Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2025

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: RA-6Csp/62/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6821201247
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Šedivec

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2025:6821201247.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 RA-6Csp/62/2021

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci žalobcov: 1/ A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., a 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/
X, XXX XX D., obaja zastúpení Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom so sídlom Železničná 257/19,
050 01 Revúca, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, sídlo F. G. X, XXX
XX H., zastúpený advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ & HRBEK s. r. o., IČO: 36 857 513, sídlo I. X,
XXX XX H., o určenie neexistencie záložného práva, takto

r o z h o d o l :

2 RA-6Csp/62/2021

Návrh žalobcov 1/ a 2/ na prerušenie konania zamieta.

Žalobu zamieta.

Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

17 RA-6Csp/62/2021
1.Žalobou podanou dňa 10.08.2021 sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali proti žalovanému určenia, že záložné
právo zriadené zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/106170/07-001/000 v
znení dodatku č. 1 zo dňa 20.02.2008, ktorej vklad bol povolený na Okresnom úrade Revúca katastrálny
odbor pod č. V-1675/2007 z 09.04.2008 - 308/08 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a LV č.
XXXX pre k. ú. D. neexistuje, pretože je premlčaný aj záložným právom zabezpečený hlavný záväzok,
ktorémuzodpovedajúcapohľadávkabolazosplatnenáeštevroku2010anebolaodtejdobyzažalovaná,

ako aj samotné záložné právo, pri ktorom uplynula aj všeobecná trojročná premlčacia lehota podľa §
101 Občianskeho zákonníka aj desaťročná premlčacia lehota podľa § 408 Obchodného zákonníka a
z predmetu zálohu nebol dosiahnutý žiadny výťažok.

2.Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril tak, že záložné právo premlčané nie je a jeho vykonávaniu
žalovaným podľa § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka nebráni ani premlčanie hlavného záväzku;
navrhoval preto podanú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: výpis z LV č. XXXX č. l. 11, výpis z LV č.
XXXX č. l. 12, notárska zápisnica č. l. 13, oznámenie o začatí výkonu záložného práva č. l. 23 a 24,
vyjadrenie č. l. 25 s podacím lístkom č. l. 25-26, výzva č. l. 27 s doručenkou č. l. 29, výzva na predčasnésplatenie zostatku úveru č. l. 30, výzva č. l. 31 a 32 (v kópii na č. l. 80 a 82) s doručenkami č. l.
84-85, zmluva o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky č. l. 33, zmluva o zriadení záložného práva č. l. 36
sdodatkomč.l.38,výpiszúčtuč.l.79,znaleckýposudokč.l.86sdoručenkamič.l.109-111,upomienky,

výpisy z účtu a žiadosti o zrušenie bežného účtu č. l. 114-138. Na základe vykonaného dokazovania,
s prihliadnutím k tvrdeniam účastníkov konania v ich písomných podaniach a na pojednávaní vo veci,
mal súd preukázaný nasledovný v zásade nesporný skutkový stav:

4.Žalobcovia1/a2/akospoludlžníciažalovanýakoveriteľuzatvorilidňa30.11.2007zmluvuoposkytnutí

bezúčelovej flexihypotéky vo výške 3.200.000,- Sk. Záväzky žalobcov 1/ a 2/ zo zmluvy o úvere boli
zabezpečené zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a LV č. XXXX
pre k. ú. D. (časť z nich už skôr bola zaťažená záložným právom v prospech Štátneho fondu rozvoja
bývania, táto okolnosť však nie je podstatná pre rozhodnutie vo veci) na základe zmluvy o zriadení
záložného práva z 30.11.2007 s dodatkom z 20.02.2008; záložné právo bolo zapísané na LV č. XXXX
a na LV č. XXXX pre k. ú. D. pod zn. V-1675/2007 – 308/08 dňa 09.04.2008. Žalobcovia 1/ a 2/

úver riadne nesplácali, preto žalovaný úver zosplatnil a výzvou z 26.10.2010 požiadal žalobcov 1/
a 2/ o splatenie celého úveru s príslušenstvom v lehote 10 dní od doručenia výzvy; zosplatnený dlh
žalobcov 1/ a 2/ predstavoval sumu vo výške 108.909,94 Eur z toho istina 102.348,77 Eur. Žalobcovia
1/ a 2/ doposiaľ splatili len 13.578,89 Eur, posledná platba zo strany žalobcov 1/ a 2/ bola uskutočnená
20.11.2015 vo výške 30,- Eur v súvislosti s výzvami žalovaného na zaplatenie poplatku za vedenie

účtu, žaloba o zaplatenie pohľadávky žalovaným podaná nebola. Dražobník ako zástupca žalovaného
oznámením z 02.05.2012 oznámil žalobcom 1/ a 2/ začatie výkonu záložného práva, na LV č. XXXX
a na LV č. XXXX pre k. ú. D. je toto oznámenie poznamenané pod sp. zn. P-239/2012. Na základe
návrhu žalobcov 1/ a 2/ Okresný súd Revúca uznesením sp. zn. 6C/488/2012 zo dňa 07.11.2012 nariadil
predbežné opatrenie, ktorým žalovanému a dražobníkovi uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného

práva a uskutočnenia dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a na LV č. XXXX pre k. ú. D. až
do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Následne podaná žaloba žalobcov 1/ a 2/ proti žalovanému
a dražobníkovi o určenie najnižšieho podania, o uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva
a povinnosti zdržať sa uskutočnenia dražby, v konaní vedenom Okresným súdom Revúca pod sp. zn.
6C/509/2012 bola zamietnutá rozsudkom č. k. 6C/509/2012-331 zo dňa 05.05.2014, ktorý bol potvrdený

rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/1056/2014-372 zo dňa 09.02.2016, ktorý
nadobudolprávoplatnosť17.03.2016.Poprávoplatnomukončeníuvedenéhosúdnehokonaniažalovaný
opätovne zahájil výkon záložného práva k nehnuteľnostiam, dražobník vytýčil dátum 1. kola dobrovoľnej
dražby na deň 08.06.2018, od ktorého bolo upustené, pretože sa v zákonnej lehote nepodarilo označiť
predmet dražby. Dňa 21.08.2018 sa potom konala dobrovoľná dražba nehnuteľností, ktorej priebeh je

osvedčený notárskou zápisnicou notárky Mgr. Stanislavy Palkovej, a ktorá bola neúspešná, pretože
nikto nezložil dražobnú zábezpeku a na dražbu sa nedostavil žiadny účastník dražby. Súbežne s tým
sa žalobcovia 1/ a 2/ v konaní vedenom Okresným súdom Revúca pod sp. zn. 4C/19/2018 žalobou
podanou 14.05.2018, opäť spojenou aj s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, domáhali
určenia neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa pri realizácii výkonu záložného práva a určenia

neplatnostiprávnychúkonovsmerujúcichkrealizáciidobrovoľnejdražby;konanievovecibolozastavené
pre späťvzatie žaloby uznesením č. k. 4C/19/2018-314 zo dňa 23.11.2018. V mesiaci máj 2021, po
období pozastavenia výkonu záložného práva z dôvodu opatrení v súvislosti s pandémiou Covid 19,
dražobník opätovne začal proces výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Listom dražobníka
z 02.06.2021 boli žalobcovia 1/ a 2/ vyzvaní, aby umožnili vykonanie ohodnotenia nehnuteľností.

Znaleckým posudkom znalca Ing. Dionýza Dobosa č. 99/2021 z 29.06.2021 bola určená všeobecná
hodnota nehnuteľností sumou 121.000,- Eur; znalecký posudok bol žalobcom 1/ a 2/ doručovaný
v mesiaci júl 2021. Uznesením Okresného súdu Revúca č. k. 4C/13/2021-143 zo dňa 02.09.2021 bolo
na návrh žalobcov 1/ a 2/ nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola žalovanému a dražobníkovi
uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a na

LV č. XXXX pre k. ú. D. do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci 6Csp/62/2021; uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 07.10.2021.

5.Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než

zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Podľa § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj
vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

Podľa § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka, predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení
záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o
začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu,
ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň
registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o

začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu,
30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných
práv.

6.Súčasne platný Občiansky zákonník neupravuje v žiadnom špeciálnom ustanovení premlčanie
záložného práva (čo je dôvod, pre ktorý sa aj premlčanie záložného práva spravuje všeobecnými

ustanoveniami o premlčaní) a už vôbec nerieši ako naložiť najmä s intabulovanými limitovanými
vecnými právami, pri ktorých uplynula premlčacia lehota. Táto skutočnosť však nie je dôsledkom
cieľavedomej činnosti zákonodarcu zameranej na vytvorenie právnej úpravy súkromného práva na
úrovni zodpovedajúcej 21. storočiu, ale naopak je dôsledkom jeho dlhotrvajúcej nečinnosti na tomto poli.
Aj napriek dobe viac ako dostatočnej k naplneniu tohto cieľa platí u nás stále ako základ súkromného

práva zákon pochádzajúci zo 60-tych rokov minulého storočia, ktorý však bol vytvorený v úplne iných
podmienkach budovania utopickej spoločnosti beztriedneho charakteru, ktorá právo vôbec potrebovať
nebude. Táto spoločenská situácia spôsobila, že tvorcovia súčasne platného Občianskeho zákonníka
pri jeho koncipovaní úplne vynechali alebo aspoň na dlhú dobu značne zdeformovali podstatnú časť
tradičných inštitútov súkromného práva, pričom pečať ich práce dodnes nesie najmä úprava toho

