Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Sfk/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200428
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vališ

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200428.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa,

LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD.
v právnej veci žalobcu: EKO TONER s.r.o., so sídlom Kysucká cesta 3, Žilina, IČO: 47 689 650,
zastúpeného advokátskym spoločenstvom Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100247047/2022 zo dňa 7. februára 2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu
v Banskej Bystrici č. k. ZA-30S/192/2022-129 z 30. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Daňový úrad Žilina (ďalej aj ,,správca dane") vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január roku 2017, o výsledkoch ktorej vyhotovil protokol č.
100956700/2018 zo dňa 15. mája 2018 (ďalej aj „protokol"). Správca dane následne v poradí tretím

(po zrušení skorších rozhodnutí žalovaným) rozhodnutím č. 101803173/2021 zo dňa 24. septembra
2021 určil žalobcovi rozdiel v sume 23 453,83 eura na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie"). Správca dane vyhodnotil, že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z prijatej
faktúry od dodávateľa Energy Print s.r.o. (ďalej ,,Energy Print") za nákup tovaru (tonery do tlačiarní).

2. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že vo veci identifikoval reťazec spoločností, v
ktorom došlo k podvodnému konaniu. Samotné dodanie tovaru žalobcovi spoločnosťou Energy Print

spochybnené nebolo. V správcom dane identifikovanom reťazci prvým dodávateľom a aj posledným
odberateľom preverovaného tovaru bola spoločnosť MAXIMUS-TM-DN Kft. (Maďarsko), a to v reťazci
MAXIMUS-TM-DN-Kft. (Maďarsko) - ZUKRA, s.r.o. (Slovenská republika) - Energy Print (Slovenská
republika) - žalobca (Slovenská republika) - MAXIMUS-TM-DN-Kft. (Maďarsko).

3. Žalobca bol podľa správcu dane súčasťou podvodného reťazca a vedel alebo mohol vedieť, že
nákupom tovaru od dodávateľa Energy Print a následne dodaním tovaru pre spoločnosť MAXIMUS-TM-

DN-Kft. (Maďarsko) sa zúčastňuje na plneniach, ktoré sú súčasťou podvodu na dani z pridanej hodnoty.

4. Správca dane zistil, že žalobcu si dodávateľ aj odberateľ vyhľadali sami a kontaktovali ho elektronicky
-mailom.Tovarsižalobcavzdaňovacomobdobíjanuár2017objednalodspoločnostiEnergyPrintdňa9.januára 2017 a dodaný mu bol 11. januára 2017. Úhradu za tovar žalobca realizoval až následne potom,
ako dostal platbu od odberateľa MAXIMUS-TM-DN-Kft. (Maďarsko). Správca dane zistil, že úhrada
faktúry dodávateľovi Energy Print žalobcom bola uskutočnená 17. januára 2017. Už 6. januára 2017

si rovnaký tovar od žalobcu objednala spoločnosť MAXIMUS-TM-DN-Kft. (Maďarsko), tovar uhradila
na základe zálohovej faktúry dňa 16. januára 2017 a bol jej doručený 17. januára 2017. Obchody
so spoločnosťami Energy Print a MAXIMUS-TM-DN-Kft. (Maďarsko) prebiehali v mesiacoch január,
marec a apríl 2017. Správca dane taktiež zistil, že žalobca komunikoval s odberateľom aj dodávateľom
iba e-mailom, osobne sa s konateľmi daných spoločností nestretol a žiadnu zmluvnú dokumentáciu

nepodpisoval.

5. Spoločnosť Energy Print od apríla 2017 nepodávala daňové priznania. Vypočutie jej bývalého
konateľa pána Tamása Zolt Prokszu sa podarilo len v súvislosti zo zdaňovacím obdobím apríl 2017.
Pri následnom ústnom vypočutí dožiadaním adresovaným maďarskej finančnej správe bývalý konateľ
uviedol, že svoje vyjadrenie v súvislosti so spoločnosťou Energy Print už poskytol a na jeho vyjadrení

sa nič nemení. V súvislosti s dodaním tovaru v mesiaci apríl 2017 potvrdil, že kontakt s odberateľmi bol
realizovaný e-mailom. Na žalobcu si nespomínal, hoci najväčšie dodávky tovaru v tomto období dodal
práve jemu. Svedok podal len veľmi strohé vyjadrenie, k platbe za tovar sa nevyjadril, resp. nevedel
uviesť žiadne skutočnosti a nevedel uviesť, kto bol dodávateľom a odberateľom predmetného tovaru.

6. Správca dane opakovane predvolal svedka na deň 10. júla 2019, avšak pán Tamás Zolt Proksa sa
bez ospravedlnenia na ústne pojednávanie nedostavil. Správca dane zaslal maďarskej finančnej správe
žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií a v poradí v druhom vyrubovacom konaní vyzval aj žalobcu,
aby zabezpečil jeho účasť na ústnom pojednávaní, čo žalobca odmietol.

7. SprávcadanepreverilibankovéúčtyspoločnostiEnergyPrint.Zistil,ževyužívalenjedenúčetvedený
v Sberbank Slovensko, a.s. a úhrady v celom obchodnom reťazci boli vykonávané z jednej IP adresy -
rovnakú IP adresu počítača ako Energy Print využívali i ďalšie subjekty v reťazci - MAXIMUS-TM-DN-
Kft. (Maďarsko) a ZUKRA, s.r.o. (Slovenská republika).

8. Zo zistení správcu dane taktiež vyplynulo, že spoločnosť ZUKRA, s.r.o. (Slovenská republika)
tovar od spoločnosti MAXIMUS-TM-DN-Kft. (Maďarsko) fakturovaný v sume 159 986,04 eura predala
spoločnosti Energy Print za 142 843,32 eura. Spoločnosť ZUKRA, s.r.o. (Slovenská republika) uviedla
v daňovom priznaní k DPH faktúru od MAXIMUS-TM-DN-Kft. (Maďarsko) a zároveň faktúru pre
Energy Print. Daň však podľa zistení správcu dane v skutočnosti odvedená nebola, keď spoločnosť

ZUKRA, s.r.o. (Slovenská republika) svoj výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu optimalizovala fiktívnym
plnením - dodávateľskou faktúrou od spoločnosti FM comp s.r.o. (ďalej len „FM comp"). Správca dane
spoločnosti ZUKRA, s.r.o. (Slovenská republika) neuznal odpočítanie dane z plnenia od spoločnosti FM
comp, pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti a faktúra nebola v rámci daňovej kontroly
predložená, a ani uhradená.

