Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 17, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-15C/223/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515202970
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Beňák

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7515202970.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Lukášom Beňákom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. X, D., právne zast.: JUDr. Mikulášom Buzgóm, advokátom, so sídlom v Košiciach, Štúrova
20, proti žalovaným: 1/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D., zast. JUDr. Ľuboš Dobrovič,
PhD., advokát, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 46, 2/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, zast.
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA Lukáš Michaľov, s.r.o., so sídlom Thurzova 6, 040 01 Košice, o určenie
vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní v 1/ 2/ rade majú nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalobkyni s tým, že
o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia vlastníckeho práva tak, že je výlučnou vlastníčkou par. č.
369 – zast. plochy a nádvoria, o výmere 355 m2 a parc. č. 370 – záhrady, o výmere 633m2, ktoré sú
zapísané na LV č. XXXX, obec D., k. ú. D., okres Košice – okolie.

2. Žalobu odôvodnila tým, že formou notárskej zápisnice N 335/68, Nz 412/68 zo dňa 25.03.1968,
nadobudla darovacou zmluvou vlastníctvo k stavebnému pozemku novovytvoreného z nehnuteľností

v Pk. vl. 1019, obce Čaňa. Predmet daru ako parc. č. 279/50 vo výmere 724 m2 bol vytvorený
geometrickým plánom č. 915-0019-67 zo dňa 23.02.1968. Stavebný pozemok ako parc. č. 279/50
jej darovali rodičia A. F. s manželkou G. a spoluvlastníci I. F. a manželka Mária s rozdelením Pk.
nehnuteľnosti vo vl. 1019 ako parc. č. 422/104 súhlasili a prehlásili, že vyčlenená parcela tvorí výlučné
vlastníctvo darujúcich. V dôsledku spoločenských zmien a zmeny územného plánu obce, sa upustilo
od vytvorenia cesty medzi pozemkami č. 279/49 a 273/43 a pozemky boli zastavané, v dôsledku čoho
vznikla slepá ulica. Stavebné pozemky pre J. F., I. F. a pre žalobkyňu sa vytvorili orientované k ceste.

I. F. s manželkou na parc. č. 371 a žalobkyňa s nebohým manželom na parc. č. 369 vystavali rodinné
domy situované pozdĺžne smerom k existujúcej ceste č. 1777. Brat žalobkyne J. nadobudol od rodičov
darovacou zmluvou N 334/68 registrovanou dňa 25.03.1986 parcelu č. 279/49. Darovacou zmluvou N
335/68 registrovanou dňa 25.03.1968 ona nadobudla parc. č. 279/50 a jej brat I. nadobudol parcelu
č. 279/56. Aj keď všetky zmluvy boli štátnym notárstvom v Košiciach registrované, ktorým dňom došlo
k nadobudnutiu ich vlastníctva, do Pk. vl. 1019 sa vyznačila len jedna z troch registrovaných zmlúv,
ktorú nadobudol jej brat I.. V súčasnosti parc. č. 279/56 zodpovedá parc. č. 371 a 372 a sú zapísané

na LV č. XXXX, k. ú. D.. Parcele č. XXX/XX zodpovedá parc. č. 364 a č. 365 a sú zapísané na LV č.
XXX, k. ú. D.. Napokon parcela č. 279/50 je totožná s parc. č. 369 a č. 370 a sú zapísané na LV č.
XXXX, k. ú. D.. Kým nehnuteľnosť po bratovi I. v súčasnosti tvorí v celosti vlastníctvo jeho dedičov,
žalobkyni darovaná nehnuteľnosti parc. č. 369 a č. 370, na základe osvedčenia o dedičstve po B.F. č. 13D/583/2008, tvoria dedičstvo po tomto poručiteľovi (otcovi žalobkyne), pričom sa vychádzalo
z toho, že do dedičstva po otcovi patria nehnuteľnosti v rozsahu, v akom svedčil zápis vlastníckeho
práva nebohému poručiteľovi a jeho manželke - matke G. ku dňu jeho smrti. Je zrejmé, že registrovaná

darovaciazmluvaz25.03.1968nenašlasvojevyjadrenievzápisochvlastníctvavevidenciinehnuteľností
a preto jej vlastníctvo sa stalo predmetom dedičstva. Z dôvodu, že stredisko geodézie pre okres
Košice – vidiek, evidencia nehnuteľností, nezaviedla registrovanú zmluvu K. XXX/XX do evidencie
nehnuteľností,jenadobudnutévlastníckeprávopredmetomspoluvlastníctvanerešpektujúctýmzákonný
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, resp. oddelené užívanie takto nadobudnutého vlastníctva až

doposiaľ. V súčasnosti po zániku BSM s nebohým manželom je podielovou spoluvlastníčkou rodinného
domu, ktorý postavili spolu s nebohým manželom po roku 1970, a to na základe stavebného povolenia
- rozhodnutia ONV, odbor výstavby v Košiciach, č. výst: 9577/67-inž.Dr. zo dňa 03.01.1968, ktorý je
zapísaný na LV č. XXXX, postavený na parc. č. 369. Po jej nebohom bratovi J. v dedičskom konaní
č. D1925/97, D not 22/98 nadobudla vlastníctvo k parc. č. 365 a parc. č. 368, zap. na LV č. XXX.
Túto nehnuteľnosť previedla na dcéru a zaťa. Od roku 1968 uvedeným spôsobom a po roku 1970 aj

postavením rodinného domu užívala rodičmi darované nehnuteľnosti. Poukázala na ust. § 130 ods. 1,
§ 134 ods. 1 Obč. zák. Uzavrela, že je nepochybné, že od roku 1968 ohľadne parc. č. 369 a parc. č.
370 s tými nehnuteľnosťami nakladala ako s vlastnými, nakoľko na týchto parcelách spolu s nebohým
manželom postavili rodinný dom, okolnosti uzavretia darovacej zmluvy, vstup do držby, sú dôkazom
pre záver o existencii dobrej viery. Z týchto dôvodov žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Súčasne

žiadala o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

3. K žalobe pripojila Notársku zápisnicu č. N 334/68 zo dňa 25.03.1968, Notársku zápisnicu č. N 335/68
zo dňa 25.03.1968, Rozhodnutie č. 9577/67-inž.Dr. zo dňa 03.01.1968, výpisy z LV č. XXX, D. XXXX,
D. XXXX k. ú. D., Pk. vložka č. XXXX zo dňa 23.06.1968.

4. Súd uznesením zo dňa 05.08.2015 priznal žalobkyni oslobodenie od platenia súdnych poplatkoch vo
výške 75%.

5. Pôvodný žalovaný v 1/ rade nesúhlasil s podanou žalobou, mal za to, že žalobkyňa nie je výlučnou

vlastníčkou žalovaných nehnuteľností, pričom v tomto smere poukázal na osvedčenie o dedičstve
z konania vedeného Okresným súdom Košice – okolie sp. zn. 13D/583/2008.

6. V zmysle Dodatku Rozvrhu práce na rok 2019 pod č. 1SpR/5/2019 s účinnosťou od 01.03.2019 sa
zákonným sudcom na prejednanie a rozhodnutie veci stal JUDr. Lukáš Beňák, sudca Okresného súdu

Košice - okolie, a to z dôvodu dodržania rovnomerného zaťaženia sudcov.

7. Pôvodní žalovaní v 2/ a 3/ rade zomreli po začatí konania, preto súd pokračoval v konaní s dedičom
- terajšou žalovanou v 2/ rade, a to na základe Uznesenie Okresného súdu Košice – okolie zo dňa
30.07.2018, s poukazom rozhodnutie Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 12D/873/2015 zo dňa

25.02.2016.

8. Žalovaná v 2/ rade vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Nebohý
otec žalobkyne, pán B. F., zomrel dňa XX.XX.XXXX. Po poručiteľovi bolo vedené pôvodné dedičské
konanie pod č. D 240/70. Z Osvedčenia o dedičstve, sp. zn. 13D/583/2008 z 12.1.2009 (ďalej len

„Osvedčenie“) vyplýva, že po poručiteľovi bolo vedené dodatočné dedičské konanie z dôvodu, že
dodatočne vyšiel najavo ďalší poručiteľov majetok, o ktorom bolo potrebné rozhodnúť. Žalovanej v
2/ rade nie je zrejmé, na základe akých zistení a kto z oprávnených dedičov (okrem žalobkyne)
podal po 38 rokov od smrti poručiteľa návrh na dodatočného prejednanie majetku, resp. či sa jedná
o odôvodnený prípad, kedy súd mohol začať konanie o dedičstve o novoobjavenom majetku aj bez

návrhu. Podľa Osvedčenia o dedičstva ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine prichádzali do
úvahy dcéra poručiteľa, t.j. žalobkyňa a právom nebohého poručiteľovho syna I. F., jeho deti a manželka,
t.j. vnuci a nevesta poručiteľa. V zmysle Osvedčenia dedičia boli poučení o povinnosti úplnými a
pravdivými údajmi prispieť k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu. Z obsahu Osvedčenia o dedičstve
nevyplýva,žebyžalobkyňauvádzalanovéskutočnosti,namietala,resp.spochybňovalavlastníckeprávo

poručiteľa k predmetným nehnuteľnostiam, namietala okruh dedičov či spôsob vyporiadania. Dedičia v
dedičskom konaní uzatvorili dohodu o vyporiadaní dedičstva, proti ktorému žalobkyňa nepodala žiaden
opravný prostriedok. Dedičské konanie po nebohom B. F., ktorého účastníčkou bola aj žalobkyňa, bolo
právoplatne skončené vydaním Osvedčenia o dedičstve v roku 2009. Právny predchodca žalovanejv 2/ rade pán I. F. riadne nadobudol vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti
a následne žalovaná v 2/ rade riadne nadobudla vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu na
nehnuteľnosti po tomto právnom predchodcovi v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 12D/873/2015.

