Rozsudok – Neodkladné opatrenia… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoPno/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825201281
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5825201281.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, D. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, deti rodičov: matky – E.
F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, zastúpenej právnou zástupkyňou JUDr. Máriou Vevurkovou,
advokátkou,sosídlomMieru312/13,02901Námestovoaotca–E.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalepobytom
I. G. XX, XXX XX J., zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom, so
sídlom Podbiel 177, 027 42 Podbiel, v konaní o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských

práv a povinností, o odvolaní otca maloletého C. B., nar. XX.XX.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu
Námestovoč.k.3P/54/2025-97zodňa20.októbra2025včastivýrokovI/,IV/,VI/vspojenísosúvisiacimi
výrokmi VII/, VIII/ a o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výrokov
I/, ktorým maloletý C. B., nar. XX.XX.XXXX bol zverený do osobnej starostlivosti matky s oprávnením
obidvoch rodičov ho zastupovať a spravovať jeho majetok,
IV/ o vyživovacej povinnosti otca voči maloletému C.,

VI/ o úprave styku otca s maloletým C. v spojení sú súvisiacim výrokom VII/ o zmene rozsudku
OkresnéhosúduNámestovoč.k.7P/20/2024-115zodňa10.04.2024včastiúpravyvýkonurodičovských
práv a povinností k maloletému C.,
VIII/ o trovách prvoinštančného konania
p o t v r d z u j e .

Návrh matky maloletého dieťaťa C. B., nar. XX.XX.XXXX na nariadenie neodkladného opatrenia z a m
i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I/ zveril maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletého
C. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať
ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Podľa výroku II/ otec maloletej A. je povinný prispievať na jej výživu sumou 135,- Eur mesačne do
15. dňa v mesiaci vopred na mesiac, na ktorý sa výživné platí, do rúk matky maloletej, počnúc dňom

20.06.2025.
Podľa výroku III/ je otec maloletej A. povinný zaplatiť zameškané výživné za obdobie od 20.06.2025 do
20.10.2025 vo výške 140,- Eur do rúk matky maloletého dieťaťa, v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku.Podľa výroku IV/ otec je povinný prispievať na výživu maloletého C. sumou 100,- Eur mesačne, vždy
do každého 15. dňa v mesiaci vopred na mesiac, na ktorý sa výživné platí, do rúk matky maloletého,
počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

Samostatným výrokom V/ okresný súd začal konanie o zmenu úpravy styku otca s maloletou D. B., nar.
XX.XX.XXXX.
Výrokom VI/ bol upravený styk otca s maloletými deťmi, a to s maloletou A., D. a maloletým C. v rozsahu
vyjadrenom v tejto výrokovej časti rozsudku okresného súdu.
Podľa výroku VII/ bol zmenený rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 7P/20/2024-115 zo dňa

10.04.2024 v časti o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX
a maloletému C. B., nar. XX.XX.XXXX a v časti o úprave styku otca s maloletou D. B., nar. XX.XX.XXXX.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na návrh matky maloletých detí A. a C.,
rozsah vykonaného dokazovania a za aplikácie ust. § 25 ods. 4, § 26, § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 Zákona
o rodine rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3. Okresný súd zistil, že výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom A. a C. bol naposledy
upravený rozsudkom Okresného súdu v Námestove č. k. 7P/20/2024-115 zo dňa 10.04.2024, keď boli
zverené do osobnej starostlivosti otca s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú
oprávnení obaja rodičia. Týmto rozsudkom okresný súd zaviazal matku maloletej A., aby na jej výživu

prispievala sumou 135,- Eur mesačne a na výživu maloletého C. sumou 100,- Eur mesačne. Maloletá D.
bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou
115,- Eur mesačne. Predmetným rozsudkom bol upravený aj styk matky s maloletou A. a maloletým C.
a styk otca s maloletou D..

4. Rodičia maloletých detí sa zhodli na potrebe zmeniť úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej A. z dôvodu, že táto odmietla sa vrátiť do domácnosti otca, zostala bývať pri matke, preto
okresný súd vyhovel návrhu matky v časti týkajúcej sa maloletej A., ktorá už neodkladným opatrením,
a to uznesením okresného súdu č. k. 3P/54/2025-39 zo dňa 09.06.2025 bola dočasne zverená do
osobnej starostlivosti matky, u ktorej býva od 14.05.2025, pričom sa sama rozhodla, že už nechce

bývať u otca, ale s matkou. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka okresný súd mal za preukázané, že
osobná starostlivosť matky o maloletú A. je na potrebnej úrovni, maloletá má u matky vytvorené všetky
predpoklady pre svoj fyzický a psychický vývoj. V domácnosti matky býva aj sestra maloletej A. D..
Okresný súd bol názoru, že zverenie maloletej A. do osobnej starostlivosti matky je v záujme maloletej,
aj z toho dôvodu, že prospeje súrodeneckej väzbe medzi sestrami A. a D.. Súčasne bolo určené výživné

na maloletú A. vo výške 135,- Eur mesačne v zmysle návrhu matky, s ktorým výživným súhlasil otec.

5. V časti týkajúcej sa maloletého C., nar. XX.XX.XXXX otec s návrhom matky na zverenie maloletého C.
do osobnej starostlivosti matky nesúhlasil s odôvodnením, že maloletý si praje bývať s otcom, a pokiaľ
sa neuskutočnili stretnutia podľa právoplatného rozsudku okresného súdu, tak z dôvodu, že maloletý

C. odmietol ísť k matke.
Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky maloletých detí na zmenu výchovného prostredia, a to ich
zverenia do osobnej starostlivosti vyhovieť, pretože maloleté deti ako súrodenci by mali vyrastať spolu.
Ukázalo sa, že rozdelenie súrodencov medzi otcom a matkou je nevyhovujúci model. Stretnutia matky
s maloletým C. sa nekonali podľa súdneho rozhodnutia.

