Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 9, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 42T/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1125010643
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová
ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2025:1125010643.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 09.júna 2025 Bratislave

r o z h o d o l :

obžalovaný A.. L. L. F. X. A. W. E. : nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom Bratislava,
L. č. XXXX/XX, študent

u z n á v a s a z a v i n n é h o, že

dňa 03.februára 2024 v čase približne od 16.15 hod. do 16.25 hod. v Sade Janka Kráľa, Bratislava -
Petržalka spolu s troma ďalšími chlapcami prišiel k maloletému poškodenému D. S., nar.
XX.XX.XXXX, a povedal mu, aby mu ukázal obsah jeho peňaženky, čo poškodený urobil, v peňaženke
mal len 5 centov, na čo ho obžalovaný opäť vyzval, aby si dal dole kryt z mobilného telefónu, či tam

nemá skryté peniaze, čo poškodený rovnako urobil, nemal tam žiadne peniaze; následne obžalovaný
prišiel k maloletému poškodenému rozopol mu bundu a povedal, že ak nechce dostať bitku, má
mu dať mikinu, ktorú ma na sebe, poškodený sa slovne bránil, že či to nevedia vyriešiť iným spôsobom,
načo sa obžalovaný zasmial a opakovane ho vyzýval na to, aby mu dal mikinu,
poškodený následne odovzdal mikinu značky Nike, červeno-čiernej farby, model Tech fleece v hodnotne
81,60, eur pri ňom stojacemu ml. L. P., ktorý bol s obžalovaným, potom ako poškodený odovzdal mikinu

a odchádzal z miesta preč, obžalovaný ho jedenkrát kopol nohou do oblasti hlavy, pričom poškodený
sa snažil z miesta odísť preč, no obžalovaný ho ešte udrel jeden krát pravou rukou zovretou v päsť do
oblasti nosa, čím mu spôsobil poranenie mäkkých časti tváre - pohmoždenie, poranenie mäkkých častí
nosa s krvácaním z nosa a zlomeninu drobných nosových kostí s posunom ich postavenia, teda zranenia
vyžadujúce si lekárske ošetrenie a dobu liečenia približne 21 dní, odcudzením mikiny mu
spôsobil škodu vo výške 81,60 eur a rovnako tak obžalovaný svojím konaním spôsobil škodu
spoločnosti Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831,

spočívajúcu v nákladoch za poskytnutú zdravotnú starostlivosť ml. D. S. v sume 109,56 eur.
-2- 42T/8/2025
T e d a

-proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
-dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

-inému úmyselne ublížil na zdraví

č í m s p á c h a lzločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a v súbehu s prečinom ublíženie na zdraví podľa §
156 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.augusta 2024 a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím, § 41 ods. 1, § 39 ods. 2 písm. c/, § 117 ods. 1,

§ 118 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.augusta 2024 na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
8 (osem) mesiacov.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.augusta 2024 podmienečne odkladá na skúšobnú
dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona účinného od 06.augusta 2024 obžalovanému ukladá
ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá nahradiť poškodeným

- Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, 814 53, IČO: 36 284 831 škodu vo výške
109,56 eur (stodeväť eur päťdesiatšesť centov),

-zákonnému zástupcovi maloletého poškodeného D. S., nar. XX.XX.XXXX- A.. W.. E. A., nar.
XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Bratislava, G. č. XXXXX/XXF škodu vo výške 3 003 eur (tritisíc tri eur).

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítal a oboznámil
ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom
súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obžalovaný bol poučený o svojich
právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa ustanovenia § 257 ods. 1 Trestného
poriadku (ďalej Tr. por.).
-3- 42T/8/2025

Tento urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe.
Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako bol
uvedený v obžalobe, súd následne postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a
h/ Tr. por.

Samosudkyňa formou otázok zistila, že obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“.
Po súhlasnom stanovisku i prokurátora súd rozhodol podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. a to, že vyhlásenie
obžalovaného, že je vinný prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu viny už nevykonal a vykonal len dôkazy
súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení.

Pri právnom hodnotení súd dospel k právnemu záveru, že obžalovaný tak ako to bolo špecifikované
naplnil zákonné znaky skutkových podstát viacerých trestných činov - zločinu lúpeže podľa § 188 ods.
1 Trestného zákona (ďalej Tr.zák.) s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.zák.
a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák.

