Uznesenie – Život a zdravie – Iné práva… ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/223/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125011960
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125011960.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Juraja Dziaka (sudca spravodajca), v trestnej veci odsúdeného: A. B.,
v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 17.09.2025 pod sp. zn. 2PP/48/2025 - 36,
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 04.11.2025 v Trnave takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku napadnuté uznesenie z r u š u j e v celom rozsahu.

II. Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku za použitia § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2, ods. 3 Trestného
zákona odsúdeného A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX v D. E., hlásený trvalý pobyt F. F. G. XXX/X,
D. E., okres Banská Štiavnica, Slovenská republika, toho času vo VTOS v ÚZVJS Hrnčiarovce n/
P, podmienečne prepúšťa z výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý trest aktuálne

vykonáva v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a ktorý trest mu
bol uložený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/20/2021 - 381 zo dňa 06.10.2021,
právoplatný dňa 22.10.2021.

III. Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona určuje odsúdenému A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX v D. E.,

skúšobnú dobu podmienečného prepustenia v trvaní 2 (dva) roky s probačným dohľadom v trvaní 2
(dva) roky, a zároveň mu ustanovuje s poukazom na § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona nasledovné
primerané obmedzenia a povinnosti:
- povinnosť spočívajúcu v príkaze počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia s probačným
dohľadom zamestnať sa resp. legálnou cestou si zabezpečovať prostriedky na svoje živobytie, alebo sa
preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

- povinnosť spočívajúcu v príkaze počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia s probačným
dohľadom pravidelne raz za 2 (dva) mesiace, prvýkrát nasledujúci pracovný deň po podmienečnom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, dostaviť sa počas trvania probačného dohľadu k
probačnému a mediačnému úradníkovi súdu a (i) oznámiť mu adresu svojho aktuálneho pobytu a svoju
aktuálnu doručovaciu adresu a tiež (ii) oznámiť mu a preukázať aktuálny spôsob a zdroje svojej obživy.
- obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava ako súd prvého stupňa (ďalej aj ,súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením
zo dňa 17.09.2025, sp. zn. 2PP/48/2025 - 36 (ďalej aj ,,napadnuté uznesenie“), rozhodol tak, že
(citácia): ,,podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona zamieta návrh odsúdeného A. B., nar. XX.
XXXX XXXX v D. E., bytom F. F. XXX/X, D. E., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce
nad Parnou, z 24. júla 2025 na podmienečné prepustenie z výkonu úhrnného trestu odňatia slobody
uloženého rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4T/20/2021 - 381 zo 6. októbra 2021

podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona vo výmere 4 (štyri) roky so zaradením do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia“.Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 36 až 38 spisu.

Vzápätí po vyhlásení napadnutého uznesenia (i) sa prokurátor vzdal práva podať proti nemu sťažnosť,
a (ii) odsúdený proti nemu zahlásil sťažnosť (č. l. 34 spisu) bez bližšieho vymedzenia dôvodov podľa §
189 ods. 1 písm. a) až písm. c) Trestného poriadku; svoju sťažnosť následne odsúdený neodôvodnil (s
poukazom na § 189 ods. 3 Trestného poriadku nebolo však povinnosťou odsúdeného svoju sťažnosť
odôvodniť).

K odsúdenému zahlásenej sťažnosti sa prokurátor osobitne nevyjadril.

Posúdenie sťažnosti odsúdeného sťažnostným súdom. Podľa § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona
súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením
svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v

budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín
uloženéhonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyaleborozhodnutímprezidentaSlovenskejrepubliky
zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na

povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Trestného zákona, ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený
môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa
odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden
rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Súd môže
zároveň nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoviť mu primerané
obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4. Ak ide o podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, súd určí skúšobnú dobu na desať rokov a
súčasne nariadi probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do piatich rokov a ustanoví mu primerané
obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4. Podmienečne prepustený je povinný podrobiť
sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými
prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Skúšobná doba neplynie

počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd v Trnave (ďalej aj ,,sťažnostný súd“) ako nadriadený súd súdu prvého stupňa podľa
§ 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná, nakoľko
u odsúdeného sú aktuálne prítomné/naplnené všetky zákonom predpokladané podmienky zakotvené v
§ 66 a nasl. Trestného zákona na jeho podmienečné prepustenie z aktuálneho výkonu trestu odňatia

slobody (ďalej aj ,,VTOS“); z daného dôvodu sťažnostný súd napadnuté uznesenie v celom jeho rozsahu
zrušil a nahradil (týmto) vlastným uznesením, ktorým odsúdeného podmienečne prepustil z VTOS.
K danému viď podrobnejšie nižšie.
Na úvod sťažnostný súd uvádza, že pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
uznesenia, toto bolo vykonané v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, pričom v procese

dokazovania na verejnom zasadnutí pred súdom prvého stupňa bola procesným stranám daná plná
možnosť realizovať práva, ktoré im garantuje zákon.
Pokiaľ ide o správnosť výroku napadnutého uznesenia, súd prvého stupňa zistil všetky rozhodné
skutočnosti pre svoje rozhodnutie, avšak tieto podľa názoru sťažnostného súdu nesprávne vo svojom
súhrne posúdil a dospel tak k nesprávnym právnym záverom o nenaplnení všetkých zákonných

podmienok vyžadovaných v § 66 a nasl. Trestného zákona na podmienečné prepustenie odsúdeného
z VTOS.Z vyššie citovaných ustanovení § 66 a nasl. Trestného zákona vyplýva, že súd môže odsúdeného
podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody po splnení jednak formálnej podmienky a to
zákonom stanovenej doby výkonu trestu (resp. pomernej časti trestov), a jednak po splnení dvoch

materiálnych podmienok, ktorými sú (i) plnenie povinností a správanie odsúdeného vo výkone trestu,
ktorými preukázal polepšenie (t. j. polepšenie sa), a (ii) skutočnosť, že sa od odsúdeného môže
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život (t. j. prognóza vedenia riadneho života). Na základe
vykonanéhodokazovaniadospelsúdprvéhostupňaksprávnemuzáveru,žeuodsúdenéhobolasplnená
tzv. formálna podmienka na podmienečné prepustenie z VTOS, teda že v zmysle § 66 ods. 1 písm. b),

ods. 3 Trestného zákona vykonal potrebnú časť z výmery uloženého (uložených) trestu (trestov), a to
dňa 19.02.2025 (k tomu viď predposledný odsek na strane 4 napadnutého uznesenia). Danému záveru
nie je teda čo vytknúť.

Sťažnostný súd ďalej k splneniu tzv. prvej materiálnej podmienky (t. j. polepšenie odsúdeného) a tzv.
druhejmateriálnejpodmienky(t.j.prognózavedeniariadnehoživotaodsúdenýmnaslobode)zakotvenej

v § 66 ods. 1 Trestného zákona uvádza, že toto je predmetom dokazovania na verejnom zasadnutí a
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotí dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, a to jednotlivo i v ich
súhrne. Po preskúmaní veci sa sťažnostný súd nestotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že
u odsúdeného nebola splnená tak prvá ako ani druhá materiálna podmienka zakotvená v § 66 ods.

1 Trestného zákona a spočívajúca v (i) jeho polepšení sa počas doterajšieho VTOS a v (ii) prognóze
vedenia riadneho života odsúdeným v budúcnosti/na slobode.

Sťažnostný súd, vychádzajúc z pred súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania, vyhodnotil
vo svojom súhrne nielen predošlú trestnú činnosť odsúdeného, ale i správanie sa odsúdeného

počas doterajšieho VTOS (kde je kontinuálne od 04. novembra 2020, t. j. už presne 5 rokov),
aktuálne v ústave s minimálnym stupňom stráženia, ako zjavný prejav dostatočnej miery polepšenia/
nápravy/nasmerovania osobnosti odsúdeného k rešpektovaniu celospoločensky uznávaných a právne
vynútiteľných noriem správania sa. S poukazom na
- odsúdeným v tomto konaní verbalizovanú ľútosť nad ním spáchanou trestnou činnosťou, kedy podľa

