Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 13, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 41P/119/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224203002
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mésarošová

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1224203002.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou, v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, v konaní zastúpený
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816
16 Bratislava, dieťa matky: T.. C. Q., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom O. Z. potoku XXXX/XX,
K., a otca: T.. P. K., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom O. Z. potoku XXXX/XX, K., obaja zastúpení
splnomocnencom:IVANOVIČLEGALs.r.o.,sosídlomŠtúrova11,Bratislava,IČO:54434556,onávrhu
navrhovateľa - starého otca maloletého dieťaťa: T.. A. Q., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom Q. P.
XXXX/XX, J., zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s. r. o.,

so sídlom Ul. 17. novembra 3215, Čadca, IČO: 50 473 522, o úpravu styku starého otca s maloletým
dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa sa z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava II 23.09.2024 sa navrhovateľ, starý otec maloletého
B., domáhal úpravy styku s maloletým B. každú prvú nedeľu v mesiaci od 15.00 hod. do 18.00 hod.
za prítomnosti jedného z rodičov maloletého, pričom rodičia by boli povinní maloletého na styk riadne

a včas pripraviť.

2. Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že so svojou dcérou - matkou maloletého B., nemá dlhodobo
vybudovaný dobrý vzťah. Bolo to spôsobené vplyvom jeho bývalej manželky a matky jeho dcéry nad
ňou, čo vyústilo do nekomunikácie a narušených vzťahových väzieb medzi otcom a dcérou. Narodenie
jeho jediného vnuka B. mu bolo oznámené len formou sms, nemal možnosť ho vidieť ani sa s ním
stretnúť. Za účelom možnosti stretávania sa s maloletým B. sa osobne stretol s otcom maloletého a

snažil sa ho požiadať o možnosť občasnej návštevy a stretnutia s maloletým. Toto stretnutie nemalo
želaný efekt, aj keď otec maloletého s jeho stretávaním s maloletým nemá problém. Jediné, čo uviedol
bolo, že s tým nebude súhlasiť navrhovateľova dcéra - matka maloletého. Navrhovateľ má o vnuka
úprimný záujem, chcel by si s ním budovať vzťah, byť súčasťou jeho dôležitých životných mét a sviatkov,
akými sú narodeniny, meniny, a pod. Uvedomuje si, že vnuka ešte nevidel, je pre neho cudzí človek,
ale má záujem si budovať vzťah a stretávať sa s ním. Aj napriek vzdialenosti medzi K., kde žije vnuk
a J., kde žije navrhovateľ, chcel by ho vídať aspoň 1 až 2 krát za mesiac, za prítomnosti jedného z

rodičov maloletého. Poukázal ďalej na § 36 a § 28 Zákona o rodine a dodal, že matka maloletého mu
styk s vnukom dobrovoľne neumožní. K návrhu na začatie konania navrhovateľ pripojil rodný list matky
maloletého dieťaťa.3. Rodičia maloletého sa k návrhu starého otca vyjadrili podaním doručeným súdu 04.11.2024, v ktorom
žiadalinávrhzamietnuť.Uviedli,žematkajedcéroustaréhootca,ktorýoňuakodcérunikdyneprejavoval
reálny záujem, nestaral sa o ňu ani nevykonával žiadne kroky smerujúce k nadviazaniu bližšieho vzťahu

s ňou. Práve naopak, matka pociťovala v čase, keď bola v starostlivosti starého otca neustály psychický
tlak, odmeranosť, nezáujem, pocit neprijatia až obtiaže voči svojej osobe, čo vo veľkej miere prispelo
k narušeniu jej emocionálneho zdravia. Tento nezáujem a celkový negatívny postoj starého otca voči
svojej vlastnej dcére v čase, keď ho vo svojom živote potrebovala, nepríjemne ovplyvnili jej život. Aj keď
starý otec poukazuje na rozpad svojho manželstva s matkou svojej dcéry, ktorá mu mala údajne brániť

v kontakte s dcérou (matkou maloletého), opak je pravdou. Starý otec neprejavoval žiaden aktívny a
úprimný záujem o svoju dcéru ani počas dní, kedy ju mal vo svojej starostlivosti. Správal sa k nej takým
negatívnym a potupným spôsobom, že jeho vlastná dcéra (matka maloletého) mnohokrát odmietala
tráviť s ním, v resp. v jeho domácnosti, čas. Matka a otec majú na zreteli najlepší záujem svojho
maloletého syna, jeho zdravý emocionálny a psychický vývoj a nepovažujú za vhodné, ani v žiadnom
ohľade pre maloletého za prospešné, aby súd rozhodol v prospech starého otca. Je potrebné mať na

zreteli doterajší život starého otca a jeho pasívny až odmietavý prístup vo vzťahu k svojej dcére, ktorý
mu zjavne doposiaľ neprekážal a žiadnym spôsobom sa neangažoval, aby sa pokúsil napraviť svoj
negatívny postoj z minulosti. Taktiež sa nikdy nepokúšal nadviazať kontakt s partnerom matky (v tom
časeeštenieotcommaloletého)zaúčelomvzájomnéhopoznania.Starýotecnikdyneoslovilsvojudcéru
(matku) s požiadavkou navštíviť maloletého. Nepokúsil sa nadviazať pozitívny kontakt s matkou, ale

manipulatívne so svojou požiadavkou oslovil otca maloletého, ktorého sa snažil presvedčiť, aby si doma
„dupol" a nastolil pravidlo stretávania sa maloletého so starým otcom aj bez jej súhlasu. Otec maloletého
nevyjadril výslovný nesúhlas so stretávaním sa, avšak poukázal na dlhodobý nezáujem starého otca
o matku maloletého a doterajší nezáujem starého otca o svojho vnuka. Starý otec kontaktoval otca
maloletého prvýkrát vo veku maloletého 4 a 3 roka. Dve jednohodinové stretnutia otca maloletého so

