Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 60Cb/43/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121292022
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Šuchová LL.M

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6121292022.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Veronikou Šuchovou, LL.M., v spore žalobcu:

MONT ELEKTRO, a.s., so sídlom: Kremnička 47/A, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 031 178, v konaní
zastúpený: Lion Law Partners s.r.o., so sídlom: Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
36 862 461 proti žalovanému: square|two s.r.o., so sídlom: Železničiarska 7, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 52 737 900, v konaní zastúpený: JUDr. Eva Horniaková, advokátka, so sídlom advokátskej
kancelárie: A. B. X, XXX XX C., IČO: 45 029 008, o neúčinnosť kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým že o výške náhrady
trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 15.04.2021 domáhal určenia,
že kúpna zmluva č. V 86/2020 zo dňa 14. 02. 2020, ktorou spoločnosť D. E., E., IČO: XX XXX XXX,
so sídlom Skuteckého 21, 974 01 Banská Bystrica (toho času v konkurze - AB stav, s.r.o. „v konkurze“)
previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovaného, je voči žalobcovi právne neúčinná.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný sa stal vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú vedené

Okresným úradom Banská Bystrica, odborom katastra pre katastrálne územie F.:
-pozemkuKNCparc.č.XXXX/XXX,zastavanáplochaanádvorieovýmere1060m2vspoluvlastníckom
podiele 52/1080 (podľa B/33), vedený na LV č. XXXX k. ú. F., obec G. G.,
- pozemku KN C parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 179 m2 v spoluvlastníckom
podiele 1/20 (podľa B/21), vedený na LV č. XXXX k. ú. F., obec G. G.,
- pozemku KN C parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 952 m2 v spoluvlastníckom
podiele 16/448 (podľa B/14), vedený na LV č. XXXX k. ú. F., obec G. G.,

- pozemku KN C parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 260 m2 v spoluvlastníckom
podiele 1/60 (podľa B/25), vedený na LV č. XXXX k. ú. F., obec G. G.,
- pozemkov KN C parc. H. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 115 m2, KN C parc č.
3379/98 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 59 m2 a stavby skladu súp. č. XXXX postavenom na
KN C parc. č. XXXX/XX v celosti, vedené na LV č. XXXX k. ú. F., obec G. G.. (ďalej ako „Nehnuteľnosti“),

na základe kúpnej zmluvy č. V 86/2020 zo dňa 14.02.2020, ktorú uzatvoril so spoločnosťou AB stav,

s.r.o., IČO: 36 003 760, so sídlom Skuteckého 21, 974 01 Banská Bystrica (ďalej ako „Dlžník“). Podľa
názoru žalobcu k prevodu Nehnuteľností medzi Dlžníkom a žalovaným došlo v úmysle ukrátiť a úplne
zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu. Žalobca poukázal na to, že predávajúcim z kúpnej zmluvy bol
Dlžník (obchodná spoločnosť AB stav, s.r.o. „v konkurze“). Tento je personálne a majetkovo prepojenýs osobou jediného konateľa a spoločníka žalovaného. Zároveň poukázal na vecnú a časovú súvislosť
medzi založením/vznikom obchodnej spoločnosti žalovaného (14.11.2019) a medzi dátumom uzavretia
kúpnej zmluvy (14.02.2020). Podľa názoru žalobcu uzatvorením kúpnej zmluvy došlo objektívne k

ukráteniu žalobcu, ktorý je veriteľom Dlžníka nakoľko má voči nemu neuspokojenú pohľadávku. Predaj
majetku Dlžníka značným spôsobom sťažila možnosť uspokojenia judikovanej pohľadávky žalobcu.
Navyše k uskutočneniu prevodu došlo v lehote troch rokov pred podaním žaloby v úmysle ukrátiť
žalobcu. Vzhľadom na personálne prepojenie žalovaného a Dlžníka úmysel ukrátiť žalobcu je zákonom
prezumovaný.

3.Žalovanýpodoručenížalobynesúhlasilsuplatnenýmnárokomžalobcuapovažovalhozanedôvodný.
K personálnemu prepojeniu žalovaného a Dlžníka uviedol, že jediný spoločník a konateľ žalovaného
p. I. I. (nar. XX.XX.XXXX) nie je tá istá osoba ako jediný spoločník a konateľ Dlžníka p. J. I. I. (nar.
XX.XX.XXXX). V danom prípade ide o otca a syna. K okolnostiam prípadu a uskutočneniu prevodu
vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam na základe spornej kúpnej zmluvy žalovaný uviedol, že dňa

26.10.2018 previedol syn na účet Dlžníka z titulu pôžičky sumu vo výške 20 000 Eur. Tieto finančné
prostriedky mali byť použité na podnikateľskú činnosť Dlžníka. Dlžník sa zaviazal vrátiť finančné
prostriedky v lehote do 31.12.2018. Pôžička nebola synovi zo strany spoločnosti v lehote splatnosti
vrátená. Dňa 06.12.2019 došlo uzatvoreniu dohody o uznaní záväzku zo strany Dlžníka. V rovnaký deň
syn postúpil splatnú pohľadávku na žalovaného. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené Dlžníkovi.

