Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 31, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/108/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124359204
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124359204.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov

Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Renáty Krajčiovej, v právnej veci žalobcu: A. car paint s. r. o., so
sídlom Ulica Nižný koniec 1423/42, 029 56 Zákamenné, IČO: 56 035 560, zastúpeného spoločnosťou:
Advokátska kancelária JUDr. Brož, s.r.o., so sídlom A. Bernoláka 1400/7, 034 01 Ružomberok, IČO:
52 959 601, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4,
816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenej JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom
so sídlom Vajnorská 55, 931 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 42 174 856,

o zaplatenie sumy 1.478,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo č. k. 15C/45/2024-157 zo dňa 23. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 15C/45/2024-157 zo dňa 23. apríla 2025 vo výrokoch I.,
III. a IV. potvrdzuje.

Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

Vo zvyšnej časti, t.j. vo výroku II., zostáva rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 15C/45/2024-157
zo dňa 23. apríla 2025 n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.404,32 eur
s 9,5 % ročným úrokom z omeškania za obdobie od 29.05.2024 až do jej zaplatenia a náhradu nákladov
za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 175,00 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok I.) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že
žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na ich náhradu v rozsahu 90,36 % (výrok III.). Súčasne znalcovi
B. C. D.

s miestom výkonu znaleckej činnosti E., F. G. XXX, priznal nárok na náhradu účelne vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov voči žalobcovi v rozsahu 4,82 % a voči žalovanej v
rozsahu 95,18 % (výrok IV.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu iniciujúcim
upomínacie konanie podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní
a o doplnení niektorých zákonov, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 08.08.2024 ako súdu
kauzálne príslušnému na takéto konanie (ďalej len „upomínací súd“), sa žalobca prostredníctvom

splnomocneného zástupcu voči žalovanej s poukazom na § 427 Občianskeho zákonníka domáhal
zaplatenia sumy 1.478,23 eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania
za obdobie od 14.05.2024 až do jej zaplatenia a náhrady nákladov za vypracovanie znaleckého posudku
vo výške 175,00 eur, ako aj náhrady trov konania.3. Žalobca svoj nárok skutkovo pri dopravnej nehode zo 17.01.2024 v okrese Námestovo došlo k
poškodeniu motorového vozidla H. (ďalej aj „motorové vozidlo“). Náklady na jeho opravu boli stanovené
faktúrou číslo 24VF00032 z 29.02.2024 vo výške 9.654,62 eur (ďalej aj „faktúra“). Žalovaná vyplatila

poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 4.785,88 eur, no neuhradila mu časť nákladov na opravu
motorového vozidla v žalovanej výške, čo poškodenému oznámila písomným podaním z 13.05.2024.
2.2. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 05.08.2024 nadobudol žalobca
od poškodeného pohľadávku na náhradu škody vzniknutej na poškodenom motorovom vozidle Žalobca
požiadal znalca B. C. D., F. G. XXX, E.

o stanovenie výšky škody na motorovom vozidle vzniknutej pri dopravnej nehode
zo 17.01.2024. Zo záverov jeho znaleckého posudku č. 62/2024 zo 17.06.2024 vyplýva,
že výška škody na poškodenom motorovom vozidle je 9.695,00 eur. Podľa názoru žalobcu žalovaná
nedôvodne krátila poistné plnenie v žalovanej výške a podanou žalobou sa žalobca domáha zaplatenia
škody na motorovom vozidle v rozsahu stanovenom faktúrou
po odpočítaní zmluvne dojednanej spoluúčasti a tiež po odpočítaní zníženia poistného plnenia z titulu

podpoistenia vozidla.
4. Proti platobnému rozkazu, vydanému upomínacím súdom v uvedenej veci podľa návrhu dňa
20.08.2024 pod sp. zn. 12Up/1402/2024, podala žalovaná včas odpor
s odôvodnením vo veci samej podaním z 05.09.2024, neuznávajúc uplatnený nárok v celom jeho
rozsahu, považujúc ho za neodôvodnený a nepreukázaný. V jeho odôvodnení žalovaná uviedla, že

považuje za dôvodné a oprávnené, ak v rámci šetrenia poistnej udalosti pristúpila k objektívnemu
posúdeniu uplatneného nároku na poskytnutie poistného plnenia
a posudzovala účelnosť vynaložených nákladov na opravu motorového vozidla (náhradné diely, materiál
a i.) porovnaním nákladov na opravu s kalkulačným programom, prípadne katalógovými cenami
náhradných dielov a cenu práce za normohodinu, čo bolo v súlade

spoistnouzmluvou,všeobecnýmipoistnýmipodmienkami.Likvidáciapoistnejudalostibolapretovedená
a ukončená správne. Výška náhrady škody nie je daná sumou skutočne vyplatenou v akejkoľvek výške,
ale len vo výške sumy vynaloženej účelne. Žalovaná poskytla poistné plnenie v rozsahu kontrolnej
kalkulácie, teda v rozsahu primeraných nákladov vychádzajúcich zo zisteného skutkového stavu. Ak
žalobca, resp. jeho právny predchodca ako poškodený akceptoval ceny uvedené servisom, ktorý opravu

vykonal, jedná sa len o zmluvne dohodnuté ceny a nie o účelne vynaložené náklady na opravu, v
kontexte čoho poukázala
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 MCdo 23/2008 z 21.12.2009. Faktúra za
opravu vozidla nie je automaticky ekvivalentom skutočnej škody vzniknutej poškodenému, za ktorú by
mala v plnom rozsahu niesť zodpovednosť žalovaná, ako taká nepreukazuje skutočnú výšku škody a

na základe nej nejde o hodnoverné preukázanie vzniku a výšky škody na strane žalobcu - nejde teda o
právne relevantný dôkaz. V danom prípade žalovaná nepristúpila ku kráteniu uplatňovaného poistného
plnenia,aleposkytlapoškodenémupoistnéplnenievzmyslekontrolnejkalkulácie,odzrkadľujúcejúčelne
vynaložené náklady na opravu poškodeného motorového vozidla. Kalkulácia nákladov žalovanej na
opravu (Audatex) vychádza priamo z dát udávaných výrobcami vozidiel

vo vzťahu k pracovným operáciám, normočasom (časový rozsah prác) a pracovným metódam.
Nesúhlasila ani so závermi znaleckého posudku predloženého žalobcom, pretože
z vyjadrenia príslušného úseku likvidácie vyplýva: „Rozdiel medzi našou kalkuláciou
a kalkuláciou servisu je v inej metóde lakovania ktorú servis nepreukázal (účtujú metódu K1G priznanú
majú K1N). Znalec použil v prípade lakovania najlacnejšiu základnú metódu lakovania K1R preto vzniká

rozdielvčasovýchjednotkách.Rozdielvlakovacommateriálijevlakovacejkonštante.Vnašejkontrolnej
kalkulácii je lakovacia konštanta PK51 = 100 %. Znalec použil PK = 120 % bez podloženia výpočtu.
AutoservisI.A.tiežpoužillakovacímateriálPK51=120%.Znalecďalejúčtujevyššiunormohodinupráce
podľa cenníka pravdepodobne autorizovaného servisu. Servis, ktorý vykonal opravu, nemá autorizáciu,
a tak si nemôže účtovať normohodiny autorizovaného servisu.“ S poukazom

na čl. 11 ods. 3 Základných princípov Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
a vyjadrenie likvidačného úseku, osôb odborne spôsobilých v danom obore uviedla, že závery
predloženého znaleckého posudku nie sú náležite odôvodnené, tento nie je preskúmateľný, dostatočne
doložený, relevantný v posudzovanej veci a že znalec sa nezaoberal všetkými skutočnosťami, ktorými
sa mal zaoberať. Žalovaná uviedla, že rozdiel medzi uplatneným

a poskytnutým plnením spočíva v neúčelných a nepreukázaných nákladoch na opravu poškodeného
zaoberať konštatovala, že: 1) Žalobca nepreukázal, prečo v danom prípade lakoval poškodené časti
iným spôsobom, ako mu uznal technik spoločnosti Slovexperta
pri obhliadke, a teda bezdôvodne vyúčtoval neprimerané náklady na lakovací materiálna úrovni materiálového indexu 120. Žalovaná využijúc systém Audatex pri výpočte spotreby
lakovacieho materiálu kalkuluje na úrovni 100 % (podporný kód PK51), teda v žiadnom prípade
neznižuje primerane´ náklady na lakovanie (napr. na 90 %, 80 % a pod.). Vo výpočte spotreby

lakovacieho materiálu sú v požadovanej výške zahrnuté všetky materiály, ktoré sú potrebne´ k riadnemu
vykonaniu všetkých pracovných operácií, súvisiacich s lakovaním. Náklady na materiál sú vypočítané
v závislosti na skutočnej spotrebe, pričom vo výpočte sú zohľadnené doporučené predajné ceny od
zohľadnených dodávateľov/importérov lakovacích materiálov v príslušnej krajine (bez DPH). Výsledné
hodnoty spotreby lakovacieho materiálu sú aritmetickým priemerom zohľadnených výrobcov a v

kalkulačných systémoch Audatex tieto hodnoty vyjadruje hodnota 100. Žalobca neodôvodnil odchýlky
v spotrebe lakovacieho materiálu, pritom dôkazné bremeno je na jeho strane. Tieto skutočnosti nie
sú zdôvodnené ani v ZP. 2) Z oznámenia o poistnom plnení z 13.05.2024 je zrejme´, že pri výpočte
poistného plnenia boli priznane´ primerane´ náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške
21,00 eur bez DPH/hod., ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných
servisov v danom regióne a čase. V znalec v znaleckom posudku vypočítal náklady na opravu vozidla v

