Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sfk/61/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200404
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:7020200404.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity

Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava
Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: BEACH CLUB KOŠICE s. r. o., so sídlom Slovenská 26, 040
01 Košice, IČO: 47 240 032, právne zastúpeného: GOREJ Legal, s. r. o., so sídlom Krmanova 14, 040
01 Košice, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100554321/2020 z 27.
februára 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach
č. k. KE- 7S/132/2020-55 z 20. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Košice (ďalej len ,,správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2018. Správca dane následne na základe výsledkov
vykonanej daňovej kontroly, protokolu a vyrubovacieho konania vydal rozhodnutie č. 102572972/2019
z 11. novembra 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskoršíchpredpisov(ďalejlen„daňovýporiadok“)vyrubilžalobcovirozdieldanevsume9.952,64eurna
dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie marec 2018. Správca dane neuznal
žalobcovi právo na odpočítanie DPH pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane
z dôvodu, že žalobca nepreukázal dodanie služieb ním deklarovaným dodávateľom actuelle s.r.o. a
rovnakonepreukázal,žetietoslužbydodalsvojmuodberateľoviGroupAgencys.r.o.anepredložilžiadne
dôkazy o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím

č. 100554321/2020 z 27. februára 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že prvostupňové
rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II. Konanie pred správnym súdom
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu a žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného,
ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie.
4. Žalobca v správnej žalobe namietal, že správca dane nesprávne konštatoval, že žalobca nevyužil

časový priestor v priebehu daňovej kontroly na predloženie dôkazov. Naopak uviedol, že v priebehu
daňovej kontroly poskytol primeranú súčinnosť a aj všetky doklady, ktoré o uskutočnených zdaniteľných
plneniach vo svojej evidencii uchovával, pričom o pochybnostiach správcu dane sa dozvedel až pred
koncom daňovej kontroly.5. Ďalej namietal nesprávne hodnotenie a nedôvodné spochybnenie vierohodnosti svedeckých
výpovedí. Podľa žalobcu svedkovia popísali a potvrdili reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia, avšak
správca dane a žalovaný postavili posudzovanie hodnovernosti svedeckých výpovedí neprípustným

spôsobom do roviny, že svedkovia svoje tvrdenia nepodložili dôkazmi. Namietal aj konkrétny obsah
výpovedí.
6. V súvislosti s výsluchmi svedkov tiež namietal, že ak mal správca dane pochybnosti, mal možnosť
si spochybňované skutočnosti overiť výsluchom ďalšieho svedka p. R.. Potreba vypočutia tohto svedka
podľažalobcuvyplynulaažzhodnoteniavýpovedeostatnýchsvedkovazáverovsprávcudane,sktorými

bol žalobca oboznámený až na pojednávaní dňa 22. októbra 2019 vo vyrubovacom konaní; preto ho
žalobca nenavrhol vykonať skôr.
7. Žalobca namietal, že v konaní predložil dostatočné množstvo dôkazov o uskutočnení zdaniteľného
plnenia, na pochybnosti správcu dane reagoval návrhmi na doplnenie dokazovania a týmito dôkazmi
boli pochybnosti odstránené, pričom správca dane neprodukoval žiadny dôkaz, že by dodávateľom mal
byť iný subjekt alebo že by služby neboli dodané.

8. Žalobca poukázal na právne závery vyjadrené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn.3Sžf/1/2011,vzmyslektorýchzdôkaznéhobremenažalobcuksplneniuhmotnoprávnychpodmienok
odpočtu DPH nemožno vyvodiť dôkazné bremeno na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, či
subdodávateľov a poukázal aj na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie súvisiace s daňovým
podvodom (vec Optigen, C-354/03, FulccrumElektronics, C-355/03 a Bond House, C-484/03).

9. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. KE-7S/132/2020-55 z 20. augusta
2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodnutie žalovaného a tiež
prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.
10. Správny súd dal za pravdu žalobcovi, keď namietal, že o pretrvávajúcich pochybnostiach správcu

dane sa dozvedel až na konci daňovej kontroly. Uzavrel však, že toto procesné pochybenie nebolo
možné hodnotiť ako pochybenie takej závažnosti, ktoré by malo za následok nezákonnosť rozhodnutia
správcu dane a žalovaného, nakoľko správca dane - zjavne si uvedomujúc uvedené - poskytol žalobcovi
vo vyrubovacom konaní priestor na unesenie dôkazného bremena a vyvrátenie pochybností správcu
dane, keď ním navrhované dôkazy (výsluchy troch svedkov) vo vyjadrení k protokolu z kontroly vykonal.

11. Podľa správneho súdu sa ako rozhodné pre unesenie dôkazného bremena žalobcom o splnení
hmotnoprávnych podmienok odpočtu javili tri svedecké výpovede - dvoch pracovníkov deklarovaného
dodávateľa žalobcu, ktorí sa priamo podieľali na uskutočnení zdaniteľných plnení a potvrdili vykonanie
prác v mene dodávateľa actuelle s.r.o. a bývalého konateľa odberateľa žalobcu Group Agency s.r.o.,
ktorý potvrdil vykonanie a dodanie zdaniteľných plnení žalobcom prostredníctvom jeho subdodávateľa

actuelle s.r.o. Podľa správneho súdu boli tieto dôkazy nesprávne vyhodnotené ako účelové resp.
nič nemeniace na záveroch daňovej kontroly; skutočnosti, že svedkovia nevedeli poskytnúť žiadne
informácie, ktoré by potvrdzovali ich výpoveď, resp. ktoré by mohli byť správcom dane overené (napr.
mená spolupracovníkov, názov subjektu, pre ktorý bola akcia vykonaná, doklady o výplate odmeny za
vykonané práce a pod.) nie sú podľa správneho súdu skutočnosťami spôsobilými a dostačujúcimi k

hodnoteniu týchto svedeckých výpovedí ako účelových.
12. Správny súd ďalej uviedol, že podmienky splnenia práva na odpočet dane majú byť naplnené a
posudzujú sa vždy v konkrétnom vzťahu medzi dvomi zdaniteľnými subjektami, pričom ďalší spôsob
nakladania odberateľa žalobcu so službami, ktoré boli jemu poskytnuté, je vo vzťahu medzi dodávateľom
žalobcu a žalobcom úplne irelevantný. Dôvod spochybňovania svedeckej výpovede bývalého konateľa

odberateľa žalobcu, pre ktorého boli fakturované práce a služby realizované, v zmysle, že svedok
nevedel uviesť ani jedného odberateľa Group Agency s.r.o., pre ktorého boli práce fakturované
dodávateľom BEACH CLUB KOŠICE s.r.o. určené, tak vyhodnotil ako zmätočné.
13. Nakoniec správny súd uviedol, že správca dane aj žalovaný nesprávne hodnotili v neprospech
žalobcu zistenia, že zdaniteľné plnenia boli žalobcom len refakturované (v rovnakej cene ako mu ich

fakturoval dodávateľ), že dodávateľské ani odberateľské faktúry neboli uhradené, či nekontaktnosť
dodávateľa. Tieto skutočnosti neboli spôsobilé v okolnostiach veci zakladať dôvodnú pochybnosť o
neuskutočnení zdaniteľných plnení a dôvodnosť záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom,
čo do preukázania uskutočnenia fakturovaných zdaniteľných plnení. Správny súd zdôraznil, že cena
zdaniteľnýchplneníniejeskutočnosťou,ktorábymohlaspochybniťpoužitieprijatýchzdaniteľnýchplnení

