj výšku RPMN ako aj celkovú čiastku, ktorú mal v zmysle zmluvy žalovaný uhradiť. Žalobca nepovažuje

za potrebné opätovne tieto skutočnosti preukazovať. V zmysle podrobných výpočtov a špecifikácie
RPMN, je táto v zmluve uvedená správne, ako aj celková výška čiastky k úhrade je v zmluve uvedená
správne.7.Žalobcavovyjadrení(replika)kvyjadreniužalovanej2/kžalobeuviedol,že pôvodnýveriteľažalovaní
uzavreli dňa 14.09.2016 Zmluvu o splátkovom úvere č. 5118880966, predmetom ktorej bolo poskytnutie
spotrebného úveru vo výške 12 000,00 eur. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá na 15,90 %p. a.

(13,90 % p. a. po zľave), RPMN predstavovala 16,25 % a celková čiastka spojená s úverom vo výške
20 823,32 eur. Žalovaní sa zaviazali hradiť úver v pravidelných mesačných splátkach po 216,92 eur
vždy k 20. dňu v
mesiaci v počte 96 splátok. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.10.2016 a posledná splátka
mala byť uhradená 20.09.2024. Žalovaní mali taktiež záujem zabezpečiť úver poistením úveru, kde

výška mesačného poplatku za poistenie predstavovala sumu vo výške 7,34 eur, ktorý bol splatný
v termíne a periodicite splátky úveru. Dňa 24.03.2020 pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu vyššie
uvedenú pohľadávku v celkovej výške 15 739,96 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 11 120,44
eur, z riadneho úroku vo výške 4 112,53 eur, z úroku z omeškania vo výške 266,55 eur, úroku z
omeškania zákonného vo výške 185,52 eur a poplatkov vo výške 54,92 eur v súlade s prílohou k
Zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaný čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 12 000,00 eur,

z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 2 967,27 eur. Žalobca vo vyjadrení následne
špecifikuje, ktoré sumy z vykonaných úhrad boli započítané na istinu, poplatky, riadny úrok, zmluvný
úrok z omeškania a úrok z omeškania. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka: „Ak ide o
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne

upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“ Podľa ust. § 565
Občianskeho zákonníka: „Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo
však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.“ Podľa čl. II. bod 7.
Zmluvy:“AkDlžníkPohľadávkuBankynesplácariadneavčas,môžeBankapožadovaťnajmäzaplatenie

úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Pohľadávky Banky a poskytnúť informácie o tejto
skutočnosti do spoločného registra bankových informácií.“ Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva,
že na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je potrebné, aby bola táto možnosť dohodnutá, aby bol
dlžník v omeškaní aspoň tri mesačné splátky, musí byť na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením tohto práva. Postupca si možnosť vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovaným v čl. II bod 7. Zmluvy, čím je splnený bod 1. Postupca
výzvou zo dňa 30.10.2019 vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok a upozornil ho na
možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (“Ak dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradíte,
Banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Pohľadávky Banky, čím sa stane splatnou v celom
rozsahu“). Z predloženej platobnej histórie je zároveň zrejme, že v čase odoslania tejto upomienky

bol žalovaný v omeškaní s plnením troch splátok. Nakoľko žalovaný omeškané splátky neuriadil,
podaním zo dňa 02.12.2019 vyhlásil postupca mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca zastáva názor,
že v spornom prípade došlo k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Zákon nikde nestanovuje
povinnosť veriteľa vo vyššie uvedených výzvach uviesť pre omeškanie s ktorou mesačnou splátkou
bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Nakoľko túto povinnosť zákon nestanovuje, je potrebné

uzavrieť, že došlo riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB:
“Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá

nie je bankou aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej

banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.“ V tejto súvislosti žalobca
poukazuje na to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku

voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol
právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a to výzvou zo
dňa 30.10.2019, ku ktorej žalobca pripojil kópiu doručenky ,výzvou označenou ako „Oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 02.12.2019, ku ktorej pripojil kópiu doručenky a výzvou zodňa 16.12.2019, ku ktorej žalobca pripojil kópiu doručenky. Žalobca ďalej uviedol, že že Najvyšší súdu
SR dňa 28. marca 2018, sp. zn. 7 Cdo 26/2017 vo svojom rozhodnutí uviedol nasledovné: „Rozborom
ustanovenia § 92 ods. 8 bankového zákona, ktoré od schválenia pôvodného znenia zákona do času