úrovni nákladov na opravu v autorizovanom servise, čo nie je podľa žalovanej správne, keďže v prílohe
č. 6, bod C. STANOVENIE VÝŠKY ŠKODY
NA CESTNÝCH VOZIDLÁCH k vyhláške MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku (ďalej aj ako „vyhláška“), ods. 5 určito a jasne špecifikuje, čo je neštandardná oprava (oprava
v neautorizovanom servise), teda znalec vyčíslil náklady

na opravu pri štandardnej oprave, ktorá reálne nebola vykonaná. „V prípadoch, keď opravu poškodenia
vozidla nevykonala autorizovaná opravovňa (dielňa), resp. neboli dodržané postupy predpísané
výrobcom vozidla, znalec sám, na základe zisteného skutočného stavu, určí TH opravovanej
skupiny.“ (ods. 5. Neštandardné opravy bod C. prílohy č. 6 vyhlášky). Podľa žalovanej sa výpočet
nákladov mal realizovať podľa ods. 2.2 Náklady na opravárenské práce - NP bod C. prílohy č. 6

vyhlášky, kde znalec zohľadňuje hodinové sadzby opravovaní oprávnených výrobcom v danom regióne.
„Sú to náklady na vykonanie opravárskych úkonov nevyhnutných na odstránenie poškodenia vozidla.
Vypočítajú sa ako súčin času (T) nevyhnutného na vykonanie opravy v normohodinách (Nh), prípadne
časových alebo pracovných jednotkách (čj alebo pj) a sadzby za 1 Nh, čj alebo pj. Tieto sadzby sú
rozdielne pri jednotlivých typoch vozidiel a v jednotlivých opravovniach. Pri výpočte výšky škody znalec

zohľadňuje hodinové sadzby opravovní oprávnených výrobcom vozidla v danom regióne.“ (ods. 2.2
Náklady na opravárenské práce - NP bod C. prílohy č. 6 vyhlášky). Žalobcom stanovená hodnota ceny
práce musí byť primeraná, t.j. porovnateľná s inými opravcami. Nie je možné bez ďalšieho akceptovať
ako primeranú cenu práce stanovenú žalobcom, ktorej hodnotu si sám zvolil. Žalovaná predložila súdu
faktúry doložené

k poistným udalostiam, vystavené nezmluvnými, neautorizovanými servismi z daného regiónu (Orava
a okolie): vystavené nezmluvnými, neautorizovanými servismi z daného regiónu (Orava a okolie): J.
K., Námestovo - sadzba NH práce 20,00 eur/hod.; J. L. AUDODIELŇA - sadzba NH práce 20,00 eur/
hod.; Anton Gajniak AUTOSERVICE, Trstená - sadzba NH práce 16,50 eur/hod.; C. I. AUTOSERVIS-
KOMA, Námestovo, - sadzba NH práce 25,00 eur/hod. Súčasne žalovaná predložila do spisu aj výpis

zo systému žalovanej zmluvných, neautorizovaných servisov
v danom regióne s popisom sadzby normohodiny práce. Žalobca prevádzkuje nezmluvný
a neautorizovaný servis, ktorý si voči poisťovni uplatňuje cenu práce obdobnú autorizovaným servisom.
Povinnosťou žalobcu je preukázať jeho nárok a zdôvodniť ho. Žalobcovo konanie, kedy ako opravca
postúpením prevzal nárok poškodeného, samo osebe nie je konaním proti dobrým mravom, avšak

v kontexte s účtovaním bezdôvodne vysokej sumy za cenu práce už nesie znaky takéhoto konania.
Donedávna aj žalobca účtoval cenu práce za 1 normohodinu
vo výške 20,00 eur. Z uvedených dôvodov žalovaná považuje výšku skutočnej škody, ktorá vznikla
konaním poisteného za už nahradenú v celej odôvodnenej výške. Žalovaná poukázala aj na nález
Ústavného súdu Českej republiky IV.ÚS. 2043/17 zo 14.02.2018.

5. K uplatnenej náhrade nákladov za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 175,00 eur, považujúc
takýto nárok za nedôvodný, žalovaná uviedla, že takýto nárok nespadá
do definície poistného krytia taxatívne vymedzeného v ustanovení § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
ďalej aj „zákon č. 381/2001 Z. z.“) tvrdiac, že nesporne ide

o trovy dôkazu, ktoré nemožno subsumovať pod „účelne vynaložené náklady spojené
s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov“ v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona
381/2001 Z. z.. Žalovaná považuje za absurdné, aby znášala náklady žalobcu, ktorýz existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Náklady súkromného znaleckého
posudku aj v zmysle ustanovení CSP znáša výlučne tá strana sporu, ktorá požiadala o jeho
vypracovanie. Súčasne žalovaná namietla aj uplatnený úrok z omeškania ako nezákonný tým, že

ako poisťovateľ sa nemohla dostať do omeškania deň nasledujúci po dni ukončenia šetrenia poistnej
udalosti, a to s poukazom na zákonnú lehotu 15 dní na poskytnutie poistného plnenia v zmysle
ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z..
6. Včasným podaním odporu žalovanou s vecným odôvodnením došlo s poukazom
na § 11 ods. 5 ZoUK ex lege k zrušeniu platobného rozkazu.

7. Po predbežnom prejednaní sporu a nadväzne na pojednávaní súd prvej inštancie zistil nasledovný
skutkový stav:
8. Nebolo sporné, že právnemu predchodcovi žalobcu: C. F. I. E., M. XXX, bola pri dopravnej nehode zo
dňa 17.01.2024 spôsobená škoda na jeho motorovom vozidle zn. Porsche Cayenne, EČV: H., ktorý mal
u žalovanej dojednané havarijné poistenie na predmetné vozidlo poistnou zmluvou č. 6611815150/2.
Žalovaná riešila túto škodu ako poistnú udalosť pod č. 9852944934. Oprava poškodeného motorového

vozidla prebiehala v autoservise I. A., H. I. XXXX/XX, M., ktorý náklady na opravu vyúčtoval faktúrou
č. 23VF00032 vystavenou 29.02.2024 splatnou 14.03.2024 na sumu 9.654,62 eur s DPH. Žalovaná
ukončila šetrenie poistnej udalosti 13.05.2024, čo oznámila poistníkovi listom z 13.05.2024 - oznámením
o poistnom plnení, s výpočtom výšky poistného plnenia vo výške 4.785,88 eur, poukázaným na účet
opravcu vozidla. Dané oznámenie obsahuje vyjadrenie likvidátora, podľa ktorého

pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce
pre neautorizovaný servis vo výške 21,00 eur bez DPH/hod., ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe
normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase a že boli priznané primerané
náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100 %).
Z vyjadrenia likvidátora ďalej vyplýva, že priemerná cena nového vozidla Porsche Cayenne s rokom

výroby 2015 spolu s doplnkovou výbavou bola stanovená na sumu 84.731,00 eur a nakoľko poistná
suma na predmetnej poistnej zmluve je vo výške 65.000,00 eur, bolo vykonané zníženie poistného
plnenie o 23,29 % z dôvodu podpoistenia motorového vozidla. Z výpočtu výšky plnenia vyplýva, že
rozdiel sumy medzi faktúrou a kalkuláciou žalovanej - ňou poskytnutým poistným plnením predstavuje
3 samostatné položky, a to krátenie z titulu podpoistenia motorového vozidla vo výške 1.529,52 eur a

zníženie o 1.478,23 eur - rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou, čo spolu znižuje servisom fakturovanú
sumu (8.045,52 eur) o sumu 3.007,75 eur na sumu 5.037,77 eur, ktorú následne krátila o spoluúčasť o
251,89 eur. Takémuto číselnému kráteniu poistného plnenia zodpovedá percentuálna spoluúčasť 5 %.
Na základe toho celková výška poistného plnenia žalovanej uhradená žalovanou na označený účet I.
A. prevádzkujúceho predmetný servis predstavovala sumu 4.785,88 eur. Predmetom konania bol spor

stránohľadnedôvodnostikráteniaposkytnutéhoplneniaosumu1.478,23eur,predstavujúcehožalovanú
istinu v tomto spore.
9. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 05.08.2024 vlastník poisteného motorového vozidla postúpil
žalobcovi pohľadávku tvoriacu predmet tohto konania za odplatu vo výške 1.477,23 eur. Nakoľko daná
zmluva spĺňa všetky zákonné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky, v dôsledku jej uzatvorenia

došlo k prevodu celej žalovanej pohľadávky
na žalobcu, čím je daný predpoklad pre jeho aktívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k nej
za predpokladu jej vecnej dôvodnosti.
10. Spornou teda bola časť rozdielu medzi fakturovanou sumou za opravu a výškou poistného plnenia
poskytnutého z titulu dojednaného havarijného poistenia na motorového vozidla priamo autoservisu,

ktorázuvedenýchsúmmápredstavovaťskutočnúvýškuškodyspôsobenejnamotorovomvozidledanou
dopravnou nehodou a nadväzne na to, v akej výške malo byť žalovanou poskytnuté poistné plnenie.
11. Nebolo medzi stranami sporným, že sporná časť celkového rozdielu medzi fakturovanými nákladmi a
plnením žalovanej, predstavujúca výšku žalovanej istiny 1.477,23 eur, bola spôsobená dvoma veličinami
použitými v rozdielnej hodnote (výške) pri výpočte nákladov na opravu. Konkrétne spornou bola:

