Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 24C/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125213998
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Keresztényi
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125213998.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcov: 1. A. B., C. D., nar. X.X.XXXX, bytom v B., E. XXX/XX, 2. F. A. B.,
nar. X.X.XXXX, bytom tamtiež, zastúpených: JUDr. Dušan Antol, advokát, so sídlom v Košiciach, Krivá
23, proti žalovaným: 1. G. H., nar. X.X.XXXX, bytom v B., B. XX, 2. I. F. H., nar. X.X.XXXX, bytom v J.,
K. XXX/XX, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 20.8.2025 domáhali, aby súd žalovaným uložil povinnosť zdržať
sa akýchkoľvek zásahov do užívania pozemku parc.č.XXX/X katastrálne územie L., najmä urážania
avyhrážania,pokrikovaniacezplot,púšťaniahlučnejhudby,blokovaniaprístupucestou,neoprávneného
vstupovania na pozemok, resp. akéhokoľvek iného rušenia pokojného výkonu vlastníckeho práva
žalobcov.

2. Žalobcovia spolu so žalobou podali aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali,
aby súd žalovaným uložil rovnakú povinnosť ako je vymedzená v petite žaloby.

3. Žalobu odôvodnili tým, že žalobkyňa v 1.rade je výlučnou vlastníčkou vyššie uvedeného pozemku,
ako aj rekreačnej chaty stojacej na pozemku parc.č.XXX/X kat.územie L., ktoré nehnuteľnosti spolu

so žalobcom v 2. rade užívajú od r.1997. Žalovaní sú vlastníkmi susediaceho pozemku parc.č.XXX,
zapísaného na LV XXX, ktorý nadobudli v r.2021 a žalovaná v 2.rade je tiež vlastníčkou pozemkov
parc.č.XXX/X,X,X. Susedské vzťahy boli sprvoti normálne, avšak od roku 2021 začali opakované
konflikty, ktoré prerástli do systematického obťažovania žalobcov zo strany žalovaných ( verbálne
útoky, vrátane urážok, vulgárnych nevhodných gest, púšťanie hlučnej hudby aj viac ako 12 hodín
s cieľom narušiť pokoj, blokovanie prístupu vozidlom alebo kladením predmetov na cestu, vyhrážky

poškodením plota, opakované zásahy do elektrickej prípojky vedenej cez pozemok žalovaných, ktorá
bola užívaná vyše 30 rokov, verejné obvinenia žalobcov zo zabratia 40 cm pozemku, hoci hranica bola
jasne určená a vyznačená plotom od roku. Incidenty sa stupňovali a vyvrcholili 7.7.2025, kedy žalovaní
hrubo urážali a vyhrážali sa fyzickou likvidáciou plota, blokovali prístup vozidlom, opakovane kričali
cez plot a znevažovali žalobcov pred susedmi, vyhrážali sa poškodením majetku žalobcov. Správanie
žalovaných má negatívny dopad na psychickú pohodu žalobcov a zasahuje do ich rodinného života,

o čom svedčia aj reakcie detí a vnúčat, ktoré pociťujú strach a neistotu. Obec Svinica bola na situácia
opakovane upozornená, avšak nezasiahla.

4. Žalobcovia opísali genézu správania žalovaných od r.2021 do r.2023 a následne od júna 2025; v júni
2025vykrikovaniecezplotnaprítomnéosoby,7.7.2025urážky,nadávkyasexuálnenevhodnésprávanie
a gestá chytaním sa za prirodzenie, úmyselné blokovanie cesty motorovým vozidlom, ako aj uložením

polámanýchkonárov,vyhrážkyžalovaného,ževezmeflexkuadoránarozbijeplot,obviňovaniežalobcov
z krádeže pozemku žalovaných o veľkosti 40 cm, silný úder na auto, 1.8.2025 provokatívne foto alebovideo a púšťanie hlasnej hudby cca od 19,35 hod. do 21,00 hod., 2.8.2025 púšťanie hlasnej hudby viac
ako 12 hodín, 3.8.2025 provokatívne pohľady žalovaných.

