Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 17, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Svk/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100297
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0724100297.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca

spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso
ako člen senátu vo veci žalobcu: V. M., nar. XX. Q. XXXX, Q. XXXX/XX, W., zastúpeného: JUDr.
Soňa Tóthová, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 55 358 322, Šafárikovo nám. 2, Bratislava, proti
žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, regionálny úrad Nitra,
Novozámocká 3976/67D, Nitra, za účasti ďalších účastníkov: 1. RED_constructor s. r. o., IČO: 52 441
016, Pribišova 47, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou: ius aegis s.r.o., IČO: 36 857 203,
Nedbalova 12, Bratislava, 2. J.. K. H., nar. X. Q. XXXX, Q. XXXX/XX, W., zastúpenej: JUDr. Soňa

Tóthová, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 55 358 322, Šafárikovo nám. 2, Bratislava, 3. J.. Q. A.,
nar. XX. Q. XXXX, T. XX, N., 4. W. M., nar. X. Y. XXXX, T. XX, N., 5. J. V., T. XX, N., o preskúmanie
rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky, z 12. januára 2024, č. OU-NR-
OVBP2-2024/002909-009, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č.
k. 1 S 24/2024-359 z 11. februára 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Návrh ďalšieho účastníka v 1. rade na zrušenie odkladného účinku priznaného kasačnej sťažnosti
žalobcu sa zamieta.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta.
III. Účastníkom konania sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že ďalší účastník v 1. rade je stavebníkom stavby
„Rezidencia KALVÁRKA" na pozemkoch parc. reg. C č. XXXX a XXXX v k. ú. N.. Na západnej strane
týchtopozemkovsanachádzajúpozemkyparc.reg.Cč.XXXXaXXXX,naktorýchjeumiestnenástavba
- rodinný dom a ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkami parc. č. XXXX a XXXX. Výlučnou vlastníčkou

pozemkov parc. reg. C č. XXXX a XXXX a stavby na nich bola od roku 2021 do roku 2023 ďalšia
účastníčka v 2. rade. Ďalší účastníci v 3. až 5. rade sú spoluvlastníkmi pozemkov, ktoré sa nachádzajú
severne od týchto pozemkov.
2. Ešte 25. augusta 2020 mesto Nitra ako stavebný úrad vydalo územné rozhodnutie č. SP
5875/2020-005-Ing. Sá, ktorým pre ďalšieho účastníka v 1. rade na pozemkoch parc. reg. C č. XXXX
a XXXX umiestnilo novostavbu „Nájomné byty Kalvária". Tú tvoril bytový dom (SO 01) s pôdorysom
nepravidelného obdĺžnika s maximálnymi rozmermi 40,16 x 22,21 m, ktorého umiestnenie bolo dané

hranicami týchto pozemkov; mal pozostávať z 2 podzemných podlaží (vrátane parkovacích miest)
a 4 nadzemných podlaží (z nich jedno ustúpené), v ktorých mali byť nájomné byty (jedno, dvoj a
trojizbové). Celková výška bytového domu (atika strechy) od výškovej kóty I. nadzemného podlažia mala
byť 12,8 m. Ďalej novostavbu tvorili spevnené plochy a chodníky (SO 02), verejné dopravné objekty(SO 03), vodohospodárske objekty (SO 04), rozvody elektrickej energie (SO 05), telekomunikačné
rozvody (SO 06) a zrušenie existujúceho plynovodu (SO 07). Podľa výroku tohto rozhodnutia mal byť
bytový dom osadený 0 m od hranice s pozemkom č. XXXX (teda mala byť na hranici s ním), 2,03

m od stavby na tomto pozemku a 1,75 m od hranice s pozemkom č. XXXX. V územnom konaní
jeden z vlastníkov okolitých pozemkov namietol, že nie sú rešpektované rozostupy stavieb podľa § 6
vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu. Stavebný úrad však jeho námietke
nevyhovel, pretože záväzná časť územného plánu mesta Nitra z 22. mája 2003 v znení neskorších

zmien výslovne predpokladala na dotknutých pozemkoch takú dostavbu, aby sa vytvorila kompaktná
uličná zástavba a vznikla plná štítová stena bez stavebných otvorov. Územné rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 29. septembra 2020.
3. Dňa 28. októbra 2020 ďalší účastník v 1. rade požiadal stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia
nataktoumiestnenústavbu.Pretožejehožiadosťnebolaúplná,stavebnýúradmuopakovanepredlžoval
lehotu na odstránenie nedostatkov. Počas stavebného konania tento ďalší účastník 6. decembra 2022

požiadal o zmenu pôvodného územného rozhodnutia z 25. augusta 2020, ktorá spočívala (okrem iného)
vo zvýšení povolenej stavby o jedno podlažie a v zmene odstupov. Účastníčkou konania o tejto zmene
bola aj ďalšia účastníčka v 2. rade a vzniesla aj námietku, že odstup stavby nezodpovedá § 6 vyhlášky
č. 532/2002 Z. z. Ďalší účastník v 1. rade (ako stavebník) predložil stavebnému úradu okrem iného aj
svetlotechnický posudok z 23. januára 2023, podľa ktorého vplyv navrhovanej stavby aj po žiadanej

