Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmenené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Legislation area – Trestné právoŽivot a zdravie

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/131/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6925010611
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Buceková, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6925010611.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Bucekovej,

PhD., LL.M. a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Andreja Matušovica v trestnej veci obžalovaného A. B.,
nar. XX. XX. XXXX pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou
látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a iné o odvolaní prokurátora Okresnej
prokuratúry Rimavská Sobota proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn.: 15T/97/2025
zo dňa 13. 11. 2025 na verejnom zasadnutí dňa 14. januára 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Rimavská
Sobota, sp.zn.: 15T/97/2025 vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodujúc sám:

obžalovaného A. B., nar. XX. XX. XXXX v C. D., trvale bytom E. XX, E. C. D.

o d s u d z u j e

podľa § 173 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods.
2 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4
(štyroch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a obžalovanému sa ukladá probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa ustanovuje skúšobná doba na 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
alkoholických nápojov, omamných a psychotropných látok.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa
v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn.: 15T/97/2025 zo dňa 13. 11. 2025
bol obžalovaný A. B. uznaný vinným pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou
a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a prečin nedovolenéhoozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že

v bode 1)
si od mesiaca február 2025 do 05.00 hod dňa 28.05.2025 neoprávnene opakovane zadovážil
psychotropnú látku metamfetamín zvanú „pervitín“ zaradenú do II. skupiny psychotropných látok v
zozname omamných a psychotropných látok uvedených v zákone č. 139/1998 Z. z., o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o

omamných látkach), ktorú následne neoprávnene prechovával aj v rodinnom dome č. XXX F. E. E., E.
C. D., pričom túto látku opakovane neoprávnene odpredával ďalším osobám za účelom zadovažovania
si finančných prostriedkov pre vlastný prospech, pričom obžalovaný takto pervitín v obci E. od mesiaca
február roku 2025 neoprávnene predal konzumentovi G. H., nar. XX.XX.XXXX a to asi jedenkrát
mesačne väčšinou za sumu 50 EUR - 100 EUR, naposledy v mesiaci máj 2025 za sumu 100 EUR, ďalej
v obci E. v roku 2025 pervitín trikrát neoprávnene predal konzumentovi I. J., nar. XX.XX.XXXX za sumu

20 EUR za bližšie nezistené množstvo, naposledy dňa 26.05.2025 za sumu 20 EUR a ďalej v obci E.
a na iných miestach v roku 2025 neoprávnene 5 až 6 krát predal pervitín v množstve 5 gramov za 500
EUR spoluobžalovanému J. K., pričom takto mu naposledy pervitín predal dňa 25.05.2025 v množstve
viac ako 10 g za cenu 600 EUR, a takto dňa 28.05.2025 v rodinnom dome č. XXX F. E. E., okres
C. D. neoprávnene prechovával v plastovom sáčku ako aj voľne vysypanú bielu kryštalickú látku o

celkovej hmotnosti 0,616 g, pričom následným znaleckým skúmaním bolo zistené, že ide psychotropnú
látku metamfetamín, ktorá je uvedená v II. skupine psychotropných látok v zozname omamných a
psychotropných látok uvedených v zákone o omamných látkach, ako aj sušený materiál o celkovej
hmotnosti3,804g,pričomnáslednýmznaleckýmskúmanímbolozistené,žeideorastlinuroduCannabis
(konopa),ktorájezaradenádoI.skupinyomamnýchlátokvzoznameomamnýchlátokapsychotropných

látok uvedených v zákone o omamných látkach, ako aj 4 a 1/2 tabliet ružovej farby, pričom následným
znaleckým skúmaním bolo zistené, že ide o 3,4-metyléndioxymetamfetamín, ktorý je zaradený v I.
skupine psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok uvedených v zákone o
omamných látkach,

v bode 2)
si na presne nezistenom mieste, nezisteným spôsobom bez príslušného povolenia neoprávnene
zadovážilstreľbyschopnýnábojsostredovýmzápalomkalibru9mmLugersdnovousignatúrou„S&B14
9x19“, ktorý je laborovaný celoplášťovou strelou a päť streľby schopných nábojov so stredovým zápalom
kalibru 7,65 Browning s mosadznými nábojnicami s rôznymi dnovými signatúrami, ktoré sú laborované

celoplášťovými strelami, ktoré od presne nezisteného dňa do 05.10 hod dňa 28.05.2025 v rodinnom
dome č. XXX F. E. E., okres C. D. neoprávnene držal a prechovával bez príslušného povolenia, pričom
v zmysle § 2 ods. 1 písm. f) zákona č. 190/2003 Z. z., o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších
predpisov ide o strelivo a v zmysle prílohy č. 6 bod C písm. a) zákona č. 190/2003 Z. z., o strelných
zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov ide o náboje.

