Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/158/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224203068
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1224203068.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov – matky: A. C.,
narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXXX/XXX, D. - E., a otca: F. B., narodený XX.XX.XXXX,
trvale bytom G. XX/XX, D. - H., v konaní zastúpený: JUDr. Jozef Dobrovič, LL.M., advokát so sídlom
Záhradnícka 27, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, v konaní o návrhu matky na určenie výživného
na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. 9P/130/2024-144

zo dňa 06.05.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e, čím sa mení rozsudok
Okresného súdu Bratislava III č. k. 51P/299/2015-57 zo dňa 22.02.2016 v časti určenia výživného na
maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 06.05.2025 súd prvej inštancie výrokom I. uložil otcovi povinnosť prispievať na
výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 250,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa

v mesiaci vopred, na účet matky vedený v G. G., I. č. účtu: IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
Vo výroku II. vyslovil, že sa tým mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 51P/299/2015-57 zo
dňa 22.06.2016 v časti určenia výživného na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX.
Výrokom III. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu matky, ktorým sa domáhala voči otcovi určenia výživného na maloletú vo výške

250,- Eur mesačne.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou článku 5 a ustanovení § 26, § 28
ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 1, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78
ods. 1 vety prvej zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“), článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ustanovenia § 121 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a ustanovenia § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava III č.
k. 51P/299/2015-32 zo dňa 02.09.2015 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola maloletá
dočasne zverená do starostlivosti manželov I. C., nar. XX.XX.XXXX a J. C., nar. XX.XX.XXXX.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 51P/299/2015-57 zo dňa 22.02.2016 bola maloletá
zverená do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom: I. C., nar. XX.XX.XXXX a J. C., nar.
XX.XX.XXXX, obaja bytom B. XXX, D., ktorí boli povinní spoločne vykonávať osobnú starostlivosť o
maloletú v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú rodičia, právo zastupovať maloletú a spravovať
jej majetok mali iba v bežných veciach. Počas trvania spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti bola

rodičom maloletej uložená povinnosť platiť výživné na maloletú, každému z nich vo výške 50,- Eur
mesačne, v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15-temu dňu v mesiaci
vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku k rukám vyššie uvedených manželov.
Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č. k. 9P/179/2023-41 zo dňa 25.04.2024 súd zrušil náhradnú
osobnú starostlivosť vyššie uvedených manželov o maloletú nariadenú rozsudkom Okresného súdu
Bratislava III č. k. 51P/299/2015-57 zo dňa 22.02.2016 a maloletú zveril do osobnej starostlivosti matke.

5. Ďalej súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že matka je aktuálne zamestnaná v
obchodnejspoločnosti K.-C.,G.azarozhodnéobdobie(od11/2024do3/2025)boljejpríjemvpriemere
vo výške 1.200,- Eur, vrátane daňového bonusu a prídavkov na dieťa. Otec žije aktuálne v Nemecku, od
12.09.2024 je práceneschopný a poberá nemocenskú dávku vo výške 1.500,- Eur mesačne. Z rozpisu

výdavkov matky súd zistil, že náklady na maloletú sú mesačne vo výške 704,- Eur (električenka 90,-
Eur/rok - 7,50 Eur/mesiac, mobil 6,- Eur, strava v škole 12,- Eur, ZRPŠ 40,- Eur, t. j. 20,- Eur/polrok,
krúžok angličtiny, oblečenie 70,- Eur, lieky 10,- Eur, strava 300,- Eur, hygiena 20,- Eur, voľný čas 100,-
Eur). Z rozpisu výdavkov matky súd zistil, že jej mesačné náklady na bývanie sú vo výške 320,- Eur
(nájom 132,- Eur, plyn 112,- Eur, elektrika 30,- Eur, internet 25,- Eur, TV 13,60 Eur, smeti 7,50 Eur) a jej

osobné mesačné výdavky sú vo výške 431,- Eur (tankovanie 70,- Eur, kredit mobil 6,- Eur, strava 300,-
Eur, kozmetika 20,- Eur, lieky 5,- Eur, oblečenie 30,- Eur). Z rozpisu výdavkov otca súd zistil, že jeho
mesačné náklady tvoria náklady spojené s bývaním 600,- Eur, leasing automobilu 497,- Eur, poistenie
133,- Eur, inkontinenčné pomôcky a lieky 80,- Eur, vyživovacia povinnosť 50,- Eur, cesty na lekárske
vyšetrenia 150,- Eur, strava, ošatenie, hygiena 400,- Eur.