zmene (zvýšením o jedno nadzemné podlažie) bude zodpovedať príslušným technickým normám na
presvetlenie. Stavebný úrad rozhodnutím zo 7. februára 2023 zmenil pôvodné územné rozhodnutia z
25. augusta 2020 tak, že povolená stavba sa mala nazývať „Rezidencia KALVÁRKA" a mali ju okrem
už umiestnených stavebných objektov 01 až 07 tvoriť prekládka telekomunikačného vedenia (SO 08) a
sadové úpravy (SO 09). Bytový dom (SO 01) mal mať po zmene pôdorysné rozmery 41,9 x 22,7 m a

mal pozostávať z 2 podzemných podlaží a 5 nadzemných podlaží (z nich jedno ustúpené). Od výškovej
kóty I. nadzemného podlažia mal byť po atiku strechy vysoký 17,2 m (a po hornú hranu akustickej
klietky až 19 m). Osadenie od hraníc pozemkov č. XXXX a XXXX sa nemalo meniť, len osadenie od
stavby na pozemku č. XXXX sa malo skrátiť o 3 cm (na presne 2 m). Námietkam ďalšej účastníčky v
2. rade stavebný úrad nevyhovel s v podstate rovnakým odkazom na záväznú časť územného plánu,

ale aj na predložený svetlotechnický posudok. Rozhodnutie o zmene územného rozhodnutia sa stalo
právoplatným 8. marca 2023.
4. Po tomto dátume ďalší účastník v 1. rade riadne doplnil svoju žiadosť o stavebné povolenie, a tak
stavebný úrad 19. apríla 2023 oznámil začatie stavebného konania o povolenie stavby bytového domu
(SO 01) a sadových úprav (SO 09). V oznámení opísal bytový dom v podstate zhodne s výrokom

územného rozhodnutia z 25. augusta 2020 v znení zmeny zo 7. februára 2023 a výslovne uviedol, že
umiestnenie tejto stavby už bolo povolené týmito rozhodnutiami. Ďalej oznámil, že upúšťa od miestneho
zisťovania a ústneho pojednávania, a účastníkov poučil, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť
do 7 pracovných dní od doručenia oznámenia, inak sa na ne neprihliadne. V závere poučil účastníkov o
tom, že do projektovej dokumentácie možno nahliadnuť na stavebnom úrade (s kontaktom na príslušnú

zamestnankyňu) každý pracovný deň v určenom pracovnom čase. Oznámenie bolo doručené ďalšej
účastníčke konania v 2. rade do vlastných rúk 2. mája 2023. Dňa 19. mája 2023 žalobca požiadal, aby aj
jemu bolo doručené toto oznámenie, pretože sa medzičasom stal spoluvlastníkom 19/20-ín pozemkov
parc. reg. C č. XXXX a XXXX, ako aj rodinného domu na nich, a to prevodom od ďalšej účastníčky v
2. rade; vklad jeho vlastníckeho práva do katastra bol pritom povolený 9. mája 2023. Stavebný úrad

vyhovel tejto žiadosti a žalobca si už vydané oznámenie o začatí stavebného konania prevzal 12. júna
2023. Dňa 31. mája 2023 ďalšia účastníčka v 2. rade nazrela do spisu stavebného úradu, nie je v ňom
však záznam o tom, že by doň nazrel žalobca.
5. Dňa 21. júna 2023 (teda na siedmy pracovný deň od prevzatia oznámenia) žalobca podal stavebnému
úradu námietky, že svetlotechnický posudok z 23. januára 2023 nevyhodnocoval presvetlenie všetkých

okien, že sa neskúmalo, či navrhovaná stavba neohrozí statiku vedľajších stavieb, že ohrozuje pohodu
bývania, ale tiež, že jej povolenie odporuje verejnému záujmu (chýbajúce stanovisko orgánu životného
prostredia, skúmanie hlukového zaťaženia, aktuálnosť pôvodných záväzných stanovísk po zmene
územného rozhodnutia) a územnému rozhodnutiu; zároveň požiadal o predĺženie pôvodnej lehoty na
uplatnenie námietok. Dňa 23. júna 2023 právna zástupkyňa žalobcu požiadala o možnosť nahliadnuť

do spisu stavebného konania a 14. júla 2023 žalobca doplnil svoje námietky. V doplnení zdôraznil, že
stavba nevyhovuje požiadavkám požiarnej bezpečnosti, kvôli malému odstupu znižuje hodnotu jeho
nehnuteľnosti, že svetlotechnický posudok je nesprávny, že nie je náležite posúdený vplyv na okolité
stavby a že nie sú dodržané podmienky územného rozhodnutia (napr. dohoda s cirkvou o riešeníchrámu). Napriek týmto námietkam stavebný úrad stavebným povolením z 11. augusta 2023 povolil
stavbu „Rezidencia KALVÁRKA" v rozsahu bytového domu (SO 01) a sadových úprav (SO 01), ktorá sa
mala osadiť podľa právoplatného zmeneného územného rozhodnutia; zároveň nevyhovel námietkam