Bola toho názoru, že žalovaná v 2/ rade, resp. jej právny predchodca konal v dobrej viere, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom B. F. a preto je nutné ju považovať za dobromyseľného
nadobúdateľaspornýchnehnuteľností.Takprávnypredchodcažalovanejv2/radeanisamotnážalovaná
v 2/ rade nemohli mať vedomosť o tom, že žalobkyni mali byť tieto nehnuteľnosti darované v roku
1968. Nehnuteľnosť nadobudol právny predchodca žalovanej v 2/ rade a aj žalovaná v 2/ rade na

základe rozhodnutia súdu, resp. vydaním osvedčenia notárom v dedičskom konaní, teda priamo zo
zákona, ku dňu smrti poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka). Je v rozpore s (nielen) princípom
právnej istoty, aby sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva titulom vydržania po tom, ako
bolo vlastnícke právo súdom, resp. notárom ako súdnym komisárom priznané žalovanej v 2/ rade
(predtým jej právnemu predchodcovi). Pri splnení podmienok dedičského konania, ktoré je svojou
povahou konanie súdne, nemožno následne prihliadať na prípadný vznik vydržania u iných osôb.

Žalobkyňa v dodatočnom dedičskom konaní nespochybňovala vlastnícke právo poručiteľa, t.j. svojho
otca k sporným nehnuteľnostiam. Žalovaná 2/ disponuje nadobúdacím titulom k spoluvlastníckemu
podielu k nehnuteľnosti, a svojou podstatou ho žalobkyňa v žalobe ani nespochybňuje. To, že žalobkyňa
nemôže byť dobromyseľná v tom, že jej vlastnícke právo k nehnuteľnostiam patrí, vyplýva aj z toho, že
v dedičskom konaní namiesto toho, aby si uplatnila práva vlastníka a navrhla vylúčiť nehnuteľnosti z

predmetu dedičstva, čo by sa od nej ako vlastníka očakávalo, uzatvorila dohodu o vyporiadaní dedičstva
v časti týkajúcej sa sporných nehnuteľností, ktorým boli tieto nadobudnuté do vlastníctva zákonných
dedičov. Teda aj z vôle prezentovanej navonok voči ostatným účastníkom dedičského konania nebolo
možné v dedičskom konaní vyvodiť, že by sa žalobkyňa považovala za vlastníka veci. K tejto otázke
sa žalobkyňa v podanej žalobe vôbec nevyjadruje. Z tohto pohľadu by bolo podľa názoru žalovanej

2/ nebolo v súlade s princípom spravodlivosti, aby žalovaná 2/ bola postihovaná odňatím vlastníckeho
práva za to, že žalobkyňa sa po 6 rokov od právoplatného skončenia dedičského konania domáha
určenia, že je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností titulom vydržania, pričom od roku 1968 až
do roku 2015 sa ani nedomáhala vykonania zápisu vlastníckeho práva, či už do pozemkovej knihy
alebo následne do evidencie vedenej katastrom nehnuteľnosti, resp. že by pristupovala k výkonu svojho

vlastníckeho práva s dostatočnou starostlivosťou a aktívne sa o výkon svojich práv zaujímala.

9. Žalobkyňa v replike zotrvala na skutočnostiach uvádzaných v žalobe. Nakoľko ani po zohľadnení troch
darovacích zmlúv k nehnuteľnosti parc. č. 422/104, nebola celá pôvodná Pk. parcela vysporiadaná, po
38 rokoch sa stala predmetom dodatočného konania o dedičstve po B. F. v konaní 13D/583/2008. Štátne

notárstvoprejednalonehnuteľnostizapísanévLVč.XXXXakoparc.č.369aparc.č.370,vtedyajparc.č.
371 a parc. č. 372 a parc. č. 363. Rešpektujúc dohodu o nadobudnutí dedičstva, ani jeden z dedičov po
poručiteľovi nemohol nadobudnúť parcelu č. 369 a parc. č. 370 v LV č. XXXX k. ú. D.. V žiadnom inom
konaní a už vonkoncom nie podľa odkazu na titul nadobudnutia, t.j. v dedičskom konaní D2355/1993
nemohol nadobudnúť I. F. – otec žalovanej v 2/ rade a taktiež ani žalovaný v 1/ rade v označenom

dedičskomkonanídedenímspoluvlastníckypodielkparc.č.369akparc.č.370.I.F.vdedičskomkonaní
D2355/1993 po I. F. spoluvlastnícky podiel k parcelám č. 369 a 370 nemohol nadobudnúť, nakoľko bez
jej účasti v akomkoľvek inom dedičskom konaní jej brat I. F. žiadny spoluvlastnícky podiel nemohol
nadobudnúť. Nakoľko ten istý titul nadobudnutia sa vzťahuje na spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1/
rade, ide o nesúlad zápisu spoluvlastníckeho podielu s rozhodnutiami štátneho notárstva o dedičstve. V

dedičskom konaní D240/70 po neb. A. F. boli prejednané čiastky nehnuteľností v Pk. vl. č. 64 a v Pk. vl.
č. XXX ako parc.422/250 – roľa. Tak je možné uviesť, že ich rodičia (právni predchodcovia) časť svojho
majetku sa snažili za života spravodlivo podeliť. Obaja žalovaní v dedičskom konaní 13D/583/2008
uzavretou dohodou dedičov nadobudli spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam v zmysle bodu IV
osvedčenia o dedičstve 13D/583/2008. Tak mala vedomosť o tom, ako jej brat I. F. s manželkou

komunikovali s ONV v Košiciach a že 28.03.1960 obdŕžali písomný súhlas ONV k prevodu darovanej
nehnuteľnosti z rodičov na I. F. a manželku, pričom šlo o nehnuteľnosť vo vyhlásenom stavebnom
obvode, kde v bezprostrednom okolí boli v susedstve súrodenci, resp. rodinní príslušníci a neskôr na
týchto nehnuteľnostiach boli títo účastníci zbudovaní. Preto v skutočnosti v širšom poňatí rodina F., t.j.
žalovaný v 1/ rade a právny predchodca žalovanej v 2/ rade mali vedomosti o skutkových a právnych

informáciách ohľadne jednotlivých nehnuteľností. Rozhodnutie B. L. M. - B., katastrálneho odboru zo
dňa 07.09.1999 o zrušení evidencie rodinného domu so súp. č. XXX, dom na parc. č. 371 v LV č. XXXX
preukazuje už uvádzanú komunikáciu. Šlo o rodinný dom právnych predchodcov žalovaného v 1/ radena parcele č. 371, o čom mala vedomosť, o čom dôkazom je uvedený prípis ONV, pričom tak sa stalo
ešte pred aktom darovania.
Vo vzťahu k jej nečinnosti o zaevidovanie darovacej zmluvy K. XXX/XX predložila domácu doručenku

