Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš

Judgement was issued by JUDr. Daniel Marcián

Legislation area – Občianske právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21C/77/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124259720
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:6124259720.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobkyne : Slovenská

komora medicínsko-technických pracovníkov, IČO : 42140251, so sídlom Karpatské námestie 10A, 831
06 Bratislava - Rača, zastúpenej spoločnosťou UHRINČAŤ - VAJDA s.r.o., IČO : 51308185, so sídlom
Rybné námestie 1, Bratislava - Staré Mesto proti žalovanému : A. A., nar. XX. X. XXXX, bytom B. XXX,
o zaplatenie 135 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 90 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške :

- 5,05 % ročne zo sumy 5 eur od 1. 2. 2015 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 15 eur od 1. 2. 2016 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 15 eur od 1. 2. 2017 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 15 eur od 1. 2. 2018 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 15 eur od 1. 2. 2019 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 15 eur od 1. 2. 2020 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 10 eur od 24. 4. 2019 do zaplatenia,

to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnom rozsahu žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 33,34 %, pričom
o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica, a následne postúpenou na tunajší súd 4.
9. 2024 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu

istiny 135 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 15 eur od 1. 2. 2023 do
zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15 eur od 1. 2. 2022 do zaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15 eur od 1. 2. 2021 do zaplatenia, úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15 eur od 1. 2. 2020 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 10 eur od 24. 4. 2019 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 15 eur od 1. 2. 2019 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 15 eur od 1. 2. 2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

15 eur od 1. 2. 2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 15 eur
od 1. 2. 2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5 eur od 1. 2.
2015 do zaplatenia, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 1,80 eur, ako aj náhradu
trov konania, v rámci ktorej si alternatívnym spôsobom uplatnila z právneho hľadiska výdavky spojenés právnym zastúpením pri realizácii predžalobnej výzvy voči žalovanému, a to jednak v rámci náhrady
trov konania a jednak v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako príslušenstvo žalobou
uplatnenému nároku vo veci samej. Tento žalobný návrh odôvodnila žalobkyňa tým, že je stavovskou

organizáciou v zdravotníctve, ktorá podľa § 47b ods. 1 Zákona č. 578/2004 Z. z. združuje verejných
zdravotníkov, zdravotníckych laborantov, nutričných terapeutov, dentálne hygieničky, rádiologických
technikov, technikov pre zdravotnícke pomôcky, optometristov, farmaceutických laborantov, masérov,
očnýchoptikov,praktickésestry,asistentov,zubnýchasistentovasanitárov.Podľa§31ods.1uvedeného
zákona je jednou z podmienok zdravotníckeho povolania, že zdravotnícky pracovník je registrovaný v

registri vedenom príslušnou komorou, pričom táto podmienka musí byť splnená po celú dobu výkonu
zdravotníckeho povolania. Podľa § 63 ods. 5 uvedeného zákona žalobkyňa vedie register a priebežne
ho aktualizuje podľa údajov oznamovaných zdravotníckymi pracovníkmi. Ročný poplatok za vedenie
registra je najviac vo výške 15 eur a je príjmom komory, ktorá zdravotníckeho pracovníka registruje (§
62 ods. 2 až 12). Podľa § 80 ods. 1 písm. d) uvedeného zákona je povinnosťou každého zdravotníckeho
pracovníka zaplatiť poplatok za vedenie registra, a to najneskôr do 31. 1. príslušného kalendárneho

roka. Zároveň je podľa § 42 ods. 1 tohto zákona povinnosťou každého zdravotníckeho pracovníka
sústavne sa vzdelávať, pričom hodnotenie sústavného vzdelávania ňou registrovaných zdravotníckych
pracovníkov vykonáva žalobkyňa, a aj toto hodnotenie je podľa § 42 ods. 10 tohto zákona spoplatnené, a
to poplatkom, ktorého maximálna výška je uvedená v zákone, v znení platnom v príslušnom roku. Výška
poplatku za hodnotenie sústavného vzdelávania v čase jeho vykonania je hodnotenému zdravotníckemu

pracovníkovi oznámená písomne a riadne a včas zverejnená tiež na webovom sídle žalobkyne.
Žalobkyňa na základe oznámenia žalovaného, v súlade s § 63 uvedeného zákona, zapísala žalovaného
do ňou vedeného registra a vydala mu potvrdenie o registrácii, v rámci ktorej mu bolo pridelené
registračné číslo. V zmysle § 31 ods. 1 písm. e) v spojení s § 63 ods. 5 uvedeného zákona, vznikla
žalovanému povinnosť uhrádzať na účet žalobkyne poplatok za vedenie registra, pričom žalobkyňa vo

