Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/109/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114227606
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4114227606.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu

JUDr. Andrey Haitovej a Mgr. Evy Vallovej, v spore žalobcu: NEPA Slovakia, spol. s r. o., Technická 4,
821 04 Bratislava IČO: 31 369 987, zastúpeného: JUDr. Jozef Vaculík, advokát, Ferienčíkova 2, 811 08
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 760 350, proti žalovanému: BOCK SR, s. r. o., Mostná
72, 949 01 Nitra, IČO: 36 537 560, zastúpený: Advokáti Heinrich s. r. o., Skautská 12, 949 01 Nitra, IČO:
36 865 966, o zaplatenie 16.803,75 EUR s príslušenstvom, o vzájomnej žalobe o zaplatenie 19.541,52
EUR a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/14/2015-913 zo dňa
20.12.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/14/2015-913 zo dňa 20.12.2021 v
znení opravného uznesenia č. k. 23Cb/14/2015-1007 zo dňa 17.08.2022 vo výroku I. a III. potvrdzuje.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/14/2015-913 zo dňa 20.12.2021
v znení opravného uznesenia č. k. 23Cb/14/2015-1007 zo dňa 17.08.2022 vo výroku IV. mení tak, že
žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu konania o žalobe v rozsahu 12% a žalobcovi
proti žalovanému priznáva nárok na náhradu konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 100%.

III. Krajský súd v Bratislave žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 23Cb/14/2015-913 zo dňa
20.12.2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi 11.037,76 EUR s 9,25 % úrokmi z omeškania ročne od 03.11.2014 do zaplatenia (I. výrok),
vo zvyšku žalobu zamietol (II. výrok), vzájomnú žalobu o zaplatenie 19.541,52 EUR s príslušenstvom
zamietol (III. výrok), žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania 100% (IV. výrok).

1.1. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia 11.037,76
EUR s príslušenstvom a trovy konania. V žalobe uviedol, že na základe písomnej objednávky č.
10014-002-Obj/03 zo dňa 03.03.2014 dodal žalovanému tovar špecifikovaný v dodacích listoch č.
21408800732, č. 2140800768 a č. 2140801021. Žalovaný si tovar riadne prevzal, prevzatie tovaru
potvrdil na doručovacích hárkoch doručovateľských spoločností. Na úhradu kúpnej ceny vystavil žalobca
žalovanému
dňa 20.03.2014 faktúru č. 2140900713 na sumu 4.255,30 EUR splatnú dňa 29.05.2014, dňa 24.03.2014

faktúru č. 2140900743 na sumu 27.644,76 EUR splatnú dňa 02.06.2014, dňa 04.04.2014 faktúru č.
2140901001 na sumu 2.554,16 EUR splatnú dňa 13.06.2014. Žalovaný v plnom rozsahu uhradil faktúry
č. 2140900713 a č. 2140901001. Z ceny uplatnenej faktúrou č. 2140900743 uhradil dňa 07.05.2014sumu 4.607,- EUR a dňa 20.06.2014 sumu 12.000,- EUR, pričom zostala neuhradená časť vo výške
11.037,76 EUR.
1.2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 04.11.2014 uviedol, že žalovaný sa zúčastnil

súťaže na dodávku diela pre spoločnosť CEHIP s.r.o. s miestom realizácie diela Vráble. Pri predkladaní
súťažných podmienok žalovaný oslovil aj žalobcu, prebehlo stretnutie medzi zástupcami obchodných
spoločností, ktorí sa dohodli na spolupráci pri predkladaní súťažnej ponuky. E-mailom zo dňa 27.01.2014
zaslal žalovaný žalobcovi výkaz-výmer a požiadal ho zaslanie cenovej ponuky zariadenia. Prvá cenová
ponuka žalobcu bola žalovanému zaslaná mailom zo dňa 28.01.2014, dňa 12.02.2014 bola zaslaná

druhá cenová ponuka. Vzhľadom na informácie od žalovaného o existencii nižšej cenovej ponuky zaslal
žalobcacenovúponukumailomzodňa13.02.2014,kdepredložiltretiucenovúponuku,ktoráobsahovala
žalobcom doporučené zariadenia. Žalovaný informoval žalobcu o existencii nižšej cenovej ponuky,
načo žalobca odpovedal ponukou na osobné stretnutie s konateľom žalovaného. Dňa 28.02.2014
zaslal žalobca žalovanému definitívnu, štvrtú cenovú ponuku, ktorá obsahovala žalobcom doporučené
zariadenia. Žalobca e-mailom zo dňa 03.03.2014 urgoval žalovaného na predloženie cenovej ponuky,

žalovaný odpovedal e-mailom zo dňa 03.03.2014, že akceptuje poslednú predloženú ponuku a
zaslal žalobcovi objednávku s podmienkami dodávky vonkajšej kondenzačnej jednotky ASE-96 AH +
ASE-120AH k VZT jednotke pre vetranie haly, termín dodávky 8 týždňov a splatnosť faktúry 80 dní
od dátumu prijatia objednávky. E-mailom zo dňa 05.03.2014 požiadal žalovaný žalobcu o doloženie
podkladov, vyhlásenie o zhode, návody na montáž, obsluhu a údržbu, schémy zapojenia a prepojenia

kondenzačných jednotiek. Žalobca e-mailom zo dňa 05.05.2014 zaslal len časť požadovaných dokladov,
nezaslal schému vzájomného prepojenia kondenzačných jednotiek. V období od 19.03. do 24.03.2014
došlo k dodávke zariadení, žalovaný dňa 26.03.2014 inštaloval zariadenia, najmä kondenzačné
jednotky. Vzhľadom k tomu, že kondenzačné jednotky vzájomne nekomunikovali, žalovaný e-mailom
zo dňa 02.04.2014 požiadal žalobcu opätovne o informáciu vzájomného napojenia kondenzačných

jednotiek. Žalobca e-mailom zo dňa 07.04.2014 žalovanému odpovedal, že kondenzačné jednotky bude
možné napojiť prostredníctvom chladiara, ktorý je partnerom žalobcu. E-mailom zo dňa 10.04.2014
oznámil žalobca, že výrobná fabrika neodporúča vykonať prepojenie kondenzačných jednotiek. Dodal,
že šikovný chladiar to stále môže spraviť, prípadne je pripravené náhradné riešenie. Týmto došlo zo
strany žalobcu dňa 10.04.2014, teda v čase keď už boli zariadenia dodané a inštalované k oznámeniu

zmeny vlastností kondenzačných jednotiek, ktoré sa nedali navzájom prepojiť a bolo nevyhnutné
vykonať náhradné riešenie použitím dokúpených zariadení. Žalovaný bol nútený dodržať zmluvné
povinnosti voči svojmu investorovi, a preto zariadenie inštaloval. Pri kondenzačných jednotkách však
inštaloval iba jednu kondenzačnú jednotku, ASE-120 AH, keďže druhá jednotka sa nedala prepojiť.
Žalovaný si bol vedomý toho, že iba jedno zariadenie nebude mať požadovaný výkon. Zariadenie bolo

spustené do skúšobnej prevádzky dňa 05.05.2014. Postupne sa objavili vady, ktoré žalovaný u žalobcu
reklamoval.
Prvou reklamáciou ZRK/ZAS-10014/01 bola reklamovaná nefunkčnosť dvoch kusov kompresorov v
kondenzačných jednotkách ASE-120 AH. Žalobca odmontoval reklamované kompresory za účelom ich
preskúmania a namontoval iné kompresory, následne oznámil, že reklamáciu neuznáva, pretože došlo

k poškodeniu kompresorov v dôsledku neodbornej montáže a požadoval uhradenie sumy 5.765,99 EUR
vrátane DPH. Neodborná montáž nebola doložená žiadnym odborným posudkom. Nedostatok chladiva
nemôže spôsobiť deštrukciu kompresora, túto skutočnosť žalovanému potvrdili viacerí odborníci a
oznámili žalobcovi. Pri riešení reklamácie vynaložil žalovaný náklady, ktoré si od žalobcu uplatňuje.
Druhou reklamáciou ZRK/ZAS-1001402 reklamoval nefunkčnosť ďalšieho kusu kompresora v poslednej

kondenzačnej jednotke ASE-120 AH. Išlo o rovnakú problematiku ako pri predchádzajúcej reklamácii.
Treťou reklamáciou ZRK/ZAS-10014/03 bolo nedodržanie požadovaných technických parametrov
kondenzačných jednotiek ASE 96 AH + ASE 120 AH. Žalovaný túto reklamáciu odôvodnil v
liste zo dňa 18.07.2014, pričom uviedol dve základné vady kondenzačných jednotiek, a to 1.
nedostatočný projektovaný chladiaci výkon vzhľadom na nemožnosť vzájomného prepojenia jednotiek

a 2. nevyhovujúce prevádzkové teploty kondenzačných jednotiek. Žalovaný zaslal žalobcovi ďalšie
vysvetľujúce listy, v ktorých žiadal žalobcu o odstránenie vád. Listom zo dňa 12.08.2014 oznámil
žalovaný žalobcovi, že začína s odstraňovaním vád, pričom mu budú preúčtované všetky náklady.
Žalovaný odstránil vadu - vzájomné prepojenie jednotiek ASE 96 AH a ASE 120 AH. Žalobca neodstránil
nedostatok prevádzkových teplôt, žalovaný listom zo dňa 13.11.2014 oznámil žalobcovi, že vykoná

odstránenie vád a náklady mu preúčtuje.
Štvrtou reklamáciou bolo nedodržanie požadovaných technických parametrov pre Split systém do
serverovne a nefunkčná riadiaca karta. Po vzájomnej komunikácii žalobca uznal vadu nefunkčnej
riadiacej karty.Vzhľadom k tomu, že žalobca neodstraňoval reklamované vady tovarov, bol žalovaný oprávnený zadržať
časť kúpnej ceny. Doposiaľ neuhradená suma uplatnená žalobou predstavovala predpokladané náklady
potrebné na technické zabezpečenie materiálu a prác pre odstránenie vád. Vzhľadom na uvedené

dôvody žalovaný nemohol na výzvy žalobcu uhradiť žalovanú sumu. Žalovaný vyzval žalobcu na
odstránenie vád v lehote do 10.08.2014 a až v prípade, že dôjde k odstráneniu vád, môže žalovaný
pristúpiť k uhradeniu dlžnej sumy. Podstatou dodávky tovaru pri kúpnej zmluve je dodanie tovaru s
vlastnosťami potrebnými k tomu, aby mohol kupujúci predmet kúpy užívať na požadovaný účel.
Žalovaný si výslovne vymienil vlastnosti požadovaného tovaru, v požiadavke na dodanie kondenzačnej

jednotky bolo jasne stanovené, že má dosiahnuť minimálny výkon 180 kW, pričom malo ísť o jedno
zariadenie. Žalobca navrhol alternatívne riešenie dvomi inými zariadeniami. Je zrejmé, že podľa ponuky
žalobcu mali byť zariadenia spojené, a tým vytvoriť požadovaný výkon. Žalobca nikdy neinformoval,
že na spojenie týchto zariadení sú potrebné dodatočné zariadenia a manuálne práce. Rovnako bolo
zrejmé, že zariadenia budú použité pre výrobnú halu, ktorá bude v prevádzke 365 dní v roku a je
nevyhnutné, aby zariadenia pracovali v rôznych podmienkach. Nedodržanie požadovaných vlastností

ako aj nedodržanie akosti a vyhotovenia tovaru na stanovený účel sú vadami tovaru, a to aj v prípade,
ak by bolo možné tovar použiť na iný účel. Keďže tovar vykazoval vady, reklamácie žalovaného
boli oprávnené. Nakoľko žalobca neodstránil reklamované vady, pristúpil k ich odstráneniu žalovaný.
Náklady spojené s reklamáciami a odstránením vád vyúčtoval žalovaný žalobcovi faktúrou č. 2014/114
zo dňa 25.08.2014 na sumu 30.579,28 EUR. Žalobca zaslal žalovanému túto faktúru späť. Listom zo

dňa 04.09.2014 oznámil žalovaný žalobcovi vzájomné započítanie pohľadávok a výška pohľadávky
žalovaného zostala 19.541,52 EUR, ktorú si žalovaný proti žalobcovi uplatnil vzájomnou žalobou s
úrokmi z omeškania 9,15 % ročne zo sumy 19.541,52 EUR od 01.09.2014 do zaplatenia.
1.3. Žalobca vo vyjadrení k odporu a ku vzájomnej žalobe uviedol, že strany sporu uzatvorili kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej boli zariadenia uvedené v objednávke bez akýchkoľvek ďalších požiadaviek

kupujúceho, teda tovar nemal vymienené vlastnosti. Žalovaný v rámci výkazu-výmer požadoval dodanie
zariadení značky Mitsubishi, ktoré však žalobca nepredáva, a preto mu navrhol dodať zariadenie značky
Sinclair. Žalovaný dňa 03.03.2014 vystavil objednávku s presne označenými zariadeniami, ich počtom
a dohodnutou cenou. Tieto zariadenia sú predmetom kúpnej zmluvy, dodávkou tovaru si žalobca splnil
svoju povinnosť. Na základe uvedeného je žalobca toho názoru, že dodaný tovar nemá vady vytýkané

