Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 40P/132/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223203766
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1223203766.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II, v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C., dieťa rodičov: otec - V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. matka - V., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. právne zastúpená: Mgr. Renáta Dobrovodská, advokát, so sídlom Rožňavská 22,
Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ustanovuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, so sídlom F. Lehára 18, Lučenec,

za opatrovníka maloletému dieťaťu: R., nar. XX.XX.XXXX, na zastupovanie v konaní vedenom na
Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 40P/132/2025.
II. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 22.09.2025 sa matka domáha vydania

neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil maloletému dieťaťu výchovné opatrenie a to povinnosť
podrobiť sa odbornému poradenstvu za účelom zabezpečenia odbornej pomoci v Centre prevencie a
poradenstva, ul. Dr. Herza 8, Lučenec.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje tým, že už v minulosti/rok 2023 u
maloletej bolo možné navnímať úzkostnú symptomatológiu viazanú na situácie predávania dieťaťa zo

starostlivosti matky do starostlivosti otca, ktorej pretrvávanie malo negatívny efekt na zdravý psychický
vývin maloletej. Klinický psychológ odporučil realizovať predávanie maloletej za prítomnosti kolízneho
opatrovníka s cieľom objektivizovať správanie dieťaťa a identifikovať možné príčiny a taktiež odporučil
spoluprácu oboch rodičov s referátom poradenských služieb na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
a navrhol aj vyšetrenie dieťaťa detským psychológom. Psychologička odporúča, aby styk maloletej s
otcom prebiehal za prítomnosti matky, resp. kolíznej opatrovníčky. Pri vypracovaní balíku opatrení na

zníženie negatívneho dopadu na zdravý psychický vývin dieťaťa a prípadné eliminovanie vzniku rizík
zlyhávania, ako aj na včasný terapeutický zásah odporúča ako prvý krok vyhotovenie súdnoznaleckých
posudkov z oblasti psychiatrie a psychológie. Záujmom matky maloletej je ochrana maloletej dcéry
pred ďalšou traumou, opakovaným nepríjemným a stresujúcim zážitkom, v záujme zabezpečenia jej
zdravého fyzického a psychického vývoja. Matka opakovane navrhuje stretnutia otca s R. v trojici za jej
prítomnosti, čo otec neakceptuje. Otec nie je ochotný na tému spoločného stretávania ani komunikovať

a takto potvrdiť jeho vyhlásenia. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 04.07.2024 navrhol, aby medzi
rodičmi prebehlo odborné poradenstvo, pretože ich názory sú rozporné a je nevyhnutné, aby aspoň
na minimálnej úrovni spolu komunikovali. Z dôvodu, že posledné stretnutie otca s dcérou prebehlo v
1/2024. Matka sa snaží zachovať najlepší záujem dcéry R., zúčastňovala sa navrhovaných stretnutí na
základe vydaného neodkladného opatrenia zo dňa 08.08.2024 na ÚPSVaR Lučenec, otec sa referátu
nezúčastňoval,svojuneprítomnosťneospravedlnil.Názormaloletejjejasneevidentnýzpočetnýchspráv

psychológa a kolízneho opatrovníka, ktoré potvrdzujú, že maloletá odmieta styk s otcom bez prítomnosti
matky. Na pojednávaní dňa 28.04.2025 pred vyhlásením uznesenia o výkone sa kolízna opatrovníčkaako i okresná prokurátorka vyjadrili, že by bolo vhodné pred nariadením výkonu rozhodnutia, vydať
výchovnéopatrenie,nakoľkovzťahymedziotcomamatkouaotcomamaloletouR.niesúvjejnajlepšom
záujme i s ohľadom na to, že otec sa s dcérou nevidel už 2 roky a tým pádom nepozná záľuby, či potreby

maloletej. Všetky súdne a správne rozhodnutia týkajúce sa detí majú demonštrovať, že najlepší záujem
dieťaťa je ich prvoradým hľadiskom, preto treba zodpovedne všetkými zainteresovanými inštitúciami,
súdmi a v neposlednom rade i rodičmi, skúmať kde, kedy a s kým je maloletá R.astná, spokojná,
ktoré situácie vyvolali a vyvolávajú traumu v jej detskom živote, čo doteraz neurobil konajúci súd a
čo úplne absentuje na strane otca. Otec odmieta spoločnú komunikáciu rodičov za prítomnosti tretej