svojom účtovníctve eviduje voči žalovanému omeškanie s úhradou nasledovných poplatkov: za rok 2015
vo výške 5 eur (splatných 31. 1. 2015), za rok 2016 vo výške 15 eur (splatných 31. 1.2016), za rok 2017
vo výške 15 eur (splatných 31. 1. 2017), za rok 2018 vo výške 15 eur (splatných 31. 1. 2018), za rok 2019
vo výške 15 eur (splatných 31.1.2019), za rok 2020 vo výške 15 eur (splatných 31.1.2020), za rok 2021
vo výške 15 eur (splatných 31. 1. 2021), za rok 2022 vo výške 15 eur (splatných 31. 1. 2022), za rok 2023

vo výške 15 eur (splatných 31. 1. 2023). Žalobkyňa tiež vykonala pre žalovaného hodnotenie sústavného
vzdelávania, za ktoré žalovaný riadne a včas neuhradil príslušný poplatok, a to za rok 2019 vo výške
10 eur, splatných 23. 4. 2019. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu vyzvala žalovaného na
úhradu jeho záväzkov, pričom žalovaný na výzvu nereagoval a k dátumu spísania žaloby záväzky ani
z časti neuhradil. V súvislosti s touto predžalobnou výzvou si uplatnila žalobkyňa nárok na náhradu sumy

spočívajúcej vo vynaložených trovách právneho zastúpenia, v súvislosti s touto predžalobnou výzvou,
a to podľa § 13a ods. 1 písm. d) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to odmenu
vo výške 16,60 eur a režijný paušál vo výške 13,73 eur, pričom z hľadiska právnej kvalifikácie tohto
uplatneného nároku žalobkyňa alternatívne poukázala na ustanovenia o náhrade trov konania, ako aj
na § 121 ods. 3, ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, teda ako príslušenstvo pohľadávky.

2. Vo vyjadrení k žalobe z 24. 6. 2024 (odpor voči platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom
Banská Bystrica), ktoré bolo doručené na tunajší súd 25. 6. 2024 žalovaný uviedol, že 1. nesúhlasí, že
by mal mať pozdĺžnosť do 1. 2. 2023, nakoľko následkom úrazu v roku 2021 bol dlhodobo PN a následne
bol v auguste 2022 uznaný komisiou za neschopného vykonávať svoje pôvodné povolanie a odvtedy je

na invalidnom dôchodku, a za 2. že v roku 2023 mu prišlo od žalobkyne vyrozumenie, že ho vyraďujú
z evidencie nakoľko neodovzdal kredity za ďalšie odborné vzdelávanie. Načo on sa s ňou telefonicky
spojil, kde jej oznámil, že svoje povolanie už nevykonáva, a pritom sa dohodli, že mu pošlú fakturačné
zúčtovanie dlžnej čiastky na registráciu u žalobkyne. Táto faktúra mu však zaslaná nebola a žalovaný
súčasne priznal, že na uvedenú záležitosť zabudol. Potom bol nemilo prekvapený, že sa takáto vec rieši

súdnou cestou a vyjadril presvedčenie, že keby mu bola riadnou cestou zaslaná faktúra na úhradu tak by
juuhradilacelávecbybolazaplatenáanevzniklibyuvedenékomplikácie.Ďalejpoukázalnaskutočnosť,
že v rovnakej veci sa má viesť duplicitné konanie pod sp. zn. 5Up/566/2024. Na záver dodal, že taktiež
odmieta platiť trovy právneho zastúpenia, dokonca duplicitne, pretože žalobkyňa nemala záujem s ním
vyriešiť túto vec normálnou cestou, t.j. zaslaním faktúry dlžnej sumy poštovou poukážkou alebo listovou

zásielkou.

3. V replike žalobkyne z neuvedeného dňa (č. l. 34 spisu) žalobkyňa uviedla, že v roku 2023 bolo
žalovanému opätovne zaslané hodnotenie sústavného vzdelávania s výsledkom nesplnil, za obdobierokov 2014 až 2019 (prvýkrát mu bolo toto hodnotenie zaslané v roku 2019). Avšak vyhotovením
hodnoteniasústavnéhovzdelávaniasvýsledkomnesplnilnedošlokzrušeniuregistrácie,pretožekomora
týmto spôsobom nevyraďuje z evidencie zdravotníckych pracovníkov v zmysle Zákona č. 578/2004

Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý zákon takýto postup neumožňuje. Žalobkyni doteraz nebola
doručená žiadosť o pozastavenie alebo zrušenie registrácie z dôvodu prerušenia výkonu povolania
žalovaného. Pritom zdravotnícki pracovníci, podľa vyššie uvedeného zákona, sú povinní oznamovať
zmeny pri výkone povolania komore, a takisto zmenu kontaktných údajov. K poplatkom žalobkyňa
nevyhotovuje faktúry, pretože poplatok za aktualizáciu registra je daný zákonom, a to jeho výška, aj

jeho splatnosť. Žalovanému bola zaslaná informácia o nedoplatkoch v roku 2019 spolu s hodnotením
sústavného vzdelávania s výsledkom nesplnil. V roku 2023 mu bola zasielaná výzva k neuhradeným
poplatkom poštou na pôvodnú adresu trvalého pobytu. Následne po vrátení zásielky mu bolo zaslané
opätovné hodnotenie sústavného vzdelávania za roky 2014 až 2019, pri ktorom bola tiež informácia
o neuhradených poplatkoch. V roku 2024 bola žalovanému (9. 4. 2024) opäť zaslaná výzva k hodnoteniu
sústavného vzdelávania, v ktorej je výslovne uvedené, že pokiaľ zdravotnícky pracovník nevykonáva

povolanie, je potrebné, aby požiadal o zrušenie registrácie. Napriek tomu žalovaný do dňa spísania
tejto repliky žiadosť o zrušenie registrácie žalobkyni nedoručil. Pokiaľ ide o duplicitne vedené konanie
pod sp. zn. 5Up/655/2024, tak toto bolo začaté na základe technickej chyby pri podaní žaloby a toto
konanie je už právoplatne zastavené. Voči žalovanému je teda vedené len jedno konanie o nároku
žalobcu. Žalovanému boli zo strany žalobkyne opakovane zasielané výzvy k úhrade poplatkov, na

ktoré nijakým spôsobom nereagoval. Nárok na poplatky vzniká žalobkyni priamo zo zákona v zákonom
stanovenej výške, pričom žalovaného neznalosť zákona neospravedlňuje. Žalobkyňa jej nárok na
žalobou uplatnené poplatky riadne preukázala prostredníctvom dôkazov, ktoré sú obsahom súdneho
spisu. Vzhľadom na to, že si žalovaný nesplnil svoju povinnosť požiadať o zrušenie registrácie
u žalobkyne po ukončení povolania a nereagoval na žiadne výzvy zaslané žalobkyňou, žalobkyňa

v celosti trvala na podanej žalobe, pričom dodala, že žalovanému nezaniká povinnosť platiť poplatok len
z toho dôvodu, že povolanie zdravotníckeho pracovníka nevykonával. Pre prípad nesplnenia procesnej
povinnosti žalovaného vyjadriť sa k žalobe v zmysle uznesenia súdu navrhla žalobkyňa, aby príslušný
súd rozsudkom pre zmeškanie ešte pred otvorením pojednávania žalobe v celom rozsahu vyhovel
a priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania. V replike žalobkyňa tiež ospravedlnila svoju neúčasť,

respektíve svojho právneho zástupcu, na prípadnom pojednávaní vo veci, s poukazom na zásadu
hospodárnosti, ako aj na podľa nej nesporný a jednoduchý skutkový stav vo veci. Ďalej, pre prípad,
že by pred pojednávaním neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, avšak tieto
podmienky by boli splnené na pojednávaní (z dôvodu neospravedlnenej neúčasti žalovaného na
pojednávaní) navrhli, aby súd rozsudkom pre zmeškanie žalobe vyhovel. Pre prípad, že súd otvorí

vo veci pojednávanie a nerozhodne rozsudkom pre zmeškanie, vyjadrili súhlas s konaním v ich
neprítomnosti, pričom odkázali na ich predchádzajúce písomné podania a požiadali, aby súd rozsudkom
žalobe v celom rozsahu vyhovel. V prípade, že sa žalovaný pojednávania zúčastní a bude uvádzať
prostriedky procesnej obrany, ktoré doposiaľ neboli z jeho strany uplatnené, a súd tieto prostriedky
procesnej obrany pripustí, požiadala žalobkyňa o doručenie týchto prostriedkov procesnej obrany na

vyjadrenie. A v tejto súvislosti požiadala aj o odročenie pojednávania s tým, že v prípade, ak by žalovaný
uznal nárok, navrhla vyhlásiť rozsudok pre uznanie nároku.

4. Žalovaný právo dupliky napriek písomnej výzve súdu nevyužil.