6. Vecne súd prvej inštancie zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že porovnával pomery v čase vydania
posledného rozhodnutia o výživnom a v čase rozhodovania o návrhu na zvýšenie výživného, a to na
strane matky, otca ako aj maloletej. V čase poslednej úpravy výživného mala maloletá 4 roky, rodičia
maloletej spolu nežili, obaja boli vo výkone trestu odňatia slobody a maloletá bola zverená do náhradnej

osobnej starostlivosti jej starých rodičov, I. a J. C.. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k
maloletej súd rodičom - matke aj otcovi - uložil povinnosť platiť výživné v sume 50,- Eur mesačne
dôvodiac práve tým, že sú vo výkone trestu odňatia slobody.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od poslednej úpravy výživného na maloletú
došlo k zmene pomerov, a preto návrh matky vzhliadol ako dôvodný, pričom s ním v plnom rozsahu

súhlasil aj kolízny opatrovník. Od poslednej úpravy výživného uplynulo 9 rokov. Aktuálne má maloletá
13 rokov, rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č. k. 9P/179/2023-41 zo dňa 25.04.2024 je zverená
do osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a ktorá sa o ňu riadne stará.
Otec žije v Nemecku, o maloletú sa nezaujíma, nekontaktuje sa s ňou, nenavštevuje ju a nad rámec
určeného výživného (50,- Eur) jej neprispieva ničím, finančne, ani osobnou starostlivosťou. Matka je

zamestnaná ako pokladníčka na čerpacej stanici G. (zamestnávateľ je K. - C., G.) a jej príjem je v
priemere vo výške 1.200,- Eur, vrátane daňového bonusu a prídavkov na dieťa. Matka s maloletou žije
v spoločnej domácnosti so svojou matkou v služobnom dome, kde platí nájom 132,- Eur, plyn 112,-
Eur, elektriku 30,- Eur, internet 25,- Eur, TV 13,60 Eur, smeti 7,50 Eur. Maloletá aktuálne navštevuje 6.
ročník ZŠ L.. D., E., má ADHD, dyslexiu, dysgrafiu, na vysvedčení mala trojky, štvorky. Matka vyčíslila

priemerné mesačné výdavky na maloletú vo výške 704,- Eur, zahŕňajúce električenku 90,- Eur/rok -
7,50 Eur/mesiac, mobil 6,- Eur, stravu v škole 12,- Eur, ZRPŠ 40,- Eur (20,- Eur/polrok), krúžok angličtiny,
oblečenie 70,- Eur, lieky 10,- Eur, stravu 300,- Eur, hygienu 20,- Eur, voľný čas 100,- Eur. Otec maloletej
je aktuálne v Nemecku, poberá nemocenskú dávku vo výške cca 1.500,- Eur a svoje mesačné náklady
vyčíslil vo výške 1.900,- Eur, t. j. náklady spojené s bývaním 600,- Eur, leasing automobilu 497,- Eur,

poistenie 133,- Eur, inkontinenčné pomôcky a lieky 80,- Eur, vyživovacia povinnosť 50,- Eur, cesty na
lekárske vyšetrenia 150,- Eur, strava, ošatenie, hygiena 400,- Eur).
Pri určení výšky výživného súd prvej inštancie vychádzal z Metodických pravidiel určovania výživného
vypracovaných Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Cieľom metodiky je stanoviťobjektívne kritériá založené na relevantných ukazovateľoch, vytvoriť základ pre transparentný výpočet
výšky výživného a zabezpečiť tak maximálnu možnú mieru oprávnenosti výpočtu a rovnakým prístupom
určiť optimálne výživné pre dieťa, aby sa zároveň zefektívnila rozhodovacia činnosť súdov, a aby sa

