Decision was made at the court Mestský súd Bratislava I
Judgement was issued by Mgr. Marcela Kosová
Legislation area – Trestné právo – Majetok
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/37/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1421010238
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Kosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1421010238.1
Uznesenie
KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.MarcelyKosovejačlenovsenátu
JUDr. Petra Šamka a Mgr. Petra Lizúcha v trestnej veci obžalovaného T. D., stíhaného pre zločin krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák., ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Tr. zák., o odvolaní
obžalovaného T. D. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/49/2021 zo dňa 23.01.2023,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.05.2024 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného T. D., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej aj „súd prvého stupňa“) sp. zn. 2T/49/2021
zo dňa 23.01.2023 bol obžalovaný T. D. uznaný za vinného zo spáchania zločinu krádeže podľa § 212
ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák., ods. 2 písm. b) Tr. zák., ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. j) Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že
sa pod vplyvom alkoholu dňa 23.04.2021 v čase o 13:50:42 hod. na Pekníkovej č. 6 v Bratislave pokúšal
vstúpiť do priestorov Q. I. P. Q. cez zamknuté vchodové dvere tak, že skúšal stlačiť kľučku, no nakoľko
sa mu to nepodarilo, tak vyčkal do času, kým priestory školy opúšťali zvnútra vyučujúci s deťmi, ktorí
pri východe z priestorov školy zvnútra otvorili vchodové dvere, a na to obžalovaný o 13:51:28 hod. cez
vychádzajúce deti prešiel dovnútra školy okolo maloletého dieťaťa, ktoré držalo vchodové dvere, aby sa
nezatvorili, následne obžalovaný v priestoroch školy na prízemí vošiel do tretej šatne, kde zo školských
tašiek zobral nasledovnú elektroniku:
-jeden kus mobilný telefón zn. iPhone, čiernej farby, model A1778 FCC ID:BCG-E3091A, IMEI:
XXXXXXXXXXXXXXX, v hodnote 220,- €, patriaci poškodenej J. A., trvale bytom P. vŕšok XX, Q., ktorý
užívala jej maloletá dcéra,
-jeden kus mobilný telefón zn. iPhone 7, bielej farby, s ružovým zadným krytom, model A1778 FCC
ID:BCG-E3091A, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX v hodnote 220,- € patriaci poškodenej R. G., trvale bytom
P. XX, C., ktorý užívala jej maloletá dcéra,
-jeden kus mobilný telefón zn. Apple iPhone, červenej farby, typ SE 64GB, model A2296, IMEI:
XXXXXXXXXXXXXXX, v hodnote 270,- €, patriaci poškodenej L. B., trvale bytom P. U. XX, F., ktorý
užíval jej maloletý syn,
-jeden kus tablet zn. Apple iPad 32GB, 10.2“, výrobné číslo F9FD2VPUMF3M, space gray v hodnote
210,- € spolu s obalom LMP Keyboard Protect Case pre iPad 10,2“ UK v hodnote 30,- € patriaci
poškodenej Q. I. P. Q., IČO: XX XXX XXX, so sídlom J. F. R. XXXX/X, Q. a následne obžalovaný
s odcudzenou elektronikou opustil priestory školy, čím týmto svojim konaním spôsobil celkovú škodu
krádežou vo výške 950,- €, a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného
súdu Bratislava II sp. zn. 0T/270/2020 zo dňa 13.09.2020, právoplatný dňa 13.09.2020, bol uznaný za
vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák. a obžalovaný tak konal
napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 1T/73/1999 zo dňa 09.05.2000,
právoplatný dňa 02.06.2000, uznaný vinným podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a odsúdený,rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1T/154/2009 zo dňa 17.02.2010, právoplatný dňa
22.02.2010 bol uznaný vinným podľa § 323 ods. 2 Tr. zák. a odsúdený, rozsudkom Okresného súdu
Bratislava II č. k. 2T/98/2011-348, zo dňa 19.11.2013, právoplatný dňa 19.11.2013 bol uznaný vinným
podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a iné a odsúdený a rozsudkom Okresného súdu Bratislava
II sp. zn. 3T/22/2017 zo dňa 13.02.2018, právoplatný dňa 13.02.2018 bol uznaný vinným podľa § 194
ods. 3 Tr. zák. a iné a odsúdený.