5. Pojednávania 22. 4. 2025 sa žalobkyňa nezúčastnila, pričom žalovaný na tomto pojednávaní uviedol,
že uznáva žalobou uplatnený nárok v časti, ktorá sa týka dlžných súm na poplatku za jeho registráciu
v registri žalobkyne za obdobie rokov 2015 až 2020, ako aj uplatnených úrokov z omeškania príslušných
k týmto sumám dlžných poplatkov za registráciu, a tiež uznal nárok žalobkyne na poplatok za vykonanie
hodnotenia sústavného vzdelávania pre neho vo výške 10 eur, splatného od 23. 4. 2019, a to aj spolu

spríslušnýmuplatnenýmúrokomzomeškaniaztejtosumy,avšakvozvyšnejčastižalobkyňouuplatnený
nároku však odmietol uznať nárok, pričom uviedol, že nikdy nepovedal, že sa necíti povinný platiť, len to,
že tie termíny nesedeli a dokonca ako vrchol arogancie prišlo nové vyjadrenie, že znova nesplnil a znova
od neho žiadajú peniaze, lenže on už nie je zamestnancom v zdravotníctve, nakoľko je na invalidnom
dôchodku a oni mu zase za rok 2023, 2024 posielajú výzvy a žiadajú od neho, že mám nejaké potvrdenie

poslať čo, on odmieta. On sa s nimi tiež snažil o zmier, ale oni išli na neho hneď cez právnikov. Ináč
hovorili, keď sa s nimi rozprával po telefóne, a potom ináč reagovali, keď posielali tie výzvy. Žalovaný
sa chcel dohodnúť, je na invalidnom dôchodku a príde mu nemorálne platiť za niečo, čo už neexistuje,
za prácu ktorú nevykonáva. Vzhľadom na to, že v roku 2021 zhruba v lete začal byť PN a nevykonávaltúto robotu, tak neuznáva uplatnený poplatok za vedenie registra za obdobie rokov 2021 až 2023. Ďalej
uviedol, že keďže bol s nimi telefonicky dohodnutý, že oni mu pošlú nejakú faktúru, či vyúčtovanie, a
onu mu mi nič také neposlali, tak odmieta platiť. Žiadna iná (nielen faktúra alebo fakturačné zúčtovanie),

ale ani žiadna iná písomná výzva, kde by bola špecifikovaná uplatnená pohľadávka v tomto konaní,
a kde by sa žiadalo od neho jej zaplatenie mu neprišla, až teraz nedávno, avšak tá sa týkala už nového
obdobia 2024, bola to výzva na zaplatenie poplatku za vedenie registra za rok 2024, avšak toto nie je
predmetom tohto konania.

6. Vzhľadom na to, že žalovaný na pojednávaní 22. 4. 2025 aspoň sčasti uznal žalobou uplatnený nárok
(v časti týkajúcej sa uplatnených súm z titulu dlžného poplatku za registráciu žalovaného za roky 2015 až
2020, a k nim prináležiacich úrokov z omeškania, ako aj pokiaľ ide o uplatnenú sumu dlžného poplatku
za vykonanie hodnotenia sústavného vzdelávania žalovaného v rokoch 2014 až 2019, a tiež príslušného
uplatneného úroku z omeškania), a súčasne vzhľadom na to, že žalobkyňa v replike (pre prípad uznania
nároku) navrhla vyhlásiť rozsudok pre uznanie nároku, súd mal za to, že tu boli splnené podmienky podľa

§ 282 a nasl. Civilného sporového poriadku pre vyhlásenie rozsudku pre uznanie nároku v tejto časti.

7. Pokiaľ ide o tú časť uplatneného nároku, vo vzťahu ku ktorej žalovaný neurobil vyhlásenie o uznaní
nároku, teda v tej časti uplatneného nároku, ktorý sa týkal poplatkov za vedenie registra u žalobkyne za
roky 2021 až 2023, vrátane súvisiacich uplatnených úrokov z omeškania, a tiež pokiaľ ide o uplatnenie

nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (podľa § 121 ods. 3 OZ), teda nároku
na náhradu nákladov spojených s poštovným vo výške 1,80 eur (za odoslanie predžalobnej výzvy)
a nákladov právneho zastúpenia vzniknutých pri úkone predžalobnej výzvy, tak vo vzťahu k tejto časti
uplatneného nároku súd odôvodnil svoje rozhodnutie nasledovným spôsobom.