V danej veci s prihliadnutím na novelu Trestného zákona č. 40/2024 Z.z. účinnú od 06.augusta 2024
súd vo vzťahu výroku o treste postupoval podľa § 2 ods. 2 Tr.zák

Obžalovaný vo vzťahu k poškodenému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa pre
neho cudzej veci.Predmetná hrozba bezprostredného násilia spočívala v tom, že poškodený mal odovzdať predmetnú
mikinu, ktorú mal na sebe - pretože v opačnom prípade mu hrozil bitkou. Predmetná hrozba zo strany
obžalovaného tak bola vyjadrená výslovne, čo poškodený z obavy z predmetnej bitky toto i realizoval

a bundu obžalovanému odovzdal.
Potrebné je však uviesť, že po tom, čo ku nemu prikročil obžalovaný mu najprv povedal, aby mu
ukázal obsah jeho peňaženky. Toto poškodený i urobil - v peňaženke mal päť centov. Obžalovaný z
predmetného dôvodu poškodeného vyzval, aby si dal dole kryt z mobilného telefónu - z dôvodu, či
tam nemá ukryté peniaze. Opätovne toto poškodený vykonal. Ani po tom, čo dal dole kryt z mobilného

telefónu nemal tu žiadne peniaze.
Až následne obžalovaný rozopol poškodenému bundu, ktorú mal na sebe a vtedy mu povedal, že ak
nechce dostať bitku má mu dať predmetnú mikinu, ktorú mal tento na sebe.

Poškodenýsibolvedomýfyzickejprevahyútočníkov-pretožeikeďtotovýslovneuvádzallenobžalovaný
- ďalšie tri osoby maloleté tu tiež osobne boli prítomné pri obžalovanom a poškodenom. Je tak dôvodné

a to vypovedal i samotný poškodený, že mal obavu z predmetných útočníkov - teda i obžalovaného
a teda obavu pred jeho prípadným násilím - ktoré následne po tom, čo predmetnú bundu odovzdal a
odchádzal preč bol fyzicky inzultovaný samotným obžalovaným.

Práve z dôvodu prevahy neprejavil odpor a „podrobil sa vôli páchateľa“ - teda obžalovaného.

Predmetná hrozba bezprostredného násilia smerovala proti poškodenému.

-4- 42T/8/2025

Zmocnením veci sa rozumie keď páchateľ získa možnosť voľne s vecou nakladať s vylúčením toho, kto
ju mal doposiaľ vo svojej moci.
Trestný čin lúpeže je dokonaný už samotným použitím hrozby bezprostredného násilia ako to bolo v
tejto trestnej veci v úmysle zmocniť sa cudzej veci.

Zranenia, ktoré boli spôsobené obžalovaným poškodenému - pri predmetnom odchode poškodeného
- si vyžiadalo lekárske ošetrenie a doba liečenia bola približne 21 dní.
Zo strany obžalovaného išlo o dva údery - kop nohou - úder bol smerovaný do oblasti hlavy a úder
zovretou v päsť mieril do oblasti tváre konkrétne nosa. Išlo tak o tvárovú časť a na najviac prominujúcu
časť tváre - nos.

Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia skonštatoval v súlade s výpoveďou
poškodeného - že predmetný útok bol spôsobený útokom inej osoby. Údery smerovali na tvár - najmä
na nos. Dané násilie realizované konaním obžalovaného bolo schopné spôsobiť poranenie mäkkých
tkanív tváre - opuch, pohmoždenie, krvné podliatiny, tržnú ranku tváre, mierne krvácanie z poranených

oblastí kožného krytu tváre, z nosa, zlomeninu nosových kostičiek, prípadne poškodenie zubov.

Posudzované poranenie spôsobilo poranenie mäkkých častí tváre, pohmoždenie, poranenie mäkkých
častí nosa s krvácaním z nosa a zlomeninu drobných nosových kostičiek s posunom ich postavenia.
Poškodený bol nos a tvár. Išlo o ľahšie poranenie. Mechanizmus poranení zodpovedal - nárazu päsťou

ruky do nosa. Poranenia vznikli v čase napadnutia poškodeného obvinenou osobou (osobami).

