Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 3, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Tos/68/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623010680
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6623010680.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA
a sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., v trestnej veci odsúdeného A.
B.,naneverejnomzasadnutíkonanomdňa3.júna2025prejednal sťažnosťodsúdenéhoprotiuzneseniu
Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš sp. zn. VK-29T/26/2023 zo dňa 05.05.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením sp. zn. VK-29T/26/2023 zo dňa 05.05.2025 samosudca Okresného súdu
Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona rozhodol, že odsúdený A. B.
sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec sp. zn.
29T/26/2023 zo dňa 20.11.2023, právoplatný dňa 15.12.2023, neosvedčil a trest odňatia slobody vo
výmere päť mesiacov preto vykoná. Súčasne podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil

odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil odsúdený sťažnosť priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí dňa
05.05.2025, ktorú ani do rozhodnutia sťažnostného súdu nezdôvodnil.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného A. B.
nebola podaná dôvodne, pretože boli splnené všetky zákonné podmienky na rozhodnutie podľa § 50

ods. 4 Trestného zákona.

Z predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odsúdený bol trestným rozkazom Okresného
súdu Lučenec sp. zn. 29T/26/2023 zo dňa 20.11.2023 uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere päť
mesiacov s tým, že súd mu výkon trestu podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu vo výmere jeden

rok. Súd mu taktiež uložil povinnosť, aby počas skúšobnej doby zaplatil dlžné výživné vo výške 1070
eur. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2023, ktorá právna skutočnosť bola určujúcou
pre začatie plynutia skúšobnej doby a táto plynula odo dňa 16.12.2023 do dňa 15.12.2024.

Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona veta prvá, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil
povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak

boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná.Rozhodujúc vo veci krajský súd považoval procesné zákonné podmienky za dodržané a skutkové
zistenia okresného súdu za správne, dôkazne podložené, pričom správne bolo aj ich hodnotenie
z hľadiska vedenia riadneho života odsúdeným v skúšobnej dobe. Okresný súd preto dospel k správnym

právnym záverom, s ktorými sa krajský súd stotožnil.

Dňa 05.05.2025 vykonal okresný súd vo veci verejné zasadnutie a po vykonanom dokazovaní dospel k
záveru, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a rozhodol, že trest
odňatia slobody vo výmere päť mesiacov vykoná.

Jeho záveru krajský súd s poukazom na dokazovaním ozrejmené skutočnosti prisvedčil. Okresný súd
si vykonaným dokazovaním vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie podľa § 50 ods. 4
Trestného zákona, kedy mal náležite preukázané, že odsúdený počas skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia neviedol riadny život, keď nesplnil súdom uloženú povinnosť uhradiť dlžné výživné, teda
namiesto toho, aby sa v určenej skúšobnej dobe správal v súlade so spoločenskými normami, neprestal

udržiavať protiprávny stav tým, aby splnil súdom uloženú povinnosť. V súvislosti s rozhodovaním o
podmienečne odloženom treste odňatia slobody doterajšia súdna prax jednoznačne konštatuje, že
esenciálnou zložkou pre rozhodnutie súdu je skutočnosť, či odsúdený v priebehu plynutia skúšobnej
doby viedol riadny život. Pokiaľ ide o riadny život, uvedenému pojmu zodpovedá také správanie
posudzovanej osoby, pri ktorom táto osoba dodržiava právny poriadok a ďalšie normy občianskej

spoločnosti, plní si svoje povinnosti voči štátu aj voči spoločnosti, nezneužíva svoje práva voči
spoluobčanom, nenarušuje občianske spolužitie, nedopúšťa sa trestných činov, priestupkov a iných
deliktov. Znakom riadneho života je i beztrestnosť, hoci nemusí sama o sebe vždy znamenať, že
podmienečne odsúdený vedie riadny život a naopak. Dôvodom na rozhodnutie, že trest, ktorého výkon
bol podmienečne odložený, sa vykoná, je nielen skutočnosť, že podmienečne odsúdený spáchal v

skúšobnej dobe ďalší trestný čin ale aj skutočnosť, že inak nežil riadnym životom, alebo nevyhovel
uloženým podmienkam (nenahradil škodu spôsobenú trestným činom, resp. nezaplatil dlžné výživné, ak
boli uložené). Podmienka vedenia riadneho života je splnená najmä vtedy, ak podmienečne odsúdený
plní základné povinnosti občana tak v súkromnom živote, ako aj voči spoločnosti. Riadny život preto
nemožno stotožňovať len s bezúhonnosťou. Z uvedených zásad vyplýva, že pre konštatáciu, že

odsúdený neviedol v skúšobnej dobe riadny život musí byť preukázané, že odsúdený závažným
spôsobom porušuje normy spoločenského správania sa.

Odsúdený preto aj podľa názoru krajského súdu významným spôsobom porušil pravidlá vedenia
riadneho života, čo odôvodňuje vyslovenie záveru, že v skúšobnej dobe sa neosvedčil a premena

podmienečného trestu na nepodmienečný trest je v jeho prípade opodstatnená. K uvedenému záveru
súd vedú vyššie označené dôvody, preukazujúce že odsúdený si uloženú povinnosť zaplatiť dlžné
výživné nesplnil riadne a včas.

Nadrámceodôvodnenianapadnutéhouzneseniasťažnostnýsúduvádza,žepodmienečnýmodsúdením

súd vyjadruje páchateľovi dôveru a zároveň mu dáva možnosť, aby sa sám svojím správaním, bez
izolácie od spoločnosti pričinil o to, že výkon podmienečne odloženého trestu odňatia slobody nebude
nariadený. Tohto výsledku však odsúdený môže dosiahnuť len skutočnosťou, že bude v skúšobnej dobe,
určenej mu pre túto príležitosť súdom, viesť riadny život. Avšak v danom prípade odsúdený nepreukázal
v rámci plynúcej skúšobnej doby polepšenie a tiež ani to, že by začal viesť riadny život. Naopak, ako

to vyplýva aj zo spisového materiálu a ako to aj konštatoval súd prvého stupňa, odsúdený svojím
konaní dal podnet na premenu podmienečného odsúdenia na nepodmienečný trest odňatia slobody
svojím laxným prístupom k dodržiavaniu uloženej povinnosti. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje
na rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré skutočnosti
vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri

hodnotení vykonaných dôkazov, pričom s jeho závermi sa sťažnostný súd stotožňuje a v ďalšom na ne
bez potreby ich opakovania odkazuje. Okresný súd preto správne rozhodol, keď odsúdenému nariadil
vykonať podmienečne odložený trest vo výmere päť mesiacov. Okresný súd tiež postupoval správne,
keď odsúdeného na výkon tohto trestu zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním

trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Vzhľadom na uvedené preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, že sťažnosť
odsúdeného A. B. podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne pomerom hlasov 3:0
(§ 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.