žalobcu z 12. júna 2023. Na odôvodnenie zdôraznil, že navrhnutá stavba je v súlade s územným
rozhodnutím a územným plánom. Záväzné stanoviská dotknutých orgánov boli podľa neho vydané už
v konaní o zmene územného rozhodnutia. K možným rizikám pre statiku susedných stavieb odkázal na
predložený projekt zakladania stavby. Zdôraznil tiež, že záväzné stanoviská orgánov ochrany životného
prostredia a hasičského a záchranného zboru boli súhlasné a Dopravný úrad len upozornil na riziká

plánovaného heliportu fakultnej nemocnice. Na námietky, ktoré žalobca podal 14. júla 2023, stavebný
úrad neprihliadol, pretože boli podané po lehote určenej podľa § 61 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom do 31. marca 2024.
6. Žalobca v odvolaní namietol, že stavebný úrad nereagoval na jeho žiadosť o predĺženie lehoty, a
preto porušil jeho procesné práva. Námietky podané 14. júla 2023 nepovažoval za nové námietky, ale
len na podporenie pôvodných námietok novými argumentami a dôkazmi. Postup stavebného úradu

podľa neho odporoval § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov, pretože mu nedal riadnu možnosť obhajovať sa. Stavebné povolenie považoval
tiež za nedostatočne odôvodnené a zotrval na názore, že umiestnenie stavby nevyhovuje podmienkam
§ 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. K odvolaniu pripojil technickú správu o vplyve navrhovanej stavby na
presvetlenie rodinného domu na pozemku parc. č. XXXX. Okresný úrad v Nitre, odbor výstavby a bytovej

politiky, však preskúmavaným rozhodnutím z 12. januára 2024 zamietol toto odvolanie. Na odôvodnenie
uviedol, že nezistil žiadne okolnosti, ktoré by bránili vydaniu stavebného povolenia. Stavebný úrad
riadne vysvetlil, prečo neprihliadol na neskoršie námietky - boli totiž podané po určenej lehote, takže
ich zohľadneniu bráni koncentrácia konania. Rovnako ani v odvolacom konaní nemohol prihliadnuť
na námietky, ktoré účastník mohol uplatniť v prvostupňovom konaní. Predloženú technickú správu

nevypracovala oprávnená osoba, a preto ju okresný úrad nebral do úvahy. Umiestnenie povoľovanej
stavby bolo právoplatne vyriešené územným rozhodnutím, jej vplyv na preslnenie žalobcovho rodinného
domu posúdil svetlotechnický posudok znalca, žalobca jeho závery nenapadol a stavebnému úradu
neprislúchalo spochybňovať jeho závery. Ďalšími odvolacími námietkami, ktoré žalobca neuplatnil v
stavebnom konaní, sa potom okresný súd nezaoberal.

7. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. 1 S 24/2024-359 zamietol žalobcovu správnu žalobu. Na
odôvodnenie uviedol, že v stavebnom konaní stavebný úrad posudzuje splnenie podmienok pre vydanie
stavebnéhopovoleniapodľa§62ods.1zákonač.50/1976Zb.aďalšíchpredpisov,pričom§62ods.4cit.
zák. ustanovuje dôvody, kedy jeho vydanie možno zamietnuť. V tomto konaní sa uplatňuje koncentračná
zásada, a tak možno námietky uplatniť len v určitej lehote. Podľa správneho súdu stavebný úrad aj

okresný úrad konali v súlade s § 62 cit. zák., keď nezistili dôvody na nevydanie stavebného povolenia,
pretože projektovú dokumentáciu vyhotovila oprávnená osoba, záväzné stanoviská neboli v rozpore a
stavbabolavsúladesúzemnýmplánom.Žalobcovenámietkyprotipovaheazáveromsvetlotechnického
posudku podľa správneho súdu patrili do územného konania, pretože v ňom sa posudzovalo, či
umiestnenie stavby nezaťažuje okolie nad prípustnú mieru. Svetlotechnický posudok z 23. januára 2023

bol aj podkladom pre vydanie rozhodnutia zo 7. februára 2023, v ktorom stavebný úrad ustálil, že
umiestnenie stavby zodpovedá zákonným hľadiskám. Požiadavky na výškové a polohové umiestnenie
stavieb vrátane odstupov podľa § 34 až 39a zákona č. 50/1976 Zb., ako aj § 4 a 6 vyhlášky č. 532/2002
Z. z. sa určujú v územnom rozhodnutí, a preto sa v stavebnom konaní nemohlo prihliadať na námietky
žalobcu ohľadom preslnenia jeho domu. Zhodné námietky pritom ďalšia účastníčka v 2. rade uplatnila

už v územnom konaní, kde na ne stavebný úrad reagoval. Nemusel sa teda zaoberať podobnými
žalobcovými námietkami, a preto ani okresný úrad nemusel prihliadať na predloženú technickú správu.
Podľa správneho súdu stavebný úrad neporušil žalobcove procesné práva, keď neakceptoval jeho
žiadosť o predĺženie lehoty, pretože by to odporovalo účelu koncentrácie. Žalobca počas celej lehoty
nenahliadol do spisu, požiadal o to až v posledný deň, keď podal námietky. Na predĺženie lehoty nemal