Za toto konanie bol obžalovanému uložený podľa § 173 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na
§ 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, §
41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov. Podľa § 49 ods. 1
písm. a) Trestného zákona, § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona bol obžalovanému výkon trestu

podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní štyroch rokov s probačným dohľadom počas plynutia
celej skúšobnej doby. Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona bolo obžalovanému uložené
obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov, omamných a psychotropných látok.
Podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona bola obžalovanému uložená povinnosť podrobiť sa vyšetreniu na
zistenie požitia alkoholických nápojov, omamných a psychotropných látok na základe predchádzajúcej

výzvy príslušníka Policajného zboru SR v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom. Podľa §
51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona bola obžalovanému uložená povinnosť spočívajúca v príkaze
zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie. Podľa § 60 ods.
1 písm. a) Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest prepadnutia veci 1 kus digitálnej váhy
sivočiernej farby. Podľa § 68 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stal štát. Podľa

§ 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona bolo obžalovanému uložené ochranné protitoxikomanické a
protialkoholické liečenie ambulantnou formou.Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie
prokurátor okresnej prokuratúry do výroku o treste, ktoré písomne odôvodnil podaním doručeným
okresnému súdu dňa 21. 11.2025. V odvolaní poukázal na to, že súd síce u obžalovaného zistil

predchádzajúce odsúdenie vo veci vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 2T/49/2023,
avšak na uvedené odsúdenie v súlade s ustanovením § 37 písm. m) Trestného zákona neprihliadol
s odôvodnením, že ide o odlišný charakter trestného činu s čím sa prokurátor nestotožnil. Hoci
ide o druhovo iný trestný čin je zrejmé, že v danom prípade došlo k spáchaniu predchádzajúceho
trestného činu práve pod vplyvom drog, respektíve pervitínu, keďže protiprávne konanie obžalovaného

v danom prípade spočívalo vo vedení vozidla pod vplyvom drog. Obžalovaný je aj podľa záverov
znaleckého dokazovania, aj podľa vlastného vyjadrenia, závislý na užívaní pervitínu. V tomto smere
mal za to, že u obžalovaného je daná priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. K
úvahe súdu ohľadom primeranosti ukladaného podmienečného trestu odňatia slobody uviedol, že zo
skutkovej vety vyplýva, že obžalovaný predáva pervitín viacerým osobám, nie len spoluobžalovanému
J. K.. Už samotná uvedená okolnosť by zakladala naplnenie znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty,

a to spáchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania na viacerých osobách, kedy je
trestná sadzba 7 až 15 rokov. Poukázal aj na to, že obžalovaný uvedeným osobám pervitín predal
jednorazovo, ale zo skutkovej vety vyplýva, že išlo o opakovaný predaj, ku ktorému dochádzalo
aj napriek tomu, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil len počas doby štyroch mesiacov.
Osobitne poukázal aj na skutkové zistenie vyplývajúce zo skutkovej vety, podľa ktorého v prípade

jednotlivých predajov nešlo o množstvá indikujúce spotrebnú držbu drogy. Osobitne v prípade predaja
spoluobvinenému J. K. sa jednotlivé predaje týkali množstva, ktoré zodpovedalo z hľadiska právneho
posúdenia väčšiemu množstvu pervitínu, pričom zo skutkovej vety vyplýva, že k takémuto predaju došlo
minimálne v piatich prípadoch. Aj posledný prípad predaja spoluobvinenému J. K. bezprostredne pred
realizáciou zaisťovacích úkonov sa týkal predaja množstva viac ako 10 gramov pervitínu. Obžalovaný

pervitín predal minimálne v množstve 35 gramov, čo predstavuje hornú polovicu intervalu zákonného
vymedzenia väčšieho množstva pervitínu. Osobitne poukázal na okolnosť, že obžalovaný pri domovej
prehliadke neoprávnene prechovával viaceré druhy drog (marihuanu ako aj extázu), čo aj v kontexte
predchádzajúcej jazdy pod vplyvom THC obžalovanému z pohľadu obžaloby priťažuje aj pri úvahe o
výmere a druhu trestu. Obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil aj napriek trvalému zamestnaniu a

