Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sfk/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200325
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200325.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa
spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): VANAPO, s.r.o., so
sídlom Festivalová 802/9, 089 01 Svidník, IČO: 36 455 164, právne zastúpený: BENČÍK & PARTNERS,
s.r.o., advokátske spoločenstvo so sídlom Aurela Stodolu 12, 080 01 Prešov, IČO: 36 860 441, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680019250/2020/CI zo dňa 6. mája 2020, v konaní
o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 1Sf/48/2024 zo dňa

29. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. U žalobcu ako registrovaného prevádzkovateľa daňového skladu a odberateľa kontrolných známok
na označenie spotrebiteľských balení alkoholických nápojov bolo Colným úradom Prešov (ďalej aj
„colný úrad“) vykonané miestne zisťovanie - mimoriadna inventarizácia kontrolných známok zameraná
na preverenie množstva a pravosti kontrolných známok s identifikačným číslom 10404401000400

na označovanie spotrebiteľského balenia liehu (ďalej aj „SBL“) s objemom 1,0 liter a objemovou
koncentráciou liehu 40 %. Žalobca pri miestnom zisťovaní ani v dodatočne určenej lehote nepreukázal
použitie a zúčtovanie týchto kontrolných známok na SBL v celkovom množstve 2 814 000 kusov, tak
ako mu to ukladá § 10 zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení
zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení
účinnom v čase porušenia predpisov (ďalej aj „zákon o spotrebnej dani z liehu“). Žalobca v tejto súvislosti
tvrdil, že kontrolné známky boli vyvezené do Ruskej federácie jeho obchodnému partnerovi spoločnosti

RASKO Ltd., Kaliningrad, s ktorým mal uzatvorenú zmluvu ohľadom výroby alkoholu, ktorý bol určený
na slovenský trh. Podľa colného úradu však žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy potvrdzujúce
vývoz predmetných kontrolných známok na územie Ruskej federácie. Zo šetrení vykonaných colným
úradom naopak vyplývalo, že spoločnosť RASKO Ltd. nebola príslušnými orgánmi Ruskej federácie
registrovaná, na adrese sa jej sídlo nenachádzalo, bankový účet uvedený na zmluve so žalobcom nebol
v príslušnej banke vedený a jej konateľovi, F., nebol nikdy vydaný cestovný pas s číslom, ktoré je
uvedené vo všetkých dokumentoch na základe obchodnej zmluvy. Šetrenia vykonané colným úradom

tiež potvrdili, že žalobca v roku 2013 nerealizoval do Ruskej federácie žiaden dovoz kontrolných známok
pre spoločnosť RASKO Ltd., ani pre iný ruský podnikateľský subjekt.
2. Za toto konanie colný úrad rozhodnutím č. 1096231/1/450761/2014 zo dňa 10.10.2014 (ďalej aj
„prvé rozhodnutie colného úradu“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 12.156.480,- eur konštatujúc, žežalobca sa dopustil správneho deliktu podľa § 47 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebnej dani z liehu. Prvé
rozhodnutie colného úradu bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 1100902/538985/2014/CI zo dňa
21.01.2015 (právoplatným dňa 06.02.2015) v spojení s opravou rozhodnutia č. 1100902/114153/2015/

CI zo dňa 01.04.2015 (ďalej aj „prvé rozhodnutie žalovaného“). Proti vyššie uvedeným rozhodnutiam
podal žalobca dňa 05.03.2015 správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom
č. k. 3S/8/2015-100 zo dňa 18.03.2016 (ďalej aj „prvý rozsudok krajského súdu“) tak, že ju zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 8Sžf/59/2016 zo dňa 28.06.2018 (právoplatným
dňa 10.09.2018) podľa § 250ja ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“)

zmenil prvý rozsudok krajského súdu tak, že prvé rozhodnutie colného úradu, ako aj prvé rozhodnutie
žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie o. i. z dôvodu, že výrok o uložení sankcie
je nepreskúmateľný. Zároveň Najvyšší súd SR poukázal na to, že bola prijatá nová právna úprava,
upravujúca spotrebnú daň z liehu resp. alkoholických nápojov, a žalovaný sa má s touto úpravou
vysporiadať a posúdiť, či nie je pre žalobcu priaznivejšia.
3. Po vrátení veci na ďalšie konanie colný úrad vydal rozhodnutie č. 680035395/2019 zo dňa

01.08.2019 (ďalej aj „druhé rozhodnutie colného úradu“), ktoré bolo zrušené rozhodnutím žalovaného
č. 680057459/2019/CI zo dňa 27.11.2019 (ďalej aj „druhé rozhodnutie žalovaného“) a vec bola colnému
úradu vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie.
4. Colný úrad následne vydal tu napadnuté - v poradí tretie - rozhodnutie č. 680003731/2020 zo dňa
27.01.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 70 ods. 2 písm. p) zákona č. 530/2011

Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov (ďalej aj „zákon o spotrebnej dani z alkoholických
nápojov“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 100.000,- eur za spáchanie správneho deliktu podľa §
70 ods. 1 písm. r) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Konštatoval, že správneho
deliktu sa žalobca dopustil tým, že v lehote určenej colným úradom do 09.08.2013 nepreukázal
použitie kontrolných známok na označovanie spotrebiteľského balenia liehu s identifikačným číslom

