Uznesenie – Neplatnosť právnych úkonov ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, October 31, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/126/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124205314
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124205314.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobkýň:
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX C.,
2/A.D.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomE.F.XXX,XXXXXE.F.,3/G.G.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom
E. H. XXX/X, XXX XX D. I. D., žalobkyne 1/ až 3/ zastúpené JUDr. Štefániou Harciníkovou, advokátkou

so sídlom Saleziánska 4, 010 01 Žilina, IČO: 42 386 811, proti žalovanému: A. J., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX C., zastúpenému obchodnou spoločnosťou STEHURA & partners,
v. o. s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, o určenie neplatnosti závetu,
o odvolaní žalobkýň 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 45C/39/2024-154 zo dňa 27.
marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 45C/39/2024-154 zo dňa 27. marca 2025 zrušuje a vec vracia

Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Uznesenie Okresného súdu Žilina vyhlásené na pojednávaní konanom dňa 27.03.2025, ktorým súd
prvej inštancie nepripustil zmenu žaloby žalobkýň 1/, 2/ a 3/ v znení podania zo dňa 27.03.2025,
prednesenú na pojednávaní dňa 27.03.2025, z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol (výrok
I.), a zároveň žalovanému voči žalobkyniam 1/, 2/ a 3/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku (výrok II.).
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyne 1/ až 3/ sa žalobou voči žalovanému
domáhali určenia, že závet poručiteľky menom A. J., H. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,

naposledy bytom E. F. XX, vyhotovený dňa 05.09.2006 a predložený v konaní o dedičstve vedenom na
Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 9D/1088/2021, Dnot 43/2022, je neplatný. Žalobkyne 1/ až 3/ žalobu
skutkovo odôvodnili tým, že Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod spis. zn. 9D/1088/2021, Dnot
43/2022 koná v dedičskej veci po poručiteľke A. J.. Žalobkyne 1/ až 3/ a žalovaný sú deťmi poručiteľky
a ako dedičia zo zákona sú účastníkmi dedičského konania po poručiteľke. Žalovaný prostredníctvom
svojho zástupcu predložil

na pojednávaní v dedičskej veci po poručiteľke, konanom dňa 11.10.2023, listinu označenú ako
„Posledná vôľa“, vyhotovenú dňa 05.09.2006 a zároveň uviedol, že túto listinu našiel v rodičovskom
dome a že ju vlastnoručne spísala a podpísala poručiteľka. Dedičky - žalobkyne 1/ až 3/ namietali
relatívnu i absolútnu neplatnosť uvedenej listiny z dôvodu,
že podľa nich ju nenapísala a nepodpísala poručiteľka vlastnou rukou a že poručiteľka už niekoľko rokov
pred vyhotovením závetu, ako aj v čase vyhotovenia závetu dňa 05.09.2006 trpela závažnou duševnou

poruchou, ktorá ju robila neschopnou zriadiť závet. Vzhľadomna uvedenú spornú skutočnosť vznikol medzi účastníkmi dedičského konania spor o dedičské právo,
ktorý vyvolal procesný následok upravený v ust. § 194 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a následne Okresný súd Žilina vydal uznesenie č. k.

9D/1088/2021-177 zo dňa 27.11.2023, ktorým odkázal dediča A. J. (žalovaného), aby v lehote 30 dní
odo dňa právoplatnosti uznesenia podal na Okresnom súde Žilina proti ostatným účastníkom konania
žalobu o určenie, že poručiteľka napísala vlastnou rukou závet dňa 05.09.2006. Proti tomuto uzneseniu
sa dedič žalovaný odvolal, o ktorom rozhodol Okresný súd Žilina uznesením č. k. 9D/1088/2021-193
zo dňa 14.03.2024 tak

že zmenil uznesenie zo dňa 27.11.2023 a odkázal dedičky - žalobkyne 1/ až 3/, aby v lehote 30 dní od
právoplatnostiuzneseniapodalinaOkresnomsúdeŽilinaprotižalovanémužalobuourčenieskutočnosti,
t. j. o určenie, že poručiteľka nenapísala závet zo dňa 05.09.2006 vlastnou rukou a podpis na závete
nepatrí poručiteľke. Uvedené uznesenie dedičský súd založil na argumentácii, že žalobkyne namietali
platnosť závetu zo skutkových dôvodov,
od vyriešenia týchto sporných skutočností súdnym rozhodnutím závisí veľkosť dedičských podielov

