Uznesenie – Konkurz ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 13, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoKR/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122209204
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5122209204.1

Uznesenie

Krajský súd Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey
Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej, v právnej veci
žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653,
právne zastúpeného: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040
01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. XXX, XXX XX C., v konaní právne zastúpenému: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o.,
so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 47 445 092, v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý
zámer, o odvolaní žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 3Odi/4/2022-131 zo dňa 23. januára
2024, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č.k. 3Odi/4/2022-131 zo dňa 23. januára 2024 z r u š u j e a vec
v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím okresný súd vo výroku I. žalobu žalobcu zamietol. O trovách
konania rozhodol výrokom II. tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa žalobca žalobou domáhal zrušenia oddlženia

žalovaného pre nepoctivý zámer. Žalobca v žalobe poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Žilina
zo dňa 20.04.2020 sp. zn. 9OdK/90/2020 bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného ako dlžníka
a za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená spoločnosť Správcovská a poradenská, k. s., so
sídlom Andreja Hlinku 3118, 022 01 Čadca, IČO: 48 143 448. Vyhlásenie konkurzu bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku č. 79/2020 zo dňa 24.04.2020. V uznesení o vyhlásení konkurzu súd rozhodol
o oddlžení žalovaného tak, že žalovaného zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v

konkurze, a v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze, a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.
Vďalšomžalobcavžalobeuviedol,žeD.D.E.akoveriteľažalovanýakodlžníkuzatvorilidňa20.11.2019
zmluvu o splátkovom úvere č. 5165353165, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo v
výške 10.000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 96-tich pravidelných mesačných splátkach vo
výške 156,19 Eur splatných mesačne vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc dňom 20.12.2019.
K čerpaniu úveru došlo dňa 20.11.2019. Žalovaný následne riadne a včas zaplatil iba 2 splátky a dňa

20.02.2020 uhradil iba 1,61 eur. Aktuálna výška pohľadávky D. D. je tak 9.118,92 Eur. Žalobca si
do konkurzu vedeného na majetok žalovaného prihlásil svoju pohľadávku zo spotrebiteľského úveru
prihláškou pohľadávky pod poradovým č. 1 vo výške 9.856,93 Eur.

3. V ďalšom žalobca poukázal na to, že z príloh k návrhu na vyhlásenie konkurzu je zrejmé, že žalovaný
podal Centru právnej pomoci žiadosť o poskytnutie právnej pomoci ohľadom konkurzu na svoj majetok a

svoje oddlženie už dňa 12.02.2020. Tejto žiadosti musela predchádzať žiadosť žalovaného o konzultáciu
podľa § 9 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Samotnejžiadosti o poskytnutí právnej pomoci muselo časovo a vecne predchádzať kontaktovanie Centra právnej
pomoci žalovaným. S poukazom na krátky časový odstup medzi poskytnutím úveru a reálnymi úkonmi
žalovaného smerujúcimi k oddlženiu je dôvodné podozrenie, že pri preberaní záväzkov voči žalobcovi

sa žalovaný spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť oddlžením.

4. V ďalšom žalobca uviedol, že správanie žalovaného a jednotlivé dôkazy preukazujú, že žalovaný v
čase podania návrhu nebol platobne neschopný. V čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu,
ako aj po podaní tohto návrhu, bol žalovaný a stále aj je zamestnaný a poberá mzdu. Zo životopisu

ani iného dokladu nevyplýva žiadny nový záväzok, ani žiadna iná skutočnosť, ktoré by mali alebo mohli
spôsobiť platobnú neschopnosť žalovaného. V čase, keď si žalovaný požiadal u žalobcu o úver, mal
záväzky aj voči iným veriteľom. Priznal to v životopise aj v zozname veriteľov. Žalobca s odbornou
starostlivosťou preskúmal možnosti a schopnosti žalovaného plniť si povinnosti voči iným veriteľom aj
z prípadného poskytnutia úveru. Výsledkom preskúmania bolo, že žalovaný bol schopný plniť si svoje
peňažné povinnosti, preto mu bol úver schválený a poskytnutý. Z uvedeného dôvodu ide zo strany

žalovaného o nepoctivý zámer. V skutočnosti bol žalovaný a aj je naďalej platobne schopný podľa §
166g ods. 2 písm. f) ZKR.

5. Žalovaný naplnil aj inú podstatu nepoctivého zámeru podľa § 166 ods. 2 písm. g) ZKR, keď žalovaný
si úver u žalobcu vyžiadal a vyčerpal, no súčasne vykonával kroky smerujúce k oddlženiu konkurzom.

Bral si teda na seba záväzok s úmyslom sa oddlžiť so spoliehaním sa na to, že svoje dlhy bude riešiť
konkurzom. Žalovaný tvrdil, že nedokázal splácať svoje dlhy, čo však bolo skúmaním bonity vykonaným
D. D. E. vyvrátené. Žalovaný dôvodil, že prišla exekúcia, preto sa rozhodol pre osobný bankrot, avšak
exekúcie mal žalovaný vedené už od roku 2012 na sumu 3.657,64 Eur a od roku 2013 na sumu 538,54
Eur. Je preto nevysvetliteľné, prečo si na seba vzal ďalší záväzok v podobe úveru zo D. D. E.. Žalovaný

nevyhotovil zoznam majetku pravdivo a úplne a neuviedol dôležité informácie - poskytnuté peňažné
prostriedky z úveru vo výške 10.000,- Eur.