Dňa 30.12.2019 došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na Nehnuteľnosti. Kúpna cena bola dohodnutá
vo výške 20 780 Eur s DPH. Dňa 30.12.2019 bola uzatvorená dohoda o započítaní vzájomných
pohľadávok na základe, ktorej bola započítaná časť pohľadávky Dlžníka z titulu zaplatenia kúpnej ceny
za prevádzané Nehnuteľnosti voči žalovanému s pohľadávkou žalovaného z titulu nevrátenej pôžičky vo
výške 20 000 Eur. Zostatok kúpnej ceny bol uhradený bankovým prevodom dňa 27.01.2020. Žalovaný

pristúpil k uzatvoreniu kúpnej zmluvy z dôvodu, že mal záujem na zrekonštruovaní nadobúdaných
Nehnuteľností a ich následnom využívaní pre potreby spoločnosti, prípadne ich predaja. Podľa názoru
žalovaného v prejednávanom prípade nemožno hovoriť o úmysle žalovaného ukrátiť uspokojenie
pohľadávky žalobcu, nakoľko žalovaný nemal vedomosť o pohľadávke žalobcu voči Dlžníkovi. Sám bol
veriteľom Dlžníka a opísaným postupom sa snažil docieliť uspokojenie svojej pohľadávky. Vo vzťahu

k výške kúpnej ceny, tú žalovaný považuje za primeranú a zohľadňujúcu stav týchto nehnuteľností.
Žalovaný má za to, že kúpna cena bola dohodnutá bez akéhokoľvek zvýhodnenia žalovaného. Žalovaný
poukazuje aj na časové hľadisko, keď pohľadávka žalovaného voči Dlžníkovi vznikla dňa 26.10.2018
(prevodom finančných prostriedkov Dlžníkovi). Žalovaný popiera, že by prevodom vlastníckeho
práva k Nehnuteľnostiam došlo k ukráteniu žalobcu. Žalovaný sa až po doručení žaloby dozvedel,

že pohľadávka žalobcu voči Dlžníkovi vznikla z titulu vykonania prác na diele: rekonštrukcia Stálej misie
Slovenskej republiky pri Rade Európy v Štrasburgu, kde žalobca vykonával práce ako subdodávateľ
a Dlžník nemá stále uhradené splatné pohľadávky voči Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej
republiky z titulu nezaplatenia ceny diela, z ktorých finančných prostriedkov mal byť uspokojený
aj žalobca. Z uvedeného vyplýva, že nedošlo k zmareniu uspokojenia pohľadávky žalobcu. V závere

žalovaný zopakoval, že úmyslom uzatvorenia spornej kúpnej zmluvy bolo uspokojenie jedného z
veriteľov Dlžníka.

4. Žalobca v replike uviedol, že bol naplnený predpoklad pre účinné odporovanie právnemu úkonu
(kúpnej zmluvy ), pretože žalovaný je právnickou osobou, ktorej štatutárnym orgánom a osobou

s majetkovou účasťou aspoň 34 % je blízka osoba štatutárneho orgánu Dlžníka. Vyplýva to z postavenia
štatutárneho orgánu Dlžníka, ktorý je otcom syna, ktorý vykonáva funkciu konateľa a je aj spoločníkom
žalovaného.Popísanýsledudalostížalobcapovažujezaurobenýúčelovo.SkutočnýmzámeromDlžníka
a žalovaného bolo zmarenie uspokojenia pohľadávky žalobcu, prípadne ďalších veriteľov dlžníka.
Žalobca poprel tvrdenie žalovaného o tom, že dňa 26.10.2018 uhradil sumu vo výške 20 000 Eur

na účet Dlžníka. Z predloženého detailu platby nevyplýva komu patril účet, na ktorý bola uvedená
suma prevedená. Rovnako nebolo podľa názoru žalobcu v konaní preukázané či platiteľ bol skutočne
syn. Žalobca rozporuje, že by došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, nakoľko táto nebola v písomnej
forme uzatvorená a nebola predložená do konania. Zároveň rozporuje dohodu o splatnosti pôžičky dňa
31.12.2018. Žalobca spochybnil kedy došlo k uskutočneniu úkonov - dohody o uznaní záväzku, zmluvy

o odplatnom postúpení pohľadávky, kúpnej zmluvy, dohody o započítaní vzájomných pohľadávok,
nakoľko na týchto zmluvách nie sú overené podpisy. Žalobca uviedol, že jeho pohľadávka vznikla
dňa 14.11.2019, to znamená necelý mesiac predtým ako došlo k postúpení pohľadávky zo syna
na žalovaného. Táto pohľadávka vznikla na základe zmluvy o dielo. K ukončeniu stavebných prác došlodňa 20.02.2020 a prvá faktúra, ktorá bola neuhradená bola vystavená už dňa 14.11.2019 so splatnosťou
dňa 16.12.2019. Následne ani ďalšie faktúry neboli zo strany Dlžníka uhradené. Tieto faktúry neboli
žalobcovi uhradené aj napriek tomu, že svoj záväzok písomne uznal dňa 29.05.2020. Dlžník mal

vedomosť najneskôr v novembri 2019 o existencii záväzkov voči žalobcovi, ale začiatkom decembra
2019 začal s realizáciou úkonov smerujúcich k prevodu nehnuteľností, z ktorých pohľadávky žalobcu
mohli byť potenciálne uspokojené. Z tohto dôvodu je žalobca toho názoru, že dlžník a žalovaný všetky
úkony realizoval vedome a cielene s úmyslom ukrátiť žalobcu. Navyše keď ministerstvo žalobcovi
potvrdilo, že vo vzťahu k vykonaniu diela už vyplatila všetky peňažné prostriedky. Za neštandardné

považuje, že k postúpeniu pohľadávky, ktorá vznikla z titulu pôžičky došlo po vyše dvoch rokoch
od podpisu zmluvy. Žalobca namieta aj spôsob zániku pohľadávky započítaním a považuje ho
za neštandardný spôsob zániku záväzku. Zároveň poukazuje na to, že nebolo preukázané, akým
spôsobom bola určená kúpna cena za prevod Nehnuteľností a či táto kúpna cena zodpovedá reálnej
hodnote prevádzaných Nehnuteľností.