účastníkom konania zabezpečil rovnaký prístup k spravodlivosti. Jej súčasťou je tzv. tabuľkové výživné,
ktoré určuje rodičovi povinnosť prispievať na dieťa pomerom 22 % ak ide o dieťa vo veku 10-14 rokov
a rodič má jednu vyživovaciu povinnosť. Pri príjme otca 1.500,- Eur mesačne predstavuje 22 % sumu
330,- Eur. Otec navrhoval určiť výživné vo výške 80,- Eur. Súd pri určení výšky výživného prihliadol na
výšku dosahovaného príjmu otca, na jeho celkovú životnú úroveň, na ktorej má dieťa právo sa podieľať

a posudzoval schopnosti a možnosti otca plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Na základe
toho dospel k záveru, že životná úroveň otca mu dovoľuje prispievať na výživu maloletej sumou 250,-
Eur mesačne, a to aj za situácie, že je aktuálne práceneschopný, nakoľko jednak poberá nemocenskú
dávku vo výške 1.500,- Eur mesačne, ale sám uvádza, že aktuálne uhrádza napr. leasing automobilu
vo výške 497,- Eur. Výdavky otca na leasing automobilu vo výške 497,- Eur alebo poistenie vo výške
133,- Eur súd nemohol posúdiť ako jeho nevyhnutný výdavok, nakoľko tieto výdavky nemajú prednosť

pred jeho vyživovacou povinnosťou voči maloletej, ale deklarujú jeho životnú úroveň. Výška výživného
250,- Eur mesačne sa súdu javila ako primeraná veku a potrebám maloletej, ktorá má 13 rokov,
navštevuje 6. ročník základnej školy, teda nastúpila na druhý stupeň základnej školy a starostlivosť o
maloletú zabezpečuje výlučne matka.

7. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, nakoľko zákon iné rozhodnutie o náhrade trov konania neustanovoval, keď
v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je náhrada trov konania v zásade vylúčená a
neuplatňuje sa princíp úspechu ani zavinenia, pričom súd možnosť priznať náhradu trov konania v
zmysle § 53 a nasl. CSP nezistil.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. f), h) CSP. Nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, najmä
s bodmi 37. 41.. Uviedol, že doložil do konania vo svojom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa
28.04.2025, že navrhuje navýšené výživné na čiastku vo výške 80,- Eur mesačne, nakoľko je dlhodobo

práceneschopný a poberá nemocenskú. Má vleklé zdravotné komplikácie, bol 3x operovaný (rozšírenie
močovej trubice, vnútorný katéter a odobranie jednej obličky) a v tom čase bol už od septembra 2024
práceneschopný a jeho príjem z nemocenskej dávky je 1.500,- Eur. Súd prvej inštancie informoval o
tom, že nemocenská dávka, ktorú poberá, má tiež svoje limity – nebude ju dostávať niekoľko ďalších
rokov, či mesiacov, aby sa dala táto čiastka považovať za stabilný príjem. Tiež informoval súd o tom,

že zamestnávateľ, u ktorého v Nemecku pracoval, skrachoval a po uzdravení sa, sa vracia naspäť na
Slovensku, a to z dôvodu, že v Nemecku stratil zamestnanie, pričom so zdravotnými problémy nenájde
uplatnenie a životná úroveň je oveľa vyššia čo sa týka nákladov v Nemecku ako na Slovensku, tak aby
eliminoval prípadne finančné problémy. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania súd zistil, že
navrhovateľka má mesačný príjem 1.200,- Eur netto, platí nájomné vo výške 132,- Eur, plyn 112,- Eur,

elektrinu 30,- Eur, internet 25,- Eur, TV 13,60 Eur, smeti 7,50 Eur, čo predstavuje celkovú sumu výdavkov
vo výške 320,10 Eur. Výdavky na maloletú navrhovateľka uviedla na električenku 7,50 Eur, mobil 6,-
Eur, stravu v škole 12,- Eur, ZRPŠ 4,- Eurá, krúžok angličtiny, oblečenie 70,- Eur, lieky 10,- Eur stravu
300,- Eur, hygienu 20,- Eur a voľný čas 100,- Eur, v celkovej sume 529,50 Eur. Výdavky matky sú vo
výške 431,- Eur. Celkové výdavky matky tak mesačne činia sumu 960,50 Eur (predpokladom výpočtu je