najpodstatnejšieho a tým je popri všeobecnej časti Občianskeho zákonníka hlavne časť venovaná
úprave vecných práv, ktorá zostáva torzovitá a neúplná (medzerovitá). Existencia viacerých otvorených
aj skrytých medzier v právnej úprave nebráni a ani nemôže brániť nachádzaniu riešení, ktorých
metodickýmprostriedkomjenajmäpoužitieanalógie,teleologickejredukcieahistoricko-komparatívnych
argumentov. Pritom je potrebné zdôrazniť, že slovenskými právnikmi najmä z justičného prostredia často

používaný sylogizmus „ak niečo nie je napísané v texte právneho predpisu, opak platí ako právna norma“
je nevedecký a v práve neprípustný, najmä ak jeho základom je právna úprava vyššie uvedeného
charakteru. Aj napriek chýbajúcemu textu právneho predpisu je zjavné, že uplynutie premlčacej lehoty
záložného práva musí mať nejaký následok, a tento vyplýva priamo z podstaty inštitútu premlčania.
Ani limitované vecné právo (u nás iba záložné právo alebo vecné bremeno) ako záväzkový právny

vzťah vecnoprávneho charakteru premlčaním nezaniká, oslabuje sa však o zložku nároku na jeho
nútené presadenie proti vôli povinnej osoby a zostáva tak iba tzv. naturálnou obligáciou. Obsah
takéhoto práva nemožno viac presadiť, čo je dôvodom jeho výmazu z katastra nehnuteľností, ktorého
súčasťou okrem iného sú aj údaje o právach k nehnuteľnostiam (§ 1 zákona č. 161/1995 Z. z.).
Medzi takéto práva však nemožno zaradiť premlčané práva, ktoré už nie je možné viac vykonávať.

Tradičné kodifikácie súkromného práva v rámci svojej komplexnej a nedeformovanej úpravy zvyknú
pamätať aj na túto situáciu. Podľa § 1499 rakúskeho ABGB po uplynutí premlčacej lehoty sa môže
zaviazaná osoba domáhať výmazu svojho záväzku zapísaného do verejných kníh, alebo zrušenia
práva predtým priznaného oprávnenej osobe a vydania listín o tom vystavených. Podobne aj § 618
nového českého Občianskeho zákonníka č. 89/2012 Sb. stanovuje, že ak sa premlčí právo zapísané do

verejného zoznamu alebo v registri záložných práv, vymaže z neho premlčané právo ten, kto verejný
zoznam alebo register záložných práv vedie, na návrh osoby, ktorá má na výmaze právny záujem.
K inému riešeniu nemožno dospieť ani pri u nás absentujúcej úprave následkov premlčania záložného
práva v rámci vypĺňania medzier v platnom práve. Keďže oprávnenie katastrálnych odborov okresných
úradov viesť konanie vo veci výmazu premlčaných záložných (a iných vecných) práv z katastra

nehnuteľností nie je osobitne upravené, potom aj v takejto veci, rovnako ako o každej inej spornej
otázke súkromného práva, je oprávnený a povinný rozhodnúť iba súd. Z toho potom vyplýva existencia
naliehavého právneho záujmu v zmysle § 137 písm. c) CSP na podaní určovacej žaloby žalobcov 1/ a 2/
tvrdiacich, že ich nehnuteľnosti zaťažujúce záložné právo žalovaného je premlčané. Podobná žaloba je
prípustná aj v prípade premlčania vecného bremena. Naliehavý právny záujem tu podobne ako v iných

prípadoch určovacích žalôb vyplýva z rozporu medzi zápisom o záložnom práve v katastri nehnuteľností
a skutočným stavom. Potreba riešenia veci práve podaním určovacej žaloby v týchto prípadoch je
dôsledkom stavu, že platné katastrálne právo iné ako určovacie žaloby pre riešenie sporných otázok ani
nepripúšťa. Záložné právo premlčaním nezaniká, preto táto okolnosť nemôže byť vymenovaná medzidôvodmi zániku záložného práva v § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto tiež nie je vhodné
formulovať žalobný návrh a výrok rozsudku určením, že záložné právo neexistuje (pretože aj premlčané
právo naďalej existuje ako naturálna obligácia). Vhodnejšou by v takejto situácii bola formulácia určenia

o tom, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené premlčaným záložným právom, čím by bolo vyjadrené, že
záložné právo nezaniklo, avšak ako premlčané je naďalej nevynútiteľné (pre porovnanie na základe
už zmieneného § 1499 ABGB bola podávaná žaloba o výmaz záložného práva, na ktorej prejednanie
bol príslušný súd vedúci pozemkovú knihu). Podaná žaloba žalobcov je preto prípustná, avšak nie je
dôvodná.

7.Ako vyplýva z § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky majetkové práva
(teda vrátane záložného práva) s výnimkou práva vlastníckeho, pričom záložné právo sa nepremlčuje
skôr ako zabezpečená pohľadávka. Po novele Občianskeho zákonníka zákonom č. 526/2002 Z. z.
s účinnosťou od 01.01.2003 bolo toto všeobecné ustanovenie doplnené vo vzťahu k záložnému
právu osobitným ustanovením § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak pohľadávka
zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo

domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Pritom je
potrebné uviesť, že od zrušenia § 299 Obchodného zákonníka (tiež tým istým zákonom č. 523/2002 Z. z.
s účinnosťou od 01.01.2003) sa záložné právo spravuje výlučne ustanoveniami Občianskeho zákonníka
a to aj v prípade, ak ide o záložné právo medzi podnikateľmi alebo o záložné právo zabezpečujúce
absolútne obchody (teda najmä úverové vzťahy) spotrebiteľského charakteru. Nielen z tohto dôvodu

ustanovenia Obchodného zákonníka o dĺžke a trvaní premlčacej lehoty (a teda ani jeho § 408) nemožno
na premlčanie záložného práva vôbec použiť, ale aj preto, že § 387 a nasl. Obchodného zákonníka
upravuje premlčanie obligačných práv zo záväzkových vzťahov (§ 387 ods. 2 Obchodného zákonníka),
pričom záložné právo patrí medzi limitované vecné práva, ktoré do pôsobnosti tretej časti Obchodného
zákonníka systematicky nepatria. Dĺžka premlčacej doby záložného práva a jej trvanie sa preto spravujú

výlučne ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktorý ale (s výnimkou § 151j ods. 2, aj to riešiaceho
iba následok premlčania hlavného záväzku na ďalšiu možnosť výkonu záložného práva) o záložnom
práve nič špeciálne nestanovuje, preto aj pre záložné právo platí všeobecná trojročná premlčacia lehota
(§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tak
nesúrodé objekty premlčania ako sú limitované vecné práva na jednej strane a klasické obligácie na

strane druhej nemožno vtesnať do jednej a tej istej stručnej vety § 101 Občianskeho zákonníka, preto
toto ustanovenie vo vzťahu k limitovaným vecným právam platí s modifikáciou spočívajúcou v tom, že
limitované vecné práva pre svoje trvanie nepotrebujú uplatnenie veriteľom na súde, ale ich reálny výkon
oprávnenou osobou - veriteľom; na súde sa naopak uplatňuje až ich právne relevantné nevykonávanie,
a to nie veriteľom ale dlžníkom. Len pre porovnanie je potrebné uviesť, že podľa § 1484 ABGB bola pre

premlčanie záložného práva stanovená lehota 30 rokov, počas ktorej bolo potrené, aby neboli využité tri
príležitosti právo vykonať (v podstate podobne len so skrátením premlčacej lehoty na 10 rokov upravuje
premlčanie záložného práva aj nový český Občiansky zákonník č. 89/2012 Sb.).

8.Ako už bolo uvedené, záložné právo patrí medzi tzv. limitované vecné práva, a hoci vzniká najčastejšie

spravidla na zmluvnom základe, nie je ani vtedy iba obligáciou (§ 488, § 494 Občianskeho zákonníka),
čo má potom z hľadiska premlčania zásadný význam. Pre všetky záväzkové práva (pohľadávky) na
jednej strane (odhliadnuc od rôzne určeného počiatku plynutia premlčacej lehoty a jej dĺžky) spoločne
platí, že pre prerušenie premlčacej lehoty je potrebné, aby veriteľ uplatnil právo na súde pred uplynutím
premlčacej lehoty (§ 112 Občianskeho zákonníka, § 402 a nasl. Obchodného zákonníka) a počas

riadne vedeného konania premlčacia doba ďalej neplynie. Pre úspešné uplynutie premlčacej lehoty
a vznik práva dlžníka namietnuť premlčanie obligácie je teda nevyhnutné úplné uplynutie celej dĺžky
premlčacej lehoty, ktorej koniec je limitne určený už jej začiatkom, pričom jednotlivé časti prerušenej
premlčacej lehoty možno aj sčítavať (t.j. ak odpadne prekážka brániaca plynutiu premlčacej lehoty,
pokračuje plynutie zvyšku tej istej lehoty ďalej a nezačína plynúť lehota nová). Pre premlčanie vecných

práv naopak platí, že oprávnená osoba (veriteľ vo vzťahu k záložnému právu) nie je povinná svoje
právo vykonať v rámci limitne určenej premlčacej lehoty (čo by spôsobilo, že uplynutie premlčacej
lehoty by malo účinky preklúzie, keďže by bolo časovo obmedzené), ale premlčacia lehota začne plynúť
až potom, čo veriteľ svoje právo prestane vykonávať. Inými slovami povedané, premlčacia doba tu
neplynie, dokiaľ veriteľ vykonáva obsah limitovaného vecného práva (napokon nie je ani zrejmé čo