príjmuzabezpečenémuzuvedenéhozamestnania.Aniuvedenáokolnosť,tedadobrépracovnézázemie
obžalovaného od páchania drogovej trestnej činnosti za účelom zadováženia vlastného finančného
prospechu, neodradila. Záverom navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok okresného súdu o uložení
podmienečného trestu a aby sám obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na
dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

s minimálnym stupňom stráženia. Výrok o treste prepadnutia veci odvolaním nenapadol, nakoľko
tento považoval za zákonný. Zdôraznil, že ak by odvolací súd pristúpil k uloženiu nepodmienečného
trestu je potrebné modifikovať aj výrok o forme výkonu protialkoholického a protitoxikomanického
ochranného liečenia s poukazom na § 74 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého v prípade ukladania
nepodmienečného trestu odňatia slobody možno uložiť ochranné liečenie len ústavnou formou.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním
doručeným okresnému súdu 27. 11. 2025, v ktorom navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť ako
nedôvodné.Súdomuloženýúhrnnýtrestpovažujezazákonný,spravodlivýaodôvodnený.Prvostupňový
súd sa do všetkých dôsledkov vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami a okolnosťami, ktoré sú

významné pre ukladanie druhu a výšky trestu a toto svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Prvostupňový
súd dospel k správnemu záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj jeho pomery by uloženie
nepodmienečného trestu bolo neprimerane prísne a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho
prevýchovubudepostačujúciajtrestodňatiaslobodyvovýmereštyrirokyspodmienečnýmodkladomna
skúšobnú dobu štyri roky, umocnený dohľadom probačného a mediačného úradníka, ako aj uloženými

obmedzeniami a povinnosťami. Samotný výkon väzby pôsobil na neho prevýchovne, o čom svedčí
správa z ústavu, ale tiež jeho správanie po prepustení z väzby na slobodu, keď uvedomujúc si
svoje životné zlyhanie sa ihneď zamestnal, dobrovoľne zahájil protitoxikologické liečenie a veľmi
dôsledne dodržiaval všetky obmedzenia a povinnosti, ktoré mu súd v tejto súvislosti a po prijatí záruky
dôveryhodnej osoby - starostu obce E. a peňažnej záruky podľa § 82 Trestného poriadku uložil. Sám je

preto pevne rozhodnutý dôveru a ochotu starostu obce E. nesklamať, viesť riadny život, nedopúšťať sa
už žiadnej drogovej trestnej činnosti ani inej trestnej činnosti.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 15. 12. 2025.Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa vykonalo v neprítomnosti obžalovaného, ktorý bol o termíne
verejného zasadnutia riadne a včas písomne upovedomený a ktorý sa z neúčasti na verejnom zasadnutí

písomne ospravedlnil so súhlasom, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti. Krajský
súd z uvedeného dôvodu vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, za účasti obhajcu
a prokurátorky krajskej prokuratúry.

Prokurátorka na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla podanému odvolaniu vyhovieť.

Podmienečný trest považovala za neprimerane mierny vzhľadom na okolnosti prípadu a všetky ďalšie
skutočnosti a navrhla zrušiť výrok o treste, ako aj o ochrannom opatrení a rozhodnúť v zmysle podaného
odvolania.

Obhajca obžalovaného poukázal na to, že klient si uvedomuje, že v prípade zopakovania takejto trestnej
činnosti by bol postihnutý prísnejšie v sadzbe 7 až 15 rokov. Poukázal aj na poskytnuté záruky a navrhol

odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania a absenciu
dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, a preto podľa § 317
ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti

ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odolanie prokurátora
nie je dôvodné.

Preskúmaním napadnutého rozsudku krajský súd dospel k záveru, že okresný súd porušil ustanovenie
Trestného zákona, keď vzhliadol u obžalovaného priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h)
Trestného zákona a zároveň aplikoval asperačnú zásadu, keďže spáchanie viacerých trestných činov
je zohľadnené už v rámci asperačnej zásady determinujúcej trestnú sadzbu.