8. Pokiaľ ide o žalobou uplatnený nárok na dlžné poplatky za vedenie registra (za roky 2021 až 2023),
tak v tomto išlo o nárok, ktorý má právny základ v ustanovení § 63 ods. 5 zákona č. 578/2004 Z.z.
o zdravotníckych pracovníkoch v znení neskorších predpisov (kde sa uvádza, že predmetný poplatok
je najviac vo výške 15 eur), v spojení s ustanovením § 55 ods. 2 písm. g) uvedeného zákona (podľa
ktorého konkrétnu výšku tohto poplatku určuje snem žalobkyne), ako aj v spojení s ustanovením §

80 ods. 1 písm. d) uvedeného zákona (podľa ktorého je zdravotnícky pracovník povinný zaplatiť tento
poplatok vždy do 31. 1. príslušného kalendárneho roku.) Avšak keďže v ustanovení § 63 ods. 7 zákona
o zdravotníckych pracovníkoch sa uvádza, že tento poplatok žalobkyňa vymáha (podľa osobitného
predpisu uvedeného v poznámke pod čiarou č. 41, teda podľa § 265 až 268 CSP - ustanovenia
o platobnom rozkaze) najskôr po uplynutí 60 dní od momentu uplynutia lehoty určenej v písomnej výzve

zdravotníckemu pracovníkovi na zaplatenie tohto poplatku, ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní, teda že
žalobu na súd za účelom vymoženia tohto poplatku (aj v prípade, ak je už podľa zákona splatný) možno
podať až po predchádzajúcej výzve zdravotníckemu pracovníkovi zo strany žalobkyne, je teda potrebné
rozlišovať medzi splatnosťou tohto poplatku a prípustnosťou podania žaloby na účely jeho vymoženia
( čo žalobkyňa nezobrala do úvahy.)

9. A keďže žalovaný (na pojednávaní 22. 4. 2025) výslovne uviedol, že mu nielenže nikdy nebola
doručená žiadna faktúra, či fakturačné zúčtovanie (ako už uvádzal predtým vo vyjadrení k žalobe), ale
ani žiadna iná písomná výzva na zaplatenie týchto dlžných poplatkov (za vedenie registra vo vzťahu
k jeho osobe za obdobie rokov 2021 až 2023), teda písomná výzva, ktorá by mala podľa § 63 ods. 7

predchádzať podaniu žaloby zo strany žalobkyne, bolo možné mať za to, že žalovaný (podľa § 151 CSP)
účinne poprel skutkové tvrdenie žalobkyne o doručení mu tejto písomnej výzvy takým spôsobom, že by
on túto výzvu osobne prevzal, a preto musela žalobkyňa uniesť dôkazné bremeno ku tomuto svojmu
skutkovému tvrdeniu, teda že aspoň raz takúto písomnú výzvu (podľa § 63 ods. 7, ktorá je podmienkou
podania žaloby v tejto veci) žalovanému doručila tak, že by ju on osobne prevzal.

10. Samozrejme (podľa § 45 ods. 1 OZ, per analogiam legis) by postačovalo aj, ak by takúto
písomnú výzvu žalobkyňa len odoslala do dispozičnej sféry žalovaného (bez potreby, aby ju žalovaný
osobne prevzal), avšak súd musel konštatovať, že žalobkyňa ani v tomto smere neuniesla dôkazné
bremeno, pretože jediný dôkaz, ktorý by mohol odoslanie takejto výzvy do dispozičnej sféry žalovaného

preukazovať (zo všetkých žalobkyňou navrhnutých a pripojených listinných dôkazov) bol poštový podací
hárok z č.l. 19 spisu, avšak tento neobsahoval žiadne údaje, z ktorých by bolo možné identifikovať, akej
konkrétnej zásielky sa vlastne týkal, a nevyplynuli z neho ani žiadne časové údaje ohľadne podania
takejto zásielky na poštovú prepravu, čo potom znemožnilo posúdenie dodržania časových náležitostívyžadovaných podľa § 63 ods. 7 zákona o zdravotníckych pracovníkoch (ako súčasť podmienok
procesnej prípustnosti podania tejto žaloby.) Za nesporné (pre nepopretie žalovaným) pritom nebolo
možnémaťtotoskutkovétvrdeniežalobkyne(oodoslanípísomnejvýzvypodľa§63ods.7dodispozičnej

sféry žalovaného podľa § 45 ods. 1 OZ), pretože keďže išlo o skutkovú okolnosť, ktorá nemohla byť
predmetom vnímania alebo konania žalovaného (v zmysle § 151 ods. 2 CSP), nebolo možné uvažovať
vo vzťahu k tejto skutkovej okolnosti ani o procesnom následku nespornosti pre nepopretie, a dôkazné
bremeno tak v tomto smere žalobkyňu zaťažovalo, ktoré žalobkyňa neuniesla, a preto súd v tejto časti
žalobou uplatnený nárok zamietol.