vlastne a akým spôsobom by veriteľ mal v prípade takéhoto práva uplatňovať v premlčacej lehote na
súde). Presne takto účinky premlčania vo vzťahu k vecným bremenám vyjadruje § 109 Občianskeho
zákonníka: právo z vecného bremena sa premlčí, ak sa desať rokov nevykonávalo. To napríklad
v prípade vecného bremena spočívajúceho v práve prechádzať cez susedný pozemok znamená,že oprávnený z vecného bremena vždy, keď prejde cez susedný pozemok, vykonáva svoje právo.
Ak oprávnený svoje právo nevyužije po dobu desiatich rokov počítanú odo dňa, kedy cez susedný
pozemok prešiel naposledy, jeho právo sa premlčí. Pre zabránenie účinkov premlčania oprávnený

nemusí podávať žalobu na súde, ale postačí, ak oprávnený v takto počítanom desiatom roku v posledný
deň posledného mesiaca cez susedný pozemok prejde, čím znovu vykoná svoje právo a premlčacia
doba začína plynúť znova, pričom dovtedy uplynutý čas nemá žiadny význam. Podobne aj záložné
právo sa premlčí len vtedy, ak veriteľ toto právo počas premlčacej doby nevykonával. Čo znamená
slovné spojenie „právo vykonávať“ určuje obsah konkrétneho limitovaného vecného práva. V prípade

záložného práva je jeho obsahom právo veriteľa domáhať sa výkonu záložného práva najmä predajom
zálohu na dobrovoľnej dražbe (alebo iným spôsobom dohodnutým v zmluve), pričom proces tohto
predaja je upravený v príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka a zákona č. 527/2002 Z.
z. o dobrovoľných dražbách. Záložný veriteľ teda svoje záložné právo vykonáva, ak vykonáva úkony
spojené s prípravou a realizáciou dobrovoľnej dražby. Podmienkou výkonu záložného práva pritom
nie je aj dosiahnutie výťažku z predaja zálohu, pretože ten je závislý od vopred neistej a záložným

veriteľom neovplyvniteľnej okolnosti, ktorou je záujem aspoň jednej tretej osoby predmet záložného
práva kúpiť. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že takmer každého potenciálneho záujemcu
o vydraženie zálohu pritom významne dokáže ovplyvniť alebo aj úplne odradiť práve podávanie rôznych
nezmyselných žalôb a návrhov zo strany záložného dlžníka smerujúcich k zabráneniu konania dražby
alebo odvráteniu jej následkov. Práve z tohto dôvodu by povinnosť veriteľa vykonať záložné právo

vo vopred limitne určenej dobe nebola primeraná povahe a účelu záložného práva ani možnostiam
jeho realizácie, pretože schopnosť veriteľa zabezpečiť predaj zálohu v zákonom predpísanom procese
dobrovoľnej dražby môže byť významne ovplyvnená aj okolnosťami, ktoré veriteľ ovplyvniť nemôže
– najmä kontraproduktívnou činnosťou dlžníka. Záložný veriteľ preto svoje záložné právo vykonáva
riadne aj organizovaním neúspešnej dobrovoľnej dražby. To, že veriteľ v premlčacej lehote nemá

povinnosť dosiahnuť aj výťažok z predaja zálohu vyplýva okrem iného aj z § 151j ods. 2 Občianskeho
zákonníka, kde je tiež uvedené, že záložný veriteľ sa môže „uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia
zo zálohu“. Pre odvrátenie účinkov premlčania záložného práva (pre zabránenie v uplynutí premlčacej
lehoty) je preto potrebné a postačujúce zároveň, aby záložný veriteľ pred uplynutím lehoty troch rokov
znovu vykonal akýkoľvek úkon spojený s prípravou a realizáciou dobrovoľnej dražby, pretože to je

obsahom jeho práva. Vôbec prvýkrát pritom veriteľ toto svoje právo môže vykonať podľa § 151m
ods. 1 Občianskeho zákonníka až po uplynutí 30 dňovej lehoty odo dňa oznámenia o začatí výkonu
záložného práva záložcovi a dlžníkovi resp. v prípade registrovaných záložných práv po uplynutí 30
dňovej lehoty odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv. Deň
nasledujúci po uplynutí tejto lehoty je zároveň dňom, kedy prvýkrát môže začať plynúť premlčacia

lehota výkonu záložného práva záložným veriteľom. Iba v prípade, ak bude záložný veriteľ po uplynutí
tejto 30 dňovej lehoty počnúc od posledného úkonu spojeného s prípravou a realizáciou dobrovoľnej
dražby po dobu troch rokov nepretržite nečinný pri výkone jeho záložného práva, jeho záložné právo sa
premlčí.Výnimkupredstavujesituácia,akpremlčaciadobahlavnéhozáväzkupresahujedobunečinnosti
záložného veriteľa pri výkone záložného práva t.j. ak ešte nedošlo k premlčaniu hlavného záväzku (napr.

ak z dôvodu písomného uznania záväzku, alebo priznania práva súdom plynie veriteľovi premlčacia
lehota presahujúca dobu jeho nečinnosti pri výkone záložného práva); v takom prípade podľa § 100
ods. 2 Občianskeho zákonníka aj napriek nevykonávaniu záložného práva záložným veriteľom k jeho
premlčaniu nedôjde. V prípade hnuteľných vecí potom platí, že kým veriteľ má vec u seba, záložné
právo sa nepremlčí (podobne § 1483 ABGB aj § 615 ods. 2 nového českého Občianskeho zákonníka č.

89/2012 Sb.), a ani nezanikne (§ 151md ods. 1 písm. e) Občianskeho zákonníka).

9.Aplikujúc vyššie uvedené na zistený skutkový stav je zrejmé, že záložné právo žalovaného
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a LV č. XXXX pre k. ú. D. nie je premlčané. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že pohľadávka žalovaného sa stala splatnou 26.10.2010, po oznámení o začatí

výkonu záložného práva z 02.05.2012 poznamenanom na LV č. XXXX a LV č. XXXX pre k. ú. D.
pod sp. zn. P-239/2012 bola činnosť žalovaného pri výkone záložného práva obmedzená povinnosťou
zdržať sa výkonu záložného práva predbežným opatrením zo dňa 07.11.2012 až do 17.03.2016, kedy
bolo právoplatne skončené konanie vedené pod sp. zn. 6C/509/2012. Žalovaný potom znovu obnovil
výkon záložného práva organizovaním dobrovoľnej dražby v dňoch 08.06.2018 a 21.08.2018, popri čom

žalobcovia 1/ a 2/ znovu iniciovali konanie vedené pod sp. zn. 4C/19/2018 zastavené pre späťvzatie
žaloby v novembri 2018. Žalovaný opäť pristúpil k výkonu záložného práva ďalšími úkonmi v roku 2020
a 2021. Žalovaný teda svoje záložné právo po celú dobu riadne vykonával a s výnimkou obdobia od
07.11.2012 do 17.03.2016, kedy mu bola predbežným opatrením uložená povinnosť zdržať sa výkonuzáložného práva počas súdneho procesu iniciovaného žalobcami 1/ a 2/, ktoré obdobie tak nemožno
hodnotiť ako nečinnosť žalovaného z hľadiska nevykonávania jeho záložného práva, neuplynula medzi
jednotlivými úkonmi súvisiacimi s prípravou a realizáciou dobrovoľnej dražby nikdy celá trojročná

premlčacia lehota, a celá trojročná premlčacia lehota neuplynula do dňa rozhodnutia súdu vo veci ani
od posledných úkonov, ktoré boli žalovaným vykonané výzvou z 02.06.2021 na umožnenie vykonania
ohodnotenia nehnuteľností žalobcami 1/ a 2/ a v mesiaci júl 2021 doručovaním znaleckého posudku
žalobcom 1/ a 2/. Neodkladným opatrením sp. zn. 4C/13/2021 z 02.09.2021 bola žalovanému znovu
uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, ktorá trvá doposiaľ.

10.Hlavný záväzok žalobcov 1/ a 2/ zo zmluvy o úvere bol zosplatnený 26.10.2010, pričom veriteľom
nebol zažalovaný na súde a nebol žalobcami 1/ a 2/ písomne alebo inak uznaný. Ustanovenie §
407 ods. 3 Obchodného zákonníka o uznaní zvyšku dlhu čiastočným plnením nemožno aplikovať na
poslednú platba zo strany žalobcov 1/ a 2/, ktorá bola uskutočnená 20.11.2015 vo výške 30,- Eur,
pretože bola zaplatená s cieľom uhradiť poplatok za vedenie účtu, k zaplateniu ktorého boli žalobcovia

1/ a 2/ opakovane vyzvaní, nemožno preto usudzovať, že týmto plnením mienili uznať celý zvyšok
dlhu zo zmluvy o úvere. Pre obchodné záväzky spotrebiteľského charakteru splatné do 31.03.2012
platí ešte všeobecná premlčacia lehota v trvaní štyroch rokov podľa § 397 Obchodného zákonníka
(porov. napr. rozsudky Okresného súdu Revúca sp. zn. 5C/225/2015 zo dňa 18.01.2018 alebo sp. zn.
6Csp/124/2016 zo dňa 25.10.2018), ktorá pre pohľadávku žalovaného proti žalobcom 1/ a 2/ uplynula