na poskytnutie vlastných zdaniteľných plnení žalobcom pre jeho odberateľa. Úplne bezpredmetné tak
podľa správneho súdu bolo posudzovanie, že žalobca nemal žiaden príjem z dodania služieb (ktoré mu
boli dodané jeho dodávateľom actuelle s.r.o.) svojmu odberateľovi Group Agency s.r.o., čo mu malo byť
kompenzované príjmom zo zabezpečovania baru a nápojov na akcii realizovanej v prospech odberateľaa tiež či žalobca realizoval predaj nápojov z baru pri akcii a uvedené preukázal dokladmi z registračnej
pokladnice.
14. Námietku nevykonania výsluchu svedka p. Hlasného správny súd uzavrel následne ako

bezpredmetnú. S ohľadom na absenciu kvalifikovaného oznámenia pochybností správcu dane v
primeranom čase pred ukončením kontroly správny súd záver o nevyhovení výsluchu tohto svedka
vo vyrubovacom konaní s odôvodnením, že žalobca mohol navrhnúť jeho výsluch už v priebehu
daňovej kontroly, označil ako neakceptovateľný. Osobitne ak bola táto osoba aj vo vyrubovacom konaní
vypočutými svedkami označovaná ako vystupujúca za dodávateľa žalobcu.

15. Správny súd uzavrel, že zistenia a dôkazy, ktorými disponovali správca dane a žalovaný, nedávali
dostatočný podklad pre záver o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH
a neuznanie žalobcom uplatneného práva na odpočet z ním označených zdaniteľných obchodov.
16. K žalobcom uvádzaným rozhodnutiam Súdneho dvora Európskej únie správny súd uviedol, že tieto
sa vzťahujú na nepriznanie práva na odpočet z dôvodu účasti na daňovom podvode, a preto neboli
aplikovateľné na posudzovanú vec.

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
17. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú
sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Navrhol, aby kasačný súd zmenil rozhodnutie
správnehosúduasprávnužalobuzamietolaleboalternatívne,abyzrušilnapadnutýrozsudok správneho

súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
18. Podľa sťažovateľa postupoval správca dane pri výkone daňovej kontroly v súlade so zákonom,
pričom žalobca bol počas daňovej kontroly pasívny, resp. len navonok prejavoval záujem o spoluprácu
so správcom dane, keď reagoval až na opakované výzvy správcu dane na predloženie dokladov - až
na ústnom pojednávaní dňa 21. augusta 2018 predložil účtovníctvo a okrem neho len dodávateľské a

odberateľské faktúry, a to napriek tomu, že daňová kontrola bola začatá už dňa 18. júna 2018. Opísal tiež
ďalšípriebehdaňovejkontrolyazopakoval,žežalobcanepredložilžiadnedôkazyoreálnomuskutočnení
zdaniteľných obchodov.
19. Podľa sťažovateľa správca dane oboznámil žalobcu so svojimi pochybnosťami už vo výzve zo 6.
novembra 2018 a tým preniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Žalobca na ústnom pojednávaní dňa

27. novembra 2018 predložil len zmluvy, ktoré boli všeobecného charakteru, rovnako ako faktúry a
sám nijakým spôsobom neozrejmil priebeh zdaniteľných obchodov; dokonca priznal, že deklarované
služby len refakturoval bez akejkoľvek pridanej hodnoty a dôvodom uzavretia obchodov mal byť príjem
z akcie konanej v priestoroch žalobcu dňa 30. marca 2018 - príjem z predaja nápojov v bare, ktoré mali
byť realizované cez elektronickú registračnú pokladnicu žalobcu. Žalobca však na výzvu správcu dane

predložiť uzávierky z elektronických registračných pokladníc za mesiac marec 2018 a knihu pokladníc
za marec 2018 nereagoval; dôkazné bremeno tak neuniesol.
20.Sťažovateľzdôraznil,žežalobcaokremfaktúrazmlúvnepredložilžiadneinédokladynapreukázanie
uskutočnenia zdaniteľných obchodov, a to napriek tomu, že bol na ich predloženie opakovane vyzývaný.
Žalobca rovnako počas daňovej kontroly nenavrhol žiaden výsluch svedkov, ani neoznačil žiadne osoby,