6. Žalobca teda v žalobe tvrdil, že žalovaný nemal pri svojom odložení poctivý zámer s poukazom na
naplnenie skutkovej podstaty nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. g), 166g ods. 2 písm. f)

a 166g ods. 2 písm. a) ZKR.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania,
že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer zaťažuje výlučne veriteľa, pričom v danom smere poukázal
na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 23Odo 1612/2006 zo dňa 18.02.2009 ako aj na rozsudok KS Žilina sp.

zn. 14Cob/203/2018 zo dňa 25.04.2019. Žalovaný poukázal na to, že voči nemu boli pred podaním
návrhu na vyhlásenie konkurzu vedené exekučné konania, zároveň mimosúdne vymáhal pohľadávku
od žalovaného žalobca. Nepriaznivá finančná situácia bola neúnosná, preto jediným riešením pre neho
bolo vyhlásiť osobný bankrot. Žalovaný zastáva názor, že spĺňal podmienky platobnej neschopnosti.
V čase poskytnutia úveru žalovaný nevedel, že jeho finančná situácia sa časom rýchlo zmení, preto

tvrdenie žalobcu o tom, že sa žalovaný spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť oddlžením, je
nepravdivé a zavádzajúce. V priebehu konkurzu žalovaný poskytoval požadovanú súčinnosť, dostavil sa
do kancelárie správcu a zodpovedal všetky dôkazy týkajúce sa prebiehajúceho konkurzného konania. V
návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol všetok majetok. Žalovaný tak konal v súlade s ust. § 166g ods.
1 ZKR. Názor žalobcu, v zmysle ktorého sa poctivý zámer preukazuje čiastočným uhrádzaním dlžnej

sumy v medziach možností a schopností dlžníka, považuje žalovaný za nesprávny a v rozpore s hlavným
zámerom oddlženia.

8. Okresný súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že lehota 6 rokov na podanie žaloby podľa § 166f
ods. 1 ZKR bola dodržaná. Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 9Odk 90/2020 súd zistil,

že žalobca si prihlásil ako veriteľ svoju pohľadávku do konkurzu na majetok žalovaného, a teda je
veriteľom dotknutým oddlžením žalovaného. Okresný súd ďalej konštatoval, že Zákon o konkurze a
reštrukturalizácii obmedzuje povolenie oddlženia podmienkou zistenia poctivosti zámeru, čo súd pred
vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka neskúma. Táto podmienka je vyjadrením snahy eliminovať
možnostidlžníkaozneužitietohtoinštitútu.Právetátopodmienkaposkytujekonkurznémusúdupomerne

široký priestor a súčasne korektív na zohľadnenie najrôznejších okolností, ktoré musia byť v súvislosti s
vyhodnotenímpoctivosti,činepoctivostizámerudlžníkavkaždejjednejprejednávanejveciposudzované
súdom s individuálnym prístupom.9. Žalobca sa domáhal zrušenia oddlženia dlžníka z dôvodov podľa § 166g ods. 2 písm. a) ZKR, teda
že dlžník v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel,
alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, podľa §

166g ods. 2 písm. f) ZKR, že v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel
alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, podľa § 166g ods. 2 písm. g) ZKR, že zo správania sa
dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje
dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZKR, že zo
správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa

alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.

10. Okresný súd k prvému tvrdenému dôvodu podľa § 166g ods. 2 písm. a) ZKR, že dlžník v zozname
majetku neuviedol sumu 10.000,- Eur, ktoré mu poskytol žalobca ako úver, uviedol, že hoci aj finančný
majetok v hodnote 10.000,- Eur z čisto formálneho hľadiska je možné považovať za majetok väčšej
hodnoty, neuvedenie tohto majetku v zozname majetku dlžníkov samo o sebe nenapĺňa skutkovú

podstatu podľa § 166g ods. 2 písm. a) ZKR, nakoľko dlžník by podľa dikcie daného zákonného
ustanovenia musel svoj majetok neuviesť ani na dopyt správcu, pričom existencia takéhoto dopytu
správcu nebola žalobcom tvrdená ani dokazovaná. Okresný súd konštatoval, že pri zohľadnení účelu
právnej normy možno urobiť záver, že majetok, ktorý mal zákonodarca na mysli je predovšetkým
hnuteľný a nehnuteľný majetok nie nepatrnej hodnoty. Finančný majetok v hodnote 10.000,- Eur v

bezhotovostnej forme, ktorý bol navyše žalovanému poskytnutý ako bezúčelový, je pomerne ľahko
spotrebovateľný.

11. K námietke žalobcu podľa § 166g ods. 2 písm. f) ZKR, že žalovaný bol platobne schopný v čase
podania návrhu na konkurz okresný súd uviedol, že žalobca nepreukázal, že by príjem žalovaného

postačoval na úhradu jeho splatných záväzkov. Žalovaný v životopise a opise aktuálnej životnej situácie,
ktorá bola prílohou k návrhu na konkurz uviedol, že má príjem 800,- Eur mesačne a náklady 720,-
Eur. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že v čase, keď sa vrátil z ČR (v roku 2017) zarábal asi 1.500,-
Eur mesačne. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že pohľadávky voči žalovanému prihlásilo v
konkurze niekoľko veriteľov spolu vo výške 79.986,19 Eur, pričom pohľadávky veriteľov odlišných od

žalobcu vznikli už pred pohľadávkou žalobcu. V čase poskytnutia úveru žalobcom boli voči žalovanému
vedené viac rokov 2 exekúcie. Okresný súd konštatoval, že aj bez detailnej ekonomickej analýzy možno
mať dôvodné pochybnosti o platobnej schopnosti žalovaného už v čase, kedy mu bol poskytnutý úver
žalobcom. Úver poskytnutý žalobcom spadá do kategórie spotrebiteľských úverov, ktorých regulácia
si vyžaduje, okrem iného, v zmysle § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z., aby veriteľ posúdil s

odbornou starostlivosťou schopnosť dlžníka splácať spotrebiteľský úver. Veritelia nemôžu nenáležité
plnenie svojich povinností v predzmluvných vzťahoch sanovať žalobou o zrušenie oddlženia dlžníka,
ktoré má pre dotknuté subjekty zásadné „erga omnes“ účinky. Ani z prípadnej schopnosti dlžníka
čiastočnevsplátkachplniťsvojezáväzkynemožnovyvodiťjehoplatobnúschopnosť,samotnáexistencia
pracovnoprávneho vzťahu a príjmu žalovaného ešte neznamená, že tento spĺňa podmienku platobnej

schopnosti. Ide o komplexné posúdenie konkrétnej životnej situácie, teda nielen jednotlivej pohľadávky
a schopnosti túto pohľadávku uhrádzať s použitím matematického výpočtu bez zohľadnenia ostatných
sociálnych a ekonomických súvislostí tak, ako to zo zákona jednoznačne vyplýva.