6. Tvrdenia matky maloletých detí, že otec opakovane a bezdôvodne neumožňoval styk matky
s maloletým C., vyhodnotil okresný súd za pravdivé. Z uznesenia Okresného súdu Námestovo č. k.
7Em/1/2025-79 zo dňa 12.05.2025 vyplynulo, že okresný súd nariadil výkon rozsudku Okresného súdu
Námestovo č. k. 7P/20/2024-115 zo dňa 10.04.2024 v časti o úprave styku matky s maloletým C., keďže

sa s maloletým nestretávala v rozsahu, ako má umožnené podľa právoplatného rozsudku. V rámci
konania o nariadenie výkonu rozhodnutia okresný súd zistil, že otec si svoju povinnosť odovzdávať
matke dieťa na stretnutie plní len formálne, dieťa riadne na stretnutie s matkou nepripravuje. Keď príde
matka po dieťa, tak stojí za oknom a stretnutie matky s dieťaťom si fotí a natáča kamerou. Okresný
súd mal za to, že otec maloletého C. opakovane a bezdôvodne neumožňoval styk matky s maloletým,

a preto bolo potrebné vyhovieť návrhu matky na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti tak, že súd
prvej inštancie maloletého C. zveril do osobnej starostlivosti matky (§ 25 ods. 4 Zákona o rodine).7. Pokiaľ sa stretnutia matky s maloletým C. neuskutočňovali, tak z dôvodu, že otec maloletého
nepripravoval riadne na stretnutie s matkou, ponechával rozhodnutie na maloletom, čo je neprípustné
a v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Zo správy Centra pre deti a rodiny K. (ďalej aj len „CDR“)

vyplynulo, že v rodine maloletého C. prostredníctvom odborných metód boli vykonané opatrenia
zamerané na podporu riešenia výchovných, sociálnych a iných problémov rodiny a medziľudských
vzťahov, počas ktorých bolo zistené, že maloletý C. podľa realizovaného psycho-emocionálneho
testu BLOB TREE sa identifikoval s postavou, ktorá o sebe hovorí, že je človek trpiaci vnútornými
nepokojmi, ktoré ho zanechávajú emocionálne vyčerpaného. Táto osoba je vyčerpaná psychicky, fyzicky

a emocionálne a naliehavo potrebuje omladenie. Počas rozhovorov s otcom bolo identifikované, že
prevažnú časť dôležitých rozhodnutí otec ponecháva na maloletom dieťati a opiera sa o jeho vyjadrenia.
CDR v závere svojej správy uviedlo, že na základe dostupných informácií, aktivít, doterajších osobných
stretnutí nevyplývajú žiadne prekážky na strane matky a na strane maloletého, pre ktoré by nemohol byť
realizovanýstykmaloletéhoC.smatkou.MaloletýC.predzamestnancamiCDRinterpretoval,žesachce
stretávať so svojou matkou, svojimi sestrami. Okresný súd nepovažoval za relevantné vyjadrenie otca

maloletého dieťaťa, že dieťa matku odmieta, a preto sa neuskutočňujú stretnutia s matkou v rozsahu,
ktorý určil súd. V konaní nebolo preukázané, že by maloletý C. matku odmietal, naopak má k nej vrúcny
citový vzťah, praje si byť s ňou. Ak aj maloletý C. odmietal stretávanie s matkou, tak len z dôvodu, že otec
maloletého nepripravoval na stretnutia s matkou, ponechával rozhodnutie na maloletom, či sa s matkou
stretne, dával pred maloletým najavo svoju averziu voči matke, čo v konečnom dôsledku u maloletého

viedlo k tomu, že odmietal styk s matkou, aby nestratil priazeň svojho otca.

8. Okresný súd podľa výsledkov dokazovania mal za dostatočne zistené, že stav, kedy maloletý C. bol
zverený do osobnej starostlivosti otca, nie je na prospech psychického vývoja maloletého C.. Maloletý je
z tejto situácie psychicky a emocionálne vyčerpaný, prežíva vnútorné napätie a nepohodu. V najlepšom

záujme maloletého bolo potrebné zmeniť jeho výchovné prostredie, preto bolo rozhodnuté o zmene
osobnej starostlivosti maloletého C. tak, že bol zverený matke.

9. Okresný súd súčasne rozhodol o vyživovacej povinnosti otca na maloletého sumou 100,- Eur
mesačne, s čím otec maloletého súhlasil. Takto určené výživné je podľa okresného súdu primerané,

zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca maloletého dieťaťa. Otec maloletého je zamestnaný
s pravidelným príjmom a hneď na začiatku konania uviedol, že pokiaľ bude maloletý zverený do osobnej
starostlivosti matky, tak súhlasí s výživným, aké mala doteraz určené jeho matka.

10. Okresný súd upravil styk otca nielen s maloletým C., ale aj s maloletou A.. Na základe vyjadrenia

kolízneho opatrovníka, ktorý požadoval rovnakú úpravu styku otca so všetkými troma maloletými deťmi,
okresný súd začal konanie bez návrhu o zmenu úpravy styku otca s maloletou D., ktorá doteraz nebola
účastníčkou konania a upravil styk otca so všetkými maloletými deťmi. Zo správy CDR vyplynul súhlas
rodičov maloletých detí so zrušením stretávania sa s maloletými deťmi počas pracovných dní, preto bol
určený styk otca len počas víkendov, prázdnin a veľkonočných a vianočných sviatkov. Takto upravený

styk otca s maloletými deťmi okresný súd považoval za dostatočný k tomu, aby otec maloletých detí
s nimi trávil čas, rozvíjal s nimi citový vzťah, uplatňoval svoj výchovný vplyv.

11. Ak matka maloletého C. navrhla vykonať znalecké dokazovanie z odboru psychológie, k čomu sa
pripojil aj otec maloletého, zamerané na vzťah medzi rodičmi a maloletým C., okresný súd tento dôkaz

nevykonal, považoval ho za nadbytočný, pretože doteraz vykonané dôkazy poskytli dostatočný základ
pre rozhodnutie a takisto z dôvodu, že pre samotné rozhodnutie neboli potrebné vedecké poznatky, čo
je podmienkou pre nariadenie znaleckého dokazovania.

12. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nebola

priznaná náhrada trov konania.

13. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého C., ktorý
zdôraznil, že napáda rozsudok okresného súdu len v časti týkajúcej sa maloletého C.. Navrhol rozsudok
okresného súdu v tejto časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť tak, že návrh matky

vo vzťahu k maloletému C. bude zamietnutý. Matka maloletých detí podala návrh na zmenu úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností z dôvodu, že maloletá A. od mája 2025 odmietla sa vrátiť
od matky k otcovi a aj maloletý C. prejavil záujem zostať u matky. Otec nesúhlasil so zverením
maloletého C. do osobnej starostlivosti matky, pretože si praje bývať s otcom. Bolo dostatočnýmspôsobom preukázané, že maloletý matku odmieta aj z dôvodu, že sa u matky nudí, lebo sestry sa
hrajú a matka je so svojím manželom. Maloletého pripravoval na stretnutia s matkou podľa dohody.
Ak syn odmietal stretnutie s ňou, tak rozhodnutie maloletého, viac ako osemročného, je jeho rodič

povinný akceptovať a nie je oprávnený ho nútiť ku kroku, ktorý odmieta. Takéto správanie maloletého
nie je, vzhľadom k jeho veku, možné pripočítať na vrub otca. Rozhodnutie týkajúce sa maloletého
C. podľa otca nemá oporu v objektívne zistenom skutkovom stave, pretože neexistoval dôkaz o tom,
že by nepripravoval maloletého na stretnutie s matkou. Považoval za nedôvodný aj návrh kolízneho
opatrovníka, ktorý bez vykonania znaleckého dokazovania znalcom z odboru pedopsychológie a

len na základe vykonania psycho-emocionálnych testov navrhol návrhu matky maloletých detí na
zmenu zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti vyhovieť. Maloletý C. sa v novozaloženej
rodine matky dobre necíti, naviac do rozhodnutia okresného súdu boli deti rozdelené medzi obidvoch
rodičov. Nebolo dokazovaním identifikované, ktoré dôležité rozhodnutia maloletého otec ponecháva na
maloletého. Je logická interpretácia maloletého C. pred zamestnancami CDR, že sa chce stretávať
so svojou matkou a svojimi sestrami, ale nebývať s matkou a sestrami v jej novej rodine, v úplne

inom prostredí s tým, že by došlo k pretrhnutiu doterajších rodinných väzieb, doterajšieho rodinného,
školského a priateľského prostredia s osobami, s ktorými si maloletý C. doteraz vytvoril sociálny kontakt.
Úvahy vyjadrené okresným súdom majú náznak prejavu v psychologickej rovine, ku ktorej sa môže
vyjadriť len znalec v znaleckom dokazovaní, či pobyt dieťaťa u jeho otca mu vytvára situáciu psychickej,
či emocionálnej vyčerpanosti alebo nie. Je otázne, či psychicky aj emocionálne bude kladne vplývať na

maloletého C. to, že bude bývať ako chlapec s dvoma dievčatami, sestrami, v úplne novom prostredí,
dôjde k zmene podmienok na strane maloletého.
Otec maloletého C. považoval za potrebné oboznámiť sa s listinnými dôkazmi, a to rozhodnutím
Okresného úradu Námestovo, odbor všeobecnej vnútornej správy, zo dňa 30.05.2024, zo dňa
01.07.2025, podľa ktorých terajší manžel matky bol uznaný vinným z priestupku, keď napadol otca

maloletých detí, ako aj uznanie vinnou L. B., starou matkou maloletých detí. Nesúhlasil s postupom
okresného súdu, ktorý nevykonal navrhnuté znalecké dokazovanie z odboru psychológie, zamerané na
vzťah medzi rodičmi a maloletým C., pretože ide o súdny zásah do kľudného priebehu života maloletých
detí a nevykonanie znaleckého dokazovania potom nie je možné nahrádzať voľnými úvahami súdu, na
základe dôkazov, ktoré otec maloletého C. nepovažoval za dostatočné. Otec maloletých detí uviedol,

že rešpektuje vôľu maloletej A., ako aj rozsudok okresného súdu v časti týkajúcej sa maloletej A., preto
ním podané odvolanie sa netýka maloletej dcéry A..

14. K odvolaniu otca maloletého C. sa vyjadril kolízny opatrovník v podaní zo dňa 20.11.2025, ktorý
navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie. Podľa súdneho konania bolo

zistené, že zverenie maloletého C. do osobnej starostlivosti otca nie je na prospech psychického vývoja
maloletého C., ak je psychicky a emocionálne vyčerpaný, prežíva vnútorné napätie a nepohodu. Podľa
kolízneho opatrovníka okresný súd rozhodol v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a je potrebné, čo
najskôr zmeniť jeho výchovné prostredie a zveriť maloletého C. do osobnej starostlivosti matky.

15. K odvolaniu otca maloletého C. sa vyjadrila matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne
v podaní zo dňa 25. novembra 2025. Zverenie maloletého C. do osobnej starostlivosti matky vychádza
z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, opiera sa o správy M. A., CDR, postoj kolízneho
opatrovníka a dlhodobé správanie otca, ktorým preukázateľne narušuje vzťah maloletého C. s jeho
matkou. Z vykonaných dôkazov nevyplynulo, že by maloletý C. nemal k matke vybudované citové

väzby. Maloletý pred viacerými odbornými inštitúciami opakovane uvádzal, že chce tráviť čas s matkou
a so svojimi sestrami. V správe CDR z októbra 2024 je výslovne uvedený názor maloletého, ktorý
preferuje bývať s matkou, s ktorou sa cíti dobre, má pocit, že mu je lepšie u mamy ako u otca, preto by
radšej býval s matkou. Nebol zistený žiaden objektívny dôvod, pre ktorý by nedochádzalo k stretávaniu
sa maloletého s matkou. Zo správy CDR vyplynulo, že maloletý C. sa identifikoval s postavou,

ktorá o sebe hovorí, že je človek trpiaci vnútornými nepokojmi, ktoré ho zanechávajú emocionálne
vyčerpaného. Je psychicky, fyzicky, emocionálne vyčerpaný a naliehavo potrebuje omladenie. Maloletý
C. je vystavený rodičovskému konfliktu, ktorý je pre neho dlhodobo neúnosný a nepriaznivo sa podpisuje
na jeho psychickom a duševnom stave. Zo všetkých prebiehajúcich stretnutí, ktoré maloletý absolvoval
za posledné dva roky v odborných inštitúciách, vyplynulo, že má k matke vytvorené silné citové