11. Hoci súd žalobu pre uplatnený nárok na dlžný poplatok za registráciu žalovaného v rokoch 2021
a 2023 (a súvisiaci uplatnený nárok na úroky z omeškania) zamietol pre neunesenie dôkazného
bremena, považoval napriek tomu za potrebné vysloviť názor, že za obdobie od ukončenia, resp.
od pozastavenia vykonávania zdravotníckeho povolania až do zrušenia registrácie takejto osoby
u žalobkyne, resp. do pozastavenia registrácie by žalobkyňa aj tak nemala nárok na takýto poplatok (za

vedenie registra), a to z dvoch dôvodov.

12. Za prvé (napriek tomu, že zákon o zdravotníckych pracovníkoch vyslovene nerieši takúto situáciu) je
možnézustanovenia§80ods.1písm.d)tohtozákona(podľaktoréhojezdravotnýpracovníkpovinnýdo
31. 1. príslušného kalendárneho roku zaplatiť tento druh poplatku) nepriamo vyvodiť, že táto povinnosť

platiť poplatok za vedenie registra sa týka len zdravotných pracovníkov, teda osôb vykonávajúcich prácu
zdravotnéhopracovníka,ažetedaosoba,ktoráukončilaprácuzdravotníckehopracovníka,aobdobneaj
osoba, ktorá nevykonáva prácu zdravotníckeho pracovníka z dôvodu napr. dlhodobej PN, nie je povinná
platiť tento druh poplatku.

13. A za druhé, pri riešení tejto (v zákone výslovne neupravenej) situácie je potrebné zohľadniť účel
zákona, resp. účel tohto poplatku zakotveného v tomto zákone, ktorým je pokryť náklady žalobkyne
spojené s vedením a aktualizáciou tohto registra, a preto keď takáto osoba nevykonáva zdravotnícke
povolanie, jej údaje v registri sa nemenia, a teda žalobkyňa s vedením tohto registra (vo vzťahu k tejto
osobe) nemá potrebu vykonávať žiadne úkony a teda ani s tým nemá súvisiace náklady, a teda by nebolo

spravodlivé požadovať od takejto osoby poplatok za službu, ktorá sa jej reálne vôbec neposkytuje. Preto
tiež nehrá žiadnu rolu okolnosť, že žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť podľa § 63 ods. 8
zákonaozdravotníckychpracovníkoch(oznámiťžalobkyniúdajerozhodujúceprerozhodnutieozrušení,
či pozastavení registrácie), a to tiež v kontexte osobitnej životnej situácie žalovaného, keď sa tento v
dôsledku úrazu stal invalidným. Nakoniec, podľa§ 63b ods. 1 písm. b) v spojení s § 31 ods. 1 písm. a) a §

63b ods. 2 zákona o zdravotných pracovníkov aj komora sama môže zrušiť registráciu alebo pozastaviť
registráciu zdravotníckeho pracovníka, ak sa sama iným spôsobom (než od zdravotníka) dozvie, že
zdravotnícky pracovník už nie je spôsobilý na výkon tohto povolania.

14. Žalovaný by však v tejto súvislosti súčasne musel preukázať svoje skutkové tvrdenie (jeho v tomto

smere zaťažovalo dôkazné bremeno), že od roku 2021 do augusta 2022 bol PN z dôvodu úrazu,
a od augusta 2022 bol na invalidnom dôchodku, teda že v období rokov 2021 až 2023 nevykonával
svoje zdravotnícke povolanie. Je síce pravda, že žalobkyňa toto jeho skutkové tvrdenie z vyjadrenia
k žalobe nepoprela, avšak keďže žalobkyňa sa nemala odkiaľ dozvedieť (pokiaľ by jej to neoznámil sám
žalovaný),žetentoužnevykonávazdravotníckepovolanie,tak(vzmysle§151ods.2CSP)tiežnemohla

účinne poprieť takéto skutkové tvrdenie žalovaného (a preto nebolo možné uvžaovať o nespornosti
takého skutkového tvrdenia.) A žalovaný v tomto smere (predložením rozhodnutia Vojenského úradu
sociálneho zabezpečenia z 12. 12. 2022 č. rozhodnutia VÚSZ-65304041098000/7, na pojednávaní 22.
4. 2025) uniesol dôkazné bremeno len sčasti, pretože z tohto rozhodnutia vyplynulo, že žalovanému bol
priznaný invalidný výsluhový dôchodok od 5. 10. 2022, a teda uniesol dôkazné bremeno o nemožnosti

výkonu zdravotníckeho povolania až od 5. 10. 2022, teda len za časť roka 2022 a následne za rok 2023
(nie aj za obdobie roka 2021 a časť roka 2022 do 5. 10. 2022.)