12. Z dôvodu podľa § 166g ods. 2 písm. g) ZKR, že žalovaný sa už pri preberaní záväzku spoliehal

na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že medzi poskytnutím úveru žalobcom (20.11.2019) a myšlienkou žalovaného, že podá
návrh na konkurz (18.02.2020 - kedy je datované potvrdenie o vedených exekučných konaniach voči
žalovanému), uplynuli cca 3 mesiace. Okresný súd uviedol, že táto doba síce môže vyvolať podozrenie
tvrdenéžalobcom,samotnádĺžkatejtodobyvšaknepoctivýzámeržalovanéhonedokazuje.Okresnýsúd

konštatoval, že doba 3 mesiacov je dobou, v ktorej môže dôjsť v živote človeka k významným zmenám
a významné zmeny môžu nastať aj v jeho finančnej a majetkovej situácii. V danom smere poukázal na
rozhodovaciu prax odvolacieho súdu o tom, že „len časová krátkosť od uzavretia zmluvy po deň podania
návrhu na oddlženie zo strany CPP sama o sebe nepreukazuje spoliehanie sa žalovanej na to, že svoje
dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom“ (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. 43CoKR 36/2022 z 26. januára 2023).

13. K poslednému dôvodu na zrušenie oddlženia tvrdeného žalobcom na pojednávaní podľa § 166g
ods. 2 písm. h) správanie sa dlžníka pred podaním návrhu, z ktorého možno usudzovať, že mal snahupoškodiť svojho veriteľa, okresný súd uviedol že správanie sa dlžníka v roku 2017, kedy mal podľa
vlastných tvrdení k dispozícii 20.000,- Eur, ktoré nepoužil na konsolidáciu dlhov, ale použil ich na
investície do cudzej nehnuteľnosti, nemohlo poškodiť žalobcu ako veriteľa, keďže jeho pohľadávka

vznikla až v roku 2019. Okresný súd pripustil, že samotná investícia žalobcu by za istých okolností
mohla byť úkonom, ktorý poškodil veriteľov, v konaní však nebolo preukázané, že by došlo k poškodeniu
konkrétnych veriteľov, ktorých pohľadávky existovali v čase, kedy mal žalovaný investovať do cudzej
nehnuteľnosti, konkrétnym spôsobom.

14. Okresný súd tak dospel k záveru, že v konaní nebol zistený a preukázaný nepoctivý zámer
žalovaného v oddlžení, a preto žalobu žalobcu zamietol.

15. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnému
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi.

16. Voči predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie v celom rozsahu
z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces; § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Odvolateľ vyčítal súdu prvého inštancie, že došlo k porušeniu jeho zaručeného práva na spravodlivé
súdne konanie, nakoľko odôvodnenie rozhodnutia vôbec nevyhovuje kritériám, ktoré sú naň kladené
ustáleným výkladom zo strany najvyšších súdnych autorít. Súd prvej inštancie prezentoval viaceré

arbitrárnezávery,ktorénebolidôslednekonfrontovanésichprocesnouobranouavoviacerýchohľadoch
nemajú potrebnú oporu vo vykonanom dokazovaní. V danom smere žalobca poukázal na § 220 ods.
2 Civilného sporového poriadku ako aj na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn.
IV.ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003, sp. zn. I.ÚS 265/05 zo dňa 14.09.2006, sp. zn. I.ÚS 146/2008 zo dňa
29.04.2008) s poukazom na to, že každé rozhodnutie súdu musí dať jasné a zrozumiteľné odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdenej ochrany, pričom súd
sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre jeho rozhodnutie.
Strana sporu má právo na logické, spravodlivé a zákonné odôvodnenie rozhodnutia.

18. Odvolateľ poukázal na dlhoročné skúsenosti žalovaného s podnikaním, ako aj na jeho samostatné

pracovné pozície obchodného zástupcu, či zástupcu vedúceho u viacerých zamestnávateľov (zistené z
jeho životopisu), čo § 166g ods. 3 ZKR bezvýhradne spája s povinnosťou súdu prihliadať na okolnosti
dlžníka prísnejšie. V napadnutom rozsudku však absentuje akékoľvek vysvetlenie, prečo konajúci súd
zásadu prísnejšieho posudzovania vôbec neaplikoval, resp. ako sa s touto povinnosťou vysporiadal.
Žalovaný pritom prezentoval značne nedôveryhodný, vrcholne nezodpovedný a hazardérsky prístup k

nakladaniu s majetkovými hodnotami. Žalovaný otvorene pred súdom prvej inštancie uviedol, že po
návrate z Českej republiky, kde dlhodobo žil, pracoval a podnikal, disponoval po predaji bytu hotovosťou
vo výške 20.000,- Eur, ktorú však nepoužil na stabilizovanie svojej finančnej situácie či zabezpečenie
bývania, naopak, túto hotovosť investoval do hrubej stavby nehnuteľnosti vo vlastníctve inej osoby, v
čom následne ďalšie roky pokračoval a všetky svoje príjmy systematicky dával do zveľaďovania tohto

cudzieho majetku. Uprednostnil teda záujmy akejsi tretej osoby, čo zavŕšil konštatovaním, že malo dôjsť
následne k predaju príslušnej nehnuteľnosti bez jeho vedomia, čím prišiel o celú svoju investíciu do
domu. Bez akéhokoľvek obhájiteľného dôvodu postupoval tak, aby všetky ním nadobudnuté prostriedky
doslova „zmizli“ v majetku cudzej osoby na úkor zmluvných záväzkov samotného žalovaného, v
absolútny neprospech jeho veriteľov. Súdu pritom neprekážalo ako ľahkovážne žalovaný nakladal s

disponibilnými prostriedkami, bez akejkoľvek snahy zmluvne aspoň nejako ošetriť investíciu do cudzej
nehnuteľnosti.