žalovaným. Pokiaľ by žalovaný zotrval na tom, že dodané zariadenie je vadné, žalobca namietol v
zmysle § 428 ods.1 písm. a) Obchodného zákonníka reklamáciu žalovaného, ktorá nebola vykonaná bez
zbytočného odkladu potom, ako vady zistil, týmto momentom je doručenie e-mailu zo dňa 10.04.2014,
túto vadu reklamoval až dňa 18.07.2014, čo sú tri mesiace od zistenia vady. Pokiaľ ide o reklamovaný
nedostatočný rozsah pracovných teplôt, žalovaný sa mohol o rozsahu a kapacite dodaného zariadenia

oboznámiť z dokumentácie, ktorú mu žalobca zaslal dňa 05.03.2014.
Žalobca zamietol všetky reklamácie ako neopodstatnené, a preto nebol povinný vady odstraňovať a
náklady je povinný znášať žalovaný. Okrem toho výšku vynaložených nákladov žalovaný žalobcovi
nijakonepreukázal.Nesúhlassozapočítanímpohľadávokžalobcažalovanémuoznámildňa23.09.2014.
1.4. Svedok O.E. Y. na pojednávaní uviedol, že je zamestnancom žalobcu. Komunikoval s pani D.. Za

spoločnosť vypracováva cenové ponuky. Pred vypracovaním cenovej ponuky im bol zaslaný výkaz-
výmerapožiadavkanaznačkuMitsubishi.ŽalobcadodávalacnejšiuznačkuSinclair.Aždovypracovania
poslednej cenovej ponuky sa technické zadanie nemenilo, bolo dané výkazom-výmer, žalovaný zadal
iba základné vlastnosti zariadenia. Pri tretej cenovej ponuke došlo k výraznému odklonu od pôvodného
zadania, na tento odklon bola pani Sýkorová upozornená telefonicky aj e-mailom. Po odsúhlasení

cenovej ponuky zákazník vystaví objednávku, na základe ktorej dodajú tovar. Predmetom objednávky
bolo dodanie zariadenia, nie jeho montáž. Technická dokumentácia bola žalovanému doručená na
základe jeho požiadavky. Na požiadanie pani D. riešili, či je možné technicky prepojiť dve dodané
zariadenia. Potom ako zistil, že to nie je možné, informoval o tom pani D.Ý. a ponúkol jej hľadanie
riešenia. S časovým odstupom dostal vyjadrenie dodávateľ, že prepojenie nie je možné, táto odpoveď

im bola doručená až po dodaní tovaru žalovanému. Asi po mesiaci sa ozvali montéri, s ktorými riešili
technické veci, konkrétne poruchy. Zariadenia po zmene technológie nebolo možné modulárne prepojiť.
Žalovanému ponúkli pomoc externým chladiarom, ktorý mal posúdiť stav tejto veci.
1.5. Svedkyňa W.. N. D. na pojednávaní uviedla, že je zamestnaná u žalovaného od roku 2007 ako
kalkulant a prípravár stavieb. Vypracúva rozpočty na stavby, spracováva cenovú ponuku, zabezpečuje

realizáciu stavby. V decembri 2013 až v januári 2014 získali stavbu, výrobnú halu a administratívnu
budovu.Žalobcoviakoajďalšímdodávateľombolazaslanášpecifikácia,toznamená,žeimbolzasielaný
výkaz-výmer, v ktorom projektant určil zoznam zariadení, ktoré majú byť dodané, tieto boli presne
pomenované a označené miestom, kde má byť zabezpečené vetranie a načo slúži. Z doručenéhovýkazu-výmer sa dali zistiť nasledovné technické parametre: výkon, teploty pri ktorých bude zariadenie
pracovať a frekvenčné jednotky. Iným spôsobom neboli technické parametre doplnené. Finálna cenová
ponuka je zo dňa 28.02.2014. Doplňujúce informácie pánovi Y. oznamovala iba telefonicky, bavili sa

o tom, že pôjde o výrobnú halu. V objednávke zo dňa 03.03.2014 boli uvedené zariadenia podľa
cenovej ponuky a bolo uvedené, že jedna kondenzačná jednotka bude nahradená dvomi. Po zaslaní
objednávky žiadali žalobcu o zaslanie schémy na zapojenie kondenzačných jednotiek. Po jej zaslaní
zistili, že jedna jednotka je pripojená k jednému výmenníku, a nie dve jednotky k jednému. Požiadali
projektanta o vypracovanie schémy zapojenia, projektant si s tým nevedel rady. Dňa 07.04.2014 im bol

doručený e-mail od pána Y., dňa 10.04.2014 im bol cez žalobcu doručený e-mail od výrobcu zariadenia,
z ktorého vyplývalo, že prepojenie nie je možné. Kondenzačné jednotky už boli na stavbe a v prípade,
že by nedodržali termín, hrozil by im finančný postih, museli pracovať s tým, čo mali. Zariadenie
sprevádzkovali, ale nebol dodržaný výkon 180 kW. Hľadali riešenie, v súčasnosti je zariadenie funkčné.
Správa od výrobcu im bola doručená až potom, ako bolo zariadenie na stavbe namontované. Do
vystavenia objednávky sa so zástupcom žalobcu o špecifikách objednávky nerozprávali, neriešili ich.

Problémy nastali až keď zistili, že jednotky sa nedajú prepojiť.
1.6. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav: žalovaný
realizoval dielo, stavbu výrobnej haly s administratívou, pre spoločnosť CEHIP s.r.o. vo Vrábľoch. V
rámcivykonávaniadielabolopotrebnédodaťanamontovaťajvzduchotechniku,klimatizačnézariadenie.
Žalovaný na dodávku klimatizačných zariadení, vzduchotechniky oslovil viacero dodávateľov, medzi

nimi aj žalobcu. Na tomto mieste považuje súd prvej inštancie za potrebné poukázať aj na predmet
podnikania žalobcu aj žalovaného zapísaný v obchodnom registri. Žalobca má v predmete činnosti
zapísaný aj nákup tovaru v rozsahu voľnej živnosti za účelom jeho ďalšieho predaja a predaj, nemá
zapísaný osobitný predmet podnikania na dodávku a montáž klimatizačných zariadení. Žalovaný má
okrem iného ako predmet podnikania zapísané aj vypracovanie dokumentácie a projektu technického,

technologického a energetického vybavenia stavieb, taktiež montáž, opravu a údržbu klimatizačných
a chladiarenských zariadení. Žalovaný e-mailom zo dňa 27.01.2014 požiadal žalobcu o vypracovanie
cenovej ponuky na zariadenie Mitsubishi na akciu CEHIP Vráble. Prílohou žiadosti bol výkaz výmer.
Žalovaný nedoručil žalobcovi žiadne ďalšie podklady a požiadavky na klimatizačné zariadenia,
vzduchotechniku iným spôsobom nešpecifikoval. Prvú cenovú ponuku zaslal žalobca žalovanému

dňa 28.01.2014, následne dňa 12.02.2014, 14.02.2014 a dňa 27.02.2014 (doručená žalovanému
28.02.2014),nakoľkožalovanýhopriebežneinformovalonižšíchcenovýchponukáchodkonkurenčných
spoločností. Okrem e-mailovej komunikácie prebehli aj osobné stretnutia medzi zástupcami spoločností.
Z predzmluvných rokovaní jednoznačne vyplýva, že žalovaný mal záujem o dodanie tovaru žalobcom
s tým, že sa snažil čo najviac znížiť ponúkanú cenu za tovar. V dôsledku toho došlo k dohode hlavne

na zmene dodávanej značky zariadení na Sinclair (ktorú žalobca predáva a je lacnejšia ako Mitsubishi)
ako aj na zmene vonkajších kondenzačných jednotiek a zmene systému na on-off. Žalobca upozornil
žalovaného na výrazný odklon od pôvodného riešenia, napr. e-mail zo dňa 13.02.2014, 14.02.2014.
E-mailom zo dňa 03.03.2014 žalovaný oznámil žalobcovi, že potvrdzuje akceptáciu poslednej cenovej
ponuky a taktiež, že žalobca bol vybratý za dodávateľa klimatizačných jednotiek. Následne, v ten

istý deň ďalším e-mailom bola žalobcovi doručená objednávka. Žalovaný v objednávke okrem iného
uviedol, že na základe cenovej ponuky zo dňa 27.02.2014 si objednáva tovar na akciu Výrobná hala s
administratívnou CEHIP II. Vráble (31 komponentov) za celkovú cenu 28.711,85 EUR bez DPH. Dňa
05.03.2014 požiadal žalovaný žalobcu o zaslanie 1. vyhlásenia o zhode, návody a montáž, obsluhu a
údržbu na dodané zariadenia, 2. schémy zapojenia a prepojenia kondenzačných jednotiek ASE-96AH

+ ASE-120AH. E-mailom zo dňa 05.03.2014 zaslal žalobca žalovanému požadované materiály okrem
vyhlásenia o zhode na veľké kondenzačné jednotky ASE-96AH + ASE-120AH. K dodaniu tovaru došlo
od 19.03.2014 do 24.03.2014. Dodanie objednaného tovaru v konaní nebolo sporné. Za dodaný tovar
si žalobca uplatnil zaplatenie ceny faktúrami č. 2140901001, č. 2140900713, č. 2140900743, výška
fakturovanej ceny v konaní nebola sporná, rovnako ako skutočnosť, že žalovaný z faktúry č. 2140900743

nezaplatil sumu 11.037,76 EUR, ktorá je predmetom žaloby.
1.7. Žalovaný zmenu projektu v časti objednaných zariadení u žalobcu s projektantom stavby
nekonzultoval, projektant o zmene až do dodania tovaru nevedel. Dozvedel sa to až po tom ako
bol pri montáži problém so zapojením. Montáž vzduchotechniky vykonal žalovaný dňa 26.03.2014.
Na žiadosť žalovaného žalobca e-mailom zo dňa 10.04.2014 žalovanému oznámil, že prepojenie

ASE-96AH + ASE-120AH do jedného chladiaceho okruhu výrobca neodporúča. Žalovaný aj napriek
tomu zariadenia inštaloval, avšak inštaloval iba jednu kondenzačnú jednotku ASE-120AH tak, aby mohlo
dielo začať prevádzku. Zariadenie bolo spustené do prevádzky dňa 05.05.2014, žalovaný si bol vedomý
nedostatočného výkonu zariadenia.1.8. Žalovaný opiera svoju obranu o vykonanie štyroch reklamácií dodaného tovaru. Prvou reklamáciou
zo dňa 09.06.2014, č. ZRK/ZAS-10014/01 žalovaný reklamoval nefunkčnosť dvoch kompresorov.
Prílohou protokolu o zahájení reklamačného konania mal byť list s odôvodnením reklamácie. Žalovaný

neuviedol v čom reklamovaná vada spočíva, kedy ju zistil, ako ju žiada odstrániť a v akej lehote.
Druhou reklamáciou zo dňa 19.06.2014, č. ZRK/ZAS-10014/02 žalovaný reklamoval nefunkčnosť
ďalšieho kompresora. Žalovaný neuviedol v čom reklamovaná vada spočíva, kedy ju zistil, ako ju
žiada odstrániť a v akej lehote. Treťou reklamáciou zo dňa 18.07.2014, č. ZRK/ZAS-10014/03 žalovaný
reklamoval nedodržanie požadovaných technických parametrov kondenzačných jednotiek. Prílohou

protokolu o zahájení reklamačného konania mal byť list s odôvodnením reklamácie. Štvrtou reklamáciou
zo dňa 12.08.2014, č. ZRK/ZAS-10014/04 žalovaný reklamoval nedodržanie technických parametrov
split systému, nefunkčnosť riadiacej karty. Okrem oficiálnych reklamačných listov uvedených vyššie
(žalovaným označované ako protokol o zahájení reklamačného konania) prebiehala medzi stranami
sporu aj ďalšia písomná komunikácia. Žalovaný zasielal žalobcovi „vysvetľujúce“ listy, napr. 29.07.2014,
05.08.2014, 12.08.2014. V rozsiahlom liste zo dňa 29.07.2014 žalovaný uviedol, že dodané zariadenia

vykazujú vady, ktoré podrobne popísal, požiadal o ich odstránenie do termínu 10.08.2014, v prípade
neodstránenia vád si žalovaný mal uplatňovať zľavu z ceny, ktorá sa bude rovnať nákladom na ich
odstránenie a mal uvažovať o jednostrannom odstúpení od zmluvy.
1.9. Dňa 25.08.2014 vystavil žalovaný faktúru č. 2014/114 na sumu 30.579,28 EUR, ktorú mal žalobca
zaplatiť do 31.08.2014. Žalovaný si vystavenou faktúrou uplatnil prevedené dodávky a práce na výrobnej

hale CEHIP Vráble na základe reklamačných konaní. Žalobca vystavenú faktúru nezaplatil a preto dňa
04.09.2014 vykonal žalovaný jednostranný zápočet pohľadávok vo výške 11.037.76 EUR, zvyšok z
fakturovanej sumy 19.541,52 EUR spolu s príslušenstvom si žalovaný uplatnil v toto súdnom konaní
vzájomnou žalobou zo dňa 25.11.2014. Žalobca faktúru vystavenú žalovaným a ani jednostranný
zápočet neuznal. Žalovaný k preukázaniu svojho nároku v konaní predložil listinné dôkazy: skladové

výdajky, faktúry vystavené žalovanému dodávateľmi, kniha jázd vozidiel patriacich žalovanému, cenník
služieb, súpis vykonaných prác.
1.10. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa § 409 ods. 1, § 411, § 447 , § 420 ods. 1, § 420 ods.
2, § 422 ods. 1, § 428 ods. 1 a ods. 2, § 436 ods. 1, § 437 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo „ObZ“).