väzby, po prítomnosti matky túži, aj napriek tomuto sa maloletý C. s matkou nestretáva. Otec v tejto
situácii maloletému C. nielenže nepomáha, ale ponecháva rozhodnutia na maloletom. Maloletý pozná
nepriateľský postoj svojho otca voči matke a vie, že otec preferuje, keď sa maloletý s matkou nestretne.
Aj z konania o výkon rozhodnutia vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. 7Em/1/2025 vyplynulo,že zo strany otca maloletého C. nie je umožňovaný riadny a pravidelný styk maloletého C. s matkou
a aj napriek nariadenému výkonu rozhodnutia sa situácia nezlepšila. Otec u maloletého nedokáže
zabezpečiť jeho riadny styk s matkou, čím koná v rozpore s najlepším záujmom maloletého, ktorému tak

dlhodobo znemožňuje udržiavať si s matkou prirodzené citové a rodinné väzby. Okresný súd preto vecne
správne rozhodol, ak zmenil osobnú starostlivosť u maloletého C. a zveril ho do osobnej starostlivosti
matke. Zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by maloletý odmietal sa s matkou stretávať, zo správ od
odborných inštitúcií bolo zrejmé, že maloletý C. po matke túži a jeho psychické prežívanie je silno
negatívne poznačené aktuálnym stavom. Maloletý C. zakaždým prejavoval voči matke veľmi pozitívne

emócie. Matka nespochybňuje to, že maloletý C. má vytvorené citové väzby aj k otcovi, avšak otec
si nedokáže plniť svoje rodičovské povinnosti v rozsahu potrebnom na zabezpečenie pravidelného
a riadneho kontaktu maloletého s matkou.

16. V ďalšej časti vyjadrenia matka maloletého C. uviedla, že zmenou starostlivosti podľa napadnutého
rozsudku okresného súdu dôjde u maloletého C. k celkovému zlepšeniu jeho vnútorného prežívania

a k zníženiu vnútorného napätia. Matka na rozdiel od otca bude podporovať rozvoj vzťahu maloletého
C. k otcovi. Ponechanie maloletého v osobnej starostlivosti otca by podľa matky nezodpovedalo
najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa s poukazom aj na Čl. 5 Zákona o rodine. Podľa vykonaného
dokazovania, ako aj zo správ CDR vyplynulo, že maloletý C. sa identifikoval s postavou, ktorá o sebe
hovorí, že je človek trpiaci vnútornými nepokojmi, ktoré ho zanechávajú emocionálne vyčerpaného. Je

neprijateľné, aby sa maloleté dieťa vo veku 8 rokov takto identifikovalo, a preto je nutné prijať záver,
že úprava práv a povinností u maloletého C. je nastavená zle. Maloletý C. je emocionálne a fyzicky
vyčerpaný, otec nepodporuje pravidelný kontakt maloletého s matkou, ponecháva rozhodnutie o výkone
styku výlučne na maloletom dieťati, čím na neho prenáša zodpovednosť, ktorá nepatrí maloletému,
a tým dostáva maloletého C. do psychickej záťaže, ktorú otec nerieši, ani nezmierňuje. Podľa matky otec

maloletémunezabezpečujestabilituvýchovnéhoprostredia,bezpečie,pretožesvojímkonanímvyvoláva
u maloletého pocit strachu, neistoty a chaosu. Maloletý má psychickú záťaž, ktorú ona ako matka vníma
veľmi negatívne, o to viac, že jej nie je umožnené pomôcť vlastnému dieťaťu. Otec maloletého navyše
odmeňuje za to, že matku odmietne, pričom musí mať ako otec vedomosť, že maloletému prítomnosť
matky chýba. Maloletý nemá v osobnej starostlivosti otca zabezpečenú ochranu dôstojnosti, duševného,

telesného a citového vývinu, keď otec presadzuje svoj vlastný záujem pred záujmom maloletého.
Otec má voči matke nepriateľský postoj, ktorý premieta do maloletého dieťaťa, ktoré s tým bojuje.
Pre konflikt rodičov je maloletý C. emocionálne vyčerpaný, čo spôsobuje zhoršenie jeho zdravotného
stavu po psychickej stránke, čo potvrdilo aj odborné posúdenie CDR. Otec svojím svojvoľným konaním
a obmedzovaním styku matky s maloletým zasahuje do integrity vzťahu maloletého C. s matkou.

Otec znehodnocuje vzťah matky k maloletému synovi. Konanie otca má priamy negatívny dopad na
maloletého C., na jeho vývin. Maloletý C. v starostlivosti otca nemá vytvorený priestor na zdravé
emocionálne väzby s matkou a so svojimi sestrami. To, že otec maloletého C. nedbá na zachovanie
súrodeneckých väzieb, bolo zrejmé z obsahu jeho odvolania. Považovala rozsudok okresného súdu
o zmene starostlivosti u maloletého C. (rovnako u maloletej A.) za jediný účinný nástroj, ktorý umožní

zachovať rodinné väzby so súrodencami a s ňou ako matkou a odstránia sa škodlivé vplyvy na psychiku
maloletého. Negatívny postoj otca voči matke sa prenáša aj na maloletého C., čo pôsobí na neho
negatívne a rozhodne to neprispieva k jeho zdravému vývoju, súčasťou ktorého musí byť aj budovanie
pozitívnych vzťahov s oboma rodičmi. O nezdržanlivom správaní otca voči matke sa zmieňuje aj správa
z CDR.

Okresný súd odôvodnil nevykonanie znaleckého dokazovania, s ktorým záverom sa matka stotožnila.
Boli vykonané dôkazy, ktoré dali základ pre správne rozhodnutie okresného súdu, a tým by doplnenie
dokazovania znaleckým posudkom bolo nadbytočné. Vhodnosť výchovného prostredia u matky potvrdili
príslušnéorgány,pričomumatkysúzabezpečenéprimeranéastabilnépodmienkyprevšetkytrimaloleté
deti. Doteraz stretnutia matky s maloletým C. neprebiehali nie pre existenciu objektívnych prekážok, ale

preto, že otec maloletému C. dáva najavo svoj nesúhlas so stretnutiami s matkou. Konflikt medzi rodičmi
má na maloletého negatívny dopad. Zverenie maloletého C. do osobnej starostlivosti matky vytvára
predpoklady pre priaznivú zmenu predovšetkým v psychickej a emočnej oblasti maloletého C.. Matka je
pripravená zabezpečiť taký model starostlivosti, v ktorom budú obaja rodičia aktívne prítomní a podieľať
sa na výchove, čo v súčasnom nastavení zabezpečené nie je. V závere odvolania sa vyjadrovala

k priestupkovým konaniam jej terajšieho manžela E. G. a pani L. B., matky otca maloletých detí.