9. Správcadanetakmalzato,ževkonaníodpovedalkladnenaštyriotázkytzv.AxelKitteltestuavyvodil
záver o nutnosti odoprieť žalobcovi nárok na odpočet dane z titulu jeho účasti na daňovom podvode.

10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný

napadnutým rozhodnutím č.100247047/2022 zo dňa 7. februára 2022 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie") tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Konštatoval, že žalobca bol súčasťou správcom
dane identifikovaného fakturačného reťazca spojeného s daňovým únikom s tým, že žalobca o tomto
vedel alebo mohol vedieť. Konštatoval, že odberateľ žalobcu - spoločnosť MAXIMUS-TM-DN-Kft.
(Maďarsko) - v čase dodania tovaru žalobcom nemala dôvod k jeho nákupu, pretože s ním ešte predtým

sama disponovala. V preverovanom prípade podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že by sa zaujímal
o pôvod tovaru a jeho kvalitu z dôvodu potenciálnych reklamácií, s tovarom následne obchodoval, a je
potrebné ho považovať za účastníka na podvode bez ohľadu na otázku, či má z opätovného predaja
prospech.

II. Konanie pred správnym súdom

11. Podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného
a prvostupňového rozhodnutia správcu dane z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákonač. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP"). O podanej
správnej žalobe rozhodol správny súd podľa § 190 SSP rozsudkom č. k. ZA- 30S/192/2022-129 zo dňa
30. apríla 2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok") tak, že ju ako nedôvodnú zamietol a účastníkom konania

náhradu trov konania nepriznal.

12. Vychádzajúc z preskúmavaných rozhodnutí a obsahu administratívneho spisu mal správny súd
za preukázané, že žalobcovi správca dane nárok na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie január
2017 z faktúry vystavenej dodávateľom Energy Print nepriznal z dôvodu, že odpočítanie dane bolo

spojené s podvodným konaním, v dôsledku ktorého došlo k daňovému úniku. Správny súd sa stotožnil
so zisteným skutkovým stavom a jeho právnym posúdením, ktorý vychádzal z judikatúry Súdneho dvora
EÚ v spojených veciach Axel Kittel a Recolta Recycling C-439/04 a C-440/04.

13. Správny súd zdôraznil, že právo na odpočítanie dane je vo všeobecnosti neoddeliteľnou súčasťou
mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Toto právo však možno odoprieť, ak sa

na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo
poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto
nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod
týkajúci sa dane z pridanej hodnoty zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na
vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb.

14. Správca dane podľa správneho súdu v preskúmavanej veci v rámci aplikácie Axel Kittel testu
zodpovedal všetky štyri otázky kladne. Zopakoval, že daňový únik vznikol u spoločnosti ZUKRA, s.r.o.
(Slovenská republika), ktorá si neoprávnene odpočítala daň z faktúry od spoločnosti FM comp a tým
optimalizovala svoju daňovú povinnosť, čím bol zistený únik na dani. Kladná bola odpoveď správcu

dane aj na druhú a tretiu otázku, konkrétne, či bol tento daňový únik dôsledkom podvodu na dani a
či boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodom na dani. I podľa správneho súdu išlo o
fakturačný reťazec, kedy jeden a ten istý tovar z Maďarska sa cez tri tuzemské spoločnosti vracia opäť
do Maďarska tomu istému subjektu (prvému dodávateľovi), pričom absentuje konečná spotreba.

15. Pokiaľ ide o tzv. vedomostný test daňového subjektu (žalobcu), spočívajúci v preukázaní
objektívnych skutkových okolností svedčiacich tomu, že žalobca o podvode na predchádzajúcom článku
reťazca vedel alebo mohol vedieť, správny súd mal zo skutkových okolností veci preukázanú minimálne
nevedomú nedbanlivosť, a teda i splnenie vedomostného testu.

16. V prípade nákupu sporného tovaru a jeho bezprostredného predaja nešlo podľa správneho súdu
o štandardnú doposiaľ vykonávanú obchodnú činnosť žalobcu, predávajúceho svoj tovar zväčša
nepodnikateľom.

17. Rovnako bolo podľa správneho súdu neštandardné aj nadviazanie obchodnej spolupráce, keď

žalobca bol bez ďalšieho oslovený ako dodávateľom Energy Print, tak zároveň aj odberateľom
MAXIMUS-TM-DN-Kft. (Maďarsko), a to len jednoduchou emailovou ponukou. Skutočnosť, že si žalobca
overil dodávateľa a odberateľa v základných registroch (v obchodnom registri a registri platiteľov DPH),
nevyváži podľa názoru správneho súdu fakt, že žalobca objednával tovar v značne vysokom objeme
(nad 100 000,- eur) bez akéhokoľvek osobného kontaktu alebo referencie, na základe výlučne mailovej

komunikácie a bez písomnej zmluvy. Tovar, ktorý žalobca kúpil od spoločnosti Energy Print, hneď odoslal
odberateľovi MAXIMUS-TM-DN-Kft. (Maďarsko), ktorý si ho objednal ešte pred samotným dodaním
tovaru a uhradil aj zálohovú faktúru.