5. Žalovaný v duplike zopakoval argumenty, ktoré uviedol vo svojom predchádzajúcom vyjadrení.
na vylúčenie pochybností, že vlastníkom účtu je syn predložil potvrdenie o tejto skutočnosti ako listinný
dôkaz. Vo vzťahu k zmluve o pôžičke uviedol, že táto bola dohodnutá so splatnosťou na deň 31.12.2018,
na čom nevidí nič neštandardné. Rovnako za bežný postup považuje uzatvorenie dohody o uznaní
záväzku, čo je jeden zo spôsobov zabezpečenia záväzku. To platí aj vo vzťahu k zmluve o postúpení

pohľadávky. K podpisom uviedol, že zákon nevyžaduje na platnosť týchto úkonov, aby boli úradne
osvedčené. Skutočnosť že neboli podpisy osvedčené, nemôže byť vykladané tým spôsobom, že by
v daný deň tieto dokumenty neboli podpísané. Za neštandardné nepovažuje žalovaný tú skutočnosť,
že sa dohodol so synom na splatnosti odplaty za postúpenie pohľadávky do dvoch rokov. Postupníkom
bola v tom čase novozaložená obchodná spoločnosť a uvedený postup bol pre ňu v danej situácii

vyhovujúci. Žalovaný považuje za súladný so zákonom postup, kedy sa s Dlžníkom dohodol na zániku
záväzku započítaním. Výška kúpnej ceny nehnuteľnosti bola stanovená na základe dohody, ktorá
vychádzala zo situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danej lokalite a zo stavu Nehnuteľností. Úkony boli
robené s cieľom uspokojiť pohľadávku žalovaného. Preto v danom prípade nemožno hovoriť o úmysle
žalovaného ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu.

6. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 17.03.2025. Strany sporu zotrvali
na doterajšej argumentačnej línii. Právny zástupca žalobcu oznámil súdu, že voči konateľovi Dlžníka
je vedené trestné konanie, v ktorom bol vydaný Trestný rozkaz pre prečin poškodzovanie veriteľa. Na
to právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko bolo

voči nemu podané odvolanie. Súd sa dotazoval právneho zástupcu žalobcu na existenciu pohľadávky
žalobcu voči Dlžníkovi. Právny zástupca žalobcu uviedol, že táto pohľadávka stále existuje a bola
prihlásená do konkurzu.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného – p. I. I. ml. Žalovaný uviedol, že o pohľadávke sa

dozvedel približne 1,5 roka po kúpe skladu. Ku skutkovému stavu uviedol, že v roku 2018 ako fyzická
osoba poskytol pôžičku Dlžníkovi (nie otcovi). Peniaze mal k dispozícii z dedičstva po starkej a mame
a časť peňazí mal z vlastných úspor. Peniaze zaslal bezhotovostne na účet v banke. Do platobného
príkazu uviedol účel platby. Dohoda bola, že pôžička mu mala byť vrátená do konca roka 2018. K čomu
zo strany Dlžníka nedošlo a nevie prečo mu nebola vrátená. Na jeseň 2019 dostal nápad ako vymôcť

splatnú pohľadávku s tým, že si vymyslel podnikateľský zámer, ktorý spočíval v kúpe a rekonštrukcii
skladu, ktoré chcel následne prenajímať za účelom dosiahnutia zisku. Prvotným cieľom bolo uspokojiť
svoju pohľadávku a videl cestu v realizácii podnikateľského zámeru. Na Nehnuteľnosti sa bol osobne
pozrieť. Jednalo sa o sklad, kde sa ukladal stavebný materiál. Po kúpe k rekonštrukcii nedošlo, nakoľko
mu vlastník susedného pozemku mu nedal súhlas na vybudovanie sietí cez jeho pozemok a pripojenie

skladu na siete (elektrina a voda). O tejto skutočnosti sa dozvedel až po kúpe, cca. začiatkom roku 2021.
Bez rekonštrukcie nebola nehnuteľnosť spôsobilá na prenájom. Vo vzťahu ku kúpnej cene uviedol, že
je ekonóm, ktorý pracuje v oblasti developerstva. Pri stanovovaní kúpnej ceny vychádzal z 8-násobku
hodnoty„netoperationincome“.Nazákladeuvedenéhovýškakúpnejcenyzodpovedalatrhovejhodnote.
Nadobudnuté nehnuteľnosti sa následne rozhodol predať koncom roka 2021 (po zistení, že ich nevie

napojiťnasiete)zahodnotu25.000,-EurbezDPH.Včase,kedykupovalNehnuteľnostinemalvedomosť
o stave otcovej firmy.8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, ktorými sú: Platobný
rozkaz č.k. 36Up/1230/2020 zo dňa 08.07.2020, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č.
XXXX, LV č. XXXX, Upovedomenie exekučného súdu č.k. 1Ek/1302/2020 zo dňa 16.09.2020, Uznanie

záväzku zo dňa 29.05.2020, Žiadosť o súčinnosť – odpoveď zo dňa 18.09.2020, Uznesenie Okresného
riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici zo dňa 01.06.2021, Dohoda o uznaní záväzku , Potvrdenie o platbe,
Zmluva o odplatnom postúpení pohľadávky, Oznámenie o postúpení pohľadávky, Dohoda o vzájomnom
započítaní pohľadávok, Potvrdenie o zrealizovanej transakcii, Potvrdenie o vedení účtu, Trestný rozkaz
OS BB č.k. 1T/50/2024 zo dňa 23.10.2024, Žiadosť o potvrdenie o neexistencii stavby zo dňa