26.10.2014, jej uplynutím došlo k premlčaniu a veriteľ sa už nemôže jej zaplatenia úspešne domáhať
na súde (§ 388 Obchodného zákonníka). Potrebné je odlišovať premlčanie hlavného záväzku na jednej
strane a premlčanie akcesorických a subsidiárnych zabezpečovacích inštitútov na strane druhej, pri
ktorých premlčacie lehoty nemusia plynúť zhodne ako pri hlavnom záväzku, avšak súčasne platí, že
premlčaním hlavného záväzku t.j. stratou nároku a zmenou pohľadávky na naturálnu obligáciu, sa na

námietku dlžníka nevymáhateľnými stávajú aj akcesorické a subsidiárne zabezpečovacie inštitúty (úroky
z omeškania, zmluvné pokuty, dohody o zrážkach zo mzdy, a pod.) s jednou jedinou výnimkou a tou je
záložné právo, pri ktorom platí osobitná právna úprava (v štandardných kodifikáciách súkromného práva
takáto výnimka platí aj pre právo zádržné). Na možnosť žalobcov 1/ a 2/ namietať premlčanie výkonu
záložného práva nemá vplyv ani skutočnosť, že hlavný záväzok žalobcov 1/ a 2/ zo zmluvy o úvere už

je premlčaný, keďže podľa § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že ak pohľadávka zabezpečená
záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať
sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Toto pomerne jasné
pravidlo, nevyžadujúce osobitný komentár alebo vysvetlenie, obsiahnuté v § 151j ods. 2 Občianskeho
zákonníka je štandardnou súčasťou tradičných kodifikácií súkromného práva (§ 1483 rakúskeho ABGB

alebo § 214 ods. 2 nemeckého BGB). Z domácej právnej úpravy súkromného práva bolo toto pravidlo
vyradené v rámci kodifikačných počinov obdobia trivializácie práva po roku 1948, no zostalo napr.
súčasťou Zákonníka medzinárodného obchodu (§ 177). Jeho legitímnym cieľom je objektívne posilnenie
postavenia záložného veriteľa zabezpečenej pohľadávky a súčasne jeho priamym dôsledkom je aj
znižovanie nákladov veriteľa a tým aj dlžníka pri správe a vymáhaní pohľadávky (ak veriteľ nie je

nútený žalovať pohľadávku na súde, nemusí vynakladať zdroje na súdne poplatky a advokáta, a tieto
výdavky potom veriteľovi nie je povinný nahradiť dlžník). Na jeho aplikáciu pritom nemá žiadny vplyv
potenciálne postavenie dlžníka ako spotrebiteľa, keďže v tomto smere neexistuje žiadne osobitné
pravidlo vylučujúce pôsobnosť tohto ustanovenia aj na spotrebiteľské právne vzťahy. Takýmto pravidlom
nie je ani § 54a Občianskeho zákonníka, ktorý práve naopak zdôrazňuje, že táto deformácia inštitútu

premlčania sa nedotýka § 151j ods. 2, na ktorého základe sa záložný veriteľ môže stále domáhať
uspokojenia zo zálohu aj v prípade, ak jeho premlčanú pohľadávku proti spotrebiteľovi nemožno inak
vymáhať. Ustanovenie § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka neznamená, že pohľadávka zabezpečená
záložným právom sa stane nepremlčateľnou. V rozsahu, v ktorom nie je pohľadávka veriteľa uspokojená
výťažkom z predaja predmetu zálohu, jeho pohľadávka premlčaniu podlieha. Je potom už len rizikom

veriteľa, ak pohľadávku nezažaluje a nevymáha výkonom rozhodnutia aj z iných zdrojov dlžníka ako
z predmetu záložného práva, pretože premlčaním hlavného záväzku sa možnosti veriteľa domôcť sa
jeho uspokojenia obmedzia iba na speňaženie predmetu záložného práva. Právom záložného dlžníka
pritom je kedykoľvek veriteľovi vyplatiť hodnotu zálohu a privodiť tak zánik záložného práva inak ako
speňažením zálohu.

11.Staršiu judikatúru českých súdov k otázke premlčania záložného práva, ktorá premlčanie záložného
práva pripúšťa s inými závermi (a z nej čerpajúcu judikatúru slovenských súdov), nemožno aplikovať
pre odlišnosť právnej úpravy, pretože český Občiansky zákonník č. 40/1964 Sb. až do svojho zrušenia(odhliadnuc na tomto mieste od jeho možnej ultraaktívnej pôsobnosti aj po 01.01.2014) neobsahoval
ustanovenie obdobné § 151j ods. 2 slovenského Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení
účinnom po novele zákonom č. 526/2002 Z. z. Celá česká judikatúra v tejto otázke preto vychádzala

len z § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorého znenie bolo v oboch krajinách totožné. Až nový
český Občiansky zákonník č. 89/2012 Sb. účinný od 01.01.2014 obsahuje v § 615 pravidlo, o tom, že
premlčanie pohľadávky nebráni záložnému veriteľovi v uspokojení zo zálohu. K dôsledkom účinnosti
§ 615 nového českého Občianskeho zákonníka na judikatúru z doby predchádzajúcej jeho účinnosti
sa zatiaľ český Najvyšší súd nevyjadril, evidentné však je, že táto pôvodná judikatúra naďalej nebude

použiteľná. Takisto je nepoužiteľný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Co/80/2019 z
20.02.2020, z ktorého rôznych častí odôvodnenia (pri absencii koncentrovaného opisu posudzovaného
skutkového stavu) vyplýva, že krajský súd posúdil ako premlčané záložné právo k nehnuteľnostiam
zabezpečujúce pohľadávku splatnú v splátkach, z ktorých posledná bola splatná 29.08.2015, pričom
pohľadávka nebola veriteľom v premlčacej lehote zažalovaná na súde, a veriteľ dlžníkovi listom zo
dňa 09.05.2016 (zrejme doručeným dlžníkovi 19.05.2016) oznámil začatie výkonu záložného práva.

Nasledujúcim dňom 10.05.2016 mala začať plynúť veriteľovi premlčacia lehota na „domáhanie sa
uspokojenia zo zálohu“, ktorá mala márne uplynúť 10.05.2019, pričom však absentujú zistenia ohľadom
vykonávania alebo nevykonávania záložného práva veriteľom. Tento rozsudok, hoci je pre činnosť
vyššíchsúdnychinštanciísignifikantný,niejenasledovateľný,pretožezjehoobsahuniejevôbeczrejmé,
či a ako krajský súd pri rozhodovaní vzal do úvahy aj ustanovenie § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka,

ktoré nie je odcitované ani medzi použitými predpismi a nie je spomenuté ani v ostatnom texte čo i len
krátkym odkazom alebo poznámkou. Okrem toho je toto rozhodnutie v časti určenia počiatku plynutia
premlčacej lehoty pre výkon záložného práva v rozpore aj s § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktoré nespája možnosť veriteľa domáhať sa uspokojenia z predmetu záložného práva s vyhotovením
oznámenia o začatí výkonu záložného práva, ale až s uplynutím lehoty 30 dní odo dňa oznámenia

o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, pričom v prípade registrovaných záložných
práv táto 30 dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri
záložných práv.

12.Z dôvodov zhora uvedených preto súd podanú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol

prvýkrát rozsudkom č. k. RA-6Csp/62/2021 zo dňa 30.11.2021, pretože hoci hlavný záväzok žalobcov
1/ a 2/ voči žalovanému je premlčaný, na možnosť žalovaného domáhať sa speňaženia predmetu
zálohu to nemá žiadny vplyv, pretože samotné záložné právo premlčané nie je, keďže je veriteľom vždy
znova včas opakovane vykonávané, nakoľko ani medzi jeho jednotlivými výkonmi a ani od posledného
výkonu záložného práva žalovaným trojročná premlčacia lehota neuplynula. Uznesením Krajského

súdu v Banskej Bystrici č. k. 16CoCsp/2/2025-373 zo dňa 26.02.2025 bol tento rozsudok okresného
súdu zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu podľa § 389 ods.
1 písm. c) CSP, lebo súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke v
otázke naliehavosti dôvodov určovacej žaloby, resp. premlčania nevykonal navrhované dôkazy, a nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Naplnenie dôvodu zrušenia rozsudku okresného súdu je

ilustrované naznačením nesprávnosti právneho posúdenia veci okresným súdom, ktorého závery majú
byť predčasné a neúplné, pretože okresný súd posudzoval prečo nedošlo k premlčaniu záložného práva
iba na základe úkonov veriteľa a § 112 Občianskeho zákonníka, ale opomenul ďalšie skutočnosti, ktoré
mohli mať vplyv na plynutie premlčacej doby tým, že neposudzoval na vec sa vzťahujúce spočívanie
premlčacej doby. Záver okresného súdu, že záložnému veriteľovi stačilo v priebehu plynutia premlčacej

lehoty uplatniť akýkoľvek úkon v rámci výkonu záložného práva a premlčacia lehota mu začala plynúť
odznovu je nesprávnym právnym posúdením, ktoré má byť vyvodené z neúplne zisteného skutkového
stavu. Pri posúdení premlčacej doby je potrebné rozlišovať medzi prerušením premlčacej doby a
spočívaním premlčacej doby. Okresný súd vec posúdil iba z hľadiska úkonov žalovaného veriteľa, ktoré
spôsobujú (sú príčinou) prerušenia premlčacej doby, ale vôbec sa nezaoberal posúdením dôvodov

spočívania premlčacej doby, ktoré je potrebné posúdiť na základe doteraz vydaných neodkladných
opatrení a na základe zákona č. 62/2020 Z. z.: § 1 účinného od 27.03.2020, § 6 účinného do 27.03.2020
do 23.04.2020, resp. od 24.04. 2020 do 11.05.2020, a § 8 účinného od 19.01.2021. Rozsudok okresného
súdu bol zrušený, aby otázku naliehavosti určovacej žaloby alebo pripustenia zmeny žaloby znovu
posúdil súd prvej inštancie (bod 22.3.).