hodnotiacej správy z VTOS deklaruje kritický postoj k vlastnej trestnej činnosti a tiež snahu o abstinenciu
od návykových látok do budúcna po VTOS, kedy čiastočne plní ciele programu zaobchádzania;
- získané disciplinárne odmeny počas VTOS (v počte 5), ktoré kontrastujú s/vyvažujú ním spáchané
disciplinárne previnenia (opakované porušenie ústavného poriadku počas VTOS, ktoré správanie
odsúdeného sa však podľa hodnotiacej správy z VTOS vplyvom pedagogického zaobchádzania

stabilizovalo, a aktuálne odsúdený ústavný poriadok dodržiava);
- odsúdeným vo VTOS prejavený záujem o vzdelanie (teda o svoju budúcnosť po VTOS v zmysle
zlepšenia si vlastnej spôsobilosti zaradiť sa po VTOS úspešne ako jej prospešný člen do spoločnosti),
kedy ukončil štúdium v odbore kuchár s výučným listom;
- odsúdeným dobrovoľne v rámci VTOS vykonanú účasť na socio-terapeutickom programe zvyšujúcom

zodpovednosť páchateľa voči obeti trestného činu, z hodnotenia ktorej účasti plynie, že (i) u odsúdeného
ide o mladého, nezrelého jedinca snažiaceho sa zvrátiť svoje negatívne smerovanie, (ii) odsúdený má
dlhodobú podporu rodiny a (iii) cez úprimnú sebareflexiu sa snaží hľadať/analyzovať/následne vyhýbať
sa príčinám, ktoré ho k trestnej činnosti viedli, kedy k niektorým zisteniam už dospel (t. j. je na správnej
ceste) a má osobný/sociálny potenciál na to, aby dospel ku všetkým takým zisteniam;

- zmysluplné trávenie času odsúdeným vo VTOS (okrem iného, bol aj členom viacerých športových/
voľnočasových krúžkov, zapája sa do aktivít v rámci kultúrno-osvetovej činnosti);
- síce neúspešné pracovné zaradenie jeho osoby vo VTOS (napriek jeho záujmu, pre slabé pracovné
výkony bol následne vyradený), no zodpovedné plnenie jemu prideľovaných úloh vo VTOS;
- odporúčanie riaditeľa príslušného ústavu ZVJS plynúce z hodnotiacej správy z VTOS pre podmienečné

prepustenie odsúdeného z VTOS pod probačný dohľad;
- ale pritom nerezignujúc na potrebu brať do úvahy aj z hodnotiacej správy plynúcu informáciu
o nepriaznivej resocializačnej prognóze odsúdeného, kde riziko trestnej recidívy je vysoké, tiež berúc do
úvahy trestnú minulosť odsúdeného a povahu ním spáchanej trestnej činnosti (s následkom na právach/
zdraví iných, ako správne uzavrel v napadnutom uznesení súd prvého stupňa),

nemožno v súhrne daných informácií podľa názoru sťažnostného súdu vysloviť absenciu prognózy,
že odsúdený na slobode (po podmienečnom prepustení z VTOS) v dôsledku vlastného polepšenia sa
počas VTOS povedenie riadny život (jeho správanie sa vo VTOS sťažnostný súd totiž nehodnotí len
ako formálne prispôsobenie sa VTOS, čo je zrejmé najmä z jeho prístupu k času trávenému vo VTOS,kedy študoval, prejavil záujem o prácu, dobrovoľne sa zúčastnil terapeutického programu s jednoznačne
pozitívnym hodnotením jeho účasti na ňom, kedy navyše on deklaruje ľútosť/kritický postoj k trestnej
činnosti). Zjednodušene povedané, sťažnostný súd nevidí v aktuálnom čase u odsúdeného (po 5ročnom

VTOS) nemožnosť aplikácie inštitútu podmienečného prepustenia z VTOS. Tzv. prvú i druhú materiálnu
podmienku vidí sťažnostný súd za naplnenú, podľa názoru sťažnostného súdu možno u odsúdeného
jednoznačne badať (i) polepšenie s (ii) prognózou vedenia riadneho života v budúcnosti, všetko v kvalite
dostatočnej pre pozitívne rozhodnutie súdu o žiadosti odsúdeného o jeho podmienečné prepustenie na
slobodu.