320,10 Eur ako výdavok matky a matka sama na seba minie sumu do 431,- Eur, v opačnom prípade by
súčet troch opísaných súm predstavoval vyššie výdavky ako príjem a potom by boli údaje zavádzajúce
a súd tak nekonal s dostatočnou starostlivosťou pri ich zistení a pri matematickom výpočte). Uviedol, že
matke tak zostáva z jej príjmu mesačne čiastka cca 239,50 Eur. Poukázal na to, že jeho aktuálny príjem,
ktorý je mimoriadneho charakteru a je vo výške 1.500,- Eur. Jeho výdavky boli na bývanie 600,- Eur,

leasing automobilu 497,- Eur, poistenie 133,- Eur, inkontinenčné pomôcky a lieky 80,- Eur, vyživovaciu
povinnosť 50,- Eur, cesty na lekárske vyšetrenia 150,- Eur, stravu, ošatenie a hygienu 400,- Eur, t. j.
v celkovej sume 1.910,- Eur, čo znamená, že ak by mu nebola poskytnutá pomoc, je v mínuse 410,- Eur
mesačne, čo predstavuje oproti matke, ktorej zostáva minimálne 239,50 Eur podstatný rozdiel. Ďalej
uviedol, že oproti poslednému rozhodnutiu o výživnom na maloletú, kedy boli rodičia vo výkone trestu,

matka navýšila svoj príjem tak, že je schopná z mesačnej mzdy ušetriť sumu cez 200,- Eur, napriek
tomu on je v mínuse vzhľadom na svoj dlhodobý zdravotný stav. Tvrdil, že ak by bol zdravý a mohol mať
príjem, aký dosahoval pred práceneschopnosťou, nemal by vôbec námietku voči zvýšeniu výživného.Zdôraznil, že pri presťahovaní sa na Slovensko sa dá predpokladať, že jeho príjem nebude dosahovať
výšku nemeckého príjmu. K leasingu na osobný automobil uviedol, že auto kupoval ako zdravý človek.
Býva v mestečku, ktoré má cca 3000 obyvateľov, musí sa tiež dopraviť k lekárom, ktorí sídlia vo väčších

mestách. Mal za to, že jeho zdravotný stav musí byť pri rozhodovaní zohľadnený a nemôže mu byť na
ťarchu to, že vlastní automobil, ktorý nebol schopný ako zdravý ešte vyplatiť, nakoľko ho potrebuje, aby
sa vedel dostaviť k lekárom s ohľadom na rozsiahle zdravotné komplikácie. Bol toho názoru, že výdavok
matky na doučovanie maloletej z cudzieho jazyka, ohľadne ktorého sa v škole dohodli, že doučovanie
nebude potrebné, je umelo vytvorený na navyšovanie výdavkov, ktoré neexistujú. V samotnom návrhu

je uvedená suma stravného, ktorá bola pri pojednávaní navýšená oproti doučovaniu, čo evokuje dojem,
že matka má jasne zrátané koľko potrebuje uviesť, aby súd rozhodol v jej prospech.
V Metodike pre výpočet výživného rodičov k deťom z Ministerstva spravodlivosti, z ktorého tiež čerpal
súd prvej inštancie pri rozhodovaní, je uvedené, že je potrebné všímať si pracovnú históriu povinného. V
prípade, ak na strane povinného došlo k výraznému poklesu vo výške príjmu v porovnaní s minulosťou,
je potrebné zisťovať príčiny, pre ktoré sa tak stalo. Poukázal na to, že vydokladoval nemalé zdravotné

komplikácie, ktoré ho budú obmedzovať počas hľadania nového uplatnenia. Ponížený príjem tak
nastal bez jeho zavinenia v zmysle Metodiky. Jedným z kritérií ovplyvňujúcich schopnosť povinného
dosahovať príjem, je jeho zdravotný stav. V niektorých prípadoch môže dôjsť v súvislosti so zhoršením
zdravotného stavu k trvalému poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Kompenzáciou tohto
poklesu je invalidný dôchodok, ktorý je dávkou dôchodkového poistenia, ktorej účelom je zabezpečiť

poistencovi príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu. Len toto môže riešiť po vyčerpaní nemocenskej dávky a hlavne po
ďalších vyšetreniach, ktoré ukážu túto mieru práceneschopnosti. Dodal, že v jeho aktuálnej situácii, ak
by bol povinný platiť výživné vo výške 250,- Eur, malo by to pre neho existenčné problémy.
Uviedol tiež, že rozhodnutia o plnení v budúcnosti splatných dávok sú prípadmi clausula rebus sic

stantibus (ide o výhradu, že sa v budúcnosti nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah
plnenia), čo je rozporuplné s ohľadom na jeho zdravotný stav. Ak sa preukáže zmena pomerov na
strane oprávneného alebo povinného, zákon v zmysle predmetného ustanovenia umožňuje prelomenie
prekážky res iudicata (teda veci už raz rozsúdenej), a teda následnú zmenu vyživovacej povinnosti
(zvýšenie, zníženie alebo zrušenie výživného), čo preukázal a navrhoval pre jeho pomery a schopnosti