starým otcom vyvolali u otca maloletého pochybnosti o úprimnom vzájomnom poznávaní a budovaní
si vzťahu, či už s vnukom alebo s oboma rodičmi maloletého. Matka maloletého aj napriek svojím
obavám a nespočetnému množstvu negatívnych spomienok z detstva v spojitosti so svojím otcom,
sa v dobrej viere rozhodla oznámiť starému otcovi radostnú správu o narodení maloletého, dúfajúc,
že sa jeho postoj po rokoch zmenil, avšak znova sa jej dostalo negatívnej, konfrontačnej odpovede

s vyjadrením jeho vyhraneného defenzívneho postoja (odpoveď starého otca na správu o narodení
maloletého: „Gratulujem, dúfam, že mi rovnako ako tvoja matka budeš brániť v stretávaniu sa.") Starý
otec sa ani v takejto situácií nezmohol na vyjadrenie radosti, či akejkoľvek pozitívnej emócie, ale s
poukazom na vlastný egoistický prístup, sa snaží vzbudiť u svojej dcéry pocit viny. Rodičia sú názoru,
že záujem maloletého dieťaťa má byť zameraný na zdravé a harmonické rodinné prostredie. Starý otec

svojím prístupom počas života ako otec, ale aj teraz ako starý otec, narušuje túto stabilitu rodinného
prostredia.

4. Starý otec maloletého v replike doručenej súdu 06.03.2025 uviedol, že od narodenia jeho dcéry ju
nemohol vziať na ruky, pretože mu ju jej matka hneď brala a vystupovala voči nemu, akoby ich dcéra

bola jej vlastníctvom. Krátko po jej narodení, keď mala dcéra dva mesiace, sa jeho manželka s dcérou
odsťahovala k svojej matke. Nasledoval rozvod, žiadal striedavú starostlivosť, avšak bezúspešne. V
čase, keď mala dcéra približne 5,5 roka až do jej veku 10,5 roka bol ich styk dodržiavaný v zmysle súdnej
úpravy styku dieťaťa s rodičmi. V tomto čase už bol otcom druhej dcéry, bol na rodičovskej dovolenke
a v tomto období sa obe jeho deti stretávali a mali sa radi. Keď bola matka maloletého desaťročná,

prerušil sa ich styk a od tej doby ju nevídal okrem 3 stretnutí, jedenkrát na 15-te narodeniny, keď ju
jeho žena vyzdvihla zo školy a dvakrát po jej plnoletosti, kde odpor voči nemu a ním videnej pravde
spôsobil stratu úcty. Do veku matky zhruba 10,5 roka bol so svojou dcérou dvakrát na Vianoce a dvakrát
na dovolenke. Nie je pravda, že o ňu nemal záujem alebo že mu bola ľahostajná. Platil výživné a v
nasledujúcom období bolo podaných 144 podaní za nedodržiavanie rozhodnutia súdu o styku dieťaťa s

otcom zo strany matky. Mal pocit, že matka dcéru podnecuje proti nemu a tri mesiace pred dovŕšením
dcérinej plnoletosti žiadala zákaz stretávania sa s otcom. Pokiaľ platil výživné, bolo všetko v poriadku,
aj keď dieťa nevidel. Preto začal odkladať výživné na samostatný účet, čoho výsledkom bolo, že matka
nedodržiavalarozhodnutiesúduadcéretvrdila,ževýživnéneplatí.Nadoplnenieuviedol,žeoduzavretia
druhého manželstva ubehlo 35 rokov a stále trvá. Vychoval ďalšie dieťa, vyššie spomínanú dcéru, ktorá

je už dnes samostatná a má 32 rokov. Ako každý rodič ani on nie je dokonalý a urobil nejaké chyby. Ale
nebolo by spravodlivé tvrdiť, že zlyhanie pri budovaní vzťahu s matkou maloletého je iba na jeho strane.
Matka maloletého s ním nechcela komunikovať, ignorovala všetky jeho sms správy. S otcom maloletého
sastretlidvakrátaodmietol,žeišloomanipuláciu.Jepravda,žesms,ktorougratulovaldcéreknarodeniuvnuka, nebola napísaná formou, akú si predstavovala. Priznal, že si ironickú poznámku o bránení
stretávania mohol odpustiť, ale sprevádzala ju trpkosť z pokazeného vzťahu. Radosť z narodenia vnuka
mu kazila predstava, že ani s týmto dieťaťom nebude môcť udržiavať vzťah tak, ako by chcel. Za 4,5 roka

mu mohli poslať aspoň svoju adresu. Dnes mu dcéra vyčíta nezáujem, nechce, aby mu to v budúcnosti
vyčítal aj vnuk. Preto chce urobiť všetko čo sa dá, aby sa minulosť neopakovala. Má o vnuka úprimný
záujem, chce ho poznať a mať rovnaké možnosti, ako majú iní starí rodičia.

5. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov účastníkov, výsluchom účastníkov konania,

listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutočný a právny stav veci:

6. Na pojednávaní konanom 28.04.2025 právny zástupca starého otca zotrval na podanom návrhu a
ponechal na úvahe súdu nariadenie výchovného opatrenia, aby sa účastníci podrobili psychologickému
výcviku a zdokonalení komunikácie za účelom stretávania sa starého otca s maloletým, pretože
navrhovateľ nevie donútiť matku, aby s ním komunikovala (súd uznesením vyhláseným na pojednávaní

13.10.2025 konanie o nariadenie výchovného opatrenia nezačal).