uzavretia zmluvy úverovej veriteľky a žalobkyne o postúpení pohľadávok nedoznalo žiadnej zmeny
(odhliadnucodprečíslovaniak1.januáru2009pôvodnéhoodseku7naodsek8,vtejtosúv.por.čl.IIIbod
46 a čl. XI zákona č. 552/2008 Z. z.) treba dospieť k tomu, že celkom jednoznačne definuje podmienky,
za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke (ktorou sa v nasledovnom rozumie
rovnako ako v zákone i pobočka zahraničnej banky) buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je

bankou. Prvá veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o
postúpení a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré predpokladá už § 524 ods. 1 O. z.), z
ktorých prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky
klientovi, aby pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so
splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta
potom obsahuje úpravu situácie, v ktorej (napriek splneniu podmienok postúpenia) banka uplatniť právo

pohľadávku postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient ešte pred postúpením (tu rozumej v čase medzi
splnením oboch podmienok podľa prvej vety § 92 ods. 8 bankového zákona a samotným pristúpením
k uzavretiu postupovacej zmluvy) svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho
príslušenstva splní; okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať
nebude - vtedy, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného

záväzku zákonom trval kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok. Ostatná (tretia) veta ustanovenia je
potom z pohľadu správnosti uchopenia problému nižšími súdmi bez významu, nakoľko táto vymedzuje
len povinnosť odovzdania postupníkom postupcovi aj dokumentácie preukazujúcej tzv. život právneho
vzťahu (resp. pohľadávky) a úpravu týkajúcu sa samotného bankového tajomstva a jeho prelomenia
(dovolateľkou vzťahovaného na ustanovenie ako celok).“ Vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v odôvodnení uviedlo podmienky podľa § 92 ods. 8 ZoB za akých je možné postúpiť
pohľadávku banky. Konkrétne súd uviedol, že Zmluva o postúpení pohľadávky musí mať písomnú formu,
banka musí písomne vyzvať dlžníka, na splnenie pohľadávky, dlžník musí byť nepretržite viac než 90
v omeškaní s plnením svojho záväzku. Uvedené podmienky sú podľa nášho názoru bez pochybností
splnené. Zmluva o postúpení pohľadávky má písomnú formu a dlžník bol výzvou zo dňa 30.10.2019,

02.12.2019 a 16.12.2019 vyzvaný na splnenie pohľadávky. Zároveň je z predloženej platobnej histórie
zrejmé, že žalovaný uhradil poslednú splátku v mesiaci 12/2017. Nemožno mať teda pochybnosti o
90 dňovom nepretržitom omeškaní dlžníka, pričom toto omeškania trvalo aj po odoslaní tejto výzvy
na úhradu a zosplatnení pohľadávky. Predmetný prípad zároveň predstavuje výnimku z obmedzenia
banky postúpiť pohľadávku nakoľko súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho

istého peňažného záväzku trval kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok. Podľa rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 11CoCsp/1/2021 z 18.03.2021: Z predloženej listiny - „vyhlásenia o
predčasnej/mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 27.7.2017, ku ktorej žalobca predložil aj podací lístok
vyplýva, že právny predchodca (aj keď v zmysle vyššie uvedeného v rozpore so ustanoveniami zákona)
vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 28.7.2017. Z uvedenej listiny nevyplýva iba stanovenie

predčasnej splatnosti úveru ale aj výzva na zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom, ktoré predstavuje
sumu 13.594,55 Eur, v lehote do 10.8.2018. Dlžník bol uvedenou výzvou upozornený, že „ak nedôjde
k zaplateniu pohľadávky s príslušenstvom v uvedenej lehote, má banka právo pohľadávku postúpiť
alebo zveriť do mandátnej správy tretej strane.“ Ani odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu
súd prvej inštancie nepovažoval uvedenú listinu, s prihliadnutím na jej obsah, aj za výzvu v zmysle

ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. Na základe uvedeného považuje žalobca za nesporné,
že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve
banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní a teda bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo
k porušeniu ust. § 92 ods. 8 ZoB.