Predmetné poranenie mohlo narušiť obvyklý spôsob života poškodeného a mohol byť mierne
obmedzený na bežnom spôsobe života a to najmä v zmysle kozmetického defektu na tvári - nose
počas cca 2-3 týždňov, bolestivosť v oblasti zlomeniny nosa, mierne dočasne zhoršenie čuchu,

nemožnosť smrkať prvé tri týždne po poranení. Počas cca troch týždňov poškodený nemohol robiť
žiadnu športovú aktivitu. Bolesti mohli spôsobiť dočasné poruchy spánku. Obťažovanie mohlo byť
spôsobené aj nutnosťou opakovaných kontrol ORL špecialistu, bolesti nosa pri preväzoch a vybratí
tamponády z nosa, sklonu ku krvácaniu z nosa, prvé týždne po poranení, hlavne pri smrkaní a kýchaní.

Čo sa týkalo následkov poranenia, tak možno prísť k menšej deformite tvaru nosa a v prípade
zúženia nosných priechodov aj k zhoršeniu dýchania, hlavne pri fyzickej záťaži. Nie sú však dostupné
lekárske nálezy, ktoré by sa vyjadrili k tejto problematike.Práceneschopnosť vzhľadom na školský vek nebola pravdepodobne vystavená. Doba liečby bola do
troch týždňov. V prípade, že by liečba trvala do 21 dní - išlo by o primeranú dĺžku trvania liečby.

Vyššie uvedené skutočnosti súvisiace s obmedzením spôsobu života boli potvrdené i samotným
poškodeným ako i zákonným zástupcom maloletého poškodeného.
Zo strany obžalovaného tak išlo úmyselné ublíženie na zdraví. Poškodený nedal žiadnu príčinu,
zámienku, aby takto - fyzickým útokom obžalovaný konal voči nemu.

Miesto, kde ku predmetnému protiprávnemu konaniu došlo bol Sad Janka Kráľa v Bratislave v čase od
16.15 hod. do 16.25 hod.
-5- 42T/8/2025

Podľa Wikipédie ide v súčasnosti o verejný park, ktorý má kultúrno-spoločenskú funkciu, slúži ako
oddychové a stretávacie miesto. Vytvára oázu pokoja a zároveň slúži na športové aktivity pre všetky

vekovéskupiny.Vdanomprípadeišlotakomiestoverejnostiprístupnomaobžalovanýmbolaspôsobená
výtržnosť.

Práve predmetné konanie vykonané na poškodenom obžalovaným závažnejším spôsobom narušilo
verejný poriadok a pokoj a to z dôvodu, že spočinulo i v násilnom konaní - pretože zo strany

obžalovaného išlo o fyzické napadnutie.

Pokiaľideovýtržníctvopodľa§364ods.1písm.a/Tr.zák.aublíženienazdravípodľa§156ods.1Tr.zák.
treba poukázať na materiálny korektív upravený v § 95 Tr.zák. - súd tu poukazuje na pohnútku ako i
samotný následok, ako i na skutočnosť, že v tomto prípade i pri znížení ovládacích a rozpoznávacích

schopností obvineného bola dosiahnutá jeho rozumová a mravná vyspelosť v tom, že musel si byť
vedomý, že keď na poškodeného zaútočil na predmetné časti tela, že mu môže spôsobiť zranenia. V
danom prípade nešlo tak o závažnosť malú.

Obžalovaný vopred s premysleným konaním mal pri sebe troch kamarátov, čím len zvýraznil fyzickú

presilu, čo viedlo k vyvolaniu strachu poškodeného - viď ukázanie obsahu peňaženky, danie krytu dole
z mobilného telefónu, odovzdanie mikiny. K samotnému fyzickému napadnutiu došlo v čase, keď sa
poškodený vôbec nebránil a bol na odchode z daného miesta, pričom kop ako aj úder
päsťou smeroval na oblasť hlavy poškodeného, pričom týmto útokom spôsobil mu zlomeninu nosových
kostičiek, v dôsledku čoho bol obmedzený na obvyklom spôsobe života 21 dní.

K výroku o treste

Základnou myšlienkou i Trestného zákona - keďže v danom konaní osoba obžalovaného bola osoba
mladistvá - v čase spáchania skutku bola vo veku 14 rokov a sedem mesiacov a v čase vyhlasovania

rozsudku bola tiež vo veku necelých 16 rokov - je čo najmenej trestať, čo najviac vychovávať a ak je
nutné trestať, tak aj v trestom vychovávať a polepšovať.