a) správna výška tzv. lakovacej konštanty, ktorá podľa žalovanej mala byť stanovená
na úrovni 100 %, keď fakturovaná suma vychádzala z jej hodnoty 120 %;
b) správna výška hodinovej sadzby za vykonávané práce - normohodiny (ďalej len „Nh“), keď žalovaná
vychádzala zo sumy 21,00 eur/hod. a fakturovaná suma vychádzala z hodinovej sadzby 40,00 eur.
12. Úlohou súdu bolo teda posúdiť, ktorý z vyššie uvádzaných rozdielnych údajov reflektuje skutočnú

výšku škody a následne, v akej správnej výške malo byť žalovanou poskytnuté poistné plnenie.
13. Žalobca na preukázanie dôvodnosti fakturovanej sumy predložil súkromný znalecký posudok, podľa
ktorého výška škody na motorovom vozidle predstavovala k 17.01.2024 sumu 9.695,00 eur s DPH,
pričom znalec vychádzal pri výpočte z ceny práce z v znaleckom posudku zdokladovanej ceny Nhautorizovaného servisu (PORSCHE INTER AUTO SLOVAKIA, spol. s r.o., Bratislava, ktorý podľa znalca
je jediným autorizovaným servisom zn. Porsche), u ktorého cenníková cena Nh pre mechanické práce
predstavovala 144,34 eur

a pre lakovnícke práce 124,17 eur bez DPH a z tzv. lakovacej konštanty v hodnote 120 %.
14. Použitie lakovacej konštanty v takejto hodnote podrobne zdôvodnil znalec B. C. D. (ktorý na
objednávku žalobcu vyhotovil znalecký posudok predložený v roku 2025) vo svojej výpovedi na
pojednávaní 10.03.2025, ktorý v celom rozsahu zotrval na záveroch znaleckého posudku uvádzajúc,
že už dlhodobo - najmenej posledných 15 - 20 rokov, a to odvtedy, ako sa zakázalo používať

pôvodné syntetické farby riedené riedidlami, ktoré boli neekologické, zaťažovali viac prírodu a začali sa
používať vodou riediteľné farby, ktoré sú podstatne drahšie, resp. ide o farby, ktoré sú riediteľné inými
prostriedkami, sa začala používať lakovacia konštanta v rozmedzí 120 - 130 %. Dokonca pri niektorých
značkových servisoch a drahších autách ako Mercedes, Lamborghini a pod. sa stretol s lakovacou
konštantou 150 %, keď ide o viacvrstvové striekanie. Momentálne bežnou lakovacou konštantou je tých
120 - 130 %, ktorá zohľadňuje jednak vyššie náklady na lakýrnický materiál a zohľadňuje aj náročnejší

technologický postup - jeho zmenu, vyžadujúcu precíznejšiu prácu, ktorý je náročnejší aj z časového
hľadiska aj z hľadiska nárokov
na kvalitu. Povrch materiálov musí byť lepšie opracovaný, pracovníci musia mať certifikáty. V minulosti
bola hrúbka farby podstatne hrubšia, ktorá prekryla aj drobné nerovnosti, teda skôr bolo auto pripravené
na lakovanie, ako je tomu teraz. Teraz striekané diely musia byť opracované podstatne kvalitnejšie, lebo

hrúbka farby je nižšia. K ním stanovenej cene normohodiny za výkon prác vypovedal, že vychádzal z
cenníka prác autorizovaného servisu Porsche Bratislava, ktorý je na Slovensku jediným autorizovaným
servisom Porsche. Podľa toho hodinové sadzby v prípade lakýrnických prác sú 124,17 eur a iné práce
- mechanické práce sú 144,34 eur bez DPH. Pri svojom výpočte cez systém DAT kalkulácia nákladov
na opravu dodržal uvádzané sumy 144,34 eur a 124,17 eur. Je to zrejmé z prílohy č. 6 znaleckého

posudku (č. l. 20 p.v.) Je určitou raritou, že v danom prípade Porsche má rozdelené práce za mechanické
činnosti a za lakýrnické práce a dokonca za mechanické činnosti sú tie náklady vyššie, čo skôr býva
naopak. Akceptoval to a vypočítal cenu, ako by bola vykonávaná v autorizovanom servise. V danom
prípade si žalobca účtoval normohodinu v sume 40,00 eur bez DPH, teda podstatne menej ako značkový
servis. Žalovaná určila normohodinu 21,00 eur bez DPH, čo je z jeho pohľadu veľmi málo v porovnaní

s cenou značkového servisu. Neznačkové servisy majú v regióne rôzne ceny, dokonca aj ten istý servis
účtuje rôzne normohodiny podľa druhu poisťovne. Nevedel uviesť, aká bola v danom čase priemerná
normohodina v neautorizovaných servisoch na Orave, ale ak mu je poškodené vozidlo inou osobou, tak
môže požiadať o likvidáciu poistnej udalosti rozpočtom, čiže nemusí si poškodený dať vozidlo opraviť,
ak takú opravu nevyžaduje bezpečnosť používania toho vozidla a v takom prípade poisťovňa likviduje

opravu podľa autorizovaného servisu, ale aj tam sú rozdiely medzi poisťovňami. Znalec teda poukazoval
predovšetkým na to,
že v súčasnosti sa štandardne používa hodnota lakovacej konštanty v rozmedzí 120 - 130 % (znalec
vychádzal zo spodnej hranice) tvrdiac, že tak je tomu cca posledných 15 - 20 rokov. Je to dôsledok
toho, že sa začali používať ekologické farby riediteľné vodou alebo ekologickými riedidlami, ktoré sú

podstatnedrahšieakopredtýmpoužívanéfarbyanakoľkosananášajúvtenkýchvrstvách,jenáročnejšie
a tým aj prácnejšie predchádzajúce opracovanie striekaných dielov, t. j. náročnejší a prácnejší je celý
technologický postup lakovania.
K uvedenej argumentácii znalca žalovaná nijako nenamietala, hoci jeho výpoveď jej už bola známa v
čase posledného pojednávania vo veci (24.03.2025), na ktoré sa jej zástupca nedostavil z vlastného

rozhodnutia, rovnako ako na predchádzajúce pojednávanie (10.03.2025), na ktorom bol znalec
vypočutý, keď jej jedinou reakciou bolo, že svoju neúčasť ospravedlnila. Znalec teda dostatočným
spôsobom ozrejmil potrebnosť použitia lakovacej konštanty v hodnote 120 %, ktorú pri výpočte výšky
škody použil, použitou pri fakturácii aj autoservisom, v ktorom sa uskutočňovala oprava motorového
vozidla a jeho argumentáciu žalovaná následne vôbec nerozporovala. Z uvedeného dôvodu aj okresný

súd pre výpočet výšky náhrady škody považoval za dôvodné vychádzať z lakovacej konštanty v hodnote
120 %, keď žalobcom použitá metodika lakovania K1G (namiesto žalovanou požadovanej najlacnejšej
metodiky K1N) umožňovala kvalitné prevedenie potrebnej opravy lakovaním, potrebným na navrátenie
veci (motorového vozidla) do pôvodného stavu.
15. Pri určení výšky normohodiny (Nh) za vykonané práce, žalovaná vychádzala

z hodnoty 21,00 eur/hod., servis z hodnoty 40,00 eur/hod. a znalec pri výpočte z hodnoty podľa druhu
prác 144,34 eur/hod. pri mechanických prácach a 124,17 eur/hod. pri lakovacích prácach bez DPH. K
námietke žalovanej, podľa ktorej mal znalec pri výpočte nákladovna opravu vozidla mal postupovať nie podľa prílohy č. 6 vyhlášky - jej časti C. Stanovenie výšky škody na
cestných vozidlách - bodu 2. ako postupoval (podľa neho „Pri stanovení nákladov na opravu poškodenia
znalec vychádza z technológie opravy predpísanej výrobcom vozidla. Hodnotu opravy kalkuluje v úrovni

priemerných cien autorizovaných opravovní vozidla k rozhodnému dátumu.“), ale podľa bodu 5. danej
časti (podľa neho „V prípadoch, keď opravu poškodenia vozidla nevykonala autorizovaná opravovňa
(dielňa), resp. neboli dodržané postupy predpísané výrobcom vozidla, znalec sám, na základe zisteného
skutočného stavu, určí TH opravovanej skupiny.“) súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná z citovaného
bodu 5. časti C. vyvodzovala, že dané ustanovenie určito a jasne špecifikuje čo je neštandardná oprava