Žalobca pre úplnosť uvádza, že predmetné výzvy a oznámenia boli doručované na adresu totožnú s
adresou, ktorú žalovaný uviedol pri podpise Zmluvy. Inou adresou pôvodný veriteľ nedisponoval resp.
žalovaný zmenu adresy neoznámil.
V prílohe žalobca zasiela doklad o uhradení odplaty a teda Zmluva o postúpení pohľadávok medzi
pôvodným veriteľom a žalobcom je účinná. Suma odplaty je anonymizovaná nakoľko jej výška nie je

podstatná pre toto konanie a zároveň je považovaná za obchodné tajomstvo. Treba tiež podotknúť,
že žiadna norma spotrebiteľského práva Slovenskej republiky alebo Európskej únie nevyžaduje, aby
spotrebiteľská zmluva bola vyhotovená ako jediný dokument, resp. aby každá časť takého dokumentu
bola osobitne podpísaná. Možno poukázať aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci HomeCredit C-42/15. V citovanej veci Súdny dvor interpretoval smernicu o spotrebiteľských úveroch, ktorá
prikazuje písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súdny dvor v tejto súvislosti judikoval, že
pri tejto úprave: „zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky

[podstatné náležitosti] musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči“. S ohľadom na
Rozsudok SD EÚ je preto potrebné uzavrieť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere môže byť tvorená
viacerými listinami, právnym putom previazanými komponentmi, ktoré sú spotrebiteľovi odovzdané pred
podpisom (t.j. až ako celok tvoria zmluvu o spotrebiteľskom úvere), pričom sa nevyžaduje osobitný
podpis zmluvných strán na každej z nich. V zmysle časti III. bod. 3 pôvodný veriteľ zasiela všetky

súčasti Zmluvy žalovanému elektronicky prostredníctvom služby internetbanking alebo na elektronickú
adresu. Zároveň mal žalovaný v zmysle tohto bodu právo vyžiadať si súčasti Zmluvy v písomnej
forme. Obchodné podmienky sú dostupné k nahliadnutiu aj pri podpise Zmluvy. Všeobecné obchodné
podmienky sú taktiež non-stop prístupné na internetovej stránke pôvodného veriteľa (ako aktuálne
účinné, tak aj ich predchádzajúce znenie). Preto žalobca považuje tvrdenie žalovaného, že sa s
obchodnými podmienkami stretol až v priebehu súdneho konania za nedôvodné. Podľa rozsudku

Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23CoCsp/46/2021 z 26.10.2021: “... Ani ďalšie odvolacie námietky
žalovaného neboli dôvodné. Žalovaný namietal i tú skutočnosť, že Obchodné podmienky právneho
predchodcu žalobcu nie sú ním podpísané a všeobecné obchodné podmienky majú zmluvu len dopĺňať.
Podľa ústavne konformného výkladu je preferovaná platnosť pred neplatnosťou právneho úkonu (nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/07). Preto aj v prejednávanej veci je potrebné

uprednostniť výklad, ktorý rešpektuje vôľu zmluvných strán, pred výkladom, ktorý vedie k absolútnej
neplatnosti účastníkmi uzatvorenej zmluvy. Ak teda strany uzatvorili zmluvu, ktorej podstatné náležitosti
sú v listine podpísanej obidvomi stranami určené výslovným odkazom na samostatnú listinu, ktorá
nebola podpísaná, nespôsobuje to bez ďalšieho neplatnosť tejto zmluvy za podmienky, že ich prejav
vôle bol dostatočne určitý a zmluvný konsenzus pokrýva aj tieto dojednania. Stačí, že zmluvné strany ju

vyhlásia za súčasť zmluvy v podpísanom texte vlastnej zmluvy.(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 4 Cdo 9/2019 z 27. mája 2020) Najvyšší súd dovolateľke prisvedčil, že pri výklade
ustanovenia § 75 ods. 4 zákona o bankách úverová zmluva a príloha patria k sebe (je jej súčasťou)
a tvoria jeden celok. Súdny dvor Európskej únie v tejto súvislosti tiež judikoval, že zmluva o úvere
nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky (podstatné náležitosti) musia byť

vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči (porov. Home Credit Slovakia, C-42/15). Celistvosť
písomnej listiny podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých
listín je spoznateľná z obsahu právneho úkonu a ak spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná.
Pevné spojenie listín, napr. zošitím alebo zviazaním, nie je v takomto prípade potrebné; preto ak prílohy,
ktoré tvoria súčasť písomne uzavretej zmluvy a ktorú účastníci podpísali a na ktoré zmluva odkazuje