7. Právny zástupca rodičov na pojednávaní predložil uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn.
18Er/1493/2005 zo 16.09.2024, t.j. 7 dní pred podaním návrhu starého otca, v ktorom uznesení súd
ukladá povinnému, navrhovateľovi, povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

8. Z výsluchu navrhovateľa vyplýva, že rodičov maloletého oslovil s požiadavkou o stretnutie sa s
maloletým po 4 rokoch od narodenia maloletého, medzitým bola komunikácia cez sms iba z jeho strany.
Keď videl, že neprichádza do úvahy stretnúť sa, riešil to cez centrálny register a našiel kontakt na otca.
S rodičmi maloletého sa nenavštevujú. Svojho vnuka nevidel, nevidel ho ani na fotografiách, ani videu.

Na otázku, aby starý otec ozrejmil, prečo návrh na úpravu styku podal až v septembri 2024 odpovedal,
že niekoľkokrát sa snažil dohodnúť, ale aj neodpovedanie je odpoveďou. Na pojednávaní konanom
16.06.2025 starý otec predložil žiadosť o osobné stretnutie, emailovú komunikáciu z 24.04.2025 a
textovú komunikáciu.

9. Z výsluchu matky vyplýva, že nesúhlasí s podaným návrhom, pretože starý otec nemá žiaden
vzťah nielen k maloletému, ale ani ku nej. Naposledy sa stretli, keď mala 18 rokov. Roky predtým sa
nestretávali, pretože prestala chodiť k nemu na víkendy. So svojím otcom, starým otcom maloletého, sa
stretávali od jej 5 rokov do 10 rokov každý druhý víkend. Víkendy trávila so svojou sestrou a nevlastným
bratom. Doteraz nie je s nimi v kontakte, vzťahy medzi nimi nevznikli. Počas týchto víkendov strážila

sestru. Otec s ňou viedol rozhovory o jej mame, čo ona spôsobila. Matka prestala k nemu chodiť, keď
mala približne 10 rokov. Pamätá sa, ako jej mama hovorila, že má chodiť k otcovi a robiť si s ním vzťah,
ale nevnímala to tak, že prichádza do rodiny. Jej otec sa domáhal stretnutí a po plnoletosti mu povedala,
nech ju ďalej nekontaktuje. Na sviatok jej napísal sms-ku, ale čokoľvek, čo dostala od otca, zostalo u
neho doma, aby jej sestra nežiarlila. Ďalej uviedla, že jej otec nebol prítomný pri významných udalostiach

ako napr. maturite, nedala mu vedieť, že ukončila štúdium. Nebol prítomný ani pri jedných promóciách.
Vzťahy boli tak narušené, že nevidela dôvod mu to oznamovať. Keď sa jej narodil syn, zvažovala, či mu
dá vedieť, bála sa jeho reakcie. Formou sms mu dala vedieť, že sa jej narodil syn. Bola to vecná sms-
ka, bez emócii. Odpoveď bola pre ňu nepríjemná, bolo to niečo v tom zmysle, že jej gratuluje a dúfa, že
svojho vnuka nebude môcť rovnako vidieť ako ju. Do týždňa od tejto sms bol maloletý hospitalizovaný,

ona bola sklamaná z tej odpovede a ďalej už musela riešiť hospitalizáciu. Maloletému bol zistený nádor
semenníka. Matka maloletého sa potrebovala sústrediť na tieto veci a svojmu otcovi napísala, že jej
je ľúto, že opäť vyťahuje staré veci a nikam sa neposúvajú a chce s ním ukončiť akýkoľvek kontakt
a vtedy si ho zablokovala v telefónne, preto správy alebo telefonáty od jej otca sa k nej nedostanú.
So synom chodievali pravidelne na vyšetrenia. Zo začiatku chodili raz do týždňa na urológiu a raz do

týždňa na onkológiu. Bol hospitalizovaný, keď mal 7 týždňov. Takto to trvalo až do jedného roka, keď
mal ďalšiu operáciu a pokračuje to doteraz. Je stále sledovaný, zdravotný stav maloletého je primeraný.
Komunikácia s jej otcom prišla ako posledná vec, ktorú by chcela riešiť. Na otázku či má matka záujem
obnoviť vzťah so svojím otcom, odpovedala, že sa snažila s tým, že sa nebude rozprávať o jej mame,
kam kto koho nepripravil. Vždy sa to zvrtlo na obviňovanie jej mamy a po tých rokoch nevidí jediný

dôvod ani cestu, akoby sa dalo niečo vytvoriť. Matka ďalej uviedla, že maloletý chodí do škôlky od 08.30
hod. do 16.00 hod. - 16.30 hod., cez víkend idú na výlet alebo za rodinou, partnerovou rodinou alebo
jej rodinou. Ku stretnutiu otca maloletého s jej otcom uviedla, že sa spoznali telefonicky, jej otec mu
navrhol stretnutie. Otec maloletého iba okrajovo vedel do akej rodiny ide, ako funguje s rodičmi, vedel,že nekomunikuje s otcom. Vedel aj o tej sms, ktorú posielala pri narodení a odpovedi. Keď mu starý
otec maloletého navrhol, aby sa stretli, tak mu povedala, nech sa stretnú. Rozprávali sa o stretávaní,
vídaní vnuka. Mali ešte jedno stretnutie, kde bol na otca maloletého robený nátlak, aby sa vyjadril

k stretávaniu, pričom ona dovtedy nebola kontaktovaná vôbec svojím otcom. Potom dostala zásielku
zo súdu, čo vlastne dokazuje formu komunikácie jej otca a to, že sa vie rozprávať iba na súde. Na
otázku právneho zástupcu starého otca, čo matke bránilo, keď jej otec skontaktoval jej partnera, aby
sa stretnutia zúčastnila, odpovedala, že jej otec kontaktoval jej partnera a ona nebola vyzvaná, aby sa
stretnutia zúčastnila. Keď otec maloletého nepotvrdil starému otcovi na tom stretnutí, že chcú, aby sa

stretával so svojím vnukom, prišlo oznámenie zo súdu. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu starého
otca,prečonereagovalaaninaichvýzvuomimosúdnerokovaniaz29.04.2025,matkaodpovedala,žesa
dohodli, že si neprajú mimosúdnu dohodu po tom, čo si vypočuli na súde, že to bolo opäť o minulosti, o jej
mame. Matka maloletého jednoznačne potvrdila, že má absolútnu nedôveru k otcovi a úprimnosti týchto
stretnutí. Zároveň chce chrániť maloletého pred stresom, ktorý zažívala ona ako dieťa. Na ďalšiu otázku
právneho zástupcu starého otca, či by bola matka ochotná dnes (t.j. v deň pojednávania 16.06.2025) po