ŠN Košice, ktoré darovaciu zmluvu K. N. XXX/XX spolu s geometrickým plánom 915-0019/67 na
parc. č. 279/50 zaslalo tieto písomnosti Stredisku geodézie v Košiciach, ktoré spravovalo evidenciu
nehnuteľností a tento materiál prevzalo za účelom zaevidovania dňa 08.05.1968. Z identifikácie parciel
zodňa20.03.1968jezrejmé,žeč.Pk.parcelyje422/104,stavpodľaO.XXX/XXD..XXX.Vpredloženom
zväzku príloh pre Stredisko geodézie v Košiciach je opis darovacej zmluvy zo dňa 25.03.1968, ktorá

bola registrovaná 25.03.1968 pod č. K. N. XXX/XX. Z geometrického plánu XXX-XXXX/XX zo dňa
23.02.1968, je zrejmé označenie pôvodnej parcely vo vlastníctve B. F. a manželky, ktoré bolo v EN
evidované pod číslom XXX/X. Ešte v čase dedičského konania po B. F. v konaní 13D/583/2008 boli
nehnuteľnosti parc. č. 371 a parc. č. 372 aj v zmysle osvedčenia o dedičstve zo dňa 12.01.2009 zapísané
v LV č. XXXX k. ú. D..
V zmysle vyššie uvedenej argumentácie preukázala vedomosť a starostlivosť o evidenčný stav

nadobudnutých nehnuteľností. Je pravdou, že k zaevidovaniu prevodu vlastníctva v zmysle darovacej
zmluvy K. XXX/XX z jej neznámych dôvodov nedošlo. Nevidela potrebu zdôrazňovať túto nešťastnú
skutočnosť, lebo v r. 1968 vlastníctvo sa neriadilo intabulačným princípom, nakoľko vlastníctvo
nehnuteľnosti sa nadobúdalo registráciou zmluvy štátnym notárstvom, k čomu dňa 25.03.1968 došlo.
I. F. s manželkou v čase uzavretia darovacej zmluvy medzi ňou a jej rodičmi potvrdzovali súhlas

s rozdelením darovaných nehnuteľností a potvrdzovali výlučné vlastníctvo darujúcich. Aj v prípade
darovania nehnuteľnosti jej bratovi J. F. bol zachovaný ten istý postup. Títo právni predchodcovia
žalovaných bývali na spoločnej adrese so žalovaným v 1/ rade. Preto tvrdenia o neznalosti vzťahov
majúcich vplyv na akty darovania nehnuteľnosti sú účelové.
Uviedla ďalej, že potreba dodatočného prejednania dedičstva vzišla z dôvodu, že v dedičskom konaní

po poručiteľovi A. F. D240/70 neboli prejednané časti pôvodnej Pk. parcely, ktoré sa nachádzali v časti
obce, kde prebiehala IBV (parc. č. 363). K vydržaniu spoluvlastníckeho podielu uviedla, že žalovaná v 2/
rade a nikto z jej právnych predchodcov neužívali sporné nehnuteľnosti parc. č. 369 a parc. č. 370 a preto
úvahy o dobromyseľnosti držby sú bezpredmetné. Uvedené osoby nikdy túto nehnuteľnosť nedržali.
Záverom poukázala na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 309/2016-10 zo

dňa 17. mája 2016.

10. Žalovaná v 2/ rade v duplike uviedla, že replika žalobkyne je nezrozumiteľná, nepredkladá žiadne
dôkazy, ponecháva všetko v rovine tvrdení bez ich preukázania. Žalobkyňa tvrdí, že vlastnícke právo
k pozemku, na ktorom stojí jej dom nadobudla darom od rodičov na základe notárskej zápisnice N

335/68 Nz 412/68 zo dňa 25.03.1968, že Stredisko geodézie pre okres Košice - vidiek – evidencia
nehnuteľností nezaviedla registrovanú zmluvu K. XXX/XX do evidencie nehnuteľností, že Geometrický
plán č. XXX-XXXX-XX zo dňa 23.02.1968, ktorým bola vytvorená darovaná nehnuteľnosť v Pk. vl. č.
1019 sa nezachoval a napokon, že darovaný pozemok parc. č. 279/50 je totožný s parc. č. 369 a 370,
ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, k. ú. D..

Žalobkyňa však na podporu týchto svojich tvrdení predložila so žalobou len LV č. XXXX, k. ú. D.,
notársku zápisnicu N 335/68 Nz 412/68 z 25.03.1968, pozemkovoknižnú vložku č. XXXX, k. ú. D.,
Rozhodnutie ONV odbor výstavby v Košiciach, č. Výst. 9577/67-inž.Dr. a ako dôkaz označila aj
osvedčenia z dedičských konaní. V replike opakovane zopakovala niektoré zo svojich skorších tvrdení
a pravdepodobne s ohľadom na vyjadrenie žalovanej v 2/ rade k žalobe zvážila, že bude lepšie, ak

predloží aj geometrický plán č. XXX-XXXX-XX zo dňa 23.02.1968, o ktorom tvrdila, že sa nezachoval.
Žalovaná v 2/ rade však po posúdení doposiaľ predložených dôkazov musí konštatovať, že žalobkyňa
v žiadnom prípade neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení.
Z rozhodnutia ONV odbor výstavby v Košiciach č. Výst. 9577/67-inž.Dr vyplýva, že povolenie na
výstavbu domu bolo žalobcovi vydané na stavbu domu na parcele č. 279/54 a nie na parcele č.

279/50, ktorú mal žalobca nadobudnúť darom od rodičov na základe notárskej zápisnice N 335/68 Nz
412/68 zo dňa 25.03.1968. Z tohto dôvodu je poukaz žalobcu, že obdobným postupom, t.j. že všetkým
svojim deťom jeho rodičia darovali nehnuteľnosti za účelom výstavby domov, irelevantným a účelovým
tvrdením. Keďže konanie o vydanie povolenia na výstavbu domu žalobcu bolo začaté pred uzatvorením
darovacej zmluvy a týkalo sa výstavby na inej parcele (parcela č. 279/54) je zrejmé, že rodičia nechceli

darovať žalobcovi parcelu č. 279/50 za účelom výstavby domu.
Žalobkyňaužvžalobezavádzala,akuviedla,žeStrediskogeodéziepreokresKošice-vidiek–evidencia
nehnuteľností nezaviedla darovaciu zmluvu registrovanú Štátnym notárstvom v Košiciach pod č. K. XXX/
XX do evidencie. Z predloženej pozemkovoknižnej vložky č. XXXX, k. ú. D. je zrejmé, že táto notárskazápisnica bola predložená za účelom zmeny v evidencii, čo je na tejto vložke evidentne vyznačené.
To, že táto zmluva bola po registrácii predložená na zápis v evidencii vyplýva aj z ďalších podkladov
predloženým žalobkyňou so súčasným vyjadrením. To znamená, že aj toto tvrdenie žalobkyne je v

rozpore s ňou predloženými dôkazmi.
Z vložky č. XXXX, k. ú. D. predloženej žalobcom vyplýva, že dňa 14.11.1960 bolo pod č. d. XXXX
zapísané vlastnícke právo I. F. a G. F., K. P., na podklade darovacej zmluvy, ktorou im A. F. a G.
F. darovali spoluvlastnícke podiely na mpč. parcele č. 422/104 roľa o výmere 4790 m2, každému po
1/8 z celku. Po tomto zápise boli ako podieloví spoluvlastníci parcely zapísaní A. F. a G. F., K. G. vo

veľkosti po 3/8 z celku a I. F. a G. F., K. P. po 1/8 z celku. To znamená, že v čase darovania parcely č.
279/50 žalobcovi bola mpč. parcela č. 422/104, z ktorej bola darovaná parcela vytvorená v podielovom
spoluvlastníctve viacerých osôb, nielen darcov. Z tohto dôvodu ani podľa vtedy platných ustanovení
Občianskeho zákonníka nebolo možné považovať takýto prevod vlastníckeho práva za platný.
Toto tvrdenie žalovanej v 2/ rade neodporuje ani skutočnosti, že I. F. a G. F., K. P. ako podieloví
spoluvlastníci mpč. parcely č. 422/104 v notárskej zápisnici č. N 335/68 Nz 412/68 z 25.03.1968 vyhlásili

„s rozdelením súhlasia a prehlasujú, že vydelená parcela tvorí výlučné vlastníctvo darujúcich“, ako ani
to, že daná darovacia zmluva bola následne registrovaná na Štátnom notárstve v Košiciach. Z tejto
notárskej zápisnice je zrejmé, že darcami boli výlučne rodičia žalobcu neb. A. F. a manžl. G. F., K.
G.. Nakoľko však daný pozemok bol v danom čase v podielovom spoluvlastníctve, mali byť účastníkmi
darovacej zmluvy podľa ust. § 138 ods. 2 Občianskeho zákonníka všetci spoluvlastníci. Aj podľa platnej

právnej úpravy v čase spísania notárskej zápisnice mohol spoluvlastník previesť len svoj spoluvlastnícky
podiel, resp. jeho časť a nie konkrétny pozemok. Na to, aby mohol len niektorý spoluvlastník previesť
konkrétny pozemok bolo potrebné najskôr uzatvoriť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, na základe ktorej by takýto pozemok nadobudol. Až následne mohol s takýmto
konkrétnym pozemkom nakladať. S ohľadom na spôsob prevodu pozemku do vlastníctva žalobkyne v

danom prípade je nutné vyvodiť, že rodičia žalobkyne mali týmto právnym úkonu v úmysle obísť zákon
tak, že pozemok, resp. jeho časť, ktorá bola v podielovom spoluvlastníctve, previedli na tretiu osobu len
sami, bez jeho prevodu ostatnými spoluvlastníkmi. Takýto právny úkon je však s poukazom na ust. §
39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Na tejto skutočnosti nič nemení ani
to, že pri spísaní notárskej zápisnice I. F. s manželkou ako ďalší spoluvlastníci uviedli, že prevádzaný