osoby, odmieta dokazovanie, odmieta znalecké dokazovanie spojené s jeho osobou, čo v reále súdnych
pojednávaní nie je ani možné. Prístup otca je absolútna ignorácia dobra dcéry a už by to súd mohol a mal
vidieť. Vzhľadom k časovému hľadisku, kedy maloletá R. s otcom neudržiavala kontakt, či telefonicky,
prostredníctvom videohovoru alebo fyzicky, a to po dobu dva roky, z čoho vyplýva, že vzhľadom na jej
vek,jetakátodobaodcudzeniaspôsobilá,abycitovéväzbysotcomochladli.Tentostavniejezapríčinený
matkou, ale práve naopak postojom otca. Po pojednávaní dňa 28.04.2025, na ktorom prvoinštančný súd

nariadil výkon rozhodnutia, došlo k pokusom otca o styk s maloletou dvakrát (03.05.2025 a 08.05.2025).
Maloletá v oboch prípadoch otcovi viac krát povedala, že s ním nechce ísť. Matka sa v oboch prípadoch
vždy spýtala maloletej, či chce ísť s tatinom, na čo maloletá vždy s plačom odpovedala, že nechce.
Otec dňa 03.05.2025 pri prvom pokuse o styk okamžite volal políciu. Po príchode príslušníkov PZ LC
žiadal, aby matku donútili a za ich pomoci spoločne zrealizovali výkon súdneho rozhodnutia. Matka sa v

prítomnosti príslušníkov PZ LC opätovne spýtala maloletej, či chce ísť s otcom, na čo maloletá opätovne
s plačom odpovedala, že ísť nechce. Matka neporušuje právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie
a neporušuje základné práva svojej dcéry. Príslušníci PZ LC vysvetlili otcovi, že v tomto prípade
nejde o marenie výkonu súdneho rozhodnutia, nakoľko matka komunikuje, maloletá je pripravená,
avšak maloletá ísť nechce, a nie je v ich právomoci maloletú odňať matke. Následne otec s vopred

pripraveným trestným oznámením odišiel na okresné riaditeľstvo policajného zboru. Tvrdenia otca,
že matka manipuluje maloletú, sú klamlivé. Otec si nechce priznať, že svojím nezáujmom spôsobil
ochladnutie citových väzieb medzi ním a maloletou. Je potrebné uviesť, že väzba dieťaťa k Matke je
biologicky daná, avšak väzba k otcovi je otázkou budovania vzťahu a vzájomného kontaktu, v tejto roviny
otec nemá nastavenú empatiu vo vzťahu k svojej dcére, nemá alebo nechce mať schopnosť vnímať

a zdieľať emócie a pocity svojej dcéry. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 13.05.2025 vyplýva,
že maloletá R. pri styku s otcom prejavuje citlivé a úzkostné správanie, ktoré ju zbytočne traumatizuje,
čo zreteľne poukazuje na nevhodnosť pokračovania výkonu rozhodnutia v aktuálnej forme. Uvedené
okolnosti, v spojení s konaním o výkon rozhodnutia, jednoznačne poukazujú na nutnosť uloženia
výchovného opatrenia nad maloletou R., aby sa zabránilo ďalšiemu vážnemu zhoršeniu psychického

zdravia maloletej R.. Pokračovanie styku bez rešpektovania aktuálneho psychického stavu maloletého
by mohlo viesť k trvalým emocionálnym následkom a vážnemu poškodeniu jej duševnej pohody. Po
pokuse otca o styk s maloletou sa dieťa uchýlilo k drastickému činu - ostrihalo si vlasy, čo v jej
veku jednoznačne predstavuje akt sebapoškodzovania. Tento výrazný prejav psychickej tiesne je o to
zarážajúcejší, že pred týmto incidentom maloletá sama vyjadrila túžbu ostrihať si vlasy a venovať ich

na výrobu parochní pre onkologicky chorých. Takýto prejav obrovskej empatie a mentálnej vyspelosti
u päť a pol ročného dieťaťa súd prvej inštancie úplne ignoroval a zľahčil tvrdením, že dieťa nie je
schopné vyjadriť svoj názor. Tento fakt je vážnym dôkazom, že maloletá má jasný a uvedomelý postoj,
ktorý je absolútne nevyhnutné rešpektovať pri rozhodovaní o jej styku s otcom. Aj keď otec má plnú
možnosť a právo prísť za maloletou R. a realizovať s ňou styk v dohodnutých termínoch, jeho správanie