5. Žalobcovia k návrhu pripojili výpisy z LV č.XXX G. M.XXX, odpoveď obce Svinica zo dňa 30.7.2025 na
podnet žalobcov na prijatie opatrení obce zo dňa 9.7.2025, dve fotografie, výzvu žalobcov adresovanú
žalovaným zo dňa 11.8.2025 na zdržanie sa neoprávnených zásahov, ako aj audio a videozáznamy
hlučnej hudby a vyhrážok na USB nosiči.

6. Súd mal z výpisu z LV č.XXX okres B. – N., obec L., katastrálne územie L. za preukázané, že
žalobkyňa v 1.rade je výlučnou vlastníčkou pozemkov registra „C“ parc.č.XXX/X o výmere 293 m2
ostatná plocha a č.XXX/X o výmere 85 m2 zastavaná plocha, ako aj stavby rekreačnej chaty sp.č.XXX
stojacej na parcele č.XXX/X titulom dohody o vyporiadaní BSM V 130/96 a kúpnej zmluvy O. XXX/XX
G. O. XXX/XX od r.1997.

7. Súd mal z výpisu z LV č.XXX okres B. – N., obec L., katastrálne územie L. za preukázané, že žalovaní
v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi parciel registra „C“ č.XXX/X o výmere 250 m2 zastavaná
plocha a nádvorie, č.XXX/X o výmere 24 m2 zastavaná plocha a nádvorie a č.XXX/X o výmere 119 m2
zastavaná plocha a nádvorie, ako aj stavby rekreačnej chaty súp.č.XXX stojacej na parc.č.XXX/X, každý
v rozsahu 1 v pomere k celku a to na základe kúpnej zmluvy V317/21 zo dňa 23.2.2021.

8. Z katastrálnej mapy je zároveň zrejmé, že sporové strany vlastnia vzájomne susediace pozemky –
pozemok parc.č.XXX/X vo vlastníctve žalobkyne a parc.č.XXX/X vo vlastníctve žalovaných.

9. Podľa ust. § 324 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP) pred

začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa ust. § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa ust. § 326 ods.1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ

pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa ust. § 329 ods.1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

14. Z dikcie vyššie citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP vyplýva, že predpokladom pre nariadenie
neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi alebo obava, že

exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia preto v návrhu musí uviesť rozhodujúce
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená a zároveň musí uviesť skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 CSP).

15. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu
osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. So
zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na

jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie v rozsahu dokazovania, aké sa vyžaduje v základnom
konaní vo veci samej. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Vzhľadom
na skutočnosť, že súd rozhoduje o návrhu v krátkej lehote a spravidla bez nariadenia pojednávania, bezvýsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je základným determinantom obsah návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia má teda povahu osvedčovania. To znamená, že súd prostredníctvom ponúknutých dôkazných

prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení,
pričom postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Skutkové tvrdenia je teda nevyhnutné aspoň spoľahlivo osvedčiť a to minimálne do
tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, nakoľko
pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou

úplnosti skutkových zistení.

16. Z vyššie uvedeného výkladu je zrejmé, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť
oprávnenosť požadovaného opatrenia z hľadiska existencie práva, na ochranu ktorého má byť
nariadené a z hľadiska potrebnosti navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov strán. Súd zdôrazňuje,
že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti

hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich
pomery (tzv. osvedčenie nároku) a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
neodkladnej dočasnej úpravy. Neodkladné opatrenie neprejudikuje a ani nemôže prejudikovať nárok,
ktorý je ohrozený, pretože ide o procesné rozhodnutie, ktorým sa žiaden nárok nepriznáva, ani
nedeklaruje, či tu právo je alebo nie je.

17. Žalobcovia sa v danej veci domáhali nariadenia neodkladného opatrenia spolu s podaním žaloby
vo veci samej, t.j. po začatí konania vo veci samej. Z petitu žaloby a petitu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je zároveň zrejmé, že žalobcovia sa návrhom na neodkladné opatrenie
domáhali toho istého, ako žalobou vo veci samej.

