Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 14, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/209/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225202937
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1225202937.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr.SilvieHýbelovejaMgr.FedoraBenku,vprávnejvecistarostlivostisúduomaloletédieťa:A.B.,nar.
XX.XX.XXXX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A,
Bratislava, dieťa matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, F. G. B., právne zastúpená: JUDr.
Gabriela Kľačanová, so sídlom Andreja Kmeťa 10511/17, Martin a otca: H. I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom J. XXX, toho času K. XXXX/X, L., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II zo dňa 24. októbra 2025, č.k. 3P/128/2025-10, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že otec je oprávnený stýkať sa s
maloletou A. každú sobotu v párnom kalendárnom týždni v čase od 10:00 hod. do 13:00 hod. a matka
je oprávnená byť pri ich styku prítomná, vo zvyšku napadnuté uznesenie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, v znení: Otec maloletého
dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá“) je oprávnený stretávať sa s maloletou za
prítomnosti matky, každú sobotu v párnom kalendárnom týždni v čase od 10:00 hod. do 13:00 hod..
Miestom začatia a ukončenia styku je bydlisko matky. Otec a matka sú povinní dodržiavať miesto a
čas začatia a ukončenia styku a matka je povinná maloletú na styk s otcom pripraviť. Toto neodkladné
opatrenie je vykonateľné jeho doručením a platí až do právoplatného skončenia konania vo veci samej,

vedeného Mestským súdom Bratislava II pod sp. zn. 3P/18/2025.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 324, § 325, § 329 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), ako aj podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len
CMP). Vecne dôvodil, že otec sa návrhom, doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.09.2025, domáhal
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil jeho styk s maloletou tak, aby sa otec mohol

s maloletou stretávať každý druhý víkend v mesiaci, pričom počas prvých dvoch týždňov by bol styk
realizovaný za prítomnosti matky z dôvodu veku maloletého dieťaťa a následne by sa styk uskutočňoval
bez prítomnosti matky. Ďalej žiadal, aby sa počas letných prázdnin mohol s maloletou stretávať a mať
ju pri sebe v prvých dvoch týždňoch mesiaca júl a v posledných dvoch týždňoch mesiaca august, a
aby počas vianočných sviatkov bola maloletá u otca v jeden rok a v nasledujúci rok u matky, pričom
rovnaký systém striedania by platil aj počas sviatkov Silvestra a s tým, že otec si bude maloletú preberať

a odovzdávať v Žiline a rovnakým spôsobom bude zabezpečené odovzdanie a preberanie maloletej
matkou. Dôvodil, že matka maloletého dieťaťa bez jeho vedomia odišla aj s maloletou z bytu na adrese
K. X, L. a odvtedy mu bráni v styku s maloletou, nekomunikuje s ním a odopiera mu s maloletou
akýkoľvek kontakt. Matka otcovi neposkytla informácie o tom, či maloletá navštevuje škôlku a ak áno,
kde.Vmáji2025muoznámila,žemaloletáho„užnepozná",ažesasňoumôžestretnúťibavprítomnosti
matky. Po tom, čo s týmto súhlasil, nasledovali ďalšie výhovorky. Otec sa pritom o maloletú počas

spolužitia rodičov riadne staral, bol s ňou aj tri mesiace na materskej dovolenke a zabezpečoval jej
všetku potrebnú starostlivosť. Pravidelne prispieva na jej výživu sumou 100 eur mesačne. Poukázal nato, že matke boli v minulosti na základe neodkladného opatrenia Okresného súdu v Žiline odobraté jej
ďalšie dve maloleté deti, pochádzajúce z jej manželstva s B. D.. Počas spoločného života s matkou sa
vyskytli problémy medzi otcom maloletej a maloletými deťmi matky, ktoré ho nerešpektovali, porušovali

hygienické a výchovné zásady a v jednom prípade došlo aj k útoku nožom zo strany neplnoletej G.,
incident bol hlásený na políciu. Deti sa často pohybovali po meste v nočných hodinách. Na základe
uvedeného má otec vážne pochybnosti o schopnosti matky zabezpečiť riadnu výchovu maloletej A..
Otec k návrhu listinné dôkazy nepripojil.