je v príkrom rozpore s touto možnosťou. Namiesto zodpovedného prístupu a reálnej snahy o kontakt s
maloletou sa otec rozhoduje radšej podávať urgencie na nútený výkon rozhodnutia. Navyše matke ani
len neoznámi, že sa v dohodnutom čase nedostaví, čo jej znemožňuje akúkoľvek primeranú prípravu
alebo organizáciu styku. Tento postup otca, ktorý kombinuje formálne právne kroky so skutočným
nezáujmom o reálny kontakt s dcérou, výrazne zhoršuje situáciu a prispieva k psychickému stresu

maloletého dieťaťa aj matky. Dňa 08.07.2025 podal ÚPSVaR opätovný návrh na vydanie neodkladného
opatrenia na výchovné opatrenie vo vzťahu k maloletej R.. Neodkladné opatrenie podal ÚPSVaR na
základe zisteného nepriaznivého psychického stavu maloletej po pohovore zo dňa 09.05.2025. Uvedený
návrh na nariedenie neodkladného opatrenia ÚPSVaRu bol Mestským súdom v Bratislave II dňa
07.08.2025 zamietnutý. Keďže bol pokus o nariadenie neodkladného opatrenia ÚPSVaRu zamietnutý,

Matka z dôvodu ochrany svojej dcéry a zabezpečenia jej zdravého psychického vývoja podala toto
neodkladné opatrenie na výchovné opatrenie odvolaciemu súdu. Vzťahy v rodine v súčasnosti eskalujú,
vzťahovo sa zvyšuje napätie medzi dcérou a otcom, kedy na jednej strane otec maloletú R. berie ako
„balík, ktorý sa dá odovzdať“ a na druhej strane u maloletej prístupom otca sa úplne búra vzťahováväzba, čo si Ootec nechce uvedomiť, pretože on má „rozhodnutie súdu o výkone“ a nič iné ho nezaujíma.
Maloletá R. vo veku päť a trištvrte roka je vo vývojovom štádiu dieťaťa, v ktorom je vytváranie stabilných
citových väzieb rozhodujúce pre jej ďalší harmonický psychický a emocionálny rozvoj. Preto je dôležité,

aby mala zabezpečené stabilné a bezpečné vzťahy s osobami, s ktorými maloletá trávi alebo má tráviť
čas, čo znamená i s otcom, musí mu však dôverovať, cítiť sa s ním bezpečne, aby dosiahla psychickú
stabilitu, čo svojim prístupom otec absolútne popiera. Násilné prerušenie primárnej citovej väzby u
dieťaťa v tak ranom veku môže viesť k dlhodobým následkom, ako sú úzkostné poruchy, problémy v
správaní, ťažkosti v nadväzovaní medziľudských vzťahov a poruchy emocionálnej regulácie. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti je potrebné konštatovať, že bezprostredná realizácia výkonu rozhodnutia na
základe platnosti úpravy stretávania sa otca s maloletou na základe rodičovskej dohody, by mala
za následok vážne narušenie priaznivého a stabilného psychického vývoja maloletej R.. Preto je v
najlepšom záujme maloletej dočasne upraviť stretávanie sa otca s maloletou R. a umožniť realizáciu
styku otca s maloletou až po postupnom, odborným spôsobom facilitovanom obnovení vzťahu medzi
maloletou a otcom, a to za podmienok rešpektujúcich emocionálne potreby a psychickú pripravenosť

dieťaťa, nie otca a na tento krok je potrebné i maloletú pripraviť a to formou podrobenia sa maloletej
odbornému poradenstvu. Matka sa obáva, čo vychádza i z ustálených psychologických záverov, že
postoj otca, ktorý odmieta prítomnosť matky a nariadený výkon rozhodnutia, kedy súd presadzuje
realizáciu styku bez prítomnosti matky a bez postupnej adaptácie maloletej na stretávanie sa s otcom,
môžespôsobiť,žeR.budemaťpocit,žematkanerešpektujejejnázor,ktorápristretnutiachsotcomchce

mať prítomnú i matku, a tým u maloletej sa môže vytvoriť pocit smútku, že jej najbližšia vzťahová osoba/
matka ju sklamala, že stráca bezpečný prístav, ktorý u matky cíti. Prečo sa nad týmto súd nezamyslel,
keď navnímajúc predmet konania, i zo strany prokuratúry a kolíznej opatrovníčky bolo navrhované
opätovne nariadenie výchovného opatrenia a tým i snaha o podporu vzájomnej rodičovskej kooperácie,
vzťahov medzi rodičmi a vytvorenia bezpečného prostredia pre maloletú R.? Ak by prvostupňový súd