18. Žalobcapodľasprávnehosúduodberateľaaanidodávateľanepoznalzpredchádzajúcejspolupráce,

obchody boli realizované v krátkom časovom období a po začatí daňových kontrol boli ukončené.
Subjekty začlenené do reťazca boli spoločnosťami bez zamestnancov, nemali vlastné skladové priestory
a obchody dojednávali výlučne emailom. V kontrolovanom zdaňovacom období dodávateľ žalobcu
Energy Print významné obchody realizoval práve so žalobcom, napriek tomu bývalý konateľ spoločnosti
Energy Print pán Tamás Zsolt Proksza na ústnom pojednávaní vo veci daňovej kontroly za mesiac apríl

2017 uviedol, že si na obchody so žalobcom nespomína.

19. Zistené okolnosti tak, i podľa názoru správneho súdu, dostatočne odôvodňujú splnenie tzv.
vedomostného testu Axel Kittel testu u žalobcu.20. Pokiaľ ide o poslednú otázku tzv. Axel Kittel testu, podľa správneho súdu žalobca okrem
tvrdenia, že si obchodných partnerov preveril v príslušných registroch (obchodný register, register

platiteľov DPH, register daňových dlžníkov), neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, ktorými by spochybnil
realizovaný vedomostný test a preukázal, že prijal relevantné opatrenia na zabránenie svojej účasti na
daňovom podvode. Nesnažil sa napr. získať referencie od iných účastníkov na trhu, viac informácií o
spoločnostiach, ich obchodných priestoroch a činnosti, o možnostiach reklamácie tovaru (obchodných
podmienkach), ani netvrdil, že by sa pokúšal prehliadnuť si internetovú stránku obchodných partnerov,

resp. že by skúmal, či bola ponúknutá cena za tovar primeraná.

21. Podľa správneho súdu tvrdenie žalobcu, že dodávateľ Energy Print sa v posudzovaných
zdaňovacích obdobiach správal štandardne (podával daňové priznania a platil DPH), neobstojí ako
dôkaz o vierohodnosti obchodného partnera po zohľadnení toho, že po začatí daňových kontrol prestal
so žalobcom komunikovať, prestal podávať daňové priznania a krátko nato došlo k zrušeniu spoločnosti.

Uvádzané okolnosti nasvedčujú podľa názoru správneho súdu záveru, že zdaniteľný obchod sa javil ako
podozrivý a žalobca nebol dostatočne obozretný, aby svojej účasti na daňovom podvode zabránil.

22. Správny súd zhrňujúco uviedol (resp. upozornil), že (i) v prípade obchodu, z ktorého si žalobca
uplatňuje odpočítanie dane, išlo o vybočenie (exces) z jeho doterajšej podnikateľskej činnosti, (ii)

podozrivý spôsob dojednávania obchodov (výlučne emailom) bez iného kontaktu, bez zmluvy, keď
žalobca s obchodnými partnermi nemal predchádzajúcu obchodnú skúsenosť, teda o to vyššie boli
nároky kladené na žalobcu na preverenie si nového obchodného partnera, pričom žalobca v podstate
len akceptoval ponuku dodávateľa, ktorú obdržal mailom bez toho, aby napr. inicioval osobné stretnutie
aleboinýakoemailovýkontakt(iii)krátkosťobdobia,vktoromsarealizovaliobchody(prvýštvrťrok2017),

pričom obchody skončili hneď po začatí daňových kontrol, (iv) objem a druh obchodovaného tovaru,
keď žalobcovi bol ponúknutý identický tovar, ako si u neho objednal iný subjekt (a to ešte pred dodaním
objednaného tovaru), (v) skutočnosť, že konateľ dodávateľa Energy Print pán Tamás Zsolt Proksa si na
obchodovaniesožalobcomnespomínal,hocipodľazistenísprávcudanezačiatkomroka2017vykonával
objemovo najväčšie obchody okrem iného so žalobcom. Všetky uvedené okolnosti podľa správneho

súdu vo svojej spojitosti dostatočne odôvodňujú splnenia tzv. vedomostného testu u žalobcu a záver,
že daňový únik v tomto prípade nebol len dôsledkom náhodného neodvedenia dane, ale dôsledkom
cielenej a organizovanej snahy o získanie daňového zvýhodnenia.

23. Správnysúdnásledneuzatvoril,žesprávcadaneižalovanýsvojerozhodnutiazaložilinapodvodnom

konaní smerujúcom k daňovému úniku, presne identifikovali, na ktorom stupni obchodného reťazca
došlokdaňovémuúniku,aopísalidostatokdôvodov,zktorýchmožnousudzovať,žežalobcavedel,resp.
mohol vedieť o tom, že ide o podvodný obchodný reťazec. K argumentácii žalobcu týkajúcej sa splnenia
hmotnoprávnych podmienok a zneužitia práva správny súd uviedol, že táto nemá oporu v obsahu
prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. Ako nedôvodné vyhodnotil správny súd i všeobecné

námietky žalobcu o podstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by
mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

24. Podľa správneho súdu nemožno prisvedčiť žalobcovi, že v napadnutom rozhodnutí ako aj
v prvostupňovom rozhodnutí absentuje zhrnutie zistených skutočností, spôsob, akým sa zhodnotili

vykonané dôkazy, a úvahy, ktoré viedli k právnemu posúdeniu veci. Skutkový stav veci bol orgánmi
finančnej správy dostatočne zistený a vec bola správne právne posúdená. Reálnosť hospodárskej
činnosti žalobcu a jeho obchodných partnerov (nákup, predaj a preprava tonerov) nevylučuje daňový
podvod, ako to namieta žalobca. Záver o účasti žalobcu na daňovom podvode orgány verejnej správy
dôsledne odôvodnili zistenými skutkovými okolnosťami, pričom v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ

vykonali vo veci tzv. Axel Kittel test a zodpovedali kladne všetky štyri položené otázky. Nemožno preto
prisvedčiť žalobcovi, že v napadnutom rozhodnutí ako aj v prvostupňovom rozhodnutí absentuje zhrnutie
zistených skutočností, spôsob, akým sa zhodnotili vykonané dôkazy a úvahy, ktoré viedli k právnemu
posúdeniu veci.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu

25. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ") v zákonnej lehote kasačnú
sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutýrozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Alternatívne
navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň
navrhol, aby mu kasačný súd priznal náhradu trov konania.