19. Žalobca v ďalšom apeloval aj na očividné naplnenie ďalšieho dôvodu na zrušenie oddlženia
- snahu žalovaného poškodiť svojho veriteľa, resp. všetkých svojich veriteľov. Niet totiž žiadneho

racionálneho vysvetlenia, prečo by sa primerane obozretná osoba dlhodobo vyhýbala nadobudnutiu
vlastníctva nehnuteľnosti, ktorú z hrubej stavby zhodnotila až do stavu riadneho dokončenia sa
plnohodnotným vnútorným vybavením a túto aj obývala. Súd prvej inštancie, ani žalovaný, neposkytolžiadne presvedčivé zdôvodnenie počínania žalovaného, pokiaľ ním nemala byť snaha zabrániť postihu
tohto majetku v rámci konkurzného konania.

20. V ďalšom odvolateľ vyčítal súdu prvej inštancie, že vynechal kľúčový aspekt jeho obrany, keď v
bode 27 odôvodnenia síce odmietol námietku vo vzťahu k dispozícii so sumou 20.000,- Eur, keďže táto
nastala v roku 2017, teda pred poskytnutím úveru bankou, avšak ignoroval ich primárnu výhradu vo
vzťahu k identickej dispozícii s prostriedkami poskytnutého úveru vo výške 10.000,- Eur. Jednoznačne
vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania zo dňa 23.01.2024, keď po výsluchu žalovaného namietali aj voči

tejto ďalšej investícii, ktorá už bola prostriedkami úveru od ich banky. Argumentovali, že týmto úplným
a nenávratným premrhaním finančných prostriedkov vo výške 10.000,- Eur žalovaný poškodil nielen ich
ako existujúceho veriteľa, ale aj všetkých ostatných veriteľov, vrátane oprávnených v dvoch dlhodobo
prebiehajúcich exekučných konaniach, v ktorých boli vymáhané oveľa nižšie pohľadávky, ktoré mohol
žalovaný získanými zdrojmi z úveru vyrovnať. Žalobcom bolo tvrdené a preukázané, ktorí veritelia zo
spoľahlivo zistenými existujúcimi pohľadávkami boli dispozíciou žalovaného poškodení, čo však súd

prvej inštancie opomenul vyhodnotiť.

21. Žalobca poukázal taktiež na nepresvedčivé a nedostatočné zdôvodnenie súdu prvej inštancie, pokiaľ
všeobecne odmietol argumentáciu o alarmujúcich časových súvislostiach, keď žalovaný v rozmedzí 3
mesiacov čerpal úver, okamžite ho v celosti vyplytval do nehnuteľnosti vo vlastníctve tretej osoby bez

akejkoľvek garancie a prakticky okamžite podnikol kroky k zbaveniu sa svojich dlhov. Súd prvej inštancie
síce v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že doba 3 mesiacov je dobou, v ktorej môže dôjsť
v živote človeka k významným zmenám, avšak následne už žiadne takéto konkrétne skutkové okolnosti
na strane žalovaného neuvádza. V konaní nebola pritom žalovaným tvrdená ani preukázaná žiadna
zmena, nieto ešte významná, ktorá by niesla akýkoľvek nový a zásadný prvok do jeho životnej situácie,

pre ktorý by mala osoba v produktívnom veku bez akýchkoľvek zdravotných či iných obmedzení požívať
výhodu zbavenia sa všetkých dlhov, a to napriek nedbalému míňaniu peňazí investovaním do cudzej
nehnuteľnosti bez akéhokoľvek protiplnenia. Žalobca sprízvukoval, že žalovaný argumentoval v tejto
súvislosti výhradne exekučnými konaniami, ktoré však vzhľadom na rok ich iniciovania ako aj výšku
vymáhaných dlhov, nedosiahli ani polovicu čerpaného úveru, neboli za žiadnych okolností novou a už

vôbec nie významnou zmenou, ktorá by vysvetľovala expresné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu
po skonzumovaní čerpaného úveru.

22. Žalobca zásadne nesúhlasil s odôvodnením súdu prvej inštancie v bode 25 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, kde sa odvolal na § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, v skutočnosti ho však neaplikoval. Žalobca poukázal na to, že táto právna
úprava nie je vystavaná na akýchsi abstraktných kritériách, avšak naopak, je mimoriadne precízne
„matematicky“ reglementovaná, posudzuje sa pri nej tzv. ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, na výpočet ktorého sú zakotvené presné matematické postupy. V prípade, že nie je

prekročený limit tohto ukazovateľa, povinnosť posúdenia tzv. úverovej bonity sa považuje za splnenú.
V konaní súd prvej inštancie žiaden takýto prieskum nevykonal, napriek tomu vyslovil záver „či mal byť
žalovanému vôbec poskytnutý úver“. Uvedený záver súdu prvej inštancie preto žalobca namietol.

23. Záverom žalobca namietol aj prílišný formalizmus súdu prvej inštancie pri hodnotení dôvodu

spočívajúceho v zatajení finančného majetku vo výške 10.000,- Eur pre nepreukázanie splnenia
podmienky dopytu správcu ( bod 24 odôvodnenia rozhodnutia). Súd v danom smere nereflektoval na to,
že žalovaný v priebehu konania opakovane argumentoval údajným riadnym poskytnutím požadovanej
súčinnostisprávcovi.Pokiaľbolotedavkonaníustálené,žežalovanýumožnilsprávcovivykonaťšetrenie
jeho majetkových pomerov a odpovedal na všetky jeho dopyty, ťažko môže popritom obstáť úvaha súdu,

ženedošlokpotrebnejinterakciimedzižalovanýmasprávcom.Navyše,súdpriposudzovanítejtootázky
uprednostnil prepiaty formalizmus na ujmu zmyslu a účelu zákonnej povinnosti dlžníka detailne uviesť
informácie o všetkom svojom majetku, pričom súd neprihliadol na skutočnosti týkajúce sa žalovaného
prísnejšie.

24. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhoval, aby súd prvej inštancie rozsudok Okresného súdu
Žilina zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.25. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že konajúci súd sa jasným a
výstižným spôsobom vyjadril ku všetkým argumentom, ktoré mali podľa názoru žalobcu predstavovať
nepoctivý zámer. Dikcia zákonného ust. § 220 CSP bola splnená a nesúhlas žalobcu s rozhodnutím

súdu nemôže predstavovať porušenie práva na spravodlivý proces.

26. Žalovaný poukázal na to, že podstatou podaného odvolania je len polemizovanie právneho zástupcu
žalobcu o tom ako by mal žalovaný konať, aby sa nedostal do dlhov. Z vykonaného dokazovania nebol
preukázaný žiadny úmysel žalovaného, čo sa týka jeho platobnej neschopnosti. Žalovaný poukázal na

to, že Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou,
t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Uvedená podmienka je premietnutá v ust. § 7 ods. 1
Zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver je potrebné vykladať tak, že pre naplnenie tohto zákonného znenia
predmetného ustanovenia nepostačuje len uvedenie údajov v podobe výšky príjmov a výdavkov zo
strany spotrebiteľa, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval.

S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný poukázal na to, že žalobca nepostupoval s odbornou
starostlivosťou v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a neposúdil schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda nedostatočne zisťoval
informácie o úverovej zaťaženosti alebo prebiehajúcich exekučných konaniach žalovaného v pozícii
dlžníka.

27. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, by odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

28.Žalobcavosvojejodvolacejreplikeopakovanepoukázalnato,žejehokľúčovýmodvolacímdôvodom

bola očividná absencia konkrétnych a presvedčivých odpovedí na zásadné aspekty jeho žalobnej
argumentácie, ktoré presne a jednoznačne identifikoval v odvolaní. Žalovaný vo svojom strohom
stanovisku neposkytol žiadne vysvetlenie, v čom by mali byť jeho odvolacie námietky nesprávne,
prípadne vyvrátené akýmikoľvek stanoviskami alebo argumentmi.

29. Žalobca opakovane poukázal najmä na povinnosť súdu prihliadať na okolnosti dlžníka prísnejšie,
ak má skúsenosti s podnikaním (§ 166g ods. 3 zákona č. 7/2005 ZKR), ktoré jednoznačne vyplynuli
zo žalovaným predloženého životopisu ako aj z jeho výsluchu počas prvoinštančného konania.
Napadnutý rozsudok pritom neposkytuje vysvetlenie, prečo súd prvej inštancie túto zásadu prísnejšieho
posudzovania vôbec neaplikoval.

30.Vďalšomžalobcaopakovanepoukázalnato,žežalovanýpoukončenípodnikaniavČeskejrepublike
a návrate domov disponoval nemalou finančnou hotovosťou, ktorú v rozpore s bežným a oprávnene
očakávaným ľudským správaním údajne použil na zveľadenie cudzej nehnuteľnosti. Žalobca zvýraznil,
že žalovaný počas celého konania nešpecifikoval aká konkrétna nehnuteľnosť to údajne mala byť, kedy

a komu bola údajne predaná, všetko to bolo ponechané v rovine nekonkrétneho príbehu. Žalovaný
nevysvetlil, prečo všetok svoj príjem takto investoval v prospech cudzieho subjektu.

31. Žalobca poukázal opakovane na to, že bez odpovede zostala aj ďalšia kľúčová odvolacia námietka,
a to poškodenie banky a všetkých ostatných veriteľov postupom žalovaného po získaní úveru vo výške

10.000,- Eur, ktorý okamžite v celosti použil na zhodnotenie tejto cudzej nehnuteľnosti, hoci zo získaných
zdrojov mohol konsolidovať svoju finančnú situáciu.

32. A nakoniec, žalobca zotrval na tom, že poctivému zámeru na strane žalovaného nesvedčia ani
časové súvislosti, keď žalovaný v rozmedzí troch mesiacov čerpal úver, v celosti ho skonzumoval a

prakticky hneď začal vykonávať kroky potrebné k zbaveniu sa svojich dlhov. Súd prvej inštancie v danom
smere len stroho skonštatoval, že v živote človeka môže kedykoľvek dôjsť k významným zmenám, avšak
žiadnu takúto udalosť neidentifikoval ani žalovaný, a už vôbec nie súd prvej inštancie. V opísaných
súvislostiach preto nemohli byť zistené v konaní také okolnosti, ktoré by boli spôsobilé presvedčiť o
poctivom zámere žalovaného.

33. Žalobca opakovane namietal, že hoci súd prvej inštancie poukázal na ust. § 7 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v skutočnosti toto ustanovenie vôbec neaplikoval.34. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu nereagoval a svoje právo na odvolaciu dupliku nevyužil.

35. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 (viazaný rozsahom

odvolania), § 380 ods. 1 (viazaný odvolacími dôvodmi) a § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania.

36. Odvolací súd bol v zmysle § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie:

37. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi žalovaným a žalobcom - D. D., E. bol dňa 20.11.2019
uzavretý spotrebiteľský úver (zmluva o splátkovom úvere č. 5165353165) na základe ktorého poskytol
žalobca žalovanému úver vo výške 10.000,- Eur, ktorý bol vyčerpaný žalovaným dňa 20.11.2019.

38. Žalovaný bol oddlžený formou konkurzu Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 9OdK/90/2020 zo
dňa20.04.2020,čomupredchádzalorozhodnutieCentraprávnejpomocizodňa30.03.2020oposkytnutí

právnej pomoci žalovanému.

39. V pripojenom spise Centra právnej pomoci sa nachádza potvrdenie Okresného súdu Martin z
18.02.2020oexekučnýchkonaniachvedenýchvočižalovanému.Jednalosaoexekúciuvedenúsúdnym
exekútorom Mgr. Róbertom Segľom v Prešove, ktorá je vedená na Okresnom súde Martin pod sp. zn.