07.05.2024, Oznámenie o zrušení súpisného čísla a orientačného čísla zo dňa 20.05.2024, Oznámenie
o zápise zo dňa 20.06.2024.

9. Súd nevykonal dokazovanie edičnou povinnosťou, ktorá mala byť adresovaná Okresnému úradu
Zvolen,katastrálnemuodboruzaúčelomzískaniaKúpnejzmluvyč.V86/2020zodňa14.02.2020,ktorou
dlžník previedol nehnuteľnosti na žalovaného. Dôvodom bola skutočnosť, že existencia kúpnej zmluvy

nebola v konaní sporná a z dôvodu, že nebola sporná výška kúpnej ceny.

10. Na základe vykonaného dokazovania, z obsahu celého spisového materiálu, z prednesu strán
sporu, súd zistil nasledovný skutkový stav veci: K. a I. I. ml. uzatvorili ústnou formou zmluvu o pôžičke.
Predmetom zmluvy o pôžičke bolo požičanie peňažných prostriedkov vo výške 20.000,- Eur. Zmluva

o pôžičke bola uzatvorená dňa 26.10.2018, tzn. v deň kedy bola suma pripísaná na účet Dlžníka
(spoločnosti AB stav, s.r.o. v tomto čase v konkurze) (čl. 54 spisu). V konaní žalovaný preukázal,
že peniaze boli zaslané z účtu p. I. I. ml., o čom svedčí listina – Potvrdenie o vedení účtu, z ktorej
vyplýva, že majiteľom účtu bola táto osoba (čl. 102 spisu). V konaní bolo nesporné, že p. I. I., ml. je
synom konateľa a jediného spoločníka Dlžníka – p. I. I. E.. Splatnosť zmluvy o pôžičke bola dohodnutá

zmluvnými stranami do 31.12.2018. Dňa 06.12.2019 došlo k uzatvoreniu Dohody o uznaní záväzku zo
strany Dlžníka (čl. 52 53 spisu). V rovnaký deň p. I. I. ml. postúpil splatnú pohľadávku žalovanému
a postúpenie pohľadávky bolo oznámené Dlžníkovi (čl. 55 – 58 spisu). Súd za nesporné skutkové
tvrdenia považuje, že dňa 30.12.2019 došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy predmetom ktorej bol predaj
Nehnuteľností. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 20 780 Eur s DPH. V rovnaký deň bola uzatvorená

Dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok, na základe ktorej bola započítaná časť pohľadávky
Dlžníka z titulu zaplatenia kúpnej ceny za prevádzané Nehnuteľnosti voči žalovanému s pohľadávkou
žalovaného z titulu nevrátenej pôžičky vo výške 20 000 Eur. Zostatok kúpnej ceny vo výške 780 Eur
bol bankovým prevodom prevedený dňa 27.01.2020 Dlžníkovi (čl. 59 – 61). Súd za nesporné skutkové
tvrdenia považuje, že splatnosť pohľadávky žalobcu bola dňa 16.12.2019 v zmysle vystavenej faktúry

zo dňa 14.11.2019 za vykonané stavebné práce na stavbe v Štrasburgu, ktorú si objednala Stála
misia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Jednalo sa o čiastkovú faktúru, nakoľko
kukončeniustavebnýchprácdošlodňa20.02.2020. Dňa29.05.2020došlokuznaniuzáväzkupísomnou
formou zo strany Dlžníka (čl. 82, 83 spisu). Súd za nespornú skutočnosť považoval, že na Dlžníka bol
vyhlásený konkurz dňa 26.05.2022 a do konkurzu si prihlásil pohľadávku žalobca. V konaní žalobca

tvrdil, že jeho pohľadávka ku dňu rozhodnutia nebola uspokojená a stále existuje.

11. Predmetom tohto konania je posúdenie, či došlo k vykonaniu odporovateľného právneho úkonu
zo strany Dlžníka. Súd v tomto konaní posudzoval, či boli splnené podmienky stanovené Občianskym
zákonníkom, následkom čoho by bolo určenie relatívnej neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu

medzi dlžníkom a treťou osobou vo vzťahu k veriteľovi. Ukracujúcim právnym úkonom bola kúpna
zmluva zo dňa 30.12.2019, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným a Dlžníkom. Pohľadávka žalobcu
vo vzťahu ku ktorej sa domáha určenia relatívnej neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu je
pohľadávkou obchodnoprávnou, nakoľko vznikla z titulu zmluvy o dielo, uzatvorenej medzi žalobcom
a Dlžníkom. Títo boli v čase uzatvorenia zmluvy o dielo podnikateľmi a plnenie si poskytovali v rámci ich

podnikateľskej činnosti. Na základe prednesu právneho zástupcu žalobcu bolo v konaní nesporné, že
žalobcova pohľadávka je vymáhateľná a existuje.

12. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej Občiansky
zákonník“), veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až

5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo
má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný
alebo ak už bol uspokojený.13. Podľa § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým
bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý
je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo

spoločníkom, b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou,
v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách
a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e)
právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,

keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb
uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla
ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

14. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.

15. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

16. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je

právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

17. Zmysel právnej úpravy odporovateľnosti spočíva v zabezpečení ochrany veriteľa pred právnymi

úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k zmareniu, či ohrozeniu možnosti,
aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená. Podstata odporovateľnosti právneho
úkonu spočíva v tom, že odporovateľný právny úkon stráca na základe právoplatného rozhodnutia
súdu v určených prípadoch účinnosť iba voči oprávnenej osobe, t.j. voči veriteľovi. Právne úkony, ktoré
možno odporovať sú svojou povahou nielen právnymi úkonmi, na základe ktorých dochádza k scudzeniu

majetku (napr. predaj, darovanie), ale aj každý právny úkon, ktorým dochádza k ukráteniu možnosti
uspokojeniaveriteľomvymáhanejpohľadávky(napr.odpusteniedlhu,odmietnutiededičstvaapodobne).
Veriteľ môže svoje právo odporovať právnemu úkonu uplatniť súdnou žalobou, na základe ktorej sa
domáha toho, aby súd vyslovil vo vzťahu k veriteľovi za právne neúčinné tie právne úkony, ktorými dlžník
zmenšil svoj majetok natoľko, že to môže obmedziť, prípadne celkom zmariť uspokojenie pohľadávky

veriteľa. (rozhodnutie NSSR sp. zn. 4 Cdo 148/2007 zo dňa 31.07.2008)

18. Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ustanoveniach § 42a a 42b
Občianskeho zákonníka. Z hľadiska jej systematiky treba rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou
na uplatnenie odporovateľnosti (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka), podmienkami odporovateľnosti

(§ 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka), spôsobom uplatnenia odporovateľnosti (§ 42b ods. 1
Občianskeho zákonníka), pasívnou vecnou legitimáciou (§ 42b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka) a
právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním právnemu úkonu (§ 42b ods. 4 Občianskeho
zákonníka).

19. Účelom odporovateľnosti je zabrániť ukráteniu veriteľa pri uspokojovaní jeho vymáhateľnej
pohľadávky.Právneúkonydlžníkaukracujúuspokojeniepohľadávkyveriteľavtedy,akvedúkzmenšeniu
majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ
nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov, by
sa aspoň čiastočne uspokojil.(R 64/2002). Neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe v podstate

znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného
právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Predmetom odporovateľnosti sú právne
úkony. Zákon taxatívne nevymedzuje, ktoré právne úkony môžu byť odporovateľnosťou napadnuté,
preto do tohto okruhu patria všetky právne úkony, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie
jeho pohľadávky. Postačuje, že daný právny úkon zmenšuje majetok dlžníka na úkor veriteľa. Súdna

praxmedzitakéúkonyzaradilakúpnuzmluvu,darovaciuzmluvu,prevzatiedlhu,postúpeniepohľadávky,
odmietnutie dedičstva, odmietnutie daru, odpustenie dlhu, úmyselné nevymáhanie dlhu spôsobujúce
premlčanie nároku, prevzatie nevýhodného ručiteľského záväzku, použitie časti majetku na vklad do
základného imania obchodnej spoločnosti. Právo odporovať právnym úkonom sa viaže na veriteľovupohľadávku, preto podľa zákona prislúcha iba veriteľovi a jej nadobúdateľovi v dôsledku singulárnej
alebo univerzálnej sukcesie. Odporovať možno len úkonom dlžníka. Len dlžník môže ukrátiť nároky
veriteľa. Ak iná osoba než dlžník urobí úkon, ktorým by sa ukrátili práva veriteľa, nemá to za následok

vznikodporovateľnosti.Poddlžníkomveriteľajevšakpotrebnérozumieťnielenosobu,ktorájezaviazaná
splniť veriteľovi vlastný dlh, ale aj ručiteľa a ďalšie osoby, ktoré sú z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej
povinnosti zákonom zaviazané uspokojiť pohľadávku veriteľa. Právo domáhať sa odporovateľnosti má
veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo
ak už bol dokonca uspokojený (§42a ods.1druhá veta OZ). Formu a účinky uplatnenia odporu upravuje

ustanovenie§42bOZ.Právoodporovať,tedasubjektívneodporovéprávoveriteľrealizujeformoužaloby,
ktorej znenie má smerovať na vyslovenie neúčinnosti konkrétne určeného právneho úkonu. Najvyšší
súd Slovenskej republiky v rozhodnutí z 30.apríla 2007 sp. 4Cdo 44/2007 (uverejnenom pod. č. R
5/2008) vyslovil, že odporovacia žaloba nie je určovacou žalobou podľa§ 80 O.s.p. (§137 písm.c /
C.s.p. poznámka dovolacieho súdu), preto žalobca nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinný až tým, že ho súd za neúčinný

vyhlási. Odporovateľnosť nemožno riešiť ako predbežnú otázku, keď i zo samotného gramatického
výkladu ustanovenia § 42b ods. 4 OZ vyplýva, že právna neúčinnosť právneho úkonu je dôsledkom
úspešného odporovania. Zmyslom žaloby je teda dosiahnutie súdneho rozhodnutia, ktorým je určené,
že právny úkon dlžníka, ukracujúci uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky je voči veriteľovi
neúčinný. Súd v skutočnosti neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho pomeru, ale rozhoduje