čo do svojho predmetu, nie sú podpísané, nespôsobuje sama osebe neplatnosť zmluvy. Tento záver
potvrdzuje aj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obo 52/2011, či rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 23 Cdo 1102/2008. Bez ohľadu na technické spojenie, úverová zmluva a jej
príloha, boli súčasťou jedného celku, teda patrili k sebe. Podpis zmluvy tak kryje aj obsah jej príloh, ak
na ne v texte odkazuje. Ako je už vyššie uvedené, Súdny dvor judikoval, že „zmluva o úvere nemusí byť

nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky (podstatné náležitosti) musia byť vyhotovené
písomne alebo na inom trvalom nosiči“ (C-42/15, bod 1 výroku). Pre úplnosť súd dodáva, že žiadna
normaspotrebiteľskéhoprávaSlovenskejrepublikyaleboEurópskejúnienevyžaduje,abyspotrebiteľská
zmluva bola vyhotovená ako jediný dokument, resp. aby každá časť takého dokumentu bola osobitne
podpísaná. Žalovaný prejavil vôľu zmluvu podpísať o čom svedčí jeho podpis na zmluve a súhlasil tak

aj so všeobecnými obchodnými podmienkami.“ Žalovaný uvádza, že zmluva je formulárová, žalobca sa
s týmito tvrdeniami nestotožňuje.
Žalovaný mal pred uzavretím zmluvy možnosť sa s jej obsahom oboznámiť, pričom s obsahom zmluvy
o úvere vyjadril súhlas svojím vlastnoručným podpisom. Žalobca považuje za nesporné, že priemerne
informovaný spotrebiteľ - prijímateľ úveru sa určite a vždy informuje a zaujíma o to, koľko finančných

prostriedkov a kedy má veriteľovi vrátiť, aké sú dôsledky neplnenia jeho povinností a tiež sa informuje
ohľadom zmluvných dojednaní, ktorým nerozumie. V čase uzavretia zmluvy u žalovaného neexistovala
žiadna objektívna a už vôbec nie vážna prekážka, ktorá by mu znemožňovala resp. sťažovala oboznámiť
sa s textom navrhovanej zmluvy (1. nebol v časovej tiesni, 2. nikto ho k podpisu nenútil, 3.neinformoval
postupcu, že by text bol preňho prípadne nečitateľným, či už z dôvodu veľkosti písma, prípadne

očnej vady, nedostatku svetla, straty poskytnutých dokumentov, prípadne iných rýdzo subjektívnych
dôvodov;4.nežiadalpostupcuaninikohoinéhoododatočnépodrobnejšievysvetleniezmysluniektorých
navrhovaných zmluvných klauzúl a ani vysvetlenie právnych dôsledkov jednotlivých klauzúl). V tejto
súvislosti žalobca uviedol, že zvýšená ochrana je poskytovaná priemernému spotrebiteľovi. Takýto tzv.priemerný spotrebiteľ v judikatúre Súdneho dvora EÚ je len osoba kritická v jej správaní sa na trhu a
osoba, ktorá sa sama informuje o kvalite aj cene tovarov, a ktorá sa správa suverénne ekonomicky
(rozhoduje o kúpení či nekúpení tovaru alebo služby) [Napríklad, obozretný spotrebiteľ neuverí tomu,

že veľkosť (rozmer) reklamovaného (propagovaného) označenia na balení tovaru je totožná s jeho
skutočnou veľkosťou. Rovnako priemerný spotrebiteľ nebude prisudzovať tovarom označovaným ako
„dermatologickytestované“liečebnéúčinky,ktorétovaraninemôžemať.].Akajpriemernýspotrebiteľnie
je vždy primerane správne informovaný, predpokladá sa, že je informovaný aspoň priemerne (averagely
informed). Z vyššie uvedených definičných znakov tzv. priemerného spotrebiteľa je teda zrejmé, že

ani európske a ani vnútroštátne predpisy nechránia spotrebiteľa, ktorý bol a zostal neinformovaný v
dôsledku svojej nevšímavosti prípadne neobozretnosti (alebo až ľahostajnosti a ľahkomyseľnosti). V
tejto súvislosti žalobca poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 10Co/55/2020 z
24.06.2020: „K tvrdeniu žalovaného v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie ignoroval skutočnosť,
že ako spotrebiteľ je slabšou stranou zmluvy v spotrebiteľskom vzťahu a patrí mu ochrana podľa
spotrebiteľského práva, odvolací súd uvádza, že ochrana spotrebiteľa má svoje limity a nemožno ju

ponímať ako obranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti s tým, že ochrana spotrebiteľa je síce
dôležitým faktorom v spoločnosti, avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jeho
jednostrannému zvýhodňovaniu, nakoľko spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek
zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody
a podľa toho rozumne konať, pričom neexistuje ani vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa

od povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti
zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.
zn. 23Cdo/1201/2009)...... V posudzovanej veci je totiž nesporné, že právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému pôžičku na zaplatenie jeho záväzkov a žalovaný, a napriek tomu, že sa na
jej zaplatenie zaviazal, neuhradil žalobcovi ani jednu zmluvne dohodnutú splátku, z dôvodu ktorého

okolnosť, že je žalovaný spotrebiteľom neznamená, že jeho postavenie v súdnom spore je privilegované
natoľko, že ako dlžník nenesie žiadnu zodpovednosť za vznik svojich záväzkov, keďže by bol absolútne
neprípustne zvýhodnený oproti veriteľovi, ktorý si na rozdiel od žalovaného svoje zmluvné povinnosti
splnil...... Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného v podanom odvolaní, že Zmluva,
ktorú so žalobcom uzavrel obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, poplatky (za upomienky, za

hotovostné splátky, za splatenie úveru pred lehotou splatnosti), vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, ktorá
môže byť vyhlásená po splnení požiadaviek upravených v zákone, nakoľko ochranu spotrebiteľa pred
neprijateľnými zmluvným podmienkami nie je možné stotožňovať s ochranou dlžníkov, ktorí takéto
zmluvy uzavreli a svoje povinnosti z nej vyplývajúce si vôbec plniť nezačali, tak ako v prejednávanej
veci žalovaný, ktorý spotrebiteľskú zmluvu uzavrel v roku 2010 a zo schválenej výšky pôžičky v sume

4. 271, 15 eur a celkovej sumy pôžičky 6. 573, 39 eur nezaplatil jedinú splátku, resp. ani jeden cent,
t. j. zásadným spôsobom a v rozpore s dobrými mravmi si svoju elementárnu povinnosť splácať svoj
dlh ani plniť nezačal a doposiaľ neplní, pričom opomenul, že ochrana, ktorú poskytuje spotrebiteľovi
spotrebiteľské právo, nesmie viesť k porušeniu zásady rovnosti strán sporu a k spôsobovaniu ujmy
predávajúcim, či veriteľom (žalobcovi).... Neopodstatnenou je aj námietka žalovaného, že priložené

zmluvné podmienky sú vopred naformulované, a preto neprijateľné, nakoľko ich prípadná neprijateľnosť
nie je podmienená spôsobom akým sú vytvorené a spotrebiteľovi predložené, ale ich obsahom, ktorý
musíbyťjasný,zrozumiteľnýanesmievytváraťnerovnováhumedziprávamiapovinnosťamispotrebiteľa
a právami a povinnosťami predajcov a dodávateľov.... V spotrebiteľskom práve sa uplatňuje koncepcia
priemerného spotrebiteľa, t. j. spotrebiteľa, ktorý má dostatok informácií a je v rozumnej miere pozorný

a opatrný s ohľadom na sociálne, kultúrne a jazykové faktory, a preto sa odvolací súd nestotožnil s
námietkami žalovaného v odvolaní, že zmluva bola žalobcom vopred pripravená a pri jej podpise nemal
možnosť predpísané podmienky ovplyvniť, zmluvné dojednania neboli jasné a zrozumiteľné, nakoľko
žalovanýmalvčaseuzavretiazmluvy32rokov,tedamalvšetkypredpoklady,odktorýchmožnolegitímne
očakávať, že pred uzavretím zmluvy konal rozumne a zodpovedne, t. j. zmluvu si pred podpisom

dôkladne prečítal, vyžiadal si všetky potrebné informácie a jeho vlastnoručný podpis potvrdzuje prejav
jeho slobodnej a vážnej vôle nielen nadobudnúť práva zo zmluvy, ale byť aj viazaný povinnosťami,
ktoré zo zmluvy jednoznačne a nezameniteľne vyplývajú.“ Samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere, je
najmä s poukazom na rozsiahle povinnosti poskytovateľa, štandardne pripravená dodávateľom služby -
bankou. Tá, na základe žiadosti klienta predloží klientovi návrh zmluvy (ktorý je v prejedávanom prípade

plne v súlade so zákonom). Po oboznámení sa z jeho obsahom je následne len na uvážení klienta či
do zmluvného vzťahu za ponúkaných podmienok vstúpi alebo nie. Samotná skutočnosť, že zmluva je
pripravená dodávateľom, nemôže bez ďalšieho spôsobiť neplatnosť zmluvy ani jej časti.K námietke žalovaného vo vzťahu k nesprávnosti predpokladov použitých na výpočet RPMN žalobca
uviedol, že v zmysle Zmluvy, sa podľa čl. I. pôvodný veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému jednorazovo
finančné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky 12 000,00 eur, s dohodnutou fixnou