(oprava v neautorizovanom servise), teda ak znalec vyčíslil náklady
na opravu vozidla v úrovni nákladov na opravu v autorizovanom servise, takýto jeho postup považovala
zanesprávny,nakoľkovyčíslilnákladynaopravuakoprištandardnejoprave,čoreálnevykonanánebola.
Podľa žalovanej znalec s ohľadom na znenie bodu 5., mal vychádzať pri vyčíslení nákladov na opravu
z priemerných cien neautorizovaných opravovní platných
v danom čase a regióne, ktorá podľa jej tvrdení má predstavovať ňou uvádzanú hodnotu

za práce 21,00 eur/hod. Podľa názoru konajúceho súdu, však to, čo žalovaná tvrdila z bodu 5., vôbec
nevyplýva. Postup znalca pri vyčísľovaní nákladov na opravu ním realizovaným spôsobom jednoznačne
určuje bod 2. citovaný vyššie. Žalovaná svojím nepochybne „tvorivým“ výkladom bodu 5. domýšľa
niečo, čo tento bod neupravuje. Označené ustanovenie rieši v prípade splnenia tam uvádzaných
predpokladov (ak opravu nevykonala autorizovaná opravovňa, alebo ak neboli dodržané postupy

predpísané výrobcom vozidla) len postup znalca pri určení TH opravovanej skupiny, kedy má túto určiť
na základe zisteného skutočného stavu. Skratku TH definuje príloha č. 6 vyhlášky v časti A. bod 28. tak,
že to je technická hodnota vozidla, pod ktorou sa rozumie zvyšok technickej životnosti vozidla vyjadrený
v eurách a v danom bode je stanovený aj spôsob jej výpočtu.
V danej súvislosti okresný súd zdôraznil, že znalec vo svojej výpovedi uviedol, že jeho výpočet

v znaleckom posudku vychádzal z cien Nh jediného autorizovaného servisu danej značky v Slovenskej
republike, no súčasne poukázal aj na to, že predmetný servis, v ktorom bola vykonaná oprava
motorového vozidla, hoci ide o neautorizovaný servis, nie je nejakým tzv. garážovým servisom, ale
plnohodnotným servisom disponujúcim potrebným vybavením na kvalitnú realizáciu aj lakovacích prác,
t. j. ide o kvalitný neautorizovaný servis, v ktorých sa musia pracovníci podrobovať pravidelne školeniam,

z ktorých získavajú certifikáty, čo vlastne deklaruje, že túto robotu robia odborne podľa predpisov
a postupov výrobcov farieb, čo majú uvedené takéto servisy zvyčajne na svojich stránkach. Znalec
súčasne uviedol,
že v regióne Oravy pozná len tri takéto servisy vykonávajúce kvalitné lakovacie práce. Navyše v
regióne Oravy, v ktorom pôsobia tri autorizované servisy (IMPA Dolný Kubín, Peugeot Námestovo a

Kia Dolný Kubín), a ani jeden z nich lakovacie práce nevykonáva, ale všetky si ich ako subdodávku
dávajú robiť v iných neautorizovaných servisoch a účtujú si ceny za takéto práce ako autorizované
servisy. Aj táto časť výpovede znalca zostala bez akejkoľvek reakcie žalovanej, resp. jej zástupcu.
Pritom následne žalujúca strana doručila 5 vystavených certifikátov pre žalobcu z obdobia r. 2007
až 2023, z ktorých dva boli z r. 2023 (29.03., 27. - 28.07.), potvrdzujúcich absolvovanie odborných

školení týkajúcich sa o. i. karosárskych opráv. Významnou (a opäť bez akejkoľvek reakcie žalovanej)
bola aj prezentovaná vedomosť znalca o praktikách niektorých poisťovní, v dôsledku ktorých ten
istý autoservis na základe dohôd s jednotlivými poisťovňami, ak vykonáva práce likvidované určitou
poisťovňou,tietoúčtujesinounormohodinouakovprípadeinejpoisťovne.Žalovanouuvádzanáhodnota
Nh 21,00 eur má predstavovať priemer 4 servisov, z ktorých dva mali mať Nh 20,00 eur, ďalší 16,50

eur a posledný 25,00 eur podľa ich fakturácií tiež z r. 2023 doložených do spisu. Už z uvedeného
rozptylu je zrejmé, že žalovaná za „nadhod-notenú“ nepovažovala ani fakturáciu vychádzajúcu z Nh
25,00 eur. Naviac u niektorých doložených faktúr od daných servisov sú účtované ako položky „režijný
materiál“ (AUTOSERVIS-KOMA - 5,00 eur bez DPH, N. O. AUTOSERVICE - 17,60 eur
bez DPH popri lakovníckom materiáli účtovanom vo výške 423,00 eur bez DPH, J. K. - 4,78 eur bez

DPH). Vo výpise z systému žalovanej sú uvedené ďalšie 4 autoservisy. Z neho vyplýva, že Nh u dvoch
z nich je 25,00 eur, v ďalšom jednom 26,00 eur
a v poslednom (F. L. - N. Tvrdošín) vo výške 28,50 eur. V danej súvislosti zostalo otáznym, z akého
dôvodu žalovaná (ak dané údaje z jej systému považovala za relevantné) nezohľadnila pri svojom
„spriemerovaní“ aj uvádzané Nh tých ďalších ňou uvádzaných servisov za prácu, ktoré sú všetky vyššie

ako 21,00 eur/hod., ako Nh, ktorá podľa nej mala byť tou „adekvátnou“ v prípade servisu žalobcu. Z
doloženého počtu žalovanou zdokladovaných autoservisov (v počte 8) je súčasne zrejmé, že určite
nemôže ísť o všetky neautorizované servisy v regióne Oravy (z nich päť má byť z okresu Námestovo,
tri z okresu Tvrdošín a žiadny z okresu Dolný Kubín). Predmetný autoservis si pritom neúčtovalza vykonanú prácu cenu vychádzajúcu z Nh autorizovaného servisu, ktorá má podľa znalca
a ním doloženého dokladu tvoriaceho súčasť znaleckého posudku predstavovať Nh 144,34 eur pre
mechanické práce a 124,17 eur pre lakovacie práce (bez DPH), ale cenu výrazne nižšiu - vo výške

40,00 eur bez DPH. Ako už bolo uvedené, že na výpoveď znalca, ktorou tento doplnil svoj znalecký
posudok, žalovaná strana nijakým spôsobom nereagovala, hoci zápisnica z pojednávania, na ktorom bol
znalec vypočutý, bola zástupcovi žalovanej doručená dňa 17.03.2025 aj spolu so zástupcom žalobcu
predloženými certifikátmi vystavenými
pre žalobcu. Napokon aj z argumentácie žalovanej je zrejmé, že nie je možné pre výpočet skutočnej

výšky škody v danom mieste a čase vychádzať len z jednej konkrétnej výšky normohodiny, keď aj
žalovanou akceptovaný „rozptyl“ v rozmedzí 16,50 eur/hod. až 25,00 eur/hod. je sám osebe významný
(vyššia hodnota tú nižšiu prevyšuje o tretinu), nehovoriac,
že ďalšie dva servisy podľa výpisu žalovanej mali vyššiu normohodinu (26,00 eur, resp. 28,5 eur).
Predmetným servisom uplatnená normohodina prevyšuje tú vyššiu o cca 40 %. Naviac žalovaná nijakým
spôsobom nereagovala ani na tú časť výpovede znalca, ktorý poukázal

na rôzne ceny vykonaných prác aj u totožného autoservisu, ak ide o likvidáciu zo strany rôznych
poisťovní (je pritom otázne, či tomu tak nie je aj u tých autoopravovní, ktoré označila žalovaná) a
nereagoval ani na to, že žiadny z autorizovaných servisov v regióne Oravy nevykonáva lakovacie
práce, ale tieto si subdodávateľsky dáva robiť v neautorizovaných servisoch s účtovaním normohodín
aj za lakovacie práce, hoc ich priamo nevykonával ako autorizovaný servis. Aj podľa názoru znalca

predstavuje predmetný servis kvalitný neautorizovaný servis disponujúci potrebným vybavením pre
kvalitné vykonávanie mechanických a lakovacích prác, čo žalobca dokladoval aj získanými certifikátmi
o absolvovaní školení. Za uvedenej dôkaznej situácie a v konkrétnych okolnostiach prejednávaného
sporu prvoinštančný súd nemal dôvod považovať predmetným servisom (žalobcom) účtovanú Nh 40,00
eur - jednotnú pre mechanické, klampiarske a lakovacie práce, ktorá dosahuje cca tretinu z výšky ceny

Nh autorizovaného servisu za neprimeranú, neúčelnú, a teda nereflektujúcu skutočne vzniknutú škodu,
ktorá by nezodpovedala cene práce servisov s porovnateľnou kvalitou poskytovaných služieb (prác), aké
poskytuje predmetný servis, a to bez ohľadu na to, či ide o autorizovaný alebo neautorizovaný servis,
ak súčasne aj všetky autorizované servisy pôsobiace v regióne Oravy si dávajú robiť lakovacie práce
subdodávateľsky u neautorizovaných servisov (súd predpokladá, že tieto práce dávajú robiť

u „kvalitných“ servisov, ktorých vybavenie a použitá technológia je zodpovedajúca, resp. porovnateľná
tomu, ak by si takéto práce realizoval priamo autorizovaný servis).
16. Zároveň konajúci súd dodal, že závery citované žalovanou z rozhodnutí NS SR sp. zn. 4 MCdo
23/2008 z 21.12.2009 (z neho žalovaná citovala, čo sa rozumie pod pojmom škoda podľa § 442
ods. 1 Občianskeho zákonníka) nijakým konkrétnym spôsobom nepodporuje argumentáciu žalovanej,

pokiaľ sa ňou snažila spochybniť správnosť záverov znaleckého posudku. Dôvodnosť postupu žalovanej
nepreukazujú ani ňou citované časti z nálezu ÚS ČR sp. zn. IV.ÚS. 2043/17 zo 14.02.2018. Z postupu
predmetného servisu pri fakturácii nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla predmetnou
faktúrou totiž okresný súd nezistil, že by z jeho strany došlo k „účelovému“, resp. umelému navyšovaniu
nákladov

na odstraňovanie škôd, a teda k nepoctivému čerpaniu finančných prostriedkov zo systému povinného
zmluvného poistenia, o to viac, že predmet tohto sporu ani nemal svoj základ
v povinnom zmluvnom poistení.
17. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetný servis, ktorý vykonal opravu motorového
vozidla, predstavuje kvalitný servis (čo žalovaná nijako nerozporovala), ktorý si za vykonané práce