3. Súd prvej inštancie s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia a vyhodnotiac zistené okolnosti
dospel k záveru o dôvodnosti návrhu otca. V prípade úpravy styku maloletého dieťaťa s rodičom, s
ktorým nežije v spoločnej domácnosti, je cieľom procesného inštitútu neodkladného opatrenia výhradne
predbežné zabezpečenie realizácie práva na styk (rodiča aj maloletého dieťaťa) do doby nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia v konaní vo veci samej. Z doposiaľ zisteného skutočného stavu veci mal
súd za osvedčené, že maloletá A., ktorá má aktuálne tri roky, pochádza zo vzťahu rodičov, ktorí spolu

nežijú a toho času sa nachádza vo faktickej osobnej starostlivosti matky, pričom od času odchodu
matky z domácnosti otca v novembri 2024 (vyplýva zo spisu sp. zn. 3P/18/2025) nemá zabezpečený
riadny kontakt s druhým rodičom, jej otcom. Medzi rodičmi panuje nezhoda ohľadom stretávania otca s
maloletou,pričomsúdnymrozhodnutímstykotcasmaloletoudoposiaľupravenýnebol.Maloletá,ktoráje
v útlom veku a jej citové väzby k rodičom sa práve vytvárajú a formujú, tak nemá toho času zabezpečený

pravidelný kontakt s otcom na základe dohody rodičov. Vzhľadom na zistenia súdu o tom, že styk
otca s maloletou sa už dlhší čas nerealizuje, pristúpil súd v záujme ochrany maloletej pred hroziacim
odcudzenímodotcakúpravestykuotcasmaloletouneodkladnýmopatrenímatodočasuprávoplatného
skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, vedeného
pod sp. zn. 3P/18/2025. Súd upravil styk otca s maloletou za prítomnosti matky, každú sobotu v párnom

kalendárnom týždni v čase od 10:00 hod. do 13:00 hod. s tým, že miestom začatia a ukončenia styku je
bydlisko matky. Otec vo svojom návrhu navrhol určiť ako miesto prevzatia a odovzdania maloletej mesto
Žilina, nakoľko však takéto určenie miesta prevzatia je neurčité, súd za miesto začatia a ukončenia styku
určil miesto bydliska matky s tým, že to rodičom nebráni dohodnúť si aj iné konkrétne miesto podľa
ich preferencií. Matke bola zároveň uložená povinnosť maloletú na styk s otcom pripraviť. Pokiaľ ide o

úpravu styku počas leta a vianočných sviatkov, ktorú navrhoval otec, bez ohľadu na skutočnosť, že ani v
tejto časti nebol návrh otca dostatočne určitý, tak aby bola ním požadovaná súdna úprava vykonateľná,
súd v tomto smere nevzhliadol potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletej v režime neodkladného
opatrenia, keďže takáto úprava styku už predpokladá dlhší pobyt maloletej u otca vrátane prespania,
a tým aj vykonanie potrebného dokazovania zameraného na zistenie, či má otec vytvorené podmienky

pre starostlivosť o maloletú v jeho domácom prostredí.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie matka podľa § 365 ods. 1 písm. b),
d) a h) CSP. S rozhodnutím vyslovila nesúhlas, podľa názoru matky na konanie vo veci maloletej je
vecne a miestne príslušný Okresný súd Žilina, nakoľko maloletá sa fyzicky zdržiava a žije s matkou