Toto je i účelom trestu podľa § 97 ods. 1 Tr.zák. - v rámci, ktorého účelom trestu u mladistvého je
predovšetkým, vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie

protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť, uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu
narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.

Optimálna miera represie a výchovného pôsobenia závisí od konkrétnych okolností každého prípadu a
od konkrétnych pomerov a vlastností páchateľa.

Uložený trest, ochranné opatrenie musia zohľadňovať samotnú osobnosť mladistvého, jeho vek,
rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, rovnako tak aj osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom
musí byť primeraný povahe a závažnosti spáchaného činu.

-6- 42T/8/2025Mimoriadne dôležité je i zistenie pomerov a prostredia, v ktorom bol mladistvý vychovávaný a v ktorom
žije, jeho správanie pred a po spáchaní trestného činu, ako aj ďalšie okolnosti, ktoré sú dôležité pre
správne zvolenie prostriedkov vhodných na jeho nápravu.

V predmetnej veci s prihliadnutím na novelu Trestného zákona účinnú od 06.augusta 2024 (zákon č.
40/2024 Z.z.) súd využil ustanovenie § 2 ods. 2 Tr.por.

Podľa § 2 ods. 2 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v

čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je pre páchateľa priaznivejšie.

Základná trestná sadzba pri predmetnom žalovanom trestnom čine - zločine bola tri roky až osem rokov.

Základná trestná sadzba pri predmetnom žalovanom trestnom čine - prečine výtržníctva bola do troch
rokov.

Základná trestná sadzba pri predmetnom žalovanom trestnom čine - prečine ublíženie na zdraví bola
šesť mesiacov až dva roky.

V danom prípade išlo však o osobu obžalovaného, ktorý v čase spáchania predmetného protiprávneho

konania bol mladistvý - pretože obžalovaný v čase spáchania trestného činu dovŕšil štrnásty rok a
neprekročil osemnásty rok svojho veku - § 94 ods. 1 Tr.zák. a tiež z predmetného súd musel v súvislosti
so základnou výmerou trestu prihliadať na ustanovenie § 117 ods. 1 Tr.zák.

Podľa § 97 ods. 3 Tr.zák. pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia treba

prihliadať na osobnosť mladistvého jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho
osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu
a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby
predchádzali protiprávnym činom.

I pri osobe mladistvého však musí vychádzať pri druhu trestu a jeho ukladaní zo závažnosti spáchaného
trestného činu.

Túto závažnosť určuje sám zákonodarca aj pri osobe mladistvého a to stanovením rozpätia trestnej
sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje

medzi prečiny, zločiny, obzvlášť závažné zločiny - s tým, že pri výmere trestu sa predmetné trestné
sadzby znižujú na polovicu (horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a
dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky) - § 117 ods. 1 Tr.zák.

Takýto prístup je tak vyjadrením potreby osobitnej starostlivosti, ktorú je potrebné venovať mládeži -

pretože účelom je najmä výchova a náprava narušených jedincov, ich sociálna integrácia a reintegrácia.
Osobitný prístup k mladistvým je totiž odôvodnený ich nezrelosťou a práve formujúcou sa hodnotovou
orientáciou.

-7- 42T/8/2025

V danej veci vo vzťahu k obžalovanému bolo preukázané, že naplnil a dokonal trestný čin zločinu a dva
trestné činy - prečiny.
Obhajca v rámci záverečnej reči vo vzťahu k obžalovanému mal za to, že obžalovanému je potrebné

uložiť len psychiatrické liečenie ambulantnou formou - bez uloženia trestu, vzhľadom na jeho vek.

Súd tento návrh obhajcu nezdieľal.

Pokiaľ išlo o osobu obžalovaného vo vzťahu k jeho osobe boli vypracované znalecké posudky na jeho

osobu.

Znalec z odboru psychológie na základe psychologického vyšetrenia mal za to, že jeho prístup k
spracovaniu podnetov možno považovať za konvenčný a povrchný. V sociálnom kontakte má menšízáujem o medziľudské vzťahy i keď jeho rozumový vývoj je v rámci pásma priemeru, t.j., že nie je
narušený.