pozemok tvorí výlučné vlastníctvo darcov.
Tvrdenie žalobcu, že prevádzaný pozemok parc. č. 279/50 je totožný s parcelami reg. „C“ č. 369 a
370, zapísanými na LV č. XXXX, k.ú. D., nie je ničím preukázané. Žalovaný v 2. rade ani po preložení
geometrického plánu č. XXX-XXXX-XX zo dňa 23.02.1968, ktorý žalobca predložil s vyjadrením
nevie vôbec určiť, ktoré parcely zodpovedajú darovanej parcele, ktoré parcely by mali zodpovedať

spoluvlastníckym podielom I. F. a G. F., K. P., po zrušení spoluvlastníctva k mpč. parcele č. 422/104,
zapísanej v Pk. vl. č. 1019, k. ú. D..
Žalobkyňa sa v doterajšom konaní snaží presvedčiť súd, že jej rodičia mali záujem na rozdelení svojho
pozemkurovnakoprevšetkysvojedeti,t.j.J.,I.ažalobkyňu.Zdoposiaľpredloženýchdôkazovjezrejmé,
že žalobkyňa mala darom nadobudnúť parcelu č. 279/50 a nadobudla aj parcelu č. 279/54, na ktorej

si postavila dom. Pri nahliadnutí do geometrického plánu č. XXX-XXXX-XX zo dňa 23.02.1968 je však
zrejmé,žedarovanáparcelač.279/50jeväčšiaakoparcelač.279/49,ktorúnadobudolbratžalobcuJ.F.,
pričomparcelač.279/56,ktorúmalnadobudnúťI.F.jenepomernemenšiaakotietodveparcelyanavyše
tvorí len polovicu z parcely č. 279/54, na ktorej si žalobkyňa postavila svoj dom. Zároveň je potrebné
pripomenúť,žeI.F.smanželkouboliužvtomčasepodielovýmispoluvlastníkmimpč.parcelyč.422/104,

zapísanejvPk.vl.č.1019,k.ú.D..Toznamená,žeakbyrodičiažalobkynevroku1968darovalipozemky
rovnako všetkým svojim deťom, tak by musela byť celková výmera pozemkov I. F. a jeho manželky
podstatne väčšia ako pozemok darovaný žalobcovi, nakoľko títo už v tom čase boli spoluvlastníkmi
pozemku, ktorý bol následne predmetom delenia. Z predložených podkladov však vyplýva, že najväčší
pozemok by mal vlastniť práve žalobkyňa, čím sú tieto jej tvrdenia nepreukázané.

11. Žalobkyňa v ďalšom vyjadrení uviedla, že darovacou zmluvou, ktorá bola uzavretá formou notárskej
zápisnice dňa 25.3.1968 od svojich rodičov nadobudla stavebný pozemok vytvorený z nehnuteľnosti
v Pk. vl. XXXX, obce D., parc. č. 279/50 vo výmere 724 m2 tak, že táto bola vytvorená geometrickým
plánom č. XXXXXXX-XX zo dňa 23.2.1968 č. obj. 318/68. Žalobkyňa darovacou zmluvou nadobudla

stavený pozemok o výmere 724 m2, J. F. nadobudol 694 m2, I. F. s manželkou nadobudli stavebný
pozemok o výmere 1197,5 m2. V doterajšom konaní netvrdila, že rodičia svojim deťom vyčlenili výmerou
rovnaké nehnuteľnosti, ale uviedla, že rodičia spravodlivo za života obdarovali svoje deti. Čo sa
týka rodinného domu, tento spolu s neb. manželom postavili podľa vyššie uvedeného stavebnéhopovolenia ONV, odbor výstavby v Košiciach zo dňa 03.01.1968 a tento dom postavili na darovanej
nehnuteľnosti parc. č. 279/50. Ohradila sa proti tvrdeniu, že zavádzala svojimi tvrdenia v žalobe, že
Stredisko geodézie Košice - vidiek v evidencii nehnuteľností nezaviedlo darovaciu zmluvu registrovanú

štátnym notárstvom pod č. K. XXX/XX do evidencie. Bola presvedčená o správnosti svojho tvrdenia
v žalobe, nakoľko darovacia zmluva N335/68, Nz 412/68 spísaná formou notárskej zápisnice bola
Stredisku geodézie Košice - vidiek zaslaná dňa 02.05.1968 a napriek tomu nestala sa predmetom zápisu
do listu vlastníctva. Tvrdenie, že notárska zápisnica bola predložená za účelom zmeny v evidencii,
nie je totožná s jej namietanou skutočnosťou. Nespochybňovala skutočnosť, že Štátne notárstvo

Košice - vidiek správou nedoručilo stredisku geodézie overený odpis registrovanej darovacej zmluvy
K. XXX/XX a geometrický plán Pk. zápisnice č.XXXX obce Čaňa na parc. č. 279/50. Keďže takýto
list vlastníctva, v zmysle ktorého bola výlučná vlastníčka parc. č. 279/50 nebol strediskom geodézie
založený, zaevidovanie registrovanej zmluvy stredisko geodézie nevykonalo. Štátne notárstvo uvedenú
skutočnosť, t.j. darovanie časti parcely zapísanej v Pk. záp. XXXX obce Čaňa vykonalo z iných dôvodov.
Štátne notárstvo spravovalo pozemnoknižné vložky a pre vlastnú evidenciu stavu jednotlivých Pk.

vložiek robilo takéto záznamy. Pk zápisnicu č. XXXX za účelom založenia listu vlastníctva nebolo
potrebné odoslať Stredisku geodézie Košice - vidiek tak, ako to uvádza žalovaná v 2/ rade. K tvrdeniu
žalovanej v 2/ rade, že darovaná nehnuteľnosť by nemohla byť darovaná jej rodičmi s právnymi
účinkami z dôvodu, že táto ako parc. č. 422/104 bola predmetom podielového spoluvlastníctva A. F. s
manželkou G. a I. F. s manželkou G. je potrebné uviesť, že darovaná nehnuteľnosť už nebola predmetom

podielového spoluvlastníctva v Pk. vložke zapísaných podielových spoluvlastníkov a túto skutočnosť I.
F. s manželkou G., svojim vyhlásením pod bodom 2 darovacej zmluvy potvrdzovali. Darovacia zmluva
zo dňa 14.02.1958 medzi A. F. s manželkou G. a I. F. s manželkou G. bola uzavretá za účelom vytvorenia
stavebného pozemku. Následne, ešte za účinnosti Stredného občianskeho zákonníka došlo v prírode
k reálnemu rozdeleniu týchto nehnuteľností, v dôsledku čoho obdarovaní sa stali výlučnými vlastníkmi

vyčlenenejčastipôvodnejparcelyč.422/104ajejrodičiavčaseuzatváraniadarovacejzmluvynotárskou
zápisnicou 25.03.1968 jej darovali časť zo svojej reálne vyčlenenej nehnuteľnosti, ktorú skutočnosť
pri spisovaní notárskej zápisnice prítomný I. F. s manželkou potvrdzovali, keď prehlásili, že vydelená
parcela tvorí výlučné vlastníctvo darujúcich. V dôsledku toho úvahy žalovanej v 2/ rade o úmysle
jej rodičov obísť zákon tak, že pozemok, resp. jeho časť, ktorá bola v podielovom spoluvlastníctve,

previedli na tretiu osobu len sami, bez jeho prevodu ostatnými spoluvlastníkmi, sú trúfalým výmyslom.
Darovaciu zmluvu dňa 25.03.1968 vyhotovil štátny notár s vysokoškolským právnickým vzdelaním,
ktorý v čase uzavretia zmluvy účinné znenie Občianskeho zákonníka ovládať musel a preto ňou
uvádzané skutočnosti z obdobia pred účinnosťou Občianskeho zákonníka od 1.4.1964 vyhodnotil tak,
že tieto nebránia uzatvoreniu darovacej zmluvy v zmysle jej obsahu ním poňatého do obsahu notárskej

zápisnice. Bola v dobrej viere, že legálnym konaním pred štátnym notárstvom nadobudla darovanú
nehnuteľnosť.

12. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 03.05.2022, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa, jej právny
zástupca, žalovaný v 1/ rade a právna zástupkyňa žalovanej v 2/ rade, ktorá ospravedlnila neprítomnosť

žalovanej v 2/ rade. Vychádzajúc z § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej
v 2/ rade. Na tomto pojednávaní súd uviedol predbežné právne posúdenie v tom smere, že nie je
možné s určitosťou tvrdiť, že parc. č. 279/50, ktorá mala byť vytvorená geometrickým plánom, z roku
1968, je totožná s parc č. XXX a XXX. V tomto smere je potrebné doplniť dokazovanie identifikáciou
pôvodnej parcely, keďže podľa názoru súdu dosiaľ vykonaným dokazovaním ostáva táto otázka sporná.