nárok a nepreukázal, že by jeho prípad bol hodný osobitného zreteľa. Na výčitku, že stavebné konanie
sa malo prerušiť, lebo prokurátor podal protest proti územnému rozhodnutiu, správny súd odpovedal
odkazom na rozhodnutie okresného úradu z 23. februára 2024, ktorý zastavil konanie o proteste kvôli
jeho späťvzatiu. Na záver dodal, že namiesto okresného úradu podľa § 180 ods. 1 až 3 SSP konal
so žalovaným, pretože naň prešiel výkon štátnej správy z okresného úradu, odboru výstavby a bytovej

politiky.
II.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej8. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa zruší
preskúmavané rozhodnutie. Na úvod sťažnosti navrhol, aby jej kasačný súd priznal odkladný účinok.
Ďalej možno jeho argumentáciu zhrnúť do troch okruhov: (1) Podľa výpisu z listu vlastníctva nadobudla

17. decembra 2024 pozemky č. XXXX a XXXX namiesto ďalšieho účastníka v 1. rade iná osoba (NOVÝ
HÁJ s. r. o., IČO: 55 722 831). Správny súd tak umožnil v konaní účasť niekomu, kto už nemal procesnú
subjektivitu, čo napĺňa dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. b) a f) SSP. (2) Žalobca zopakoval svoj názor,
že stavebný úrad mal lehotu na podanie námietok v stavebnom konaní určiť tak, aby účastníci mohli
účinne uplatniť svoje procesné práva v zmysle § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Nesúhlasil so správnym

súdom, že lehota sedem dní je vždy primeraná a jej predĺženie je možné len výnimočne. Aj v konaní
pred súdom má žalovaný k dispozícii 30 dní na vyjadrenie, a preto sedemdňovú lehotu na vyjadrenie
k dokumentácii, ktorá má 800 strán, považoval za neprimeranú. Nerešpektovanie neskôr predloženého
odborného posudku kladie na účastníka neprimerané nároky na zaobstaranie odborných posudkov v
krátkej lehote. Navyše, správny súd nevysvetlil, podľa akých kritérií sa má posudzovať možnosť jej
predĺženia. (3) Žalobca naďalej zastáva názor, že stavebný úrad musí vždy skúmať, či dokumentácia

stavby spĺňa požiadavky kogentných právnych noriem (v rámci toho napr. § 6 ods. 1, § 16 ods. 1 a § 17
ods.2vyhláškyč.532/2002Z.z.).Opačnývýkladodporujeustanoveniu§62ods.1písm.b)a§62ods.4
zákona č. 50/1976 Zb. Správny súd pritom bezdôvodne odmietol jeho argumentáciu českou judikatúrou.
9. Žalovaný navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť. Zánik procesnej subjektivity ďalšieho účastníka
nemôže viesť k zastaveniu konania, a preto nezakladá vadu podľa § 440 ods. 1 písm. b) SSP. Právo

účastníka na realizáciu práv v správnom konaní môže byť obmedzené lehotami a na ich predĺženie
nie je nárok. Podľa žalovaného nemožno porovnávať lehotu v správnom a súdnom konaní. Napadnutý
rozsudok je odôvodnený súladne s § 139 ods. 2 SSP. Súd neodmietol českú judikatúru preto, že je
česká, ale preto, že sa vzťahovala k norme, ktorá v slovenskom právnom poriadku nie je.
10. Ďalší účastník v 1. rade tiež navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť. Na úvod objasnil, že hoci pozemky

pod stavbou previedol na spoločnosť NOVÝ HÁJ s.r.o., naďalej zostal stavebníkom. Zmyslom určenia
lehoty na podanie námietok je zabezpečenie plynulosti konania. Stavebný úrad postupoval v súlade s
§ 61 ods. 2 a 3 zákona č. 50/1976 Zb., oznámil účastníkom upustenie od miestneho zisťovania a určil
im lehotu na vyjadrenie. Žalobca ho podal v posledný deň bez toho, aby vôbec nahliadol do spisu, a
až v tento deň požiadal o nahliadnutie. Ďalší účastník v 1. rade tiež zdôraznil, že žalobca bol „tieňovým

účastníkom" aj v územnom konaní cez ďalšiu účastníčku v 2. rade. K tvrdeniu, že stavebný úrad sa
má zaoberať splnením požiadaviek z kogentných noriem, ďalší účastník v 1. rade upozornil, že žalobca
nikdy nepreukázal žiadnu ujmu, ktorá mu mala vzniknúť, pretože námietky, ktoré vznášal v stavebnom
konaní, patrili do územného konania. Územné rozhodnutie z 25. augusta 2020 v znení zmeny zo 7.
februára 2023 konštatovalo, že stavba vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu.