10404401000400 v celkovom množstve 2 814 000 kusov. V poradí tretie rozhodnutie colného úradu
žalovaný rozhodnutím č. 680019250/2020/CI zo dňa 06.05.2020, právoplatným dňa 06.05.2020, (ďalej
aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) potvrdil.
5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Prešove
rozsudkom sp. zn. 5S/35/2020 zo dňa 10.02.2022 (ďalej aj „druhý rozsudok krajského súdu“) tak, že

zrušil preskúmavané rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie. Druhý rozsudok krajského súdu, na základe podanej kasačnej sťažnosti žalovaného, Najvyšší
správny súd SR rozsudkom sp. zn. 4Sfk/71/2022 zo dňa 27.06.2024 (ďalej aj „zrušujúci rozsudok
kasačného súdu“) zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia a čiastočnej nepreskúmateľnosti (ohľadom námietky preklúzie práva na uloženie pokuty).

II. Konanie pred správnym súdom
6. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“), na ktorý ku dňu 01.06.2023 prešiel výkon správneho
súdnictva z Krajského súdu v Prešove, po vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie, v poradí tretím
rozsudkom sp. zn. 1Sf/48/2024 zo dňa 29.04.2025 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu
žalobcu zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“).

Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
7. Úvodom napadnutého rozsudku správny súd uviedol, že bol viazaný právnym posúdením vyjadreným
v zrušujúcom rozsudku kasačného súdu, keďže nedošlo k zmene zákona, judikatúry ani skutkového
stavu. Zdôraznil, že neskoršia právna úprava zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov prevzala
obsahajtrestnosťpredchádzajúcejúpravyzákonaospotrebnejdanizliehu.Uviedol,žedaňovépredpisy

o spotrebnej dani z liehu sú prísne, keďže ide o rizikovú oblasť, kde hrozia daňové úniky, preto podrobne
regulujú kontrolu výroby, držby a pohybu liehu a vyžadujú prísnu evidenciu a kontrolu používania
kontrolných známok a ich pohybu do a z tretích krajín.
8. Správny súd poukázal na to, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť daňového subjektu,
ktorý musí sám preukázať zákonné použitie kontrolných známok. Daňové orgány nemusia preukazovať

spôsob ich použitia, ale žalobca mal povinnosť preukázať zákonnosť nakladania s nimi, čo sa mu podľa
správneho súdu ani po rozsiahlejšom dokazovaní nepodarilo. Správny súd k uvedenému podotkol, že
colný úrad vykonal úkony, ktoré smerovali k prevereniu spoločnosti RASKO Ltd., vrátane jej konateľa a
zistil, že spoločnosť je v skutočnosti neexistujúca. Podľa správneho súdu použitie kontrolných známok
tak bolo iba formálne deklarované a žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

9. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku o nedostatočnej určitosti výroku prvostupňového
rozhodnutia, ktorý považoval za jasný a určitý s uvedením spôsobu, času, miesta spáchania deliktu aj
porušených ustanovení. Tiež uviedol, že žalovaný nemá povinnosť uvádzať celé znenie potvrdenéhorozhodnutia, ale stačí, že jasne označí rozhodnutie, ktoré potvrdzuje, čo žalovaný uvedením čísla
rozhodnutia a dátumu jeho vydania urobil.
10. Námietka prekročenia 60-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia je podľa správneho súdu tiež

nedôvodná. Hoci žalovaný vydal rozhodnutie po jej uplynutí, ide o poriadkovú lehotu, ktorej nedodržanie
nemá automaticky za následok nezákonnosť rozhodnutia, ani nemožnosť rozhodnutie vydať.
11. Aj námietky ohľadom postupu colníkov pri daňovom dozore a vedení operačného denníka správny
súd vyhodnotil ako nedôvodné. Konštatoval, že žalobca bol povinný si zabezpečiť potvrdenie o počte
vyvezených kontrolných známok podľa identifikačného čísla a SBL, čo žalobca nesplnil a až dňa

30.07.2013 (kedy sa v sklade žalobcu vykonával daňový dozor) doručil colnému úradu Oznámenie o
vývoze kontrolných známok do Ruskej federácie. Správny súd podotkol, že kontrolné známky spravuje
vždy odberateľ, t. j. žalobca, preto je povinný si plniť zákonné povinnosti podľa § 10 zákona o spotrebnej
dani z liehu. Rovnako za nedôvodné považoval námietky nevypočutia svedkov - zamestnancov colného
úradu ako i svedka F. P., vo vzťahu ku ktorému nebolo preukázané, že existuje. K žalobcom tvrdenému
nedostatočne zistenému skutkovému stavu a k nevykonaniu všetkých dôkazov správny súd dodal, že

skutkový stav bol zistený na základe rozsiahleho dokazovania, použité dôkazy boli riadne a logicky
vyhodnotenéazistenýskutkovýstavbolúplnýabezrozporný,pretobyďalšiedokazovaniebolozbytočné
a nespôsobilé ovplyvniť závery colného úradu. Záver colného úradu o naplnení skutkovej podstaty podľa
§70ods.1písm.r)zákonaospotrebnejdanizalkoholickýchnápojov,podľasprávnehosúdu,zodpovedá
zásadám logického myslenia a správneho uváženia.