1.11. Súd prvej inštancie odôvodnení rozsudku uviedol, že uzatvorenie a vznik kúpnej zmluvy
podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka sa riadi všeobecnou úpravou uzatvárania zmlúv podľa
§ 43-51 Občianskeho zákonníka. Na daný prípad nie je možné použiť odlišnú právnu úpravu §
269-275 Obchodného zákonníka, pretože výzva žalovaného uvedená v liste zo dňa 27.01.2014 nebola
adresovaná neurčitému okruhu osôb na podávanie návrhov, teda nešlo o verejný návrh na uzatvorenie

zmluvy. Žalovaný s výzvou na vypracovanie cenovej ponuky oslovil konkrétnych dodávateľov, v tomto
prípade aj žalobcu. List žalovaného zo dňa 27.01.2014 nemožno považovať za návrh na uzatvorenie
zmluvy podľa § 276 Obchodného zákonníka aj z dôvodu, že z neho nie je zrejmé aká zmluva má
byť uzatvorená a jej podstatné náležitosti. Žalobca vypracovával cenové ponuky na dodanie tovaru na
žiadosť žalovaného, pričom jediná charakteristika tovaru, ktorá bola žalovaným ako objednávateľom

zadaná vyplývala z výkazu výmer.
1.12. Podľa názoru súdu prvej inštancie došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy podľa § 409 Obchodného
zákonníka tým, že žalovaný prijal cenovú ponuku žalobcu zo dňa 27.02.2017, ktorá mu bola doručená
dňa 28.02.2014, žalovaný prejavil vôľu uzatvoriť zmluvu so žalobcom prijatím cenovej ponuky zo
dňa 03.03.2014 a objednávkou tovaru zo dňa 03.03.2014, a až následnou akceptáciou objednávky

žalovaného žalobcom došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Kúpnu zmluvu uzatvorili strany sporu
konkludentne, žalobca prijal objednávku žalovaného, ktorá obsahovala podstatné náležitosti kúpnej
zmluvy podľa § 409 Obchodného zákonníka, označenie zmluvných strán, objednávateľa i dodávateľa,
predmet kúpy ako aj kúpnu cenu. Žalovaný v objednávke neuviedol aké vlastnosti musí mať dodaný
tovar, neuviedol, aké doklady k objednanému tovaru požaduje. Okrem toho žalovaný akceptoval všetky

zmeny dodaného tovaru, ktoré žalobca v priebehu rokovaní navrhol bez toho, aby ich konzultoval s
projektantomstavby.Súdprvejinštanciejetohonázoru,ževzhľadomnapredmetpodnikaniažalovaného
(vypracovanie dokumentácie a projektu technického, technologického a energetického vybavenia
stavieb, montáž, opravu a údržbu klimatizačných a chladiarenských zariadení) jemu samotnému malo
byť zrejmé, že zmenou zariadenia oproti zariadeniu, ktoré navrhol projektant stavby môže dôjsť aj k

zmene očakávaných vlastností dodaného zariadenia oproti požiadavkám uvedeným v projekte, pričom
žalobcanemávpredmetesvojejčinnostiuvedenéprojektovanieaanimontážchladiarenskýchzariadení,
klimatizácie.1.13. Po zrušení prvého rozsudku súd prvej inštancie sa vyjadril k okolnostiam pred uzatvorením kúpnej
zmluvy a predzmluvným rokovaniam s tým, že žalovaný mal k dispozícii výkaz výmer a projektovú
dokumentáciu. Žalobcovi ako podklad na vypracovanie cenovej ponuky poskytol iba výkaz výmer bez

ďalšej špecifikácie, ktorý mu zaslal e-mailom zo dňa 27.01.2014 a požiadal ho zaslanie cenovej ponuky.
Prvá cenová ponuka žalobcu bola žalovanému zaslaná e-mailom zo dňa 28.01.2014, dňa 12.02.2014
bola zaslaná druhá cenová ponuka. Vzhľadom na informácie od žalovaného o existencii nižšej cenovej
ponuky zaslal žalobca cenovú ponuku e-mailom zo dňa 13.02.2014, kde predložil tretiu cenovú ponuku,
ktorá obsahovala žalobcom doporučené zariadenia. Žalovaný informoval žalobcu o existencii nižšej

cenovej ponuky, načo žalobca odpovedal ponukou na osobné stretnutie s konateľom žalovaného.
Dňa 28.02.2014 zaslal žalobca žalovanému definitívnu, štvrtú cenovú ponuku, ktorá obsahovala
žalobcom doporučené zariadenia. Žalovaný dňa 03.03.2014 akceptoval poslednú predloženú ponuku
a zaslal žalobcovi objednávku s podmienkami dodávky vonkajšej kondenzačnej jednotky ASE-96 AH
+ ASE-120AH. Z predzmluvných rokovaní jednoznačne vyplýva, že žalovaný mal záujem o dodanie
tovaru žalobcom s tým, že sa snažil čo najviac znížiť ponúkanú cenu za tovar. V dôsledku toho

došlo k dohode hlavne na zmene dodávanej značky zariadení na Sinclair (ktorú žalobca predáva a
je lacnejšia ako Mitsubishi) ako aj na zmene vonkajších kondenzačných jednotiek a zmene systému
na on-off. Žalobca upozornil žalovaného na výrazný odklon od pôvodného riešenia, napr. e-mail zo
dňa 13.02.2014, 14.02.2014. E-mailom zo dňa 03.03.2014 žalovaný oznámil žalobcovi, že potvrdzuje
akceptáciu poslednej cenovej ponuky a taktiež, že žalobca bol vybratý za dodávateľa klimatizačných

jednotiek. Súd považuje za potrebné opätovne zdôrazniť, že žalovaný má okrem iného ako predmet
podnikania v obchodnom registri zapísané aj vypracovanie dokumentácie a projektu technického,
technologického a energetického vybavenia stavieb, taktiež montáž, opravu a údržbu klimatizačných
a chladiarenských zariadení. V neposlednom rade je pre posúdenie skutkového stavu podstatné, že
žalovaný projektanta stavby neupozornil na odklon od projektovej dokumentácie a zmenu projektovej

dokumentáciesnímanineodsúhlasil.Žalovanýnapriektomuobjednalodžalobcutovar,ktorýprojektovej
dokumentácii nezodpovedal. Súd zotrváva na svojom závere, že snaha žalobcu o maximálne zníženie
nákladov na vybudovanie stavebného objektu a o maximalizovanie svojho zisku nemôže mať dôsledky
vo vzťahu k predávajúcemu, ktorý dodal objednaný tovar po tom ako kupujúceho upozornil na zmenu
podstatných vlastností tovaru oproti pôvodnej požiadavke, pričom žalovaný bol odborne znalou osobou

v danej oblasti podnikania.
1.14.Obchodnýzákonníkupravujev§420aképlneniepredávajúcemožnopovažovaťzariadneplnenie,
plnenie v súlade so zmluvou. Za riadne splnenie povinnosti predávajúceho dodať tovar kupujúcemu
pôjde vtedy, ak predávajúci dodá tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva. Akosťou
tovaru sa rozumie súhrn jeho vlastností nevyhnutných na jeho použitie. Akosť v prvom rade určuje

zmluva, ak akosť nie je v zmluve vyslovene určená, je predávajúci povinný dodať tovar v akosti, ktorá
sa hodí na účel určený v zmluve a ak ani účel nie je v zmluve určený, tak na účel na ktorý sa tovar
používa. V objednávke žalovaného zo dňa 03.03.2014, ktorej akceptáciou žalobcom došlo k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy, nie je uvedená akosť tovaru a ani účel, na ktorý má byť dodaný tovar použitý. Z
uvedeného vyplýva, že žalobca mal dodať tovar v akosti tak, aby sa mohol používať na účel, na ktorý

sa bežne používa. Kupujúci v objednávke uviedol presnú špecifikáciu tovaru, ktorý žiada dodať a tento
mu bol dodaný. Žalobca dodal žalovanému objednaný tovar v požadovanej akosti, bez vád tak, aby ho
žalovaný mohol používať na účel, na ktorý sa tovar bežne používa. V konaní nebolo preukázané, že
by dodaný tovar trpel vadami, ktoré by bránili jeho bežnému užívaniu. Skutočnosť, že žalovaný nevedel
alebo nemohol dodaný tovar zapojiť tak, aby splnil očakávania svojho objednávateľa, investora stavby,

nebolo z dôvodu porušenia povinností predávajúceho, ale chybou žalovaného, ktorý aj napriek presným
požiadavkám projektanta zmenil zadané chladiarenské zariadenie bez odsúhlasenia investorom stavby
a projektantom berúc do úvahy predmet jeho podnikateľskej činnosti, z ktorej malo byť žalovanému
zrejmé, že kompletnou zmenou dodávaného systému chladenia môže prísť minimálne k problémom, ak
nie k jeho celkovému zlyhaniu. Žalobca dodal žalovanému objednaný tovar riadne a včas, splnil si svoje

povinnosti predávajúceho. Žalovaný tovar prevzal, nadobudol k nemu vlastnícke právo, nakladal s ním,
ale nezaplatil dohodnutú kúpnu cenu v plnej výške.
1.15. Súd prvej inštancie uviedol, že i keby žalobca ako predávajúci porušil svoje povinnosti z kúpnej
zmluvy, na nároky žalovaného uplatnené z vadného plnenia by súd v tomto konaní nemohol prihliadať
s poukazom na § 428 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Žalovanému bol objednaný tovar dodaný

dňa 24.03.2014, dňa 10.04.2014 žalobca žalovanému oznámil, že výrobca neodporúča prepojenie
kondenzačných jednotiek ASE-120Ah a ASE-96AH do jedného chladiaceho okruhu. Žalovaný sa teda
najneskôr dňa 10.04.2014 dozvedel, že tovar nebude môcť použiť zamýšľaným spôsobom a teda tento
nedostatok dodaného tovaru, ktorý považoval za vadu tovaru, mohol namietať u žalobcu v zmysle § 436a§437Obchodnéhozákonníkaodtohtodátumu.Žalovanývšakprvúriadnureklamáciudodanéhotovaru
vykonal až dňa 29.07.2014, teda nie bez zbytočného odkladu po tom ako vadu zistil, ale s odstupom
viac ako troch mesiacov. Žalobca vzniesol námietku podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka a

teda i v prípade splnenia všetkých zákonných podmienok by súd nemohol priznať žalovanému nárok
z vadného plnenia podľa kúpnej zmluvy. Podľa § 436 a § 437 Obchodného zákonníka je potrebné pre
riadne uplatnenie nárokov kupujúceho z vadného plnenia okrem už uvedeného domáhania sa nárokov
bez zbytočného odkladu, uviesť v reklamácii, akou vadou tovar trpí, respektíve v čom vada spočíva,
aký zákonný nárok si z vadného plnenia kupujúci uplatňuje a v akej lehote požadovaným spôsobom

žiada vadu odstrániť. Za takúto riadnu reklamáciu považoval súd až list žalovaného zo dňa 29.07.2014,
pretože v reklamáciách, na ktoré sa žalovaný odvolával a ktoré považoval za zákonné uplatnenie
nárokovzvadnéhoplnenia(09.06.2014,19.06.2014,18.07.2014,12.08.2014)niesúuvedenénáležitosti
obsiahnuté. Keďže si žalovaný neuplatnil nároky z vadného plnenia zo zmluvy (i keby bolo preukázané) v
súlade so zákonom, nemôže sa úspešne domáhať uhradenia sumy 30.579,28 EUR vzájomnou žalobou
ako nákladov spojených s odstraňovaním následkov vadného plnenia žalobcom. Podľa názoru súdu

prvej inštancie je tento nárok žalovaného nezákonný, pretože nepostupoval pri uplatnení nárokov z
vadného plnenia podľa § 436 a § 437 Obchodného zákonníka. Žalovanému uplatnený nárok nevznikol
a teda jednostranný zápočet pohľadávok vykonaný žalovaným dňa 04.09.2014 je neúčinný, pretože
žalovaný nemal pohľadávku spôsobilú na započítanie s pohľadávkou žalobcu.
1.16. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobcovi priznal uplatnený nárok na zaplatenie zvyšku

kúpnej ceny, na obranu žalovaného neprihliadol a vzájomnú žalobu zamietol.
1.17. Na pojednávaní dňa 15.07.2020 podal žalobca návrh na rozšírenie žaloby o zaplatenie sumy
5.765,99EURzanovododanékompresorydňa25.07.2014(faktúrač.2140902887splatná08.08.2014).
Súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby uznesením na pojednávaní dňa 07.10.2020. Advokát
žalovaného vzniesol proti žalobe v tejto časti námietku premlčania. Keďže žalobca si uplatnil túto

pohľadávku na súde až dňa 15.07.2020, teda po uplynutí premlčacej lehoty, súd prvej inštancie prihliadol
na dôvodne vznesenú námietku premlčania žalovaným a žalobu v tejto časti zamietol.
1.18. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) žalobcovi, ktorý mal v konaní
úspech, súd priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100%, proti žalovanému.

2. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie proti výrokom I., III., IV z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) C. s. p. V odvolaní namietol, že súd prvej inštancie
neriešil samostatne štyri reklamácie, ale riešil ich ako jednu reklamáciu.
2.1. Uviedol, že predmetom 1. reklamácie bola nefunkčnosť 2 kusov kompresorov v kondenzačných

jednotkách ASE-120AH. Predmetom 2.reklamácie bola nefunkčnosť ďalšieho kusu kompresora v
poslednej kondenzačnej jednotke ASE-120AH. Žalovaný si z tejto 1. a 2. reklamácie uplatnil náklady na
práce, náklady na dopravu, materiál podľa faktúr, čas strávený na riešení vád, celkovo 6.030,62 EUR bez
DPH (t.j. 7.236,74 EUR s DPH). Predmetom 3. reklamácie bolo nedodržanie požadovaných technických
parametrov kondenzačných jednotiek ASE-96AH + ASE-120AH (požadovaný výkon a požadovaný

rozsah teplôt pracovného výkonu). Žalovaný si z tejto reklamácie uplatnil náklady na montážne práce,
náklady na dopravu, materiál podľa faktúr, čas strávený na riešení vád, celkovo 18.882,11 EUR bez DPH
(t.j. 22.658,53 EUR s DPH). Predmetom 4. reklamácie bolo nedodržanie požadovaných technických
parametrov pre split systém do serverovne a nefunkčná riadiaca karta. Žalovaný si z tejto reklamácie
uplatnil náklady na dopravu, čas strávený na riešení vád, celkovo 570,- EUR bez DPH (t.j. 684,- EUR s

DPH). Keďže žalobca neodstránil reklamované vady, pristúpil k ich odstráneniu sám žalovaný. Náklady
spojené s reklamáciami, s odstránením vád žalovaný vyúčtoval žalobcovi faktúrou č. 2014/114 zo dňa
25.8.2014 na sumu 30.579,28 EUR, a oznámil žalobcovi aj samostatným listom zo dňa 27.8.2014.
Následne žalovaný listom zo dňa 4.9.2014 oznámil žalobcovi započítanie vzájomných pohľadávok,
na základe ktorého došlo k zániku pohľadávky žalobcu z faktúry č.20140900743 (ktorá je predmetom

žalobného návrhu zo strany žalobcu). A výška pohľadávky žalovaného voči žalobcovi ostala vo výške
19.541,52 EUR, ktorá je predmetom vzájomného návrhu žalovaného. Žalovaný doložil doklady k
špecifikáciu faktúry č. 2014/114 zo dňa 25.8.2014 na sumu 30.579,28 EUR. Časť dokladov doložených
podaním zo dňa 30.11.2015 - doklady preukazujúce vzniknuté náklady na strane žalovaného - výdajky,
faktúrydodávateľov,knihyjázd,cenníkslužiebpreúčelyfakturácienákladov).Časťdokladovdoložených

podaním zo dňa 6.9.2016 - výkazy prác pracovníkov ako časový rozsah prác a činností, ktoré museli
stráviť pracovníci žalovaného pri riešení reklamácií, knihy jázd preukazujúce jednak práce konkrétnych
pracovníkov a jednak vynaložené cestovné kilometre).2.2. K 1. a 2 reklamácií ďalej uviedol, že išlo o nefunkčnosť 3 kompresorov v kondenzačných jednotkách
ASE-120AH. Išlo o klasickú poruchu dodaného tovaru, ktorý prestal fungovať. V zmysle doložených
dokladov vyplýva, že 3.3.2014 došlo k objednávke, 19.3.2014 a 2.4.2014 k dodávke tovaru na stavbu,

26.3.2014 a 3.4.2014 k jeho inštalácii, 5.5.2014 k spusteniu zariadení. K poškodeniu dvoch kompresorov
došlo 4.6.2014, čo žalovaný hneď oznámil emailom zo dňa 4.6.2014 žalobcovi a požiadal ho o obhliadku
na mieste samom, ktorá sa uskutočnila dňa 6.6.2014. Na jej základe žalovaný vystavil dňa 9.6.2014
oficiálny reklamačný zápis a následne od 21.6.2014 žalobca vykonal servisné práce, pri ktorých
demontoval kompresor a nahradil ho novým. K poškodeniu tretieho kompresora došlo 17.6.2014, čo

žalovaný hneď oznámil a dňa 19.6.2014 vystavil oficiálny reklamačný zápis. Žalovaný dňa 2.7.2014
urgoval sfunkčnenie tejto závady a žalobca odpovedal emailom zo dňa 4.7.2014, že práce na odstránení
začnú dňa 8.7.2014. Žalobca teda reagoval na obe tieto reklamácie, kompresory vymenil. Uplatnenie
reklamácie bolo vykonané zo strany žalovaného bez zbytočného odkladu. Žalobca na riadne a včas
uplatnenú reklamáciu reagoval a vadné súčiastky (kompresory) vymenil. Z uvedeného je zrejmé, že
časť 38 napádaného rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uvádza nepriznanie nároku žalovanému

z dôvodu § 428 ods. 2 ObZ, sa na túto reklamáciu nevzťahuje. Na túto časť nároku preto súd prvej
inštancie nesprávne aplikuje celý odsek 38 napadnutého rozsudku. Žalobca tieto reklamácie neuznal
s odôvodnením, že nebola vykonaná kvalitná montáž resp. nebolo v systéme dostatočné množstvo
chladiva, resp. že zariadenie pracovalo mimo pracovný rozsah teplôt. K danej téme sa vyjadrovali
svedok I. C., K. P.Ť. a W.. C. T., pričom došlo k protichodným technickým tvrdeniam. V zmysle

požadovaných parametrov (parametre z výkazu výmer, ku ktorému žalobca navrhol dodať predmetné
zariadenia) malo mať zariadenie prevádzkový (pracovný) rozsah pri chladení od -10 °C do +46 °C. Na
základe žiadosti žalovaného zo dňa 5.3.2014 o dodanie návodov na montáž, obsluhu a údržbu, zaslal
žalobca žalovanému katalógový list, kde boli uvedené hodnoty prevádzkového (pracovného) rozsahu
pri chladení od -7 °C do +43 °C. Rovnako na webovej stránke žalobcu, žalobca deklaroval prevádzkový

rozsahprichladeníod-7°Cdo+43°C. Skutočnýprevádzkovýrozsahprichladenídodanýchzariadeníje
však od +21 °C do +52 °C. Týmto spôsobom žalobca uviedol klamlivé informácie o vlastnostiach tovaru,
pričom v skutočnosti dodaný tovar nemal žalovaným (kupujúcim) požadované vlastnosti, čim je vadný.
Uvedená vada spôsobovala výpadky zariadenia resp. jeho nefunkčnosť pri nižších prevádzkových
teplotách ako +21 °C. Jej odstránenie si vyžiadalo zvýšené náklady na strane žalovaného, ktoré sú

predmetom faktúry žalovaného voči žalobcovi. Skutočnosť, že zariadenie pracovalo mimo prevádzkový
rozsah od +21 °C do +52 °C nemôže byť dávané na zodpovednosť žalovanému, pretože žalobca
deklaroval, že zariadenie bude mať pracovný rozsah od -7 °C do +43 °C. Žalobca nedodržal vlastnosti
tovaru,čímspôsobilvadnosťtovaruatýmnemôžeprenášaťvznikškodynažalovaného(kebyzariadenie
malo požadovaný a žalovaným tvrdený pracovný rozsah, tak k žiadnym poškodeniam zariadenia z

dôvodu „prevádzky mimo pracovný rozsah“ nedôjde). Súd prvej inštancie sa v celom napádanom
rozsudku sa vôbec nijako nevenoval vade dodaných tovarov - prevádzkový rozsah zariadenia, ktorý
žalobca pri predaji deklaroval na rozmedzie pri chladení í od -7 °C do +43 °C. Zo skutkového stavu je
zrejmé, že táto vada sa prejavila, bola zreteľne preukázaná. Súd prvej inštancie však tieto okolnosti v
celom rozsudku vôbec nehodnotí, ani nespomína. Žiadnym spôsobom nevyhodnocuje túto preukázanú

vadu tovarov. Z uvedeného dôvodu je rozsudok súdu v tejto časti nepreskúmateľný a zakladá zásadnú
vadu konania. Žalovaný reklamoval dodané zariadenia, a to hneď po ich vyskytnutí sa, nie je sporná.
Ani skutočnosť, že zariadenia naozaj boli vadné, nie je sporná. Sporná má byť skutočnosť, že žalobca
odmietol reklamáciu s odôvodnením, že vada bola spôsobená konaním žalovaného. K tomuto tvrdeniu
však žalobca nepreukázal dostatočné relevantné dôkazy, pričom dôkazná povinnosť je v tomto smere

na žalobcovi. Žalobca predložil len správu S. N.. Ďalej poukázal na výsluch svedka W.. T., na svedka P.,
vyjadrenia znalca Ing. Lofflera a na závery znaleckého posudku.
Tiež poukazuje na to, že žalobca zariadenie opravil - výmenou kompresora za iný kompresor. Zároveň
žalobca odporučil žalovanému, že je nutné doplniť tzv. „zimnú výbavu“ (viď mail pracovníka žalobcu
p. Y. dňa 22.7.2014). Po jej doplnení sa kompresor viac nepoškodil. Žalovaný žiadal od žalobcu v

listoch zo dňa 14.8.2014 a 2.9.2014, že pokiaľ podľa žalobcu nešlo o oprávnenú reklamáciu s výmenou
vadného tovaru (jeho časti), ale o samostatnú platenú dodávku a montáž, tak aby žalobca vrátil
žalovanému všetky tri kompresory, ktoré boli reklamované. Žalobca tak nikdy nespravil. Teda išlo o
poruchu časti zariadenia (kompresora), ktoré žalobca aj vymenil a následne uvádzal, že reklamácia
nebola dôvodná pre nesprávnu montáž spôsobenú žalovaným. Tento záver žalobca nepreukázal, resp.

znaleckým posudkom je vylúčený. Vady kompresorov spôsobili nefunkčnosť kondenzačných jednotiek
a tým oprávnenú reklamáciu zo strany žalovaného, ktorú žalobca aj riešil. Na základe skutočnosti, že
reklamáciu musel riešiť aj samotný žalovaný, vznikli mu náklady na jej vyriešenie, ktoré si účtuje vočižalobcovi. Žalovaný si z tejto reklamácie uplatnil náklady na práce, náklady na dopravu, materiál podľa
faktúr, čas strávený na riešení vád, celkovo 6.030,62 EUR bez DPH (t.j. 7.236,74 EUR s DPH).
2.3. K 3. reklamácií uviedol, že jej predmetom reklamácie bolo nedodržanie požadovaných technických

parametrov kondenzačných jednotiek ASE-96AH + ASE-120AH. Žalovaný odôvodnil túto reklamáciu
listom zo dňa 18.7.2014, uviedol dve základné závady spoločných kondenzačných jednotiek ASE-96AH
+ ASE-120AH, a to: 1. nedostatočný projektovaný chladiaci výkon 180 kW vzhľadom na nemožnosť
vzájomného prepojenia jednotiek ASE-96AH a ASE-120AH, 2. nevyhovujúce prevádzkové teploty
kondenzačných jednotiek len v rozsahu od +21 oC do +52 oC, čo nezodpovedá požiadavkám

technologického chladenia pre výrobnú halu (celoročné chladenie) v rozsahu od -7 oC do 43 oC.
Záver súdu prvej inštancie, že „vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe ponuky žalobcu
zo dňa 27.2.2014 a objednávky žalovaného zo dňa 3.3.2014, pričom sa neskúma predchádzajúca
komunikáciamedzižalobcomažalovanýmohľadneponukytovarupreakciusozadefinovanýmvýkazom
výmer od žalovaného“ považuje za nesprávny. Žalovaný si výslovne vymienil vlastnosti požadovaného
tovaru tak, aby boli splnené technologické požiadavky na prevádzku výrobnej haly, pričom k tomuto

predložil aj Výkaz výmer na požadované tovary podľa požiadaviek investora akcie. V požiadavke na
dodanie kondenzačných jednotiek bolo jasne stanovené, že majú dosahovať minimálny výkon 180
kW. Žalobca navrhol alternatívne riešenie nahradenie jedného zariadenia dvoma inými zariadeniami,
ktoré spoločne dávajú požadovaný minimálny výkon. Tieto dve alternatívne zariadenia boli žalobcom
ponúknuté spoločne, formou ASE120H + ASE96AH, t.j. je zrejmé, že podľa ponuky žalobcu mali

byť zariadenia spoločne spojené a tým vytvoriť požadovaný minimálny výkon. Samotný žalobca
poskytol tieto zariadenia ako spojené. Zo žiadnych dokladov nevyplýva, že by malo ísť o samostatné
zariadenia, ktoré sa budú používať samostatne, t. j. jedno nezávisle od druhého. Naopak, žalobca
nikdy neinformoval, že na spojenie týchto zariadení sú potrebné dodatočné zariadenia a manuálne
práce; čo sa preukázalo až po dodaní zariadení a pri reklamácii. Z poskytnutých podkladov a z celej

komunikácie pri vytváraní zmluvného vzťahu je zrejmé, aký bol, je a má byť účel, pre ktorý boli zariadenia
zakúpené. Rovnako bolo zrejmé, že zariadenia budú použité pre výrobnú halu, ktorá prevádzkuje
365 dní v roku, t.j. je nevyhnutné, aby zariadenia pracovali aj v iných podmienkach ako je +21 oC a
viac (takéto klimatické podmienky nie sú viac ako polovicu kalendárneho roka). Naopak, informácia
uvádzaná žalobcom pred uzavretím zmluvy, že zariadenia majú pracovný rozsah od -7 oC do +43 oC,

sa ukázala následne ako nepravdivá. Nepravdivosť pôvodných tvrdení zo strany žalobcu sa preukázala
resp. tvrdenia zo strany žalobcu o vlastnostiach tovaru sa začali meniť až po uzavretí zmluvného
vzťahu a dodávke tovaru. Aj na samotnej objednávke žalovaného zo dňa 3.3.2018 je uvedené, že ide
o dodávku pre Výrobnú halu s administratívou. Ďalej je tam uvedené: Vonkajšia kondenzačná jednotka
ASE-96AH + ASE-120AH - k VZT jednotke pre vetranie haly. Z uvedeného je zrejmé, že malo ísť o