Podľa názoru sťažnostného súdu súd prvého stupňa priznal pokleskom odsúdeného počas VTOS (v
podobe opakovaného porušenia ústavného poriadku) a existujúcej trestnej minulosti odsúdeného (kedy
u neho postupne závažnosť trestnej činnosti gradovala) nepomerne väčšiu váhu, akú v porovnaní
so zvyšnými z dokazovania plynúcimi informáciami (ako sú uvedené vyššie), v ich vzájomných
súvislostiach, naozaj majú. Súd konajúci o žiadosti o podmienečné prepustenie z VTOS nemôže

nahliadať na niektoré skutočnosti izolovane resp. prikladať im na úkor iných vyššiu váhu; súd musí
vychádzať z komplexného hodnotenia odsúdeného (jeho minulosti, doterajšieho života a aktuálneho
správaniasapočasVTOS);ktomuviďaktuálnurozhodovaciupraxÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky
(napr. nález zo dňa 17.07.2025 sp. zn. III. ÚS 85/2025-30, či nález zo dňa 19.12.2024 sp. zn. I. ÚS
523/2024-24).

Síce k úplnej náprave odsúdeného v minulosti neviedli predošlé formy trestnoprávneho postihu, no
dané je relativizované aktuálnym vedením riadneho života odsúdeného (v rámci VTOS). Z pred súdom
prvého stupňa vykonaného dokazovania, berúc do úvahy informácie plynúce z takého dokazovania tak
jednotlivo ako i v ich vzájomnej súvislosti, jednoznačne rezultuje podľa názoru sťažnostného súdu (i)
polepšenie odsúdeného a (ii) z neho dôvodne plynúca prognóza vedenia riadneho života v budúcnosti (t.

j. vo svojom súhrne predčasné naplnenie účelu trestu u odsúdeného tak, ako to vyžaduje § 34 Trestného
zákona). Pokiaľ ide o otázku kritického postoja odsúdeného k vlastnej trestnej činnosti, odsúdený
uznal v (pôvodnom) trestnom konaní vinu [učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku], vinu teda procesne bezvýhradne akceptoval, v ktorom momente (jeseň 2021) začal proces
jeho nápravy (sebakritického postoja) a postupné napĺňanie účelu následne uloženého trestu tak, ako ho

predpokladá § 34 Trestného zákona. Následne, v podstate vo svojom súhrne skôr kladne vyznievajúci
VTOS odsúdeným je možné hodnotiť ako skutočnosť dokladujúcu aktuálnu schopnosť odsúdeného
rešpektovať pravidlá správania sa (teda predčasné naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Trestného
zákona). Pozitívnu prognózu vedenia riadneho života na slobode podporuje aj doterajší pravidelný
kontakt odsúdeného s rodinou (ktorá mu vyjadruje podľa hodnotiacej správy z VTOS dlhodobú podporu)

či priateľmi (ako tiež plynie z hodnotiacej správy z VTOS). Síce v minulosti jeho najbližšia rodina či
priatelia evidentne nevedeli zabrániť protiprávnemu správaniu sa odsúdeného, no v aktuálnom čase,
vzhľadom na správanie sa/polepšenie sa odsúdeného za posledné roky, zachytené vo svojom súhrne v
hodnotiacej správe z VTOS, je dôvodný predpoklad o spôsobilosti takej podpory najmä najbližšej rodiny,
pri dôvodnej prezumpcii prítomnosti vôle odsúdeného správať sa konformne so zákonom, úspešne

podporiť odsúdeného vo vedení riadneho života po podmienečnom prepustení z VTOS. Sťažnostný
súd tak vidí jednoznačne takú mieru naplneného resocializačného potenciálu u odsúdeného, ktorá
výrazne relativizuje potrebu ďalšieho nepodmienečného VTOS, kedy účel trestu zakotvený v § 34
Trestného zákona možno považovať za (predčasne) docielený, s následným preventívnym pôsobením
podmienečného prepustenia z VTOS za súčasného sledovania správania sa odsúdeného cez dohľad

probačného a mediačného úradníka, popri uložení primeraných obmedzení/povinností odsúdenému.
To všetko počas nasledujúcich dvoch rokov skúšobnej doby podmienečného prepustenia odsúdeného
z VTOS a probačného dohľadu v trvaní dva roky, všetko ako doby okolnostiam veci primeranej/
adekvátnej.
Podľa názoru sťažnostného súdu, riziko prípadného opätovného skĺznutia odsúdeného do protiprávnej