12. K otázke uplynutia prekluzívnej lehoty správny súd uviedol, že k porušeniu práva došlo 30.07.2013
a päťročná prekluzívna lehota uplynula 31.12.2018. Podľa správneho súdu „rozhodnutie správneho
orgánu“ bolo vydané až osem mesiacov po uplynutí prekluzívnej lehoty, ale počas plynutia tejto
prekluzívnej lehoty prebiehalo súdne konanie, kedy bola Krajskému súdu v Prešove podaná správna
žaloba 02.03.2015 a toto súdne konanie bolo právoplatne skončené vydaním a doručením rozsudku

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/59/20191 zo dňa 28.06.2018. Podľa správneho súdu sa potom koniec
plynutia prekluzívnej lehoty, v rámci ktorej mohol colný úrad sankcionovať žalobcu, v konkrétnom konaní
predĺžil o čas vedenia súdneho konania, a teda správny orgán mal ešte dva roky a sedem mesiacov
na vydanie rozhodnutia.
13. Správny súd podrobne posúdil aj námietku neprimeranosti pokuty a konštatoval, že colný úrad

výšku sankcie riadne odôvodnil v intenciách § 70 ods. 5 zákona o spotrebnej dani z alkoholických
nápojov, zaoberal sa charakterom konania, výškou uloženej pokuty, ako aj jej adekvátnosťou vo vzťahu
k protiprávnemu konaniu. Pokuta vo výške 100.000,- eur je podľa správneho súdu primeraná, hoci
predstavuje maximálnu zákonnú hranicu na jej uloženie a to z dôvodu, že prípadný daňový únik by
presahoval 12 miliónov eur. Podľa správneho súdu išlo o závažné porušenie zákona, pri ktorom je

uloženie najvyššej pokuty plne opodstatnené a nie je priestor na jej zníženie. Podľa správneho súdu pri
porovnaní prípadného daňového úniku s výškou uloženej sankcie nie je priestor na prípadnú moderáciu.
Ani dĺžka konania (takmer 12 rokov) neodôvodňuje moderáciu sankcie, keďže ide o bezprecedentné
porušenie práva. Správny súd tiež konštatoval, že ani Najvyšší správny súd SR sa možnosťou
prihliadania na dĺžku konania ako na dôvod na zníženie pokuty v zrušujúcom rozsudku kasačného súdu

nezaoberal.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
14. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť. Navrhol,
aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že správnej žalobe vyhovie, alternatívne aby zrušil
napadnutý rozsudok a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Sťažovateľ podal

kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Z obsahu kasačnej sťažnosti tiež vyplývajú aj ďalšie dôvody kasačnej
sťažnosti, a to podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP (porušenie práva na spravodlivý proces) a § 440 ods.
1 písm. i) SSP (nerešpektovanie záväzného právneho názoru vyslovenom v zrušujúcom rozhodnutí o
kasačnej sťažnosti).

15. V rámci vymedzených sťažnostných dôvodov sťažovateľ uviedol najmä tieto sťažnostné body:
- napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a nezákonný pre nesprávne právne
posúdenie veci;
- správny súd sa nedostatočným spôsobom vysporiadal so žalobnými námietkami a bez dostatočného
odôvodnenia sa stotožnil s argumentáciou žalovaného. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je v

rozpore s princípom spravodlivého súdneho konania a atribútmi odôvodnenia súdneho rozhodnutia
podľa nálezu Ústavného súdu č. k. II. ÚS 250/2011 z 08.12.2011;
- napadnutý rozsudok je zmätočný, nezrozumiteľný a nedostatočné odôvodnený v otázke prepočtu
plynutia prekluzívnej lehoty na vyrubenie pokuty, pričom správny súd nerešpektoval záväzný názorvyjadrený v zrušujúcom rozsudku kasačného súdu a principiálnou žalobnou námietkou preklúzie práva
sanevysporiadaldostatočne.Správnysúdnesprávneuvádza,žeprvostupňovérozhodnutiebolovydané
po 8 mesiacoch po uplynutí prekluzívnej lehoty. Osem mesiacov od uplynutia prekluzívnej lehoty bolo

vydané druhé rozhodnutie colného úradu, ktoré nenadobudlo právoplatnosť a bolo žalovaným zrušené.
Tretie rozhodnutie colného úradu bolo vydané až dňa 27.01.2020 a právoplatné dňa 06.05.2020, pričom
na účely plynutia prekluzívnej lehoty musí byť rozhodnutie právoplatné (nepostačuje len jeho vydanie);
- colný úrad pri ukladaní pokuty v maximálnej možnej výške posudzoval aj kritérium dĺžky trvania
protiprávneho stavu a vyhodnotil protiprávne konanie sťažovateľa za dlhé, pretože nepreukázal použitie

a zúčtovanie kontrolných známok ku dňu 09.08.2013 s uvedením, že tento stav pretrváva doposiaľ.
Správne ako i súdne konania, ktoré bez zavinenia sťažovateľa trvajú takmer 12 rokov a sú spôsobené
prieťahmi na strane správnych orgánov a súdu, nemôžu byť kladené na jeho ťarchu ako negatívne
kritérium odôvodňujúce uloženie pokuty v maximálnej výške;
- nie je „normálne“, že súdne konanie trvá 7 rokov a 143 dní a samo o sebe o dva roky prekračuje
päťročnú prekluzívnu lehotu na vyrubenie pokuty, čo iste nebolo úmyslom zákonodarcu. Súdy aj správne