(ich účelnosť a kvalitu žalovaná taktiež nerozporovala) účtoval cenu predstavujúcu cca 1/3 Nh
autorizovaného servisu, pričom tento servis vykonal opravu komplexne bez akýchkoľvek subdodávok
nejakých častí potrebných prác. Samotný fakt,
že cena normohodiny tohto servisu bola vyššia, než predstavovali normohodiny iných neautorizovaných
servisov v danom regióne a čase, a to práve tých, ktoré uvádzala žalovaná, ale ktorého Nh cena práce

(a to je podstatné) bola len tretinová z Nh autorizovaného servisu, bez ďalšieho neznamená, že táto v
celom vyúčtovanom rozsahu nezodpovedá skutočne vzniknutej škode. Hoci je zrejmé, že prirodzenou
snahou žalovanej ako podnikateľského subjektu je minimalizovať svoje náklady na povinné zmluvné
poistenie, napriek tomu konajúci súd nezistil, že by žalovanú čokoľvek oprávňovalo krátiť poistné plnenie
pod rámec fakturovaných nákladov na opravu motorového vozidla len preto, že mala inú predstavu

o výške normohodiny za vykonané práce a považovala za správnu inú hodnotu tzv. lakovacej konštanty.
Inak povedané, vykonané dokazovanie nepreukázalo, že by faktúrou vyúčtovaná cena za opravu mala
z nejakých právne relevantných dôvodov predstavovať cenu neprimeranú, resp. že by čo i len sčasti
mala fakturovaná suma predstavovať neúčelne vynaložený náklad (napr. preto, že boli vykonané ajpráce a opravy nezodpovedajúce vzniknutej škode, t. j. nad jej rámec, že účtovaný počet normohodín
nebol primeraný vykonaným prácam, že náklady na materiál prevyšovali skutočné náklady opravcu na
materiál a pod.).

18. Škoda ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi a je teda napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť,
aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Pri stanovení výšky náhrady škody spôsobenej

na veci treba vychádzať z nákladov (ich ceny), ktoré treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného
stavu. Výšku peňažnej náhrady vyjadrujúcu náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu treba zistiť
a určiť objektívne
a nezávisle od okolností súvisiacich so škodnou udalosťou (R 25/1990).
19. V súdenej veci mal súd preukázané, že poškodenému vznikla skutočná škoda (§ 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka) poškodením jeho motorového vozidla vo výške 9.654,62 eur vyúčtovanej

faktúrou, predstavujúcej potrebné náklady na uvedenie motorového vozidla
do pôvodného stavu. Na úhradu vzniknutej škody bolo poškodenému doposiaľ uhradených žalovanou
4.785,88 eur ako poistné plnenie z dojednaného havarijného poistenia, čiže o. i. zostala neuhradená aj
žalovaná istina. Dôvodnosť zvyšného krátenia (z dôvodu podpoistenia
a spoluúčasti) žalobca v konaní nerozporoval. Pokiaľ však žalovaná neposkytla poistné plnenie v

rozsahu sumy 1.478,23 eur z dôvodu krátenia výšky Nh za vykonané práce (počet normohodín
účtovaných servisom však akceptovala) a stanovenia nižšej výšky tzv. lakovacej konštanty, než z akej
servis pri fakturácii vychádzal, opodstatnenosť ňou uvádzaných dôvodov takéhoto krátenia nebola
preukázaná. V popísanom postupe žalovanej vidno jej snahu čo najviac „stlačiť“ výšku nákladov na
opravu motorového vozidla a tým výšku prislúchajúceho poistného plnenia pod hranicu nákladov, ktoré

v danej veci boli objektívne potrebné za účelom vykonania kvalitnej opravy motorového vozidla v
predmetnom autoservise, aby toto bolo danou opravou uvedené do pôvodného stavu pred nehodou.
Servisom účtovaná Nh a hodnota lakovacej konštanty so zreteľom na výsledky znaleckého dokazovania
(vrátanevýpovedeznalca)všaknepreukázalinejakýúčelovýpostupautoservisuprivyúčtovanínákladov
na opravu faktúrou, ktoré by akokoľvek presahovali vzniknutú škodu na motorovom vozidle, ktorej

výška bola podľa znaleckého posudku ustálená ešte vyššia ako servisom fakturovaná suma za opravu
motorového vozidla.
20. Nakoľko predmet sporu predstavuje poistné plnenie z poistnej zmluvy, s ohľadom
na medzi stranami nespornú mieru spoluúčasti pri poistnom riziku ňou dojednanú vo výške 5 % je
dôvodné (potrebné) o túto mieru spoluúčasti krátiť aj sumu 1.478,23 eur, čo predstavuje sumu 73,91

eur. Na základe toho potom súd zaviazal s poukazom na zistený skutkový stav
a ust. § 788 a § 806 Občianskeho zákonníka žalovanú zaplatiť žalobcovi ako postupníkovi
zo žalovanej istiny sumu 1.404,32 eur.
21. Žalobca ako právny nástupca poškodeného preukázal vznik škody na motorovom vozidle
poškodeného v celej výške vyúčtovanej faktúrou predloženým znaleckým posudkom, ktorého závery

neboli relevantne spochybnené, keď námietky žalovanej z už uvádzaných dôvodov okresný súd
vyhodnotil ako nedôvodné, teda nedôvodné boli už uvádzané „krátenia“ žalovanej, pričom fakturované
náklady na opravu (907,72 eur) boli v danom prípade výrazne nižšie (o viac než štvrtinu) ako škoda na
motorovom vozidle vypočítaná znaleckým posudkom (1.269,00 eur).
22. Za dôvodne uplatnené náklady súvisiace so žalobou uplatnenou sumou súd prvej inštancie

považovalajnákladyvynaloženévkonečnomdôsledkužalobcomnavypracovanieznaleckéhoposudku.
Zástupcom žalobcu prezentovanú časovú súvislosť a spôsob súvisiaci
s objednávkou znaleckého posudku súd vyhodnotil za logicky zdôvodnenú. Výdavok súvisiaci s
vypracovaním znaleckého posudku súd považuje za účelne vynaložený v súvislosti so žalobou
uplatneným nárokom, keďže znalecký posudok mal preukazovať dôvodnosť žalobcom uplatnenej

pohľadávky (včítane jej výšky) voči žalovanej. Ide teda o dôvodne uplatnené príslušenstvo žalovanej
pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), odvíjajúcej sa od výšky vzniknutej škody na
poistenom motorovom vozidle. Predloženými dôkazmi bolo preukázané, že náklady súvisiace so
znaleckým posudkom, ktorého objednávateľom (ale pre potreby v tom čase už zamýšľaného súdneho
konania) bol terajší zástupca žalobcu, ktorý tieto náklady následne znalcovi uhradil a po ich úhrade tieto

následne fakturoval žalobcovi doloženou faktúrou č. 2024042 z 02.09.2024, splatnou 16.09.2024, ktorej
súčasťou bola aj fakturácia nákladov za vypracovanie znaleckých posudkov v počte 6 ks po 175,00 eur,
spolu 1.050,00 eur, uhradenou žalobcom podľa výpisu z účtu advokáta dňa 02.09.2024.23. Pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania z priznanej časti žalovanej istiny 1.404,32 eur, v danej časti
súd žalobe v prevažnej časti vyhovel, keď tieto úroky uplatnené v správnej (zákonnej) výške s poukazom
na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým

sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, priznal za obdobie od 29.12.2023 až do
jej zaplatenia, pričom vychádzal z ust.
§797ods.3vetaprváObčianskehozákonníka,podľaktoréhoplneniejesplatnédopätnástichdní,lenčo
poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Žalovaná nesporne
ukončila šetrenie danej poistnej udalosti dňa 13.05.2024 tak, ako to uviedla vo svojom oznámení z

13.05.2024 o poskytnutí poistného plnenia. Nasledujúcim dňom (14.05.2024) potom začala plynúť 15-
dňová lehota na poskytnutie poistného plnenia, ktorá uplynula 28.05.2024 a až nasledujúcim dňom
nasledujúcimposplatnostipoistnéhoplneniasamohlažalovanáprvýkrátdostaťdoomeškaniasplnením
(aj priznaného zvyšku) poistného plnenia. Nakoľko žalobca si úroky z omeškania uplatnil aj za obdobie
od 14.05.2024 (čo je deň nasledujúci po vyhotovení oznámenia žalovanej o poistnom plnení) do
28.05.2024 vrátane, v danej (s ohľadom na celý predmet tohto sporu nepatrnej) časti potom súd jeho

žalobu ako nedôvodnú zamietol.
24. S poukazom na § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka (podľa neho, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len
z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne
meniť) sa súd nemal dôvod zaoberať akýmikoľvek ďalšími argumentami žalovanej než tými, ktorými
ako poistiteľ v oznámení o poistnom plnení odôvodnila „krátenie“ poistného plnenia, resp. pre ktoré

neuhradila v celom rozsahu servisom fakturovanú sumu za opravu, bližšie už uvádzanými pod bodom
11. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP postupujúc
podľa § 255 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi ako prevažne úspešnej strane sporu proti žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu 90,36 % (úspech žalobcu predstavoval

z celkového predmetu konania, teda aj po vyčíslení percentuálne priznaných úrokov z omeškania
z uplatnených úrokov ku dňu vyhlásenia rozsudku 95,18 % a jeho neúspech zvyšných 4,82 %,
predstavujúcich zároveň úspech žalovanej).
26. Nakoľko v rámci tohto konania vznikli trovy konania aj znalcovi vypočutému
na pojednávaní dňa 10.03.2025, a to v súvislosti s jeho výsluchom, ktorých náhradu si následne uplatnil

v zákonnej lehote podaním zo dňa 19.03.2025 a ktoré neboli kryté žiadnou zálohou na trovy dôkazu,
súd súčasne v závislosti na pomere úspechu a neúspechu strán sporu, postupujúc podľa § 258 ods.
2 CSP a za primeraného použitia § 255 ods. 1 CSP zaviazal žalobcu v rozsahu 4,82 % a žalovanú v
rozsahu 95,18 % na úhradu nároku znalca
na náhradu jemu vzniknutých trov v tomto spore.

27. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná,
a to proti jeho výrokom I., III. a IV., ktorým sa domáhala, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
28. Odvolateľka namietala, že v posudzovanom prípade neboli splnené procesné podmienky a tiež,

že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj to, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. a), d), f) a h) CSP].
29. Podľa názoru žalovanej konajúci súd akceptoval vyjadrenia a dôkazy predložené žalobcom bez
toho, aby ich konfrontoval s argumentami žalovanej, a zároveň vec nesprávne právne posúdil a na

základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím prijal nezákonný a právne
neudržateľný rozsudok. Súd prvej inštancie totiž logickým spôsobom nevysvetlil, prečo bolo v danom
prípade odôvodnené priznať žalobcovi ním uplatnený nárok. Žalovaná preto považuje napadnuté
rozhodnutie za arbitrárne a nepreskúmateľné, nakoľko nespĺňa zákonné podmienky a požiadavky na
jeho odôvodnenie.

30. Primárne žalovaná namietala, že konajúci súd postupoval v rozpore s ust. § 161 CSP, nakoľko
neskúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorý si uplatňoval postúpenú pohľadávku z havarijného
poistenia, no do konania nepredložil jediný dôkaz preukazujúci konkrétny poistný vzťah, na ktorého
základe si nárok uplatňuje. Žalobca teda v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, okresný
súd sa ňou nezaoberal a ani sa s ňou

v odôvodnení napádaného rozsudku nevysporiadal. Nárok žalobcu vychádza z poistnej zmluvy pre
havarijné poistenie, túto v konaní nepredložil, hoci je povinný svoj nárok preukázať od podstaty
veci v rovine všetkých predpokladov uplatneného nároku v konaní. Odkazom na ust. § 797 ods. 1
Občianskeho zákonníka teda žalobca nepreukázal, že mu svedčí právo na poistné plnenie. Zo žiadnehodôkazu predloženého do spisu totiž nevplýva, že by žalobca mal postavenie oprávnenej osoby na
výplatu poistného plnenia s odkazom na § 797 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Inými slovami,
žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal uzatvorený poistný vzťah medzi poškodeným a žalovanou a

túto povinnosť v rozpore
so zásadami sporového konania prenáša na žalovanú. Povinnosť strany sporu preukázať vlastné
tvrdenia, z ktorých odvodzuje svoje právo, nemôže byť prenášaná na protistranu, pretože by to bolo v
rozpore so základnými princípmi kontradiktórneho procesu, ako aj
s princípom zodpovednosti za unesenie dôkazného bremena a princípom formálnej pravdy uplatňovanej

v sporovom konaní. Už len z tohto dôvodu mal súd žalobu zamietnuť. Základným predpokladom pri
nároku z poistného plnenia je pritom preukázanie poistného vzťahu na základe poistnej zmluvy ako
aj poistných podmienok, ktoré nárok žalobcu upravujú. Žalobcov nárok sa prioritne riadil zmluvou
ustanovenými podmienkami, ktoré však žalobca v tomto spore nepreukázal, v dôsledku čoho okresný
súd vydal nezákonný a právne neudržateľný rozsudok, pretože žalobca nepreukázal samotný základ
nároku uplatneného žalobou.

31. Podstatou žalobcovho nároku bolo spochybnenie likvidácie žalovanou, kedy mal za to, že žalovaná
neoprávnene neplnila celú ním nárokovanú čiastku. Žalobca však vo svojich vyjadreniach nepreukázal
neoprávnenosť zníženého plnenia zo strany poisťovne. Žalovaná postupovala výlučne v zmysle
zmluvných dojednaní, čo žalobca v konaní ani nespochybňoval a jednalo sa tak o nespornú skutočnosť,
ktorú žalovaná nemusela dodatočne v konaní preukazovať, nakoľko táto nebola spochybnená. Primárne

žalobca ako dominus litis, kto určuje smerovanie sporového konania, stanovuje sporné skutočnosti a
preukazuje základ svojho nároku. Žalovaná v priebehu konania nemala povinnosť preukazovať nárok
žalobcu, ani opravovať či navádzať žalobcu, pokiaľ konanie smeruje nesprávnym spôsobom
a preukazuje svoj nárok na základe právnych noriem, ktoré sa na daný právny vzťah neuplatňujú.
Nakoľko v našom právnom systéme sa uplatňuje zásada iura novit curia, ktorej imanentnou súčasťou

je aj to, že súd nielenže právo pozná, ale zároveň môže priznať len právo, ale nikdy nie „neprávo“.
V danej súvislosti odvolateľ poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 246/2019 zo dňa
11.06.2019, v zmysle ktorého „Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou §
151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný
súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia

žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má
pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP —
procesné povinnosti a procesné bremená).“ Žalobca v tomto spore ani len netvrdil podstatné skutočnosti
na preukázanie svojho nároku, a preto nemôže byť žalovanej na ťarchu, že ich
v konaní nepopieral a neopravoval žalobcu, či nenavádzal. Žalovaná pritom postupovala

v zmysle platnej zmluvy uzatvorenej medzi poškodeným a žalovanou, v zmysle ktorej:
„Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo
znovuzriadenie vozidla nasledovne: Pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za
primerané náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po
zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou

formou. V kalkulácii nákladov na opravu
v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na
25,00 eur bez DPH.“
32. Okrem toho žalovaná vo svojom opravnom prostriedku naďalej rozporovala nárok žalobcu na
náhradu nákladov za vypracovaný znalecký posudok vo výške 175,00 eur a tiež nárok znalca B. D. na

účelne vynaložené hotové preukázané a uplatnené výdavky voči žalovanej v rozsahu 95,18 %. Podľa
jej názoru samotné znalecké skúmanie bolo v konaní neúčelné, nakoľko podstatou nároku žalobcu bolo
spochybnenie postupu žalovanej
a rozpor tohto konania s platnou zmluvou. Žalobca však v tomto smere nevyprodukoval jediný dôkaz,
ani len preukázanie zmluvného vzťahu. Zmluva o havarijnom poistení upravuje spôsob a rozsah plnenia

v prípade vzniku poistnej udalosti. Žalobca tak nemá nárok na ním účtované náklady na opravu, ale len
na zmluvou dojednané plnenie, z uvedeného dôvodu bolo neúčelne preukazovať odôvodnenosť výšky
žalobcom účtovaných nákladov na opravu
v znaleckom posudku. Preukázanie tejto skutočnosti nemalo žiaden vplyv na rozsah nároku žalobcu,
nakoľko ten vyplýval zo zmluvného vzťahu.

33. Odvolateľka tiež vyčítala okresnému súdu, že v odôvodnení svojho rozhodnutia ani len neuviedol,
aké zákonné ustanovenie aplikoval pri rozhodovaní o nároku žalobcu a ako právne posúdil nárok
žalobcu, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nepresvedčivo odôvodnené a došlo tak k porušeniu právažalovanej na spravodlivý proces. Žalovaná sa preto ani nevie účinne dovolávať nesprávneho právneho
posúdenia konajúcim súdom s jasným poukázaním na aplikáciu nesprávneho zákonného ustanovenia.

34. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
Súčasne si uplatnil voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
35. Uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym skutkovým posúdením prípadu zo strany
okresného súdu, obsiahnutým v napadnutom rozhodnutí. Rozsudok okresného súdu považuje žalobca
za vecne správny, vydaný v súlade so zákonnými normami a s prihliadnutím na osobitosti konkrétneho

prípadu. Súčasne z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že okresný súd na základe
predložených a vykonaných dôkazov riadne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie odôvodnil
vyčerpávajúcim a zrozumiteľným spôsobom, opierajúc sa o ustanovenia relevantných právnych
predpisov. V konaní pred súdom prvej inštancie bola riadne a bez pochýb preukázaná výška škody na
poškodenom motorovom vozidla, a to
nazákladeznaleckéhoposudkuB.C.D.zodňa17.06.2024.Žalobouuplatnenýnároknanáhraduškody,

predstavujúci rozdiel medzi poistným plnením vyplateným žalovanou a faktúrou za opravu poškodeného
vozidla, vychádza zo záverov znaleckého dokazovania. Žalobca sa preto domnieva, že žalovaná v tomto
spore neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala, že by výška škody bola v inej výške, ako v tej,
ktorá bola stanovená súkromným znaleckým posudkom zabezpečeným žalobcom. Tvrdenia žalovanej
týkajúcesanesprávnehovýpočtuvýškyškodyznalcomnemajúreálnyzáklad,pričomvýhradyodvolateľa

k predmetnému znaleckému posudku sú len v rovine tvrdení,
bez ich riadneho a konkrétneho preukázania.