Emotivita obžalovaného je vo vonkajšom prejave úspornejšia, prevládajú menej spontánne, navonok
nenápadné emočné reakcie. Tieto sa prejavujú najmä v emočne náročnejších situáciách a ich kvalita
môže byť v kontexte situácií niekedy horšia. To celkovo poukazuje na menej diferencovanú a slabšie
prispôsobivú emotivitu, ktorá sa môže prejavovať aj občasnými impulzívnymi reakciami.
Je dosť zameraný na svoje potreby a má sklon ich okamžite uspokojovať. Toto limituje jeho možnosť

efektívneho využitia racionálnych mechanizmov pri riešení životných situácií, lebo niekedy „rýchlejšie
koná ako rozmýšľa“.

V popredí u obžalovaného je problematika sebaúcty, sebaobrazu, sebahodnotenia. Vnútornú neistotu
sa snaží kompenzovať navonok suverénnejším správaním. Má sklon k okamžitému
uspokojovaniu aktuálnych potrieb.

Vyššie predmetné - keby sme dali do kontextu predmetnej žalovanej veci - bolo v tom,
že obžalovaný mal dojem, že ho poškodený ponížil t.j. znížil jeho sebavedomie. To v ňom
prirodzenevyvolalohnevatentosmerovalnato,abyon(obžalovaný)„znížilsebavedomie“poškodeného
a to spôsobom, že ho obral o jeho majetok (mikinu) a celkový spôsob správania obžalovaného k

poškodenému.

Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia - odvetvie psychiatria konštatoval, že obžalovaný trpí a trpel
duševnou poruchou, ktorá mohla mať vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie
schopnosti. Trpel zmiešanou poruchou emotivity a správania, viazanou na jeho adolescentný vek.

Schopnosť obžalovaného rozpoznať nebezpečenstvo jeho konania pre spoločnosť v čase spáchania
trestného činu vzhľadom na vek bola znížená. Podobne aj ovládacia schopnosť v čase spáchania
trestného činu bola u obžalovaného znížená. Obe schopnosti tak vo vzťahu k obžalovanému boli v
podstatnej miere znížené, ale úplne vymiznuté neboli. Jeho pobyt na slobode môže byť pre spoločnosť
za istých okolností nebezpečný, preto navrhol mu uložiť ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou

formou.
-8- 42T/8/2025

Obžalovaný v čase spáchania skutku navštevoval Základnú školu na Pankúchovej ulici v Bratislave.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v školskom roku 2024/2025 začal navštevovať

Strednú odbornú školu dopravnú v Bratislave.

Vo veci bolo zo strany orgánu sociálnoprávnej kurately vykonané šetrenie v rámci domácnosti, v ktorej
obžalovaný býval.

Z odpisu registra trestov, ako ani z evidencie priestupkov vo vzťahu k obžalovanému nevyplynulo žiadne
odsúdenia. Pokiaľ išlo o vznesené obvinenia (okrem tohto predmetného) - boli voči jeho osobe vznesené
ešte ďalšie dve obvinenia (založené na č.l. 338 a nasl. - tiež pre trestný čin zločin lúpeže podľa § 188
ods. 1 Tr.zák. spáchaný účastníctvom vo forme organizátora podľa § 21 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. - ktoré
podľa jeho vyjadrenia by malo byť zrušené a pre trestný čin prechovávanie extrémistického materiálu) -

na predmetnú skutočnosť súd prihliadnuť nemohol z dôvodu prezumpcie neviny.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil v predmetnej veci vyhlásenie o svojej vine - t.j., urobil
vyhlásenie vo vzťahu ku predmetnému skutku, že je vinný.
Potrebné je však uviesť, že obžalovaný v rámci záverečnej reči, ale i v rámci práva posledného slova

z jeho strany nebolo vidieť, že by spáchanie predmetných skutkov ľutoval úprimne - pretože tento
predmetný prejav počas celého dokazovania nevykonal.
Na hlavnom pojednávaní bola osobne prítomná i matka maloletého poškodeného a ani vo vzťahu k jej
osobe, resp. k jej synovi žiadnu ľútosť za spáchanie predmetného skutku nevykonal. Znamená to, že
predmetná ľútosť nebola vyjadrená v žiadnej forme a teda ani ako ju stanovuje § 36 písm. l/ Tr.zák. - t.j.,

že trestný čin úprimne oľutoval. Ľútosť páchateľa nad spáchanou trestnou činnosťou musí byť úprimná,
nestačí len formálny prejav (v tejto veci obžalovaný urobil len vyhlásenie o vine, ľútosť nebola prejavená
v žiadnej miere).V tomto smere naviac súd dáva do pozornosti, že samotné priznanie - t.j. vyhlásenie o vine - súd
nezbavuje povinnosť dôsledne prihliadať na všetky do úvahy prichádzajúce zásady ukladania trestov a v
nich obsiahnuté kritériá tak, aby bol dosiahnutý účel trestu vyjadrený v ustanoveniach Trestného zákona

(i v súvislosti so štvrtou hlavou Trestného zákona - osobitné ustanovenia o stíhaní mladistvých) resp.
aby sa maximalizovalo úsilie o jeho dosiahnutie.