26. Sťažovateľ prvou sťažnostnou námietkou namieta, že správca dane a žalovaný porušili
koncentračnú zásadu a vydali nezákonné rozhodnutia z dôvodu, že správca dane až v poradí v druhom
a treťom rozhodnutí vo vyrubovacom konaní konštatovali podvod, pričom k takému názoru dospeli práve
v štádiu konania (vyrubovacieho konania), ktorého účelom je reagovať na pripomienky k zisteniam

uvedeným v protokole, a nie vykonávať nanovo dokazovanie a viesť tak k iným záverom a zisteniam,
aké boli prijaté v zmysle protokolu o ukončení daňovej kontroly. Z protokolu je pritom podľa sťažovateľa
zrejmé, že podľa zistení správcu dane sťažovateľ porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v
nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Sťažovateľ má
za to, že uvedeným postupom nedošlo k prenosu dôkazného bremena na daňový subjekt a správny súd
sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

27. Sťažovateľ druhou sťažnostnou námietkou namieta, že na to, aby daňový subjekt mohol
preukazovať dobrú vieru a obozretnosť, musí mu byť zo strany správcu dane táto možnosť daná. V
uvedenej veci je podľa sťažovateľa nesporné, že v rámci daňovej kontroly správca dane neumožnil
sťažovateľovi uskutočniť jemu patriace práva v zmysle § 45 Daňového poriadku, správca dane v

rámci daňovej kontroly nezaslal sťažovateľovi výzvu v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku, v
ktorej by uviedol a oznámil zistené pochybnosti vo vzťahu k obozretnosti daňového subjektu, zásadám
poctivého obchodného styku, alebo či daňový subjekt prijal potrebné opatrenia, ktoré možno od neho
rozumne požadovať, aby sa uistil, že nebude súčasťou daňového podvodu. Povinnosti podľa § 46 ods.
5 Daňového poriadku správca dane musí podľa sťažovateľa splniť do momentu ukončenia daňovej

kontroly, a nie až pri prerokovaní protokolu z nej. Ak sa tak nestalo, k prenosu dôkazného bremena
nedochádza (18/2022 ZNSS, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sžfk/10/2020 z 24. februára 2022). Podľa sťažovateľa je nesporné, že v rámci daňovej kontroly nebolo
toto vytknuté sťažovateľovi, a tým neprešlo na sťažovateľa dôkazné bremeno tvrdenia vo vzťahu k
preukazovaniu poctivého obchodného styku, zásady obozretnosti a k prijatiu potrebných opatrení, aby

sa zabránilo, aby plnenie viedlo k účasti na daňovom podvode. Správny súd tak podľa sťažovateľa
nesprávne právne posúdil prenos dôkazného bremena na sťažovateľa.

28. Sťažovateľ v ďalšej časti kasačnej sťažnosti (tretí sťažnostný bod) namietol v bode 31 napadnutého
rozsudku správneho súdu uvádzané okolnosti nasvedčujúce záveru, že zdaniteľný obchod sa javil

ako podozrivý a že žalobca nebol dostatočne obozretný. Sťažovateľ argumentuje, že materiálne
a personálne podmienky dodávateľa a subdodávateľov, virtuálne sídlo dodávateľa, nekontaktnosť
konateľov dodávateľa a zrušená registrácia dodávateľa, ktorá nastala až po zdaniteľnom plnení, sú
okolnosti ležiace mimo sféru daňového subjektu a nie je možné od zdaniteľnej osoby vyžadovať, aby
vykonala komplexné a hĺbkové preskúmania, ako sú tie, na ktorých vykonanie má prostriedky daňový

orgán (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Aquila Part Prod Com SA z 01.12.2022, C-512/21).

29. V nasledujúcich statiach kasačnej sťažnosti (štvrtý sťažnostný bod) sťažovateľ opätovne poukázal
na nevykonanie navrhovaného dôkazu - výsluchu svedka, ktorého dôkazná hodnota sa javí ako
rozhodná na preukázanie relevantných skutočností a objektívne zistenie skutkového stavu. Opakovane

namietal, že nevykonanie výsluchu bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti. Absencia vykonania
tohto dôkazu podľa sťažovateľa spôsobuje, že skutkový stav bol nedostatočne zistený.

30. Ku konaniu dodávateľa považoval sťažovateľ za potrebné uviesť, že tento sa v posudzovaných
zdaňovacích obdobiach správal voči sťažovateľovi štandardne, kedy minimálne do apríla 2017

riadne podával daňové priznania na DPH a platil DPH, a tieto dôkazy jednoznačne svedčiace v
prospech sťažovateľa žalovaný náležite nevyhodnotil. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že si overil
svojho dodávateľa z bežne dostupných zdrojov (v obchodnom registri a registri platiteľov DPH), a
okrem uvedeného je nepochybné, že dodávateľ aj v zmysle záverov správcu dane dohodnutý tovar
sťažovateľovi dodal, vystavil faktúru pre sťažovateľa, ktorý ju následne uhradil. Na základe uvedeného

sťažovateľ nemal potrebu hĺbkového skúmania a preverovania dodávateľa, pokiaľ vyššie uvedené
okolnosti nevytvorili pre sťažovateľa ucelený rád indícií nasvedčujúcich, že by mohol by súčasťou
reťazca, ktorý je poznačený podvodom na DPH, a na jednotlivé okolnosti, ktoré nastali ex post,
sťažovateľ nemal a nemohol mať vplyv. Ucelený rad indícií tak v čase zdaniteľných plnení, pre ktorévytýka správca dane sťažovateľovi neobozretnosť, nie sú podľa názoru sťažovateľa takej intenzity,
odôvodňujúcej záver, že sťažovateľ svojou neobozretnosťou zapríčinil, že sa zúčastnil na plnení, ktoré
bolo poznačené podvodom na dani. Žalovaný podľa sťažovateľa nepreukázal, že sťažovateľ mal vedieť

resp. vedel, že sa nákupom tonerov zapojí do podvodného konania.