úrokovou sadzbou 15,90 % p. a. (resp. 13,90 % p. a. po zohľadnení zľavy), ktoré sa žalovaný zaviazal
uhradiť v 96 pravidelných predpísaných splátkach po 216,92 eur mesačne, vždy k 20. dňu v mesiaci.
V zmysle čl. II sa žalovaný zaviazal mesačne poplatok za poistenie úveru vo výške 7,34 eur. Na základe
uvedenéhopredstavovalapripodpiseZmluvycelkovásuma,ktorúmalžalovanýzaplatiťsumu20823,32
eur. Uvedené údaje boli použité pre výpočet RPMN, ktorá tak podľa uvedených údajov bola vypočítaná

na 16,25 %. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ: „Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov.“
Podľa § 19 ods. 1 ZoSÚ: „Ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa

vzorca uvedeného v prílohe č. 2.“
Podľa § 19 ods. 2 ZoSÚ: „Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných
poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie

služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná
v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie
a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné
náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak
otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve

o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.“
Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úvere vyjadrené ako
ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Je to číslo ktoré má umožniť spotrebiteľovi
lepšie vyhodnotiť výhodnosť alebo nevýhodnosť poskytovaného úveru. Pôvodný veriteľ v článku I a
článku II Zmluvy uvádza všetky potrebné informácie, ktoré vstupujú do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov, na základe ktorého žalovaný mohol posúdiť výhodnosť/nevýhodnosť úveru. Do výpočtu
RPMN vstupovali položky uvedené v článku I a článku II Zmluvy v súlade so ZoSÚ. Základnou rovnicou,
ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov upravenou ZoSÚ, kladie do rovnováhy na ročnom
základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu
splátok a platieb poplatkov na strane druhej. Pre výpočet RPMN sú tak rozhodujúce údaje posledného

čerpania, číslo čerpania, výška čerpania, interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom
prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, číslo poslednej splátky, číslo splátky,
výška splátky. Vzhľadom k tomu, že Zmluva uvádza splatnosť jednotlivých splátok, výšku splátky a
celkovú čiastku spojenú s úverom, má žalobca za to, že predmetná Zmluva spĺňa všetky zákonom
predpísané náležitosti a celková čiastka spojená s úverom je v Zmluve uvedená správne.

8.Vovyjadrení(duplika)kvyjadreniužalobcužalovaná2/opätovnepoukázalanaskutočnosť,žežalobca
v prvej časti vyjadrenia podrobne špecifikuje uplatnený nárok a ide o nové skutkové tvrdenia, ktoré
predstavujú zmenu žaloby, ktorá s poukazom na ust. § 294 C.s.p. v spotrebiteľských sporoch, ak je
žalovaným spotrebiteľ, nie je prípustná. Žalovaná 2/ poukázala napr. na rozsudok Krajského súdu

Prešov 11Co/110/2018 zo dňa 28. 03. 2019, ktorým potvrdil ako vecne správny rozsudok Okresného
súdu Kežmarok č.k. 8Csp/39/2016 zo dňa 05.09.2018, ktorým OS Kežmarok zamietol žalobu žalobcu -
postupníka (spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s. proti spotrebiteľovi) a ktorým nepripustil zmenu
žaloby z dôvodu, že žalobca v danej veci tvrdil doručenie k výzve zo dňa 22.05.2014 nie v žalobe
samotnej, ale až počas súdneho konania a až počas súdneho konania k tomu aj priložil dôkaz. Z

odôvodnenia Rozsudku OS Kežmarok: „Z vykonaných dôkazov súd zistil, že ... Listom z 22.5.2014
právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že v dôsledku neuhradenia záväzku tak, ako sa
zaviazal, sa dostal do omeškania, a preto bol dlh v celkovej nesplatenej výške zosplatnený ku 21.5.2014.
VprejednávanejprávnejvecižalobcavprávnompostavenípostupníkavovzťahukSlovenskejsporiteľni,
a.s.vystupujúcejvprávnompostavenípostupcu,nepreukázalsplneniezákonnýchpodmienokpreplatné

uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávok, keďže v priebehu konania pred súdom prvého stupňa síce
preukázal existenciu písomnej výzvy pôvodného veriteľa žalovaného (Slovenská sporiteľňa,a.s.), avšak
nepreukázal jej doručenie žalovanému. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedkyprocesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Výzvu vrátane tzv. podacieho hárku, (pozn.: ktorý
avšak súd aj nad rámec toho, že túto zmenu nepripustil, nepovažuje za dostatočný na preukázanie

reálneho doručenia výzvy žalovanému), žalobca súdu predložil 22.5.2014. Súd takéto tvrdenia žalobcu
urobené počas konania posúdil ako zmenu žaloby, nakoľko sa dotýkali doplnenia skutkových okolností
nad rámec tvrdení obsiahnutých v žalobe a s poukazom na ustanovenie § 294 CSP takúto zmenu
žaloby nepripustil. Prihliadnuc na vyššiu úvahu má súd za to, že žalobca doručenie výzvy podľa § 92
ods. 8 CSP nepreukázal. Na základe uvedeného tak súd Zmluvu o postúpení pohľadávok z 13.6.2017

v časti týkajúcej sa žalovaného vyhodnotil ako právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom, a preto
je neplatný. Na základe takéhoto právneho úkonu nemohlo vzniknúť žalobcovi subjektívne právo na
zaplatenie žalovanej istiny voči žalovanému. Bez efektívneho a preukázaného postúpenia pohľadávky
tak nemožno určiť aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní.“ V ďalšej časti vyjadrenia žalovaná 2/
uviedla totožné skutočnosti ako vo
vyjadrení k žalobe.

9. V rámci uplatnenia prostriedkov procesného útoku žalobca v žalobe navrhol vykonať dokazovanie
listinnými dôkazmi, ktoré k žalobe pripojil - zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou, zmluvou
o splátkovom úvere, VOP a OP, sadzobníkom poplatkov, výzvou pred zosplatnením, oznámením
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, výzvou pred postúpením, oznámením o postúpení, platobnou

históriou, pokusom o zmier. V priebehu konania spolu s vyjadrením k vyjadreniu žalovanej 2/ k žalobe
pripojil doručenky k výzvam žalovaným 1/,2/ pred zosplatnením, k oznámeniu o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti, k výzvam pred postúpením, k oznámeniu o postúpení pohľadávky, dokladom o úhrade
odkupnej ceny.

10. Žalovaní v rámci uplatnenia prostriedkov procesnej obrany navrhli vykonať dokazovanie listinami -
návrhom na vydanie platobného rozkazu, zmluvou o spotrebnom úvere, výzvou zo dňa 30.10.2019.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom návrhu na vydanie platobného rozkazu,
vyjadreniami strán sporu a s navrhnutými listinnými dôkazmi a zistil nasledovné skutočnosti podstatné

pre rozhodnutie vo veci:

12.Návrhnavydanieplatobnéhorozkazužalobcaodôvodniltým,žezmluvouopostúpenípohľadávokzo
dňa 24.03.2020 uzatvorenou medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava,
IČO: 00 151 653 a žalobcom, pohľadávku voči žalovaným postúpil postupca na žalobcu. V čase

postúpenia pohľadávky bol žalovaný napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so
splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych
dní. Postupca so žalovanými uzatvoril dňa 14.09.2016 zmluvu č. 5118880966, súčasťou zmluvy sú
Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov a na základe zmluvy postupca poskytol
žalovaným peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania

peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené
v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaní napriek opakovaným výzvam postupcu
neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca tak
podanímzodňa02.12.2019vyhlásilmimoriadnusplatnosťúverukudňu01.12.2019avyzvalžalovaného
na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Ku dňu postúpenia pohľadávka žalobcu ku dňu jej

postúpenia predstavovala sumu vo výške 15 739,96 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 11 120,44
eur, z riadneho úroku vo výške 4 112,53 eur, z úroku z omeškania vo výške 452,07 eur a z poplatkov vo
výške 54,92 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, v ktorej postupca deklaruje, že
výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a
predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaní po postúpení pohľadávky do

dňa podania žaloby nevykonali žiadne úhrady. Ku dňu podania žaloby dlžná suma predstavuje sumu vo
výške 15 739,96 eur a pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 11 120,44 eur, z neuhradeného
riadneho úroku vo výške 4 112,53 eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 452,07 eur a z
neuhradených poplatkov vo výške 54,92 eur.