13.Okresnému súdu sa z rozhodnutia odvolacieho súdu (ani z textu, ani z kontextu) nepodarilo zistiť,
v čom spočíva odvolacím súdom uvádzaný dôvod zrušenia rozhodnutia okresného súdu – t. j. ktoré
navrhnutédôkazyokresnýsúdnevykonalvdôsledkunesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Zrozsudkuč. k. RA-6Csp/62/2021 zo dňa 30.11.2021, je zrejmé, že okresný súd vo veci vykonal a vyhodnotil
všetky navrhnuté dôkazy, a nie sú žiadne iné dôkazy, ktoré by vo veci bolo potrebné vykonať alebo
zopakovať prípadne doplniť, pričom odvolací súd ani neuviedol, ktoré navrhnuté nevykonané dôkazy

má okresný súd vykonať, prípadne zopakovať alebo doplniť. Odvolacím súdom uvedený dôvod zrušenia
rozsudku okresného súdu preto materiálne naplnený nebol. Preto okresný súd na pojednávaní vo veci
12.06.2025 žiadne doposiaľ vykonané dokazovanie neopakoval ani nedopĺňal, dokazovanie vo veci bolo
vyhlásené za skončené uznesením na pojednávaní vo veci už dňa 30.11.2021, preto súd na pojednávaní
vo veci dňa 12.06.2025 len vyhlásil rozsudok vo veci. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu je

zrejmé iba to, že odvolací súd nepovažuje právne posúdenie veci okresným súdom za správne. Ani
prípadné nesprávne právne posúdenie veci však samostatne bez potreby vykonať ďalšie dokazovanie
vo veci však dôvodom zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP nie
je. Zo záverečného bodu odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu je zrejmé, že skutočným dôvodom
zrušenia rozsudku okresného súdu nie je ani právne posúdenie veci ani údajná potreba vykonať vo
veci dokazovanie, ale týmto dôvodom je potreba rozhodnúť o písomnom podaní žalobcov 1/ a 2/

z 31.01.2025, ktorým v priebehu odvolacieho konania žalobcovia 1/ a 2/ navrhli úpravu formulácie
žalobného petitu podanej žaloby tak, že pôvodnú formuláciu „záložné právo neexistuje“ nahradzujú
formuláciou „nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom“ alternatívne „premlčané záložné právo
nie je vykonateľné“.

14.V zásade sú možné dve koncepcie zmeny žaloby v odvolacom konaní. V prvej koncepcii zmena
žaloby v odvolacom konaní je zásadne vylúčená, príkladom tejto koncepcie je rakúsky ZPO, ktorý
pripúšťa zmenu žaloby len výnimočne, ak v odvolacom konaní neplatí zákaz uvádzať nové skutočnosti
(napr. v konaní o určení neexistencie alebo neplatnosti manželstva), inak je v rakúskom procese
dôsledne vylúčené uvádzanie nových skutočností v odvolacom konaní, v odvolacom konaní nemožno

uplatniť ani nový nárok, logicky konzistentná úprava preto v odvolacom konaní zmenu žaloby nepripúšťa
a to ani so súhlasom žalovaného (§ 483 ods. 4 ZPO). V druhej koncepcii zmena žaloby v odvolacom
konaní prípustná je, čo súčasne vyžaduje aspoň sčasti možnosť uplatniť aj nové skutočnosti. Slovenský
zákonodarca v § 371 CSP zmenu žaloby v odvolacom konaní nepripustil, s cieľom zrýchlenia a skrátenia
priemernej celkovej dĺžky konaní úplným zamedzením možnosti zmeny žaloby v odvolacom konaní

s tým, že v prípade podania zmeny žaloby v odvolacom konaní odvolací súd zmenu žaloby nepripustí,
rozhodne o pôvodne podanej žalobe, tým sa konanie skončí, a žalobca si v prípade neúspechu v
prvom konaní následne bude musieť svoje záležitosti vyriešiť podaním novej samostatnej žaloby.
Podľa § 366 písm. d) CSP v odvolacom konaní však zákonodarca naopak pripustil uvádzanie nových
skutočností, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Takáto právna úprava pripúšťajúca uvádzanie nových skutočností, ale vylučujúca prípustnosť zmeny
žaloby, je potom vnútorne rozporná. Ustanovenie § 371 CSP už v zmysle tohto pôvodného zámeru
zákonodarcu je v rozpore s právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, pretože
obmedzuje uplatnenie procesných práv, ktoré plynú z ustanovenia § 366 písm. d) CSP, a ktoré
sú súčasťou práva na súdnu ochranu, keďže týmto nie je vylúčené navrhnúť zmenu žaloby aj

v odvolacom konaní, najmä ak žalobca zmenou žaloby reaguje na skutkové zistenia alebo právne závery
prvostupňového konania. Zmena žaloby v odvolacom konaní nie je prípustná iba vtedy, ak so zmenou
žaloby sú spojené procesne neprípustné nové skutkové tvrdenia, ktoré neboli predmetom dokazovania
pred súdom prvej inštancie, alebo ak sa zmenou žaloby uplatňuje dovtedy neuplatnený nárok, ktorý
nebol predmetom prejednania pred súdom prvej inštancie, pretože by takto došlo nielen k porušeniu

zásady dvojinštančnosti súdneho konania ale aj ustanovení o vedení konania a o dokazovaní. Pôvodne
zákonodarcom sledovaný cieľ však odvolacie súdy pochopili nie tak, ako to bolo pôvodne zamýšľané
(t.j. že zmena žaloby nie je prípustná), ale tak, že z dôvodu návrhu na zmenu žaloby v odvolacom konaní
rušia rozsudok okresného súdu, aby po rozhodnutí o zmene žaloby okresný súd znovu rozhodol vo
veci samej, čím dochádza k obchádzaniu platného a účinného § 371 CSP. Tento spôsob interpretácie

§ 371 CSP je z pohľadu pôvodného cieľa ešte horším zásahom do práva na súdnu ochranu podľa §
46 ods. 1 Ústavy SR, pretože vedie práve k tomu, čomu malo pôvodne toto ustanovenie zabrániť, a to
je zbytočné predlžovanie konania a tiež k nehospodárnemu navyšovaniu výdavkov sporových strán,
keďže podstatou neprípustnosti zmeny žaloby v odvolacom konaní je záver, že takúto zmenu žaloby
odvolací súd nepripustí a rozhodne o pôvodne podanej žalobe. Okresný súd by preto navrhoval súdu

odvolaciemu, aby v budúcnosti, ak bude pripadať do úvahy aplikácia § 371 CSP, zvážil prerušenie
konania a podanie návrhu Ústavnému súdu SR na začatie konania o súlade § 371 CSP s Ústavou SR
(pre jeho rozpor s právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR) s návrhom na zrušenie
§ 371 CSP; okresný súd takto postupovať nemôže, pretože § 371 CSP nepoužíva. Zrušením § 371CSP bude dosiahnutý ústavne súladný stav, v ktorom v prípade podania zmeny žaloby v odvolacom
konaní odvolací súd sám posúdi jej prípustnosť a rozhodne o nej. Z materiálneho hľadiska nie je žiadny
rozdiel medzi posúdením prípustnosti zmeny žaloby súdom okresným a súdom odvolacím, zavedený

spôsob nerozhodovania o návrhu na zmenu žaloby v odvolacom konaní a rušenie rozsudku okresného
súdu z tohto dôvodu však nijako neprospieva ani účelu civilného procesu ani nie je v súlade ústavným
poriadkom.

15.Predmet konania určuje žalobca v podanej žalobe. Predmet konania nie je určený iba tzv. žalobným

petitom, ktorý ani nie je povinnou súčasťou podanej žaloby. Predmet konania určuje žalobný dôvod
(skutkový základ žaloby) a žalobný návrh (spravidla obsiahnutý v tzv. žalobnom petite) spoločne.
Obmedzenie predmetu konania iba na formuláciu tzv. žalobného petitu ignoruje práve uvedené, že
totiž predmet konania popri žalobnom petite určuje súčasne aj žalobný dôvod. V predmetnej veci z
hľadiska formulácie žalobného petitu bola žalobcami 1/ a 2/ podaná žaloba o určenie neexistencie
záložného práva, ktorá ale z hľadiska žalobného dôvodu skutkovo bola založená na okolnostiach

premlčania záložného práva. Tzv. žalobný petit podanej žaloby preto mal byť správne formulovaný nie
tak, že záložné právo neexistuje, ale že nehnuteľnosti nie sú zaťažené premlčaným záložným právom,
prípadne že premlčané záložné právo nie je vykonateľné, t.j. výrokom, ktorý by vyjadril skutočnosť,
že premlčané záložné právo nezaniklo, len sa oslabilo o zložku nároku a že premlčané záložné právo
naďalej existuje už len ako povahou blízke právne nevymáhateľnej naturálnej obligácii. Žaloba žalobcov

1/ a 2/ nebola skutkovo založená na dôvodoch neexistencie záložného práva (že záložná zmluva je
neplatná, alebo že záložné právo z iného dôvodu nevzniklo, alebo že záložné právo zaniklo), vznikol
preto rozpor medzi obsahom žaloby – žalobným dôvodom a navrhovaným žalobným petitom, ktorý
nemal pre rozhodnutie okresného súdu podstatný význam, pretože žaloba žalobcov 1/ a 2/ bola prvým
rozsudkom okresného súdu zamietnutá nie pre nedostatok naliehavého právneho záujmu v zmysle