orgány sa majú pohybovať v mantineloch spravodlivého procesu, inak ide o porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Ani na odročenie súdneho
pojednávania za účelom vyhlásenia napadnutého rozsudku nebol dôvod;
- správny súd sa nevysporiadal s námietkou vznesenou na súdnom pojednávaní dňa 10.04.2025, podľa
ktorej 5 ročná prekluzívna lehota skutočne uplynula dňa 31.12.2018 tvrdiac, že ide o dva rozdielne

správne delikty sankcionované na základe dvoch odlišných zákonov a s inou výškou pokuty;
- vo vzťahu k záveru správneho súdu o primeranosti pokuty nie je zrejmé, odkiaľ má správny súd
informáciu o daňovom úniku prevyšujúcom sumu 12 miliónov eur. Colný úrad nevyrubil sťažovateľovi
žiadnu spotrebnú daň z liehu, výsledkom protokolu z daňovej kontroly bol preplatok na dani a štátu
nevznikol žiadny únik na spotrebnej dani. Teda, k žiadnemu reálnemu daňovému úniku nedošlo, lebo

žiadne spotrebiteľské balenia liehu viažuce sa na sporné kontrolné známky neboli reálne umiestnené na
slovenskom ani zahraničnom trhu. Zároveň protokol z daňovej kontroly je nezákonný, pretože kontrola
trvala dlhšie ako jeden rok (začala sa 15.11.2013 a skončila 24.11.2014, nie ako uvádza colný úrad dňa
28.10.2024). Colný úrad tým porušil § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z.;
- správny súd sa nedostatočne nevysporiadal s návrhom na sankčnú moderáciu. Nesprávne tiež svoju

argumentáciu založil na tom, že v zrušujúcom rozsudku kasačného súdu absentujú úvahy o sankčnej
moderácii z dôvodu neprimeranej dĺžky celého procesu. V zrušujúcom rozsudku sa však kasačný súd
zaoberal kasačnou sťažnosťou žalovaného, preto v ňom nebola riešená otázka sankčnej moderácie.
Správny súd sa mal riadne zaoberať otázkou sankčnej moderácie a mal ju uplatniť a znížiť pokutu na
1. Uložená pokuta bola neprimeraná, pretože nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov

konania sťažovateľa. Finančné orgány a správny súd neprihliadli dostatočným spôsobom na závažnosť,
rozsah, dĺžku, následky a povahu zistených nedostatkov v zmysle § 70 ods. 5 zákona o spotrebnej
dani z alkoholických nápojov i rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/16/2009 z 09.09.2010
publikovanom pod č. R26/2012;
- správny súd v napadnutom rozsudku len odkopíroval zrušujúci rozsudok kasačného súdu. Správny

súd sa mal po vrátení veci na ďalšie konanie vecou opätovne zaoberať, prejednať ju, rozhodnúť a to v
zmysle všetkých uplatnených žalobných námietok tak, aby odôvodnenie zodpovedalo § 139 ods. 2 SSP.
Napokon, napadnutý rozsudok obsahuje nesprávne poučenie o lehote na podanie kasačnej sťažnosti,
ktorá nie je 30-dňová, ale jednomesačná.
16. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

Prezentoval názor, že bezpredmetná a účelová povaha kasačných námietok, ktoré majú charakter
subjektívnej dotknutosti sťažovateľa, nemôže predstavovať dôvod, o ktorý sťažovateľ svoju kasačnú
sťažnosť opiera. V kontexte namietanej preklúzie podľa žalovaného Najvyšší správny súd SR v
zrušujúcom rozsudku neuložil správnemu súdu prepočítať, či pokuta bola uložená v lehote piatich
rokov, ale uložil správnemu súdu, aby sa vysporiadal s tým, či súdne konanie prerušilo plynutie

prekluzívnej lehoty z dôvodu, že sťažovateľovi bola uložená pokuta v „novom“ konaní za „nový správny
delikt“. V napadnutom rozsudku správny súd jednoznačne uviedol, že počas súdneho konania plynutie
prekluzívnej lehoty spočívalo a nejde o rozhodnutie o novom správnom delikte. Podľa žalovaného
sťažovateľ vytrhol z kontextu konštatovanie správneho súdu o daňovom úniku, z ktorého je zrejmé,
že súd uvažoval nad prípadným daňovým únikom pri prípadnom použití nezaúčtovaných kontrolných

známok osobou, do dispozície ktorej sa kontrolné známky dostali.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
17. Prejednávaná vec bola dňa 08.09.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovýmiprostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola
jej pridelená spisová značka 1Sfk/34/2025.
18. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal

napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP],
pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.
1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť
prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej
porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň

vyhláseniarozhodnutiabolzverejnenýminimálne5dnívoprednaúradnejtabulianainternetovejstránke
Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
19. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu,
kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
20. Podľa § 10 ods. 21 zákona o spotrebnej dani z liehu v znení účinnom do 31.12.2014 (t. j.