správne navnímal daný skutkový stav v súvislosti s maloletou R. a rodičmi, nemusela by dnes matka
podávať návrh na výchovné opatrenie u maloletej. Matka žiadnym spôsobom nezapríčinila nepriaznivý
psychický stav maloletej, ale naopak hľadá spôsoby akými môže svojej jedinej a milovanej dcérke
pomôcť, keďže otec bojkotuje akékoľvek iné možnosti, teda či už súhlas s psychologickým vyšetrením
alebo znalecké dokazovanie. Matka zastáva oprávnený a dôkazmi podložený právny názor, že je

preukázanáodôvodnenosťneodkladnéhoopatreniananariadenievýchovnéhoopatrenianadmaloletou,
ktoré spočíva v preukázaní bezprostredného nebezpečenstva pre maloletú alebo vážneho ohrozenia jej
záujmov, ktoré si vyžaduje rýchly zásah súdu namiesto štandardného konania.

3. K návrhu matka doložila: Správa zo psychologického vyšetrenia PSYCHOVITAL s.r.o., Ambulancia

klinickej psychológie, zo dňa 09.06.2023; Správa zo psychologického vyšetrenia PSYCHOVITAL
s.r.o., Ambulancia klinickej psychológie, zo dňa 09.08.2023; Konzultačná psychologická správa
Mgr. Dančiaková Silvia; audiozáznam zo dňa 03.05.2025; audiozáznam zo dňa 08.05.2025; prepis
audiozáznamu zo dňa 03.05.2025; prepis audiozáznamu zo dňa 08.05.2025; správa ÚPSVARu
z prešetrenia pomerov; správa ÚPSVARu zo dňa 13.05.2025; oznámenie znalca k znaleckému

dokazovaniu; Uznesenie Mestského súdu Bratislava II zo dňa 05.11.2024, sp. zn. 40P/76/2024;
Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.06.2025, I. ÚS 369/2025- 32; oznámenie
o vzniku konfliktu záujmov a žiadosť o zmenu kolízneho opatrovníka zo dňa 30.06.2025; žaloba na
ochranu osobnosti zo dňa 24.06.2025; pozvánka na prípadovú konferenciu; emailová komunikácia
právnych zástupcov; SMS správy medzi otcom a matkou k otázke styku; Uznesenie Mestského súdu

Bratislava III zo dňa 08.08.2024, sp. zn. 37Em/3/2024; Uznesenie Mestského súdu Bratislava II zo
dňa 28.04.2025, sp. zn. 37Em/3/2024; zápisnica z pojednávania Mestského súdu Bratislava II zo
dňa 04.07.2024, sp. zn. 37Em/3/2024; zápisnica z pojednávania Mestského súdu Bratislava II zo
dňa 28.04.2025, sp. zn. 37Em/3/2024; žiadosť o súčinnosť otca - spoločné stretnutie, súhlas na
psychologické vyšetrenie maloletej; správa ÚPSVARu Lučenec k odvolaniu matky - odpoveď na výzvu

zo dňa 06.06.2025; správa z ÚPSVaRu zo dňa 16.09.2024; návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
- výchovné opatrenie zo dňa 08.07.2025; Uznesenie Mestského súdu Bratislava II zo dňa 08.08.2025,
sp. zn. 40P/101/2025 - 87.

4. Podľa § 117 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ak treba, aby

za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého,
u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za
opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.5. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (zákon o rodine), žiadny z rodičov nemôže
zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov
medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom

navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo
pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník"). Je potrebné, aby bol maloletý
zastúpený opatrovníkom. Preto súd v zmysle § 117 CMP v nadväznosti na § 31 ods. 2 zákona o rodine
ustanovilzaopatrovníkaorgánsociálnoprávnejochranydetíasociálnejkurately-Úradpráce,sociálnych
vecíarodinyBratislava,oddeleniesociálnoprávnejochranydetíasociálnejkurately(výrokI),nakoľkoide

okonaniekuktorémuzjavnemôžedôjsťkukonfliktuzáujmovrodičovasúdvdanomprípadenepovažuje
za účelné ustanoviť opatrovníka z okruhu blízkych osôb. Opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu
v záujme maloletého dieťaťa (§ 61 ods. 1 v nadv. § 31 ods. 4 zákona o rodine).

6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon

neustanovuje inak.

7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení zákona č. 87/2017
Z. z. (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 327 CSP, k návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti

alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú..