36. Žalovaná nepodala odvolaciu dupliku.

37. Ďalšie podania strán sporu neboli v štádiu odvolacieho konania produkované.

38. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 ako vecne

správne potvrdil.

39. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol

a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§
387 ods. 2 CSP).

40. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalovanej
formulovanú v jej opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal
inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. Odvolací súd zároveň poukazuje na zodpovednosť
odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu
rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

41. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 252/2004 zo dňa 31.08.2004),
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade

s jej požiadavkami (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. I.ÚS 50/2004 zo dňa 03.03.2004). Do
obsahu základného práva podľa ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa ust.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo strany sporu
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou
navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/1997 zo dňa

19.03.1997 a sp. zn. II. ÚS 251/2003 zo dňa 17.12.2003). Odvolacie námietky žalovanej k spôsobu
vyhodnotenia dokazovania súdom prvej inštancie z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil ako
nedôvodné. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe v časti vyhovel
a prečo ju vo zvyšnej časti zamietol, pričom ku svojím záverom dospel v kontexte všetkých vykonanýchdôkazov s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd
poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu
ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky

daného prípadu,
ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však súd prvej inštancie svoje rozhodnutie veľmi
podrobne a zákonným spôsobom odôvodnil. Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s
„právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“
na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením

daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o
obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaného súdom
prvej inštancie, popísaný v odôvodnení jeho rozsudku, odvolací súd len doplnil dôvody napadnutého
rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade
s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého
„....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,

pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS
78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného
posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj
odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho
konania“.

42. Za nedôvodné považoval odvolací súd námietky žalovanej o arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti
napadnutého rozsudku.
43. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných / základných práv dosahuje len
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody
sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, alebo ak sú tieto dôvody zjavne

jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.
zn. I. ÚS 344/10, sp. zn. III. ÚS 305/08).
44. Odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku nevysvetlil, v čom konkrétne malo byť napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné. Z obsahu napadnutého rozhodnutia pritom zreteľne
vyplýva, že sa súd prvej inštancie v prejednávanej právnej veci dostatočným spôsobom riadil

ustanovením § 220 CSP, keďže je z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, čoho sa žalobca
domáhal a aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, okresný súd uviedol ktoré dôkazy boli vykonané
a z ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal, poukázal na právnu úpravu, v zmysle ktorej vychádzal
pri kreovaní právneho záveru o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku, pričom rozhodol o celom
uplatnenom nároku a odôvodnenie jeho rozhodnutia korešponduje s výrokovou časťou napadnutého

rozsudku. V záverečných odsekoch odôvodnenia konajúci súd popísal svoj procesný postup pri
rozhodovaní o trovách konania, ktorý korešponduje s výrokovou časťou napadnutého rozsudku.
45. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej argumentácii žalovanej odvolací súd uvádza,
že navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku

konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva

na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného
z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
46. Vo všeobecnosti sa posúdenie otázok, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej

povinnosti tvrdiť, odvíja od hmotného práva. Platí pritom, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti,
ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom
v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany (ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 569.). Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená,
že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k

tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Z
ust. § 150 ods. 1 CSP totiž jednoznačne vyplýva povinnosť sporových strán pravdivo a úplne uvádzať
podstatnéarozhodujúceskutkovétvrdeniatýkajúcesasporu.Sporovékonaniejepodľaaktuálneúčinnej
právnej úprav ovládané tzv. princípom kontradiktórnosti, čo znamená,že sporová strana vyvodzujúca z určitej skutočnosti právne následky, je povinná jednak tieto skutočnosti
tvrdiť, a zároveň predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky na ich relevantné preukázanie.

47. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí
na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce
žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú
a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho

prerozdeľovaniu. Pokiaľ strana určitú skutočnosť tvrdí, táto sa považuje za preukázanú
v dôsledku uplatnenia fikcie jej nespornosti (§ 151 ods. 1, 2 CSP), alebo ju strana preukáže príslušným
dôkazom (§ 185 a nasl. CSP). Pokiaľ strana ponúkne súdu tvrdenie a toto tvrdenie podporí vierohodným
dôkazom, potom sa bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno presúva
na protistranu, ktorú následne zaťažuje povinnosť tvrdiť a uviesť vlastné skutkové tvrdenie
o spornej skutočnosti (pokiaľ je to možné), inak je popretie skutkových tvrdení neúčinné. Presúvanie

dôkazného bremena fakticky znamená poskytnutie príležitosti protistrane ponúknuť iný obraz o tvrdenej
skutkovej okolnosti, ktorá má relevanciu v spore. Z uvedených pravidiel vyplýva, že súd v sporovom
konaní nie je súdom hľadajúcim materiálnu pravdu,
ale súdom posudzujúcim kvalitu a rozsah tvrdení a dôkazov ponúknutých žalobcom či žalovaným (§ 149
a nasl., § 185 a nasl. CSP), pričom hodnotenie dôkazov je zverené voľnej úvahe súdu (§ 191 CSP).

48. Akiste uniklo pozornosti odvolateľky, že súd prvej inštancie ex offo skúmal aktívnu vecnú legitimáciu
v tomto spore a v bode 12. napadnutého rozhodnutia dospel k správnemu záveru, že táto je u žalobcu
preukázaná. Žalobou uplatnený nárok totiž vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 524
Občianskeho zákonníka, uzatvorenej medzi postupcom: C. F. I. E., M. XXX, XXX XX M. a žalobcom

ako postupníkom zo dňa 05.08.2024, v ktorej je žalovaná pohľadávka riadne špecifikovaná v jej bode II.
K postúpeniu pohľadávky podľa označeného zákonného ustanovenia dochádza
na základe písomnej zmluvy uzavretej medzi veriteľom ako postupcom, a treťou osobou ako
postupníkom, pričom jej platnosť nie je podmienená súhlasom dlžníka, t.j. v danom prípade žalovanej.
Voči dlžníkovi sa postúpenie pohľadávky stáva účinným buď od doručenia oznámenia jeho pôvodného

veriteľa, že došlo k postúpeniu pohľadávky, alebo od preukázania postúpenia novým veriteľom. Zákon
teda rozlišuje, či sa dlžník o postúpení pohľadávky dozvie od postupcu alebo postupníka. Prílohou
žaloby v tomto spore bola aj predmetná zmluva o postúpení pohľadávky. Žalobca teda v tomto spore
riadne preukázal, že disponuje pohľadávkou, ktorú si uplatnil v tomto súdnom konaní a ktorú mu postúpil
pôvodný veriteľ žalovanej – C. F. I. E., so sídlom M. XXX, XXX XX M., IČO: 47 795 638. Jedná sa

teda o právnu skutočnosť, na základe ktorej má dlžník – žalovaná plniť novému veriteľovi – žalobcovi.
Žalovaná ako dlžník sa v tomto prípade nedovolávala neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
alebo jej neexistencie, hoci ju žalobca ako postupník k žalobe pripojil a táto jej bola doručená. Na
uvedenom závere nič nemení ani fakt, že žalobou uplatnená pohľadávka vyplýva z uzatvorenej poistnej
zmluvy, v ktorej si poškodený a žalovaná dojednali podmienky havarijného poistenia, ktorú aj samotná

žalovaná v bode IV. svojho odvolania označuje za platnú. Napokon existenciu nároku poškodeného
na plnenie z tejto poistnej zmluvy žalovaná pred začatím sporu ani nenamietala, práve naopak, na
jej základe poskytla poškodenému čiastočné plnenie v rámci likvidácie poistnej udalosti, čo potvrdzuje
aj predložené oznámenie žalovanej o poistnom plnení zo dňa 13.05.2024, v ktorom rovnako, ako
v priebehu prvoinštančného konania, argumentovala,

že pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce
pre neautorizovaný servis vo výške 21,00 eur bez DPH/hodinu, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe
normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase a priznané primerané náklady
na lakovací materiál, vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100 %) so
súčasnýmoznámenímzníženiapoistnéhoplneniao23,29%zdôvodupodpoisteniamotorovéhovozidla.

Žalovaná teda tento svoj postup žiadnym spôsobom nepodporila dojednaniami v predmetnej zmluve
ohavarijnompoistenípoškodenéhomotorovéhovozidla,aažvštádiuodvolaciehokonanianamietala,že
žalobca v tomto spore nepreukázal, že mu svedčí právo na poistné plnenie argumentujúc, že poisťovňa
postupovala výlučne v zmysle zmluvných dojednaní. Námietka žalovanej o absencii aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v prejednávanej veci preto nie je dôvodná.