činnosti (a to aj tej relevantnej pre trestné právo) v čase po jeho podmienečnom prepustení z aktuálneho
VTOS (nakoľko z odpisu registra trestov také riziko u odsúdeného jednoducho je dané, ako plynie
aj z hodnotiacej správy z VTOS ohľadne odsúdeného), nemusí byť a ani nie je aktuálne prekážkou
podmienečného prepustenia odsúdeného z VTOS, kedy podľa názoru sťažnostného súdu možno toho
času jednoznačne u odsúdeného badať jeho polepšenie/existenciu prognózy vedenia riadneho života

(ako je detailne už uvedené vyššie). Každopádne, také riziko je zo strany sťažnostného súdu tu
minimalizované do pre súd dostatočnej/akceptovateľnej miery prostredníctvom tu
- vhodne zvolenej dĺžky skúšobnej doby; sťažnostným súdom zvolená dĺžka skúšobnej doby dva roky
je toho času adekvátna a postačujúca (a to aj vzhľadom na vyššie uvedené informácie o správaní saodsúdeného vo VTOS, berúc však do úvahy aj jeho trestnú minulosť, povahu trestného činu, pre ktorý
je aktuálne vo VTOS, či riziko recidívy identifikované v hodnotiacej správe z VTOS);
- vhodne zvolenej dĺžky uloženého probačného dohľadu (v trvaní dva roky); probačný dohľad počas

skúšobnej doby považuje sťažnostný súd za potrebný, berúc do úvahy už uvedenú trestnú minulosť
odsúdeného (a v nej prítomnú gradáciu závažnosti ním v minulosti páchanej trestnej činnosti), taktiež
povahu trestného činu, pre ktorý je aktuálne vo VTOS ako i riziko možnej recidívy u odsúdeného; dohľad
probačného a mediačného úradníka súdu pri tom má za cieľ aj uľahčiť/napomôcť odsúdenému opätovné
začlenenie sa do spoločnosti ako jej plnohodnotný člen.

- vhodne zvolených obmedzení/povinností zameraných a cieliacich na (i) elimináciu kriminogénneho
faktora v podobe opojenia alkoholom/inými návykovými látkami u odsúdeného, a (ii) podporu činností
(pracovná činnosť, pravidelný režim kontaktu s probačným a mediačným úradníkom), ktoré sú
podľa názoru sťažnostného súdu spôsobilé napomôcť odsúdenému úspešné/riadne zaradenie sa do
spoločnosti po podmienečnom prepustení z VTOS a tým aj úspešné naplnenie skúšobnej doby takého
prepustenia.

Z pohľadu sťažnostného súdu možno konštatovať, že odsúdený sa vo VTOS polepšil a je u neho
predpoklad vedenia riadneho života. Totiž odsúdený, i keď napriek vlastnému polepšeniu sa vo VTOS
nemusí mať eventuálne úplne eliminované sklony k trestnej činnosti (súd na účely rozhodovania podľa
§ 415 Trestného poriadku v spojení s § 66 a nasl. Trestného zákona vychádza, i keď z dôvodného, no
stále len predpokladu o vedení riadneho života odsúdeným po jeho podmienečnom prepustení z VTOS,

nie istoty, nakoľko ,,súd budúcnosť nepozná“), no ten si vie aj po čiastočnom výkone trestu odňatia
slobody v rámci vlastného vnútorného brzdného mechanizmu uvedomiť protiprávnosť svojho konania
i jeho následky v podobe trestu a tým predísť vlastnému trestnoprávne relevantnému protiprávnemu
správaniu sa, čím je naplnená tzv. individuálna prevencia trestu, kedy sa páchateľ ponaučený z minulosti
už trestnej činnosti nedopustí (takejto charakteristike odsúdeného podľa názoru sťažnostného súdu plne

nasvedčuje obsah hodnotiacej správy z VTOS).