ktoré mali byť prítomné,resp. sa podieľali na výkone deklarovaných služieb, či už za dodávateľa, žalobcu
alebo odberateľa. Taktiež sa žalobca, ani jeho právny zástupca nezúčastnili ani jedného plánovaného
výsluchu svedkov, a to napriek tomu, že boli o ich termínoch včas upovedomení.
21. Ďalej sťažovateľ namietal, že dôvodom, prečo nemali svedecké výpovede váhu dôkazov
potvrdzujúcich uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov, boli rozpory medzi svedeckými

výpoveďami a vyjadreniami žalobcu, čo správny súd nesprávne posúdil.
22. Sťažovateľ uviedol, že skutočnosti ohľadne neuhradenia faktúr, refakturácie, či nekontaktnosti
dodávateľa nepovažoval za rozhodujúce pre nepriznanie práva na odpočítanie dane z faktúr
vystavených dodávateľom actuelle s.r.o., ale považoval ich za podporné, nepriame dôkazy, ktoré
záver správcu dane a následne aj sťažovateľa podporili. Rozhodujúcim dôvodom pre nepriznanie

práva žalobcu na odpočítanie dane bolo neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu, a tým
nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
23. K výsluchu svedka p. R. uviedol, že správca dane mal záujem už v priebehu daňovej kontroly preveriť
uskutočnenie zdaniteľných obchodov aj prostredníctvom vypočutia osôb, ktoré sa mali podieľať na ich
realizácii, ale žalobca nevedel k osobe p. R. uviesť žiadne kontaktné údaje a zároveň žiadne ďalšie

osoby za spoločnosť actuelle s.r.o., ktoré by sa mali podieľať na výkone zdaniteľných obchodov, počas
daňovej kontroly neuviedol. Sám žalobca a ani ním navrhnutí svedkovia nevedeli uviesť postavenie p.
R. v spoločnosti actuelle s.r.o., na základe čoho správca dane vyhodnotil žiadosť žalobcu o vypočutie
osoby, ktorá nemala žiadny právny vzťah k deklarovanému dodávateľovi, až na konci vyrubovaciehokonania ako prieťahy v konaní a návrhu preto nevyhovel. Podľa sťažovateľa je to správca dane, ktorý
vedie dokazovanie a je na ňom, ktoré dôkazy vykoná, pričom nevykonanie uvedeného dôkazu bolo
správcom dane dostatočne zdôvodnené.

24. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 26. novembra 2024 navrhol kasačnú sťažnosť
zamietnuť. Správny súd podľa žalobcu jasne a správne zdôvodnil svoje závery ku všetkým nastoleným
otázkam.
25. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší
správny súd“) dňa 6. decembra 2024. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do ôsmeho senátu

Najvyššieho správneho súdu, ktorý koná v zložení JUDr. Anita Filová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr.
Rastislav Dlugoš, PhD. a v tomto senáte bola pridelená ako sudkyni spravodajkyni sudkyni JUDr. Anite
Filovej.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
26. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola
podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods.

1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
27. Najvyšší správny súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci
pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po
oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

28. Kľúčovou spornou otázkou, ku ktorej zodpovedaniu bol kasačný súd sťažovateľom vyzvaný, bolo,
či správny súd vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci, ak dospel k?záveru, že zistenia a
dôkazy, ktorými disponovali správca dane a žalovaný - sťažovateľ, nedávali dostatočný podklad pre
záver o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH a neuznanie žalobcom
uplatneného práva na odpočet DPH z ním označených zdaniteľných obchodov.

29. Na úvod kasačný súd poukazuje na to, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi
požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH, (ii)
formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo
oslobodenia od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo
oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva.

30. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový
subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na
odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby
zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných
plnení (čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane

z pridanej hodnoty [ďalej len „Smernica“], ale aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci
Senatex GmbH, C-518/14 z 15. septembra 2016, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 z 3.
septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 z 9. decembra 2021, (bod 24).
Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm.
a) Smernice, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14, bod 29; vo

veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20, bod
24). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej
osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne
(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20, bod 25; vo
veci Ferimet SL, C-281/20 z 11. novembra 2021, body 26 a 27).