čiastku, ktorú by vedel prispievať na výživu maloletej. Zo strany otca a jeho stavu ide o trvalý následok.
Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 117/07.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na opätovné prejednanie,
prípadne vo veci sám rozhodol.

9. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím
súdu prvej inštancie, nakoľko má za to, že vyživovacia povinnosť otca v sume 250,- Eur je adekvátna
čiastka vzhľadom na potreby maloletej, jej školskú a mimoškolskú činnosť. Uviedol, že určené výživné je
plne v záujme maloletej, vychádzajúc z tzv. „tabuľkového výživného“ s prihliadnutím na zdravotný stav
otca a potencialitu príjmu. Maloleté dieťa je výživou odkázané na svojich rodičov, z ktorých ani jeden

nemôže vychádzať z toho, že jeho vyživovacia povinnosť bude suplovaná druhým rodičom, resp. inými
rodinnými príslušníkmi s odôvodnením, že na to majú finančné prostriedky.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – účastníkom konania (§ 359 CSP), proti

rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné
vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67

CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní
pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho

potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

11. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je návrh matky na určenie výživného na
maloleté dieťa.12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie,ktorýuložilotcovipovinnosťprispievaťnavýživumaloletejsumouvovýške250,-Eurmesačne.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a

o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

15. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

17. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

19. V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine v spojení s ustanovením 121 CMP predstavuje

práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia
o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku
výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní
s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená
buď subjektívne, a to okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne,

vývojom životných nákladov.

20. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, preto súd
musí podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a
porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie alebo zníženie výživného

je predovšetkým dôsledne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu
k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav,
schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školskou
dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými
aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať zistené aktuálne schopnosti,

možnosti a majetkové pomery s pomermi zistenými v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť
k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo, a to
v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych
pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj
situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú

jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje
navonok.

21. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na
ktorom sa majú podieľať obaja rodičia. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv

a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj
maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať
svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený
princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej
povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa

realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa
kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine.22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

24.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že vlastnosťou meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná
nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu, čo znamená, že ak sa vo veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 230 CSP). Ustanovenia § 121 CMP a § 26
Zákona o rodine upravujú možnosť zmeny rozsudku vo veciach (okrem iného) výkonu rodičovských
práv a povinností, a to aj bez návrhu. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci znova

rozhodnúť, je zmena pomerov. Znamená to, že okolnosti, z ktorých súd vychádzal v čase vyhlásenia
posledného rozhodnutia, sa zmenili v takej miere, že sa závažnejším spôsobom prejavujú v pomeroch
účastníkov. Ak konajúci súd dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu pôvodného
rozhodnutia, vydá nové rozhodnutie rovnakého druhu ako rozhodnutie, ktoré mení, pričom výrok nového
rozhodnutia musí obsahovať aj špecifikáciu výroku, ktorý je novým rozhodnutím dotknutý a prípadne aj

rozsah, v akom sa pôvodné rozhodnutie mení.

27. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa v predmetnej veci správne zameral na porovnanie
okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania,
pričom zistil, že v čase poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k.