jednotky, ktoré sú napojené na jednu VZT a to spoločne (znamienko +). Rovnako aj z ponuky žalobcu
zo dňa 27.2.2014 vyplýva, že ide o jednotky spoločne dodávané namiesto požadovaného Mitshubishi,
avšak pre „priamy výparník vzduchotechnickej jednotky“, teda priame napojenie na VZT (nie každá
cez samostatný okruh). Tieto vlastnosti vyplynuli aj z výpovede svedkyne Sýkorovej, avšak rovnako
ich potvrdil aj pracovník žalobcu (pán Y.) - „na základe predloženého výkazu - výmer vedel aké sú

základné požadované vlastnosti zariadenia, ktoré má byť dodané“. Taktiež z mailu žalobcu (v zastúpení
pán Y.) zo dňa 28.1.2014 (predkladanie prvej ponuky) vyplýva, že samotný žalobca uvádza: „Museli sme
zameniť jednotku MITSUBISHI ELECTRIC PUHY-P550YSJH-A za naše dve jednotky SDV4-335Ak a
SDV4-280EAk, čím sme dosiahli požadovaný výkon. Preto záver súdu prvej inštancie, že pre predávané
zariadenia neboli určené žiadne vlastnosti resp. žiaden účel použitia a preto účel predaja bol na „bežné

používanie“ (časť 37 rozsudku) je absolútne v rozpore so zisteným skutkovým stavom.
2.4. Z uvedeného rovnako potom vyplýva, že záver súdu prvej inštancie v tom, že „žalovaný si
objednávkou zo dňa 3.3.2014 objednal tovar, pri ktorom neuviedol žiadnu akosť tovaru a ani žiaden účel
použitia tovaru a preto žalobca bol oprávnený dodať tovar na účel, na ktorý sa bežne používa, čo aj
žalobca splnil“ je nesprávny. Súd prvej inštancie v tomto smere nesprávne zdôvodňuje, že pán Y. pri

poslednej ponuke uviedol, že ide o lacnejšie zariadenie, pri ktorom dochádza aj „k zmene technických
parametrov“ resp. k „výraznému odklonu od pôvodného zadania“. Súd následne s týmto „operuje“ ďalej
a vyvodzuje z toho zodpovednosť žalovaného, že akceptoval zmenu technických parametrov. Súd prvej
inštancie však neuvádza, o zmenu akých technických parametrov malo údajne ísť, teda na akú zmenu
technických parametrov mal údajne upozorňovať žalobca. Ide teda len o neustále opakovanie frázy,

že žalobca upozornil žalovaného na zmenu technických parametrov, ale súd nikde neuvedie akých
- ide o neurčité tvrdenia súdu. Nedodržanie požadovaných vlastností, ako aj nedodržanie akosti a
vyhotovenia tovaru na stanovený účel, je vadami tovaru, a to aj v prípade, ak by bolo možné tovar
použiť na iný (hoci aj štandardný) účel. Z tohto dôvodu tovar vykazuje vady a táto reklamácia žalovanéhobola oprávnená. Táto vada zariadení spôsobila nedosiahnutie požadovaného parametru výkonu a tým
oprávnenú reklamáciu zo strany žalovaného, ktorú však žalobca odmietol vyriešiť. Na základe negatívne
odozvy žalobcu riešiť reklamáciu, túto musel vyriešiť samotný žalovaný (dokúpením a namontovaním

dodatočných zariadení), pričom náklady na jej vyriešenie si účtuje voči žalobcovi. Zo strany žalobcu
došlo až dňa 10.4.2014, v čase kedy boli zariadenia už dodané žalovanému a žalovaným aj inštalované
na diele CEHIP, k oznámeniu zmeny vlastností kondenzačných jednotiek ASE-96AH + ASE-120AH tak,
že tieto sa nedajú navzájom prepojiť a je nevyhnutné vykonať náhradné riešenie použitím a dokúpením
ďalších zariadení. Súd prvej inštancie uvádza, že žalovaný uplatnil riadnu reklamáciu až listom zo

dňa 29.7.2014 (neuznal reklamáciu zo dňa 18.7.2014), čo bolo podľa súdu oneskorene vzhľadom na
informáciu žalobcu zo dňa 10.4.2014. Reklamácia žalovaného zo dňa 18.7.2014 preto bola riadnou
reklamáciou. V danom období boli už zariadenia nainštalované a termín dodania diela s investorom bol
ukončený. Nie je možné prihliadať na námietku žalobcu podľa § 428 ods.2 ObZ. Žalovaný riadne a včas
uplatnil reklamáciu, ktorú žalobca (neoprávnene) odmietol riešiť. Preto si žalovaný z tejto reklamácie
uplatnil náklady na montážne práce, náklady na dopravu, materiál podľa faktúr, čas strávený na riešení

vád, celkovo 18.882,11 EUR bez DPH (t.j. 22.658,53 EUR s DPH).
2.5. K 4. reklamácií uviedol, že predmetom reklamácie bolo nedodržanie požadovaných technických
parametrov pre split systém do serverovne a nefunkčná riadiaca karta. Medzi účastníkmi prebehla
vzájomná korešpondencia - list žalobcu zo dňa 18.8.2014 a list žalovaného zo dňa 20.8.2014, ktorých
záverom bolo uznanie závady nefunkčnej riadiacej karty. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ súd prvej

inštancie uznáva na strane žalovaného až reklamáciu zo dňa 29.7.2014, tak ide o nesprávne posúdenie,
pretože reklamácia bola riešená až v auguste 2018 a aj vybavená (opravou - výmenou).
Z uvedeného je zrejmé, že závery súdu ohľadne „oneskorene“ uplatnenej reklamácie sa aj teoreticky
mohli týkať len 1. a 2 reklamácie; nie však 4. reklamácie, ktoré riešilo klasickú závadu - poruchu
zariadení (súčiastky zariadenia), ktorá bola uplatňovaná zo strany žalovaného hneď po objavení sa

vady a riešená zo strany žalobcu výmenou súčiastky (riadiacej karty). Nešlo v žiadnom prípade o
posudzovanie vlastností tovaru (výkon, prepojenie), ani o oneskorené uplatnenie nárokov z vád tak ako
vykonal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Rovnako je teda zrejmé, že súd prvej inštancie
sa okolnosťami tohto reklamačného konania vôbec nezaoberal a ani o ňom nerozhodol, resp. to nijako
nezdôvodnil. Preto má konanie súdu prvého stupňa v tomto iné vady konania, resp. zároveň rozsudok

súdu v tejto časti nie je nijako zdôvodnený. Žalovanému teda vznikli náklady na dopravu a čas strávený
na riešení tejto vady, ktorých preplatenie požaduje od žalobcu - vo výške 570,- EUR bez DPH (t.j. 684,-
EUR s DPH).
2.6. Súd prvého stupňa v konaní nepostupoval podľa § 181 ods.2 C. s. p. Tým žalovaný nedostal
možnosť preukázať skutočnosti, ktoré súd pokladal za dôležité. Z týchto dôvodov má konanie inú vadu,

ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže žalovanému bola odňatá možnosť konať
pred súdom z dôvodu, že nedostal možnosť reagovať na základe predbežného vyjadrenia sa súdu, čím
bolo porušené jeho základné procesné právo a právo na spravodlivý súdny proces.
2.7. Ďalej poukázal na nedostatočné odôvodnenie v rozpore s ustanovením § 220 C. s. p., keď sa súd
prvej inštancie nevyjadril k podstatným skutočnostiam týkajúcich sa 1., 2 a 3. reklamácie, z ktorých

odôvodňoval žalovaný nároky vo výške 7.236,74 EUR a 684,- EUR..
2.8. Vzhľadom k tomu, že žalobca dodal vadný tovar a nesplnil si svoju povinnosť odstrániť vadu tovaru,
došlo zo strany žalobcu k porušeniu svojich povinností. Porušením povinností na strane žalobcu vznikla
na strane žalovaného škoda v tom, že žalovaný musel vynaložiť svoje vlastné prostriedky na to, aby
odstránil vady tovaru. Žalovaný v tomto smere predložil zúčtovacie faktúry od rôznych dodávateľov,

ktorí odstraňovali vady zariadení namiesto žalobcu (dodali „zimnú výbavu“ pre kondenzačné jednotky,
aby bol zabezpečený prevádzkový rozsah do mínusových teplôt, napojenie kondenzačných jednotiek
na jednu VZT tak, aby dosiahli kumulatívny výkon 180 kW), ako aj účtovné dokumenty (knihy jázd,
montážne listy), ktoré preukazovali početnú účasť pracovníkov žalovaného na riešení a odstraňovaní
reklamovaných vád. V nadväznosti na vyššie uvedené, a ustanovenia § 373, 379, 380, 436 ods. 4 a

440 Obchodného zákonníka si žalovaný oprávnene uplatnil nárok voči žalobcovi. Pohľadávka žalobcu,
ktorú si žalobca uplatnil v súdnom konaní, vo výške 11.037,76 EUR zanikla započítaním. Žalovaný si
vzájomným návrhom uplatnil nárok 19.541,52 EUR s príslušenstvom.
2.9. Namietol výrok IV. o priznaní trov konania, keď bol neúspech žalobcu v časti o zaplatenie 5.765,99
EUR s príslušenstvom. Žalobca požadoval zaplatenie 16.803,75 EUR, avšak úspešný bol len v istine

11.037,76 a neúspešný 5.765,99 EUR, teda pomer úspechu by mal byť iba čiastočný a aj nárok na
náhradu trov by mal len čiastočný.3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca s tým, že súd prvej inštancie doplnením dokazovania
dostatočne zohľadnil všetky vykonané dôkazy a zistil skutkový stav. V otázke posudzovania okolností
uzatvorenia kúpnej zmluvy sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že medzi zmluvnými stranami

došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy akceptáciou objednávky žalovaného. Keďže objednávka žalovaného
obsahuje presné označenie objednaného tovaru, obsah kúpnej zmluvy je presne daný a prejav vôle
žalovaného je dostatočne určitý a zrozumiteľný a nevzbudzuje žiadne pochybnosti o vôli žalovaného a
o obsahu kúpnej zmluvy a preto nie je dôvod posudzovať jeho prejav vôle podľa výkladových pravidiel
obsiahnutých v § 266 ObZ.

3.1. Počas predzmluvných rokovaní žalovaný oslovil žalobcu so žiadosťou o cenovú ponuku a zaslal
mu výkaz výmer z ktorého bolo zrejmé že boli projektované zariadenia MITSUBISHI. Žalovaný vedel,
že žalobca nemá v ponuke zariadenia zn. Mitsubishi ale Sinclair. Zariadenia Sinclair sú lacnejšie ako
Mitsubishi, čo žalovaný vedel. A v procese tvorby cenovej ponuky poskytoval žalobcovi informácie o
nižších ponukách od konkurencie, čím sa snažil stlačiť cenu nižšie. Ako pracovníčka žalovaného p.
Sýkorová uviedla vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 23.6.2021 po zaslaní druhej cenovej ponuky

povedala pracovníkovi p. Y.W., že majú nižšiu cenovú ponuku avšak s tým, že ide o on/off zariadenia.
Žalobca mal vedomosť o tom, že on/off zariadenia, ktoré boli žalovanému ponúknuté konkurenciou
nemajú samostatne požadovaný výkon, a že teda aj cenová ponuka o ktorej hovorila p. D. p. Y. bola
založená na tom, že požadovaný výkon zabezpečia dve on/off jednotky, namiesto jednej projektovanej
invertorovej. Až na základe tejto informácie zo strany žalovaného, žalobca vypracoval 3. cenovú

ponuku kde nahradil invertorové jednotky Sinclair, ktoré boli ekvivalentom pôvodne projektovaných
invertorových zariadení Mitsubishi a navrhol on/off jednotky ASE 120AH a ASE 96 AH. Znovu zopakoval,
že žalovaný ako dodávateľ celej chladiacej sústavy poznal podrobnosti ako budú zariadenia zapojené
do celej chladiacej sústavy, čo žalobca nepoznal. Žalovaný sa v procese uzatvárania kúpnej zmluvy
jednoducho sám odklonil od svojho pôvodného zámeru, keď sa rozhodol objednať si zariadenia, ktoré

mu žalobca ponúkol, až po tom, ako dostal od žalovaného informáciu o tom, že zvažuje cenovú
ponuku on/off zariadení. Žalobca sám upozornil žalovaného, že sa výrazne odkláňa od pôvodne
projektovaného riešenia. A ako prvostupňový súd správne vyhodnotil, žalovaný má odbornú spôsobilosť
namontážklimatizačnýchzariadeníavhodnosťzapojeniadoprojektovanejsústavymalposúdiťazmenu
konzultovať s projektantom čo neurobil.