Napojednávanísúdtiežvypočuližalobkyňu,ktorázotrvalanapodanejžalobevcelomrozsahu.Pôvodný
žalovaný v 1/ rade nesúhlasil s podanou žalobou a tiež potvrdil, že disponuje darovacou zmluvou z roku
1958, ktorú na požiadanie predloží súdu. Na tomto pojednávaní súd prostredníctvom počítača priblížil
stranám sporu zväčšený geometrický plán z roku 1967 a terajší stav parciel č. 369 a č. 370 tak, aby
sa dali porovnať.

13. Vo vyjadrení po pojednávaní žalovaná v 2/ rade zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach a hlavne
v tom smere, že žalobkyňa nepreukázala totožnosť parcely č. 279/50 s parcelami č. 369 a č. 370
s poukazom na výmeru jednotlivých parciel, tiež, že poloha darovanej parcely a sporných parciel je
odlišná.

14. Žalobkyňa v ďalšom podaní predložila kópiu katastrálnej mapy, ktorá bola vyhotovená po miestnom
vyšetrovaní v obci Čaňa dňa 27.01.1975 a ako náčrt č. 47 bol tento stav zavedený do katastrálnej mapy
daného územia. O uvedenú katastrálnu mapu žiadala z dôvodu, že má zobrazovať stav po zavedeníparc. č. 279/50, 279/49 a súvis s parc.363 do EN (stav, ktorý vznikol z pôvodnej Pk. vl. XXXX, mpč. XXX/
XXX) ako predmet dvoch darovacích zmlúv zo dňa 25.03.1968 medzi A. F. s manželkou a žalobkyňou A.
F.smanželkouat.č.nebohýmJ.F.,jejbratomaprezmeny,ktorénastalipor.1971podľaQ.–XXX-XXXX-

XX, ale predovšetkým v mape z THM na základe miestneho šetrenia na mieste samom. Ide o mapu z
27.1.1975 č. 47 –jej kópiu, ktorú pripojila. Katastrálna mapa mala ako jediná mapa zobrazujúci právny
stavparcielregistra„C“vKNpozmenách,ktorévpredmetnejvecipor.1968dor.1975nastali.Zdôvodu,
že podľa vykonaného merania sú nehnuteľnosti užívané žalobkyňou v rozdielnej (menšej) výmere, než
výmera parc. č. 369 a tiež parc. č. 370, žalobkyňa chcela predložiť súdu kópiu katastrálnej mapy, ktorú

Okresný úrad Košice -okolie, katastr. odbor nevydal. V záujme rýchlosti konania požiadala geodeta G.
A. o vypracovanie GP na skutočnú výmeru a členenie sporných parciel. Žaloba o určenie vlastníckeho
práva je dôvodná, nakoľko žalovaná v 2/ rade a žalovaný v 1/ rade nie sú podieloví spoluvlastníci parc.
č. 369, parc. č. 370. Parcely ako predmet sporu nadobudla ona a neb. brat J., každý samostatne do
svojho výlučného vlastníctva. Uvedené parcely boli predmetom daru od rodičov a preto nemajú žiadny
súvis s parc. č. 363 a s dedičským konaním po B. F. 13D/583/2008.

15. K tomuto vyjadreniu žalobkyne žalovaná v 2/ rade uviedla, že samotná mapa č. XX z miestneho
šetrenia nie je spôsobilá preukázať totožnosť parcely č. 279/50 s parcelami č. 369 a č. 370, zapísanými
na LV č. XXXX, k. ú. D.. V tomto smere opätovne poukázala na rozdielne výmery sporných parciel,
rozdielnosť polohy darovanej parcely a sporných parciel, rovnako aj spornosť v samotnom umiestnení

základov domu postaveného na súčasnej parcele č. 369, ktorá je predmetom súdneho konania. Napriek
predloženiu mapy č. XX z miestneho šetrenia žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom svojich
tvrdení, resp. otázka týkajúca sa totožnosti parcely č. 279/50 s parcelami č. 369 a č. 370, zapísanými
na LV č. XXXX, k. ú. D. ostala naďalej sporná. Žalovaná v 2/ rade zotrvala na tom, že aj vzhľadom na
predložené listinné prílohy žalobkyňa nepreukázala totožnosť parcely č. 279/50, ktorá jej bola darovaná

v roku 1968 jej rodičmi s parcelami č. 369 a č. 370, zapísanými na LV č. XXXX, k. ú. D., ktoré sú
predmetom tohto prebiehajúceho súdneho konania.

16.Pôvodnýžalovanýv1/radezomrelpočaskonaniadňa22.06.2022 ajehoprávaapovinnostiprešlina
jeho dediča, terajšieho žalovaného v 1/ rade, súd preto pokračoval v konaní s ním na základe uznesenia

Okresného súdu Košice – okolie zo dňa 21.02.2023, s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu
Košice - okolie sp. zn. 20D/466/2022 zo dňa 19.12.2022.

17. Žalovaný v 1/ rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa ako účastníčka dedičského konania
vedeného pod sp. zn. 15D/583/2008 v roku 2008 žiadnym spôsobom nenamietala spornosť jeho

priebehu, okruh dedičov, či spôsob vyporiadania, pričom predmetné konanie za účasti žalobkyne bolo
bezpochyby právoplatne skončené. Poukázal na zrejmú zmätočnosť žalobkyňou podanej žaloby, ktorá
svoje domnelé vlastníckeho právo k sporným nehnuteľnostiam odvádza raz od údajnej darovacej zmluvy
a následne argumentuje údajným vydržaním sporných nehnuteľností. Nad rámec vyššie uvedeného
mal za to, že žalobkyňa pritom žiadnym spôsobom nespochybnila nadobúdací titul žalovaného v 1/

rade k sporným nehnuteľnostiam. Žalobkyňa nemôže byť dobromyseľnou v tom, že jej patrí vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam, ak uzatvorila dohodu o vyporiadaní dedičstva týkajúcej sa sporných
nehnuteľností, ktoré boli nadobudnuté do vlastníctva iných osôb, pričom už z vlastnej prezentovanej vôle
možno usúdiť, že sa sama nepovažovala za vlastníka sporných nehnuteľností. Mal za to, že rovnako tak
ako jeho právny predchodca na základe zákona, rozhodnutia súdu - osvedčenia o dedičstve a ďalších

právnych úkonov, tak aj on na základe zákona, rozhodnutia súdu - uznesenia o dedičstve 20D/446/2022,
v dobrej viere je nespochybniteľným podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 7/32 k celku. Dôkazy, ktoré žalobkyňa predložila spolu so žalobou a následne
s vyjadrením však žiadnym spôsobom nepreukazujú pravdivosť a hodnovernosť ňou uvádzaných
tvrdení. Rozhodnutie ONV, odbor výstavby v Košiciach, č. XXXX/XX-XXX.Dr bolo vydané na stavbu

domu na parcele č. 279/54 a nie na žalobkyňou uvádzanú parcelu č. 279/50, ktorú mala nadobudnúť
darom od rodičov, pričom konanie o vydanie povolenia na výstavbu domu žalobkyne bolo začaté pred
uzatvorenímdarovacejzmluvyatýkalosavýstavbydomunainejparcele(č.279/54).Tvrdenie,žerodičia
žalobkyni darovali nehnuteľnosť parc. č. 279/50 za účelom výstavby domu je irelevantné a účelové,
keďže zo samotného dôkazu predloženého žalobkyňou vyplýva opak. Pozemkovoknižná vložka č.