17Er/1840/2020 pre vymoženie istiny vo výške 3.657,64 Eur. Druhá exekúcia vedená taktiež exekútorom
Mgr. Róbertom Segľom, ktorá je vedená Okresným súdom Ružomberok pod sp. zn. 2Er/691/2013 na
sumu istiny 538,54 Eur.

40. Zo životopisu dlžníka, ktorý tvoril prílohu návrhu na konkurz vyplýva, že dlžník uviedol, že sa snažil

podnikať v Českej republike. Dostal sa do platobnej neschopnosti. Vrátil sa naspäť na Slovensko, avšak
mal nízky príjem, nedokázal splácať dlhy. Prišli exekúcie, a preto sa rozhodol pre osobný bankrot.
Uviedol, že má príjem 800,- Eur mesačne, v zozname majetku uviedol iba osobné motorové vozidlo
AUDI A7 v hodnote 7.000,- Eur. V zozname veriteľov dlžník uviedol: AXA životní pojišťovňa, a.s., B. A.
A. F. D., odštepný závod, a A. A. F. D., pobočka zahraničnej banky, mesto Turčianske Teplice, G. G. B.

E., O2 Czech Republic, a.s., A. D. D., E., H., E., D. D., E., I. D., J. D., K. L. B., E..

41. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že žalovaný sa pred trinástimi rokmi presťahoval do ČR, kde
mal 2-izbový byt. V roku 2017 sa vrátil na Slovensko, mal 20.000,-Eur z predaja bytu, ktoré investoval
do hrubej stavby nehnuteľnosti p. J. M.. Zobral si úvery z A. D. D. vo výške 5.000,-Eur a 10.000,-

EUR, ktoré na dokončenie nehnuteľnosti nestačili a tak si zobral úver od žalobcu, aby bol schopný
dokončiť túto nehnuteľnosť. Zarábal vtedy asi 1500,- Eur a svojpomocne dokončoval nehnuteľnosť spolu
s príbuznými. Potom čo sa do domu nasťahoval, zasiahol exekútor, ktorý doručil jeho zamestnávateľovi
exekučný príkaz na zrážky zo mzdy. Ďalší úver z A. mu už poskytnutý nebol. Vlastník nehnuteľnosti túto
nehnuteľnosť predal bez jeho vedomia a tak prišiel o svoju investíciu do tohto domu a psychicky sa zrútil.

42. Podľa § 166g ods. 2 písm. a) zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak v zozname majetku ani na
dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti
musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,

43. Podľa § 166g ods. 2 písm. f) ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak v čase podania návrhu
dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť,

44. Podľa § 166g ods. 2 písm. g) ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak zo správania sa dlžníka

pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy
bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,

45. Podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak zo správania sa dlžníka pred
podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého

veriteľa,

46. K námietke žalobcu ohľadne prílišného formalizmu súdu prvej inštancie pri hodnotení žalobného
dôvodu žalobcu spočívajúceho v zatajení finančného majetku vo výške 10.000,- Eur (§ 166g ods. 2 písm.a) ZKR) odvolací súd uvádza, že nevzhliadol nesprávny postup súdu prvej inštancie ani jeho závery, keď
konštatoval, že síce majetok v hodnote 10.000,- Eur je nepochybne majetkom nie nepatrnej hodnoty,
avšak vzhľadom k tomu, že sa jednalo o úver poskytnutý v bezhotovostnej forme, a to bez udania účelu,

je takýto majetok ľahko spotrebovateľný. V konaní pritom nebolo preukázané a ani nijako indikované,
že uvedený majetok by mal žalovaný k dispozícii. O to viac, pokiaľ žalovaný v konaní uvádzal, že všetky
finančné prostriedky využil výlučne za účelom ich vkladania do cudzej nehnuteľnosti. Uvedené závery
súdu prvej inštancie preto nemožno hodnotiť ako nepreskúmateľné, resp., ktoré by neboli založené na
racionálnych základoch.

47. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že súd prvej inštancie sa pri skúmaní platobnej schopnosti v
bode 25 odôvodnenia svojho rozhodnutia odvolal na § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, odvolací súd konštatuje, že okresný súd využil dané úvahy bez toho,
aby reagoval na prostriedky procesnej obrany uplatnené žalovaným. Konanie o zrušení oddlženia je

pritom sporovým konaním, v ktorom je súd povinný postupovať podľa ustanovení Civilného sporového
poriadku a reagovať len na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany uplatnenej sporovými
stranami. Z uvedeného dôvodu daný postup súdu prvej inštancie, ktorý bez námietok žalovaného
preskúmaval skutočnosti, ktoré žalovaný nenamietal, nie je správny. Navyše, súd prvej inštancie tak
postupoval nad rámec skúmania platobnej schopnosti žalovaného v rozsahu potrebnom pre toto

konanie, ktorým obsahom je preskúmať poctivý zámer dlžníka pri oddlžení. Zákon o spotrebiteľských
úveroch č. 129/2010 Z. z. je špeciálnym predpisom vo vzťahu k poskytovaniu spotrebiteľských úverov
spotrebiteľom,pričom§7stanovujepostupdodávateľov,ktorítentodruhúverovspotrebiteľomposkytujú,
pre posúdenie bonity spotrebiteľa pred poskytnutím spotrebiteľského úveru. V danom prípade, tak ako
to správne konštatuje žalobca, je veriteľ povinný pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere

skúmať iné podmienky, ktoré majú vplyv na splácanie spotrebiteľského úveru spotrebiteľa, na rozdiel od
preskúmavania platobnej schopnosti konkurzným súdom v konaní o oddlžení. Tieto závery súdu prvej
inštancie ohľadne platobnej schopnosti/neschopnosti žalovaného v čase poskytovania spotrebiteľského
úveru, a to bez úplnej aplikácie daného zákonného ustanovenia, nie sú preskúmateľné a navyše, nie sú
v tomto konaní ani použiteľné. Uvedené závery spája zákonodarca výlučne s možnosťou spotrebiteľa

domáhať sa prípadnej predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru (pri nesprávnom preskúmaní bonity
spotrebiteľa veriteľom pred poskytnutím úveru), resp. s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru. Uvedené závery, však nemožno aplikovať na toto konanie.