31. Odpovede správcu dane a žalovaného na 4 základné otázky týkajúce sa možnej vedomosti
daňového subjektu sú podľa sťažovateľa postavené len na domnienkach správcu dane, pričom
vychádzajú z nedostatočne a nesprávne zisteného a vyhodnoteného skutkového stavu a z

neprimeraného zaťaženia sťažovateľa dôkazným bremenom a zároveň nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní. Podľa sťažovateľa bolo povinnosťou správcu dane posúdiť všetky zabezpečené dôkazy,
preskúmať a vyhodnotiť všetky skutočnosti týkajúce sa deklarovaných obchodov v takom rozsahu, aby
boli jednoznačným dôkazom a podkladom pre vyvodenie záveru vo veci, či už v prospech alebo v
neprospech daňového subjektu. Sťažovateľ má za to, že správca dane a odvolací orgán v napadnutom
rozhodnutí neúplne a nedostatočne zistili skutkový stav a relevantné okolnosti a nevykonali dôkazy v

potrebnom rozsahu.

32. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti k namietanému nesplneniu povinnosti podľa § 46 ods. 5
Daňového poriadku uviedol, že sťažovateľ bol so všetkými zisteniami správcu dane riadne oboznámený,
avšak nepreukázal prijatie takých kontrolných a preventívnych opatrení, ktoré by zabránili jeho účasti na

daňovom podvode. Žalovaný má za to, že správny súd v predmetnej veci rozhodol v súlade s platnými
právnymi predpismi, a to na základe preukázaného a zisteného skutkového stavu.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

33. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach dôvodov podanej kasačnej
sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle
podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443

SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je
prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej
sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom
administratívneho a súdneho spisu, a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

34. Kľúčovou právnou otázkou, ktorou sa kasačný súd zaoberal v predmetnom prípade bolo, či správca
dane, žalovaný a správny súd dospeli na základe zisteného skutkového stavu k správnemu záveru, keď
sťažovateľovi odmietli priznať odpočet dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že bol súčasťou obchodného
reťazca poznačeného daňovým podvodom.

Nepriznanie práva na odpočítanie dane z dôvodu účasti na daňovom podvode

35. Daňový podvod možno definovať ako situáciu, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník
podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú daň z pridanej hodnoty a ďalší subjekt si ju naopak
odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia. Nepriznanie práva na odpočítanie dane

z dôvodu daňového podvodu bolo predmetom opakovaného posudzovania zo strany Súdneho dvora
EÚ a kasačný súd v tejto súvislosti odkazuje na jeho súvisiacu judikatúru, napríklad rozsudky vo veci
C-354/03, C-355/03 a C-484/03, Optigen Ltd, Fulcrum Electronics Ltd a Bond House Systems Ltd, vo
veciC-439/04aC-440/04,AxelKittelaRecoltaRecycling,alebovoveciC-80/11aC-142/11,Mahagében
Kft a Péter Dávid. Účasť na daňovom podvode ako dôvod pre zamietnutie práva na odpočítanie dane

považuje vo svojej rozhodovacej činnosti za súladnú s právom Európskej únie i Ústavný súd Slovenskej
republiky (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS/627/2022, bod 29 posledná
veta).

36. Predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ

tvoria tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu, pričom tieto boli špecifikované v rozhodnutí
C-439/04 a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling. Pri daňových podvodoch je spravidla možné
konštatovať, že transakcie uskutočnené v rámci takéhoto podvodu nezodpovedajú bežným obchodným
podmienkamapreposúdenienárokunaodpočítaniedanejekľúčovéposúdiťvšetkyvýznamnéokolnostispornej transakcie, vrátane právnej, obchodnej a osobnej väzby medzi zúčastnenými subjektami
(obdobne napr. rozsudok kasačného súdu sp. zn. 5Sfk/93/2022 z 25. septembra 2024).

Porušenie koncentračnej zásady

37. Prvým sťažnostným bodom sťažovateľ namietal, že správca dane a žalovaný porušili koncentračnú
zásadu z dôvodu, že správca dane až v poradí v druhom a treťom rozhodnutí vo vyrubovacom konaní
konštatoval podvod, pričom k takému názoru dospel až vo vyrubovacom konaní.

38. Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ porušenie koncentračnej zásady nenamietal v rámci
žalobných bodov v podanej správnej žalobe a preto toto posúdenie nebolo ani predmetom prieskumu
správneho súdu v napadnutom rozsudku. Kasačný súd pripomína, že v konaní o kasačnej sťažnosti
vystupuje ako inštancia kasačná. Jeho úlohou teda nie je primárne preskúmať skutkové zistenia
správnych orgánov, ale podrobiť hodnoteniu ich právne posúdenie veci, a to až v spojení s právnymi

názormi správneho súdu.

39. V kasačnom konaní je rozširovanie rozsahu argumentácie, nad rámec žalobných dôvodov
uplatnených v správnom súdnom konaní správnou žalobou, neprípustným dôvodom neuplatneným
pred správnym súdom. Podľa § 439 ods. 3 písm. b) SSP kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa

opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané
napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol. Zároveň v zmysle § 441 SSP v kasačnej sťažnosti
nemožnouplatňovaťnovoty,t.j.novéskutočnostiadôkazyokremskutočnostíadôkazovnapreukázanie
prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačný súd preto sťažovateľom namietané
porušenie koncentračnej zásady posúdil ako neprípustný dôvod neuplatnený pred správnym súdom.

40. Pre úplnosť však kasačný súd dopĺňa, že v protokole (na strane 21 a na strane 23) správca
dane uvádzal okolnosti týkajúce sa podvodného konania a vedomosti sťažovateľa o tomto podvodnom
konaní. Prvostupňové rozhodnutie i napadnuté rozhodnutie tak vychádzajú zo zistení daňovej kontroly
uvedených v protokole. Rovnako indikácia prípadnej existencie daňového podvodu už v rámci daňovej

kontroly vyplýva z obsahu administratívneho spisu správcu dane (zápisnica č. 100664557/2018 z 5.
apríla 2018, č. l. 29 administratívneho spisu správcu dane).

Porušenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku

41. Obdobne i druhý sťažnostný bod, ktorým sťažovateľ namieta, že v rámci daňovej kontroly správca
danenezaslalsťažovateľovivýzvuvzmysle§46ods.5Daňovéhoporiadku,vktorejbyuviedolaoznámil
zistené pochybnosti vo vzťahu k obozretnosti daňového subjektu, zásadám poctivého obchodného styku
alebo k tomu, či daňový subjekt prijal potrebné opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať,
aby sa uistil, že nebude súčasťou daňového podvodu, kasačný súd v zmysle § 439 ods. 3 písm. b) SSP

posúdil ako neprípustný dôvod neuplatnený pred správnym súdom.

42. Sťažovateľ v závere správnej žaloby na strane 22 iba všeobecne uviedol, že: „Správca dane bližšie
nešpecifikoval a nepomenoval svoje pochybnosti dostatočne jasne a zrozumiteľne." Správny súd preto
v bode 49 napadnutého rozsudku uvedené žalobcovi vytkol s tým, že ide iba o všeobecné tvrdenia bez

konkretizácie. Sťažovateľ tak námietku porušenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku v správnej žalobe
relevantne neuplatnil, hoci tak urobiť mohol.

43. Pre úplnosť však kasačný súd dopĺňa, že z obsahu administratívneho spisu správcu dane
(zápisnica č. 100664557/2018 z 5. apríla 2018, č. l. 29 administratívneho spisu správcu dane) vyplýva,

že sťažovateľ bol so zisteniami týkajúcimi sa identifikácie podvodného reťazca a možným daňovým
podvodom oboznámený už v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly. Zástupca sťažovateľa v rámci
vyjadrenia k tejto zápisnici uviedol, že: „Na základe zistených skutočností, ktoré sme sa dozvedeli v
rámci tejto zápisnice, o ktorých sme doteraz nevedeli, pokúsime sa ešte zabezpečiť ďalšie dôkazy v
lehote 20 dní."

Vedomostná zložka Axel Kittel testu, primeraná obozretnosť a štandardnosť konania sťažovateľa i
dodávateľa44. Sťažovateľ ďalšou sťažnostnou námietkou namietal posúdenie správneho súdu vo vzťahu k
vedomostnej zložke Axel Kittel testu daňového podvodu s tým, že materiálne a personálne podmienky
dodávateľa a subdodávateľov, virtuálne sídlo dodávateľa, nekontaktnosť konateľov dodávateľa a

zrušená registrácia dodávateľa, ktorá nastala až po zdaniteľnom plnení, sú okolnosti ležiace mimo sféru
daňového subjektu a nie je možné od zdaniteľnej osoby vyžadovať, aby vykonala komplexné a hĺbkové
preskúmania.

45. Pokiaľ ide o základný test v rámci celého reťazca vyžadujúci preukázanie existencie podvodu na

dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň), a to v ktoromkoľvek článku reťazca, kasačný súd poukazuje na
popis obchodných vzťahov medzi zúčastnenými subjektami zistený správcom dane a zistenia správcu
dane o úniku dane v tomto reťazci. Tieto skutočnosti v prejednávanej veci sporné neboli a neboli preto
ani predmetom posúdenia kasačného súdu.

46. Ďalším testom je tzv. vedomostný test konkrétneho subjektu spočívajúci v preukázaní objektívnych

skutkových okolností svedčiacich tomu, že tento subjekt o podvode na niektorom predchádzajúcom
článku reťazca vedel alebo mohol a mal vedieť.

47. V nadväznosti na skúmanie a dokazovanie primeranej obozretnosti priemerne zodpovedného
podnikateľa, teda toho, či sťažovateľ mohol alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom

reťazci poznačenom daňovým podvodom (nedbanlivostná účasť na daňovom podvode z hľadiska
daňového práva), dáva kasačný súd do pozornosti, že relevantné sú najmä dva aspekty. Prvým
aspektom je skúmanie vykonania úkonov, ktoré možno od priemerne zodpovedného podnikateľa
očakávať pred uskutočnením zdaniteľného obchodu a zohľadňovanie informácií, ktoré by z týchto
úkonov v relevantnom čase vyplývali. Druhým aspektom je vedomosť daňového subjektu o konkrétnych

okolnostiach a podmienkach obchodu či obchodnej spolupráce, ktoré u neho mohli vyvolať podozrenie,
že obchodné plnenie, ktorého sa zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým podvodom (rozhodnutie
kasačného súdu sp. zn. 3Sfk/131/2022 z 21. novembra 2023).

48. Skutkové okolnosti svedčiace tomu, že daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku

reťazca vedel alebo mohol vedieť, je potrebné individuálne posudzovať s ohľadom na špecifickosť
posudzovaných zdaniteľných obchodov, ich predmet, objem a iné významné okolnosti, vrátane právnej,
obchodnej a osobnej väzby medzi zúčastnenými subjektami. Podstatná je pritom i identifikácia, prečo
tieto zistené skutkové okolnosti s ohľadom na povahu zdaniteľných obchodov nezodpovedajú bežným
obchodným podmienkam (rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 5Sfk/93/2022 z 25. septembra 2024).

49. Pre účely posúdenia objektívnych skutkových okolností svedčiacich tomu, že daňový subjekt o
podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, sú podstatné tie okolnosti, ktoré
daňovému subjektu boli alebo mohli byť známe už v čase realizácie alebo dojednávania posudzovaných
zdaniteľných obchodov. Skutkové okolnosti, ktoré vznikli v neskorších obdobiach a daňový subjekt
o ich existencii v čase realizácie alebo dojednávania zdaniteľných obchodov objektívne nemohol

mať vedomosť, by spravidla pre účely vedomostného testu existencie daňového podvodu nemali byť
relevantné (rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 5Sfk/93/2022 z 25. septembra 2024).