XXXX, k. ú. D. preukazuje nepravdivosť viacerých tvrdení žalobkyne, resp. preukazuje nedôvodnosť
podanej žaloby, a to že Stredisko geodézie pre okres Košice - vidiek – evidencia nehnuteľností
nezaviedlo darovaciu zmluvu registrovanú Štátnym notárstvom v Košiciach pod č. K. XXX/XX do
evidencie, pričom je zrejmé, že táto notárska zápisnica bola predložená za účelom zmeny v evidencii,čo je na tejto vložke evidentne vyznačené. Pozemkovoknižná vložka č. XXXX, k. ú. D. preukazuje
nepravdivosť viacerých tvrdení žalobkyne, resp. preukazuje nedôvodnosť podanej žaloby, a to, že dňa
14.11.1960 bolo pod č. d. XXXX zapísané vlastnícke právo I. F. a G. F., K. P., na podklade darovacej

zmluvy, ktorou im A. F. a G. F. darovali spoluvlastnícke podiely na mpč. parcele č. XXX/XXX roľa o
výmere 4.790 m2, každému po 1/8 z celku. Po tomto zápise boli ako podieloví spoluvlastníci parcely
zapísaní A. F. a G. F., K. G. vo veľkosti po 3/8 z celku a I. F. a G. F., K. P. po 1/8 z celku. V čase
darovania parcely č. 279/50 žalobkyni bola mpč. parcela č. 422/104, z ktorej bola darovaná parcela
vytvorená v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb, nielen darcov. Z tohto dôvodu ani podľa

vtedy platných ustanovení Občianskeho zákonníka nebolo možné považovať takýto prevod vlastníckeho
práva za platný. Z notárskej zápisnice č. N 335/68 Nz 412/68 z 25.03.1968 je zrejmé, že darcami boli
výlučne rodičia žalobkyne A. F. a G. F., avšak predmetný pozemok bol v danom čase v podielovom
spoluvlastníctve, a tak mali byť účastníkmi darovacej zmluvy podľa ust. § 138 ods. 2 Občianskeho
zákonníka všetci spoluvlastníci. Spoluvlastník tak mohol previesť len svoj spoluvlastnícky podiel, resp.
jeho časť a nie konkrétny pozemok. Na to, aby mohol len niektorý spoluvlastník previesť konkrétny

pozemok bolo potrebné najskôr uzatvoriť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,
na základe ktorej by takýto pozemok nadobudol. Až následne mohol s takýmto konkrétnym pozemkom
nakladať. Žalobkyňa vo svojich vyjadreniach tvrdí, že prevádzaný pozemok parc. č. 279/50 je totožný
s parcelami reg. C-KN č. 369 a C-KN č. XXX, zapísanými na LV č. XXXX, k. ú. D.. Žalovaný v 1/
rade mal za to, že predmetné tvrdenie nie je ničím preukázané. Z doterajšieho dôkazného stavu nie

je vôbec možné určiť, ktoré parcely zodpovedajú darovanej parcele, ktoré parcely by mali zodpovedať
spoluvlastníckym podielom I. F. a G. F., po zrušení spoluvlastníctva k mpč. parcele č. 422/104, zapísanej
v Pk. vl. č. 1019, k. ú. D.. Ak by rodičia žalobkyne v roku 1968 darovali pozemky rovnako všetkým
svojim deťom (tak ako sa to svojimi vyjadreniami snaží navodiť žalobkyňa), tak by musela byť celková
výmera pozemkov I. F. a jeho manželky podstatne väčšia ako pozemok darovaný žalobkyni, nakoľko

títo už v tom čase boli spoluvlastníkmi pozemku, ktorý bol následne predmetom delenia. Z predložených
podkladov však vyplýva, že najväčší pozemok by mala vlastniť práve žalobkyňa, čím sú tieto jej tvrdenia
nepreukázané. Ďalej mal za to, že mapa č. XX z miestneho šetrenia nie je spôsobilá preukázať totožnosť
parcely č. 279/50 s parcelami č. 369 a č. 370, zapísanými na LV č. XXXX, k. ú. D.. O tomto závere
svedčí nielen to, že samotné výmery sporných nehnuteľností sú rozdielne, ale rozdiel spočíva aj v

polohovom umiestnení darovanej parcely č. 279/50 a sporných nehnuteľností a v zjavne (s tvrdeniami
žalobkyne)nesúladneumiestenýchzákladovdomupostavenéhonasúčasnejparceleC-KNč.369,ktorá
je predmetom súdneho konania.

18. Žalobkyňa v ďalšom vyjadrení mala za to, že darovacia zmluva v roku 1968 bola uzavretá platne.

Žalovaným uniká podstata konania pôvodných právnych predchodcov – jej rodičov pri uzatvorení
darovacích zmlúv s I. F. (bratom) a jeho manželkou v r.1958, s neb. bratom J. F. a ňou žalobkyňou
v r.1968. Ich úmyslom bolo z nehnuteľností, v okolí ktorých prebiehala výstavba rodinných domov,
darovať z parc. č. 422/104 svojim trom deťom: I. F. a manželke 1, J. F. 1, a žalobkyni 1 a zostávajúcu 1
spoluvlastníckeho podielu ponechať sebe. Preto len 1 spoluvlastníckeho podielu mohla byť predmetom

dedenia po ich rodičoch (A. F. a G. F.) a nie ako je to zrejmé z tohto konania a stavu nastoleného v konaní
ododatočnomprejednanídedičstvapoA.F.vosvedčeníodedičstve13D/583/2008.Vuvedenomkonaní
bola ale prejednaná aj ňou už zdedená nehnuteľnosť parc. č 279/49, v ktorom konaní sa žalované strany
sporu domáhali dedičstva po J. F. a tak sa žalovaní stali spoluvlastníkmi parc. č. 370 vo vykazovanom
rozsahu, ale aj parc. č. 369, ktorá bola darovaná výlučne jej. J. F. nehnuteľnosť nadobudol v r. 1968

ako dar od svojich rodičov, teda aj od poručiteľa A. F., preto jej rodičia v čase smrti už neboli vlastníkmi
uvedenej nehnuteľnosti a tak po ich smrti sa parc. č. 279/50 a parc. č. 279/49 nemohla stať predmetom
dedičstva a ani konania o takomto dedičstve po A. F.. Takto od r.1968 do r. 2008 sa parcela 279/50
stala právne jej vlastníctvom a taktiež parc. č. 250/49 po smrti brata J. F. v dôsledku osvedčenia o
dedičstve po poručiteľovi od r.1999 sa taktiež stala jej vlastníctvom. Právne úvahy žalovaného v 1/ rade

o absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou v roku 1968 jej rodičia za súhlasu spoluvlastníkov,
ako vyčlenený spoluvlastnícky podiel darovali, sú nepoužiteľné. Spoluvlastník I. F. s manželkou G. K.
P. boli pri spisovaní oboch darovacích zmlúv a „súhlasili“ s darovaním 1 spoluvlastníckeho podielu pre
ňu, obdobne súhlasili s darovaním 1 J. F. s tým, že J. F. a jej bol takto darovaný podiel k nehnuteľnosti
vyčlenený z pôvodnej Pk. parcely mpč. XXX/XXX ako parc. č. 279/50 a č. 279/49, ktoré sa takto mohli

stať bez vytýkanej vady predmetom darovania. Šlo o darovanie reálne vyčlenenej nehnuteľnosti, ktorú
skutočnosť kvitovali spoluvlastníci od r. 1958 (teda v trvaní 10 rokov) v čase darovania a darovacia
zmluva nie je neplatná. Čo sa týka označenia stavebnej parcely na výstavbu rodinného domu na parc.
č. 369 uviedla, že šlo o obyčajnú chybu v písaní, nakoľko správne mala byť stavebná parcela označenáako č. XXX/XX, nakoľko parc. označenia 279/54 tvorila vlastníctvo N. E. F., ktorý už 10 rokov na tejto
mal postavený svoj rodinný dom. Súčasne navrhla zmenu žaloby.

19. Súd uznesením zo dňa 08.09.2023 pripustil zmenu žaloby v znení „Mestský súd Košice určuje, že
žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parcely registra „C“ ako parc. č. 369 - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 355 m2, v podiele 1/1, ktorá je zapísaná v LV č. XXXX pre okres Košice - okolie, obec D., kat.
územie D. a výlučnou vlastníčkou parcely „C“ KN č. parc. č. 370/2 - záhrada o výmere 441 m2 v podiele
1/1 podľa geometrického plánu č. 16/2023, ktorý dňa 26.05.2023 vyhotovil G. A. a bol úradne overený

dňa 05.06.2023. Tento geometrický plán č. 16/2023 vyhotovený G. A. dňa 26.05.2023 je súčasťou
rozsudku. Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

20. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 17.10.2023, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa, jej právny
zástupca, právny zástupca žalovaného v 1/ rade a právna zástupkyňa žalovanej v 2/ rade, obaja
ospravedlnili neprítomnosť žalovaných na pojednávaní. Vychádzajúc z § 180 CSP súd vec prejednal

a rozhodol v neprítomnosti žalovaných v 1/ a 2/ rade. Na tomto pojednávaní súd opätovne vypočul
žalobkyňu, následne odzneli záverečné reči, ktorý zopakovali postoje strán uvádzané v priebehu celého
konania.

21. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú

súčasťou súdneho spisu, a zistil tento skutkový stav:

22. Rodičia žalobkyne A. F. s manželkou G. F. boli vlastníkmi nehnuteľnosti zap. v Pk. č. XXX, k. ú Čaňa,
parcely č. 422/104 roľa vo výmere 47 árov a 90m2, v skutočnosti stavebný pozemok. Títo sa rozhodli, že
časťtejtoparcelydarujúsvojmusynoviI.F.smanželkounazákladedarovacejzmluvyzodňa14.02.1958

tak, že predmet darovania tvorí 1 čiastky parcely 422/104, zvyšná časť parcely ostala vo vlastníctve
rodičov žalobkyne. Rodičia žalobkyne formou notárskej zápisnice N334/68 NZ 411/68 dňa 25.03.1968
darovali synovi J. F. a jeho manželke stavebný pozemok v k. ú. D., vložka XXXX, novovytvorenú parcelu
o výmere 694 m2, na základe Geometrického plánu ako parc. č. 279/49. Rodičia žalobkyne formou
notárskej zápisnice N335/68 NZ 412/68 dňa 25.03.1968 darovali žalobkyni ako dcére stavebný pozemok

v k. ú D.. vložka XXXX, novovytvorenú parcelu o výmere 724 m2, na základe Geometrického plánu
ako parc. č. 279/50. Aj keď všetky zmluvy boli štátnym notárstvom v Košiciach registrované, do Pk. vl.
XXXX sa vyznačila len jedna z troch registrovaných zmlúv, ktorú nadobudol brat I.. Brat žalobkyne I.
tak nadobudol parcelu č. 279/56, brat J. nadobudol parcelu č. 279/49 a žalobkyňa parcelu č. 279/50.
V súčasnosti parc. č. 279/56 má zodpovedať parc. č. 371 a 372 a sú zapísané na LV č. XXXX, k.

ú. D.. Parcele č. 279/49 má zodpovedať parc. č. 364 a č. 365 a sú zapísané na LV č. XXX, k. ú.
D.. Napokon parcele č. 279/50 má zodpovedať parc. č. 369 a č. 370, ktoré sú zapísané na LV č.
XXXX, k. ú. D.. Nehnuteľnosť po I. F. v súčasnosti tvorí v celosti vlastníctvo jeho dedičov, avšak parc.
č. 369 a č. 370 na základe osvedčenia o dedičstve po B. F. (otcovi žalobkyne) č. 13D/583/2008 sa stala
predmetom dedenia, pričom sa vychádzalo z toho, že do dedičstva patria nehnuteľnosti v rozsahu, v

akom svedčil zápis vlastníckeho práva nebohému poručiteľovi a jeho manželke - matke G. ku dňu jeho
smrti. Takto sa žalobkyňa a pôvodný žalovaní stali podielovými spoluvlastníkmi parciel č. 369 a č. 370.
Terajší žalovaný v 1/ rade a žalovaná v 2/ rade sa stali spoluvlastníkmi na daných nehnuteľnostiach na
základe uznesení Okresného súdu Košice – okolie resp. sp. zn. 20D/466/2022 zo dňa 19.12.2022, resp.
sp. zn. 12D/873/2015 zo dňa 25.02.2016.

23. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia, že je výlučnou vlastníčkou parc. č. 369 - zastavaná
plochaanádvorieovýmere355m2avýlučnouvlastníčkouparcelyč.370/2-záhradaovýmere441m2v
podiele 1/1 podľa geometrického plánu č. 16/2023 z dôvodu, že tieto parcely sú totožné s parc. č. 279/50,
ktorú nadobudla na základe darovacej zmluvy od jej rodičov, formou notárskej zápisnice R. XXX/XX,

R. XXX/XX dňa 25.03.1968. Jednalo sa o stavebný pozemok (279/50) novovytvorený z nehnuteľností
v Pk. vl. XXXX, obce Čaňa o výmere 724 m2, ktorý bol vytvorený geometrickým plánom č. XXX-XXXX-
XX dňa 23.02.1968 (je súčasťou spisu na č. l. 164). Stavebný pozemok ako parc. č. 279/50 jej darovali
rodičia A. F. s manželkou G., pričom spoluvlastníci I. F. a manželka G. s rozdelením Pk. nehnuteľnosti vo
vl. XXXX ako parc. č. 422/104 súhlasili. Žalobkyňa má za to, že parc. č. 279/50 sú totožné s parc. č. 369

a po zmene žaloby s parc. č. 370/2. O jej vlastníckom práve svedčí vyššie uvedená darovacia zmluva
formou notárskej zápisnice, predložený geometrický plán z roku 1968 (č. l. 164), rozhodnutie ONV,
odbor výstavby v Košiciach, č. výst: XXXX/XX-XXX.Dr. zo dňa 03.01.1968 (č. l. 8), stavebné povolenie,
ktoré preukazuje, že po roku 1970 s nebohým manželom postavili rodinný dom, pričom v rozhodnutíje uvedené, že na parc. č. 279/54 (na pojednávaní aj v písomnom vyjadrení žalobkyňa uviedla, že sa
jedná o chybu a má tam byť uvedená parc. č. 279/50). Toho času je rodinný dom zapísaný na LV č.
XXXX, postavený na parc. č. 369. Súčasne má za to, že parc. č. 369 a č. 370 užívala a nakladala ako

s vlastnými od roku 1968, je tak oprávnený držiteľ. Ďalej predložila náčrt -mapu č. XX z 27.01.1975,
ktorá preukazuje, aké zmeny nastali po roku 1968 a napokon geometrický plán č. 16/2023 vyhotovený
G. A. dňa 05.06.2023.
Žalovaní s podanom žalobou nesúhlasia, majú za to, že darovacia zmluva je neplatná z dôvodu, že
v čase darovania parcely č. 279/50 žalobkyni bola mpč. parcela č. 422/104, z ktorej bola darovaná

parcelavytvorenávpodielovomspoluvlastníctveviacerýchosôb,nielendarcov.Ztohtodôvoduanipodľa
vtedy platných ustanovení Občianskeho zákonníka nebolo možné považovať takýto prevod vlastníckeho
práva za platný. Žalobkyňa nemohla byť dobromyseľná, keďže v dedičskom konaní v roku 2008
žiadnym spôsobom nenamietala spornosť jeho priebehu, okruh dedičov, či spôsob vyporiadania, pričom
predmetné konanie za účasti žalobkyne bolo bezpochyby právoplatne skončené, oni svoje podiely
nadobudli zo zákona, na základe dedičských rozhodnutí. Namietali ďalej, že žalobkyňa nepreukázala

počas celého konania, že parc. č. 279/50 je totožná s parc. č. 369 a č. 370 (po zmene žaloby s parc.
č. 370/2).

24. Z výpisu z LV č. XXXX k. ú. D., obec Čaňa, B. M. – B. (č. l. 285) mal súd za preukázané, že žalobkyňa
a žalovaní v 1/ a 2/ rade sú podieloví spoluvlastníci daných nehnuteľností a to parc. č. 369 a parc. č. 370.

25. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z .z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

26. Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

27. Podľa § 137 písm. c) CSP, procesného predpisu účinného od 1.7.2016, žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

28. Podmienkou prípustnosti žaloby o určenie, či tu právo je, je naliehavý právny záujem žalobcu

na požadovanom určení. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa mala naliehavý právny záujem na
požadovanom určení v čase podania žaloby podľa § 80 písm. c) OSP a v čase rozhodnutia súdu
podľa § 137 písm. c) CSP, nakoľko sa domáha určenia výlučného vlastníctva k nehnuteľnosti, ku ktorej
svedčí zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností aj žalovaným.

29. Podľa ust. § 46 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia darovacej zmluvy
25.03.1968 (ďalej len Obč. zák.) písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako
aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou
formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode
nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

30. Podľa ust. § 47 Obč. zák. ak sa účastníci v predpísanej forme zhodli na obsahu zmluvy a na jej vznik
je potrebné ešte rozhodnutie príslušného orgánu, sú svojimi prejavmi viazaní až do tohto rozhodnutia.
Ak je rozhodnutie záporné, k zmluve nedôjde.

31. Podľa ust. § 138 ods. 2 Obč. zák. z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a
povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

32. Podľa ust. § 407 ods. 1 až 3 Obč. zák. na darovanie je potrebné, aby obdarovaný ponuku daru
prijal. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci už pri darovaní.

Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.33. Podľa st. § 130 ods. 1 Obč. zák. účinného od 01.01.1992 ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

34. Podľa ust. § 868 Obč. zák. pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona
aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

35. Súd po vykonanom dokazovaní je toho názoru, že žalobe nie je možné vyhovieť z dôvodu, že
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že pôvodná parc. č. 279/50 je totožná
s parc. č. 369 a č. 370/2.