48. Predmetom tohto súdneho konania totiž nie je uplatnenie pohľadávky žalobcu, preto nepatrí

do prieskumnej činnosti súdu prvej inštancie v tomto konaní skúmať pohľadávku ako takú, avšak
predmetom je preskúmanie poctivého/nepoctivého zámeru žalovaného. Súd prvej inštancie síce daným
postupom prekročil rozsah preskúmania poctivosti/nepoctivosti zámeru žalovaného, avšak uvedené
závery súdu žiadnym spôsobom nezasiahli do práv žalobcu. Súd prvej inštancie v bode 25 súdneho
rozhodnutia k platobnej schopnosti žalovaného konštatoval, že podľa opisu aktuálnej životnej situácie,

ktorá bola prílohou návrhu na konkurz vyplýva, že žalovaný mal príjem 800,- Eur mesačne a náklady
720,- Eur, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pohľadávky si voči žalovanému prihlásilo v
konkurze niekoľko veriteľov spolu vo výške 79.986,16 Eur, ktoré pohľadávky veriteľov vznikli už pred
pohľadávkou žalobcu. V čase poskytnutia úveru žalobcom boli voči žalovanému vedené viac rokov
2 exekúcie. Správne potom súd prvej inštancie konštatoval, že v súlade s rozhodovacou činnosťou

vyšších súdnych autorít nemožno platobnú schopnosť dlžníka dovodiť len z prípadnej schopnosti dlžníka
čiastočne v splátkach hradiť svoje záväzky. Samotná existencia pracovnoprávneho vzťahu a príjmu
žalovanéhoneznamená,žetentospĺňapodmienkuplatobnejschopnosti.Okresnýsúdsprávnepoukázal
aj na to, že v každom jednotlivom prípade ide o komplexné posúdenie konkrétnej finančnej situácie
dlžníka, teda nielen jednotlivej pohľadávky a schopnosti túto pohľadávku uhrádzať. V danom smere

žalobca neprodukoval také dôkazy, ktoré by preukázali, že v čase podania návrhu nebol dlžník platobne
neschopný.

49. Právne nepreskúmateľné sú však závery súdu prvej inštancie uvedené v bodoch 26 a 27 súdneho
rozhodnutia, kde sa súd prvej inštancie na základe ustáleného skutkového stavu vyjadroval k naplneniu

podmienok ust. § 166g ods. 2 písm. g) ZKR a § 166g ods. 2 písm. h) ZKR s ohľadom na poctivý/nepoctivý
zámer dlžníka. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nedal jasné a zrozumiteľné
odpovedenavšetkyprávneaskutkovorelevantnéotázkyvdanomsmereanevysporiadalsasovšetkýmirozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, odvolací súd dáva odvolateľovi za
pravdu.

50. Súd prvej inštancie sa v bode 26 svojho rozhodnutia, ohľadne námietky žalobcu podľa ust. § 166g
ods. 2 písm. g) ZKR v tom smere, že žalovaný sa už pri preberaní záväzku voči nemu spoliehal, že
svoje dlhy bude riešiť konkurzom, obmedzil len na skúmanie lehoty medzi poskytnutím úveru žalobcom
(20.11.2019) a myšlienkou žalovaného, že podá návrh na konkurz (18.02.2020) s vyvodením záverov,
že samotná dĺžka doby nepoctivý zámer žalovaného nedokazuje. Okresný súd formuloval v danom

smere záver, že aj doba 3 mesiacov je takou dobou, kedy môže dôjsť v živote človeka k významným
zmenám a takéto zmeny môžu nastať aj v jeho finančnej a majetkovej situácii. Hoci sú závery súdu
prvej inštancie KMJ Kubincová Mária JUDr. To, že sú správne by som vyhodila. Sú len pochopiteľné.
Ak by boli aj správne, nerušili by sme to. pochopiteľné, pričom v danom smere súd prvej inštancie
poukázal aj na rozhodovaciu prax odvolacieho súdu (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 43CoKR/36/2022 z 26.01.2023), takýto samotný záver, a to bez ďalšieho, nemôže v danom

prípade obstáť. Je nepochybné, že v živote človeka môže dôjsť v období 3 mesiacov k rôznym životným
zmenám, a to tak v osobnej, ako aj jeho finančnej a majetkovej situácii, avšak pokiaľ okresný súd
vyslovil takýto záver, mal súčasne uviesť, aká životná situácia nastala konkrétne u žalovaného, ktorá
ovplyvnila jeho následné správanie v jeho majetkovej a finančnej rovine. Naopak, súd prvej inštancie sa
vôbec nevysporiadal s námietkami žalobcu vznesenými v konaní po jeho výsluchu v tom smere, prečo

sa žalovaný nesnažil zo svojich takto nadobudnutých prostriedkov vyplatiť svojich predchádzajúcich
veriteľov, a to či už v roku 2017, kedy dlžník nepochybne evidoval splatné pohľadávky voči niekoľkým
veriteľom (navyše voči nemu boli už niekoľko rokov vedené 2 exekučné konania), z akého dôvodu
peňažné prostriedky z úveru nepoukázal na úhradu svojich splatných záväzkov, ktoré naďalej evidoval
aj v tomto období, a aká nezvratná situácia nastala v jeho živote, že tak nemohol urobiť, ako aj

z akého dôvodu všetky peňažné prostriedky vkladal do nehnuteľnosti, ktorá mu vlastnícky nepatrila,
a pod. Napriek tomu, že ide o obdobie pred vznikom žalobcovej pohľadávky, uvedené správanie dlžníka
je relevantné pre posúdenie jeho zámeru pri následnom preberaní záväzku voči žalobcovi. Postoj
žalovaného k svojim predchádzajúcim záväzkom a spôsob nakladania s úverom prijatým od žalobcu
vo vzťahu k časovo bezprostredne nasledujúcim úkonom smerujúcim k zbaveniu sa dlhu voči žalobcovi

musí súd posúdiť vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že uvedené vo svojej vzájomnej súvislosti poukazuje na
absenciu poctivosti zámeru žalovaného v momente prevzatia záväzku (§ 166 ods. 2 písm. g) ZKR). Svoj
záver potom okresný súd musí žalobcovi odôvodniť, inak mu uberá možnosť využiť procesné právo na
riadne uplatnenie opravného prostriedku.