Priznanie o vine trestného činu je len čiastkovým aspektom, ktorý je súd povinný zohľadňovať pri
ukladaní trestu a jeho výmery. I keď ide o významný aspekt ale nemožno mu

pripisovať neprimeraný a stavu veci nezodpovedajúci význam na úkor ostatných kritérií, ktoré je súd
povinný pri ukladaní trestu vziať do úvahy. Inak povedané, všetky atribúty významné pre stanovenie
druhu a výmery trestu je súd povinný posudzovať komplexne a v celosti bez toho, aby jednému
prisudzoval neprimeraný význam na úkor ostatných.

-9- 42T/8/2025

Priznanie činu tak nemožno preceňovať v prospech obžalovaného za situácie, kedy je toto priznanie
vyvažované v jeho neprospech výrazným zastúpením iných zložiek spoluurčujúcich mieru závažnosti
spáchaného činu a mieru narušenia osoby obžalovaného, ktoré je potrebné objektívne zistiť a hodnotiť
v smere významnom pre uloženie trestu z hľadiska požiadavky na jeho primeranosť.

Jediná tak poľahčujúca okolnosť vo vzťahu k obžalovanému bola jeho doterajšia beztrestnosť - ktorá ku
dňu hlavného pojednávania vyplynula z odpisu predmetného registra a z evidencie priestupkov -
súd tak aplikoval § 36 písm. j/ Tr.zák.

Obžalovaný svojím protiprávnym konaním dokonal viac trestných činov (zločin a dva prečiny) - § 37
písm. h/ Tr.zák.

Okolnosť, ktorú musel poňať bola skutočnosť, že musel pri svojom rozhodovaní prihliadať na závery
znaleckého posudku znalcom z odvetvia psychiatria - ktorý ako je už vyššie rozvedené - vo vzťahu k

predmetných ovládacím a rozpoznávacím schopnostiam, ktoré boli u neho znížené - i keď vzhľadom i
na svoj nízky vek bol a je schopný chápať zmysel trestného konania.

Súd preto v danom prípade aplikoval ustanovenie 118 ods. 1 Tr.zák. - a to mimoriadne zníženie trestu s
prihliadnutímna§39ods.2písm.c/Tr.zák.-t.j.,žeuložiltrestkratšiehotrvania-akotozákonvšeobecne

ukladá a zároveň uložil i predmetné ochranné liečenie.

Obžalovanému súd tak uložil trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní osemnásť mesiacov.

Súdmalzato,žestrojcompredmetnéhonápadubolsamotnýobžalovaný- čozdokazovania
i vyplynulo a to napriek tomu, že tu boli osobne prítomné ešte tri maloleté osoby. Tu je potrebné uviesť
vo vzťahu k maloletému poškodenému - že ide o osobu, ktorá bola vo veku samotného obvineného.
Táto osoba nedala žiadnu príčinu k tomu, aby obžalovaného oprávňovalo konať takto protiprávne.

Tiež je potrebné uviesť, že ide o značnú závažnosť spáchaného trestného činu - okolnosti, dôsledky,
spôsob spáchania za pomerne vysoký a predmetná vyššia miera konkrétnej závažnosti spáchaného
nielen zločinu lúpeže, ale i prečinu ublíženia na zdraví v kontexte dokonania na verejnosti sa
odvinula od zistených skutkových okolností popísaných v skutkovej vete rozsudku, sú
tak na mieste kritériá pre spravodlivé potrestanie obžalovaného Trestným zákonom a to i napriek jeho

zníženým ovládacím a rozpoznávacím schopnostiam.