Za to súd prvého stupňa uložil obžalovanému podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37
písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 5 Tr. zák. trest
odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák.
súd prvého stupňa uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou a ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Zároveň súd prvého stupňa postupom podľa § 287 ods. 1
Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému Q. I. P. Q. s.r.o., J. F. R. 1, XXX XX Q.,
IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 240,- €.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po vyhlásení rozsudku odvolanie obžalovaný T. D. proti výroku o
treste a navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e) Tr. por. zrušiť rozsudok súdu prvého
stupňa vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. postupom podľa § 44 Tr. zák. upustiť od uloženia
ďalšieho trestu, resp. uložiť mu trest odňatia slobody primerane znížený postupom podľa § 39 ods. 1
Tr. zák.
V písomných dôvodoch odvolania zo dňa 20.02.2023 prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr.
Ing. Rudolfa Cádra uviedol, že uloženie ďalšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere
5 rokov je neprimerané, pričom súd prvého stupňa nezohľadnil zásady ukladania trestov podľa § 34
ods. 1, ods. 3, ods. 4 Tr. zák. Vytkol súdu prvého stupňa, že nemohol aplikovať priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. m) Tr. zák. a zvýšiť dolnú hranicu trestu odňatia slobody podľa § 38 ods. 5 Tr. zák.
a zároveň ukladať ďalší trest podľa § 43 Tr. zák., pretože tento postup vychádza z jednej a tej istej
okolnosti opakovaného spáchania trestného činu. Zároveň obžalovaný uviedol, že jednotlivé čiastkové
útokyzodňa22.04.2020,zodňa07.06.2020,zodňa26.06.2020,zodňa16.08.2020,zodňa27.08.2020,
zo dňa 10.09.2020, zo dňa 05.10.2020, zo dňa 07.03.2021 zo dňa 11.03.2021, zo dňa 07.04.2021, zo
dňa 23.04.2021 spája súvislosť v čase, spôsobe ich spáchania, v predmete útoku ako aj subjektívna
súvislosť. Podľa obžalovaného tak nemal byť ukladaný ďalší trest podľa § 43 Tr. zák., ale mal byť
ukladaný spoločný trest podľa § 41 ods. 3 Tr. zák., čím by súd prvého stupňa ukladal trest odňatia
slobody najviac 10 rokov. Obžalovaný uviedol, že mu bol ukladaný trest odňatia slobody vo výmere 11
rokov a 6 mesiacov ako súčet trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov uložený napadnutým rozsudkom
súdu prvého stupňa a trestu odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov, ktorý mu bol právoplatne
uložený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/60/2022 zo dňa 30.06.2022. Išlo pritom o
spáchanie obdobnej trestnej činnosti a to tzv. drobnej krádeže približne v rovnakom období. Obžalovaný
zároveň poukázal na to, že podľa § 38 ods. 7 Tr. zák. zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby nie
je možné v prípade, ak súd ukladá zvýšený úhrnný alebo súhrnný trest, ak by takéto zvýšenie bolo pre
páchateľa neprimerane prísne. Podľa obžalovaného bolo povinnosťou súdu prvého stupňa aplikovať aj
mimoriadne zníženie trestu nielen podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., ale aj podľa § 39 ods. 1,
ods. 3 písm. e) Tr. zák. a v tejto súvislosti vytkol súdu prvého stupňa, že len všeobecne konštatoval,
že neexistovali okolnosti prípadu a ani pomery obžalovaného pre postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.
Podľa obžalovaného bolo povinnosťou súdu prvého stupňa v prípade ukladania trestu odňatia slobody
aplikovať aj § 44 Tr. zák. a upustiť od uloženia ďalšieho trestu, pretože trest odňatia slobody, ktorý
aktuálne vykonáva, považuje za neprimerane prísny a o to viac by bolo neprimerane prísnym ukladanie
ďalšieho trestu odňatia slobody. Poukázal na závery znalkyne, ktorá konštatovala, že jeho konanie
bolo odbrzdené užitím návykových látok a vyslovila potrebu ukladania ochranného liečenia. Právoplatne
uloženýnepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvovýmere6(šesť)rokova6(šesť)mesiacovvinejtrestnej
veci spolu s uložením ochranného liečenia ústavnou formou v tejto trestnej veci a upustením od uloženia
ďalšieho trestu naplní podľa obžalovaného účel trestu. Obžalovaný má dve maloleté deti vo veku 15 a
16 rokov, má k nim veľmi blízky vzťah ako aj vyživovaciu povinnosť a má aj manželku.
Písomným podaním spísaným vlastnou rukou zo dňa 09.03.2023 a zo dňa 28.06.2023 obžalovaný T.