50. Z hľadiska požiadavky preukázania vynaloženia primeranej obozretnosti je daňový subjekt povinný
prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie,

ktoréuskutoční,nebudeviesťkjehoúčastinadaňovompodvode(rozhodnutiaSúdnehodvoraEurópskej
únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a
C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od
daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie

Súdneho dvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod
59). Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto
uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa a tým
fakticky preniesť na neho kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL,

C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3.
septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57).51. Test spočívajúci v posúdení, či daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré po ňom je možné rozumne
vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, umožňuje
i za predpokladu splnenia ostatných zložiek Axel Kittel testu existencie daňového podvodu osobe

uplatňujúcej si právo na odpočítanie dane (sťažovateľovi) preukázať, že prijala dostatočné opatrenia,
aby zistila, či prijaté plnenie nebude viesť k jej účasti na daňovom podvode. Tieto prijaté opatrenia
vyhodnocuje správca dane. Rozsah prijatých opatrení spravidla závisí od rozsahu sporných okolností
(indikátorov rizikovosti). Medzi takéto opatrenia môžu slúžiť napríklad aj referencie od tretích osôb,
bankové referencie, audit dodávateľa a jeho dodávateľského reťazca a pod. (rozhodnutie kasačného

súdu sp. zn. 5Sfk/93/2022 z 25. septembra 2024).

52. Z hľadiska súdneho prieskumu je v zásade irelevantné, či je vykonaný 3 alebo
4-krokový tzv. Axel Kittel test. Axel Kittel test predstavuje formálnu metodickú pomôcku, ktorá rámcuje
podstatné skutočnosti, ktoré je potrebné skúmať. Z pohľadu súdneho prieskumu tak nie je podstatné či
a aký test správca dane a žalovaný vykonali, ale či ich argumentácia poskytuje zrozumiteľné odpovede

na to, (i) či došlo k daňovému úniku, (ii) ktorý je podvodného charakteru, (iii) je prepojiteľný/spojiteľný aj
s obchodmi daňového subjektu a (iv) či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť o tom, že posudzované
plnenia sú spojené s podvodným konaním (rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 8Sfk/21/2023 z 30. júla
2024).

53. Kasačný súd z napadnutého rozsudku správneho súdu a z obsahu rozhodnutí finančných orgánov
identifikoval, že splnenie vedomostného testu u sťažovateľa mali preukazovať nasledovné správcom
dane zistené skutkové okolnosti (rizikové indikátory):
· nešlo o štandardnú doposiaľ vykonávanú obchodnú činnosť sťažovateľa, ktorý tovar predával zväčša
nepodnikateľom,

· neštandardné bolo nadviazanie obchodnej spolupráce, keď bol sťažovateľ bez ďalšieho oslovený ako
dodávateľom Energy Print, tak aj odberateľom MAXIMUS-TM-DN-Kft. (Maďarsko), a to len jednoduchou
emailovou ponukou,
· skutočnosť, že si žalobca overil dodávateľa a odberateľa (iba) v základných registroch napriek tomu,
že objednával tovar v značne vysokom objeme bez akéhokoľvek osobného kontaktu alebo referencie,

na základe výlučne mailovej komunikácie, bez písomnej zmluvy,
· tovar, ktorý sťažovateľ kúpil od dodávateľa Energy Print, hneď odoslal odberateľovi MAXIMUS-TM-
DN-Kft. (Maďarsko), ktorý si ho objednal u sťažovateľa ešte pred samotným dodaním tovaru a uhradil
aj zálohovú faktúru,
· spoločnosť MAXIMUS-TM-DN-Kft. (Maďarsko) mala obchodovať s rizikovými subjektmi zrušených

slovenských spoločností, ktoré sú zapojené do tzv. karuselového reťazca,
· sťažovateľ odberateľa (ani dodávateľa) nepoznal z predchádzajúcej spolupráce, obchody boli
realizované v krátkom časovom období, pričom po začatí daňových kontrol boli ukončené, a
· subjekty začlenené do reťazca boli spoločnosťami bez zamestnancov, nemali vlastné skladové
priestory, obchody dojednávali výlučne emailom.

54. Kasačný súd stotožňujúc sa so správnym súdom má za to, že došlo k naplneniu vedomostnej
zložky existencie daňového podvodu u sťažovateľa. Ako už bolo uvedené, vedomostnú zložku Axel Kittel
testu je potrebné vyhodnocovať individuálne s ohľadom na špecifickosť posudzovaných zdaniteľných
obchodov, ich predmet, objem a iné významné okolnosti, vrátane právnej, obchodnej a osobnej väzby

medzi zúčastnenými subjektami. Nie je dôležité, či daňový subjekt zúčastňujúci sa podvodného reťazca
mal z tejto účasti prospech.

55. Kasačný súd má za to, že pokiaľ sťažovateľ začal vykonávať pre neho neštandardnú (novú)
obchodnú činnosť (inú ako dovtedajší maloobchod) s tým, že je oslovený zároveň dodávateľom i

odberateľom (čo je samé o sebe znakom neštandardnosti), a to iba jednoduchou e-mailovou ponukou
bez uzavretia riadnej zmluvnej dokumentácie, uvedené by u neho malo vzbudiť relevantné pochybnosti.
Toto posúdenie je umocnené i tým, že sťažovateľ dodávateľa a odberateľa z predchádzajúcej
obchodnej činnosti nemal poznať. Uvedené vzhľadom na rozsah obchodu kasačný súd za štandardné
podnikateľské správanie sa nepovažuje a sťažovateľ kasačný súd o opaku nepresvedčil.

56. Za relevantnú rizikovú okolnosť, ktorá u sťažovateľa mohla vzbudiť pochybnosti, kasačný
súd považuje i to, že tovar, ktorý sťažovateľ kúpil od dodávateľa Energy Print, hneď odoslal
odberateľovi MAXIMUS-TM-DN-Kft. (Maďarsko), ktorý si ho objednal ešte pred samotným dodanímtovaru sťažovateľovi a uhradil aj zálohovú faktúru. Ani takúto realizáciu podnikania kasačný súd, bez
primeraného vysvetlenia od sťažovateľa, nepovažuje za štandardnú.