18. Po vyhodnotení argumentácie, obsiahnutej v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, v spojení s predloženými listinnými dôkazmi konštatoval, že žalobcovia neosvedčili základné
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Čo sa týka osvedčenia nároku vo veci samej, z obsahu žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia,najmävymenovanýchrušivýchčinovžalovanýchjezrejmé,žežalobcoviasadomáhajújednak
ochrany výkonu svojho vlastníckeho práva (zdržať sa púšťania hlučnej hudby, blokovania prístupovej
cesty, neoprávneného vstupovania na pozemok, iného rušenia), ako aj upustenia od neoprávnených
zásahov do ich práv na ochranu osobnosti (zdržať sa urážania, vyhrážania, pokrikovania).

20. Základ nároku žalobcov vo veci samej po hmotnoprávnej stránke vychádza z nasledovnej právnej
úpravy:

21. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

22. Podľa ust. § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do
jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu
ju neprávom zadržuje.

23. Podľa ust. § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad

mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

24. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.25. Podľa § 13 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

26.Vyššiecitovanéust.§126Občianskehozákonníkaupravujeochranuvlastníckehopráva,ktorúzákon
poskytuje vlastníkovi proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Medzi základné
typy súdnej ochrany vlastníckeho práva patrí žaloba na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva
(tzv.negatórna, resp.zapieracia žaloba).

27.Negatórnoužalobousavlastníkdomáhaochranyprotitakýmzásahomdojehopráva,ktoréspočívajú
v inom rušení, než v neoprávnenom zadržiavaní jeho veci. Negatórnou žalobu sa možno domáhať aj
odstránenia následkov neoprávneného zásahu. Zákaz neoprávneného rušenia vlastníka veci podľa §
126ods.1Obč.zákonníkaprichádzadoúvahytam,kdeneoprávnenérušenievlastníkazostranyrušiteľa
trvá, resp. pokračuje, alebo tam, kde už síce prestalo, avšak existuje konkrétne nebezpečenstvo jeho

opakovania v budúcnosti.

28. Vo vyššie cit.ust. § 127 Občianskeho zákonníka ide o právnu úpravu susedských vzťahov, ktoré
vznikajú medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností. Imisiami sa spravidla rozumie prenikanie účinkov
činnosti konanej na jednej nehnuteľnosti na nehnuteľnosť druhú. Vlastník neužíva cudziu nehnuteľnosť,

ale účinok jeho činnosti na nehnuteľnosti v svojom vlastníctve sa prejavuje na cudzej nehnuteľnosti.
Imisiou je teda podľa platného práva obťažovanie iných vlastníkov účinkami vzniknutými v dôsledku
užívaniavlastnejveci.Zust.§127Obč.zákonníkavyplýva,žeobťažovanieimisiamijeprávnevýznamné
iba vtedy, keď je nad mieru primeranú pomerom. Otázku, či daná imisia je podstatná, je treba riešiť
s prihliadnutím k všetkým okolnostiam veci. Je potrebné prihliadnuť napr. k tomu, kde nehnuteľnosť leží

a na aký účel je určená.

29. Pojmy „miera primeraná pomerom“ alebo „vážne ohrozovanie výkonu práv“ vyjadrujú hornú hranicu
negatívnych dôsledkov správania sa vlastníka. Ak negatívne dôsledky tohoto správania sa prekročia
určitú hranicu, dotknutý sa môže úspešne domáhať ochrany svojich práv podľa § 127 ods. 1 OZ. Pri

súdnej ochrane týchto práv musí súd vždy dôsledne zistiť konkrétnu situáciu a objektívne posúdiť, či
uvedená hranica bola prekročená, lebo ochranu nemožno priznať pred zásahmi, ktoré neprekračujú
dovolenú mieru a sú dôsledkom bežného správania sa, ktoré sú susedia povinní navzájom trpieť, lebo
je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľností. Zákon bližšie nevymedzuje obsah slov „nad mieru
primeranú pomerom“, určuje však hranicu správania sa medzi dovoleným správaním (od optimálneho

stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním sa (nad prípustnú mieru) a to vo vzťahu ku
konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiaducim pomerom, ktoré
v tom ktorom prípade nemusia byť vždy v súlade s existujúcimi pomermi. Pokiaľ by sa totiž uvedená
hranica mala určovať len podľa pomerov pretrvávajúcich v danom mieste a čase a nie podľa pomerov,
ktoré sú žiaduce a ktoré by mali pretrvávať, nebolo by možné domáhať sa úspešne ochrany podľa § 127

ods. 1 OZ v prípade, že aj správanie sa všetkých ostatných fyzických alebo právnických osôb na danom
mieste je z hľadiska tohto ustanovenia závadné. Z toho vyplýva, že súd rozhodujúci o návrhu na ochranu
podľa § 127 ods. 1 OZ sa nemôže obmedziť len na konštatovanie, že namietaný zásah je v súlade s
prevládajúcim správaním sa ostatných subjektov, ale musí vždy zohľadniť mieru primeranú pomerom
(ktoré by mali byť). Naproti tomu „vážne ohrozenie výkonu práv“ predstavuje konanie suseda na jeho

pozemku, ktorého dôsledkom nemusia byť imisie, ale ohrozenie práv (obvykle vlastníckych) vlastníka
susediacej nehnuteľnosti a to v takej miere, že v budúcnosti môže susedovi vzniknúť nezanedbateľná
ujma (napr. zánik veci alebo jej významné poškodenie) alebo bude môcť vykonávať ohrozené právo
len v podstatne obmedzenom rozsahu oproti oprávneniam, ktoré mu zákon ako vlastníkovi dáva. Pri
vážnom ohrození teda nejde len o znepríjemnenie výkonu práva alebo o sťaženie jeho výkonu, ale o

hroziaci vážny zásah do samotnej podstaty ohrozeného práva. Vážne ohrozenie výkonu práva spravidla
znamená i ohrozenie vlastníka vznikom majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch - škody. Vážnym
ohrozením výkonu práv podľa § 127 ods. 1 OZ sa teda rozumie konanie vlastníka, ktoré zatiaľ nemá
negatívny dopad na výkon práv iného, je však daná značná pravdepodobnosť, že v budúcnosti bude v
dôsledku tohto konania výkon práva suseda vážne obmedzený alebo znemožnený, pričom nie je isté,

či bude možné vážne škodlivé následky odstrániť v dobe, kedy nastanú. V takomto prípade nemožno
žiadať, aby ohrozovaný vyčkal do doby, kedy jeho právo bude vážne narušené a až potom sa domáhal
súdnej ochrany. Samotný zákonodarca v druhej vete ust. § 127 ods. 1 OZ vedľa príkladne uvedených
prípadov obťažovania (imisie) uvádza tiež ako príklad vážneho ohrozovania suseda úpravy pozemkualebo úpravy stavby bez ich dostatočného upevnenia. Je tak zrejmé, že vlastník nehnuteľnej veci je
chránený i proti činnosti suseda na jeho pozemku, ktorou by vážne ohrozil výkon jeho práv, resp. tomuto
susedovi uvedené ustanovenie ukladá, aby sa zdržal takej činnosti, ktorou by susediaca nehnuteľnosť

bola vystavená vážnemu ohrozeniu.

30. Povinnosť vlastníka nad mieru primeranú pomerom neobťažovať susedov hlukom je súčasťou
tzv. susedských práv a z toho vyplývajúcich nárokov v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka. Nie
je vylúčené, že za určitých okolností môže takéto konanie dosahovať aj intenzitu zásahu do práv na

ochranu osobnosti (napr. na ochranu zdravia).

31. Zo žalobcami vymenovaných rušivých činov žalovaných je teda zrejmé, že žalobcovia sa domáhajú
ochrany proti neoprávneným zásahom do práva na ochranu ich osobnosti a do výkonu ich vlastníckeho
práva.

32. Základným predpokladom úspešnosti oboch typov negatórnych žalôb je preukázanie existencie
neoprávnených zásahov, t.j. rušivého konania žalovaných, ktoré právne významným spôsobom
zasahuje či už do ich osobnostných práv alebo do ich vlastníckeho práva.