Sťažnostný súd preto dospel k záveru/predpokladu, že odsúdený je aktuálne už schopný viesť
na slobode riadny život (má k tomu všetky zákonom vyžadované predpoklady zakotvené v § 66
a nasl. Trestného zákona). Všetky vyššie uvedené aktuálne poznatky o odsúdenom sú pozitívnymi

predpokladmi pre jeho úspešnú resocializáciu a znižujú riziko opätovného spáchania trestnej činnosti
do takej miery, že je u neho použiteľný inštitút podmienečného prepustenia z VTOS zakotvený v § 66
Trestnéhozákona.Zmyselinštitútupodmienečnéhoprepusteniaspočívavmotiváciiodsúdenéhoktomu,
aby svojím chovaním a plnením povinností vo výkone trestu ukázal polepšenie. Ak vykonanou časťou
trestu odňatia slobody bol účel trestu dosiahnutý, je ďalší trest nepotrebný, a teda aj neodôvodnený.

Hroziace nariadenie výkonu zvyšku trestu odňatia slobody riziko možnej recidívy znižuje (k tomu viď bod
13. nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 85/2025-30 zo dňa 17.07.2025).

Pri komplexnom vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností sťažnostný súd dospel k záveru,
že je možné predpokladať, že aj len doterajšia časť z vykonaného nepodmienečného trestu odňatia

slobody splnila u odsúdeného svoj účel z hľadiska kritérií definovaných v § 34 Trestného zákona. S
poukazom na sťažnostným súdom zistené splnenie tzv. prvej i druhej materiálnej podmienky sťažnostný
súd predpokladá, že odsúdený potlačil záporné vlastnosti a sklony, ktoré ho viedli k spáchaniu trestného
činu v minulosti a od odsúdeného právom očakáva, že už bude viesť riadny život (a to nielen v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody). Sťažnostný súd je zároveň toho

názoru, že podmienečné prepustenie odsúdeného môže mať na neho pozitívny vplyv v tom smere, že ho
skutočne odradí od páchania ďalšej trestnej činnosti a motivuje ho k vedeniu riadneho života. K tomuto
prispeje aj tu určená primeraná dĺžka skúšobnej doby, dohľad probačného/mediačného úradníka súdu
a tu uložené primerané obmedzenia/povinnosti.

Je síce pravdou, že neexistuje „istota“, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život. Takúto istotu
súdy rozhodujúce o žiadostiach/návrhoch o podmienečné prepustene prakticky nemajú a ani nemôžu
nikdy mať. Súčasne ale v prejednávanej veci nebolo možné ustáliť, že pre takýto záver nebolo možné
mať ani rozumný dôvodný predpoklad. Z vyššie uvedených dôvodov práve naopak takýto dôvodný
predpoklad vyplýva. Z pohľadu vyššie uvedených skutočností považoval sťažnostný súd za potrebné

v rámci rozhodnutia o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody určiť
mu skúšobnú dobu v trvaní dva roky s probačným dohľadom v trvaní dva roky (pri súčasnom uložení
primeraných obmedzení/povinností), kedy bude mať odsúdený možnosť plne preukázať skutočnépolepšenie a tak súd ako i spoločnosť v podstate presvedčiť, že poskytnutá (ďalšia) šanca mala svoj
preventívny význam.
Záverom sťažnostný súd dodáva, že podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného rovnako

prevýchovný vplyv, pričom odsúdenému chce sťažnostný súd poskytnúť (po jeho dúfajúc poslednom
výkonetrestu)šancunariadnyživotstým,žesaužtrestnejčinnostiviacnedopustí,nakoľkorozhodnutím
o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že doterajší výkon trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu
k osobe odsúdeného svoj účel a ďalší výkon uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody (no
ani žiadneho iného) už nebude potrebný.

Podľa § 194 odsek 1 písm. a) Trestného poriadku, ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší
napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám.

Z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko sťažnostný súd nezistil podmienky pre iný procesný postup a
mal za to, že u odsúdeného boli (v súčasnej fáze VTOS) splnené všetky (formálna i obe materiálne)
podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 66 ods.

1 písm. b), ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia (t. j. zrušil napadnuté uznesenie a sám vo veci rozhodol).

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.