51P/299/2015-57 zo dňa 22.02.2016) mala maloletá 4 roky, jej rodičia spolu nežili a obaja boli vo
výkone trestu odňatia slobody. Maloletá bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom
a každému z rodičov bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou po 50,- Eur mesačne
dôvodiac práve tým, že sú vo výkone trestu odňatia slobody.
Správne súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že od poslednej úpravy

výživného na maloletú došlo k zmene pomerov, a teda návrh matky vzhliadol dôvodným, keď od
poslednej úpravy výživného uplynulo 9 rokov, maloletá má aktuálne 13 rokov, navštevuje 6. ročník
základnej školy, má ADHD, dyslexiu, dysgrafiu a rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č. k.
9P/179/2023-41 zo dňa 25.04.2024 bola zverená do osobnej starostlivosti svojej matky, s ktorou žije
v spoločnej domácnosti. V spoločnej domácnosti s nimi žije aj jej stará matka zo strany matky. Čo

sa týka odôvodnených výdavkov maloletej tieto zahŕňajú električenku 90,- Eur/rok - 7,50 Eur/mesiac,
mobil 6,- Eur, stravu v škole 12,- Eur, ZRPŠ 40,- Eur (20,- Eur/polrok), krúžok angličtiny 30,- Eur,
oblečenie 70,- Eur, lieky 10,- Eur, stravu 300,- Eur, hygienu 20,- Eur, voľný čas 100,- Eur. Hoci súd
prvej inštancie opomenul pri krúžku angličtiny uviesť sumu 30,- Eur, táto vyplývala z rozpisu výdavkov
predloženého matkou, ktorú otec nenamietal. Otcova výhrada smerovala k matkou vyčíslenej položke

na doučovanie maloletej z cudzieho jazyka v sume 200,- Eur, ktorú však súd prvej inštancie k výdavkom
maloletej ani nezahrnul. Pokiaľ matka v podanom návrhu uvádzala výdavok maloletej na stravu v sume
200,- Eur a v ďalšom podaní v sume 300,- Eur, na ktorej sume zotrvala aj na pojednávaní dňa
06.05.2025, nemožno sa stotožniť s námietkou otca o špekulatívnom konaní matky, ktorá má podľa
jeho názoru zrátané, koľko potrebuje uviesť, aby súd rozhodol v jej prospech. Ak rodič, ktorý má

dieťa v osobnej starostlivosti vyčísli jeho výdavky, posudzovanie ich dôvodnosti, či opodstatnenosti
vždy prináleží súdu, ktorý po vykonanom dokazovaní, zhodnotí, či je možné jednotlivým vyčísleným
položkám priznať relevanciu. Odvolací súd nevzhliadol žiadne pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý
do odôvodnených výdavkov maloletej zahrnul stravu vo výške 300,- Eur mesačne, keďže táto suma sa
nejaví ako nadhodnotená berúc do úvahy tak vek maloletej ako aj aktuálne vysoké ceny potravín.

Na strane matky súd prvej inštancie zistil, že je zamestnaná ako pokladníčka na čerpacej stanici G.
(zamestnávateľ je K. - C., G.) a jej príjem je v priemere vo výške 1.200,- Eur, vrátane daňového bonusu
a prídavku na dieťa. Matka s maloletou a so svojou matkou žije v spoločnej domácnosti v služobnom
dome, kde platí nájom 132,- Eur, plyn 112,- Eur, elektriku 30,- Eur, internet 25,- Eur, TV 13,60 Eur, smeti7,50 Eur. K osobným mesačným výdavkov matky súd prvej inštancie zahrnul tankovanie 70,- Eur, kredit
na mobil 6,- Eur, stravu 300,- Eur, kozmetiku 20,- Eur, lieky 5,- Eur, oblečenie 30,- Eur.
Súd prvej inštancie zistil, že otec žije v Nemecku, je práceneschopný a poberá nemocenskú dávku

vo výške 1.500,- Eur. Jeho mesačné výdavky zahŕňajú náklady spojené s bývaním 600,- Eur, leasing
automobilu 497,- Eur, poistenie 133,- Eur, inkontinenčné pomôcky a lieky 80,- Eur, vyživovaciu povinnosť
50,- Eur, cesty na lekárske vyšetrenia 150,- Eur, stravu, ošatenie, hygienu 400,- Eur. Otec sa s maloletou
nestretáva a nepodieľa sa osobne na jej starostlivosti.