17.Kvyjadreniumatkymaloletýchdetíakolíznehoopatrovníkasavyjadrilotec,ktorýzotrvalnapodanom
odvolaní. Ak zo správy CDR vyplýva, že maloletý C. sa identifikoval s postavou, ktorá o sebe hovorí,že je človek trpiaci vnútornými nepokojmi, ktoré ho zanechávajú emocionálne vyčerpaného a táto
osoba je vyčerpaná psychicky, fyzicky a emocionálne a naliehavo potrebuje omladenie, keďže dieťa
je vystavené rodičovskému konfliktu, ktorý je pre neho dlhodobo neúnosný a nepriaznivo sa podpisuje

na jeho psychickom a duševnom stave, tak uvedené vyžaduje vyhodnotenie znaleckým posudkom,
ktoré dokazovanie otec maloletého C. žiadal vykonať. Okresný súd podľa otca maloletého C. nesprávne
rozhodol, keď zmenil osobnú starostlivosť u maloletého C. a zveril ho do osobnej starostlivosti matke
bez vyhotovenia znaleckého posudku. Nikdy netvrdil, že maloletý nemá k matke vybudované citové
väzby.Vdomácnostimatkynemázabezpečenétakérodinnéprostredieakouotca,keďžemaloletýťažko

znáša skutočnosť, že jeho dve staršie sestry si veľmi dobre rozumejú, avšak nemá pocit, že by sa tak
správali aj voči nemu. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom. Len znaleckým dokazovaním
bude možné objektívne posúdiť, u ktorého z rodičov bude možné osobnú starostlivosť a prostredie,
do ktorého bude zverený, považovať za vyhovujúce jeho záujmom. Takéto skutočnosti z vykonaných
dôkazov, vrátane správy CDR, jednoznačne nevyplývajú. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu,
ktorým maloletý C. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, podľa otca nevytvára predpoklady pre

priaznivú zmenu, predovšetkým v psychickej a emočnej oblasti maloletého C..

18. Samostatným podaním zo dňa 03.01.2026, doručeným okresnému súdu dňa 05.01.2025, matka
maloletého C. uskutočnila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a to o obnovu styku maloletého
dieťaťa s matkou. V tomto návrhu poukázala na to, že okresný súd nariadil výkon rozsudku č. k.

7P/20/2024-115 zo dňa 10.04.2024 v časti o úprave styku matky s maloletým C., a to uznesením
sp. zn. 7Em/1/2025. Otec maloletého C. pokračuje v blokovaní kontaktu maloletého s matkou a toto
dlhodobé prerušenie styku vedie k prehlbovaniu konfliktu lojality a ohrozuje psychický a emočný vývin
dieťaťa. Obnova styku je naliehavá z hľadiska ochrany psychického zdravia dieťaťa, preto žiadala
nariadiť neodkladné opatrenie na obnovu styku maloletého dieťaťa – C. s matkou, formou asistovaného

styku, stanoviť konkrétne termíny a spôsob realizácie styku pod dohľadom odborníka (psychológ, CDR)
a upozorniť otca maloletého C. na právne následky ďalšieho marenia výkonu súdneho rozhodnutia.

19. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote osobou na to oprávnenou, a to otcom maloletého C., postupom bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, posúdil rozsudok okresného súdu za
aplikácie § 65, § 66 CMP v odvolaním dotknutých výrokových častiach týkajúcich sa maloletého C. a vo
vyvolanom odvolacom konaní bol tento v napadnutej časti výrokov I/, IV/, VI/, týkajúcich sa maloletého
C. v spojení so súvisiacim výrokom VII/, VIII/ o trovách prvoinštančného konania potvrdený ako v tejto

časti vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, návrh matky maloletého C. na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorý bol podaný po rozhodnutí napadnutým rozsudkom okresného súdu a podanom odvolaní
otcom maloletého dieťaťa, preskúmal bez nariadenia pojednávania a ako nedôvodný ho zamietol.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom maloletého dieťaťa
- C., ako aj návrh matky tohto maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 15CoP/4/2026-148 a č.
k. 15CoPno/1/2026-148 zo dňa 21.01.2026, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením,
v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 21.01.2026 a na webovej stránke Krajského
súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským
súdom.

21. Z odvolania podaného otcom maloletého C. bolo zrejmé, že ním sa napadol rozsudok okresného
súdulenvovýrokovýchčastiachtýkajúcichsatohtomaloletého,čovýslovneuviedolotecvnímpodanom
odvolaní. Súčasne uviedol, že vo vzťahu k maloletej dcére A. rešpektuje jej prejav vôle, akceptuje
rozhodnutie okresného súdu týkajúce sa maloletej dcéry A. a v tejto časti odvolanie nepodáva. Rozsah
prieskumu napadnutého rozsudku okresného súdu sa vzhľadom k vyjadrenej vôli otca maloletého C.

zo strany krajského súdu týkal len výrokových častí vzťahujúcich sa k maloletému C.. Hoci na začiatku
odvolania podaného otcom maloletého dieťaťa bolo uvedené, že sa odvoláva proti rozsudku okresného
súdu v celom rozsahu, dôvody odvolania a v jeho závere jednoznačne vyjadrená vôľa odvolateľa –otca maloletého dieťaťa C. smerovali len do výrokových častí rozsudku okresného súdu týkajúcich sa
maloletého C..