-10- 42T/8/2025

Súd totiž posudzoval osobu obžalovaného nielen vo vzťahu k predmetnému skutku, ale i následne - a
to aké sú jeho pomery a možnosti jeho nápravy ako i jeho správanie po spáchaní trestného činu napr.
i v súvislosti náhradou škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu (primerane § 97 ods.
3 Tr.zák. ).Od dokonania trestného činu ku dňu vyhlásenia rozsudku uplynul rok a štyri mesiace) - zo strany
obžalovaného nešlo o žiadny prejav či už vo vzťahu k samotnému maloletému poškodenému (ako

rovesníkovi) - ktorému by sa napríklad písomne ospravedlnil, resp., urobil iný prejav, ktorý by riadne
evokoval uvedomenie si dôsledkov, ktoré boli ním spôsobené. Taktiež to nebolo ani v súvislosti so
spôsobenou škodou, ktorá ním či už maloletému poškodenému, alebo poisťovni bola spôsobená.
Na hlavnom pojednávaní sa ku predmetným nárokom na náhradu škody nevyjadroval a neprejavil tiež
žiadny spôsob jeho uhradzovania.

K svojej osobe vypovedal, že cez leto má záujem brigádovať v bufete na Draždiaku, ale predmetnú
brigádu, resp. predmetné ešte nemá vybavené (súd rozsudok vyhlasoval dňa 09.júna 2025).

Pri ukladaní trestu je nepochybne potrebné vychádzať aj z jeho preventívnej funkcie, pričom najmä z
hľadiska generálnej prevencie súd poukazuje na rozšírenosť trestnej činnosti páchanej práve osobami

i vo veku samotného obžalovaného vo vzťahu ku svojim rovesníkom. vyznačujúcej sa rovnakým alebo
obdobným spôsobom spáchania.

Preto i tento aspekt rozhodne nemožno pri ukladaní trestu opomínať, ale práve naopak, je potrebné ho
braťdoúvahyspolusovšetkýmiostatnýmiokolnosťami,ktorémožnopodradiťpodkritériadeterminujúce

primeranosť trestnoprávneho postihu páchateľa, v danom prípade i samotného obžalovaného.

Zo správy z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava vyplynulo, že v čase keď bol žiakom na
Základnej škole Pankúchová v Bratislava mal prospech priemerný. Zo správania mal zníženú známku.
Po tom, čo predmetnú základnú školu ukončil nastúpil na Strednú odbornú školu dopravnú na ulici

Kvačalova v Bratislave.

Prostredie, v ktorom obžalovaný vyrastá - keďže obýva dve domácnosti - bolo hodnotené ako prostredie,
ktoré je bezpečné a v ktorom má obžalovaný vytvorené vhodné podmienky na napĺňanie jeho potrieb.
Znamená tak, že rodinné prostredie, z ktorého pochádza je priaznivé k tomu, aby i samotní rodičia počas

predmetnej skúšobnej doby, ktorú súd uložil na jeho osobu naďalej vplývali.

Zo správy zo Základnej školy so sídlom Pankúchova 4, Bratislava vyplynul, že jeho správanie na
predmetnej škole bolo odmerané, resp. kontrolované, pretože pri riešení problémov v triede a rozprávaní
sa so spolužiakmi bolo zistené, že pred obžalovaným mali veľký rešpekt, resp. sa ho báli. K učiteľom bol

drzý a neúctivý, hlavne, keď od neho vyžadovali, aby sa správal podľa školského poriadku. Pri osobnej
konfrontácii s ním - tento často klamal a nepriznal sa k žiadnemu priestupku školského poriadku, ktorý
urobil. Dochá-
-11- 42T/8/2025

ka bola slabá. V každom ročníku od piatej triedy mal pokarhanie triednym učiteľom, resp.
riaditeľom školy. V ôsmom ročníku - prvý polrok 2022/2023 mal zníženú známku zo správania stupňa 2
a na konci stupňa 3. Išlo o nedovolené používanie telefónu v škole, drzé až arogantné správanie voči
učiteľovi, ubližovanie spolužiakom a fajčenie v areáli školy. Jeho priemerné vyučovacie výsledky bez
známky 4 na vysvedčení. V škole fajčil. V druhom polroku - v posledných mesiacoch nepracoval, ležal

na lavici.

Ako vypovedal obžalovaný na hlavnom pojednávaní počas štúdia na predmetnej strednej odbornej
škole jeho študijné výsledky na predmetnej škole na vysvedčení boli dvojky, trojky. Zníženú známku zo
správania na predmetnej škole nemal. Ku koncu školského roka by na vysvedčení mal mať známky tiež

dvojky, trojky a štvorku z matematiky.