12. Podľa § 328 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán (resp. účastníkov konania v zmysle Civilného mimosporového poriadku)
a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej

16. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám

až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.17. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných

opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo
inému odbornému poradenstvu.

18.Podľačlánku5.Zákonaorodine,záujemmaloletéhodieťaťajeprvoradýmhľadiskomprirozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

19. Neodkladné opatrenie súd nariadi vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa

neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých
situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu, resp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených. V konaní
starostlivosti o maloleté deti súdy prihliadajú predovšetkým na záujem maloletých detí, rovnako pri
rozhodovaní sledujú v prvom rade záujem detí.

20. Z rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 20.10.2021, so sp. zn 12CoP/52/2021:
„Odvolacísúdzastávanázor,ženemožnoneodkladnýmopatrenímnariadiťvýchovnéopatrenie,nakoľko
výchovné opatrenie je samostatným konaním, upraveným hmotným právom podľa ust. §37 ZoR,
vyžadujúcim postup ako v konaní vo veci samej, t. j. nariadenie pojednávania, vykonanie dokazovania a

rozhodnutie vo veci samej, ktoré sa stáva po nadobudnutí právoplatnosti exekučným titulom. Ak by súd
vyhovel takémuto návrhu a uložil by splnenie povinnosti už priamo v rozhodnutí o neodkladnom opatrení,
konanie vo veci samej by stratilo svoj zmysel, resp. nebolo by o čom konať, lebo o výchovnom opatrení
by sa rozhodlo už nariadením neodkladného opatrenia. Podľa názoru odvolacieho súdu v prípade
nariadenia neodkladného opatrenia v znení požadovanom navrhovateľom by neodkladné opatrenie

nevykazovalo charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej ochrany, ale teda by konzumovalo vec
samú.“

21. Z rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 11.02.2022, so sp. zn. 12CoP/3/2022:
„Odvolací súd sa stotožňuje s prokurátorom, že výchovné opatrenie (a to ani opakované) nie je možné

nariadiť neodkladným opatrením. Odvolací súd sa touto otázkou už zaoberal a v uznesení sp. zn.
12CoP/52/2021 zo dňa 20.10.2021 uviedol, že účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých
je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením.
Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo
veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne

poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam.“

22. Z rozhodnutia Krajského sudu Trnava zo dňa 07.05.2025, so sp. zn. 12CoPno/7/2025: „Otec sa
však uloženia výchovného opatrenia domáhal v konaní o rozvod manželstva a s ním spojeným konaním
o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Je pritom potrebné

konštatovať, že súd o nariadení výchovného opatrenia podľa § 37 Zákona o rodine rozhoduje rozsudkom
v konaní vyžadujúcom si postup ako v konaní vo veci samej (t. j. nariadenie pojednávania, vykonanie
dokazovania v rozsahu potrebnom na zistenie skutočného stavu veci a na vydanie rozhodnutia
vo veci samej). Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd návrh otca na nariadenie výchovného
opatrenia zamietol. Pokiaľ by aj odvolací súd posúdil tento návrh otca ako návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia o uloženie výchovného opatrenia, odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle
záverov rodinnoprávneho kolégia výchovné opatrenie, resp. povinnosť zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve sa ukladá v konaní vo veci samej, nie vo forme neodkladného opatrenia, či procesného
uznesenia (vynímajúc konanie o výkon rozhodnutia).“23. Z rozhodnutia Krajského sudu Trnava zo dňa 18.12.2024, so sp. zn. 14CoE/14/2024: „Sústava
výchovných opatrení v zmysle ustanovenia § 37 Zákona o rodine je vybudovaná systematicky, od

miernejšíchzásahovkvážnejšímzásahom.Poradenstvomožnouložiťjednémuzrodičov,obomrodičom
spoločne, niektorému z rodičov alebo obom rodičom a maloletému dieťaťu, resp. maloletému dieťaťu
osobitne, pričom v rozhodnutí musia byť určené ciele, ktoré má poradenstvo sledovať (napr. za účelom
zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove dieťaťa, s cieľom naučiť sa akceptovať
úlohu druhého rodiča a pod.). Výhodou výchovného opatrenia je, že súd po jeho uložení sleduje jeho