22. Podstatou odvolania podaného otcom maloletého C. bolo namietanie jeho zverenia do osobnej
starostlivosti matky, pretože pokiaľ rešpektoval vôľu maloletého, ktorý odmietal stretnutia s matkou
maloletého, tak tento stav nemôže byť, vzhľadom aj k veku maloletého, pripočítaný na vrub otca (§
25 ods. 4 Zákona o rodine). Podľa otca maloletého C. rozhodnutie okresného súdu vzťahujúce sa
k maloletému nemá oporu v objektívne zistenom skutkovom stave, pretože neexistuje dôkaz o tom,

že ako otec nepripravuje maloletého riadne na stretnutie s matkou, ak ponecháva rozhodnutie na
maloletom, či sa s matkou stretne alebo nie. Ďalej otec maloletého dieťaťa namietal, že bez vykonania
znaleckého dokazovania znalcom z odboru pedopsychológie bola uskutočnená zmena výchovného
prostredia u maloletého C., ktorý bol zverený do starostlivosti matky. Nebolo preukázané, či takáto
zmena je na prospech jeho psychického vývoja, pričom úvahy okresného súdu majú náznak prejavu
v psychologickej rovine, k čomu sa môže vyjadriť len znalec v znaleckom dokazovaní, a to, či pobyt

dieťaťa u otca vytvára navodenú situáciu psychickej a emocionálnej vyčerpateľnosti alebo nie. Takýto
postup okresného súdu o nevykonaní znaleckého dokazovania, ktoré by bolo zamerané na vzťah medzi
rodičmi a maloletým C., považoval otec maloletého za nesprávny, pretože okresný súd odborné otázky
nemôže nahrádzať svojimi voľnými úvahami. Otec maloletého C. preto mal za to, že je nevyhnutné
rozsudok okresného súdu vo výrokových častiach týkajúcich sa maloletého C. zrušiť a vec vrátiť na

ďalšie konanie alebo zmeniť tak, že návrh matky vo vzťahu k maloletému C. bude zamietnutý.

23. Primárne krajský súd uvádza, že ani jeden z odvolacích dôvodov otca maloletého dieťaťa proti časti
rozsudku okresného súdu týkajúcej sa maloletého C. nebol relevantný. Rozhodnutie okresného súdu vo
vzťahu k maloletému C., jeho odôvodnenie, je výsledkom rešpektovania zákonnej úpravy, ak na zmenu

predchádzajúceho právoplatného súdneho rozhodnutia č. k. 7P/20/2024-115 zo dňa 10.04.2024, ktorým
bol maloletý C. zverený do osobnej starostlivosti otca s vyživovacou povinnosťou matky voči maloletému
v sume 100 Eur mesačne, bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov vyžadovaná ust. § 26 Zákona
o rodine majúca oporu v dostatočnom rozsahu vykonaného dokazovania. Krajský súd za aplikácie ust.
§ 387 ods. 2 CSP sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu viažucim sa

k výrokovým častiam týkajúcich sa maloletého C. a v podrobnostiach na toto odôvodnenie odkazuje.
Súčasne v zmysle § 387 ods. 3 druhá veta CSP bol krajský súd povinný sa vysporiadať s odvolacími
dôvodmi otca maloletého C. uvádzanými v odvolaní.

24. Pre vyhodnotenie odvolania podaného otcom maloletého C. nebolo potrebné nariadiť pojednávanie

pred odvolacím súdom, ak sa nevyžadovalo zopakovanie, doplnenie dokazovania, pretože podľa
krajského súdu v potrebnom a dostatočnom rozsahu okresný súd vykonal dôkazy, ktoré viedli k zmene
posledného súdneho rozhodnutia týkajúceho sa výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
C.. Napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokových častiach vzťahujúcich sa k maloletému C. bol
odôvodnený náležitosťami vyžadovanými ust. § 220 ods. 2 CSP (§ 2 ods. 1 CMP), keď bolo vyjadrené,

aké dôkazy boli v konaní vykonané, ich vyhodnotenie a následne uvedená právna kvalifikácia zisteného
skutkového stavu veci. Pokiaľ sa okresný súd nestotožnil s návrhmi, resp. názormi otca maloletého,
uvedené nie je možné hodnotiť v rovine nesprávneho rozhodnutia. Ak sa aj okresný súd nestotožnil
s tvrdeniami otca maloletého, uvedené nepredstavovalo relevantnosť odvolacieho dôvodu, ak vo veci
starostlivosti súdu o maloleté dieťa je podstatný a určujúci záujem maloletého dieťaťa, čo v konaní

rozhodnutím okresného súdu bolo splnené.

25. Námietka otca maloletého C. o nevyhnutnosti vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru
psychológiezameranénavzťahmedzirodičmiamaloletýmC.,nebolavyhodnotenákrajskýmsúdomako
relevantná. Jeho nevykonanie odôvodnil okresný súd v odseku 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku

so záverom, že doteraz vykonané dôkazy poskytujú dostatočný základ pre rozhodnutie, ako aj, že neboli
potrebné vedecké poznatky pre rozhodnutie na zmenu výkonu osobnej starostlivosti o maloletého C.,
čo je podmienkou pre nariadenie znaleckého dokazovania.

26. Krajský súd sa s postupom okresného súdu, a to nevykonaním znaleckého dokazovania, stotožňuje.

Vykonané dôkazy pred okresným súdom dostatočne preukázali psychickú záťaž maloletého C., ktorá
vyplýva z konfliktu rodičov. Pre zmenu výkonu osobnej starostlivosti o maloletého boli v dostatočnom
a potrebnom rozsahu vykonané dôkazy, ktoré dali nepochybný základ na zmenu osobnej starostlivosti
o maloletého C., keď bol napadnutým rozsudkom okresného súdu zverený do osobnej starostlivostimatky. Okresný súd dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona
o rodine a v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo
v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto jeho odôvodnenie je presvedčivé aj

v časti nevykonania znaleckého dokazovania. V priebehu konania pred okresným súdom boli zistené
a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o zmene úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému C., v dôsledku čoho odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia
okresného súdu v napadnutých výrokových častiach týkajúcich sa maloletého C.. Je potrebné zohľadniť
záujem maloletého C., t.j. aby bol zastabilizovaný jeho zdravotný stav, nebol zhoršovaný jeho psychický

stav vystavovaním ho znaleckému skúmaniu, ktoré z hľadiska vykonaného dokazovania pred okresným
súdom a zisteného skutočného stavu veci nebolo ani podľa názoru krajského súdu v danom konaní
dôvodné.