Vzhľadom i na uvedené práve predmetnú skúšobná doba, ktorá mu bola uložená bude akousi garanciou
k tomu, aby sa do budúcna trestnej činnosti vyvaroval. Práve uloženým podmienečným odkladom
výkonu trestu odňatia slobody súd obžalovanému dal dôveru a možnosť, aby bez izolácie od

spoločnosti preukázal svojím správaním v skúšobnej dobe, že je schopný viesť riadny život a pričiniť sa
odškodnenie škodlivých následkov svojho činu a následne dosiahnuť osvedčenie. Predmetná skúšobná
doba slúži k tomu, a jej cieľom je, overiť či obžalovaný je schopný zmeniť svoje správanie k lepšiemu,
čo by následne nasvedčovalo i k záveru, že sa obžalovaný napravil i bez výkonu trestu.Súd mal za to, že predmetné podmienečné odsúdenie vo vzťahu k obžalovanému vychádza z
predpokladu, že už samo trestné stíhanie páchateľa (obžalovaného) negatívne zhodnotenie jeho osoby

a činu rozsudkom, hrozba budúceho eventuálneho výkonu trestu, obmedzenia a podmienky týkajúce
sa správania môžu mať samy osebe z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie účinky, ktoré má
inak len výkon uloženého trestu.

Pokiaľ išlo o jednotlivých poškodených títo si v prípravnom konaní uplatnili škodu, ktorá im žalovaným

trestným činom vznikla. Súd v súlade s ustanovením § 287 ods. 1 Tr.por. vo vzťahu k obžalovanému
tomuto uložil podľa § 287 ods. 1 Tr.por. nahradiť poškodenému zdravotnej poisťovni Union zdravotná
poisťovňa, a.s. škodu vo výške 109,56 eur. Predmetný nárok poškodeného bol jednoznačne preukázaný
listinným dôkazom založeným v spise na č. l. 281. Výška predmetného nároku na náhradu
škody vychádzala z vyčíslenia vynaložených liečebných nákladov za zdravotnú starostlivosť, ktorá bola
poskytnutá poistencovi a to maloletému poškodenému D.S.

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie chirurgia. Znalec na základe listinných dôkazov, ktoré mal k dispozícii ako i samotným
vyšetrením maloletého poškodeného - ohodnotil jeho zranenia celkove na 105 bodov
(pomliaždenie tváre - 5 bodov, zlomenina nosovej kosti s posunom - 40 bodov a deformácia

nosa s funkčne významnou poruchou priechodnosti - v tomto prípade 60 bodov).
Súd obžalovanému uložil nahradiť škodu zákonnému zástupcovi maloletého poškodeného vo výške 3
003,-- eur.
Súd vo veci poukazuje naviac vo vzťahu k maloletému poškodenému - ktorý od 08.júla 2020 je
užívateľom preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Podľa § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov
-12- 42T/8/2025

-ods. 1/ pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa

vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnila ohodnotilo
v lekárskom posudku,
-ods. 2/ výška náhrady za bolesť sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1 - za jeden bod a výsledná suma

sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.,
-priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva SR bola v roku 2023 - 1 430,-- eur -
2 % - 28,60 eur - jeden bod x 105 bodov = 3 003,-- eur.
Pokiaľ išlo o mikinu, táto bola v prípravnom konaní vrátená.

K ochrannému opatreniu

Vo vzťahu ku obžalovanému bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý súd vyššie rozviedol.

Súd vzhľadom i na predmetné dôkazy preto kombináciou uloženého trestu odňatia slobody s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu a na druhej strane i konkrétneho druhu ochranného
opatrenia (ochranného liečenia) - tak preferuje i potrebu liečenia vo vzťahu k obžalovanému.
I predmetné liečenie obžalovaného zabezpečí prostredníctvom nariadeného ochranného liečenia - ako

druhu ochranného opatrenia zabezpečí ochranu spoločnosti.
Práve tiež s prihliadnutím na zásadu primeranosti, subsidiarity ukladania sankcií v trestnom práve
vyplýva, že z takto uloženého ochranného opatrenia - pre ktoré sú splnené formálne podmienky možno
dosiahnuť vo vzťahu k obžalovanému tiež sledovaný účel vo vzťahu k jeho osobe do budúcna.

Súd obžalovanému uložil ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní
odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom

tunajšieho súdu.