D. uviedol, že spáchanie trestného činu ľutuje, nechce prísť o rodinu a poukázal na to, že bol v čase
spáchania trestného činu pod vplyvom návykových látok. Zároveň uviedol, že uložené tresty odňatiaslobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod
sp. zn. 4T/92/2020 spolu s trestom odňatia slobody vo výmere 5 rokov uloženým v tejto trestnej veci
presahujú maximálnu možnú výmeru trestu odňatia slobody desať rokov podľa § 212 ods. 3 Tr. zák.,
čo je neprípustné.
Ďalším vlastnoručne spísaným písomným podaním doručeným dňa 10.04.2024 obžalovaný uviedol, že
jehosprávanievovýkonetrestuodňatiaslobodyjenapožadovanejúrovni,má45rokovachcesazaradiť
do života tak ako ostatní občania.
Písomným podaním zo dňa 25.04.2024 obžalovaný prostredníctvom ustanoveného obhajcu navrhol
postupom podľa § 269 Tr. por. oboznámiť na hlavnom pojednávaní zápisnicu o hlavnom pojednávaní
z trestnej veci vedenej na Mestskom súde Bratislava I pod sp. zn. B2-31T/11/2022, kde znalkyňa
vypovedala, že obžalovanému navrhuje uloženie ochranného liečenia ambulantnou formou. Zároveň
navrhol podľa § 283 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por. prerušiť trestné stíhanie v tejto
veci s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2024 zo dňa 28.02.2024, ktorým
Ústavný súd SR pozastavil účinnosť zák. č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon,
pretože kvalifikovaná skutková podstata podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. upravuje podľa zák. č. 40/2024 Z.
z. trestnú sadzbu 2 až 8 rokov a nie 3 až 10 rokov.
Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) po predložení veci nezistil také vady napadnutého
rozsudku alebo predchádzajúceho konania, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie na neverejnom
zasadnutí, a preto nariadil vo veci verejné zasadnutie, ktoré vykonal za prítomnosti obžalovaného T. D.,
obhajcu ako aj prokurátora.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu k návrhu obžalovaného na prerušenie konania podľa § 228
ods. 2 písm. e) Tr. por. predsedníčka senátu odvolacieho súdu uviedla, že novela právneho predpisu
má vlastnú platnosť aj vlastnú účinnosť. Až odo dňa účinnosti novely sa táto stáva obsahom právneho
predpisu, ktorý novelizuje a od tohto momentu tento právny predpis v znení novely má byť použitý
v aplikačnej praxi a až od tohto momentu sú novelizované ustanovenia “pripravené na použitie”. Ak
Ústavný súd SR pozastaví účinnosť už účinného právneho predpisu alebo jeho časti, v tomto prípade
prichádza do úvahy postup podľa § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por., čo vyplýva z toho, že musí ísť o
pozastavenie právneho predpisu, resp. jeho časti, ktorého použitie je rozhodujúce pre konanie alebo
rozhodnutie vo veci. Z uvedeného vyplýva, že ak novela Tr. zák. doposiaľ nenadobudla účinnosť, pretože
jej účinnosť bola pozastavená uznesením Ústavného súdu SR skôr ako k jej účinnosti vôbec došlo,
nie je aplikovateľná na žiadne trestné veci. Z toho vyplýva, že ustanovenia novely, ktorá nenadobudla
účinnosť, nemôžu byť rozhodujúce pre postup podľa § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e)
Tr. por. zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a podľa § 44 Tr. zák. upustiť od uloženia
ďalšieho trestu, resp. primerane zmierniť uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.
Prokurátor uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku treste je zákonný a správny a navrhol
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný T. D. uviedol, že má deti, vnučku a nikdy sa nedopustí trestného činu krádeže. Uložený trest
odňatia slobody považuje za prísny.
Krajský súd v Bratislave zistil, že odvolanie obžalovaného T. D. je prípustné, bolo podané v zákonnej
lehote a oprávnenou osobou a nezistil dôvody pre postup podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Tr. por., a preto
následne podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo,
riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné. Pokiaľ teda ide odvolacie námietky obžalovaného, tieto vyhodnotil
odvolací súd ako neopodstatnené.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe [§ 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.]. Na následne položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c),písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Tr. por. odpovedal spôsobom áno. Súd prvého stupňa po vyjadrení
prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný
priznal spáchanie skutku nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.