11. Počas kasačného konania zaslal konateľ ďalšieho účastníka v 1. rade na emailové adresy členov
senátu emailové podanie s pripojenými fotografiami staveniskami. Pretože však v kasačnom konaní
zásadne nemožno vykonávať dokazovanie (arg. ex § 441 SSP), kasačný súd na toto podanie nebral
zreteľ.
12. Ďalší účastníci v 2. až 5. rade sa k riadne doručenej kasačnej sťažnosti nevyjadrili.

III.
Posúdenie veci kasačným súdom
13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym
súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453

ods. 2 SSP).
A. K odkladnému účinku a jeho zrušeniu
14. Kasačný súd uznesením sp. zn. 7 Svk 21/2025 z 24. septembra 2025 priznal kasačnej sťažnosti
odkladný účinok, pretože žalobcovi ako spoluvlastníkovi susediaceho pozemku by hrozila závažná ujma
vybudovaním stavby podľa stavebného povolenia, ak by sa to neskôr ukázalo ako nezákonné. Ďalší

účastník v 1. rade v reakcii na to navrhol zrušiť toto uznesenie, ktoré považoval za „devastačné".
Zopakoval svoju argument, že stavba je vo verejnom záujme, pretože sa v danej lokalite zveľadí a zvýši
úroveň bývania. Nesúhlasil ani s tým, že by žalobcovi hrozila závažná ujma, a vytkol tunajšiemu súdu,
že na odstup oboch stavieb aplikoval ustanovenia § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktoré sa týka rodinných
domov. Rovnako považoval uznesenie kasačného súdu za nedostatočne odôvodnené. Kasačný súd

napriek tomu nevidel dôvod na zrušenie uvedeného uznesenia. Už v jeho odôvodnení vysvetlil, že
§ 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. neaplikoval priamo, ale v ňom uvedené odstupy považoval za výraz
všeobecne akceptovateľných najmenších odstupov na účely posúdenia, či stavba môže alebo nemôže
predstavovať ujmu pre vlastníkov susediacich nehnuteľností (vrátane ujmy na súkromí). Nevylúčil, žev konkrétnej veci môže byť zákonným aj iný odstup, to je však predmetom skúmania vo veci samej,
nie pri priznaní odkladného účinku. Pri vážení záujmov žalobcu a ďalšieho účastníka v 1. rade videl
hrozbu závažnej ujmy v postavení stavby v takejto blízkosti na základe stavebného povolenia, ktoré by

bolo neskôr zrušené pre nezákonnosť. To, že stavebný úrad skúma pri povolení stavby verejný záujem,
znamená len toľko, že stavba mu neodporuje, ale nie, že stavba je jeho prejavom. Rovnako by totiž mohli
verejným záujmom v danej lokalite zodpovedať aj iné stavby. Vzhľadom na to kasačný dôvod nezistil
dôvod na zrušenie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.
B. K námietke zániku procesnej subjektivity ďalšieho účastníka v 1. rade

15. Podľa § 35 ods. 1 SSP má procesnú subjektivitu v prvom rade ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti. Ďalší účastník v 1. rade je právnickou osobou - obchodnou spoločnosťou, a preto má podľa
§ 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť na práva a povinnosti, a to podľa § 19a ods. 2 Obč.
zák. a § 62 ods. 1 Obchodného zákonníka zásadne od okamihu zápisu do obchodného registra. Stráca
ju spravidla zánikom, ku ktorému podľa § 20a ods. 2 Obč. zák. a § 68 ods. 1 Obch. zák. dochádza
výmazom z obchodného registra. Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti ani netvrdí, že by bol ďalší

účastník v 1. rade vymazaný z obchodného registra, a o ničom takom nesvedčia ani verejne dostupné
údaje (www.orsr.sk). Preto neobstojí námietka, že správny súd konal s niekým, kto nemal procesnú
subjektivitu. Naopak, zdá sa, že žalobca si zamieňa procesnú subjektivitu s procesnou legitimáciou. Tá
je však u ďalšieho účastníka podľa § 32 ods. 1 a 3 písm. a) SSP založená tým, že bol účastníkom toho
administratívneho konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Podľa § 59 písm. a) zákona

č. 50/1976 Zb. je účastníkom stavebného konania vždy stavebník, teda osoba, ktorá podľa § 58 ods.
1 cit. zák. žiada o stavebné povolenie. Podľa zisteného skutkového stavu v prerokúvanej veci ďalší
účastník v 1. rade bol ako stavebník účastníkom stavebného konania. Pretože nebol účastníkom ako
vlastník dotknutého pozemku alebo stavby [§ 59 písm. b) cit. zák.], nemal prevod pozemkov, na ktorých
má povoľovaná stavba stáť, sám osebe vplyv na jeho postavenie stavebníka a tým ani na postavenie