§ 137 písm. c) CSP, ale pre vecnú nedôvodnosť (t.j., že k premlčaniu záložného práva nedošlo).
Okresný súd vo svojom rozsudku nikde nenapísal, že žalobcovia 1/ a 2/ majú naliehavý právny záujem
na určení, že záložné právo neexistuje (žaloba o určenie neexistencie záložného práva by navyše
musela byť v tomto prípade zamietnutá už z dôvodu neexistencie zodpovedajúceho žalobného dôvodu).
Pri posudzovaní naplnenia procesnej podmienky existencie naliehavého právneho záujmu v zmysle §

137 písm. c) CSP okresný súd (bod 6. odôvodnenia vyššie) dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/
majú naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby (založenej na tvrdeniach, že záložné právo
žalovaného zaťažujúce nehnuteľnosti žalobcov 1/ a 2/ je premlčané) ako inštitúte procesného práva
všeobecne (nie však konkrétne s navrhovaným žalobným petitom o určenie neexistencie záložného
práva), pričom ako vhodnú formuláciu výroku rozsudku okresný súd považoval určenie, že nehnuteľnosti

žalobcov 1/ a 2/ nie sú zaťažené premlčaným záložným právom, čím by bolo vyjadrené, že záložné
právo nezaniklo, avšak ako premlčané je naďalej nevynútiteľné. Ak by okresný súd podanej žalobe
vyhovel, rozhodol by vo veci takto formulovaným výrokom (k čomu ale nedošlo, pretože podaná žaloba
síce je procesne prípustná, avšak nie je dôvodná). Takto formulovaným výrokom rozsudku rozhodol
už 17.07.2019 Okresný súd Dolný Kubín vo veci sp. zn. 10Csp/169/2021, jeho rozhodnutie neposúdil

ako ústavne nesúladné ani Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 427/2023, pričom na základe
najnovšej judikatúry odvolacieho súdu (uznesenie sp. zn. 13Co/38/2025) je Okresný súd Dolný Kubín
autoritou aj pre ostatné súdy v republike. Nesúlad medzi dôvodmi žaloby a navrhovanou formuláciou
žalobného petitu nie je ani dôvodom odmietnutia žaloby ani dôvodom zamietnutia žaloby, ale je dôvodom
toho, aby sa tento nesúlad odstránil, ak to bude mať procesný význam (napr. v prípade, ak súd podanej

žalobe vyhovie). Tzv. žalobným petitom súd nie je doslovne viazaný až na úrovni písmenkovej analýzy
jeho textu, ale môže sa od jeho znenia odchýliť a slovne vyjadriť predmet žaloby inak ako to urobil
žalobca (porov. J. I. in Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M.,
a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, s. 515 a nasl., osobitne vo vzťahu
k žalobám o určenie rozsahu dedičstva: F. F., Formulácia petitu žaloby v konaniach o určenie, že vec

patrí do dedičstva, Bulletin slovenskej advokácie č. 12/2017 s. 30, vo vzťahu k žalobám z porušenia
predkupného práva: F. M., Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného
právaspoluvlastníka,Bulletinslovenskejadvokácieč.10/2018s.19).Odstrániťnesúladmedzižalobným
dôvodom a žalobným petitom preto možno tak, že súd pri viazanosti predmetom konania výrok rozsudku
formulujespôsobomzodpovedajúcimžalobnémudôvodu,alebotak,žeznenienavrhovanéhožalobného

petitu preformulujú sami žalobcovia 1/ a 2/ (čo žalobcovia 1/ a 2/ urobili podaním z 31.01.2025).
Zmena formulácie navrhovaného žalobného petitu v takom prípade nie je zmenou žaloby (§ 140 CSP),
pretožesazmenouformulácienemenípredmetkonania,ktorýjeodpočiatkuurčenýžalobnýmdôvodom.
Podanie žalobcov 1/ a 2/ z 31.01.2025 označené aj ako zmena žaloby preto zmenou žaloby nie je,iba odstraňuje rozpor pôvodne navrhovaného žalobného petitu a žalobného dôvodu, keďže žaloba
žalobcov 1/ a 2/ bola od začiatku koncipovaná tak, že sa domáhajú uplatnenia následku premlčania
záložného práva a nie toho, že by záložné právo nemalo existovať. O zmene žaloby preto okresný

súd nerozhodol, pretože podanie z 31.01.2025 nie je zmenou žaloby v zmysle § 140 CSP, ale je len
odstránením nedostatku pôvodne podanej žaloby.

16.Okresný súd sa nemohol dopustiť nesprávneho právneho posúdenia vyvodeného z neúplne
zisteného skutkového stavu, pretože zisťovanie skutkového stavu a právne posúdenie veci sú dva rôzne

navzájom nezávislé myšlienkové postupy, medzi ktorými nie je vzťah implikácie. Zisťovanie skutkového
stavu je kognitívny proces, ktorým sa zisťujú skutočnosti tvoriace súčasť hypotézy právnej normy (v
zásade ide o zisťovanie odpovedí na otázky čo, kde, ako a kedy sa stalo alebo nestalo); výsledok
tohto procesu je obsiahnutý v bode 4. odôvodnenia tohto rozsudku. Právne posúdenie veci nikdy
nevyplýva zo skutkového stavu (nie je výsledkom zistenia skutkového stavu), ale naopak v procese
dokazovania sa zisťujú skutkové okolnosti, ktorých zistenie je potrebné z hľadiska právneho posúdenia

veci. Právne posúdenie veci je abstraktná úvaha súdu o tom, aké práva alebo povinnosti účastníkom
konania vznikli aplikáciou dispozície právnej normy (právne posúdenie veci je teda výsledkom procesu
subsumpcie zisteného skutkového stavu pod príslušnú právnu normu); výsledok tohto procesu je
obsiahnutý v bodoch 5.-11. odôvodnenia tohto rozsudku.

17.Predpoklady a následky premlčania záložného práva v súčasne platnom Občianskom zákonníku nie
sú vôbec upravené, predstavujú tak pravú otvorenú medzeru v písanom práve. Z platných ustanovení
Občianskeho zákonníka možno na premlčanie záložného práva použiť iba § 101 o dĺžke všeobecnej
trojročnej premlčacej lehote. Z dôvodu odlišností medzi limitovanými vecnými právami (medzi ktoré
patrí aj záložné právo) na jednej strane a klasickými obligáciami (pohľadávkami) na strane druhej

nemožno na premlčanie záložného práva aplikovať ostatné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
premlčaní, najmä nemožno aplikovať § 112 Občianskeho zákonníka, a to ani priamo ani na základe
analógie podľa § 853 Občianskeho zákonníka, ktorá je prípustná iba v prípade, ak ide o práve vzťahy
obsahom a účelom blízke. Ako už bolo odôvodnené vyššie (bod 8. odôvodnenia) premlčanie záložného
práva (resp. limitovaných vecných práv všeobecne) nemožno posudzovať podľa rovnakých pravidiel,

ako sa posudzuje premlčanie pohľadávok, z dôvodu podstatných inštitucionálnych odlišností, z ktorých
najpodstatnejšou je tá, že limitované vecné práva pre svoje trvanie nepotrebujú uplatnenie veriteľom
na súde, ale ich reálny výkon oprávnenou osobou (veriteľom) a na súde sa naopak uplatňuje až
ich právne relevantné nevykonávanie, a to nie veriteľom ale dlžníkom, čo spôsobuje, že limitované
vecné práva na strane jednej a pohľadávky na strane druhej nie sú navzájom právnymi vzťahmi

obsahom a účelom blízkymi v zmysle § 853 Občianskeho zákonníka. Základným atribútom práva je
právna istota, ktorá sa dosahuje prostredníctvom predvídateľných a jasne a zrozumiteľne upravených
pravidiel. V prípade premlčania pohľadávok je až na výnimky počiatok premlčacej doby vždy spojený so
splatnosťou pohľadávky (z tohto hľadiska sú omeškanie a premlčanie navzájom kompatibilné inštitúty).
Pre zabránenie účinkov premlčania je potrebné, aby veriteľ v premlčacej dobe uplatnil právo na súde

(§ 112 Občianskeho zákonníka), ktorý je orgánom verejnej moci, a splnenie povinnosti veriteľa uplatniť
svoje právo je tak následne kedykoľvek a kýmkoľvek verifikovateľné jednoduchým spôsobom pomocou
podacej pečiatky súdu. Podobným spôsobom (každému dostupným a kedykoľvek verifikovateľným)
sa následne preukazuje a posudzuje aj prípadné prerušenie a spočívanie plynutia premlčacej lehoty
pohľadávky. Na druhej strane, posudzovanie plynutia premlčacej lehoty limitovaných vecných práv