Odvolací súd konštatuje, že obžalovaný podal odvolanie len proti výroku o uloženom treste s tým, že
výrok o vine nadobudol právoplatnosť už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý prijal vyhlásenie
obžalovaného T. D. o vine. Obžalovaný T. D. bol teda rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn.
2T/49/2021 zo dňa 23.01.2023 uznaný za vinného zo spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1
písm. a), písm. b) Tr. zák., ods. 2 písm. b) Tr. zák., ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
j) Tr. zák. Prieskumnej povinnosti odvolacieho súdu preto nepodliehal výrok o vine obžalovaného T. D.,
ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti na základe odvolania obžalovaného mohol byť
len výrok o treste.
Pokiaľ ide o výrok o treste súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie prečítaním
listinných dôkazov podľa § 269 Tr. por., a to súdnych rozhodnutí (č. l. 544 spisu, č. l. 576 spisu) a
správne dospel k záveru, že žalovaný trestný čin netvorí čiastkový útok pokračovacieho trestného činu
so žiadnym iným skutkom. Skutky, za ktoré bol obžalovaný právoplatne odsúdený, totiž netvoria vo
vzťahu k žalovanému skutku zo dňa 23.04.2021 pokračovací trestný čin. Súd prvého stupňa riadne
prihliadol na časové súvislosti spáchania skutku dňa 23.04.2021 a oznámenie obvinenia obžalovanému
dňa 18.03.2021 v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 31T/44/2021, pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. a iné. Od oznámenia uznesenia
o vznesení obvinenia obžalovanému jeho doručením dňa 18.03.2021 tak konanie obžalovaného zo
dňa 23.04.2021 bolo možné následne posúdiť už len ako nový skutok. Obžalovaný sa pritom ďalšieho
trestného činu už nedopustil a preto nemožno konštatovať, že by išlo o čiastkový útok s iným do
úvahy prichádzajúcim čiastkovým útokom. Ukladanie spoločného trestu podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. preto
neprichádzalo do úvahy. Pokiaľ ide o skutky zo dňa 07.03.2021, zo dňa 11.03.2021, zo dňa 07.04.2021,
na ktoré obžalovaný poukazoval, tieto nemohol odvolací súd vziať do úvahy, pretože nejde o čiastkové
útoky, pre ktorý by bol vyhlásený odcudzujúci právoplatný rozsudok v čase rozhodovania odvolacieho
súdu a preto z nich nemohol ani vychádzať a postup podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. neprichádzal do úvahy.
Nebolo možné prijať ani námietku obžalovaného T. D., že mu mal súd prvého stupňa ukladať postupom
podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest. Zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák.,
ods. 2 písm. b) Tr. zák., ods. 3 písm. b) Tr. zák., ktorého sa obžalovaný dopustil dňa 23.04.2021 nie
je totiž vo viacčinnom súbehu so žiadnym trestným činom. Súd prvého stupňa pritom mohol pristúpiť k
uloženiu súhrnného trestu iba v prípade viacčinného súbehu.
Súhrnný trest je síce pre páchateľa priaznivejší ako trest samostatný, avšak aj na jeho uloženie musia
byť splnené podmienky. Aj keď po spáchaní skutku zo dňa 23.04.2021 došlo dňa 06.05.2021 k doručeniu
trestného rozkazu obžalovanému v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.
1T/21/2021 pre skutok zo dňa 27.08.2020, nejde o viacčinný súbeh medzi skutkom zo dňa 23.04.2021 a
týmto iným skutkom, pretože skutok zo dňa 23.04.2021 je osamotený. Skutok, ktorý obžalovaný spáchal
dňa 23.04.2021, teda po doručení trestného rozkazu obžalovanému dva dni predtým dňa 21.04.2021
v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 4T/7/2021, do doby právoplatnosti
trestného rozkazu dňa 03.09.2021, je potrebné posúdiť obdobne ako recidívu tzv. nepravá recidíva (R
8/1974).
Odvolací súd nevzhliadol žiadne pochybenia pri určení druhu a výmery trestu súdom prvého stupňa.
Súd prvého stupňa pri ukladaní trestu rešpektoval účel trestu uvedený v § 34 ods. 1 Tr. zák., a jeho druh
a výmeru určil v súlade s hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods. 4 Tr. zák. Súd prvého stupňa správne ustálil
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. spočívajúcu v predchádzajúcich odsúdeniach mimo
tých obsiahnutých v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa (odsúdenie Okresným súdom Bratislava
IV sp. zn. 2T/35/2020) a jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa obžalovaný
priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval, čím bola daná rovnováha poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zák.