v čase porušenia právnych predpisov): „Kontrolné známky môže použiť len odberateľ kontrolných
známok a tie nesmie predať alebo iným spôsobom odovzdať inej právnickej osobe alebo fyzickej
osobe, s výnimkou odovzdania kontrolných známok priamo odberateľom kontrolnej známky alebo
prostredníctvom prepravcu výrobcovi liehu na daňovom území, alebo zahraničnému výrobcovi liehu
alebo prevádzkovateľovi daňového skladu v inom členskom štáte na nalepenie na spotrebiteľské

balenie, ktoré má byť uvedené do daňového voľného obehu na daňovom území.“
21. Podľa § 47 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebnej dani z liehu v znení účinnom do 31.12.2014:
„Správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nepreukáže použitie
a zúčtovanie kontrolných známok podľa tohto zákona.“
22. Podľa § 47 ods. 2 písm. e) zákona o spotrebnej dani z liehu v znení účinnom do 31.12.2014: „Colný

úrad uloží pokutu vo výške dane pripadajúcej na množstvo liehu v spotrebiteľskom balení, na ktoré boli
kontrolné známky určené, najmenej však 331,93 eura, za správny delikt podľa odseku 1 písm. e).“
23. Podľa § 53 ods. 13 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení účinnom od
01.12.2019 (t. j. v čase vydania napadnutého rozhodnutia): „Kontrolné známky môže použiť len
odberateľ kontrolných známok a nesmie ich predať alebo iným spôsobom odovzdať inej osobe,

okrem odovzdania kontrolných známok priamo odberateľom kontrolných známok alebo prostredníctvom
prepravcu zahraničnému výrobcovi liehu, prevádzkovateľovi daňového skladu v inom členskom štáte
alebo dodávateľovi spotrebiteľského balenia podľa § 26 ods. 1, ktorý ich použije na označenie
spotrebiteľského balenia, ktoré má byť uvedené do daňového voľného obehu na daňovom území alebo
prepravené mimo pozastavenia dane.“

24. Podľa § 70 ods. 1 písm. r) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení účinnom
od 01.12.2019: „Správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ,
ak nepreukáže použitie kontrolných známok podľa tohto zákona (§ 53) okrem kontrolných známok
zničených podľa § 53 ods. 19 písm. d).“
25. Podľa § 70 ods. 2 písm. p) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení účinnom od

01.12.2019: „Colný úrad uloží pokutu od 1000 eur do 100 000 eur za správny delikt podľa odseku 1
písm. r).“
26. Podľa § 70 ods. 5 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení účinnom od 01.12.2019:
„Pri určovaní výšky pokuty prihliadne colný úrad na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho
stavu.“

27. Podľa § 70 ods. 6 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení účinnom od 01.12.2019:
„Pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu tohto zákona.“
28.Podľa§73ods.22zákonaospotrebnejdanizalkoholickýchnápojovvzneníúčinnomod01.12.2019:
„Konanie o uložení pokuty podľa § 47 a 47a zákona č. 105/2004 Z. z. účinného do 31. decembra 2014
právoplatne neukončené k 31. decembru 2014 colný úrad ukončí a uloží pokutu podľa § 70 a 71 predpisu

účinného od 1. októbra 2014, ak je to pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu priaznivejšie.“
29. Podľa § 246d OSP: „Ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne
delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas
konania podľa tejto časti neplynú. Obdobne to platí o lehotách pre zánik práva vo veciach daní, poplatkov
a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších

územných celkov.“
VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
30. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozsudok správneho súdu (v poradí tretí), ktorým
správny súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutiažalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt podľa § 70 ods. 1
písm. r) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Správneho deliktu sa mal žalobca dopustiť
tým, že v lehote určenej colným úradom nepreukázal použitie kontrolných známok na označovanie

spotrebiteľských balení alkoholických nápojov v súlade so zákonom.
31.Vpredmetnejvecikasačnémusúdupripadloposúdiťdôvodnosťsťažovateľomuplatnenýchnámietok
o nesprávnom právnom posúdení veci správnym súdom, porušení práva na spravodlivý proces, v
rámci ktorého sťažovateľ správnemu súdu vytkol absenciu riadneho odôvodnenia, a nerešpektovania
záväzného právneho názoru, vyslovenom v zrušujúcom rozsudku o kasačnej sťažnosti.

32. Sťažovateľ primárne, v bode 1 kasačnej sťažnosti, namietal nedostatočné odôvodnenie
napadnutého rozsudku. Sťažovateľ brojil proti tomu, že správny súd sa nedostatočným spôsobom
vysporiadal s jeho žalobnými námietkami. V tomto bode kasačnej sťažnosti však sťažovateľ
nešpecifikoval, s ktorou jeho žalobnou námietkou či podstatnou otázkou sa správny súd nezaoberal
dostatočne, čím znemožnil bližší kasačný prieskum tejto námietky. V ďalších častiach kasačnej sťažnosti
sťažovateľ precizoval námietky nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku predovšetkým vo

vzťahu k preklúzii a k výške pokuty (v ktorých zároveň uplatnil aj kasačné dôvody nesprávneho právneho
posúdenia veci a nerešpektovania právneho názoru kasačného súdu), ku ktorým sa kasačný súd
vyjadrí nižšie. Napokon, v bode 8 kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že odôvodnenie napadnutého
rozsudku je len opisom odôvodnenia zrušujúceho rozsudku kasačného súdu, čo však tiež samo o sebe
nepostačuje pre vyslovenie nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Nie je totiž úlohou kasačného

súdu, aby za sťažovateľa vyhľadával možné porušenia zákona zo strany správneho súdu alebo aby
všeobecne uplatnenú argumentáciu individualizoval na okolnosti prejednávanej veci.
33. Sťažovateľ v ďalšej časti kasačnej sťažnosti už konkrétne namietal, že správny súd nedostatočne
odôvodnil námietku sťažovateľa ohľadom uplynutia prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty, čím správny
súd zároveň nerešpektoval záväzný názor vyslovený v zrušujúcom rozsudku kasačného súdu, a tiež že