(vrátane práva záložného) pozostáva iba na tom, či veriteľ svoje právo vykonáva alebo nevykonáva a to
tak, že kým veriteľ svoje právo vykonáva, premlčacia lehota nezačne plynúť. V prípade limitovaných
vecných práv veriteľ neuplatňuje svoje právo na súde ani u inej osoby, preto iba na základe úkonov
záložného veriteľa (t.j. iba na základe toho čo veriteľ v rámci realizácie svojho záložného práva robí
alebonerobí),sanáslednedáposúdiťplynutiepremlčacejlehoty.Okresnýsúdnikdevosvojomrozsudku

nenapísal, že premlčacia lehota záložného práva sa prerušuje alebo spočíva, pretože limitované vecné
práva sa premlčujú nie tým, či sa v určenej dobe vykonajú, ale premlčujú sa tým, že sa naopak
prestanú vykonávať, a pre ich premlčanie potom platí, že rozhodujúce je iba to, či veriteľ svoje právo
vykonáva alebo nie. Na tie časové úseky, ktoré uplynuli medzi jednotlivými úkonmi záložného veriteľa, sa
neprihliada, ak nepresiahnu dĺžku všeobecnej premlčacej lehoty v trvaní troch rokov. Obdobia, v ktorých

veriteľ svoje právo nemôže vykonávať z dôvodu zákonných prekážok z titulu neodkladným opatrením
súdu uloženej povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva (v prípade žalovaného to bolo predbežné
opatrenie sp. zn. 6C/488/2012 v období od 07.11.2012 do 17.03.2016 a neodkladné opatrenie sp.
zn. 4C/13/2021 v období od 02.09.2021 doposiaľ), alebo z dôvodu povinnosti upustiť do vykonaniadobrovoľnej dražby podľa zákona č. 62/2020 Z. z. (§ 1, § 6 a § 7 účinné od 27.03.2020 do 31.05.2020,
a § 8 a § 10 účinné od 19.01.2021 do 28.02.2021), nemožno posudzovať ako nevykonávanie práva
a nečinnosť záložného veriteľa, ktoré by mohli byť považované ako dôvod premlčania jeho záložného

práva. Ani v týchto obdobiach však nedochádza ani k spočívaniu ani k prerušeniu plynutia premlčacej
lehoty záložného práva, ktorá začína plynúť vždy nanovo od vykonania posledného úkonu záložného
veriteľa, ktorého obsahom je realizácia záložného práva. Pre účely plynutia premlčacej lehoty je
potom potrebné preukázať páve vykonanie úkonov súvisiacich s realizáciou záložného práva. Výkonom
záložného práva veriteľom nie je iba predaj veci na dražbe, pretože ten je závislý od viacerých vopred

neistých skutočností, medzi ktorými dve najdôležitejšie sú záujem tretej osoby predmet zálohu vydražiť
a činnosť dlžníka smerujúca k odradeniu tretích osôb od potenciálnej účasti na dražbe (predovšetkým
prostredníctvom rôznych nezmyselných návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia a určovacích
žalôb podávaných či už v dobe pred vykonaním dobrovoľnej dražby s cieľom zabrániť jej vykonaniu
alebo po jej uskutočnení vrátane žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby). V prípade žalovaného od
doby splatnosti jeho pohľadávky 26.10.2010 do rozhodnutia okresného súdu takto už uplynula doba

cca 14,5 roka, z toho len z dôvodu vyššie uvedených prekážok (nariadených neodkladných opatrení a
pozastavenia výkonu záložného práva z dôvodu opatrení v súvislosti s pandémiou Covid 19) žalovaný
nemohol svoje záložné právo vykonávať viac ako polovicu tohto obdobia – cca 7,5 roka.

18.Nesprávnou aplikáciou práva (nesprávnym právnym posúdením veci) je aj stav, keď súd existenciu

medzery v práve nezistí resp. ignoruje, alebo ak zistenú medzeru v práve vyplní nesprávnym spôsobom.
Odvolací súd právo aplikoval (rozsudok sp. zn. 43CoCsp/12/2022) a zjavne aj mieni aplikovať (uznesene
sp. zn. 16CoCsp/2/2025) spôsobom, ktorý existenciu medzery v práve spočívajúcej v nedostatku úpravy
predpokladov a následkov premlčania záložného práva v súčasne platnom Občianskom zákonníku
nepripúšťa, resp. ju vypĺňa metodologicky nesprávnym spôsobom bez legitímnych dôvodov tak, že

aj na premlčanie záložného práva aplikuje pravidlá ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúce
premlčania pohľadávok. Odvolací súd takýmto spôsobom posudzuje ako obdobie plynutia premlčacej
lehoty dobu od splatnosti pohľadávky (od 26.10.2010) do oznámenia o začatí výkonu záložného práva
(02.05.2012), od ktorého až do nariadenia predbežného opatrenia (07.11.2012) žalovaný vo výkone
záložného práva nemal riadne pokračovať, preto aj v období od 02.05.2012 do 06.11.2012 mala plynúť

premlčacia lehota, a následne po zániku účinkov predbežného opatrenia (od 18.03.2016) až do dátumu
vykonania prvého kola dobrovoľnej dražby dňa 08.06.2018 malo pokračovať plynutie premlčacej lehoty
(bod 97. uznesenia sp. zn. 43CoCsp/12/2022). Odhliadnuc od skutočnosti, že v prípade takejto zmeny
právneho posúdenia veci odvolacím súdom je odvolací súd povinný žalovaného riadne podrobne
oboznámiť so zmeneným náhľadom na právne posúdenie veci a predovšetkým žalovaného poučiť aj

o potrebe primeraného doplnenia skutkových tvrdení, aby mohol použiť argument, že žalovaný „ani
len netvrdil a teda ani nepreukázal vykonanie akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vykonaniu záložného
práva“, je takéto právne posúdenie veci odvolacím súdom sčítavaním jednotlivých čiastkových časových
úsekov v rozpore s objektívnou realitou, v ktorej proces prípravy dobrovoľnej dražby je podrobne
upravený Občianskym zákonníkom a zákonom o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z. z. Celý proces

realizácie výkonu záložného práva začína oznámením o začatí výkonu záložného práva záložcovi
a dlžníkovi a jeho registráciou v príslušnom registri (v prípade nehnuteľností v katastri nehnuteľností), od
ktorého plynie lehota 30 dní (§ 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka). Až po uplynutí tejto lehoty môže
záložný veriteľ záloh predať, odvolací súd ale v rozpore s tým aj čas plynutia tejto lehoty považuje za
čas bezdôvodnej nečinnosti záložného veriteľa. Odvolací súd počíta plynutie premlčacej lehoty už odo

dňa splatnosti pohľadávky, pričom zároveň nezohľadňuje, že rozhodnutia niektorých súdov považujú
za dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby aj skutočnosť, ak medzi splatnosťou pohľadávky a konaním
dobrovoľnej dražby neuplynul primeraný čas na to, aby dlžník svoj záväzok mohol splatiť a zabrániť
tak výkonu záložného práva. V prípade, ak sa záložné právo realizuje dobrovoľnou dražbou podľa
zákona č. 527/2002 Z. z. záložný veriteľ musí najskôr uzatvoriť zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby

s dražobníkom, ktorý následne realizuje proces prípravy dobrovoľnej dražby. Dlžník ani záložný dlžník
niesúzmluvnoustranouzmluvyovykonanídobrovoľnejdražby,azáložnýveriteľnemážiadnupovinnosť
tieto osoby o uzatvorení zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby informovať. Dražobník zabezpečí
ohodnotenie predmetu dražby v prípade nehnuteľností znaleckým posudkom, nejaký čas preto
trvá objednanie znaleckého posudku, ohliadka predmetu dražby znalcom, vypracovanie znaleckého

posudku, jeho doručovanie vlastníkovi predmetu dražby, vybavovanie námietok vlastníka predmetu
dražby, prípadne zabezpečenie znaleckého posudku iného znalca. Až potom nasleduje určenie termínu
konania dobrovoľnej dražby, ktorému musia predchádzať najmenej dva termíny ohliadky predmetu
dražby, oznámenie o dobrovoľnej dražbe musí byť doručené všetkým určeným subjektom v lehotenajmenej 30 dní pred začatím dražby, v ktorej dražobník tiež oznámenie o dražbe uverejní v registri
dražieb a v Obchodnom vestníku. Potrebné je zohľadniť aj to, že všetky písomnosti sa doručujú zásadne
formou listovej zásielky do vlastných rúk, čo má výrazný vplyv na časovú následnosť jednotlivých úkonov

procesu prípravy dražby. Popri tom dražobník zvykne informovať verejnosť o pripravovanej dražbe v tlači
a na internete (inzerciu smerujúcu k príprave dražby po skončení platnosti obmedzení podľa § 8 a § 10
zákona č. 62/2020 Z. z. účinných do 28.02.2021 zdokumentovali sami žalobcovia 1/ a 2/ v súvisiacom
spise sp. zn. 4C/13/2021 o nariadenie neodkladného opatrenia). Celý proces starostlivo a kvalitne
pripravenejdobrovoľnejdražbytrváminimálne6–9mesiacov,ajtoibazapredpokladu,žezáložnýdlžník

jej prípravu nesabotuje. Výkonom záložného práva veriteľom je preto aj celý proces prípravy dobrovoľnej
dražby bez ohľadu na jej výsledok, pretože bez predchádzajúcej prípravy dobrovoľnej dražby nie je
možný ani jej výkon. Nie je pritom vôbec zrejmé, na základe akých kritérií jednotlivé zákonom stanovené
úkony spojené s prípravou dobrovoľnej dražby, bez vykonania ktorých nie je možné dobrovoľnú dražbu
platne zrealizovať, posudzuje odvolací súd ako nečinnosť záložného veriteľa pri výkone záložného
práva. Ďalej nie je vôbec zrejmé, ako mieni odvolací súd posudzovať plynutie premlčacej lehoty medzi

jednotlivými čiastkovými úkonmi procesu prípravy dražby a ako mieni porovnávať navzájom viaceré
samostatné procesy prípravy dražby, ak napr. v rámci jednej dražby bude vypracovanie znaleckého
posudku jednému znalcovi trvať iba 24 hodín, druhému znalcovi v inej dražbe týždeň a tretiemu znalcovi
v ďalšej dražbe mesiac. Podobne rozdiel medzi dražbami môže vzniknúť napr. pri oznámení o dražbe,
ktoré musí byť doručené všetkým určeným subjektom v lehote najmenej 30 dní pred začatím dražby, kde