27. Nepochybne vhodnosť zmeny výchovného prostredia zverením maloletého do osobnej
starostlivosti matky potvrdili vykonané dôkazy, doložené správy, za akceptovania najlepšieho záujmu

maloletého dieťaťa, potreba jeho zastabilizovania, ak pre jeho zdravý psychický vývoj nie je žiadúce,
aby bol konfrontovaný so svojimi rozhodnutiami o (ne)realizovaní stretávania sa s matkou, ktoré
rozhodnutia boli ponechávané otcom na maloletého, čo nepochybne vytváralo emocionálny tlak,
napätie u maloletého, ak výsledky dokazovania preukázali, že má rovnako ako k otcovi, aj k matke,
pozitívny citový vzťah. Z tohto stavu vyplývajúci nepokoj u maloletého, jeho emocionálne vyčerpanie

s nepriaznivým dopadom na psychický vývin, je dôsledkom neprimeranosti prenášania rozhodnutí
o (ne)stretávaní sa s matkou na maloletého otcom, čo nepochybne je objektívny dôsledok poznateľný
a zistený z vykonaného dokazovania pred okresným súdom, pre vyjadrenie ktorého sa nevyžadujú
odborné znalosti znaleckým dokazovaním. Ani z uvedeného nebolo namieste vykonať znalecké
dokazovanie vyžadované otcom maloletého C., ktoré vyjadril v ním podanom odvolaní. Súčasne

k rozsahu dokazovania je nevyhnutné uviesť, že hoci účastník konania má právo označiť a navrhnúť
dôkazy, je to v konečnom dôsledku súd, do právomoci ktorého okrem iného patrí aj rozhodnúť, ktoré
z navrhnutých dôkazov vykoná, resp. nevykoná, prípadne, ktoré aj bez návrhu niektorého z účastníkov
konania považuje za potrebné vykonať pre rozhodnutie (§ 185 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods.
1 CMP). Nevykonaním znaleckého dokazovania nedošlo k zásahu do najlepšieho záujmu maloletého

a ani nedošlo k nedostatočnému základu pre rozhodnutie vo veci týkajúcej sa maloletého C. tak, ako
to namietal otec v podanom odvolaní.

28. Krajský súd má za to, že nielen výsledok rozhodnutia, ale aj postup, ktorý tomuto rozhodnutiu
predchádza,bymalsledovaťakourčujúcinajlepšízáujemmaloletéhodieťaťa,ktorýsavkaždomjednom

prípade zohľadňuje vo svetle konkrétnych okolností každého dieťaťa, k čomu podľa názoru krajského
súdu postupom a rozhodnutím okresného súdu došlo. Okresný súd zverením maloletého do osobnej
starostlivosti matky, a to zmenou výkonu rodičovských práv a povinností, rozhodol v najlepšom záujme
maloletého C., ktorý bol zohľadnený a posúdený na základe konkrétnych okolností týkajúcich sa situácie
maloletého C.. Je potrebné, aby si rodičia maloletého uvedomili, že z dôvodu konfliktov medzi nimi,

a s tým súvisiacimi súdnymi konaniami je maloletý vystavovaný opakovanému stresu, čo môže viesť k
zhoršeniu jeho psychického stavu. Je potrebné zo strany krajského súdu apelovať na obidvoch rodičov,
ktorí sú zodpovední za maloletého C., aby podmienky jeho výchovy realizovali prirodzenou cestou, aby
ich konfliktným vzťahom maloletý C., ktorý má k obom rodičom citový vzťah, nebol poškodený.

29. Zo Správy M. A., N., G. D. za mesiac október 2024 (č. l. 16 spisu) vyplynulo, že maloletý C. sa
cíti v domácnosti matky dobre, chcel by preto bývať radšej s ňou. Zo Záverečnej správy Centra pre
deti a rodiny K. zo dňa 13.10.2025 okrem iného vyplynulo, čo uviedol aj okresný súd v odseku 11.
odôvodnenia napadnutého rozsudku, že maloletý C. sa identifikoval s postavou, ktorá o sebe hovorí,
že je človek trpiaci vnútornými nepokojmi, ktoré ho zanechávajú emocionálne vyčerpaného; je osoba

vyčerpaná psychicky, fyzicky a emocionálne a naliehavo potrebuje omladenie. O tomto zistení bol
informovaný aj druhý rodič. Počas rozhovorov s otcom bolo identifikované, že prevažnú časť dôležitých
rozhodnutí ponecháva na maloletom C. a opiera sa o jeho vyjadrenia.

30. Dokazovaním pred okresným súdom bolo zistené, že posledné súdne rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností k maloletému C., a to rozsudok okresného súdu č. k. 7P/20/2024-115
zo dňa 10.04.2024, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca s úpravou styku matky
s maloletým, bol predmetom výkonu rozhodnutia pod sp. zn. okresného súdu 7Em/1/2025, v ktorom
konaní bol nariadený výkon rozhodnutia, keď sa neuskutočňovali súdnym rozhodnutím upravenéstretávania sa matky s maloletým C.. Pokiaľ maloletý C. podľa posledného súdneho rozhodnutia bol
zverený do osobnej starostlivosti otca, tak otec ako preferenčný rodič nesie zodpovednosť za prípravu
maloletého na stretávanie sa s matkou a z tejto jeho zodpovednosti sa nemôže „vyviniť“ tým, že

rešpektoval vôľu maloletého. Povinnosť maloleté dieťa na styk s matkou pripraviť predpokladá nielen
materiálne zabezpečenie (oblečenie a podobne), ale aj psychickú prípravu dieťaťa tak, aby nedošlo
k narúšaniu vzťahov medzi dieťaťom a druhým z rodičov, podľa posledného súdneho rozhodnutia
s matkou maloletého C.. Vzhľadom k preferenčnému rodičovi, ktorým podľa posledného súdneho
rozhodnutia bol otec maloletého, jeho úlohou bolo, aby viedol maloletého k stretávaniu sa s matkou.