túto námietku aj nesprávne právne posúdil.
34. V prejednávanom prípade nebolo sporné, že k porušeniu práva sťažovateľom malo dôjsť 30.07.2013
a päťročná prekluzívna lehota na uloženie pokuty mala uplynúť dňa 31.12.2018 v súlade s § 70 ods. 6
zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Sporným bolo to, či počas plynutia tejto lehoty nastali
okolnosti, ktorých následkom bolo spočívanie resp. prerušenie tejto lehoty, či colný úrad, resp. žalovaný

uložili pokutu sťažovateľovi počas plynutia tejto lehoty a či správny súd uvedené správne posúdil a
dostatočne odôvodnil.
35. V tejto otázke možno uviesť, že hoci je odôvodnenie správneho súdu obsiahnuté v bode 38
napadnutého rozsudku pomerne stručné, možno ho považovať za dostatočné a rešpektujúce záväzný
právny názor vyslovený v zrušujúcom rozsudku kasačného súdu. Podľa kasačného súdu dostal

sťažovateľodsprávnehosúduprimeranúodpoveďnasvojužalobnúnámietku,vktorejuviedolvpodstate
len toľko, že medzi porušením povinnosti a uložením pokuty colným úradom uplynulo viac ako päť rokov
a že neobstojí argumentácia žalovaného, že táto lehota sa predĺžila o čas vedenia súdneho konania,
pretože podanie žaloby nemá vplyv na vykonateľnosť rozhodnutia.
36. Správny súd, reagujúc na túto žalobnú námietku a v zhode so zrušujúcim rozsudkom kasačného

súdu, konštatoval, že plynutie prekluzívnej lehoty sa predlžuje o čas vedenia súdneho konania, čo
explicitne vyplýva z právnej úpravy obsiahnutej v § 246d OSP (i § 71 ods. 1 SSP). Skutočnosť, že súdne
(ako aj správne) konanie trvalo resp. stále trvá podľa sťažovateľa neprimerane dlho, na spočívanie
lehoty počas súdneho konania nemá nijaký vplyv, keďže znenie § 246d OSP (i § 71 ods. 1 SSP)
upravujúce spočívanie prekluzívnej lehoty počas súdneho konania je celkom jednoznačné a dĺžku

súdneho konania nezohľadňuje. Pokiaľ mal sťažovateľ za to, že dochádza k porušeniu jeho ústavného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, boli mu dostupné iné prostriedky právnej ochrany,
ktoré mohol využiť. Napokon, plynutie prekluzívnej lehoty a vykonateľnosť rozhodnutia sú dva rozdielne
inštitúty a zo žaloby nie je zrejmé ani to, ako má vykonateľnosť rozhodnutia vplývať na neplynutie
prekluzívnej lehoty počas súdneho konania.

37. Zároveň správny súd korektne uviedol začiatok plynutia prekluzívnej lehoty (30.07.2013) a dátum,
kedy táto 5 ročná prekluzívna lehota mala podľa § 70 ods. 6 zákona o spotrebnej dani z alkoholických
nápojov uplynúť (31.12.2018). Správny súd tiež správne poukázal na to, že počas plynutia tejto lehoty
bolo vedené súdne konanie, počas ktorého prekluzívna lehota na uloženie pokuty neplynula. Správny
súd označil začiatok súdneho konania, ktoré začalo podaním správnej žaloby na Krajskom súde v

Prešove (hoci správne malo byť dňa 05.03.2015, nie 02.03.2015, ktorý je dátumom spísania správnej
žaloby). Uviedol tiež, že súdne konanie bolo právoplatne skončené nadobudnutím právoplatnosti
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/59/2016 zo dňa 26.08.2018, čo bolo dňa 10.09.2018.
Kasačný súd tak konštatuje, že súdne konanie trvalo 3 roky, 6 mesiacov a 5 dní a prekluzívna lehotana uloženie pokuty sa o túto dobu predĺžila podľa § 246d OSP a uplynula by teda až cca. v polovici
roku 2022.
38. Kasačný súd si je vedomý toho, že správny súd v bode 38 napadnutého rozsudku uviedol, že

„rozhodnutie správneho orgánu bolo teda vydané až po 8 mesiacoch po uplynutí tejto lehoty“. V tejto
súvislosti sťažovateľ poukázal na to, že osem mesiacov od uplynutia „pôvodnej“ prekluzívnej lehoty bolo
vydané druhé rozhodnutie colného úradu, ktoré nenadobudlo právoplatnosť a bolo žalovaným zrušené.
Toto konštatovanie správneho súdu však nemá nijaký vplyv na celkovo správne posúdenie námietky
preklúzie správnym súdom a možno povedať, že ide len o zrejmý omyl.

