Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 19, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoPr/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124207853
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124207853.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: DODS SYSTEM, s.r.o.,
Vajanského 1955/58, Piešťany, IČO: 47 813 709, proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt
D. X. XXXXXX XXX/XX, E., o zaplatenie 13.925,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti
dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 28. mája 2025 č. k. 19Cpr/6/2024-91 v spojení

s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 24. septembra 2025 č. k. 19Cpr/6/2024-119,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd dopĺňací rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 28. mája 2025 č. k. 19Cpr/6/2024-91
v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 24. septembra 2025 č. k.
19Cpr/6/2024-119, vo výroku o náhrade trov konania v časti zastavenia konania (IV.) p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 28. mája 2025 č. k. 19Cpr/6/2024-91 súd doplnil
rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 19Cpr/6/2024-85 zo dňa 14.4.2025 o tretí výrok (III.) o zastavení
konania v časti o zaplatenie sumy 987,28 eur s príslušenstvom. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením §
144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 225 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č.

160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov).
1.1. Vecne zdôvodnil, že rozsudkom č. k. 19Cpr/6/2024-85 zo dňa 14.4.2025 súd prvej inštancie prvým
výrokom (I.) zamietol žalobu o zaplatenie sumy 12.937,74 eur a druhým výrokom (II.) nepriznal žalovanej
náhradutrovkonania.Žalobkyňasapôvodnežaloboudoručenousúdudňa24.9.2024domáhalavydania
rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanej zaplatiť sumu 13.925,02 eur, avšak podaním doručeným súdu
9.2.2025 vzala žalobkyňa žalobu čiastočne späť o sumu 987,28 eur s príslušenstvom, v dôsledku

čoho súd konanie v tejto časti zastavil (súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby nebol potrebný, keďže
k späťvzatiu došlo pred začatím pojednávania).
1.2. Z dôvodu, že súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť o čiastočnom zastavení konania rozsudok
aj bez návrhu doplnil.
1.3. V súvislosti s náhradou trov konania súd prvej inštancie dospel k záveru, že k čiastočnému
späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalobkyne, ktorá ako dôvod späťvzatia uviedla, že pôvodne

žalovaná suma bola vypočítaná na základe nesprávneho predpokladu, a preto zavinila čiastočné
zastavenie konania. Žalovanej, ktorej tak vzniklo právo na náhradu trov konania, náhrada trov priznaná
nebola, pretože žalovanej odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v danom konaní nevznikli.

2. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 24. septembra 2025 č. k. 19Cpr/6/2024-119 súd prvej inštancie doplnil
dopĺňací rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 19Cpr/6/2024-85 zo dňa 14.4.2025 o štvrtý výrok

(IV.), ktorým rozhodol, že žalovanej sa v časti zastavenia konania náhrada trov konania nepriznáva.Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 225 ods. 1, 2, § 251, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, čl. 4 ods. 1,
čl. 17 CSP.
2.1. Vecne zdôvodnil, že súd v dopĺňacom rozsudku zo dňa 28. mája 2025 č. k. 19Cpr/6/2024-91

o čiastočnom zastavení konania nerozhodol o trovách konania v súvislosti so zastavením konania.
Z toho dôvodu súd ďalším dopĺňacím rozsudkom rozhodol o trovách konania v časti zastavenia konania.
Konštatoval, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalobkyne, ktorá ako dôvod čiastočného
späťvzatia uviedla, že pôvodne žalovaná suma bola vypočítaná na základe nesprávneho predpokladu.
Žalovanej preto vzniklo právo na náhradu trov konania. Zo spisu však nevyplývalo, že žalovanej v danom

spore vznikli odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že
žalovanej náhradu trov konania o čiastočnom zastavení konania nepriznal.