31. Platí pritom, že zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre priznanie práva
naodpočetdanejedôvodompreodopretietohtopráva,vprípadenezrovnalostívofaktúre(akoformálnej
podmienky) tomu tak bez ďalšieho nie je (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Paper
Consult z 19. októbra 2017, C-101/16, bod 41; vo veci Ferimet, bod 33; vo veci Senatex, bod 38; vo
veci Kemwater ProChemie, bod 29).

32. Členské štáty Európskej únie sú oprávnené vnútroštátnym právom uložiť daňovým subjektom aj iné
povinnosti, ako tie, ktoré ustanovuje Smernica, za účelom riadneho výberu DPH a na predchádzanie
daňovým podvodom. Takéto opatrenia však nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie
určených cieľov a ich limitom je prísny zákaz uplatňovania takých opatrení, ktoré systematicky
spochybňujú právo na odpočítanie DPH a princíp neutrality DPH ako taký (rozhodnutia Súdneho dvora

Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20, bod 32; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19, bod
44; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 z 21. júna 2012, body 55 - 57, vo veci Senatex GmbH,
C-518/14, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20, bod 28).33. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že
prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na
odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku;

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 z 3. februára 2016, sp. zn.
6Sžfk/7/2016 z 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 z 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie
pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené
doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový
subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,

nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
9Sžfk/1/2019 z 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 z 11. júna 2019, body 49 a 50,
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R
6/2020).
34. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné,

resp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 z 3.
septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi
daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní
dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto
povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),

pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,
teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom

prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti
spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo 14. novembra

2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo 16. decembra 2009).
35. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť
dôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorámáoporuvsprávcomdanezistenýchskutočnostiach
obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení

podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 z 3. septembra 2019).
36. Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie
získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to,
že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy

jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný prihliadať na všetko, čo pri správe daní
vyšlo najavo, aj v prospech daňového subjektu (§ 3 ods. 1 a 3 Daňového poriadku).
37. Je potrebné dodať, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom
subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne
nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo

vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa
snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol
uskutočnený“(rozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.5Sžf/66/2016z31.mája2018,
bod 77).
38. Prenesúc uvedené východiská na práve posudzovanú vec kasačný súd sumarizuje, že v

preskúmavanom prípade bola spochybnená priamo osoba dodávateľa, resp. v konaní nebolo podľa
daňových orgánov dostatočne preukázané, že dodávateľom predmetných služieb bola spoločnosť
deklarovaná žalobcom - spoločnosť actuelle s.r.o. Pochybnosti o splnení hmotnoprávnej podmienky
viažucej sa na osobu dodávateľa a jeho status platiteľa dane boli založené najmä na nasledovných
zisteniach:

- nekontaktnosť?deklarovaného dodávateľa actuelle s.r.o. - bývalí konatelia Štefan Váraljay, ani
Dominika Róthová sa na predvolanie na výsluch svedkov nedostavili a ide o osoby bez trvalého pobytu
a dňa 31. januára 2019 došlo k zmene obchodného mena spoločnosti actuelle s.r.o. na Hidact s.r.o.,
pričom konateľom bol od 22. januára 2019 János Zöld s trvalým pobytom v Maďarsku; k uvedenémukasačný súd poznamenáva, že spoločnosť Hidact s.r.o. medzičasom zanikla - dňa 8. novembra 2024
bola vymazaná z obchodného registra,
- žalobca predložil v konaní iba nasledovné listiny: faktúry, dve zmluvy uzatvorené s actuelle s.r.o.