49.Súčasneodvolacísúdkargumentáciiodvolateľkyuvádza,žepreskúmavanievecnejlegitimácie,čiuž
aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti
na strane žalovaného) je síce imanentnou súčasťou súdneho konania, ale jej preskúmavanie nemá nič
spoločné so skúmaním procesných podmienok konania v zmysle ust. § 161 CSP. Vecná legitimácia(aktívna/pasívna) nie je totiž procesnou podmienkou konania, ale hmotnoprávnym predpokladom
úspechuvspore.Aksúdzistíjejnedostatok(žalobca/žalovanýniejenositeľompráva/povinnosti),žalobu
zamietne, nie je však oprávnený konanie zastaviť podľa § 161 ods. 2 CSP pre nedostatok procesných

podmienok konania (ako napr. pri zistení absencie právomoci, straty procesnej subjektivity strany
pred začatím konania a prekážky res iudicatae, litispendencie a pod.).
50. V konkrétnostiach prejednávaného prípadu možno teda uzavrieť, že žalobca svoj nárok riadne
špecifikoval, a zároveň zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.07.2024 preukázal svoju aktívnu
vecnú legitimáciu v tomto spore. Zároveň tvrdil, že žalovaná nedôvodne krátila poistné plnenie

v žalobou uplatnenej výške, ktoré žalobca ako postupník uplatnil v tomto spore žalobou. Na preukázanie
opodstatnenosti výšky nároku uplatneného žalobou žalobca predložil do spisu súkromný znalecký
posudok č. 62/2024 zo dňa 17.06.2024, vyhotovený znalcom B. C. D., bytom F. G. XXX, E., z ktorého
vyplývala výška škody na poškodenom motorovom vozidla 9.695,00 eur. Svoj záver v znaleckom
posudku znalec podrobne vysvetlil i vo svojej výpovedi
na pojednávaní konanom dňa 10.03.2025. S jeho závermi, ako aj prostriedkami procesného útoku

a procesnej obrany strán sporu, sa súd prvej inštancie dôsledne vysporiadal v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia (pozri body 16. až 18.13. napadnutého rozsudku – uvedené aj v bodoch 13. až 17. tohto
rozhodnutia). Ak si žalovaná zanedbala povinnosť účinne poprieť tvrdenia žalobcu prezentované v rámci
jeho procesného útoku v tomto spore a nepreukázala svoje tvrdenia, okresný súd postupoval správne,
keď s poukazom na zistený skutkový stav priznal žalobcovi žalobou uplatnený nárok. Pokiaľ žalovaná

v tejto spojitosti poukazovala na závery Ústavného súdu SR vyslovené v už citovanom uznesení sp. zn.
I. ÚS 246/2019 z 11. júna 2019, odvolací súd uvádza, že v označenom prípade ústavný súd riešil prípad,
kde si žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia a následne uzavrel,
že pasivita protistrany (v podobe zanedbania povinnosti poprieť tvrdenia žalobcu) nemôže mať za
následok priznanie akéhokoľvek (rozumej riadne netvrdeného a nepreukázaného) uplatneného nároku.

K takejto situácii však v súdenom spore nedošlo, pretože žalobca svoj nárok uplatnený žalobou riadne
tvrdil a preukázal.

51. V súdenej veci mal teda súd prvej inštancie preukázané, že poškodenému vznikla skutočná škoda
(§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka) poškodením jeho motorového vozidla vo výške 9.654,62 eur

vyúčtovanej faktúrou, predstavujúcej potrebné náklady na uvedenie motorového vozidla do pôvodného
stavu. Na úhradu vzniknutej škody bolo poškodenému doposiaľ uhradených žalovanou 4.785,88
eur ako poistné plnenie z dojednaného havarijného poistenia, čiže o. i. zostala neuhradená aj
žalovaná istina. Dôvodnosť zvyšného krátenia (z dôvodu podpoistenia a spoluúčasti) žalobca v konaní
nerozporoval. Pokiaľ však žalovaná neposkytla žalobcovi poistné plnenie v rozsahu sumy 1.478,23

eur z dôvodu krátenia výšky Nh za vykonané práce (počet normohodín účtovaných servisom však
akceptovala)astanovenianižšejvýškytzv.lakovacejkonštanty,nežzakejservisprifakturáciivychádzal,
opodstatnenosť ňou uvádzaných dôvodov takéhoto krátenia nebola preukázaná.

52. Žalovaná vo svojom opravnom prostriedku argumentovala aj tým, že postupovala v zmysle

platnej zmluvy o havarijnom poistení uzatvorenej s poškodeným, v zmysle ktorej po vzniku poistnej
udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla
nasledovne: „Pri opravách v nezmluvných neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na
opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu
poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii

nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná
výška normohodiny na 25,00 eur bez DPH.“ Odhliadnuc od toho, že žalovaná ani len neoznačila
konkrétne dojednanie ňou tvrdenej zmluvy, túto zmluvu k svojmu odvolaniu ani nepripojila. K uvedenému
však treba zdôrazniť, že právo tvrdiť a navrhovať dôkazy prislúcha strane sporu v priebehu konania
na okresnom súde; neskôr prezentované tvrdenia a dôkazy sa v zásade považujú za tzv. novoty, ktoré

odvolací súd môže pripustiť len za splnenia podmienok podľa § 366 CSP. Žiadne takéto okolnosti však
žalovaná v odvolaní netvrdila, z čoho vyplýva,
že táto jej argumentácia v rámci jej procesnej obrany bola podaná zjavne oneskorene. Jedná sa
oskutkovétvrdenia,ktoréžalovanámohlaprodukovaťnepochybneužvštádiuprvoinštančnéhokonania.

53. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolacieho súdu neobstojí ani námietka žalovanej,
že žalobca nemá nárok na náhradu nákladov za vypracovaný znalecký posudok
vo výške 175,00 eur a že ani znalec B. D. nemá nárok na náhradu za účelne vynaložené, hotové
apreukázanévýdavkyvočižalovanejvrozsahu95,18eursodôvodnením,žeznaleckédokazovaniebolov konaní vykonané neúčelné, keďže podstatou nároku žalobcu bolo spochybnenie postupu žalovanej
a rozpor tohto konania s platnou zmluvou a žalobca neprodukoval jediný dôkaz, ani len preukázanie
zmluvnéhovzťahu.Žalovanátotižpomerneúčelovoprehliadafakt,žetrovysúdnehokonaniasavzmysle

§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka považujú za trovy/náklady spojené s uplatnením pohľadávky;
keďže však ide o nárok, ktorý má základ v procesnom práve, je výška týchto nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky kvantifikovaná ešte len (právoplatným) rozhodnutím súdu o priznaní ich
náhrady. Rozhodnutie o náhrade trov konania má preto konštitutívny charakter nielen vo vzniku práva
na náhradu trov konania, ale aj vo vzťahu k jej výške, lebo oboje je závislé na rozhodnutí súdu. Suma za

vyhotovenie znaleckého posudku a náklady znalca tak predstavujú príslušenstvo žalovanej pohľadávky,
pretože sa jedná o náklady spojené s jej uplatnením v tomto súdnom konaní. Žalovaná v priebehu
prvoinštančného konania argumentovala identicky ako vo svojom opravnom prostriedku a súd prvej
inštancie v bode 25. odôvodnenia svojho rozhodnutia s prihliadnutím na časovú súvislosť a spôsob
súvisiaci s objednávkou znaleckého posudku považoval tieto náklady súvisiace s vypracovaním
znaleckého posudku za správne, účelne vynaložené v súvislosti so žalobou uplatneným nárokom, keďže

práve tento dôkaz mal preukazovať dôvodnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky, vrátane jej výšky voči
žalovanej. Jedná sa teda o dôvodne uplatnené príslušenstvo žalovanej pohľadávky, ktoré mu vyplýva
z ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, odvíjajúcej sa od výšky škody vzniknutej na poistenom
motorovom vozidle. Práve predloženými dôkazmi bolo preukázané, že náklady súvisiace so znaleckým
posudkom, ktorého objednávateľom, ale pre potreby v tom čase už zamýšľaného súdneho konania, bol

terajší zástupca žalobcu, ktorý tieto náklady následne znalcovi uhradil a po ich úhrade tieto následne
fakturoval žalobcovi predloženou faktúrou a doložil, že tieto aj riadne a včas uhradil. Odvolací súd preto
v zhode so súdom prvej inštancie nevzhliadol žiaden dôvod, aby tieto prostriedky procesného útoku,
ktoré bol žalobca nútený pre úspech v tomto spore uplatniť, mu neboli priznané.

54. Nedôvodná je i odvolacia argumentácia žalovanej, že súd prvej inštancie po právnej stránke nárok
neodôvodnil, čomu nasvedčuje odôvodnenie napadnutého rozsudku (konkrétne čo do merita jeho body
23., 25., 26., 28. a čo do trov body 29. až 31.).

55. Okresný súd teda vykonal v prejednávanej veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom

rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191 CSP, súčasne
spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám sporu realizáciu
ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj
meritum veci. Po vykonaní vyhodnotenia dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu
vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 220 až § 222

CSP aj správne a presvedčivo odôvodnil. Odvolacie dôvody žalovanej vyhodnotil krajský súd ako
neopodstatnené, pričom zároveň nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací
súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP). V dôsledku toho krajský súd rozsudok okresného
súdu vo veci samej, t. j. vo výroku I., ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil.

56. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislé výroky III. a IV. Vo
vzťahu k výroku III. o trovách prvoinštančného konania odvolateľka neprodukovala žiadnu relevantnú
odvolaciu argumentáciu, tento zároveň plne zodpovedá úspechu sporových strán posúdenému v zmysle
zákonných ustanovení v ňom uvedeným a nedôvodné boli i námietky žalovanej proti výroku IV., ktorým
súdprvejinštanciepriznalznalcoviB.C.D.podľavýsledkusporunároknanáhraduúčelnevynaložených

hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov, ktorý tiež zodpovedá úspechu sporových strán a
zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

57. Vo zvyšnej časti, t.j. vo výroku II., nenapadnutej odvolaním, zostal rozsudok okresného súdu
nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

58. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok na
ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý v tomto štádiu konania úspech nemal. O výške
náhrady týchto trov rozhodne do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím

súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

59. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).