57. Kasačný súd (súhlasiac v tejto časti so sťažovateľom, že ide o okolnosti mimo jeho sféry vedomosti,
resp. že nebola preukázaná vedomosť sťažovateľa o nich) na rozdiel od správneho súdu za relevantnú
okolnosť vedomostného testu nepovažuje to, že subjekty začlenené do reťazca boli spoločnosťami bez
zamestnancov a nemali vlastné skladové priestory. Na druhej strane je potrebné doplniť, že uvedené
indikuje skôr nezáujem sťažovateľa o zistenie si bližších informácii o obchodných partneroch, ktorí ho

iba e-mailom kontaktovali s nadviazaním obchodnej spolupráce.

58. Obdobne kasačný súd má za to, že rizikovým indikátorom nie je to, že spoločnosť MAXIMUS-
TM-DN-Kft. (Maďarsko) mala obchodovať s rizikovými subjektmi zrušených slovenských spoločností,
ktoré sú zapojené do tzv. karuselového reťazca, pokiaľ o tom sťažovateľ nemal vedomosť. Keďže pre
účely posúdenia objektívnych skutkových okolností svedčiacich tomu, že daňový subjekt o podvode na

predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, sú spravidla podstatné tie okolnosti, ktoré
daňovému subjektu boli alebo mohli byť známe už v čase realizácie alebo dojednávania posudzovaných
zdaniteľných obchodov, to, že niektoré zo zúčastnených spoločností boli neskôr zrušené, sťažovateľ
nemal v čase realizácie obchodu (január 2017) ako vedieť.

59. Napriek tomu, že kasačný súd sa stotožnil s časťou argumentácie sťažovateľa uvedenou v
kasačnej sťažnosti a niektoré z indikátorov splnenia vedomostnej zložky Axel Kittel testu na rozdiel
od správneho súdu za relevantné neuznal, má za to, že splnenie vedomostnej zložky Axel Kittel testu
vychádza z ostatných skutkových zistení, s ktorými sa kasačný súd stotožnil. Kasačný súd nesúhlasí so
sťažovateľom, že by malo ísť iba o domnienky správcu dane vychádzajúce z nedostatočne a nesprávne

zisteného a vyhodnoteného skutkového stavu. Ani podľa kasačného súdu skutočnosť, že dodávateľ
Energy Print podával daňové priznania a platil daň, nespochybňuje vyššie uvedené indikátory rizikovosti.
Kasačný súd sa preto so súvisiacimi sťažnostnými námietkami sťažovateľa (vrátane námietok vo vzťahu
k štandardnosti konania dodávateľa sťažovateľa Energy Print - VII. časť kasačnej sťažnosti) nestotožnil.

60. Ako už kasačný súd uviedol, je v zásade irelevantné, či správca dane a žalovaný vykonajú 3 alebo
4-krokový Axel Kittel a teda v akom kroku vyhodnotia otázku obozretnosti sťažovateľa. Poukazujúc na
zistené rizikové indikátory sa ani kasačnému súdu nejaví ako dostatočné opatrenie to, že sťažovateľ
si len overil svojich obchodným partnerov v základných registroch. K obdobným záverom kasačný súd
poukazuje na svoje rozhodnutie sp. zn. 5Sfk/93/2022 z 25. septembra 2024.

61. Kasačný súd neidentifikoval sťažovateľom (všeobecne) namietaný odklon od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, za ktorú taktiež ani nepovažuje sťažovateľom uvádzané
rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky. Sťažovateľom uvádzané rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sa nevzťahovali k daňovému podvodu.

Namietané nevypočutie svedka

62. K námietke sťažovateľa smerujúcej k nevykonaniu navrhovaného dôkazu (výsluchu) sa kasačný
súd stotožňuje so súvisiacimi závermi správneho súdu uvedenými v bode 43 napadnutého rozsudku.

Správca dane daného svedka predvolal na ústne pojednávanie na území Slovenskej republiky a
pretože sa bez uvedenia dôvodu nedostavil, požiadal o jeho výsluch prostredníctvom medzinárodnej
výmeny informácií orgánmi maďarskej finančnej správy (z dôvodu pobytu svedka na území Maďarska).
Svedok sa dostavil na vypočutie pred maďarským úradom, uviedol však, že nebude vypovedať. Pretože
sťažovateľ i naďalej trval na vypočutí svedka, správca dane mu uložil zabezpečiť jeho účasť na ústnom

pojednávaní, na čo sťažovateľ reagoval tak, že ide o neprípustné prenášanie dôkazného bremena zo
správcu dane na daňový subjekt.

63. Obdobne ako správny súd i kasačný súd má za to, že správca dane v konaní vykonal
potrebné úkony smerujúce k vypočutiu svedka, tento sa dostavil na vypočutie v rámci medzinárodnej

výmeny informácií pred spolupracujúci orgán maďarskej finančnej správy, avšak odmietol sa vyjadriť.
Pokiaľ sťažovateľ upozornil na absenciu realizácie predvedenia svedka zo strany správcu dane,
pravdepodobne opomenul, že ide o občana s pobytom na území Maďarska. I tento sťažnostný bod je
preto nedôvodný.Namietané porušenie práva na spravodlivý súdny proces

64. Pokiaľ sťažovateľ (všeobecne) namieta, že správny súd selektívnym prihliadaním len na určité
skutočnosti (v neprospech sťažovateľa) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi
konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, kasačný súd sa ani s touto všeobecnou námietkou sťažovateľa nestotožnil. Kasačný
súd má za to, že napadnutý rozsudok spĺňa zákonný štandard podľa § 139 ods. 2 SSP a reaguje - v

primeranej kvalitatívnej rovine - na podstatné žalobné námietky uvedené v správnej žalobe.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

65. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a
preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

66. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods.
1 SSP a § 168 SSP. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi) náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému, ktorý bol
síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne

výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané.

67. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.