konštitutívne, keď vyhlasuje právny úkon za neúčinný. Právna neúčinnosť odporovateľného právneho
úkonu je neúčinnosťou relatívnou, t.j. táto neúčinnosť patrí iba veriteľovi, ktorý sa úspešne domáhal
odporovateľnosti právneho úkonu. Vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu zakladá veriteľovi priamy
nárokdomáhaťsauspokojeniasvojejpohľadávkyvočitomu,ktomalzodporovateľnéhoúkonuprospech,
a to výlučne z toho čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Vznik tohto nároku

však nemôže predchádzať úspešnému odporovaniu, pretože môže nastať až ako jeho právny dôsledok.
Priznaniu takéhoto nároku preto musí predchádzať právoplatné určenie neúčinnosti právneho úkonu.
Predpokladom naplnenia účelu odporovateľnosti je teda v prvom rade dosiahnutie výroku rozsudku,
ktorým sa konkrétny právny úkon určí za neúčinný. Existencia rozsudočného výroku o neúčinnosti
konkrétneho právneho úkonu dlžníka je podkladom pre uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Následne

na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky možno vykonať exekúciu napr. predajom veci
tak, ako by k zmene jej vlastníctva z dlžníka na iný subjekt (subjekt žalovaný v konaní o určenie
neúčinnosti právneho úkonu) nebolo došlo (§ 42b ods. 4, časť vety pred bodkočiarkou OZ). Pokiaľ
však nie je možné uspokojiť vymáhateľnú pohľadávku veriteľa z toho, čo odporovateľným úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku, právoplatný rozsudok o neúčinnosti právneho úkonu veriteľovi uspokojenie

pohľadávky neumožní. Judikatúra je totiž konštantná v tom, že rozhodnutím o odporovacej žalobe
nedochádza k zmene subjektu povinného v exekučnom konaní (rozsudok NSSR z 13. 10.2011 sp.zn.3 M
Cdo15/2010).Rozhodnutie,ktorýmsúdodporovacejžalobevyhovel,nerieši,atoanivprocesnejrovine,
postavenie účastníkov exekučného konania; určuje len neúčinnosť právneho úkonu s tými dôsledkami,
že veriteľ (oprávnený) môže požadovať uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky z toho, čo daným

právnym úkonom ušlo z dlžníkovho (povinného) majetku. Zo zákona nevyplýva ani právo veriteľa
domáhať sa žalobou voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený uloženia povinnosti strpieť
výkon rozhodnutia postihnutím majetku, ktorý bol predmetom odporovateľného právneho úkonu. Ak teda
nie je možné uspokojiť vymáhateľnú pohľadávku veriteľa z toho, čo odporovateľným úkonom ušlo z
dlžníkovho majetku má veriteľ právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu

prospech. Ide o peňažnú náhradu, ktorá nepodlieha právnemu režimu náhrady škody a táto náhrada
je obmedzená výškou získaného prospechu. Toto právo musí veriteľ uplatniť žalobou na plnenie. Toto
právo môže veriteľ uplatniť samostatnou žalobou alebo súčasne v jednej žalobe spolu s nárokom na
určenie neúčinnosti právneho úkonu. Súd však nemôže žalobu o vyslovenie neúčinnosti právneho
úkonu zamietnuť z dôvodu, že prichádza do úvahy iba žaloba na plnenie v zmysle §42b ods.4 veta za

bodkočiarkou OZ. Žaloba na plnenie totiž nie je odporovacou žalobou v zmysle § 42b ods.1 OZ. Vyššie
uvedený záver má oporu aj v historickom výklade. Odpor proti právnemu úkonu, ktorým dlžník ukracoval
uspokojenie veriteľovej pohľadávky podľa zákona č. 141/1950 Sb. Občianskeho zákonníka (§ 46 a
nasl.) bolo možné uplatniť nielen žalobou, ale aj námietkou proti žalobe. Dobová judikatúra (R1/1956)
vyslovila, že „žaloba, ktorou sa odpor podľa §§ 46 uplatňuje, je spravidla žalobou na plnenie uvedeného

obsahu, nie je žalobou na určení, že právny úkon, o ktorý ide - pokiaľ skracuje uspokojenie veriteľovej
vymáhateľnej pohľadávky - nemá voči nemu právne následky. Neúčinnosti právneho úkonu sa teda súd
zaoberá len ako predbežnou otázkou v dôvodoch rozhodnutí, nie v jeho výroku. Tomu tak bude však aj
vtedy, ak sa odpor uplatní námietkou.“ Súčasne platný Občiansky zákonník právnu úpravu, podľa ktorejby veriteľovi pre uplatnenie odporového práva postačovala námietka, čo celý proces uspokojenia jeho
pohľadávky zefektívňoval, však neprevzal. (R 34/2020)