51. Pokiaľ ide o ďalší dôvod na zrušenie oddlženia tvrdený žalobcom, ktorý žalobca doplnil na
pojednávaní po výsluchu samotného žalovaného, a to dôvod podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZKR, že
zo správania dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa
alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, odvolací súd dáva za pravdu odvolateľovi, že je pravdou, že
investíciou sumy 20.000,- Eur v roku 2017 do cudzej nehnuteľnosti (nie konsolidáciou svojich dlhov),

nemohol žalovaný poškodiť žalobcu ako veriteľa, keďže jeho pohľadávka vznikla až v roku 2019.
Na druhej strane však nie je správne konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že v konaní nebolo
preukázané, že by došlo k poškodeniu konkrétnych veriteľov, ktorých pohľadávky existovali v čase,
kedy mal žalovaný investovať do cudzej nehnuteľnosti. Odvolací súd opakovane uvádza, že z prílohy k
návrhu na vyhlásenie konkurzu vyplýva, že žalovaný mal evidované 2 exekučné konania, a to od roku

2012 a 2013, pričom v konaní žalovaný relevantným spôsobom neobjasnil, z akého dôvodu sa nesnažil
zo získaných finančných prostriedkov, či už z predaja bytu z Českej republiky, alebo z peňažných
prostriedkov získaných z úverových zdrojov od žalobcu, vyplatiť tieto splatné záväzky vymáhané formou
exekučných konaní, avšak namiesto toho ich všetky, vrátane svojho nie malého príjmu, vkladal do cudzej
nehnuteľnosti. Účinky oddlženia pritom smerujú voči všetkým veriteľom, nielen voči žalobcovi. Uvedené

záverysúduprvejinštancietakniesúvdanomsmerelogickyzdôvodnenéapredmetnénámietkyžalobcu
zostali nevypočuté.

52. Okresný súd tak zasiahol do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, keď vôbec nepreskúmaval
dôvod, ktorý žalobca uviedol ako dôvod pre zrušenie oddlženia žalovaného. S dôvodmi uvedenými

žalobcom sa okresný súd nemusí stotožniť, musí ich ale vyhodnocovať komplexne, nielen s poukazom
na jednotlivé rozhodnutia vyšších súdnych autorít, ktoré sú síce individuálne použiteľné, avšak
nezohľadňujú všetky osobitosti konkrétneho prípadu s ohľadom na produkovanú obranu. V danom
prípade okresný súd nedal komplexnú odpoveď žalobcovi na to, aká konkrétna životná situácia nastalav živote žalovaného, ktorá mu bránila v uspokojovaní záväzkov z peňažných prostriedkov získaných
z predaja bytu v nemalej hodnote, či zo zamestnania, ako aj z peňažných prostriedkov získaných z
úverových zdrojov od žalobcu, namiesto čoho ich vkladal do jedného zdroja – a to cudzej nehnuteľnosti.

Žalovanývsúdnomkonaníneozrejmil,akýmspôsobomriešilsvojuživotnúsituáciu,keďnemaléfinančné
prostriedky vložil do nehnuteľnosti, ktorá nebola v jeho vlastníctve, o ktorú „zo dňa na deň“ prišiel, či
sú tieto jeho finančné prostriedky predmetom súdnych či mimosúdnych jednaní a podobne. Navyše,
správna je aj argumentácia žalobcu, že súd prvej inštancie vôbec pri svojom rozhodovaní nezohľadnil
tú skutočnosť, že zo životopisu dlžníka vyplýva, že tento mal skúsenosti s podnikaním a určitú dobu

pôsobil na pozícii zástupcu vedúceho zamestnanca, a nedal odpoveď z akého dôvodu nepostupoval
podľa § 166g ods. 3 ZKR a neprihliadol prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka,
hoci žalobca na uvedené po celý čas poukazoval a apeloval.

53. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že okresný súd svojím procesným postupom
zasiahol do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, nakoľko jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné

vo vzťahu k časti námietok žalobcu, pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred
odvolacím súdom. Odvolací súd preto rozhodnutie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a
okresnému súdu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

54. V ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu vychádzať z prostriedkov procesného útoku a

procesnej obrany, ktoré si zvolili sporové strany. Okresný súd opakovane preskúma skutkové tvrdenia
žalobcu, že žalobca nemal pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu poctivý zámer a vysporiada
sa s námietkami žalobcu, ktoré sa týkajú nehospodárneho nakladania žalovaného so sumou vo výške
20.000,- Eur, ktorou disponoval po návrate z Českej republiky ktoré investoval do hrubej stavby
nehnuteľnosti vo vlastníctve inej osoby, v ktorom konaní pokračoval ďalšie roky a cudzí majetok

zveľaďoval zo svojich zdrojov a nakoniec aj z poskytnutého úveru, nedomáhal sa žiadneho nároku
na náhradu škody alebo na vydanie bezdôvodného obohatenia, či ošetrením investície do cudzej
nehnuteľnosti, ktorú dlhú dobu zhodnotil do stavu obývanosti a uvedené okolnosti opakovane vyhodnotí
s poukazom na namietané ust. § 166g ods. 2 písm. g) a h) ZKR. Okresný súd sa pritom bude zaoberať
aj produkovanou námietkou žalobcu, že u žalovaného je potrebné aplikovať zákonné ust. § 166g ods.

3 ZKR, a pokiaľ sa rozhodne uvedené ustanovenie neaplikovať, náležite zdôvodní svoj postup a úvahy.

55. Odvolací súd záverom opakovane poukazuje na to, že bol v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný
odvolacími dôvodmi, preto rozhodnutie preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalovaným v
odvolaní.

56. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov
odvolacieho konania.

57. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).