Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 22, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-17C/1049/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7202899683
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Mičková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7202899683.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. XX, E., zomrelý
dňa XX.XX.XXXX, proti žalovanému: I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., IČO: 36
865 265, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 2, správca konkurznej podstaty úpadcu: B.M.G. INVEST
s. r. o., IČO: 31 31 701 493, so sídlom v Košiciach, Južná trieda č. 93 o zaplatenie 12.412,87 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd v konaní pokračuje s právnymi nástupcami žalobcu, ktorými sú:
1/ F. F., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom G. H., F. D. XXX/XX,
2/ A. I., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom v G. H. J., H. G. D. XXX/XX.

II. Konanie zastavuje.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice II dňa 22.07.2002 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 12.412,87 eur (373.950,-Sk) s príslušenstvom titulom Zmluvy o pôžičke č. K. XX XX/
XX XX XX/L. zo dňa 26.04.2001.

2. V priebehu konania bol na majetok dlžníka – žalovaného vyhlásený konkurz, a to uznesením
Krajského súdu v Košiciach spis. zn. 5K/12/2002-125 zo dňa 03.09.2002.

3. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní platného a účinného v čase
vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného vyhlásenie konkurzu má za účinok, že súdne a iné konania
podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku

patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené.

4. Z uvedeného dôvodu bolo toto konanie zo zákona prerušené do skončenia konania o konkurze.

5. Súd vykonaným šetrením zistil, že konkurz úpadcu toho času stále prebieha.

6. Ďalej súd z Informačného systému Súdny manažment zistil, že žalobca dňa XX.XX.XXXX
zomrel. Dedičské konanie po nebohom žalobcovi sa viedlo na Okresnom súde Košice - okolie pod spis.
zn. 12D/309/2011 a skončilo sa vydaním osvedčenia o dedičstve zo dňa 22.06.2012, na základe ktorého
dedičstvo po poručiteľovi nadobudli: pozostalá dcéra F. F., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom v G. H.
J., F. D. XXX/XX a pozostalý syn A. I., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom v G. H. J., H. G. D. XXX/XX.7. Podľa § 63 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak strana
zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má
konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

8. Podľa § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

9. Procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku strán sporu, ktorej neexistencia predstavuje
závažnú vadu procesu. Ak stranu sporu tvorí fyzická osoba, strata jej procesnej subjektivity je zároveň
stratou spôsobilosti na práva a povinnosti (právnej subjektivity). Ak smrť fyzickej osoby (strany sporu)
nastane v priebehu sporového konania (t. j. do právoplatného skončenia veci), do úvahy prichádzajú
dve procesné eventuality. Tou prvou je zastavenie konania, tou druhou naopak pokračovanie v konaní.
Zastavenie konanie prichádza do úvahy najmä v prípadoch iných ako majetkových sporov.

10. Osobitná situácia nastáva v prípade, ak predmet konania tvorí tzv. majetkový spor. Civilný sporový
poriadok neuvádza normatívnu definíciu majetkového sporu, ba dokonca neexistuje legálna definícia
majetku použiteľná pre celý právny poriadok Slovenskej republiky. Treba teda vychádzať z toho, že
majetok predstavujú aktíva a pasíva oceniteľné peniazmi. Majetkovým sporom tak budú predovšetkým

spory, predmetom ktorých bude plnenie a spory, predmetom ktorých bude subjektívne právo oceniteľné
alebo vyjadriteľné v peniazoch. Za majetkový spor tak treba považovať i všetky určovacie spory,
predmetom ktorých bude peniazmi oceniteľné súkromné subjektívne právo sporových strán (typickým
príkladom sú spory o určenie vlastníckeho práva). V takýchto prípadoch súd obligatórne v konaní
pokračuje s definovanými subjektmi, predovšetkým dedičmi fyzickej osoby, prípadne s tými, na ktorých

prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide.

11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd vo výroku I. tohto uznesenia
rozhodol tak, že v konaní pokračuje s dedičmi nebohého žalobcu F. F., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým
pobytom v G. H. J., F. D. XXX/XX a A. I., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom v G. H. J., H. G. D. XXX/

XX, ktorí podľa výsledku dedičského konania nadobudli dedičstvo po poručiteľovi.

12. Podľa § 47 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“) ak tento
zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa
týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené

alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane
úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
13. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh
správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto
úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve

správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie
kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje
v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční
spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia
žaloby.

14. V prejednávanej veci došlo k prerušeniu konania na základe vyhlásenia konkurzu na majetok
žalovaného podľa zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ktorý bol zrušený ZoKR. Novelou ZoKR
(zák. č. 390/2019 Z. z.) sa ustanovenie § 47 ods. 4 ZoKR s účinnosťou od 01.01.2020 zmenilo
tak, že v konaniach prerušených podľa ods. 1 možno pokračovať na návrh správcu, ktorý sa podaním

návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak však návrh
na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu
a dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s
pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní
v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadne nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na

pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. Podľa prechodného ustanovenia
k úpravám účinným od 01.01.2020 (§ 206j ZoKR) sa konania začaté a právoplatne neskončené pred
01.01.2020 dokončia podľa predpisov účinných do 31.12.2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej ažštvrtej vety sa teda použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 01.01.2020. Súd sa teda musel v prvom
rade vysporiadať s aplikovateľnosťou ustanovenia § 47 ods. 4 ZoKR v znení účinnom od 01.01.2020.

15. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle ustanovenia §
47 ods. 4 ZoKR účinky späťvzatia žaloby vždy vtedy, keď je stranou sporu dlžník (úpadca), na majetok
ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu na to, či je v postavení žalobcu alebo žalovaného. To
znamená, že aj v prípade, že je dlžník v postavení žalovaného, teda je pasívne legitimovaným v spore,
nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní má za následok späťvzatie žaloby a fakticky nahrádza

dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaci žalobcovi. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného
znenia § 47 ods. 4 ZoKR (s účinnosťou od 01.01.2020), ktorým je efektívnejšie riešenie tých súdnych
konaní, ktoré boli prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý v čase vyhlásenia
konkurzu bol stranou konania, či už v pozícii žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy
tak, ako ho prezentoval zákonodarca v dôvodovej správe, je ukončenie prerušeného konania buď
rozhodnutím vo veci samej (po udelení súhlasu) alebo zastavením konania v prípade jeho neudelenia.

Nová právna úprava tak už neumožňuje pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania po dobu aj
niekoľkých rokov, pokiaľ správca neudelil súhlas s pokračovaním v konaní. Snahou zákonodarcu bolo
tiež podľa prechodného ustanovenia § 206j ZoKR uvedeným spôsobom s účinnosťou od 01.01.2020
riešiťajtiesúdnekonania,ktoréboliprerušenévdôsledkukonkurzovvyhlásenýchpredňom01.01.2020.

16. V tejto súvislosti súd poukazuje na závery prijaté uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
vo veci spis. zn. 43Cob/506/2003 zo dňa 22.07.2020, v ktorom súd konštatoval, že konania prerušené
z dôvodu vyhlásenia konkurzu na účastníka podľa zák. č. 328/1991 Zb. sú prerušené na dobu dlhšiu ako
konania prerušené podľa ZoKR. Mal za to, že postup podľa § 47 ods. 4 ZoKR je v súlade so zásadou
rovnosti účastníkov konania a zásadou právnej istoty, keďže rovnaké veci sa majú posudzovať rovnako.

Pokiaľbysatotižmaloustanovenie§47ods.4ZoKRúčinnéod01.01.2020vzťahovaťlennatiekonania,
ktoréboliprerušenépodľaZoKR,formuláciaustanovenia§206jZoKRbybolanasledovná:„Ustanovenie
§ 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije v konkurzoch vyhlásených podľa tohto zákona pred 1.
januárom 2020“. Citované ustanovenie však formuláciu „podľa tohto zákona“ neobsahuje. Výklad podľa
účelu zákona preto umožňuje aplikáciu § 47 ods. 4 v spojení s § 206j ZoKR aj na konania prerušené

podľa zák. č. 328/1991 Zb.. Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých svojich rozhodnutiach
vyslovil, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu
zákona, a to ani v prípade, že sa tento text môže javiť jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa
zmyslu a účelu zákona (pozn. IV. ÚS 92/2013, I. ÚS 351/2010, I. ÚS 306/2010). Tieto závery je podľa
názoru súdu potrebné aplikovať aj v prípade § 47 ods. 4 a § 206j ZoKR.

17. S uvedenými závermi sa súd v prejednávanom prípade plne stotožnil, preto po zistení, že v spore
nebol správcom konkurznej podstaty podaný návrh na pokračovanie v prerušenom konaní, písomne
vyzval správcu, ako aj dlžníka, na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, a to v zákonom stanovenej
lehote 30 dní. Zároveň oboch poučil o následkoch nepodania návrhu na pokračovanie v konaní.

18. Výzva súdu bola správcovi konkurznej podstaty úpadcu (žalovaného) doručená dňa 14.10.2025
a žalovanému (dlžníkovi) dňa 29.10.2025.

19. Správca konkurznej podstaty úpadcu (žalovaného), ani žalovaný (dlžník) na výzvy súdu nereagovali,

a teda návrh na pokračovanie v tomto konaní nepodali. Výzve súdu predchádzal návrh správcu na
zastavenie konania zo dňa 25.09.2025, v ktorom správca vyslovil rovnaký právny názor, ako súd
v bodoch 14, 15 a 16 odôvodnenia tohto rozhodnutia, čo znamená, že súhlasil so zastavením konania
a návrh na pokračovanie konania nepodal.

20. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

21. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

22. Podľa § 47 ods. 4, posledná veta ZoKR nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote

má účinky späťvzatia žaloby.

23. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.24. Podľa § 470 ods. 2, prvá veta, CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

25. Nakoľko správca konkurznej podstaty úpadcu (žalovaného), ani dlžník (žalovaný) nepodali na
základe výziev súdu v zákonom stanovenej lehote 30 dní návrh na pokračovanie v tomto konaní,
nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní má účinky späťvzatia žaloby. Preto súd rozhodol tak, že
konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil.

26. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

27. Podľa § 252 CSP každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

28. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

29. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote

do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

30. Súd poukazuje na to, že k zastaveniu konania došlo zmenou právnej úpravy (z vôle zákonodarcu),
preto tento dôvod zastavenia konania súd považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by nemal

byť na ťarchu žiadnej zo strán sporu. Preto o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadnej
zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Proti výrokom II. a III. tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestský súd Košice (§ 357 písm. a/, m/ CSP).
V zmysle § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 a 3 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.