v F. G. B.. Okrem toho dôvodila tým, že otec maloletej jej vulgárne nadáva, ponižuje ju, má násilné
sklony a má z neho strach. Matka sa ho bojí a nechce sa s ním osobne stretávať, odmieta styk maloletej
s otcom za jej prítomnosti. Nakoľko rodičia majú medzi sebou vážne nezhody a rozpory, ich vzťah
je nepriateľský, matka je za to, aby stretávanie neprebiehalo v prítomnosti oboch rodičov. Otec sa s
maloletou A. dlhodobo nestretáva a je potrebné opätovne obnoviť citové puto medzi otcom a maloletou,

preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a aby stretnutia medzi maloletou a jej
otcomprebiehalinaÚradepráce,sociálnychvecíarodinyŽilina,Referáteporadensko-psychologických
služieb, pred psychologičkou v zmysle jej pokynov. Má za to, že psychológ je treťou osobou, ktorá je
nezaujatá a odborne spôsobilá, a poskytne priestor na vyriešenie niektorých problémov.

5. Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že matka po celý čas len klame, bráni mu v styku
s maloletou a neustále si vymýšľa nezmyselné výhovorky. Poukazoval na existenčné problémy matky,
na jej nevysporiadanú minulosť s ex manželom a problémy ohľadne detí, ktoré s ním má. Ďalej uviedol,
že momentálne pracuje vo Viedni, avšak denne dochádza do L., takže je pravidelne doma na Slovensku
5 krát v týždni a vždy si vie zabezpečiť čas, aby sa mohol venovať dcére, k vyjadreniu priložil ako dôkaz

rozpis o jeho pracovnom týždni. Zdôraznil, že v okolí má dobrú povesť, vždy sa vzorne vedel postarať
o maloletú A. aj o jej matku, s maloletou bol nejaký čas aj na materskej dovolenke. Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu vyslovil súhlas s výrokom súdu prvej inštancie
o úprave styku otca s maloletou. Namieta matkou navrhované stretávanie sa otca s maloletou na Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny za asistencie psychologičky úradu. Asistovaný styk rodiča s maloletým

dieťaťom orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nevykonáva. Súhlasí s námietkou
matky, že na konanie vo veci maloletej je vecne a miestne príslušný Okresný súd Žilina, pričom poukázal
na skutočnosť, že maloletá A. sa fyzicky zdržiava a žije v F. G. B., ako aj matka maloletej, do L. sa matka
presťahovať neplánuje. Záverom konštatoval, že je v najlepšom záujme maloletej, aby sa obnovil vzťah
medzi ňou a otcom.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359, 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na
rozsah a dôvody podaného odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie

je potrebné čiastočne zmeniť.

8. Predmetom konania je neodkladná úprava pomerov rodičov k maloletej A. na čas do rozhodnutia
vo veci samej o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Súd prvej inštancie návrhu
otca čiastočne vyhovel a upravil jeho styk s maloletou za prítomnosti matky každú sobotu v párnom

kalendárnom týždni v čase od 10:00 hod. do 13:00 hod. s tým, že miestom začatia a ukončenia styku
je bydlisko matky.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

11. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

12. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých

orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

13. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

14. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,
rýchla i keď len dočasná úprava právnych ( nielen faktických ) pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie

pochybnosti o jeho potrebe. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je
dôvodom, prečo súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že
by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná,
je ponechaná na úvahu súdu, ktorý musí starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať

pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa
nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý
je prioritný a nadradený akémukoľvek inému záujmu, čo vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa.15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, podaného odvolania, ako aj celého obsahu
spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom

rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe
vykonaných dôkazov dospel ohľadom rozhodujúcich skutočností k správnym skutkovým zisteniam
a správne vyhodnotil potrebu ingerencie súdu do pomerov účastníkov konania formou neodkladnej
úpravy, aj správne nastavil rozsah styku otca s maloletou. Odvolací súd sa so závermi prvoinštančného
súdu v zásade zhoduje, považuje však za potrebné v záujme maloletého dieťaťa čiastočne korigovať

podmienky súdom nastolenej úpravy styku.

16. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti,
maloletá sa toho času nachádza vo faktickej osobnej starostlivosti matky, pričom od času odchodu
matky z domácnosti otca v novembri 2024 nemá maloletá zabezpečený riadny kontakt s otcom. Medzi
rodičmi panuje nezhoda ohľadom stretávania otca s maloletou, styk otca s maloletou doposiaľ upravený

nebol, na Mestskom súde Bratislava II toho času prebieha konanie o návrhu matky na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej, vedené pod sp. zn. 3P/18/2025, ktoré konanie nie je
právoplatne skončené. Súd prvej inštancie preto vzhľadom na zistenie, že styk otca s maloletou sa už
dlhší čas nerealizuje, pristúpil v záujme ochrany maloletej pred hroziacim odcudzením vzťahu maloletej
a otca k úprave styku otca s maloletou neodkladným opatrením a to tak, že upravil styk otca s maloletou

za prítomnosti matky každú sobotu v párnom kalendárnom týždni v čase od 10:00 hod. do 13:00 hod. s
tým,žemiestomzačatiaaukončeniastykujebydliskomatky.Matkezároveňuložilpovinnosťmaloletúna
styk s otcom pripraviť. S takýmto rozhodnutím matka nesúhlasila a proti uvedenému rozhodnutiu podala
odvolanie,vktoromnamietalapredovšetkýmnevhodnosťstretnutíotcasmaloletouzaprítomnostioboch
rodičov, nakoľko rodičia majú medzi sebou vážne nezhody a ich vzťah je nepriateľský a taktiež, že vo

veci rozhodoval miestne nepríslušný súd a vec bola preto rozhodnutá nezákonným sudcom.

17. Pokiaľ ide o odvolací argument matky, že vo veci rozhodoval miestne nepríslušný súd v dôsledku
čoho potom podľa nej vec bola rozhodnutá nezákonným sudcom, tento treba vyhodnotiť ako nedôvodný.
Návrh podal otec na Mestský súd Bratislava II, ktorý je miestne príslušný na prejednanie a rozhodovanie

veci starostlivosti súdu o maloletú A., čo vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k.
12NcP/26/2025 zo dňa 29.09.2025, ktorým tento rozhodol, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava II
spostúpenímmuveci(vedenejnaMestskomsúdeBratislavaIIpodsp.zn.3P/18/2025,pôvodnevedenej
na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 15P/16/2024) Okresným súdom Žilina nie je dôvodný. V danej veci
preto nepochybne rozhodoval miestne príslušný súd a zákonný sudca.

18. Matka ďalej namietala, že sa bojí otca maloletej, ktorý sa k nej údajne správa násilnícky a vulgárne,
preto matka nepovažuje za vhodné, aby stretnutia otca s maloletou prebiehali za prítomnosti oboch
rodičov. Tu treba uviesť, že v prvom rade odvolací súd nemal osvedčené uvedené tvrdenia matky, keďže
táto ich nepodložila žiadnym relevantným dôkazom, ak však matka nechce byť účastná pri styku otca

s maloletou A., odvolací súd nevidel dôvod, pre ktorý by mal matku k prítomnosti na stretnutiach nútiť.
Z obsahu spisu nič nenasvedčuje tomu, že by otec mal byť pre maloletú nebezpečný, alebo že by
starostlivosť o dieťa sám nezvládol. Hoci obsahom spisu je osvedčené, že stretnutia otca s maloletou
dlhšiu dobu neprebiehali a vzhľadom na útly vek dieťaťa tak možno dôvodne usudzovať, že ich vzťahy
sú oslabené a maloletá si ho možno ani už dobre nepamätá, ako správne konštatoval prvoinštančný súd,

to však neznamená, že maloletá s otcom nemôže tráviť čas osamote a je nutná prítomnosť tretej osoby,
ako matka tvrdí v odvolaní (požadujúc prítomnosť psychologičky ÚPSVaR Žilina, referátu poradensko-
psychologických služieb), čo však odvolací súd nepovažuje za dôvodné (odhliadnuc od problémov
s vykonateľnosťou takého rozhodnutia, keďže styk prebieha počas víkendu). Bežne i maloleté deti
vo veku A. rodičia dávajú dočasne varovať opatrovateľkám alebo iným cudzím osobám, nejde o nič