20. Súd mal v konaní preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorý je veriteľom pohľadávky
Dlžníka z titulu zmluvy o dielo. Konkrétne sa jednalo o pohľadávku za stavebné práce, ktorá
bola žalobcom (veriteľom) vyfakturovaná faktúrou č. 1029150 zo dňa 14.11.2019 (pozn. táto bola
neskôr samotným Dlžníkom uznaná). Z uvedeného vyplýva, že v konaní bola preukázaná existencia
záväzkového vzťahu medzi žalobcom a Dlžníkom. Následne súd v konaní preskúmaval existenciu

vymáhateľnej pohľadávky. Žalobca tvrdil, že pohľadávka je v súčasnosti prihlásená v konkurze, ktorý
bol vyhlásený na majetok Dlžníka a ktorý stále prebieha. Pri podaní žaloby žalobca preukázal, že táto
pohľadávka bola judikovaná a následne bola vymáhaná v exekúcii. Súd teda považoval pohľadávku
žalobcu za vymáhateľnú, ktorá ku dňu rozhodovania existovala. (súd vychádzal z právneho záveru
vysloveného veľkým senátom NSSR v uznesení zo dňa 17.05.2022 sp. zn. 1 VCdo 1/2022 R 44/2001 zo
dňa 17.05.2022, z ktorého vyplýva, že „Vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a odsek 1

Občianskeho zákonníka je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní.“)

21. Súd mal preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Z odporovaného právneho úkonu
vyplýva, že kupujúcim bol žalovaný, čiže tretia osoba, ktorá nadobudla na základe Kúpnej zmluvy
majetok Dlžníka.

22. Žalobca žalobu podal v zákonom stanovenej trojročnej (hmotnoprávnej) lehote, ktorá začala
plynúť povolením vkladu do katastra nehnuteľností (dňa 14.02.2020). Predmetom žaloby bolo určenie
neúčinnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy vo vzťahu k predaným Nehnuteľnostiam. Súd považoval
odporovaný právny úkon za platný.

23. Predpokladom pre určenie neúčinnosti právneho úkonu na základe odporovacej žaloby je vykonanie
právneho úkonu dlžníka, ktorým došlo k zmenšeniu hodnoty majetku. Zmenšenie hodnoty majetku však
musí spôsobiť ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Z charakteru kúpnej zmluvy vyplýva, že sa
jednalo o právny úkon, za ktorý bolo inkasované protiplnenie v podobe kúpnej ceny. Kúpna cena bola

stanovená vo výške 20.780,- Eur s DPH. Pričom sa jednalo o pozemky a budovu skladu. Stavba bola
v zlom technickom stave a nebola pripojená na siete. Vstup na nehnuteľnosti bol cez vstupnú bránu.
V konaní žalovaný uniesol dôkazné bremeno tvrdenia o primeranosti kúpnej ceny za Nehnuteľnosti
vo vzťahu k ich kvalite. Súd akceptoval argumenty žalovaného o dostatočnom určení kúpnej ceny
a prihliadol aj na odborné vedomosti žalovaného na trhu nehnuteľností, nakoľko ten vykonával činnosť

ekonóma v rámci developerských činností. Žalobca na stanovenie a spôsob výpočtu kúpnej ceny
nezareagoval, preto súd považoval popretie žalobcovho argumentu o neprimeranosti kúpnej ceny za
účinné a kúpnu cenu považoval za primeranú. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti dospel súd k záveru,
že Dlžník si dohodol za predaj Nehnuteľností primerané protiplnenie. V zmysle odbornej literatúry platí,
že za ukracujúci právny úkon sa nepovažuje úkon, pokiaľ bolo inkasované primerané protiplnenie. To

znamená, že nestačí aby došlo len k uzatvoreniu právneho úkonu (v tomto prípade kúpnej zmluvy),
predmetom ktorej bola dohoda o kúpnej cene stanovenej v primeranej výške. Je totižto potrebné, aby
aj reálne došlo k zinkasovaniu primeraného protiplnenia. V prejednávanej veci mal súd preukázané,
že kúpna cena bola dohodnutá v primeranej výške. Preto bolo nevyhnutné, aby v konaní bolo právne
posúdené, či došlo aj k jej reálnemu zaplateniu.

24. Bolo nesporné, že Dlžníkova pohľadávka voči žalovanému z titulu nároku na zaplatenie kúpnej ceny
vznikla uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2019. Žalovaného pohľadávka voči Dlžníkovi z titulu
nároku na vrátenie pôžičky vznikla na základe ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 26.10.2018 a nadobudla
splatnosť dňa 01.01.2019. Žalobcova pohľadávka voči Dlžníkovi z titulu nároku na zaplatenie ceny

diela vznikla na základe zmluvy o dielo a bola splatná dňa 16.12.2019. To znamená, že žalobcova
pohľadávka vznikla a bola splatná neskôr ako pohľadávka žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že Dlžník
mal v čase uzatvárania kúpnej zmluvy, ktorú žalobca označil ako ukracujúci právny úkon viacero
splatných peňažných záväzkov voči rôznym veriteľom. V konaní nebolo preukázané, že by v čase
uzatvorenia kúpnej zmluvy (30.12.2019) bol Dlžník platobne neschopný. Rovnako to nevyplýva zo

skutočnosti, že na majetok Dlžníka bol vyhlásený konkurz (ten bol vyhlásený až 26.05.2022) a ani
z upovedomenia súdneho exekútora o prerušení vedenia exekúcie v dôsledku poskytnutej dočasnej
ochrany dňa 26.05.2020. Rovnako v konaní nebolo preukázané začatie exekúcie, čo by mohlo mať
vplyv na nakladanie s majetkom Dlžníka (tzv. inhibitórium). Z uvedeného preto súd dospel k záveru,že Dlžník nemusel postupovať v zmysle zásady pomerného uspokojenia veriteľov, kedy ak by podľa
tejto zásady nepostupoval, mohlo by dôjsť k zvýhodneniu veriteľa (žalovaného) na úkor ostatných
veriteľov, ktorí by mali v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy splatné pohľadávky. A preto keď sa rozhodol, že

uspokojí skôr splatný záväzok (z poskytnutej peňažnej pôžičky), postupoval v súlade so zákonom. Súd
predloženýtrestnýrozkazvzalnavedomie,avšaknevyhodnotiltentodôkazakopreukazujúcižebydošlo
k spáchaniu trestného činu ukracovania veriteľov, nakoľko bol voči nemu podaný opravný prostriedok.
Preto súd vychádzal len z tvrdení, ktoré boli uvedené v tomto konaní a boli preukázané.