ďalšieho účastníka podľa § 32 ods. 1 a 3 písm. a) SSP v súdnom konaní.
C. K otázke primeranosti lehoty na podanie námietok
16. Najpodstatnejšou sťažnostnou námietkou je, že správny súd zle posúdil primeranosť lehoty, ktorú
stavebný úrad určil účastníkom na uplatnenie námietok. Správny súd však vo svojom rozsudku vcelku
zrozumiteľne vysvetlil, že v prerokúvanej veci sa žalobcove námietky týkali takých okolností, ktoré už boli

právoplatne vyriešené v územnom konaní, a preto lehota sedem pracovných dní (teda nie týždeň) bola
primeraná. Navyše, pri hodnotení toho, či táto lehota mohla mať za následok porušenie procesných práv,
prihliadol aj na správanie samotného žalobcu, ktorý sa počas nej ani len nepokúsil oboznámiť s obsahom
dokumentácie stavebného úradu, ale žiadosť o nahliadnutie do nej podal až v posledný deň. Správny
súd teda správne uvažoval správne, že podľa § 191 ods. 1 SSP môže zrušiť preskúmavané rozhodnutie

okresného úradu len vtedy, ak je naplnený niektorý z dôvodov uvedených v tomto ustanovení. Podľa
písmena g) cit. odseku takým dôvodom je, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánomverejnejsprávy,ktorémohlomaťzanásledokvydanienezákonnéhorozhodnutiavovecisamej.
Nepostačuje teda akékoľvek, ale len podstatné porušenie procesných ustanovení, ktoré navyše musí
byť kauzálne pre nezákonnosť výsledného rozhodnutia (porov. zhodne napr. rozsudok tun. súdu sp. zn.

7 Svk 15/2024 alebo 7 Ssk 33/2024). Preto sa musí najskôr skúmať, či postup orgánu verejnej správy
porušil ustanovenia o konaní pred ním a či takéto porušenie je podstatné, a následne, či mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
17. Na základe § 18 ods. 2 Spr. por., ktorý sa podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. použije aj v stavebnom
konaní, je stavebné konanie začaté dňom, keď žiadosť o vydanie stavebného povolenia (§ 58 ods. 1

cit. zák.) došla stavebnému úradu. Ustanovenie § 61 ods. 1 cit. zák. potom ukladalo, aby stavebný
úrad do siedmich dní odo dňa, kedy je žiadosť úplná, oznámil začatie stavebného konania (okrem
iného) všetkým známym účastníkom a upozornil ich, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri
ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Začatie konania sa podľa § 61 ods. 3 prvej vety musel
účastníkom oznámiť najmenej sedem pracovných dní pred konaním ústneho pojednávania. Podľa §

61 ods. 2 cit. zák. mohol stavebný úrad upustiť od ústneho pojednávania, ak sú mu známe pomery
staveniska a žiadosť mu poskytuje dostatočný podklad. Pre tento prípad musel podľa § 61 ods. 3
druhej vety cit. zák. určiť, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorniť ich, že na neskoršie
podané námietky sa neprihliadne. Citované ustanovenie tak (na rozdiel od ustanovenia § 36 ods. 2
cit. zák., použiteľného pre územné konanie) neustanovuje žiadnu minimálnu lehotu, ktorú by stavebný

úrad mal určiť. Len systematickým výkladom bolo možné dovodiť, že ak sa má začatie konania s
ústnym pojednávaním oznámiť najneskôr sedem pracovných dní pred jeho konaním, účastníkovi sa má
poskytnúť aspoň sedem pracovných dní na prípravu jeho námietok.18. Z toho možno usudzovať, že aspoň takú istú lehotu mal mať účastník aj vtedy, keď sa ústne
pojednávanie nekoná. Pretože však zákon minimálnu lehotu nenormuje, nemožno bez ďalšieho
uzavrieť, že určenie dokonca kratšej lehoty bolo porušením ustanovenia o konaní, teda § 61 zákona

č. 50/1976 Zb. Na základe toho tak vo výsledku možno súhlasiť so správnym súdom, že posúdenie, či
poskytnutá lehota je dostatočná alebo jej dĺžka porušuje ustanovenia o konaní a mohla mať za následok
nezákonnosť stavebného povolenia, bolo výsledkom posúdenia konkrétnych okolností prípadu. Pokiaľ
však bola určená lehota sedem pracovných dní a viac (teda toľko, koľko by účastník mal na prípravu na
ústne pojednávanie), potom by jej dĺžka mohla byť dôvodom nezákonnosti podľa § 191 ods. 1 písm. g)

SSP, len keby sa zistilo, že v konkrétnom konaní celkom zjavne nebolo možné v tejto lehote oboznámiť
sa s predloženou dokumentáciou a pripraviť kvalifikované námietky. V tu prerokúvanej veci sa však
kasačný súd stotožňuje so správnym súdom, že celkový priebeh konania a postup žalobcu nesvedčia
o tom, že išlo o taký prípad.
19. Hneď skraja treba zdôrazniť, že v prerokúvanej veci nebolo stavebné konanie spojené s územným
konaním v zmysle § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb., ale obe konania prebiehali osobitne a o

umiestnení stavby bolo rozhodnuté územným rozhodnutím z 25. augusta 2020, neskôr zmeneným
rozhodnutím zo 7. februára 2023. Takto zmenené územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 8.
marca 2023. Účastníkom konania pri jeho zmene bola aj ďalšia účastníčka v 2. rade (ako vtedajšia
výlučná vlastníčka pozemkov parc. č. XXXX a XXXX a rodinného domu na nich), ktorá v ňom vzniesla
aj námietku proti umiestneniu stavby „Rezidencia KALVÁRKA". Stavebný úrad jej však rozhodnutím