a zmluvu s Group Agency s.r.o., pričom všetky predložené zmluvy sú iba všeobecného charakteru
bez bližšej špecifikácie a objasnenia zdaniteľných obchodov; k prenájmu reklamných plôch nebola
predložená žiadna zmluva,
- ceny plnení - zdaniteľné plnenia boli žalobcom len refakturované (v rovnakej cene ako mu ich fakturoval
dodávateľ), pričom žalobca nedoložil na preukázanie svojich tvrdení, že príjem mal mať z predaja

nápojov na bare počas uskutočnenej akcie, uzávierky z registračnej pokladnice,
- dodávateľské ani odberateľské faktúry neboli uhradené,
- účelové výpovede svedkov (C. K., S. K., I. D.), ktorí nevedeli poskytnúť žiadne konkrétne a overiteľné
informácie, iba potvrdili vykonávanie prác v mene spoločnosti actuelle s.r.o. (S. K., I. D.) a dodanie prác
spoločnosti Group Agency s.r.o. (C. K.) a zrejmé rozpory v tvrdeniach svedkov a žalobcu.
39. Na úvod kasačný súd konštatuje, že sa nestotožňuje s posúdením správneho súdu, že daňové

orgány nesprávne vyhodnotili výpovede svedkov ako účelové. Správny súd dôvodil, že skutočnosti,
že svedkovia nevedeli poskytnúť žiadne informácie, ktoré by potvrdzovali ich výpoveď, resp. ktoré by
mohli byť správcom dane overené (napr. mená spolupracovníkov, názov subjektu, pre ktorý bola akcia
vykonaná, doklady o výplate odmeny za vykonané práce a pod.) nie sú skutočnosťami spôsobilými a
dostačujúcimi k hodnoteniu týchto svedeckých výpovedí ako účelových. Kasačný súd však dáva do

pozornosti, že v prvostupňovom rozhodnutí (str. 24), aj v rozhodnutí žalovaného (str. 24) daňové orgány,
okrem vyššie uvedenej výčitky ohľadne neposkytnutia bližších informácií zo strany svedkov, poukazujú
aj na zrejmé rozpory vo výpovediach svedkov a vyjadreniach konateľa daňového subjektu - ohľadne
samotného výkonu prác, úhrady odberateľských faktúr, zabezpečovania akcie (faktúra č. 20180304),
dátumu uskutočnenia tejto akcie. Uvedené skutočnosti však správny súd nevzal pri svojom hodnotení

do úvahy.
40. Kasačný súd však v zhode so správnym súdom konštatuje, že záver o nevyhovení výsluchu svedka
M. R. vo vyrubovacom konaní s odôvodnením, že žalobca mohol navrhnúť jeho výsluch už v priebehu
daňovej kontroly, neobstojí. Osobitne, ak bola táto osoba aj vo vyrubovacom konaní vypočutými
svedkami označená ako vystupujúca za dodávateľa žalobcu. Svedok S. K. uviedol, že za spoločnosť

actuelle s.r.o. prišiel do kontaktu s pánom R. (nevedel uviesť jeho pozíciu), dohodol si s ním prácu a
odmenu za ňu (nebola mu vyplatená) a prevzal od neho peniaze na zabezpečenie akcie. Svedok I. D.
uviedol, že brigádnicky pracoval pre spoločnosť actuelle s.r.o., z ktorej poznal M. R., ktorý mu zadával
práce, spolu s p. G. aj práce kontroloval a odmenu za práce v hotovosti dostal od p. R..
41. Za tohto stavu, keď spoločnosť actuelle s.r.o. priamo nepoprela obchody so žalobcom, bývalých

konateľov sa v daňovom konaní nepodarilo vypočuť ako svedkov a ďalšie dôkazy zabezpečené
správcom dane a žalovaným tiež len nepriamo spochybňovali tvrdenia žalobcu (neuhradenie faktúr,
refakturácia plnení, málo konkrétne výpovede svedkov a rozpory v tvrdeniach svedkov a žalobcu, ktoré
mohli byť práve M. R. odstránené, resp. mohol byť objasnený priebeh prác), bol podľa názoru kasačného
súdu relevantný dôkazný návrh žalobcu spočívajúci vo svedeckej výpovedi M. R.. Osobu M. R. totiž