Správne súd prvého stupňa následne postupoval podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. a pri opätovnom spáchaní
zločinu zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu z 3 rokov na 6 rokov
a 6 mesiacov (pôvodná trestná sadzba predstavovala 3 až 10 rokov a 1/2-ica je vypočítaná z rozdielumedzi dolnou a hornou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby). Zákonom ustanovená trestná
sadzba predstavovala výmeru 6 rokov a 6 mesiacov až 10 rokov. Opätovné spáchanie zločinu pritom
konštatoval už súd prvého stupňa v skutkovej vete rozsudku súdu prvého stupňa a to v nej citovanými
odsúdeniami obžalovaného pre zločin, hoci nebolo povinnosťou súdu prvého stupňa tieto vo výroku
explicitne uvádzať. Nešlo totiž o znak kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu, ale o jednu zo
základných zásad ukladania trestov podľa § 38 ods. 5 Tr. zák.
Neobstoja pritom ani úvahy obžalovaného o aplikácii § 39 ods. 1 Tr. zák. z dôvodu, že inštitút
mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. nie je bežným (pravidelným) postupom súdu.
Súd môže pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu len za existencie takých okolností alebo pomerov,
ktoré sa u trestných činov a ich páchateľov bežne nevyskytujú, sú svojou povahou výnimočné a ktoré
je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Odvolací súd na takýto postup nevzhliadol dôvod, pretože
skutočnosť, že obžalovaný je otcom a má s deťmi blízky vzťah, nepredstavuje pomery mimoriadneho
významu. Odvolací súd teda nezistil žiadne výnimočné okolnosti prípadu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák.,
zistil však dôvody pre mimoriadne zníženie trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2
písm. d), ods. 4 Tr. zák. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. S poukazom na stanovisko č. 44 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2017, podľa ktorého ak možno páchateľovi trestného
činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm.
d), ods. 4 Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy
označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k
väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. (po prijatí takého
vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne
účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie
súdu o druhu a výške uloženého trestu. Došlo preto postupom podľa § 39 ods. 4 Tr. zák. k zníženiu
dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-inu zo 6 rokov a 6 mesiacov na 4 roky a 4
mesiace. Obmedzenie mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 4 Tr. zák. o 1/3-
inu sa počíta z dolnej hranice už upravenej trestnej sadzby na rozdiel od postupu podľa § 39 ods. 1
Tr. zák. (R 13/2013), čím bolo možné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody nie kratší ako 4 roky
a 4 mesiace.
Pri úvahách o druhu trestu aj odvolací súd dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť
nepodmienečný trest odňatia slobody, a to nielen so zreteľom na početnosť predchádzajúcich odsúdení,
ale nepochybne možno konštatovať, že opakovaný výkon nepodmienečných trestov bol doposiaľ bez
zjavného výchovného účelu. Ani predchádzajúce výkony trestov odňatia slobody v iných trestných
veciach vedených na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 3T/22/2017 (záznam č. 12 odpisu registra
trestov) a pod sp. zn. 3T/4/2018 (záznam č. 13 odpisu registra trestov) neviedli k zmene postoja
obžalovaného.Povykonanínepodmienečnýchtrestovodňatiaslobodydňa04.10.2019satotižopätovne
dňa 05.10.2020 dopustil majetkovej trestnej činnosti potom ako bol trestným rozkazom Okresného
súdu Bratislava II sp. zn. 0T/270/2020 zo dňa 13.09.2020, právoplatným toho istého dňa, uznaný za
vinného zo spáchania prečinu krádeže. Po tomto odsúdení sa obžalovaný pritom opätovne dopustil dňa
23.04.2021 aj aktuálnej majetkovej trestnej činnosti.
Uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody preto nemôže smerovať k naplneniu
účelu trestu. Súd prvého stupňa vzhľadom výchovný účel trestu správne neuložil trest na samej dolnej
hranici trestnej sadzby vo výmere 4 roky a 4 mesiace, ale trest zvýšený vo výmere 5 rokov. Aplikujúc
kritériá a zásady pre ukladanie trestov vyjadrené v citovaných ustanoveniach § 34 ods. 1, ods. 4 Tr.
zák. odvolací súd dospel k záveru, že s požiadavkou preventívneho, výchovného i morálneho účelu
trestu korešponduje uloženie trestu odňatia slobody v takejto výmere ako uložil súd prvého stupňa
obžalovanému v napadnutom rozsudku. Takýto trest odňatia slobody je individualizovaný a odráža
okolnosti na strane obžalovaného, ale aj spôsob spáchania trestného činu, keď obžalovaný mal odvahu
počas dňa vojsť do priestorov školského zariadenia a zo školských tašiek detí vybral tri mobilné telefóny
a odcudzil aj tablet patriaci školskému zariadeniu.
Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody v celkovej
výmere 11 rokov a 6 mesiacov, čo prekračuje maximálnu výmeru trestu odňatia slobody 10 rokov
podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., s touto sa odvolací súd nemohol stotožniť. Je síce pravda, že obžalovaný
aktuálne vykonáva uložený nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6(šesť) mesiacov pre spáchanie majetkového trestného činu v trestnej veci vedenej na Okresnom súde
Bratislava II pod sp. zn. 4T/92/2020, avšak nič nebránilo uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo
výmere 5 (päť) rokov aj v tejto trestnej veci. Obmedzenie podľa § 43 Tr. zák. limituje súd totiž len v tom
smere, aby neukladal trest prekračujúci maximálnu možnú výmeru daného druhu trestu, čo v prípade
trestu odňatia slobody je 25 (dvadsaťpäť) rokov (§ 46 Tr. zák.). V tejto trestnej veci upustenie od uloženia
ďalšieho trestu podľa § 44 Tr. zák. neprichádzal do úvahy, pretože tento možno aplikovať len vtedy,
ak skôr uložený trest je na ochranu spoločnosti a prevýchovu páchateľa dostatočný, čo vzhľadom na
už vyššie rozvedené úvahy odvolacieho súdu nebolo splnené. Pôvodne ukladaný súhrnný trest odňatia
slobody v konaní pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 4T/92/2020 nemožno v tomto konaní
považovať za dostatočný, pretože primárne (a nielen) nezohľadnil nielen spáchanie ďalšieho závažného
zločinu. Pre úplnosť je nevyhnutné zvýrazniť, že v konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava II
pod sp. zn. 31T/44/2021 a pod sp. zn. 6T/19/2021 síce došlo k upusteniu od uloženia ďalšieho trestu,
avšak v týchto konaniach išlo o spáchanie výlučne prečinov.
Odvolací súd ponechal bezo zmeny aj ochranné protitoxikomanické a protialkohlické liečenie ústavnou
formou tak ako ho uložil súd prvého stupňa vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 59/2021 zo
dňa 14.06.2021 znalkyne MUDr. Klaudie Stanislavovej z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria. Znalkyňa uviedla, že obžalovaný je polymorfný toxikoman, užívajúci drogy a alkohol, na
ktorých je somaticky a psychicky závislý, pričom ide o závislosť ťažkého stupňa. Pobyt obžalovaného
z psychiatrického hľadiska vyhodnotila ako nebezpečný pre spoločnosť v prípade neabstinovania od
alkoholu a drog. Vzhľadom k rozvinutej polymorfnej závislosti navrhla uložiť obžalovanému ochranné
ústavné protitoxikomanické a protialkoholické liečenie. Odvolací súd napriek tomu, že obžalovaný
predložilzápisnicuohlavnompojednávanízinejtrestnejvecivedenejnaMestskomsúdeBratislavaIpod
sp. zn. B2-31T/11/2022, v ktorej znalkyňa MUDr. Klaudia Stanislavová navrhla uložiť ochranné liečenie
ambulantnou formou, pretože obžalovaný je dlhodobejšie vo výkone trestu odňatia slobody, nekorigoval
formu uloženia ochranného liečenia tak ako to urobil súd prvého stupňa. Odvolací súd vychádzal z
dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní vrátane znaleckého posudku v tejto trestnej veci,
ktorý súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom
prokurátoraaobžalovanéhoprečítal.Obžalovanýmpredloženázápisnicazhlavnéhopojednávaniazinej
trestnej veci, ktorá nemá charakter znaleckého posudku, preto nemôže rozporovať závery znaleckého
posudku vypracovaného v tejto trestnej veci.
Zákonu zodpovedá aj výrok napadnutého rozsudku o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., pretože obžalovaný bol v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním prejednávanej trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody
uloženého pre úmyselný trestný čin.
Výrok o náhrade škody nebol napadnutý odvolaním, a preto ho odvolací súd v rámci svojej revíznej
povinnosti nepreskúmaval.
Vzhľadom na vyjadrené úvahy, krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné postupom podľa
§ 319 Tr. por. zamietol.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.