28. Otec v podanom odvolaní namietal súčet výdavkov matky, ktorý vo svojom súhrne, započítajúc aj
výdavky na maloletú, presahuje jej príjem a súd vinil z toho, že nekonal s dostatočnou starostlivosťou
pri ich zisťovaní. Odvolací súd túto námietku otca vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže vykonaným
dokazovaním bolo zistené, že matka žije v spoločnej domácnosti aj so svojou matkou, teda nemožno
vylúčiť finančný benefit takého spolužitia. Naviac táto námietka otca vyznieva v kontexte porovnania
jeho príjmu z nemocenskej dávky vo výške 1.500,- Eur k celkovej výške jeho výdavkov v sume 1.910,-

Eur ako neadekvátna, najmä, ak poukazuje na to, že mu je poskytnutá (bližšie nešpecifikovaná) pomoc,
pričom sa logickým javí, že takáto bližšie neurčená pomoc môže byť poskytnutá aj matke.

29. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie pri stanovení výšky výživného na
maloletú,keďsprávnevychádzalzvýškypríjmuobochrodičov,nastranematkyzpríjmuzozamestnania,

vrátane daňového bonusu a rodinných prídavkov, v sume 1.200,- Eur a na strane otca z príjmu
predstavujúceho ním aktuálne poberanú nemocenskú dávku v sume 1.500,- Eur. Žiada sa zdôrazniť,
že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, preto námietka otca o limitácii poberania
nemocenskej dávky, či jeho predpokladanom návrate na Slovensko neobstojí, keďže tieto okolnosti
môžu i nemusia nastať v budúcnosti a súd nemôže pri svojom rozhodovaní zohľadňovať neaktuálne

a hypotetické domnienky.
Z aplikačnej praxe pri určení výživného by toto výživné malo byť určené vo výške 20% až 30% z príjmu
otca a takáto výška výživného zodpovedá zaužívanej rozhodovacej praxi odvolacieho súdu, podľa
ktorej výživné, ktoré hradí povinný rodič, by malo predstavovať 20 % - 30 % jeho čistého príjmu na
všetky ním vyživované osoby (por. napr. rozhodnutia č. k. 11CoP/50/2021 z 30. novembra 2021, č. k.

26CoP/26/2021 z 19. mája 2021, č. k. 24CoP/64/2020 z 10. marca 2021, č. k. 23CoP/87/2018 z 20. mája
2019). Rozhodovanie v súlade s ustálenou judikatúrou je naplnením požiadavky spravodlivého procesu
aprincípuprávnejistotyvyjadrenéhovčl.2ods.2ZákladnýchprincípovCSP.Odvolacísúdpoukazujena
to, že určené výživné je súladné aj s „Metodikou pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové
výživné“ pri súčasnom zohľadnení zhoršeného zdravotného stavu otca, pre ktorý je práceneschopný,

a tiež s dôrazom na to, že otec sa s maloletou vôbec nestretáva, teda celková osobná starostlivosť
o maloletú je výhradne na matke.
Súd prvej inštancie správne prihliadol na tú skutočnosť, že otec uhrádza leasing na automobil v sume
497,- Eur, čo zrkadlí jeho životnú úroveň, pričom odvolací súd nespochybňuje jeho zdravotné ťažkosti,
avšak zároveň dodáva, že otec si mohol zabezpečiť aj iný automobil s menej finančne náročnými

leasingovými splátkami, či využiť alternatívne formy dopravy k lekárom, keďže výživné na maloleté dieťa
má prednosť pred inými (nie nevyhnutnými) výdavkami rodičov.

30. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným

výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je
možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred

ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou
tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej
republiky.

31. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je i právo na určitú kvalitu súdneho konania,

ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Povinnosť
všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej stránkyrozhodnutia (III. ÚS 107/07). Len náležite odôvodnené súdne rozhodnutie sa stáva interpretačným
nástrojom súdnej autority k zabezpečeniu spravodlivosti.
Za procesnú vadu konania nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie

podľa predstáv odvolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je
daný prípad. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS 324/2011)
rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,
z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom
účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže otec ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne také
podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, a ktoré by boli spôsobilé spochybniť
správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok v napadnutej časti podľa § 387 ods.
1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil s určením, že sa tým mení rozsudok Okresného súdu
Bratislava III č. k. 51P/299/2015-57 zo dňa 22.02.2016 v časti určenia výživného na maloletú A. B., nar.

XX.XX.XXXX, keďže súd prvej inštancie vo výroku II. svojho rozsudku uviedol nesprávny dátum vydania
rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 51P/299/2015-57, a to dňa 22.06.2016.

33. Ďalšie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj

nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného

súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol použitím ustanovení § 396
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).