33. Žalobcovia nielenže nepreukázali, ale ani len v miere požadovanej pre účely nariadenia

neodkladného opatrenia neosvedčili splnenie tohto predpokladu, t.j.existenciu tvrdených
neoprávnených zásahov.

34. Zo skutkového hľadiska je nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností v ňom tvrdených,

pri ktorom je dôvodný predbežný skutkový záver, že tvrdené skutkové okolnosti sú pravdivé.
Predpokladom úspešnosti návrhu z právneho hľadiska je to, že z tvrdených a primerane osvedčených
skutkových okolností možno vyvodiť predbežný právny záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení
alebo bránení práva toho, kto nariadenie neodkladného opatrenia žiada.

35. Žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení predložili dve fotografie a USB nosič. Na fotografii č.1
je zachytený plot medzi susediacimi pozemkami; ako sami žalobcovia uviedli, táto fotografia má slúžiť
len ako dôkaz o stavbe plota v roku 1998, t.j. nepreukazuje ani jeden z vymenovaných rušivých činov
žalovaných. Na fotografii č.2 je zachytený záhradný krb a postavy troch neidentifikovaných ľudí; nie je
z nej zrejmé, ktorý resp. aký z vymenovaných rušivých činov žalovaných má fotografia preukazovať.

USB nosič predložený žalobcami mal podľa ich tvrdenia obsahovať audio a videozáznamy hlučnej
hudby a vyhrážok. Na USB nosiči sa skutočne nachádzajú dva videozáznamy a jeden audiozáznam.
Videozáznamy zachytávajú statický pohľad na dvor (záhradku) medzi domami, nie je na nich zachytený
žiaden pohyb, žiadne osoby, žiadna hudba ani hovor, krik, vyhrážky. Čo sa týka zvukového (audio)
záznamu, opäť nie je na ňom zachytený žiaden hovor, krik, hlučná hudba, vyhrážky; počuteľný je

len monotónny hovor hlásateľov správ alebo nejakej relácie, pravdepodobne z rádia alebo televízie
v maďarskom jazyku.

36. Dôkazom v tomto smere nie je ani žalobcami predložená odpoveď obce Svinica zo dňa 30.7.2025
na podnet žalobcov na prijatie opatrení obce zo dňa 9.7.2025. Z jej obsahu je zrejmé, že obec žiadnym

spôsobom nepotvrdila tvrdenia žalovaných o rušivých činoch žalovaných, len odkázala žalobcov na
orgány, v ktorých kompetencii je prejednávanie priestupkov alebo trestných činov proti občianskemu
spolunažívaniu a proti majetku.

37. Vzhľadom na neosvedčenie existencie rušivých činov sa teda súd nemohol zaoberať ani posúdením

ďalších podmienok potrebných pre záver o neoprávnenosti zásahov žalovaných, najmä z hľadiska ich
intenzity, t.j. či ide o zásah nad mieru primeranú pomerom alebo vážne ohrozujúci výkon práv žalobcov
atď.

38. Čo sa týka blokovania prístupovej cesty a neoprávneného vstupovania na pozemok, v tomto smere

žalobcovia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ani neoznačili.

39. Za takéhoto stavu súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemohol vyhovieť. Bude
preto vecou dokazovania v konaní vo veci samej, či žalobcovia unesú dôkazné bremeno vo vzťahuk skutkovým tvrdeniam, od ktorých odvodzujú uplatnený nárok a to napríklad aj výsluchom svedkov,
ktorých žalobcovia navrhli. Tento dôkaz súd v tomto štádiu konania nemohol vykonať. Krátka doba
na rozhodnutie o neodkladnom opatrení nevytvára priestor pre plnohodnotné dokazovanie, preto

súd relevantné skutočnosti zisťuje zjednodušeným procesným postupom, vychádzajúc z návrhu
a pripojených listinných dôkazov.

40. Zhrnúc vyššie uvedené súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde,

proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.