škôlke umožniť starému otcovi sa stretnúť so svojím vnukom aspoň na 5 minúť, matka odpovedala: „o
čom by sa s ním rozprával, neviem si predstaviť o čom by spolu komunikovali.“ Nechce ho stresovať, je
jej nepríjemné stretávať sa s otcom, preto nechce, aby sa stretávalo jej dieťa so starým otcom.

10. Z výsluchu otca maloletého vyplýva, že nesúhlasí s návrhom starého otca na stretávanie sa s

maloletým, nakoľko celá táto aktivita spôsobuje stres jeho partnerke (matke maloletého), zaťažuje
to fungovanie ich rodiny. Berie to ako uzatvorenú vec, ktorá sa stala v minulosti a nepovažuje za
potrebné to otvárať. Ohľadom prvého stretnutia s navrhovateľom uviedol, že nevedel o čo pôjde, preto
sa ho zúčastnil. Do telefónu mu navrhovateľ nechcel povedať, čo bude predmetom a trval na osobnom
stretnutí, ktoré sa udialo ešte v deň telefonátu. Otec maloletého si myslel, že môže ísť o vážnu životnú

situáciu a navrhovateľ sa nevedel skontaktovať s jeho partnerkou. Na stretnutí starý otec navrhol
stretávanie sa s vnukom, na čo mu otec povedal, že pokiaľ s týmto matka nebude mať výslovný problém,
on im brániť nebude, ale rozhodnutie musí prísť od matky, nakoľko vedel, že majú narušené vzťahy.
Potom celá diskusia prebiehala o histórii vzťahu navrhovateľa a jeho bývalej manželky, bolo to celé gro
diskusie. Svoju partnerku prijal tak ako bolo, že sa nekontaktovala so svojím otcom. Zhruba po mesiaci

ho navrhovateľ kontaktoval znova, niekedy v septembri 2024, prvé stretnutie bolo 06.08.2024. Na druhé
stretnutie išiel zo slušnosti, netušil, kam sa to bude ďalej rozvíjať a zaujímalo ho to. Na stretnutí znova
preberali rodinnú históriu, kto kedy mal čo urobiť, a to ako mal budovať vzťahy. Na otázku stretávania
sa s maloletým zopakoval, že ak s týmto návrhom bude súhlasiť matka, on nebude proti, ale určite
nebude podporovať túto aktivitu a podporí postoj matky maloletého. Počas rozhovoru sa navrhovateľ

vyjadril, že si má ako otec rodiny dupnúť a povedať ako to bude. Bol tam taký náhľad, že nerešpektovať
rozhodnutia matky a obísť jej rozhodnutie a sprostredkovať stretnutie bez jej vedomia, alebo bez toho,
aby s tým súhlasila. Vtedy sa otec rozhodol, že toto nemá význam a nepraje si, aby sa maloletý stretával
so starým otcom, nakoľko môže ísť o manipulatívnu komunikáciu od starého otca voči im ako rodičom,
prípadne nejaké osočovanie. Medzičasom dostal sms od navrhovateľa s textom: „kto chce rieši, kto

chce nerieši a tri bodky,“ to bola celá sms-ka. Nasledoval telefonát od navrhovateľa s tým, že už bol
podaný návrh starého otca, ktorý mu povedal, že ak sa dohodnú, vie všetko stiahnuť. Otec maloletého
mu odpovedal, že riešenie situácie je už súdnou cestou a nemá mu k tomu viac čo povedať. Matka ani
on nemajú záujem, aby sa maloletý stretával so starým otcom, nakoľko to obmedzuje fungovanie ich
rodiny a časový fond toho, ktorý chcú venovať rodine, pretože čakajú druhé dieťa. Na otázku právneho

zástupcu starého otca, čo otcovi osobne prekáža pri stretávaní maloletého so starým otcom odpovedal,
že je pre neho cudzí človek, nemá vybudovaný vzťah s matkou maloletého a nevidí dôvod, prečo by sa
mal jeho syn stretávať s niekým, kto je pre neho cudzím a z ktorého nemá jeho partnerka dobrý pocit
a mala z neho traumy z detstva.

11. Kolízny opatrovník ako zástupca maloletého dieťaťa v konaní uviedol, že vzťahy sú narušené najmä
zo strany matky a za tie roky sa nezlepšili. Z toho súvisí vzťah maloletého, ktorý je malý, aby sa
vedel vyjadriť. V súčasnosti si nevie predstaviť, ako by tie stretnutia mali vyzerať. Matka ťažko znáša
stretávanie so svojím otcom, nemá vôľu sa stretávať so svojím otcom a maloletý je viazaný na svojich
rodičov.