tiež nie je zrejmé, ako bude odvolacím súdom posudzované premlčanie záložného práva v prípade, ak
je oznámenie o dražbe vydané vo väčšom primeranom predstihu pred konaním dražby (napr. s cieľom
zabezpečenia jej širšej publicity) a vznikne rozdiel v trvaní jedného, dvoch alebo troch mesiacov.
Odvolací súd nezohľadňuje napr. aj skutočnosť, že ak bola dražba neúspešná, pretože nikto nemal
záujem o predmet dražby, nie je hospodárne opakovať dražbu znova napr. už o tri mesiace, lebo nie

je rozumné očakávať, že v takej krátkej dobe by sa nejaký záujemca objavil, kým napr. o rok alebo 1,5
roka neskôr už je pravdepodobnejšie, že by sa niekto našiel (napr. vo veci sp. zn. 6C/3/2017 predmet
dražby čakal na svojho vlastníka viac ako tri roky a úspešnou bola až v poradí tretia dobrovoľná dražba).
Z ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o povinnosti uzatvoriť zmluvu o vykonaní opakovanej
dražby v lehote 10 dní od doručenia zápisnice o dražbe nevyplýva údajný záujem zákonodarcu na

urýchleníceléhoprocesu.Účelomtejtolehotyjevykonanieopakovanejdražbyzapodmienokuvedených
vtomtoustanovení(napr.použitierovnakéhoznaleckéhoposudku),priktorýchniejepotrebnédodržanie
celého pomerne komplikovaného procesu prípravy prvého kola dražby, inak musí celý proces prípravy
dražby začať odznova. Naopak, z viacerých postupných novelizácií zákona č. 527/2002 Z. z. plynie, že
zámerom zákonodarcu je zvyšovanie komplikovanosti prípravy dobrovoľnej dražby, čo zvyšuje časovú

náročnosť jej realizácie. Nie je vhodné ani porovnanie s ustanovením § 145 ods. 2 Exekučného poriadku
(podľa ktorého ak sa nepodarí predať nehnuteľnosť na dražbe do dvoch rokov od vydania exekučného
príkazu, exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie predajom nehnuteľnosti), pretože toto
ustanovenie má pôvod v ustanoveniach zrušeného OSP o výkone rozhodnutia účinných do 31.08.2005,
podľa ktorého § 336g sa po neúspešnej dražbe avšak len za predpokladu, že nebol podaný návrh na

pokračovanie v konaní, pričom aj po prípadnom zastavení konania bol prípustný opätovný návrh, pričom
ani Exekučný poriadok nevylučuje opätovné začatie výkonu exekúcie predajom rovnakej nehnuteľnosti.

19.Z uvedených dôvodov posudzovanie plynutia premlčacej lehoty záložného práva spôsobom, ako to
urobil odvolací súd (spočítavaním jednotlivých časových úsekov medzi čiastkovými úkonmi súvisiacimi

s realizáciou záložného práva), ktoré nie sú nijako verifikované (a už z povahy veci ani nie sú nijako
verifikovateľné) napr. prostredníctvom podacej pečiatky na súde, nie je v súlade s odvolacím súdom
aplikovaným § 112 Občianskeho zákonníka, a zároveň umožňuje uplatnenie prvkov svojvôle a vnáša do
premlčania záložného práva právnu neistotu, ktorú naopak by práve inštitút premlčania mal garantovať.
Započítavanie jednotlivých čiastkových úsekov nie je v súlade s princípom právnej istoty, lebo nikto

- ani záložný veriteľ ani záložný dlžník - dopredu nevie, ktoré časové úseky a v akom rozsahu budú
do premlčacej lehoty započítané. Záložný veriteľ takto nevie ani určiť, kedy prípadne končí takto
počítaná premlčacia lehota, aby účinkom premlčania mohol zabrániť, ale bude len odkázaný na to,
že až s odstupom času súd povie, že k premlčaniu záložného práva došlo a kedy sa tak stalo. Aj
z tohto plynie, že aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní pohľadávok na premlčanie

záložného práva nie je správna. Základom práva je zásada právnej istoty, každá práva úprava musí byť
dostatočne jasná a predvídateľná, čo osobitne platí v prípade premlčania, pretože jeho dôsledkom je
oslabenie práva (strata nároku). Z tohto hľadiska atribúty právnej istoty napĺňa také riešenie premlčania
záložného práva, ktoré nesčítava jednotlivé časové úseky medzi úkonmi veriteľa pri výkone záložnéhopráva, ale ktoré viaže počiatok plynutia premlčacej lehoty až na posledný úkon záložného veriteľa pri
výkone záložného práva. Takéto riešenie je v súlade aj s príbuznými právnymi úpravami (ABGB, nový
český Občiansky zákonník) ako aj s druhovo príbuzným inštitútom premlčania vecných bremien (§ 109

Občianskeho zákonníka). Pre účely zabránenia premlčania záložného práva by tak teoreticky postačilo,
akbyzáložnýveriteľvykonaljednudobrovoľnúdražbupredmetuzáložnéhoprávavpriebehutrochrokov,
čím by znovu vykonal svoje právo a premlčacia lehota by začala plynúť znova. Tento záver je v súlade
s § 632 českého Občianskeho zákonníka, ktorý pre premlčanie vyžaduje, aby oprávnená osoba počas
desiatich rokov trikrát nevyužila príležitosť vykonať svoje právo (v priemere by teda teoreticky postačilo

pre účely zabránenia premlčania vykonať dražbu jedenkrát za 3,3 roka). Takýto skutkový stav, kedy by
veriteľ vykonával svoje záložné právo len v hraničnej dobe jedenkrát za dobu troch rokov však nie je
predmetom konania, keďže žalovaný svoje záložné právo vykonáva častejšie - v približne dvojnásobnej
frekvencii. S ohľadom na uznesenie odvolacieho súdu sp. zn. 43CoCsp/12/2022 (bod 74.) je potrebné
ešte doplniť, že záložné právo veriteľa by sa premlčalo tiež v prípade, ak záložný veriteľ vôbec nezačne
s výkonom záložného práva v lehote troch rokov od splatnosti zabezpečenej pohľadávky (takýto prípad

ale skutkovo nie je predmetom tohto konania, keďže žalovaný výkon záložného práva začal v mesiaci
máj 2012 t.j. pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty).

20.Žalobcovia 1/ a 2/ na pojednávaní vo veci navrhli prerušenie konania vo veci do skončenia konania
vedeného Ústavným súdom SR pod sp. zn. Rvp 623/2025, v ktorom podali ústavnú sťažnosť proti

uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/157/2022 z 28.11.2024, ktorým bol zrušený pôvodný
rozsudok odvolacieho súdu sp. zn. 43CoCsp/12/2022. Tento návrh žalobcov 1/ a 2/ na prerušene
konaniasúdzamietolpodľa§164CSPzdôvodu,žeajkebyÚstavnýsúdSRpoprijatísťažnostižalobcov
1/ a 2/ uznesenie Najvyššieho súdu SR zrušil, uznesenie odvolacieho súdu sp. zn. 16CoCsp/2/2025
a tento rozsudok stratia svoj podklad a odvolací súd tento rozsudok zruší; ak Ústavný súd SR podanú

sťažnosť žalobcov 1/ a 2/ odmietne alebo zamietne, takéto rozhodnutie Ústavného súdu SR nemôže
mať pre rozsudok okresného súdu význam a na takýto výsledok konania pred Ústavným súdom SR nie
je potrebné čakať.

21.Okresný súd na základe pokynu odvolacieho súdu (bod 22.3. odôvodnenia uznesenia odvolacieho

súdu) posúdil otázku naliehavosti určovacej žaloby opäť s rovnakým záverom ako v rozsudku č. k.
RA-6Csp/62/2021 zo dňa 30.11.2021. Žalobcovia 1/ a 2/ majú naliehavý právny záujem v zmysle §
137 písm. c) CSP na podaní určovacej žaloby, ktorou by bola odstránená právna neistota žalobcov
1/ a 2/ ohľadom možných následkov prípadného premlčania záložného práva žalovaného. V prípade,
ak by bolo podanej žalobe vyhovené, výrok rozsudku je potrebné formulovať tak, že nehnuteľnosti vo

vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ nie sú zaťažené premlčaným záložným právom, čím by bolo vyjadrené, že
záložné právo nezaniklo, avšak ako premlčané je naďalej nevynútiteľné. Podaná žaloba žalobcov 1/ a 2/
však nie je dôvodná, pretože k premlčaniu záložného práva žalovaného zatiaľ nedošlo, preto súd žalobu
ako nedôvodnú opäť v celom rozsahu zamietol. O pripustení zmeny žaloby okresný súd nerozhodoval,
keďže podaním žalobcov 1/ a 2/ z 31.01.2025 nedošlo k zmene žaloby v zmysle § 140 CSP, ale týmto

podaním bol iba odstránený nesúlad medzi žalobným dôvodom a formuláciou žalobného petitu pôvodne
podanej žaloby.

22.O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vyplývajúcej z § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní

úspešný v celom rozsahu, o trovách konania preto súd rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť
žalovanému náhradu trov doterajšieho prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu
100%.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

2 RA-6Csp/62/2021
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Rimavská Sobota do 15 dní odo dňa
jeho doručenia.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku
konania,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).