3.2. Žalovaný tvrdí, že si výslovne vymienil vlastnosti tovaru tak, aby boli splnené technologické
požiadavky na prevádzku výrobnej haly, pričom k tomu predložil výkaz výmer na požadované tovary.
Uvádza, že z okolností vrátane rokovaní jednoznačne vyplývali vlastnosti dodaného tovaru: pre výrobnú
halu,požadovanývýkon,teploty,priktorýchbudezariadeniepracovať,frekvenčnéjednotky.Žalovanýna
jednej strane tvrdí, že si vlastnosti výslovne vymienil, čo znamená, že by musel presne slovne v zmluve

vymedziť požadované vlastnosti, čo neurobil, ani nepredložil o tom žiadny dôkaz a na druhej strane
odkazuje, že tieto vlastnosti mali vyplývať z výkazu výmer, čo ale neznamená, že by si ich výslovne
vymienil. Keďže výkaz výmer obsahoval konkrétne zariadenia zn. Mitsubishi pri zámene za akékoľvek
inézriadenieinejznačkynebudúvšetkyparametrezodpovedaťprojektovanýmzariadeniam,sčímmusel
žalovaný počítať a bolo na ňom, aby si tieto parametre vyhodnotil a zvážil, ktoré parametre sú pre projekt

podstatné a či bude ponúkané zariadenie zodpovedať požiadavkám projektu.
3.3. Žalobca nikdy netvrdil žalovanému a žalovaný to ani nepreukázal, že zariadenia majú pracovný
rozsah pre chladenie od -7°C do +43°C. Túto informáciu žalovaný získal nesprávnou interpretáciou
katalógového listu, ktorý si sám stiahol z internetovej stránky materskej spoločnosti žalobcu (nie od
žalobcu), kde však bola uvedená len zjednodušená informácia pre celkový pracovný rozsah (chladenie

aj kúrenie). Presnú informáciu mal žalovaný k dispozícii keď mu boli dodané servisné manuály dňa
5.3.2014.
3.4. Zopakoval, že žalobca nemal k dispozícii projekt, nevedel, kde presne budú jednotky umiestnené
ani ich celkové zapojenie do systému a ani to nie je jeho povinnosťou poznať. Toto je povinnosťou a
zodpovednosťou žalovaného ako dodávateľa celého systému, aby pokiaľ sa rozhodne pre zámenu si

s projektantom zámenu odsúhlasil.
3.5. K 1. a 2. reklamácií uviedol, že s otázkou poškodenia kompresorov vysporiadal tak, že
znalecký posudok vypracovaný Ing. Lofflerom vyhodnotil ako nepresný a nedostatočný, pre prijatie
jednoznačného záveru, že žalovanému nedodal žalobca tovar bez vád. S čím sa stotožňuje, pretože
znalecký posudok vychádzal z nesprávnych podkladov - spúšťacích protokolov z obdobia po výmene

kompresorov a oprave systému a z informácií poskytnutých len žalovaným, v dôsledku čoho znalec
prišiel k nesprávnym záverom, čo v konečnom dôsledku potvrdila aj jeho výpoveď. Žalovaný tvrdí, že
žalobca nepreukázal, že vadu spôsobil žalovaný čím by sa zbavil zodpovednosti za vady tovaru. Má
za to, že táto skutočnosť bola v konaní dostatočne preukázaná tak správou COMPRESSLAND S. N.,výpoveďami svedkov a inými dôkazmi založenými v spise, ktoré preukazujú, že k zničeniu kompresorov
došlo v dôsledku súhrnu nasledujúcich faktorov: (i) nesprávnej inštalácii zariadení potvrdenej správou
W.. Ď.A. a výpoveďou p. C., (ii) nedostatkom chladiva potvrdený výpoveďou p. P., ktorý ako vo svojej

výpovedi dňa 7.9.2016 uviedol, že chladivo do systému doplnené nebolo aj napriek skutočnosti, že cez
priehľadítko bolo vidieť šumenie oleja, čo znamená, že chladiva je v systéme málo o čom svedčí aj
skutočnosť že ako prvá sa pokazila najvzdialenejšia jednotka, ktorá mala najdlhší okruh a potrebovala
najviac chladiva a ako posledná jednotka s najkratším okruhom, (iii) nesprávnou prevádzkou, keď
namiesto 6 jednotiek ktoré mali zabezpečovať požadovaný výkon boli zapojené len 3 jednotky, ktoré

tento výkon nedosahovali čo viedlo k tomu, že „zariadenie pracuje dlhšie menej sa vypína a cykluje“ čím
sa výrazne znižuje životnosť zariadenia ako potvrdil W.. T. vo svojej výpovedi. Žalovaný ďalej opakovane
tvrdí, že zariadenia nemali funkčnú ochranu, ktorá by zariadenie vypla v prípade výskytu problému, čo
malo byť potvrdené aj svedkami. Z výpovede p. P. je naopak zrejmé, že potom ako systém vypadol na
ochranu nízkeho tlaku, zariadenie resetoval 3x za sebou. Takže z jeho výpovede jednoznačne vyplýva
že zariadenie ochranu malo a bola plne funkčná avšak zo strany pracovníka žalovaného bola opakovane

vyraďovaná z prevádzky. Že zariadenie funkčnú ochranu malo, potvrdil vo svojej výpovedi aj W.. T..
Žalovaný si pri spustení systému do prevádzky nesplnil svoju povinnosť a nevyhotovil spúšťací protokol,
z ktorého by bolo zrejmé prevádzkové parametre pri spustení zariadenia do prevádzky a z ktorého by
bolo zrejmé, či žalovaný dodržal podmienky výrobcu na prevádzku zariadenia. Keďže si žalovaný túto
povinnosť nesplnil, nesie zodpovednosť za to, aby preukázal, že zariadenia boli inštalované a dané do

prevádzky v súlade s podmienkami výrobcu.
3.6. Navrhol, aby ho odvolací súd ako správny potvrdil a zaviazal žalovaného k náhrade trov aj
odvolacieho konania.

4. Žalovaný v druhom vyjadrení, odvolacej replike, zotrvával na svojich stanoviskách.

5. Žalobca v odvolacej duplike zotrvával na svojich stanoviskách.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 C. s. p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania vychádzajúc zo

skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, vo veci rozhodol postupom podľa § 387 ods. 1 v
spojení s § 219 odsek 3 C. s. p. verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel záveru, že v napadnutých
výrokoch I. a III. odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť a vo výroku IV. je odvolanie žalovaného
dôvodné.

6.3. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
6.4. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedziť
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6.5. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

6.6. Podľa § 411 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať
doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v
súlade so zmluvou a týmto zákonom.
6.7. Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať
dodaný tovar v súlade so zmluvou.

6.8. Podľa § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti
a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v
zmluve.
6.9. Podľa § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru,
je predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo

ak tento účel nie je v zmluve určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa.
6.10. Podľa § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v §
420, má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v
dokladoch potrebných na užívanie tovaru.6.11. Podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v
súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu
po tom, čo

a) kupujúci vady zistil,
b)kupujúciprivynaloženíodbornejstarostlivostimalvadyzistiťpriprehliadke,ktorújepovinnýuskutočniť
podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo
c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od
doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na

ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
6.12. Podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak
predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
6.13. Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva
podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci:
a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru

a požadovať odstránenie právnych vád,
b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,
c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo
d) odstúpiť od zmluvy.
6.14. Podľa § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená

nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie
ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny.

5. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, po preskúmaní napadnutého rozsudku v medziach
daných rozsahom odvolania čo do výroku I. a III. a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 C. s. p. a

s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu ako aj s obsahom odvolania
žalovaného, vyjadrením žalobcu k odvolaniu a ostatnými vyjadreniami konštatuje vecnú správnosť
napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi
súdu prvej inštancie, ktoré viedli k vyhoveniu žaloby vo výroku I. a zamietnutiu vzájomnej žaloby výrokom
III. Zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vysporiadal s podstatnými

skutočnosťami, ktoré mali význam pre rozhodnutie a vyvodil správny právny záver premietnutý do
výrokovej časti napadnutého rozsudku.
5.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že žalovaný ako kupujúci
uzavrel so žalobcom ako predávajúcim kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka,
keď žalobca ako predávajúci sa zaviazal dodať žalovanému ako kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar)

vymedzený objednávkou zo dňa 03.03.2014 čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke
právo k nemu a žalovaný ako kupujúci sa zaviazal zaplatiť kúpnu cenu uvedenú v objednávke vo
výške 27.644,76 EUR. Nebolo sporné, že žalobca žalovanému dodal tovar podľa objednávky dňa
24.03.2014, vyfakturoval faktúrou č. 2140900743 na sumu 27.644,76 EUR, splatnou dňa 13.06.2014,
ktorú žalovaný uhradil čiastočne dňa 7.5.2014 vo výške 4.607,-- EUR a 20.06.2014 vo výške 12.000,--

EUR, pričom neuhradený zostatok kúpnej ceny predstavuje sumu 11.037,76 EUR, na ktorej uhradenie
súd prvej inštancie správne zaviazal žalovaného napadnutým rozsudkom. Procesná obrana žalovaného
premietnutá do vzájomnej žaloby spočívajúca v uplatnení štyroch reklamácií nebola dôvodná.

6. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie reklamáciu č. 1 a 2 nehodnotil samostatne

a zároveň namietal aj ich právne vyhodnotenie. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa
nevysporiadalspodstatnýmivyjadreniamistránvkonanínaprvejinštanciívovzťahukreklamáciíč.1a2,
ktorou žalovaný reklamoval nefunkčnosť najskôr dvoch a potom tretieho kompresora v kondenzačných
jednotkách. V nadväznosti na § 387 ods. 3 prvej vety C. s. p. odvolací súd uvádza, že nebolo sporné, že k
poruchámprvýchdvochkompresorovdošlozodňa4.6.2014,emailomzodňa4.6.2014oznámilporuchu,

6.6.2014 sa uskutočnila obhliadka, žalobca v rámci servisných prác demontoval pokazené kompresory
a nahradil novými. Tretí kompresor sa pokazil dňa 17.6.2014, žalovaný oznámil poruchu žalobcovi
dňa 19.6.2014 a aj tento tretí kompresor žalobca vymenil. Následne žalobca dal tieto kompresory
preskúmať. V reakcií na správu S. N. žalobca reklamáciu neuznal s tým, že nebola vykonaná kvalitná
montáž žalovaným resp. v systéme nebolo dostatočné množstvo chladiva, zariadenie pracovalo mimo

pracovný rozsah teplôt. Žalovaný sám v odvolaní potvrdzuje skutočnosť, že žalobca reagoval na obe
tieto reklamácie tak, že kompresory vymenil a ďalej, že žalobca odporučil žalovanému doplniť zariadenia
o „zimnú výbavu“ vychádzajúc z emailu p. Y. zo dňa 22.07.2014, keď po jej doplnení sa kompresor viac
nepoškodil, čo potvrdil aj znalec.6.1. Ďalej z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že tieto novododané kompresory
vyfakturované faktúrou č. 2140902887 splatnou 08.08.2014 si žalobca uplatnil ako rozšírený návrh
o zaplatenie 5.765,99 EUR. Súd prvej inštancie rozšírenie pripustil uznesením zo dňa 07.10.2020,

avšak žalobca ako hmotnoprávnu námietku vzniesol námietku premlčania, pričom súd prvej inštancie
konštatoval, že nárok je premlčaný a rozhodol o ňom vo výroku II. napadnutého rozsudku zamietnutím.
Tento výrok je právoplatný, nakoľko žalobca sa voči tomuto výroku neodvolal.
Odvolací súd poukazuje na to, že jedným z nárokov vád je dodanie náhradného tovaru (§ 436 ods.
1 písm. b) Obchodného zákonníka). Žalovanému sa pokazili tri kompresory. Žalobca tieto pokazené

kompresory vymenil za nové. Síce nárok z vád žalovanému neuznal, avšak jeho nárok na zaplatenie
týchto nových kompresorov je premlčaný. Súčasne nie je sporné, že kompresory po výmene fungujú
ďalej.
Z uvedeného vo vzťahu ku reklamácií č. 1 a 2 (porucha troch kompresorov) odvolací súd konštatuje,
že žalovaný nemá žiaden nárok z týchto uplatnených reklamácii vád. Tieto kompresory boli vymenené
žalobcom vrámci servisu a riadne fungujú. Vzhľadom na to nie je potrebné zodpovedať na otázku príčiny

vád týchto troch kompresorov. Nie je potrebné posudzovať či išlo o nedostatočné množstvo chladiva,
resetovanie systému, dostatočné rozmedzie pri chladení -7° až + 43°C, nesprávna montáž žalovaným,
záruku, tiež nie je potrebné hodnotiť znalecké skúmanie Ing. Lofflera či iné námietky v súvislosti s
reklamáciou č. 1 a 2, keď kompresory boli vymenené, fungujú správne. Nakoľko žalovaný nemá nárok
z vád v súvislosti s týmito dvomi reklamáciami, nemá ani nárok v rámci vzájomnej žaloby na zaplatenie

6.030,62 EUR bez DPH (t. j. 7.236,74 EUR s DPH) ako náklady na práce, náklady na dopravu, materiál,
čas strávený na riešení vád.

7. Ďalej žalovaný v odvolaní namietal právne posúdenie 3. reklamácie súdom prvej inštancie.
Predmetom tejto reklamácie podľa žalovaného boli dve základné závady: 1. nedostatočný projektovaný

chladiaci výkon 180 kW vzhľadom na nemožnosť vzájomného prepojenia jednotiek ASE-96AH a
ASE-120AH, 2. nevyhovujúce prevádzkové teploty kondenzačných jednotiek len v rozsahu od +21 oC
do +52 oC, čo nezodpovedá požiadavkám technologického chladenia pre výrobnú halu (celoročné
chladenie) v rozsahu od -7 oC do 43 oC. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy žalovaný si tieto vlastnosti tovaru nevymienil a

poukazuje v plnom rozsahu na odôvodnenie súdu prvej inštancie uvedené v odseku 37 napadnutého
rozsudku (odsek 1.14 odôvodnenia tohto rozhodnutia), že v objednávke žalovaného zo dňa 03.03.2014,
ktorej akceptáciou žalobcom došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nie je uvedená akosť tovaru a ani účel,
na ktorý má byť dodaný tovar použitý. Preto žalobca mal dodať tovar v akosti tak, aby sa mohol používať
na účel, na ktorý sa bežne používa a aj taký dodal. Vzhľadom na to, žalovaný nemohol reklamovať tieto

vlastnosti ako vady, keďže si ich nevymienil.
7.1. Ďalej žalovaný namietal záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého vzťah medzi žalobcom
žalovaným vznikol na základe ponuky žalobcu zo dňa 27.2.2014 a objednávky žalovaného zo dňa
3.3.2014,pričomneskúmalpredchádzajúcukomunikáciumedzinimiohľadomponukysozadefinovaným
výkazom výmer od žalovaného. Avšak žalovaný neuvádza, v čom je tento záver súdu nesprávny.