3. Proti prvému dopĺňaciemu rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorým namietala nesprávne
právne posúdenie jej procesného zavinenia na čiastočnom zastavení konania. Späťvzatie žaloby
o zaplatenie 987,28 eur bolo vykonané z dôvodu spresnenia a opravy pôvodného nároku na základe

interných prepočtov žalobkyne, s cieľom viesť súdne konanie o presne určený a podložený nárok.
Nejednalo sa preto o procesné zavinenie žalobkyne v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Oprava výpočtu
a následné čiastočné späťvzatie bolo v záujme efektívnosti konania a nemohlo viesť k záveru
o procesnom zavinení žalobkyne, ktoré by odôvodňovalo priznať trovy konania protistrane. Zastavenie
konania v predmetnej časti neviedlo k vzniku reálnych nákladov na strane žalovanej, preto nemalo dôjsť

ani k implicitnému uplatneniu princípu procesného zavinenia na strane žalobkyne, v súvislosti s trovami
konania. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žiadnej zo strán neprizná náhradu trov konania v súvislosti so zastavením konania v časti o zaplatenie
sumy 987,28 eur s príslušenstvom, alternatívne aby rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. Odvolací súd podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné podať odvolanie (§ 355

ods. 2 a § 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti
(§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

7. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanej strane uložiť povinnosť
náhrady trov zastaveného konania v prípade, ak pre jej správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola

podaná dôvodne (porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2017). Žalovaná strana
procesne zavinila potrebu späťvzatia návrhu a následného zastavenia konania spravidla vtedy, keď sa
po podaní návrhu rozhodla nárok žalujúcej strany uspokojiť, hoci v predsporovom štádiu odmietala tak
urobiť (prov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2017). Účastník konania, ktorý svojim
konaním zapríčinil, že druhá strana musí brániť svoje práva v súdnom konaní, zásadne ponesie sankciu

v podobe povinnosti nahradiť trovy konania, ktoré vzniknú pri tejto procesnej činnosti (prov. rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 577/2018).

8. V posudzovanej veci sa súd prvej inštancie správne zaoberal, v súvislosti s rozhodovaním o náhrade
trov konania zastaveného konania, procesným zavinením strán konania a dospel k správnemu záveru,

že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalobkyne, ktorá aj v odvolaní potvrdila dôvod
čiastočného späťvzatia žaloby, spočívajúci na jej strane (nie v správaní žalovanej), a to v spresnení
a oprave pôvodného nároku na základe svojich interných prepočtov. V dôsledku toho žalobkyni vznikla
povinnosť nahradiť trovy konania protistrane (žalovanej).

9.Argumentžalobkyne,žeopravavýpočtužalobouuplatnenéhonárokuanáslednéčiastočnéspäťvzatie
bolo v záujme efektívnosti konania, odôvodňuje záver práve o jej procesnom zavinení čiastočného
späťvzatia žaloby, keďže v tejto časti žaloba nebola podaná dôvodne. Skutočnosť, že žalovanej reálne
trovy konania v súvislosti s rozhodovaním o čiastočnom zastavení konania nevznikli, nemala vplyvna posúdenie zavinenia strán konania v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania o čiastočnom
zastavení konania.

10. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom
priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil (porov. Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha : C. H. Beck, 2016, 933 s.). Preto ak zobrala žalobkyňa návrh späť, zásadne platí, že zavinila
zastavenie konania a je preto povinná uhradiť žalovanej strane jej trovy (porov. rozhodnutie NS SR, sp.

zn. 5MCdo/12/2008).

11. Žalovanej nebola v danom prípade náhrada trov konania priznaná z dôvodu, že nebol preukázaný
vznik trov konania na jej strane, pričom bolo v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového
poriadku,zakotvujúcimprocesnúekonómiu,rozhodnúťpriamotak,žesažalovanejnáhradatrovkonania
nepriznáva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/14/2008). Žiada sa

dodať, že rozhodnutie o náhrade trov konania nestráca povahu uznesenia (§ 234 CSP) ani v prípade,
ak bolo súčasťou výrokovej časti rozsudku.

12. Odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania v časti
zastavenia konania IV. ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

13. Z dôvodu, že žalovaná bola úspešná v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 v
spojenís§255ods.1CSP,vzniklojejprávonanáhradutrovodvolaciehokonania.Žalovanejvšaknebola
náhradatrovodvolaciehokonaniapriznaná,pretožesižiadnetrovyodvolaciehokonanianeuplatňovalaa
nebolopreukázané,žetakétotrovykonaniabyjejbolivznikli,pričomjevsúladesčlánkom17základných

princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa žalovanej náhrada trov
odvolacieho konania nepriznáva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo
14/2018).

14. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.