označoval žalobca od počiatku (ústne pojednávanie z 27. novembra 2018), že s ním okrem konateľa
actuelle s.r.o. Štefana Váraljaya jednal, pričom uvádzal, že ho osobne poznal už dlhší čas a uzatvoril
s ním už aj predtým obchody. Navyše táto osoba vyšla aj z výpovedí svedkov ako osoba konajúca za
spoločnosť actuelle s.r.o.
42.Podľanázorukasačnéhosúdupretoneobstojíaniargumentáciasťažovateľa,žeM.R.niejeuvedený

v súvislosti so spoločnosťou actuelle s.r.o. ani v obchodnom registri, ani v informačných systémoch
finančnej správy ako osoba oprávnená konať za spoločnosť, jej spoločník alebo splnomocnený
zástupca, keďže si jeho vzťah k spoločnosti, prípadne jeho oprávnenie konať za ňu, daňové orgány
neoverili. Naopak, opakované uvádzanie osoby M. R. na ústnom pojednávaní a pri výsluchoch svedkov
ako osoby konajúcej za deklarovaného dodávateľa mala pre daňové orgány signalizovať potrebu

vypočutia takejto osoby, a to najmä s ohľadom na možné odstránenie nezrovnalostí medzi výpoveďami
svedkov a tvrdeniami žalobcu a objasnenie priebehu zdaniteľných obchodov.
43. S ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd zastáva názor, že správca dane a žalovaný nateraz
vo vzťahu k obchodom žalobcu so spoločnosťou actuelle s.r.o. formulovali len nepriame a všeobecné
pochybnosti. Žalobca navrhol relevantný dôkaz, ktorý sa priamo týkal formulovaných pochybností -

výsluch M. R.. Správca dane a žalovaný však tento relevantný dôkazný návrh odmietli, čím znemožnili
žalobcovi uniesť v daňovom konaní jeho dôkazné bremeno. V tomto smere preto správca dane
a žalovaný vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pre úplnosť v súvislosti s ďalším
postupom daňových orgánov v predmetnej veci kasačný súd zdôrazňuje, že jeho závery bez ďalšiehoneznamenajú, že žalobcovi musí byť priznané právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr so
spoločnosťou actuelle s.r.o.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
44. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že hoci správny súd
nesprávne posúdil v preskúmavanom konaní vyhodnotenie svedeckých výpovedí zo strany daňových
orgánov, správne právne ustálil, že zistenia a dôkazy, ktorými disponovali daňové orgány v čase
svojho rozhodovania, nedávali dostatočný podklad pre záver o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych

podmienok pre odpočet DPH a neuznanie žalobcom uplatneného práva na odpočet DPH z ním
označených zdaniteľných obchodov. Preto kasačný súd postupom podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť
ako nedôvodnú zamietol.
45. V ďalšom konaní budú daňové orgány postupovať spôsobom načrtnutým kasačným súdom vyššie
(najmä body 40 až 43 tohto rozsudku), vykonajú výsluch M. R. a s ohľadom na jeho výsledky zvážia
prípadnéďalšiedôkaznénávrhyžalobcu.Výsledkydoplnenéhodokazovaniasamostatne,akoajvcelom

kontexte vykonaného dokazovania daňové orgány opätovne zvážia (v kontexte príslušných dôvodov
na prípadné neuznanie daňových oprávnení) a svoje nové závery náležite zdôvodnia. Správca dane a
žalovaný sú pritom viazaní vyjadreným právnym názorom kasačného súdu vrátane potvrdených záverov
správneho súdu (§ 469 SSP).
46. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s?

§ 167 ods. 1 SSP tak, že v kasačnom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov kasačného
konania voči sťažovateľovi - žalovanému, ktorý v kasačnom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa?konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§?175 ods. 2 SSP).
47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení

s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.