Odvolací súd uvádza, že v prípade ak by žalovaný ako kupujúci vychádzal z presne zadefinovaného
výkazu výmer, tak by nikdy neposlal žalobcovi objednávku zo dňa 3.3.2014. Totiž ide o to, že vo výkaze
výmery sa vychádzalo z klimatizačných zariadení zn. Mitsubishi, avšak nebolo sporné, že žalovaný
takúto značku nepredáva. Preto ak by žalovaný trval na zadefinovaniu tovaru podľa výkazu výmery, tak
by žalobcu nikdy neoslovil a žiaden tovar by si u neho neobjednal, nakoľko klimatizačné zariadenia zn.

Mitsubishi by si u neho kúpiť nemohol.
7.2. Ďalej žalovaný namieta, že žalobca nezdôvodňoval uzavretie zmluvy postupom podľa § 276
Obchodnéhozákonníka,tedažeišlooverejnýnávrhnauzavretiezmluvyavtomtosmeresúzáverysúdu
prvej inštancie nesprávne. Odvolací súd súhlasí so žalovaným, že žalobca nezdôvodňoval uzavretie
zmluvy podľa § 276 Obchodného zákonníka. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie

odvolací súd uvádza, že list žalovaného zo dňa 27.01.2014 nebol verejným návrhom na uzavretie
zmluvy podľa 276 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nespĺňa totiž náležitosti tohto jednostranného úkonu.
Žalovaný sa ním neobracia na neurčité osoby, neuvádza účel uzavretia zmluvy, neobsahuje konkrétny
zmluvnýtyppodľatretejčasti,hlavyIIObchodnéhozákonníkaalebonepomenovanejzmluvypodľa§269
ods. 2 Obchodného zákonníka a kumulatívne k týmto predpokladom tento list nebol verejne publikovaný.

Odvolací súd uvádza, že žalovaný v tomto smere neuviedol také skutkové tvrdenia, ktoré by napĺňali
právnu kvalifikáciu verejného návrhu na uzavretie zmluvy podľa § 276 ods. 1 Obchodného zákonníka
a súčasne nenavrhol akékoľvek dokazovanie. Z listu/emailovej komunikácie zo dňa 27.01.2014
žalovaného žalobcovi vyplýva, že „prosím o vypracovanie cenovej ponuky na zariadenia Mitsubishi naakciu Cehip Vráble“. Vzhľadom na to súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že sa nejedná o
verejný návrh na uzavretie zmluvy.
7.3. Ďalej žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie mal v danej veci použiť ustanovenia §

269 až § 275 Obchodného zákonníka. Avšak žalovaný už bližšie nešpecifikuje z akých dôvodov mali byť
v danej veci uplatnené ustanovenia o zmluvných typoch Obchodného zákonníka, či nepomenovaných
zmluvách (§ 269 ods. 1 a 2 ObZ), či dohôd o dodatočnom určení časti zmluvy (§ 269 ods. 3 ObZ),
ďalej ustanovenia o dohode o dodatočnom dojednaní nepodstatnej časti zmluvy (§ 270 ObZ), o ochrane
dôverných informácií a predzmluvnej zodpovednosti (§ 271 ObZ), či o písomnej forme zmlúv (§ 272

ObZ), o obchodných podmienkach (§ 273 ObZ), ďalej ustanovenia o zmluvných doložkách (§ 274
ObZ), prípadne ustanovenia o uzatváraní viacerých zmlúv (§ 275 ObZ). Odvolací súd zhodne so súdom
prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami bola uzavretá kúpna zmluva podľa § 409 a nasl.
Obchodného zákonníka.
7.4. Tiež v odvolaní žalovaný so záverom súdu prvej inštancie nesúhlasil, že v objednávke zo dňa
3.3.2014 neuviedol, nevymienil si aké vlastnosti musí mať dodaný tovar, ďalej, že žalovaný akceptoval

všetky zmeny dodaného tovaru, ktoré žalobca v priebehu rokovaní navrhol, tieto zmeny prijal bez toho,
aby to konzultoval s projektantom stavby. Žalovaný namietal, že vymienil akosť tovaru a to výkon
klimatizačných zariadení spolu 180 kW s napojením na jednu vzduchotechniku, prevádzkový rozsah pri
chladení od -7°C do +43 °C. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovým záverom a to, že žalovaný si túto akosť tovaru nevymienil. Z vykonaného dokazovania tieto

skutočnostinebolipreukázané.Napotvrdeniesprávnostinapadnutéhorozsudkuodvolacísúdpoukazuje
na závery súdu prvej inštancie, z ktorých vyplýva, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou, pričom
predmetom podnikania zapísaným v obchodnom registri je montáž, oprava a údržba klimatizačných
a chladiarenských zariadení, vypracovanie dokumentácie a projektu technického, technologického a
energetického vybavenia stavieb. Ďalej, že žalovaný kupoval tovar (klimatizačné zariadenia) od žalobcu

za účelom zhotovenia diela - montáže vzduchotechnických zariadení vo výrobnej hale s administratívou
pre Ivestora CEHIP. Tiež z nesporného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný sa obrátil emailom na
žalobcu o vypracovanie cenovej ponuky v januári 2024, ako podklady na vypracovanie cenovej ponuky
žalovaný žalobcovi predložil výlučne výkaz - výmer bez projektovej dokumentácie, čo nebolo sporné.
Hoci výkaz výmer obsahoval požiadavku na klimatizačné jednotky značky Mitsubishi, žalovaný sa obrátil

na žalobcu, ktorý predáva značku Sinclair. Ďalej súd prvej inštancie vyhodnotil predzmluvné rokovania
od 27.01.2014 do 3.3.2014, poukázal na 4 cenové ponuky. Komunikácia prebiehala najmä medzi O.
Y., zamestnancom žalobcu a W.. N. D., zamestnankyňou žalovaného na pozícií kalkulant, prípravar
stavieb, čo vyplýva z ich výsluchov. Ďalej z predzmluvných rokovaní jednoznačne vyplýva, že žalovaný
mal záujem o dodanie tovaru žalobcom s tým, že sa snažil čo najviac znížiť ponúkanú cenu za tovar. V

dôsledku toho došlo k dohode hlavne na zmene dodávanej značky zariadení na Sinclair (ktorú žalobca
predáva a je lacnejšia ako Mitsubishi) ako aj na zmene vonkajších kondenzačných jednotiek a zmene
systému na on-off. Žalobca upozornil žalovaného na výrazný odklon od pôvodného riešenia, napr. e-
mail zo dňa 13.02.2014, 14.02.2014. V emaily zo dňa 13.02.2014 žalobca komunikuje so žalovaným
s tým, že: „dá sa to ešte spraviť aj inak, aby to bolo lacnejšie, len to už dosť musíme odbočiť od

pôvodného riešenia s Mitsubishi a emailom zo dňa 14.2.2014 uvádza, že „zamenil kondenzačky za on/
off a už sme s cenou niekde inde, myslím že takto by to mohlo byť cenovo priechodné.“ Teda pri tretej
cenovej ponuke bol žalovaný upozornený na výrazný odklon od pôvodného zadania. E-mailom zo dňa
03.03.2014 žalovaný oznámil žalobcovi, že potvrdzuje akceptáciu poslednej cenovej ponuky. Nebolo
sporné, že zmenu klimatizačných jednotiek žalovaný nekonzuloval s projektantom, čo bolo preukázané

výsluchomprojektantaW..C.Ž..ZozistenéhoskutkovéhostavuakoajzvýsluchusvedkaY.B.emailovou
komunikáciou zo dňa 05.03.2014 požiadal žalovaný žalobcu o doloženie podkladov, vyhlásenie o zhode,
návodynamontáž,obsluhuaúdržbu,schémyzapojeniaaprepojeniakondenzačnýchjednotiek.Žalobca
e-mailom zo dňa 05.03.2014 zaslal doklady a nebolo sporné, že žalobca žalovanému nezaslal schému
vzájomného prepojenia kondenzačných jednotiek. Tovar bol dodaný 24.03.2014.

7.5. Z výsluchu svedkyne W.. D. vyplýva, že po zaslaní schémy na zapojenie kondenzačných
jednotiek zistili, že jedna jednotka je pripojená k jednému vymeníku a nie dve jednotky k jednému.
Požiadali projektanta o vypracovanie schémy zapojenia, ktorý si nevedel rady a dňa 07.04.2024 im
bol doručený email od p. Y., od výrobcu zariadenia, že prepojenie nie je možné. Tiež z emailovej
komunikácie žalovaného zo dňa 2.4.2014 žalobcovi vyplýva, zaslanie reakcie projektanta k prepojeniu

kondenzačných jednotiek na vzduchotechnike a žalovaný uviedol: „zároveň chcem Vás požiadať o
technickú pomoc k tomuto problému.“ Emailom zo dňa 10.04.2014 žalobca žalovanému oznámil,
že výrobná fabrika neodporúča vykonať prepojenie kondenzačných jednotiek. Z výsluchov svedkyne
Sýkorovej ako aj z emailovej komunikácie žalovaného žalobcovi nebolo preukázané, že pred uzavretímkúpnej zmluvy a v čase uzavretia kúpnej zmluvy bola vymienená žalovaným požiadavka na vzájomné
prepojenie kondenzačných jednotiek. Žalovaný si takúto požiadavku na kupovaný tovar nedohodol.
Totiž v prípade, ak by si takúto vlastnosť vymienil, už pri doručení schémy zapojenia spolu s celým

manuálom (emailom zo dňa 5.3.2014) by sa priamo obrátil na žalobcu a namietal nedodanie tovaru s
týmitovlastnosťami.Ďalejakbytátovlastnosťbolavymienená,takbyzostranyžalovanéhonebolžiaden
dôvod žiadať projektanta o vypracovanie schémy vzájomného zapojenia a už vôbec by nežiadal žalobcu
o technickú pomoc k tomuto problému. Ak by táto vlastnosť bola vymenená, žalovaný by urgentne
(vzhľadom na záväzok zhotoviť dielo pre tretiu osobu) žiadal o nápravu nesprávne dodaného tovaru.

Avšak takéto správanie nebolo žalovaným preukázané.
7.6. Nakoľko nebolo sporné, že po tejto komunikácií, doručení týchto emailov medzi stranami sporu, zo
strany žalovaného k žalobcovi boli neboli vykonané žiadne kroky, ktorým by si uplatnil akýkoľvek nárok
v súvislosti s touto akosťou tovaru, vadami tovaru, s nedodržaním vymienených zmluvných dojednaní,
nenamietal žiaden nárok z vád tovaru odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru
o tom, že si namietané vlastnosti nevymienil.

7.7. Čo sa týka prevádzkového výkonu zariadení 180kW odvolací súd dodáva, že prepojenia dodané
kondenzačných jednotiek ASE-96, 120AH spolu aritmeticky dosahovali požadovaný výkon.
7.8. V prípade namietanej akosti prevádzkového rozsahu pri chladení od -7°C do + 43°C odvolací súd
zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že túto vlastnosť tovaru žalovaný rovnako nevymienil.
Žalovaný v odvolaní tvrdí, že v zmysle predložených parametrov vo výkaz - výmere bol pracovný rozsah

od-7°Cdo+43°Catiežže nazákladežiadostizodňa5.3.2024ododanienávodovnamontáž,obsluhua
údržbu zaslal žalobca žalovanému katalógový list, kde boli uvedené hodnoty prevádzkového rozsahu pri
chladeníod tietoúdajeboli-7°Cdo+43°C.Rovnakonawebovejstránkežalobcu,boldeklarovanýtakýto
rozsah pri chladení. Odvolací súd poukazuje na to, že z výkazu - výmer takýto parameter nevyplýva.
V prípade katalógu, žalobca tvrdil, že žalovanému bol doručený aj manuál, z ktorého takáto vlastnosť

nevyplýva.Čosatýkawebovejstránky,žalobcareagoval,žeišloowebovústránkumaterskejspoločnosti
žalobcu, pričom odvolací súd uvádza, že tvrdenie o tom, že si takúto vlastnosť žalovaný vymienil musí
preukázať žalovaný a túto skutočnosť žiadnym dôkazom nepreukázal. To, že si prečítal na webovej
stránke materskej spoločnosti žalobcu takéto vlastnosti tovaru nie je podľa názoru odvolacieho súdu,
preukázaním skutočnosti, že pred uzavretím kúpnej zmluvy si výslovne vymienil takúto vlastnosť tovaru

-prevádzkový rozsah pri chladení od -7°C do + 43°C.
7.9. Ďalej súd prvej inštancie skonštatoval, že aj v prípade, ak by si to vymienil takéto vlastnosti tovaru,
nereklamoval včas a žalobca ako kupujúci túto námietku v súdnom konaní uplatnil. Žalovanému bol
tovar dodaný 24.03.2014, pričom nebolo sporné, že už od 5.3.2014 disponoval návodmi, servisnými
manuálmi, chladivovou schémou zapojenia, pričom reklamáciu tovaru uplatnil žalovaný až 29.07.2014.