Z predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská
Sobota podal dňa 03. 10. 2025 na Okresný súd Rimavská Sobota pod sp. zn.: 2Pv 71/25/6609
obžalobu na obvinených 1/ A. B., 2/ J. K. a 3/ C. J. pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania
s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a
iné na skutkovom základe tam uvedenom. Okresný súd Rimavská Sobota rozhodol vo veci rozsudkom

sp.zn.: 15T/97/2025 zo dňa 13. 11. 2025, pričom po vyhlásení rozsudku sa obžalovaní vzdali práva
podať odvolanie a prokurátor podal odvolanie do výroku o treste o ochrannom liečení len neprospech
obžalovaného X/XXXXX B.. Vo vzťahu k obžalovaným 2/ J. K. a 3/ C. J. sa vzdal práva podať odvolanie,
v dôsledku čoho vo vzťahu k týmto dvom obžalovaným nadobudol rozsudok právoplatnosť.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom po tom ako bol poučený o možnosti
urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku a po poučení podľa §
275 ods. 5 až 8 Trestného poriadku s tým, že ak urobí vyhlásenie o vine, resp. nepoprie spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe, bude toto vyhlásenie neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné
odvolaním, ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, vyhlásil,

že sa cíti byť vinným zo spáchania žalovaných skutkov a na všetky položené otázky v súlade
s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku odpovedal „áno“. Okresný súd
vyhlásenie obžalovaného prijal a zároveň rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný
priznal spáchanie skutku nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody
alebo ochrannom opatrení.

Vzhľadom na správne zistený skutkový stav a plnú trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného
nepochybil okresný súd, keď konanie obžalovaného právne posúdil ako zločin neoprávnenej výroby a
obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona a prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného

zákona.

Nezistiac žiadne procesné pochybenia v postupe okresného súdu v súvislosti s vyhlásením
obžalovaného a jeho prijatím v zmysle § 257 Trestného poriadku sa krajský súd zaoberal iba výrokomo treste a ochrannom opatrení, ktoré boli napadnuté odvolaním prokurátora vo vzťahu k obžalovanému
A. B..

Preskúmaním napadnutého rozsudku krajský súd zistil, že okresný súd pri úvahách o druhu
a výmere trestu prihliadol na okolnosť, že trestný čin nebol spáchaný v skúšobnej dobe skoršieho
podmienečného odsúdenia. Obžalovaný sa drogovej trestnej činnosti a nedovoleného ozbrojovania
dopustil prvýkrát v živote. Vykazuje pozitívne hodnotenie jeho osoby zo strany súčasného
zamestnávateľa. Pozitívne hodnotenie zamestnanca bolo poskytnuté aj Stredoslovenskou vodárenskou

prevádzkovou spoločnosťou a.s., v ktorej pracoval pred jeho vzatím do väzby. Kladné hodnotenie
správania obžalovaného bolo podané zo strany Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu
odňatia slobody Banská Bystrica a po nahradení väzby a prepustení obžalovaného na slobodu bol
ako bezproblémový hodnotený aj probačný dohľad zo strany príslušného probačného a mediačného
úradníka. S ohľadom na vysokú spoločenskú závažnosť konania okresný súd za primeraný trest
spĺňajúci kritériá uvedené vyššie považoval podmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky.

Pri súčasnom uložení probačného dohľadu v skúšobnej dobe štyroch rokov, zamedzení požívania
omamných látok uložením obmedzenia podľa § 51 odsek 3 písm. b) Trestného zákona, § 51 ods. 4
Trestného zákona a uložením povinnosti naďalej sa zamestnávať alebo uchádzať sa preukázateľne
o zamestnanie, bola obžalovanému poskytnutá možnosť, aby svoje dobré správanie po nahradení väzby
potvrdil aj v ďalšom období.

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov.

Pre ukladanie trestov platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest

zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na
výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä
na jeho úsilie o náhradu škody, o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a na úsilie páchateľa o
dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Trest

by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke
osoby.

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.

Ustanovenie § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona umožňuje uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov možno uložiť samostatne alebo
aj viac trestov popri sebe.