zo 7. februára 2023 nevyhovel. V jeho výroku pritom dostatočne jasne vymedzil výškové a polohové
umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku. Okrem toho vymedzil základné charakteristiky
stavby, najmä jej rozmery a počet a funkčné určenie podlaží. Odôvodnení tohto rozhodnutia presne
vypočítavalo podklady, z ktorých stavebný úrad vychádzal. Podľa § 40 ods. 4 cit. zák. je územné
rozhodnutie záväzné aj pre právnych nástupcov účastníkov územného konania. Takto právoplatne

vydané a zmenené územné rozhodnutie bolo teda záväzné pre ďalšiu účastníčku v 2. rade ako
účastníčku konania; nadobudnutím podielu na dotknutých pozemkoch od nej sa žalobca stal jej právnym
nástupcom a územné rozhodnutie sa tým stalo záväzné aj preňho.
20. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. sa v stavebnom konaní neprihliada na pripomienky a
námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní. Citované ustanovenie je formulované

pasívne, nie aktívne, a preto aj právny nástupca účastníka územného konania musí akceptovať, že je
vylúčený s námietkami, ktoré uplatnil alebo mohol uplatniť jeho predchodca (porov. podobne rozsudok
tun. súdu sp. zn. 8 Sžk 41/2020). Nezodpovedá tak celkom pravde, že v lehote siedmich pracovných
dní sa od žalobcu očakávalo preštudovanie 800 strán dokumentácie. Keďže námietky, ktoré k nej mohol
uplatniť v územnom konaní, boli už zásadne vylúčené, v skutočnosti postačovalo, aby si preveril, či

stavbaopísanávžiadostiostavebnépovoleniesalíšiodjejvymedzeniavúzemnomrozhodnutí,aabysa
podrobne oboznámil najmä s tou časťou dokumentácie, ktorá buď vôbec nebola predložená v územnom
konaní alebo sa odvtedy zmenila. Ani kasačnému súdu neušlo, že podstatné vlastnosti navrhovanej
stavby boli opísané už v oznámení o začatí stavebného konania a už na ich základe si žalobca mohol
urobiť obraz o tom, či došlo alebo nedošlo k zmenám oproti územnému rozhodnutiu. Hneď v okamihu

doručenia tohto oznámenia (12. júna 2023, čo bol pondelok) mohol žalobca kontaktovať stavebný úrad
(kontaktné údaje boli uvedené v oznámení) a žiadať o termín nahliadnutia do dokumentácie. Pokiaľ by
pri takomto nahliadnutí zistil, že rozsah dokumentácie, ktorú treba preštudovať v stavebnom konaní,
presahuje možnosti tejto lehoty, potom mohol tieto dôvody konkrétne a adresne vysvetliť vo svojej
žiadosti o jej predĺženie.

21. Ako však zdôraznil už správny súd, žalobca sa v určenej lehote ani len nepokúsil o nahliadnutie
do spisu a oboznámenie sa s ním. Naopak, až v posledný deň určenej lehoty podal námietky prakticky
obsahovo zhodné s námietkami, ktoré ďalšia účastníčka v 2. rade vzniesla už v územnom konaní.
Tie sa týkali v podstate len odstupu povoľovanej stavby od rodinného domu súp. č. XXX, jej vplyvu
na presvetlenie a preslnenie a polemiky so svetlotechnickým posudkom z 23. januára 2023. Tento

svetlotechnický posudok bola však už podkladom zmeny územného rozhodnutia zo 7. februára 2023,
a preto proti nemu mohla namietať už ďalšia účastníčka v 2. rade najneskôr v odvolaní proti nemu.
V takto podaných námietkach žalobca len „preventívne" s veľmi všeobecným odôvodnením požiadal
o predĺženie určenej lehoty. Ako uviedol aj správny súd, ani zákon č. 50/1976 Zb., ani Správny
poriadok nepriznávajú účastníkovi konania právny nárok na predĺženie lehoty určenej podľa § 61

ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. (porov. rozdielnu úpravu pre dotknuté orgány v ustanovení § 61 ods.
6 cit. zák.). Rovnako neukladajú stavebnému úradu osobitne upovedomovať účastníka o dôvodoch
nepredĺženia, ani nezachovávajú lehotu už tým, že sa v posledný deň podá žiadosť o jej predĺženie.
Následky tohto postupu stavebného úradu možno znova hodnotiť len z hľadiska § 191 ods. 1 písm. g)SSP, teda či mohol mať za následok nezákonnosť rozhodnutia. Ak žalobca v posledný deň lehoty na
podanie námietok požiadal o jej predĺženie bez toho, aby sa vôbec pokúsil oboznámiť s existujúcou
dokumentáciou a predstaviť stavebnému úradu konkrétne dôvody, kvôli ktorým pôvodná lehota nestačila

na jej preštudovanie a na riadne uplatnenie námietok (v rozsahu, v akom sú prípustné, porov. cit. §
61 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.), potom nemožno stavebnému úradu vyčítať, že na jej predĺženie
nevidel dôvod a na neskôr uplatnené námietky neprihliadal. Koniec koncov, žalobca v odvolaní tvrdil, že
pripomienky doplnené 14. júla 2023 nie sú novými námietkami, ale len podrobnejším odôvodnením tých
skorších. Preto postup stavebného úradu a žalovaného neodôvodňoval zrušenie ich rozhodnutí podľa