vykonávanie, a to v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, v súčinnosti s obcou alebo s
príslušným zariadením. Podľa záverov poradenstva rozhodne o aplikácií ďalších opatrení, pričom môže
využiť napr. predĺženie poradenstva, resp. jeho rozšírenie o nové ciele. Hmotno-právnou podmienkou
uloženia výchovného opatrenia je, že to vyžaduje záujem dieťaťa. Pokiaľ má súd za to, že výchovné
opatrenie už nie je potrebné, môže ho zrušiť. Ak výchovné opatrenie neprinesie želaný výsledok, ktorým
je zvyčajne zmena postoja niektorého rodiča, resp. oboch rodičov alebo zmenu postoja dieťaťa, súd

môže využiť ďalšie opatrenia, ktorými fakticky alebo právne zasiahne do výkonu rodičovských práv
a povinnosti. Účinnosť uloženého výchovného opatrenia súd hodnotí jednak priebežne, jednak po
skončení doby, na ktorú bolo uložené. Podkladom pre hodnotenie budú správy predkladané osobami,
ktoréspolupracujúsosúdomprisledovanívýkonujednotlivýchopatrení(orgánsociálno-právnejochrany
detí, obec, škola, neštátne subjekty a iné). Pri povinnosti podrobiť poradenstvu je podkladom správa,

ktorú vyhotoví subjekt, ktorý sociálne poradenstvo, resp. odborné poradenstvo v špecializovanom
zariadení vykoná. Rozhodnutie súdu nasledujúce po zhodnotení účinnosti výchovného opatrenia môže
spočívať buď v zrušení nariadeného výchovného opatrenia alebo v uložení iného výchovného opatrenia,
príp. v predlžení doby trvania výchovného opatrenia. Ak súd zistí, že výchovné opatrenie splnilo
sledovaný účel. svoje rozhodnutie zruší. Ak zistí, že sledovaný účel nebol dosiahnutý, môže nariadiť iné

výchovné opatrenie.“

24. Súd po oboznámení sa s návrhom matky, priloženými listinnými dôkazmi, s poukazom na citované
zákonné ustanovenia a rozhodnutia odvolacích súdov, dospel k záveru, že nariadiť neodkladným
opatrením výchovné opatrenie podľa návrhu matky nie je možné a preto návrh na nariadenie

neodkladnému opatrenia zamietol. Výchovné opatrenie podľa § 37 Zákona o rodine predstavuje
samostatný hmotnoprávny inštitút a jeho realizácia si vyžaduje vedenie riadneho súdneho konania
vo veci samej. Takéto konanie zahŕňa nariadenie pojednávania, vykonanie dokazovania a následné
meritórne rozhodnutie. Neodkladné opatrenie podľa procesnoprávnych predpisov slúži na zabezpečenie
dočasnej, predbežnej ochrany práv alebo na zabránenie vážnej ujme, pričom nemá charakter

definitívneho rozhodnutia o veci samej. Jeho účelom je zabezpečiť stav veci do času, než bude možné
riadnerozhodnúťvmeritórnejrovine.Vprípade,žebysúdnariadilneodkladnépodľanávrhumatky,nešlo
by opatrenie s charakterom dočasnosti a predbežnosti poskytovanej ochrany, ale fakticky by nahradilo
rozhodnutie vo veci samej.

25. Nad rámec uvedeného súd upriamuje pozornosť na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k.
13CoE/10/2025 - 1802 zo dňa 17.09.2025, ktorým potvrdil uznesenie Mestského súdu Bratislava II č.
k. 37Em/3/2024-1101 zo dňa 28.04.2025, ktorým nariadil výkon rozsudku Okresného súdu Bratislava
III, sp. zn. 39P/176/2021 - 233 zo dňa 29.09.2022, a uložil povinnosť povinnej/matke umožniť styk
oprávneného/otca s maloletou. Z predmetného rozhodnutia súd cituje: „Úloha oboch rodičov je v

živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti
toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa. Starostlivosť a výchova
o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok,
ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa
je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika

príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať,
kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie
sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je
dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, aby sa tento rodič s
maloletým dieťaťom nestretával. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní

konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem
vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez
pochybnosti nezastupiteľné postavenie (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 554/04).
Základným právom každého maloletého dieťaťa je právo na pravidelný kontakt s obidvoma rodičmi.Záujem maloletého dieťaťa treba skúmať z objektívneho hľadiska a je nesporné, že v záujme maloletých
detí je, aby sa vytváral pozitívny vzťah maloletých detí k obom rodičom, a to nevyhnutne vyžaduje
pravidelný styk (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/207/2018 zo dňa 29.10.2019).“

26. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia §52 CMP, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti výroku I tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie (§ 357 CSP a contrario).

Proti výrokom II, III, tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia
na Mestskom súde Bratislava II. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).