13. Z vyjadrenia žalobcu, ktorým sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej 2/ k podanej žalobe vo vzťahu k
námietkam žalovanej 2/ ohľadom nedodržania podmienok zosplatnenia úveru, vyplynulo, že žalobca
uviedol skutkové tvrdenia súvisiace s riadnym vyhlásením mimoriadnej splatnosti a vo vzťahu k splneniu
podmienok podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, § 565 OZ, ako aj podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona obankách. Žalobca zároveň spolu s predmetným vyjadrením zaslal listinné dôkazy - doručenky k výzvam
žalovaných pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti, k oznámeniam o vyhlásení mimoriadnej splatnosti,
k výzvam pred postúpením pohľadávky a výzvam k oznámeniam o postúpení pohľadávky.

14.1. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať
v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a
keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

14.2. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

14.3. Podľa § 140 ods. 2 C.s.p., zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich

skutočností tvrdených v žalobe.

14.4. Podľa § 294 C.s.p., zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným
spotrebiteľ.

15. Súd po posúdení podstatných skutkových tvrdení strán, ich právnych argumentov a po vykonaní
navrhnutých dôkazov a ich vyhodnotení dospel k názoru, že nároku žalobcov nie je možné vyhovieť.

16. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom
súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú

legitimáciumátenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívneho
práva(aktívnavecnálegitimácia)alebonositeľomsubjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Nedostatok vecnej legitimácie znamená,
že účastník nebol subjektom práva, ktoré bolo predmetom konania, prípadne subjektom povinnosti, čo
v obidvoch prípadoch vedie k zamietnutiu žaloby. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu.

17. V predmetnom konaní žalobca voči žalovaným 1/,2/ uplatnil nárok na zaplatenie pohľadávky
titulom záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom
žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalovanými, pričom
právny predchodca pohľadávku voči žalovaným na označeného žalobcu postúpil zmluvou o postúpení

pohľadávky zo dňa 24.03.2020.

18. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu v žalobe, že žalovaní napriek opakovaným výzvam
postupcu neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca
tak podaním zo dňa 02.12.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 01.12.2019 a vyzval

žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní, je súd názoru a stotožnil sa v celom
rozsahu s argumentáciou žalovaných, že žalobca v žalobe neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia v tom
smere, že postupca splnil svoju povinnosť voči žalovaným podľa cit. ust. § 53 ods. 9 OZ. Žalobca v
žalobe netvrdí a neoznačil ani žiaden dôkaz preukazujúci splnenie povinnosti postupcu ako veriteľa,
upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva vyhlásiť predčasnú splatnosť

spotrebiteľského úveru a zároveň upozornenie adresátovi aj doručiť, rovnako v žalobe absentujú aj
skutkové tvrdenia, že by pôvodný veriteľ žalovaným doručil výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách,
čo je predpokladom platného postúpenia pohľadávky.

19. K splneniu podmienok podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ sa žalobca vyjadril až v priebehu konania v

rámci repliky k vyjadreniu žalovanej 2/ k žalobe a predniesol nové skutkové tvrdenia, pričom označil a
predložil nové listinné dôkazy, čo žalovaní namietli ako neprípustnú zmenu žaloby.

20. Súd sa opätovne stotožnil s argumentáciou žalovaných a je názoru, že sa jedná o nové rozhodujúce
skutočnosti, ktoré predstavujú zmenu žaloby, ktorá je s poukazom na ust. § 294 C.s.p. v spotrebiteľských

sporoch, ak je žalovaným spotrebiteľ, neprípustná a na nové skutkové tvrdenia žalobcu neprihliadol.21. Vychádzajúc zo všetkých zistených skutočností, nakoľko žalobca v žalobe nepreukázal, že
predmetný splátkový úver bol zosplatnený riadne, čo je základnou podmienkou na preukázanie aktívnej
legitimácie žalobcu v konaní, súd z dôvodu jej nedostatku žalobu zamietol.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 255 ods. 1 C.s.p. a žalovaným, ktorí mali v konaní
plný úspech vo veci, priznal náhradu trov konania . O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie
s poukazom na ust. §-u 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Bratislave,
prostredníctvom podpísaného súdu, písomne.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 C.s.p. (ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a
náležitosti odvolania podľa 363 C.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 C.s.p.):
neboli splnené procesné podmienky,
a) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 9, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy , Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2025

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2025