Pokiaľ preferenčný rodič správne pochopí význam svojej úlohy pri výchove dieťaťa, potom si musí byť
vedomý toho, že má prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretávanie sa s druhým rodičom, a to
s matkou a má mať záujem, aby dieťa styk s druhým rodičom realizovalo, pretože úloha druhého rodiča
pri výchove má svoj význam. Ak preferenčný rodič, ktorým bol podľa posledného súdneho rozhodnutia
otec maloletého, nezabezpečil druhému rodičovi, a to matke, právo podieľať sa na výchove dieťaťa
v určenom rozsahu upraveného styku, potom bolo namieste za aplikácie ust. § 25 ods. 4 Zákona

o rodine, na ktoré zákonné ustanovenie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal okresný súd,
mať dôvodnú pochybnosť o výchovnej spôsobilosti otca maloletého, pretože realizácia styku s druhým
rodičom – matkou pre normálny vývoj dieťaťa je veľmi dôležitá, za čo nesie zodpovednosť rodič – otec
maloletéhodieťaťaaniejenamiestejuprenášaťnavôľovúzložkumaloletého,ktorýnazákladeustálenej
súdnej praxe vo veku 8 rokov nie je ešte dostatočne rozumovo a vôľovo vyspelý k tomu, aby správne

vyhodnocoval svoje „predstavy“, (ne)realizáciu styku s matkou.

31. Podľa vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že maloletý C. má vrúcny citový vzťah k matke,
chce byť s ňou a otec maloletého podľa posledného súdneho rozhodnutia ako preferenčný rodič
maloletého vzhľadom aj k jeho veku ho riadne nepripravoval na stretnutia s matkou, a tieto ponechával

na rozhodnutie maloletého, ktoré rozhodnutia mu nepochybne vytvárali napätie, emocionálny stres,
a preto namieste za najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa bolo rozhodnuté o zmene výchovného
prostredia, keď maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky v zmysle napadnutej časti výroku I/
rozsudkuokresnéhosúdu.Podľakrajskéhosúdu,vzhodesozáveromokresnéhosúdu,bolapreukázaná
kvalifikovanázmenapomerov,prektorúbolopotrebnézmeniťosobnústarostlivosťomaloletéhoC.,ktorý

bol zverený matke, ak zverenie do osobnej starostlivosti otca nie je na prospech psychického vývoja
maloletého. Pre výkon osobnej starostlivosti o maloletého C. matkou neboli zistené žiadne prekážky.
Krajský súd mal za to, že zverením maloletého C. do osobnej starostlivosti matky bol rešpektovaný
najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom vo všetkých veciach, ktoré sa ho
týkajú, ak bola prioritou u maloletého ochrana jeho duševného a citového vývinu (Čl. 5 písm. c) Zákona

o rodine).

32. V odvolaní otec maloletého C. nenamietal okresným súdom určenú vyživovaciu povinnosť voči
maloletému C. v sume 100,- Eur mesačne. Krajský súd pri zmene osobnej starostlivosti o maloletého C.
zverením ho do osobnej starostlivosti matky nezistil nesprávnosť rozhodnutia o vyživovacej povinnosti

otca, ktorá zodpovedá tak potrebám, ako aj oprávneným možnostiam otca maloletého.

33. Pri zmene osobnej starostlivosti o maloletého C., ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti matky,
okresný súd vo výroku VI/ v časti týkajúcej sa maloletého C. upravil styk otca s maloletým, u ktorej
výrokovej časti krajský súd nezistil jej vecnú nesprávnosť, preto rovnako vo vyvolanom odvolacom

konaní bol rozsudok okresného súdu v tejto časti potvrdený.

34. Krajský súd pripomína, že rozhodnutia súdov o úprave práv a povinností k maloletým deťom nemajú
povahu rozhodnutí „absolútne konečných“, a teda nezmeniteľných, ako vyplýva i z ust. § 26 Zákona
o rodine, ktorý zmenu rozhodnutia podmieňuje „zmenou pomerov“.

35. Na základe uvedeného bol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výrokov I/, IV/, VI/ v spojení
so súvisiacim výrokom VII/ týkajúcich sa maloletého C. a vo výroku VIII/ o trovách prvoinštančného
konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP.

36. Do spisového materiálu okresného súdu bolo doručené podanie, a to návrh matky maloletého
C. datovaný 03.01.2026 (č. l. 138 – 139 spisu) na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
obnoví styk maloletého C. s matkou na základe súdneho rozhodnutia Okresného súdu Námestovo č. k.
7P/20/2024-115 zo dňa 10.04.2024, u ktorého bol nariadený výkon v konaní pred okresným súdom podsp. zn. 7Em/1/2025. Matka maloletého C. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázala
na to, že styk s maloletým sa prerušuje dlhodobo a opakovane, čo je v rozpore s právoplatným súdnym
rozhodnutím o úprave styku podľa rozsudku okresného súdu č. k. 7P/20/2024-115 zo dňa 10.04.2024,

preto je potrebné naliehavo tento styk obnoviť, stanoviť konkrétne termíny a spôsob realizácie styku pod
dohľadom odborníka, resp. formou asistovaného styku.

37. Krajský súd poukazuje na inštitút neodkladného opatrenia, úpravou ktorého zákon umožňuje riešiť
situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah zo strany súdu. K návrhu matky maloletého C. na nariadenie

neodkladného opatrenia, krajský súd upriamuje pozornosť na konanie vo veci napadnutým rozsudkom
okresného súdu č. k. 3P/54/2025-97 zo dňa 20. októbra 2025, ktorým podľa časti výroku I/ bol maloletý
C. zverený do osobnej starostlivosti matky, a ktorý na základe odvolania podaného otcom maloletého
dieťaťa sa stal predmetom odvolacieho konania. V štádiu odvolacieho konania nebola daná naliehavosť
k nariadeniu neodkladného opatrenia na obnovu styku matky s maloletým, pokiaľ v odvolacom konaní,
okrem časti iných výrokov, bol potvrdený rozsudok okresného súdu v časti výroku I/, ktorým bol maloletý

C. zverený do osobnej starostlivosti matky, s úpravou styku otca s maloletým v časti výroku VI/
rozsudku okresného súdu týkajúceho sa maloletého C.. Nebola splnená zákonná podmienka existencie
stavu vyžadujúceho si okamžitý zásah zo strany súdu, t.j. nebola splnená nevyhnutnosť k nariadeniu
neodkladného opatrenia, preto v odvolacom konaní bol návrh podaný matkou maloletého dieťaťa
zamietnutý (§ 325 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP).

38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pokiaľ neboli zistené
dôvody postupu pre iné rozhodnutie o týchto trovách v zmysle ust. § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.