12. Dňa 30.06.2025 bol súdu doručený úradný záznam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava
č. záznamu 2025/385438, z ktorého vyplýva, že 25.06.2025 sa na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava-Staré Mesto, dostavil starý otec maloletého B., aby objasnil svoj pohľad na situáciu, ktorávznikla medzi ním a matkou maloletého. Uviedol, že medzi ním a jeho dcérou sú vzťahy rozvrátené
a hlboko narušené a dcéra mu bráni v stretávaní s vnukom. Dňa 18.06.2025 úrad vykonal telefonický
rozhovor s matkou maloletého B., ktorá im takisto uviedla svoj postoj k veci. Uviedla, že nakoľko sa

ani ona, ani otec maloletého so starým otcom nestretávajú, maloletý ho nepozná, nevie ako by toto
stretávanie malo prebiehať.

13. Právny zástupca starého otca právom záverečnej reči poukázal na to, že vzťahy medzi starým
otcom a matkou maloletého nie sú dobré. Mal však za to, že na jednej strane matka používa slová ako

„úprimnosť, záujem, stretávanie sa, zlepšenie vzťahov“, avšak na strane druhej sama nedáva otcovi,
starému otcovi maloletého, reálnu možnosť tieto vzťahy zlepšiť. Matka sa správa ako by bol starý otec
mŕtvy a dieťa ani nevie, že má aj druhého starého otca, čo sama priznala na prvom pojednávaní, že
ho ako rodičia k uvedenému nevedú. Predložili SMS komunikáciu, ktorá je jednostranná, nakoľko SMS
správy píše iba navrhovateľ a nikto mu na tieto správy neodpovedá. Maloleté dieťa by nemalo byť
zaťahované do týchto sporov a malo by dôjsť k optimalizácii rodinných vzťahov aspoň na elementárnu,

normálnu úroveň, aby starý otec mal možnosť stretávať sa so svojím vnukom. Ak matka tvrdí, že nechce
maloletého vystavovať stresu, nie je im zrejmé, akým spôsobom by stretnutie so starým otcom mohlo
u dieťaťa stres vyvolať. Navyše, aj samotný petit návrhu je formulovaný tak, že stretávania sa majú
uskutočňovať za prítomnosti jedného z rodičov. Pokiaľ matka nemá záujem byť pri týchto stretnutiach
prítomná, maloleté dieťa má aj druhého rodiča - otca, ktorý sa týchto stretnutí môže zúčastniť. Starý

otec vyjadruje ľútosť nad nevybudovaným vzťahom so svojou dcérou a úprimnú snahu ho v budúcnosti
zlepšiť. Zároveň verí, že ak existuje možnosť niečo zmeniť alebo zlepšiť, je ochotný a pripravený to
urobiť. Je potrebné, aby mu jeho dcéra poskytla šancu - nielen na kontakt s vnukom, ale aj možnosť, aby
mohli ako dvaja dospelí ľudia začať pracovať na obnovení a postupnom budovaní vzájomného vzťahu.

14. Právny zástupca rodičov maloletého dieťa právom záverečnej reči uviedol, že najlepším záujmom
tohoto dieťaťa je zachovanie pokojného a stabilného prostredia, nie jeho narušenie vstupom pre neho
cudzej osoby, ktorú dieťa vôbec nepozná a ktorá je zdrojom hlbokej traumy pre jeho vlastnú matku.
Nepopiera základný princíp, že starí rodičia môžu mať právo na styk so svojimi vnúčatami. Toto právo
nie je bezpodmienečné a absolútne. Poukázal na súdnu prax v tejto oblasti, podľa ktorej proti zhodnému

stanovisku rodičov, ktorí sa na súde vyslovia proti stretávaniu ich dieťaťa s jeho starými rodičmi,
môže súd rozhodnúť iba ak by to odôvodňovali skutočne výnimočné okolnosti prípadu, a to najmä
za predpokladu, že ide o osobu, s ktorou má dieťa vybudovaný veľmi silný citový vzťah a samo sa
s ním chce stretávať. V tejto súvislosti odkázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 56/2017, v ktorom ústavný súd potvrdil, že stretnutia rodiča alebo iného príbuzného s

dieťaťom za podmienok hlboko narušených vzťahov môžu byť pre dieťa nielen nevhodné, ale priamo
škodlivé. Súd v tomto rozhodnutí zdôraznil, že primárnu zodpovednosť za výchovu dieťaťa majú jeho
rodičia, a ak títo rodičia nesúhlasia s tým, aby sa dieťa stretávalo so starými rodičmi z konkrétnych,
odôvodnených dôvodov, súd musí na tento postoj prihliadať s náležitou vážnosťou. Podobne Krajský súd
v Ostrave zamietol návrh starých rodičov na úpravu styku s odôvodnením, že je potrebné vziať do úvahy

vážne narušené vzťahy medzi starými rodičmi a rodičom dieťaťa, ktoré priamo narúšajú najlepší záujem
maloletého. Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze sp. zn. III. ÚS 928/22 vymedzil podmienky,
za ktorých možno styk s príbuzným upraviť. Zdôraznil, že takýto styk možno upraviť len pri existencii
citového vzťahu medzi dieťaťom a príbuzným, ktorý nie je iba prechodný, a že nedostatok tohto styku
by pre dieťa znamenal konkrétnu ujmu. Inak povedané, súd môže zasiahnuť a upraviť styk tam, kde

už existujúci citový vzťah hrozí prerušením, čo by bolo na škodu dieťaťa. Súd však nemá právomoc
umelo vytvárať citové väzby tam, kde nikdy nevznikli. Toto nie je prípad, kde by hrozilo pretrhnutie
existujúceho citového puta. Navrhovateľ maloletého B. nikdy nevidel. Maloletý B. svojho starého otca
vôbec nepozná. Medzi nimi neexistuje žiadna citová väzba, spoločná spomienka, spoločný zážitok.
Nevzniknutie citovej väzby medzi navrhovateľom a maloletým nie je náhodným dôsledkom vzdialenosti,