39.Vtomtosmeresťažovateľtiežnamietal,ženaúčelyplynutiaprekluzívnejlehotymusíbyťrozhodnutie
právoplatné, pričom jeho samotné vydanie nepostačuje. Kasačný súd si je vedomý istej rozdielnosti
posudzovania tejto právnej otázky na tunajšom súde, ako aj toho, že veľkému senátu tunajšieho súdu
(19SVs/6/2023)bolapredloženáprávnaotázka,činazachovaniesubjektívnejlehotynauloženiesankcie
za správny delikt postačuje, aby správny orgán v danej lehote konečné rozhodnutie vydal, alebo toto
rozhodnutie musí v tejto lehote aj nadobudnúť právoplatnosť. Veľký senát sa však uvedenou otázkou

z procesných dôvodov nezaoberal. Podľa názoru kasačného súdu však zodpovedanie tejto právnej
otázky nie je v prejedávanej veci rozhodujúce. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil,
žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím vydaným dňa 06.05.2020 a právoplatným dňa 06.05.2020,
potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za správny delikt. Colný
úrad i žalovaný teda rozhodnutia nielen vydali, ale tieto rozhodnutia aj nadobudli právoplatnosť dňa

06.05.2020, teda ešte pred uplynutím prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie (viď predchádzajúci bod).
40. Sťažovateľ v súvislosti s preklúziou tiež namietal, že správny súd sa nezaoberal jeho námietkou
vznesenou na ústnom pojednávaní tvrdiac, že v prejedávanom prípade išlo o de iure a de facto o dva
rozdielne správne delikty podľa inej právnej úpravy a s inou výškou pokuty (zákon o spotrebnej dani z
liehu a zákon o spotrebnej dani z alkoholických výrobkov). V tomto smere kasačný súd poukazuje na §

183 SSP v spojení s § 194 ods. 2 SSP, podľa ktorých žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť
správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie
žaloby. V predmetnom prípade správny súd pritom neaplikoval ani § 195 SSP, pri ktorom by správny súd
nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Nie je potom vadou napadnutého rozsudku, že neobsahuje
výslovné vysporiadanie sa s touto námietkou. Bez ohľadu na uvedené však správny súd v napadnutom

rozsudku poukázal na to, že neskoršia právna úprava zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov
prevzala obsah aj trestnosť predmetného konania podľa predchádzajúcej úpravy zákona o spotrebnej
dani z liehu (k tomu viď aj § 73 ods. 22 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov). Aj kasačný
súd uvádza, že v predmetnom prípade ide o totožný skutok a skutková podstata správneho deliktu tak
podľa pôvodnej ako i novej úpravy spočíva v nepreukázaní použitia kontrolných známok podľa zákona.

Aplikácia nového zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov bola pre sťažovateľa priaznivejšia
čo do výšky uloženej pokuty - 100 tis. eur oproti pôvodnej pokute presahujúcej 12 mil. eur, a preto bola
pokuta sťažovateľovi uložená podľa nového zákona. Napokon sťažovateľ ani neponúkol konkrétnejšiu
právnu argumentáciu, z ktorej vyvodzuje uplynutie prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty v správnom
konaní vedenom po vrátení veci Najvyšším súdom SR podľa novej právnej úpravy z tohto dôvodu.

Vzhľadom na uvedené, kasačný súd v tomto smere nevzhliadol nezákonnosť napadnutého rozsudku.
41. Sťažovateľ tiež namietal aj výšku uloženej sankcie s tým, že colný úrad pri jej ukladaní odôvodňoval
maximálnu výšku pokuty aj poukazom na dĺžku trvania protiprávneho stavu a na jeho ťarchu mu
pričítal dĺžku celého administratívneho a súdneho konania (12 rokov). Colný úrad v prvostupňovom
rozhodnutí pri ukladaní výšky pokuty uviedol, že prihliadal na závažnosť protiprávneho stavu, dĺžku jeho

trvania, jeho následky a na to, to či sa žalobca protiprávneho konania dopustil prvý krát. Z odôvodnenia
prvostupňového rozhodnutia zjavne vyplýva, že colný úrad pri ukladaní výšky uloženej sankcie prihliadal
primárne na to, že zo strany žalobcu išlo o závažné konanie, ktoré nemalo v histórii obdobu a týkalo
sa veľkého množstva kontrolných známok na označenie SBL v celkovom počte až 2.814.000 kusov,
ktorých použitie a zúčtovanie žalobca nevedel preukázať. Výška dane pripadajúca na množstvo alkoholu

v spotrebiteľskom balení, pre ktoré boli tieto známky určené, predstavuje sumu presahujúcu 12 mil.
eur, čím bol vo veľkej miere ohrozený záujem štátu na riadnom a včasnom výbere spotrebnej dane.
Podľa colného úradu následkom konania žalobcu bolo, že orgány finančnej správy stratili kontrolu nad
pohybomobzvlášťveľkéhomnožstvakontrolnýchznámok,sktorýmbybolomožnéoznačiťaž2.814.000
litrov alkoholického nápoja. Z rozhodnutí je teda zrejmé, že práve bezprecedentná závažnosť konania

a jeho následky viedli správne orgány k uloženiu pokuty v maximálnej výške (s. 40 prvostupňového
rozhodnutia, s. 16 preskúmavaného rozhodnutia).
42. Je pravdou, že colný úrad vo vzťahu k dĺžke trvania protiprávneho stavu uviedol, že sťažovateľ
nepreukázal zúčtovanie a použitie kontrolných známok ku dňu 09.08.2013, a že tento stav „pretrvávadoposiaľ“. Kasačný súd však uvádza, že uloženie pokuty v rámci zákonného rozpätia je vecou správnej
úvahyorgánuverejnejsprávy,kdesprávnysúdposudzujelentoľko,čijetátosprávnaúvahaodôvodnená
a či nevybočuje z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Kasačný súd poukazuje na to, že sťažovateľ

nenamietal riadne odôvodnenie výšky uloženej sankcie podľa § 70 ods. 5 zákona o spotrebnej
dani z alkoholických nápojov. Ani porušenie zákonných medzí sťažovateľ v tejto súvislosti netvrdil a
nešpecifikoval, pričom to, že sťažovateľ nevedel použitie známok preukázať ku dňu 09.08.2013 ani k
momentu vydania prvostupňového rozhodnutia bolo v konaní spoľahlivo ustáleným faktom. Vzhľadom
na uvedené kasačný súd vyhodnotil uvedenú námietku ako nedôvodnú.

43. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že správny súd sa nevysporiadal s námietkou sankčnej moderácie,
uvedené tvrdenie je v rozpore s bodmi 42 až 44 napadnutého rozsudku. Návrh sťažovateľa
na uplatnenie moderácie v bode VI žaloby bol strohý a nebol takmer vôbec odôvodnený, preto
námietka nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku v tomto smere nemôže obstáť. Napriek
uvedenému sa správny súd otázkou prípadnej sankčnej moderácie zaoberal a na jej aplikovanie
nevzhliadol dôvod, čo primerane odôvodnil. S týmito dôvodmi sa stotožňuje aj kasačný súd, keďže

vzhľadom na vyššie zmienenú vysokú závažnosť a následky konania sťažovateľa nemožno hovoriť o
neprimerane prísnej povahe uloženej pokuty.
44. Právne bezvýznamná je vo vzťahu k primeranosti výšky pokuty a neuplatneniu sankčnej moderácie
aj argumentácia sťažovateľa, že daňové orgány nevyrubili sťažovateľovi spotrebnú daň z liehu a
neskonštatovali skutočný daňový únik. Správny súd sa totiž v bode 43 napadnutého rozsudku

vo vzťahu k následku protiprávneho konania sťažovateľa zmieňuje o „prípadnom“ daňovom úniku
nešpecifikovaného subjektu, ktorý by predstavoval ujmu štátu pri prípadnom použití nezaúčtovaných
kontrolných známok osobou, do dispozície ktorej by sa kontrolné známky dostali. Námietka prekročenia
dĺžky daňovej kontroly je taktiež irelevantná, nakoľko táto daňová kontrola nepredchádzala vydaniu tu
preskúmavaných rozhodnutí, ale týkala sa spotrebnej dani z liehu, a teda nemá nijaký vplyv na ich

zákonnosť.
45. Kasačný súd ďalej bez akejkoľvek argumentačnej relevancie vyhodnotil tvrdenie sťažovateľa, ktorým
poukazoval na to, že správny súd odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku, hoci na to nebol
dôvod. K uvedenému kasačný súd uvádza, že pokiaľ správny súd využil postup podľa § 116 SSP a po
skončení pojednávania oznámil účastníkom konania termín vyhlásenia rozsudku, tak tomuto postupu

nie je možné nič vytknúť. Totiž dôvody, pre ktoré tak správny súd môže urobiť, nie sú v SSP vymedzené
taxatívne. To znamená, že týmto dôvodom nemusí byť výlučne skutočnosť, že sa na pojednávaní
vyskytla zložitá právna otázka. Naviac kasačný súd zastáva názor, že ak by aj nebol dôvod na postup
podľa § 116 SSP, táto samotná skutočnosť nezakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku (porov.
rozsudok sp. zn. 5Svk/22/2022 z 26.09.2023, bod 22).

46. Tvrdenie sťažovateľa, že napadnutý rozsudok obsahoval nesprávne poučenie o lehote na podanie
kasačnej sťažnosti je nielen nesprávne, ale vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozsudku v tejto veci
aj právne bezvýznamné. Konanie sa začalo podaním správnej žaloby dňa 05.06.2020, pričom konania
začatéaprávoplatneneskončenédo31.05.2023sadokončiapodľaSSPvzneníúčinnomdo31.05.2023
(§ 493b SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti podľa § 443 ods. 2 SSP v znení účinnom do

31.05.2023 je 30 dní (a nie jeden mesiac, ako tvrdí sťažovateľ), keďže ide o prípad podľa § 145 ods. 2
SSP (žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane a ide aj o vec správneho trestania). Okrem
toho, sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť včas a kasačný súd ju aj meritórne prejednal, teda neodmieta
ju z dôvodu oneskoreného podania, preto je námietka bez akéhokoľvek vplyvu na procesné práva
sťažovateľa a právo sťažovateľa na spravodlivý proces, ktoré boli v plnej miere zachované.

47. Záverom kasačný súd konštatuje, že kasačné námietky neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť
a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ktorý je potrebné považovať za dostatočne odôvodnený,
rešpektujúci právny názor vyslovený v zrušujúcom rozsudku kasačného súdu a vychádzajúci zo
správneho právneho posúdenia veci.
VII. Záver

48. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako
nedôvodnú zamietol.
49. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167
ods. 1 SSP. Sťažovateľ (žalobca) v kasačnom konaní úspech nemal, pričom žalovanému náhrada trov
kasačného konania prislúcha len v prípade, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom

stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré v danom prípade nenastali, a preto kasačný
súd účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
50. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v
spojení s § 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.