36.Súdvprvomradeskúmalotázkuplatnostidarovacejzmluvy,keďžežalovaní namietalijejneplatnosť.
Podľa názoru súdu došlo k platnému uzavretiu darovacej zmluvy zo dňa 25.03.1968 uzavretej medzi

rodičmi žalobkyne a žalobkyňou, predmetom ktorej bolo darovanie parc. č. 279/50 o výmere 724 m2.
Svedčí o tom notárska zápisnica N 335/68, Nz 412/68. Podľa názoru súdu nemožno hovoriť o neplatnosti
predmetnej zmluvy, keďže účastníkmi zmluvy boli vlastníci pozemku - rodičia žalobkyne. Podľa názoru
súdu brat žalobkyne I. s manželkou v tom čase už neboli podieloví spoluvlastníci parcely 422/104 a túto
skutočnosť I. F. s manželkou svojim vyhlásením pod bodom 2 darovacej zmluvy potvrdzovali. Darovacia

zmluva zo dňa 14.02.1958 medzi A. F. s manželkou G. a I. F. s manželkou (ktorá predchádzala uzavretiu
vyššie uvedenej darovacej zmluvy) bola uzavretá za účelom vytvorenia stavebného pozemku, čo svedčí
z tejto zmluvy ako aj z rozhodnutia ONV v Košiciach zo dňa 28.03.1960 (č. l. 165), ktorý dal súhlas
s prevodom nehnuteľnosti nadobudnutej obdarovanými I. F. s manželkou od jeho rodičov, na základe
darovacej zmluvy zo dňa 14.02.1958, pričom predmetom prevodu bola 1 z role zapísanej na Pk. č.

XXX, k. ú. D., par. č. 422/104 o výmere 1.197 m2. Preto v čase uzatvárania darovacej zmluvy zo
dňa 25.03.1968 rodičia žalobkyne darovali žalobkyni časť z ich reálne vyčlenenej nehnuteľnosti, ktorú
skutočnosť pri spisovaní notárskej zápisnice prítomný I. F. s manželkou potvrdzovali, keď prehlásili,
že vydelená parcela tvorí výlučné vlastníctvo darujúcich (rodičia žalobkyne v tom čase boli vlastníkmi
pozemku č. 422/104, resp. 3 z pôvodnej výmery pozemku). Ak by aj súd pripustil, že v čase darovania

boli I. F. s manželkou spoluvlastníci danej parcely spolu s rodičmi, aj tak podľa názoru súdu by zmluva
bola platná, keďže bola jednoznačne prejavená vôľa darovať vyššie uvedenú parcelu žalobkyni od jej
rodičov (prípadne aj od brata s manželkou) a bola dodržaná aj písomná forma predpokladaná vtedajším
Občianskym zákonníkom (§ 46, § 407 a nasl. Obč. zák.). Súčasne sa zachoval aj geometrický plán
z roku 1968 ( č. l. 164). Podľa názoru súdu je tiež zjavné, že táto zmluva bola registrovaná pod č.

K. XXX/XX, čo je zrejmé z notárskej zápisnice (č. l. 7) ako aj z pozemnoknižnej vložky č. XXXX (č.
l. 13). Nedôvodné sú preto námietky žalovaných o neplatnosti zmluvy. Nevedno prečo následne táto
zmluva nebola vyznačená do Pk. vl. č. 1019, pričom je zrejmé, že vyznačená bola len jedna z troch
registrovaných zmlúv, a to tá, ktorú nadobudol brat žalobkyne I. (č. l. 14). Žalobkyňa tiež preukázala
predložením domácej doručenky, že Štátne notárstvo Košice zaslalo registrovanú zmluvu K. XXX/XX

spolu s geometrickým plánom z roku 1968 na parc. č. 279/50 Stredisku geodézie v Košiciach (č. l.
161), ktoré spravovalo evidenciu nehnuteľností a tento materiál prevzalo za účelom zaevidovania dňa
08.05.1968. K zápisu do Pk. vl. č. 1019 však napokon nedošlo.

37.Čosaalepodľanázorusúdužalobkynipocelýčaskonanianepodarilopreukázať,jetotožnosťparciel

č. 279/50 s parcelami č. 369 a 370 (po zmene žaloby č. XXX/X). Súd žalobkyňu v predbežnom právnom
posúdení na pojednávaní konanom dňa 03.05.2022 upozornil, že túto okolnosť nemal za preukázanú
a že v tomto smere je potrebné doplniť dokazovanie identifikáciou pôvodnej parcely. Súčasne ju
opätovne vyzval výzvou zo dňa 15.03.2023, že v tomto smere neboli predložené súdu žiadne dôkazy.
Následne žalobkyňa predložila súdu mapu – náčrt. č. XX, ktorý mal podľa nej preukazovať zmeny po

roku 1968 na uvedených parcelách a následne na základe tejto mapy došlo k miestnemu šetreniu, na
základe ktorého žalobkyňa dala vypracovať geometrický plán č. 16/2023, ktorý vychádzal z tejto mapy
(nevedno prečo nevychádzal z geometrického plánu z roku 1968, ktorý je súčasťou spisu na č. l. 164),
ktorý podľa nej preukazuje, že parc. č. 279/50 je totožná s parc. č. 369 a 370/2 V tomto smere aj navrhla
zmeniť žalobu, pričom o „osude“ zvyšku pôvodne parc. č. 370 ( na základe tohto geometrického plánu

o parc. č. 370/1) sa vôbec nezmieňuje a nijako bližšie neodôvodňuje, prečo sa domáha určenia, že
je výlučnou vlastníčkou iba parc. č. 370/2 a nie aj parc. č. 370/1. Tiež podľa názoru súdu tvrdenie, že
v rozhodnutí ONV odbor výstavby v Košiciach, č. výst: XXXX/XX-XXX.Dr. zo dňa 03.01.1968, je chybne
uvedená parc. č. 279/54, pričom správne mala byť uvedená parc. č. 279/50, keďže na parc. č. 279/54mal už v tom čase desať rokov stáť dom N. E. F., nebola ničím preukázaná a bez ďalšieho automaticky
nevyplýva, že by sa vo vyššie uvedenom rozhodnutí malo jednať o parc. č. 279/50, keďže parc. č. 279/54
sa reálne nachádzala vedľa parc. č. 279/50, čo je zrejmé tak z geometrického plánu z roku 1968 (č. l.

164), ako aj z náčrtu mapy z roku 1975 (č. l. 257 -258). Tiež nesedia výmery parciel. Pôvodne darovaná
parcela č. 279/50 bola vo výmere 724m2, pričom terajšia parcela č. 369 je vo výmere 355 m2 a parc. č.
370/2 vo výmere 441m2, teda vo väčšej výmere, ako pôvodná parc. č. 279/50.

38. Súd na pojednávaní oboznamoval strany sporu s geometrickým plánom z roku 1968. Pri porovnaní

tohto geometrického plánu so súčasnou katastrálnou mapou v k. ú. D. je možné, že aj poloha darovanej
parcely a sporných parciel je odlišná. Darovaná parcela č. 279/50 bola orientačne umiestnená v strede
pôvodnej nerozdelenej parcely, pričom v súčasnosti sú približne na rovnakom mieste parcely ako č.
364/1, 364/2, 367 a 368, ale aj parc. č. 369 a č. 370, resp. sa tieto navzájom môžu prelínať. Jednoducho
podľa názoru súdu bez identifikácie pôvodnej parcely nie je možné na základe predložených dôkazov
s istotou určiť, že pôvodná parcela č. 279/50 je totožná s terajšími parcelami č. 369 a č. 370/2.

Žalobkyňa súdu tento požadovaný dôkaz po celý čas nepredložila, preto podľa názoru súdu v tomto
smere neuniesla dôkazné bremeno. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

39. Uvedený záver je možné aplikovať aj na tvrdenie žalobkyne o dobromyseľnosti. Bez preukázania
totožnosti identifikácie parciel č. 279/50 s terajšími parcelami č. 369 a č. 370/2, nie je možné posúdiť

podmienky vydržania.

40. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalovaných v 1/ a 2/ rade, keďže to nepovažoval za potrebné
vzhľadomnavyššieuvedenéakoajnato,žesajedná„len“oprávnychnástupcovpôvodnýchžalovaných
a tiež s poukazom na ich vek (ročníky 1993 a 1981).

41. Vzhľadom k uvedenému súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu
žalobkyne zamietol.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

45. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie
v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení.
Žalobkyňa bola v konaní neúspešná, nemá preto nárok na náhradu trov konania. Naproti tomu žalovaní
boli v konaní plne úspešní, preto súd priznal žalovaným v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu proti žalobkyni. Žalobkyňa bola v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov
v rozsahu 75% s poukazom na jej majetkové pomery. Súd však neaplikoval ust. § 257 CSP, keďže

žalobkyňa bola po celý čas zastúpená advokátom a podľa názoru súdu, ak bola žalobkyňa čiastočne
oslobodená od platenia súdnych poplatkov, to neznamená, že v prípade neúspechu v spore automaticky
nebude znášať svoj procesný neúspech pri náhrade trov konania. Žalovaní sa tiež museli brániť podanej
žalobe, obaja boli zastúpení advokátmi, teda vynaložili finančné prostriedky na svoju obranu a tiež
nezapríčinili podanie žaloby, keďže do konania vstúpili až ako právni nástupcovia svojich právnych

predchodcov. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach
na Mestský súd Košice.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).