nie je dôsledkom pracovného vyťaženia rodičov, je priamym dôsledkom toho, že medzi navrhovateľom a
matkou maloletého neexistuje žiadny funkčný vzťah. A tento stav nevznikol zo dňa na deň, je výsledkom
celoživotného vzorca správania navrhovateľa voči jeho vlastnej dcére. Matka maloletého výslovne
uviedla vo svojej výpovedi, že naposledy komunikovala so svojím otcom, navrhovateľom, vo veku
osemnásť rokov. To znamená, že v čase, keď sa rozhodovala o prerušení kontaktu so svojím otcom,

nebola maloleté dieťa ovplyvnené niekým iným. Matka väčšinu svojho detstva a celú svoju dospelosť
prežila bez kontaktu so svojím otcom. Je až nepredstaviteľné, že po 17 rokoch nekomunikácie napíše
rodič svojej dcére ako prvú reakciu na narodenie jej dieťaťa nie gratulačnú správu, ale hrozbu súdnym
sporom. Matka kvôli vzťahu so svojím otcom vyhľadala odbornú pomoc psychológa. Trauma, ktorúzažila, bola natoľko vážna, že potrebovala profesionálnu terapiu. Primárnym motívom pre odmietnutie
kontaktu medzi jej synom a jej otcom je ochrana vlastného dieťaťa. Nechce, aby jej syn zažil to isté, čo
zažila ona, aby bol vystavený manipuláciám, psychickému tlaku, podkopávaniu dôvery v rodičov. Otec

maloletého plne podporuje jej rozhodnutie. Faktom, ktorý tento prípad robí ešte citlivejším, je zdravotný
stav maloletého B.. Maloletý má vážne zdravotné problémy. V siedmom týždni svojho života mu bol
diagnostikovaný nádor semenníka. Podstúpil dve operácie v ranom veku. Dodnes je pod pravidelnou
lekárskou kontrolou a má obmedzenia v kontaktných športoch. To znamená, že jeho detstvo je od
začiatku poznačené zdravotnými komplikáciami, ktoré si vyžadujú nielen lekársku starostlivosť, ale

predovšetkým stabilné a pokojné rodinné prostredie, ktoré mu umožní zdravý citový a fyzický vývoj.
Vstup cudzej osoby, osoby, ktorú nepozná a ktorá je zdrojom hlbokej traumy pre jeho matku, by túto
stabilitu nevyhnutne narušil. Matka by bola vystavená stresu z kontaktu so svojím otcom, a tento stres
by sa nevyhnutne preniesol na dieťa. Dieťa by cítilo napätie svojej matky, cítilo by, že sa deje niečo zlé,
že je niekto, kto spôsobuje jeho matke bolesť. A toto by malo priamy negatívny dopad nielen na jeho
psychický, ale aj na jeho fyzický zdravotný stav. Ďalej právny zástupca rodičov uviedol, že na druhom

stretnutí navrhovateľ vyvíjal nátlak na otca maloletého, aby si „dupol" a rozhodol bez súhlasu matky.
Snažil sa teda matku úplne obísť, ignorovať jej postoj a presvedčiť otca, aby konal proti jej vôli. Maloletý
žije s oboma rodičmi, ktorí sa o neho starajú, milujú ho a poskytujú mu všetko, čo potrebuje. Má širokú
rodinu z oboch strán, má starých rodičov z matkinej strany. Neexistuje žiadne vákuum v jeho živote,
ktoré by navrhovateľ mal alebo mohol vyplniť.

15. Kolízny opatrovník právom záverečnej reči navrhol, aby styk maloletého so starým otcom nebol
upravený.

16. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

17. Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;
deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti

možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

18. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita

prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

19. Podľa § 25 ods. 1 a 5 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým

dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (ods. 1). Ak je to potrebné v záujme
maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi
osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane (ods. 5).

20. Podľa § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa (ods. 1). Rodičovské práva a
povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (ods. 2).ň

21. Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia
majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.22.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

23. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a

manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

24. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

25. Keďže § 25 ods. 5 druhá veta Zákona o rodine odkazuje na primerané použitie odsekov 1 až
4, styk dieťaťa s týmito blízkymi osobami môže byť aj predmetom dohody medzi rodičmi podľa § 25
ods. 1 Zákona o rodine. Uvedenú problematiku rozoberalo aj rozhodnutie R 63/1965, podľa ktorého
pri rozhodovaní o tom, či a za akých podmienok možno uložiť rodičom povinnosť strpieť, aby sa ich

dieťa stýkalo s inou osobou, ktorá nežije s nimi v spoločnej domácnosti, ktorej dieťa nie je zverené
do výchovy a ktorá nemá na styk s dieťaťom právny nárok, treba vychádzať z toho, že tu ide o
obmedzenie rodičovských práv rodičov, ktoré môže súd vysloviť len z dôvodov uvedených v § 44 ods.
1 a 2 Zákona o rodine (teraz § 38). Súčasná moderná právna úprava, ktorá plne rešpektuje záujem
dieťaťa ako prvoradé hľadisko, akceptuje, že dieťa môže mať ku svojim starým rodičom alebo iným

príbuzným silné citové väzby, tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa je
na nich citovo naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia,
jeho duševný a citový rozvoj a pod. Súd však musí prihliadať aj na vek, zdravotný stav a pod. týchto
príbuzných. Zároveň musí vziať do úvahy okrem záujmu dieťaťa aj to, že podľa § 30 ods. 1 Zákona o
rodine majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa rodičia, ktorí majú právo vychovávať deti v zhode

s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Súd musí so zreteľom na vek a rozumovú
vyspelosť dieťaťa uvážiť aj jeho názor podľa § 43 Zákona o rodine. Záujem dieťaťa však nie je pri
úprave styku s blízkymi osobami jediným kritériom. Druhým podstatným kritériom je to, že tento styk
vyžadujú pomery v rodine. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritou záujem dieťaťa, ktorý
si nemožno zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov, či blízkych osôb o spôsobe a podmienkach

ich výchovného pôsobenia. Treba uviesť, že posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa nie je skutkovou
otázkou, ale právnym posúdením veci.