nezvyčajné a s takouto dočasnou starostlivosťou obvykle nemajú deti žiadne problémy, pričom ani
umaloletejA.nebolmatkouosvedčenýanitvrdenýopak.Trebasizároveňuvedomiť,ževdanomprípade
ide o starostlivosť zo strany otca dieťaťa a nie o osobu cudziu. Otec je plnoletou, svojprávnou osobou
a niet dôvodu pochybovať o tom, že je schopný postarať sa o svoje dieťa, obzvlášť berúc do úvahy
dĺžku trvania stretnutí (iba 3 hodiny) a tiež vek maloletej A., v ktorom už dieťa dokáže vyjadrovať svoje

bežné potreby. V zásade platí, že prítomnosť akejkoľvek inej osoby pri ich stretnutiach predstavuje rušivý
element, ktorý bráni budovaniu prirodzených vzťahov medzi rodičom a dieťaťom, keďže ovplyvňuje
a často aj určuje priebeh stretnutí. Preto súd musí dôkladne zvažovať, či je skutočne osvedčená potreba
takéhoto obmedzenia práv rodiča ( tu otca), pričom v danom prípade takáto potreba osvedčená nebola.19. V prejednávanej veci ide o prípad maloletej, ktorá sa s otcom síce od novembra 2024 riadne
nestýkala, avšak v zmysle odvolaním napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu (vykonateľného

jeho doručením) sa s otcom mala stýkať cca od druhej polovice novembra 2025 každú párnu sobotu
od 10:00 hod. do 13:00 hod. za prítomnosti matky a treba teda vychádzať z toho, že maloletá už
absolvovala niekoľko stretnutí s otcom za matkinej prítomnosti, čím došlo k postupnému obnoveniu
ich vzťahov, maloletá by preto nemala mať žiadny vážny problém tráviť čas s otcom osamote. Preto
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že upravil styk otca s maloletou v rovnakom rozsahu

ako bol určený súdom prvej inštancie, považujúc tento rozsah za primeraný a zodpovedajúci zisteným
okolnostiam prípadu aj účelu inštitútu neodkladného opatrenia, avšak odvolací súd pozmenil podmienky
styku tak, že otec sa nemusí stýkať s maloletou výlučne za matkinej prítomnosti, keď súd matke iba
ponechal oprávnenie byť prítomnou pri ich styku. Pre matku teda nejde o povinnosť, ale iba o právo
( možnosť) byť prítomná pri realizácii styku otca s maloletou, nemusí však byť účastná ich stretnutí,
pokiaľ nechce. Ak však bude matka skutočne považovať za potrebné (s prihliadnutím k nastaveniu

maloletej v konkrétny deň), môže byť pri ich styku prítomná či už po celú dobu jeho trvania, alebo môže
zostať s nimi po určitú dobu a potom ponechať otca s maloletou samotných, pričom otec je povinný
prítomnosť matky strpieť. Odvolací súd apeluje na matku, aby si uvedomila rovnocennosť práv oboch
rodičov dieťaťa, a aby rešpektovala nezastupiteľnú úlohu otca ako druhého rodiča v živote maloletej
a vychádzajúc z uvedeného, aby vždy dôkladne zvážila, či je tu skutočne potreba jej prítomnosti pri

stretnutiach otca s maloletou a súčasne v prípade, ak sa stretnutí mieni zúčastniť, je žiadúce aby sa
vyvarovala akéhokoľvek neopodstatneného zasahovania do ich priebehu.

20. Vedený týmito úvahami, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za použitia ust. §
388 CSP pozmenil v časti úpravy styku otca s maloletou tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia

a vo zvyšku napadnuté uznesenie z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. O
trovách konania odvolací súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262 ods. 1
CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

21. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod
nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred

odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).