§ 191 ods. 1 písm. g) SSP.
D. K otázke rozsahu posúdenia v stavebnom konaní
22. K názoru žalobcu na potrebu vždy skúmať náležitosti podľa vyhlášky č. 532/2002 Z. z. treba
zdôrazniť, že táto vyhláška upravuje (okrem iného) všeobecné technické požiadavky na výstavbu.
Tieto požiadavky podľa § 43e zákona č. 50/1976 Zb. určujú požiadavky na územno-technické riešenie
výstavby, stavebnotechnické a účelové riešenie stavieb, podľa ktorých sa postupuje pri umiestňovaní,

projektovaní, povoľovaní, uskutočňovaní, kolaudovaní, užívaní a odstraňovaní stavieb. Preto sa otázka,
či stavba vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu, preskúmava tak v územnom
konaní (porov. § 37 ods. 2 cit. zák.), ako aj v stavebnom konaní [§ 62 ods. 1 písm. b) cit. zák.]. Zároveň v
stavebnom konaní podľa § 62 ods. 1 písm. a) cit. zák. stavebný úrad skúma, či projektová dokumentácia
spĺňa podmienky územného rozhodnutia. Podobne z § 62 ods. 4 cit. zák. plynie, že žiadosť o stavebné

povolenie sa zamietne, ak stavba môže ohroziť verejné záujmy a oprávnené záujmy účastníkov vo
väčšomrozsahu,nežsapočítalovúzemnomrozhodnutí.Ztýchtoustanovenítakvyplýva,žeprávoplatné
územné rozhodnutie je pre stavebný úrad záväzným podkladom pre vydávanie stavebného povolenia,
a aj preto už cit. ustanovenie § 61 ods. 1 neprípúšťa uplatňovanie námietok, ktoré boli alebo mohli byť
uplatnené v územnom konaní. Tento názor je súčasťou stabilnej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu

(porov. napr. rozsudky sp. zn. 4 Sžk 37/2019, 8 Sžk 16/2021 alebo 1 Svk 45/2023).
23. Podľa kasačného súdu uvedené ustanovenia znamenajú, že tie všeobecné technické požiadavky
na výstavbu, ktoré sa preskúmali a vymedzili právoplatným územným rozhodnutím, sa zásadne nemôžu
opätovne preskúmavať a určovať v stavebnom konaní. Medzi ne patria najmä požiadavky na odstupy
stavieb v zmysle § 6, ale aj ďalšie požiadavky, ktoré priamo súvisia s umiestnením navrhovanej stavby,

napríklad posúdenie jej interakcie s existujúcou zástavbou z hľadiska svetelných pomerov v zmysle §
17 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Výnimočne by sa raz určené požiadavky mohli v stavebnom konaní znova
preskúmať vtedy, ak by z projektovej dokumentácie pre toto konanie vyplývali také nové vlastnosti alebo
vplyvy stavby, ktoré neboli známe alebo zohľadnené v stavebnom konaní. Mohlo by ísť napríklad o
umiestneniestavebnýchotvorov,použitiestavebnýchmateriálov,ktorébyosobitnelomilisvetlo,dažďovú

vodu, inak vplývali na okolité prostredie a pod., a v ich dôsledku by pôvodne určené odstupy stavieb
nevyhovovali. V prerokúvanej veci však žalobca svoju námietku o nedostatočnom presvetlení, resp.
preslnení jeho domu neodôvodňoval žiadnymi takýmito okolnosťami, ale všeobecne výškou a polohou
povoľovanej stavby. Tieto parametre však boli preskúmané v územnom konaní a následne záväzne
určené právoplatným územným rozhodnutím, a preto nemohli byť v tomto rozsahu znova posudzované

v stavebnom konaní. Navyše, rovnako ako v územnom konaní aj v stavebnom konaní išlo o skutočnosti
posudzované tým istým svetlotechnickým posudkom, čo takisto jasne naznačuje ich totožnosť.
IV.
Záver
24. Na základe uvedených dôvodov kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná. Preto ju kasačný súd

podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. Ešte predtým však zamietol nedôvodný návrh
ďalšieho účastníka v 1. rade na zrušenie jej odkladného účinku.
25. O trovách účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca
vo veci úspech nemal a žalovaný ho síce mal, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, aby sa mu
priznal nárok na ich náhradu. Podanie vyjadrenia ďalšieho účastníka ku kasačnej sťažnosti nemožno

podľa ustálenej judikatúry považovať za splnenie povinnosti, ktorá by opodstatňovala priznanie náhrady
trov v zmysle § 169 v spojení s § 467 ods. 1 SSP.
26. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.