26. Z výsluchu účastníkov konania ako aj rodného listu matky maloletého mal súd preukázané, že
navrhovateľ je otcom matky maloletého B.. Ani od podania návrhu starým otcom nedošlo k žiadnej

náprave vzťahov medzi ním a matkou maloletého, ktorá rovnako ako ani otec maloletého nesúhlasili so
stretávaním starého otca s maloletým. V priebehu konania bolo vidieť, že medzi starým otcom a rodičmi
maloletého, predovšetkým matkou maloletého stále pretrvávajú názorové rozpory a starý otec sa vracia
do minulosti napriek jeho verbalizovanému záujmu napraviť vzťahy medzi ním a matkou maloletého.

27. Maloletý B. od narodenia žije v spoločnej domácnosti s rodičmi. V čase rozhodovania súdu má
maloletý 5 rokov a 9 mesiacov. Podľa vyjadrenia matky, krátko po narodení bol hospitalizovaný pre
nádor semeníkov a v súčasnosti je stále sledovaný. Obaja rodičia žijú v harmonickom partnerstve. K
maloletému majú vybudovaný silný citový vzťah a zabezpečujú mu všetky potreby a podmienky pre
riadny život.

28. Vzhľadom na vek maloletého dieťaťa a povahu sporu v tomto prípade, neumožňujúce výsluch
maloletého dieťaťa, ktoré by iba ťažko dokázalo poskytnúť hodnotné informácie o vzťahu rodičov, resp.
matky a starého otca, súd výsluch maloletého nevykonal. Maloletý B. starého otca ešte vôbec nevidel,
nepozná ho. Navrhovateľ je pre maloletého B. cudzí človek. Súd aj z tohto dôvodu názor maloletého

v tomto konaní nezisťoval.

29. Súd skúmal, či je úprava styku so starým otcom potrebná v záujme maloletého B.. Hodnotil,
aký prínos pre dieťa by mala úprava styku. Jediným pozitívom úpravy styku sa na prvý pohľad javímožnosť postupného vytvárania citového puta maloletého a starého otca, navrhovateľa. Rodičia majú
rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa, vrátane výberu svetonázoru, životného štýlu a vzťahov k iným
osobám. V súčasnosti je v najlepšom záujme maloletého B. vytvorenie najužšej pevnej citovej väzby s

matkou a otcom. Dieťa má mať najlepšie možné podmienky na svoj zdravý vývoj s prihliadnutím na jeho
individuálne potreby. Nie je v záujme maloletého B., aby sa stýkal so starým otcom v rozpore s vôľou
rodičov, ktorí sú v konflikte so starým otcom. Najmä matka dieťaťa stále prežíva sklamanie zo vzťahu so
starým otcom dieťaťa až tak, že to zasahuje do jej citovej integrity. Narodenie maloletého B. oznámila
starému otcovi maloletého formou sms správy a odpoveď na ňu bola podľa jej vyjadrenia nepríjemná.

Táto správa v nej vyvolala negatívne emócie. Keď mal maloletý 7 týždňov, bol hospitalizovaný pre
diagnostikovaný nádor semeníka. Starému otcovi odpísala, že jej je ľúto, že vyťahuje opäť staré veci a
chce s ním kontakt ukončiť a následne si ho zablokovala v telefóne. Nie je preto v záujme maloletého
dieťaťa, aby bolo vystavené dusnej atmosfére medzi matkou, otcom na jednej strane a starým otcom
na druhej strane, ktorí majú voči sebe nepriateľský postoj. Dieťaťu v takom veku ako je maloletý B., nie
je možné vysvetliť situáciu, ktorej nerozumie, ale vníma ju. Napätie medzi osobami, ktoré sú v kontakte

s dieťaťom nemôže pozitívne vplývať na psychiku a zdravý vývoj dieťaťa. Dieťa nemôže byť nástrojom
ovládania. Starý otec maloletého nerešpektuje vôľu a dôvody svojej dcéry a otca dieťaťa, pre ktoré sa
dieťa nestretáva so starým otcom a pre ktoré doposiaľ ani nedošlo k akémukoľvek kontaktu starého
otca a maloletého a nerešpektuje ani rozhodnutia matky v minulosti. Starý otec napriek jednoznačnému
postoju rodičov trval na úprave styku s maloletým B.. Z hľadiska záujmu dieťaťa je prioritný vzťah s

rodičmi, pred starým rodičom. Starý otec presadzuje svoju vôľu na styk s vnukom proti vôli jeho rodičov.

30. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa a Zákona o rodine je záujem maloletého dieťaťa prvoradým
hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Najlepším záujmom maloletého
dieťaťa nepochybne je, aby žilo v prostredí, ktoré je bezpečné a bezkonfliktné. V najlepšom záujme

maloletého dieťaťa je tiež to, aby poznalo svojich starých rodičov. Z vykonaného dokazovania mal
súd nepochybne preukázané, že medzi matkou maloletého a starým otcom dlhodobo pretrvávajú
konflikty, ktoré spočívajú v rozdielnych názoroch na ich vzájomné vzťahy, ako aj dôvodoch nestretávania
sa, avšak v konaní bolo nesporné, že tieto vzťahy medzi matkou maloletého a starým otcom sú
narušené dlhodobo, resp. vzťah medzi matkou maloletého a jej otcom nie je žiadny. Ako vyplynulo z

výpovede matky, k navrhovateľovi prestala chodiť, keď mala desať rokov. Jej otec nebol prítomný pri
jej významných udalostiach - maturite, nedala mu vedieť, že ukončila štúdium a nebol prítomný ani pri
jedných promóciách. Úlohou súdu nebolo naprávať vzťah matky maloletého s jej otcom, navrhovateľom,
ale posúdiť, či sú splnené podmienky na úpravu styku starého otca s maloletým B.. Obaja rodičia
maloletého B. sa opakovane vyjadrili, že nesúhlasia so stretávaním sa starého otca s ich maloletým

synom.