15. Takisto, už len ako obiter dictum súd k žalobou uplatnenému nároku na poplatok za vykonanie
hodnotenia sústavného vzdelávania žalovaného za roky 2014 až 2019 (podľa § 42 ods. 10 zákona

o zdravotníckych pracovníkoch), keďže v tejto časti žalovaný uznal uplatnený nárok, súd poznamenáva,
že keďže zákon o zdravotníckych pracovníkoch v tomto ustanovení určuje len výšku maximálneho limitu
tohto poplatku (vo výške 10 eur), a teda neurčuje jeho konkrétnu výšku, a dokonca pokiaľ ide o jeho
splatnosť túto vôbec neurčuje (tak ako to určoval v prípade poplatku za vedenie registra), tak tu z povahyveci sa vyžaduje písomná výzva pre žalovaného zo strany žalobkyne, v ktorej sa uvedie konkrétne
výška požadovaného poplatku, a z ktorej (v zmysle § 563 OZ) bude vyplývať aj jeho splatnosť (napriek
tomu, že zákon vo vzťahu k tomuto druhu poplatku neupravuje ako podmienku procesnej prípustnosti

žaloby kvalifikovanú písomnú výzvu), avšak práve vzhľadom na absenciu tohto osobitného zákonného
ustanovenia o povinnej predžalobnej výzve, pri tomto poplatku nemožno chápať predžalobnú výzvu vo
význame ako tomu bolo podľa § 63 ods. 7 uvedeného zákona (ako procesnú podmienku žaloby), a za
naplnenie podmienky predchádzajúcej výzvy na zaplatenie tohto poplatku (v zmysle § 563 OZ) možno
mať aj doručenie žaloby v tejto veci žalovanému v priebehu súdneho konania, a teda (aj ak by žalovaný

nároknatentopoplatokapríslušenstvoneuznal)bolobyhomožnéžalobkynipriznať,hocinieodžalobou
uplatneného dátumu 24. 4. 2019, ale od dátumu vyplývajúceho z ustanovenia § 563 OZ.

16. Vzhľadom na to, že súd nepriznal žalobkyni nárok na poplatok za vedenie registra vo za obdobie
roku 2021 až 2023, nemohol mu tak priznať ani súvisiaci nárok na úroky z omeškania z týchto dlžných
súm (podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.)

17. Vzhľadom na to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o čo aj len odoslaní predžalobnej výzvy
do dispozičnej sféry žalovaného podľa § 45 ods. 1 OZ per analogiam, v súvislosti s ktorou predžalobnou
výzvou si uplatňovala nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ako aj nárok na náhradu poštových
nákladov spätých s jej odoslaním, súd nemohol žalobkyni priznať ako príslušenstvo (v zmysle § 121 ods.

3 OZ) ani tieto nároky, pretože hoci bolo preukázané obsahom predloženej predžalobnej výzvy (a to či
už v podobe výzvy z 5. 10. 2023 alebo výzvy zo 4. 9. 2023, č. l. 22 až 24 spisu), že tieto predžalobné
výzvy boli pre žalobkyňu vyhotovené jej právnym zástupcom - advokátskou kanceláriou, nebolo však
preukázané, že boli aj odoslané do dispozičnej sféry žalovaného, a že teda v týchto nákladoch na
vyhotovenie predmetnej predžalobnej výzvy skutočne išlo o náklady spojené s uplatnením pohľadávky

(vo veci samej) podľa § 121 ods. 3 OZ.

18. A znovu len na okraj súd poznamenáva, že pokiaľ ide o náklady žalobkyne spojené s predžalobnou
výzvou, tu ide podľa názoru tunajšieho súdu (správne) o príslušenstvo uplatňovanej pohľadávky podľa
§ 121 ods. 3 OZ (náklady spojené s uplatnením pohľadávky), pretože podľa § 251 CSP sa za trovy

konaniapovažujúvšetkyvýdavky,ktorévzniknúvkonanívsúvislostisuplatnenímalebobránenímpráva,
avšak keďže v prípade výdavkov spojených s predžalobnou výzvou nejde o výdavky, ktoré by vznikli
počas konania, ale pred začatím konania, nemôžu byť tak právne kvalifikované ako procesnoprávny
nárok na náhradu trov konania. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov, kde je upravená odmena advokáta za úkon právnej služby - predžalobná výzva,