ako bolo uvedené vyššie žalovaný je montážna firma, ktorá na základe projektovej dokumentácie mala
zhotoviť pre tretiu osobu dielo - vzduchotechniku. Vzhľadom na to pri vynaložení odbornej starostlivosti
žalovaný mal zistiť tieto vady najneskôr 10.04.2014 v prípade nemožnosti modulárneho prepojenia
klimatizačných jednotiek a v prípade rozsahu prevádzkových teplôt už pri dodaní návodov na použitie
a najneskôr s dodaním tovaru. Preto súd prvej inštancie správne s poukazom na § 428 ods. 1 a 2

Obchodného zákonníka nepriznal nároky z vád.
7.10. Na námietky žalovaného s tým, že žalovaný si vymienil vlastnosti požadovaného tovaru, aby
boli splnené technologické požiadavky na prevádzku výrobnej haly, výkon zariadení spolu 180kW a
prevádzkový rozsah odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie opätovne uvádza, že žalovaný
nepreukázal, že si tieto vlastnosti vymienil. Žalovaný nepredložil žalobcovi projektovú dokumentáciu,

z ktorej jednoznačne vyplýva kde budú klimatizačné zariadenia použité. Žalobca v rámci procesného
útoku uvádzal, že v dokumente výkaz- výmer je priestor označený ako výrobná hala s administratívou
a žalobca nakoľko nedisponoval projektovou dokumentáciou, keďže mu ju žalovaný nedal, nemal ako
vedieť o presnom umiestnení klimatizačných zariadení, či do výrobnej časti alebo administratívy. Treba
zdôrazniť, že žalobca nebol zhotoviteľ predmetného diela, on bol dodávateľom tovaru, pričom žalovaný,

špecializovaná firma, z projektovej dokumentácie musel vedieť o umiestnení týchto zariadení.
7.11. Ďalej k výkonu klimatizačných zariadení 180kW odvolací súd poukazuje na list žalovaného
žalobcovi zo dňa 29.7.2014 (v spise č.l. 73 doložený s odporom), v ktorom žalovaný uvádza:
„Nepopierame, že ste nám dodali zariadenie, ktoré spĺňa aritmetickým sčítaním požadovaný chladiaci
výkon 180kW, avšak v kontexte s celým systémom vzduchotechniky vykazuje neschopnosť prevádzky

a vady.“ Ďalej žalovaný uvádzal, že „ ste nám dodali zariadenie, ktoré ako to neskorší vývoj požiadaviek
na ich prepojenie, zaradenie do systému a funkčnosť ukázal, nebolo technicky možné sprevádzkovať
podľa požiadaviek projektu vzduchotechniky.“ S poukazom na toto vyjadrenie žalovaného „neskorší
vývoj požiadaviek“ je zrejmé, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy akosť ohľadom vzájomného prepojeniaklimatizačných jednotiek nebola žalovaným žalobcovi vymienená. Preto záver súdu prvej inštancie,
že bol žalobca dodal tovar v súlade s kúpnou zmluvou uzavretou so žalovaným a poukazuje na
správne závery súdu prvej inštancie v odôvodnení odseku 37. Žalobca sa nezaviazal zhotoviť dielo

vzduchotechniky zmluvnému partnerovi žalovanému, k tomu sa zaviazal žalovaný, žalobca sa zaviazal
dodaťtovaržalovanému,takakositožalovanývymienilanazákladezistenéhoskutkovéhostavusúdom
prvej inštancie aj dodal.
7.12. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že aritmetický znak + pri uvedení
klimatizačných jednotiek ASE-96AH+ASE120AH k VZT potvrdzuje vzájomné prepojenie klimatizačných

jednotiek.Vzhľadomnato,žeprežalovanéhoišlootakzásadnúvlastnosťtovaru,aritmetickéznamienko
„plus“ podľa odvolacieho súdu nie je v tomto prípade preukázaním skutočnosti o tom, že žalovaný pri
uzavretí kúpnej zmluvy si vymienil modulárne prepojenie klimatizačných jednotiek.
7.13. Rovnako nebola dôvodná aj námietka žalovaného, že podal správu o vadách včas a to s poukazom
na list 29.07.2014, ale už 18.7.2014. Odvolací súd poukazuje opäť na to, že žalovaný mal pri dodaní
tovaru od žalobcu povinnosť prezrieť tento tovar. Zo skutkových tvrdení uvedených v odvolaní sám

žalovaný uvádza, že dodaniu tovaru došlo 26.3.2014 a 3.4.2014, pričom žalovaný už od 5.3.2014
disponoval podkladmi - manuálmi, servisnými manuálmi a najneskôr 10.04.2014 sa dozvedel o tom,
že výrobca neodporúča vzájomné prepojenie klimatizačných jednotiek. Vzhľadom na predmet činnosti
žalovaného sa predpokladá, že pri vynaložení odbornej starostlivosti mohol zistiť tieto vlastnosti tovaru
najneskôr 10.4.2014. Vzhľadom na uvedené list žalovaného zo dňa 18.7.2014 súd prvej inštancie

správne vyhodnotil a nárok žalovanému z vád nepriznal, pretože nepodal správu o vadách včas.
7.14. Tiež nie je dôvodné, keď žalovaný poukazuje na § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka, nakoľko
žalobca ako predávajúci nevedel o tom, že žalovaný v zmysle projektovej dokumentácie potrebuje
tovar - klimatizačné jednotky, ktoré sú vzájomne prepojiteľné. Túto vedomosť by mal mať žalobca v
čase uzavretie kúpnej zmluvy a nie neskôr, kedy ho žalovaný požiadal o pomoc v súvislosti s týmto

prepojením, preto aj emailová komunikácia žalobcu zo dňa 10.04.2014 o tom, že „šikovný chladiar to
vie spraviť“ preukazuje, len skutočnosť že po uzavretí kúpnej zmluvy žalovaný so žalobcom riešil ako je
možné kúpené klimatizačné jednotky vzájomne prepojiť.
7.15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru,
že reklamácia č. 3 je nedôvodná a žalovaný nemá žiaden nárok z vád ani nárok na zaplatenie sumy

18.882,11 EUR za náklady na montážne práce, náklady na dopravu a materiál podľa faktúr, čas strávený
pri riešení vád.

8. V prípade 4. reklamácie žalovaný namieta právne posúdenie, keďže reklamácia bola uplatnená v
auguste 2014 a nemôže sa na ňu vzťahovať reklamácia z júla 2014. S poukazom na § 383 ods. 3

prvej vety C. s. p. odvolací súd uvádza, že nebolo sporné, že predmetom reklamácie bolo nedodržanie
parametrov pre split systém do serverovne a nefunkčná riadiaca karta.
8.1. Nebolo sporné, že žalobca v rámci servisu vymenil riadiacu kartu, vymenil túto vadnú súčiastku.
Jedným nárokom z vád je dodanie náhradného tovaru za vadný (§ 436 ods. 1 Obchodného zákonníka),
pričom nebolo sporné, že žalobca túto reklamáciu uznal a vadný tovar vymenil. Z uvedeného dôvodu

odvolací súd konštatuje, že vo vzťahu reklamácií riadiacej karty žalovaný nemá žiaden nárok z vád.
8.2. V prípade nedodržania technických parametrov pre split systém serverovne, žalobca tento nárok z
vád neuznal, z dôvodu, že žalovaný žalobcovi v čase uzavretia kúpnej zmluvy neuviedol, že požaduje
také klimatizačné zariadenia, ktoré budú umiestnené v serverovni. Nebolo sporné, že žalovaný hoci
mal projektovú dokumentáciu, žalobcovi pred uzavretím kúpnej zmluvy ju k dispozícií nedal. Rovnako

žalobca nevedel, či klimatizačné zariadenia budú umiestnené vo výrobnej hale či administratívnej
časti, keď vo výkaz - výmere vyplýva, že ide o výrobnú halu s administratívnou. Zároveň žalovaný v
konaní nepreukázal, že žalobcovi pred uzavretím zmluvy a v čase jej uzavretia uviedol skutočnosť, že
klimatizačné jednotky budú použité v serverovni. Nakoľko žalovaný si nevymienil také vlastnosti tovaru,
ktoré by spĺňali nároky na vyhotovenie diela podľa projektovej dokumentácie, nemôže si uplatňoval

u žalobcu ako kupujúceho nároky z vád tovarov, vrátane zaplatenia sumy 570,-- EUR ako vzájomnej
žaloby z titulu nákladov na dopravu a čas stráveného na riešenie tejto vady.

8.3. Odvolací súd na potvrdenie správnosti zamietnutia napadnutého rozsudku v časti vzájomnej žaloby
dodáva, že žalovaný si nárokoval voči žalobcovi sumu celkovo vo výške 30.579,28 EUR aj s daňou

z pridanej hodnoty (faktúra č. 2014/114). Táto suma predstavovala jeho montážne práce, náklady na
dopravu, materiál podľa faktúr, čas strávený pri riešení vád. Na preukázanie týchto skutočností vyhotovil
vlastnú tabuľku a označil dve skladové výdajky, 16 faktúr, sumár najazdených kilometrov a knihu jázd.
Avšak odvolací súd poukazuje na to, že skutkové tvrdenia nemožno nahradiť odkazom na listinnédôkazy, teda absentujú skutkové tvrdenia vzťahujúce sa na uvedenú výšku 30.579,28 EUR. Ďalej z
uvedenej sumy si žalovaný vzájomnou žalobu uplatnil iba 19.541,52 EUR, pričom už nešpecifikoval a
nekonkretizoval z čoho táto ponížená suma pozostáva.

8.4. Zároveň odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že nárokmi z vád nie sú náklady
spojené s odstraňovaním následkov vadného plnenia žalobcom. Z Obchodného zákonníka nevyplýva
nárok pri vadách tovaru spočívajúci v náhrade svojpomocného odstránenia technických nedostatkov,
ktoré žalovanému pri zhotovovaní diela pre tretiu osobu vznikli.
8.5. Čo sa týka právneho posúdenia vzájomnej žaloby, žalovaný najskôr tento nárok uplatnil ako zľavu z

ceny podľa § 439 Obchodného zákonníka. Avšak zľavou z ceny je rozdiel medzi hodnotou, ktorú by mal
tovar bez vád a hodnotou s vadami v čase riadneho plnenia. Z uvedeného je zrejmé, že vlastné náklady,
ktoré mal žalovaný vynaložiť, tento nárok nespĺňajú. Zároveň žalovaný v odvolacom konaní poukazoval
na ustanovenie o náhrade škody podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Odvolací súd v tomto
smere poukazuje na splnenie predpokladov na náhradu škody (škoda, protiprávny úkon a kauzálny
nexus), pričom žalovaný v priebehu celého konania neuvádzal také skutkové tvrdenia a nenavrhoval

také dôkazy, aby tieto tri predpoklady preukazovali.

9. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 181 ods. 2 C. s. p., čím mali byť
naplnené dôvody odvolania podľa § 365 C. s. p. Odvolací súd poukazuje na to, že žaloba bola podaná
na súd prvej inštancie 22.9.2014 v čase účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku.

Uvedené ustanovenie § 181 ods. 2 C. s. p. sa vzťahuje na prvé pojednávanie, ktoré bolo otvorené vo
veci samej, čo podľa spisu bolo dňa 27.5.2015. Vzhľadom na to tieto skutočnosti odvolací súd má za to,
že táto odvolacia námietka nie je dôvodná, nakoľko v čase uvedeného pojednávania takéto ustanovenie
Civilného sporového poriadku nebolo účinné.

10. Vo vzťahu k ďalším námietkam žalovaného odvolací súd poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí
dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny

základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 115/2003).

11. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi a rozsahom odvolania dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok vo výroku I. a III. je vecne správny a preto v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 C. s. p. potvrdil.

11. Podľa § 396 ods. 1 C. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

12. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Žalovaný namietal výrok IV. napadnutého rozsudku o náhrade trov konania. Uviedol, že žalobca
bol vo výroku II. t. j. v časti zaplatenie sumy 5.766,99 EUR neúspešný, pričom súd prvej inštancie
rozhodol o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi proti žalovanému v rozsahu 100%.
Vzhľadom na to odvolací súd dospel k záveru, že v tejto časti je odvolanie dôvodné a preto postupom

podľa § 388 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. zmenil výrok IV. s poukazom na úspech žalobcu proti
žalovanému v konaní o žalobe a v konaní o vzájomnej žalobe. Žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 16.803,75 EUR, pričom v sume 11.037,76 EUR (56%) bol úspešný a vo zvyšku 5.766,99 EUR
(44%) bol neúspešný, vzhľadom na to pomer úspechu žalobcu proti žalovanému v konaní o žalobe
predstavuje 12%. Ďalej vzájomnou žalobou sa žalovaný domáhal zaplatenia 19.541,52 EUR, pričom

vzájomná žaloba žalovaného bola zamietnutá v celom rozsahu. Preto žalobcovi v konaní o vzájomnej
žalobe bol priznaný nárok na náhradu trov konania 100% proti neúspešnému žalovanému. Vzhľadom
na to odvolací súd za použitia vyššie citovaných zákonných ustanovení zmenil výrok o náhrade trov na
súde prvej inštancie tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu, keďže zmena napadnutého rozsudku sa týkala výlučne rozhodnutia o trovách
konania.15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C. s. p.).