31. Jednoznačný názor rodičov a ich stanovisko ku stretávaniu sa starého otca s maloletým, ako aj ich
vzájomnú súdržnosť možno vidieť v tom, že otec maloletého sa na stretnutí so starým otcom vyjadril,
že nemá problém, aby sa stretával s vnukom, ale toto rozhodnutie musí prísť od matky a pokiaľ matka

s týmto nebude mať problém, otec im brániť nebude. Z výsluchu otca na pojednávaní tiež vyplynulo,
že navrhovateľ sa pred otcom vyjadril, aby si ako otec rodiny „dupol“ a povedal ako to bude, čo otec
vyhodnotil ako manipulatívnu komunikáciu voči nim ako rodičom zo strany starého otca. Stanovisko
rodičov je rozhodné a otec maloletého plne rešpektuje želanie matky, ktorá v priebehu celého konania
zotrvala na jasnom stanovisku, že nesúhlasí so stretávaním sa starého otca s maloletým. Ako dôvod

uvádzala tú skutočnosť, že so svojím otcom nemá vybudovaný žiadny vzťah, nekomunikujú spolu,
nenavštevujú sa, jej otec nebol prítomný ani pri iných jej významných životných situáciách a je jej
nepríjemné stretávať sa s ním, od čoho odvodzovala aj obavy o maloletého tvrdiac, že ho nechce
stresovať.

32. V konaní nebolo ani preukázané, že by maloletý B. alebo rodičia trpeli odlúčením od starého otca.
Je tomu tak preto, že medzi maloletým B. a navrhovateľom žiadne puto doposiaľ nevzniklo. Starý otec
podal návrh na úpravu styku s maloletým až v septembri 2024, teda po viac ako 4 rokov od narodenia
maloletého, pričom ani nevie ako maloletý vyzerá, nevidel ho ani na fotografiách. Je potrebné zdôrazniť,
že rodičia vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti v zmysle ustanovení Zákona o rodine a iných

právnych predpisov na ochranu detí a sú to milujúci rodičia, ktorí sa snažia vychovať svoje dieťa podľa
toho, čo je pre neho najlepšie v zhode s ich presvedčením.33. Reflektujúc uvedené súd konštatuje, že argumenty uvádzané navrhovateľom nepreukazujú
dôvodnosť úpravy styku starého otca s maloletým a nie je ani v záujme maloletého dieťaťa, aby sa
stretávalo za daných okolností so starým otcom, keď vzťahy medzi starým otcom a matkou sú vážne

narušené. V tomto súd prisvedčil tvrdeniu rodičov, resp. matky, ktorá tvrdila, že ju kontaktovanie sa s
navrhovateľom stresuje a tento stres by prenášala na svoje maloleté dieťa, ktoré má navyše zdravotné
problémy a pre svoj zdravý psychický a fyzický vývin potrebuje pokojné a stabilné prostredie.

34. Vynútený kontakt maloletého so starým otcom, ktorý navrhoval upraviť stretávanie sa za prítomnosti

rodičov by tieto konflikty medzi matkou a jej otcom prehĺbil a mal by na maloleté dieťa negatívny vplyv.
Pokiaľ nefunguje vzťah starého otca maloletého s matkou, nemôže fungovať ani vzťah starý rodič a
maloleté dieťa a dieťa nemôže vyrastať v takejto konfliktnej a napätej situácii, aby to malo neblahý dopad
na jeho ďalší psychický vývoj a vzťahy v budúcnosti. Pokiaľ sa toto nevyrieši súd má za to, že nie je
v záujme maloletého, aby bol upravovaný styk starého otca s maloletým B.. Ak budú zastabilizované
vzťahy rodičov so starým otcom je pravdepodobné, že maloletý si bude budovať vzťahy aj so starým

otcom. Pozitíva prípadnej úpravy styku starého otca s maloletým, prevýšili jej negatíva. Maloletý B.
nemá k starému otcovi vytvorený žiadny vzťah a starého otca nepozná. Preto absencia styku so starým
otcom v čase rozhodovania súdu nepredstavuje pre maloletého B. citovú ujmu. V danom prípade záujem
maloletého dieťaťa spočívajúci v tom, aby žilo v bezpečnom a stabilnom prostredí podľa názoru súdu
prevažuje nad záujmom maloletého dieťaťa poznať svojho starého otca. Ak sa starý otec chce so svojim

vnukom kontaktovať, musí nájsť cestu k rodičom maloletého dieťaťa. Vzhľadom na vyššie uvedené súd
uvádza, že nie sú splnené zákonné podmienky na úpravu styku starého otca s maloletým dieťaťom,
preto návrh navrhovateľa zamietol.

35. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom súd usúdil, že v danom prípade o
výnimku zo zákonom stanovenej zásady mimosporového konania, podľa ktorej si každý z účastníkov
trovy konania znáša sám, nejde.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Proti rozsudku môže podať odvolanie navrhovateľ, nakoľko matka a otec, resp. ich zástupca prítomný

na pojednávaní a kolízny opatrovník sa práva podať odvolanie vzdali svojím podpisom do zápisnice na
súde, po vyhlásení rozhodnutia.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a
ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/
(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide
o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).