je totiž len podzákonným predpisom, ktorý nie je vykonávacím predpisom k zákonnému ustanoveniu
§ 251 CSP, a teda nemôže zmeniť jeho znenie (v zmysle rozširovať alebo zužovať v ňom uvedenú
zákonnú definíciu trov konania.) Ustanovenia tejto vyhlášky neupravujú obsah procesnoprávnych
vzťahov medzi sporovými stranami v civilnom konaní, ale len obsah hmotnoprávnych vzťahov medzi
klientom a advokátom (o nárokoch advokáta voči klientovi), keďže táto vyhláška vykonáva ustanovenia

zákonných predpisov o advokácii. Samozrejme, ide tu len o otázku právnej kvalifikácie, a pokiaľ si aj
žalobkyňa nesprávne uplatňovala nárok na zaplatenie jej nákladov súvisiacich s predžalobnou výzvou
v rámci náhrady trov konania, to samo o sebe by nebolo prekážkou pre to, aby súd (ktorý pozná
právo v zmysle zásady „iura novit curia“) správne právne prekvalifikoval takto v žalobe uplatnený
nárok na nárok podľa § 121 ods. 3 OZ. Právna klasifikácia nie je obligatórnou obsahovou náležitosťou

žaloby, a preto ju žalobca ani nemusel uvádzať. V tejto súvislosti treba povedať, že žalobkyňa právne
kvalifikovala uplatnený nárok alternatívnym spôsobom, teda ako nárok podľa § 251 CSP, a pre prípad
z iného právneho posúdenia zo strany súdu, alternatívne aj ako nárok podľa § 121 ods. 3 OZ.

19. Pokiaľ žalobkyňa navrhovala vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie z dôvodu, že niektoré prostriedky

procesnej obrany uviedol žalovaný až v duplike (nie v vo vyjadrení k žalove), tak jednak nemožno v
tejto súvislosti hovoriť o oneskorene uplatnených prostriedkoch procesnej obrany (pokiaľ boli uplatnené
v lehotách podľa § 167 CSP), a za druhé, vo všeobecnosti platí, že k predpokladom na vyhlásenie
rozsudku pre zmeškanie patrí aj posúdenie opodstatnenosti žalobcovho nároku z hľadiska hmotného
práva, pričom súd má vychádzať z dôkazov obsiahnutých v spise (viď aj rozhodnutie Vrchního soudu

v Prahe sp. zn. : 4Cmo 42194, zverejnené v Bulletine advokacie 5/1997, na ktoré poukazuje ako na
použiteľnú judikatúru pre slovenské podmienky aj komentár k § 273 CSP, C.H.BECK, 2016, autori :
Števček a kol., na str. 1003), a v prejednávanej veci v tej časti, kde nedošlo k uznaniu nároku zo strany
žalovaného (pri rozsudku pre uznanie nároku tento predpoklad neplatí), a kde teda ma byť podľa návrhužalobkyne vyhlásený rozsudok pre zmeškanie nároku z uvedeného dôvodu, nebol žalobkyňou uplatnený
nárok z hľadiska hmotného práva opodstatnený (z ktorého dôvodu bol aj v tejto časti zamietnutý.)

20. A pokiaľ žalobkyňa navrhovala odročenie pojednávania, za eventuality, že žalovaný na pojednávaní
uplatní prostriedky procesnej obrany, ktoré dovtedy neuplatnil vo svojich podaniach (k čomu aj došlo),
tak súd tomuto návrhu vyhovieť nemohol, pretože podľa § 183 CSP odročiť pojednávanie je možné len
z dôležitých dôvodov, pričom za taký nemožno považovať prípad, keď žalobkyňa sa sama rozhodne, že
sa pojednávania nezúčastní (a ospravedlní svoju neprítomnosť), pretože potom možno mať za to, že sa

vzdala aj práv z tejto účasti na pojenávaní vyplývajúcich, vrátane možnoti reagovať na tam uplatnené
prostriedky procesnej obrany žalovaného.

21. Porovnajúc žalobou uplatnený nárok s výrokom rozsudku v tejto veci súd dospel k záveru, že úspech
žalobkyne bol v rozsahu 66,67 % (žalobkyňa si uplatňovala nárok na zaplatenie sumy 135 eur s prísl,,
avšak priznaný jej bol len nárok na zaplatenie 90 eur s prísl.), a teda že úspech žalovaného bol len 33,33

%, čo pri pomernom rozdelení náhrady trov konania medzi strany sporu podľa § 255 ods. 2 CSP potom
znamenalo, že súd mohol žalobkyni priznať nárok na náhradu trov konania voči žalovanému podľa §
262 ods. 1 CSP len v rozsahu 33,34 % (66,67 % - 33,33 %) s tým, že súčasne podľa § 262 ods. 2
CSP vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozsudku.

Proti výroku II. a III. tohto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na

Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať
Krajský súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.