V odpise registra trestov má obžalovaný dva záznamy, v prvom prípade bol odsúdený rozhodnutím

Okresného súdu Rimavská sobota sp.zn.: 1T/60/00 zo dňa 23. 02. 2000 pre trestný čin krádeže podľa
§ 247 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. , pričom sa na neho hľadí ako keby
nebol odsúdený a v druhom prípade bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec sp.zn.:
2T/49/2023 zo dňa 12. 04. 2023 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace s podmienečným

odkladomjehovýkonunaskúšobnúdobuvtrvaníjedenrokazákazčinnostivedeniamotorovýchvozidiel
na tri roky. V Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný osem záznamov
pre priestupky spáchané na úseku cestnej premávky menšej závažnosti, ktoré boli vyriešené pokutami.
Obžalovaný je slobodný, bezdetný, zamestnaný (pred vzatím do väzby) v Stredoslovenskej vodárenskej
prevádzkovej spoločnosti, závod C. D. ako montér vodovodov s čistým mesačným príjmom 740,- eur.

Po zavážení všetkých uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že trest uložený okresným
súdom je pre obžalovaného primeraný, zároveň je spravodlivý a súladný so zásadami pre ukladanie
trestov, preto uložil obžalovanému trest rovnakého druhu a v rovnakej výmere, keďže jedinýmdôvodom zrušenia výroku o treste bolo vyššie uvedené pochybenie okresného súdu spočívajúce
v priznaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona. V tomto smere krajský
súd poukazuje na podrobné odôvodnenie výroku o treste zo strany okresného súdu, ktorý zobral

do úvahy všetky relevantné skutočnosti. Krajský súd obžalovanému uložil aj primerané obmedzenia
a povinnosti tak, ako ich pôvodne uložil okresný súd s výnimkou povinnosti podrobiť sa vyšetreniu na
zistenie požitia alkoholických nápojov, omamných a psychotropných látok na základe predchádzajúcej
výzvy príslušníka Policajného zboru SR v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, keďže
uvedenú povinnosť považoval krajský súd za duplicitnú vzhľadom na už uložený zákaz požívania

alkoholických nápojov alebo omamných a psychotropných látok v rámci probačného dohľadu, počas
ktorého bude tiež dochádzať ku kontrole ich použitia. Krajský súd zároveň korigoval vyššie uvedené
pochybenie okresného súdu spočívajúce v duplicitnom priznaní okolnosti spočívajúcej v spáchaní
viacerých trestných činov a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona z výroku o treste
obžalovaného vypustil.

Vo vzťahu k námietke prokurátora týkajúcej sa priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m)
Trestného zákona krajský súd uvádza, súd pri hodnotení priťažujúcich okolností môže podľa povahy
predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať. Povahou predchádzajúceho odsúdenia sa
tu rozumie nielen charakter a závažnosť predchádzajúceho trestného činu a druh a výmera trestu, ktorý
bol páchateľovi uložený, ale aj všetky ďalšie okolnosti spojené s odsúdením.

Predchádzajúce odsúdenie obžalovaného sa týkalo prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky,
pričom mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Skúšobná doba,
ktorá bola určená v najnižšej možnej výmere na jeden rok uplynula už 28. 04. 2024, teda takmer rok
pred spáchaním trestných činov v predmetnej trestnej veci. Hoci sa trestného činu dopustil pod vplyvom

drog, na ktorých užívaní je závislý, išlo o druhovo iný trestný čin, nie veľkej závažnosti. Krajský súd po
zvážení všetkých uvedených skutočností rovnako ako okresný súd nevzhliadol dôvod na priznanie tejto
priťažujúcej okolnosti obžalovanému.

Krajský súd dáva do pozornosti, že aj keby priznal obžalovanému túto priťažujúcu okolnosť, nemalo

by to vplyv na druh a výmeru trestu, a to aj z dôvodu korekcie, ktorú musel krajský súd vykonať a
vypustiť priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona z dôvodu vyššie uvedenej duplicity,
v dôsledku čoho by u obžalovaného nedošlo k prevahe priťažujúcich okolností.

Výrok o treste prepadnutia veci prokurátor odvolaním nenapadol, preto zostal tento výrok nedotknutý.

Vzhľadom na nevyhovenie odvolacím námietkam prokurátora a neuloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody obžalovanému zostal výrok o ochrannom protitoxikomanickom a protialkoholickom
liečení ambulantnou formou nezmenený.

Na základe uvedeného krajský súd postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku napadnutý
rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a rozhodol vo veci sám
a zároveň zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.