25. Súd je toho názoru, že spôsob, akým sa rozhodol Dlžník skôr splatný záväzok uspokojiť nie
je relevantný, pokiaľ vybraným spôsobom nedošlo k zmenšeniu majetku Dlžníka. Pokiaľ sa žalovaný
a Dlžník rozhodli svoje vzájomné záväzky vysporiadať dohodou o započítaní pohľadávok, uvedené
spôsobilo ich zánik. A preto aj keď k reálnej úhrade kúpnej ceny na účet Dlžníka nedošlo, uvedené
nemožno stotožniť s tým, že by došlo k zmenšeniu majetku Dlžníka, pokiaľ kúpna cena za predmet
prevodu bola stanovená v primeranej výške a nakoľko kúpnu zmluvu a zmluvu o pôžičke je nutné

posudzovať oddelene a zápočtom došlo len k vyrovnaniu aktív (kúpnej ceny) oproti dlhu z nezaplatenej
pôžičky. Navyše z konania Dlžníka vyplýva, že ten sa snažil riešiť aj ostatné záväzky voči ďalším
veriteľom, čo vyplýva aj z predloženej Dohody o uznaní záväzku, ktorú uzatvoril neskôr so žalobcom.

26. Predpokladom každej odporovateľnosti, tak podľa Občianskeho zákonníka (§ 42a ods. 1 O.z.) ako

aj podľa ZoKR (§ 57 ods. 4), je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá
také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa
zníži ukráti, uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza vtedy, ak dlžník nemal pred vykonaním
odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po
účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej

strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak
zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v
čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. (rozhodnutie KS BB sp.zn.
25CoKR/2/2014 zo dňa 01.07.2014) Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy majetok Dlžníka nepostačoval na úhradu dlhov veriteľa. Vzhľadom na uvedené nebolo

v konaní preukázaná objektívna stránka odporovateľnosti – reálny úbytok v majetkovej sfére Dlžníka
a zároveň nebolo v konaní preukázané, že by zápočtom – ktorým došlo k zániku záväzku na vrátenie
pôžičky k zvýhodňovaniu veriteľa v dôsledku dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok. Čiže sa
pri kúpnej zmluve nejednalo o úkon, ktorý by ukrátil veriteľa v možnosti domáhať sa uspokojenia
z majetkovej sféry dlžníka.

27. Súd aj napriek uvedenému vykonal dokazovanie vo vzťahu k subjektívnej stránke odporovateľnosti,
ktorá sa týka úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, avšak v časti, ktorá sa týka skutočnosti, že žalovaný
(tretia osoba) nemohol ukracujúci úmysel dlžníka poznať ani pri náležitej starostlivosti. Nakoľko
v prejednávanej veci zákon prezumuje úmysel dlžníka. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že Dlžník bola

firma jeho otca o čom mal vedomosť. Zároveň uviedol, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy nemal
vedomosť o majetkových pomeroch v tejto spoločnosti a jediným úmyslom bolo vysporiadať si jeho
splatnú pohľadávku z titulu zmluvy o pôžičke s tým, aby mohol realizovať svoj biznis plán v podobe
nadobudnutiaNehnuteľností,ktorékupovalzaúčelomichzhodnoteniaanáslednéhoprenajímaniatretím
osobám. Skutočnosť, že sa podnikateľský zámer nezrealizoval nebol pre posúdenie súdu relevantný,

nakoľko posúdenie súdu bolo zamerané na čas kedy bola uzatváraná kúpna zmluva. Ďalej žalovaný
tvrdil, že sa o existencii pohľadávky žalobcu dozvedel až zo žaloby. V konaní zostalo v robine
nepreukázania skutočnosť, že by otec žalovaného informoval o stave jeho firmy (Dlžníka). A žalovaný
vo výpovedi uviedol, že o stave firmy (Dlžníka) nevedel. Z vykonaného dokazovania mal súd za to,
že žalovaný nemohol ukracujúci úmysel dlžníka poznať ani pri náležitej starostlivosti. Rovnako by to

nebolo zistené ani z verejných registrov. Preto súd dospel k záveru o vyvrátení zákonnej domnienky
odporovateľnosti.

28. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd po posúdení veci dospel k záveru, že
nedošlo v konaní k preukázaniu ukracujúceho právneho úkonu Dlžníka, preto súd žalobu v celom

rozsahu zamietol. (výrok I. tohto rozsudku)

29. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a za použitia zásady
úspechu tak, že žalovanej strane, ktorá bola v konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov konaniavoči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením. (výrok
II. tohto rozsudku)

Poučenie:

Proti výroku súdneho rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia
na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť
aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,
má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky

procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia
sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.