žalobkýň a teda žalobkyne majú naliehavý právny záujem na tom, aby v sporovom konaní bolo
preskúmané, či závet poručiteľka vlastnoručne napísala a podpísala a či bola spôsobilá k uvedenému
úkonu. Podľa žalobkýň závet uvedený v listine „Posledná vôľa“ vyhotovený 05.09.2006 nemožno
považovať za platný právny úkon poručiteľky najmä z dôvodu, že predmetnú poslednú vôľa poručiteľka
zriadila v čase, keď dlhodobo trpela duševnou poruchou, pre ktorú vôbec nebola schopná robiť právne

úkony, ako aj z dôvodu,
že závet nenapísala a nepodpísala poručiteľka vlastnou rukou. Z listiny vyplýva, že tento úkon bol
vyhotovený dňa 05.09.2006, pričom až po tomto úkone bola poručiteľka pozbavená spôsobilosti na
právneúkony.Poručiteľkaniekoľkorokovpredvyhotovenímzávetuurobilaviaceréprávneúkony,ktorých
platnosť v zmysle ust. § 38 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) bola

skúmaná v súdnych konaniach, v ktorých vykonanými znaleckými dôkazmi bolo zistené, že poručiteľka
nebola vôbec schopná robiť právne úkony z dôvodu pretrvávajúcej závažnej duševnej poruchy, pre
ktorú nebola schopná ovládať svojej konanie a posúdiť jeho následky. Pokiaľ by aj poručiteľka tento
závet spísala a podpísala vlastnou rukou, tento právny úkon nie je platným právnym úkonom, keďže
poručiteľka v dôsledku pretrvávajúcej závažnej duševnej poruchy nebola vôbec schopná robiť právne

úkony (najneskôr) od augusta 2003. Žalobkyne mali dôvodné pochybnosti o tom, či ,,Posledná vôľa“
zo dňa 05.06.2006 bola skutočne napísaná poručiteľkou. Písmo uvedené v listine nie je vlastnoručným
rukopisom poručiteľky. Tiež aj podpis na listine nie je jej podpisom, keďže poručiteľka sa nepodpisovala
tak, ako je uvedené v listine „Posledná vôľa“.
3.Žalovanývovyjadreníkžalobenavrhol,abysúdžalobuvcelomrozsahuzamietol,keďboltohonázoru,

že žaloba o určenie neplatnosti závetu je neprípustná podľa ust. § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s poukazom na ust.
§ 194 CMP. Pokiaľ by aj došlo k zmene žaloby, žalovaný mal za to, že táto zmena by bola
vykonaná po uplynutí 30-dňovej lehoty uloženej predmetným uznesením Okresného súdu Žilina č. k.
9D/1088/2021-193 zo dňa 14.03.2024. Žalovaný v tejto súvislosti poukazoval

na to, že určovacia žaloba ohľadne právnych skutočností (právnych úkonov) je v zmysle CSP prípustná
len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis. Žaloby vyvolané sporom o dedičské právo, ktoré vznikajú
počas konania o dedičstve, sú žalobami o určenie právnej skutočnosti podľa ust. § 137 písm. d) CSP,
pričom ich procesná prípustnosť vyplýva z ust. § 194 CMP. Žalobný návrh podľa ust. § 194 CMP je
vymedzený uznesením dedičského súdu. Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 9D/1088/2021-193

zo dňa 14.03.2024 boli žalobkyne 1/ až 3/ odkázané, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti
tohto uznesenia podali na Okresnom súde Žilina proti žalovanému žalobu o určenie, že poručiteľka
nenapísala závet zo dňa 05.09.2006 vlastnou rukou a podpis na závete zo dňa 05.09.2006 nepatrí
poručiteľke. Žalobkyne 1/ až 3/ sa podanou žalobou domáhajú určenia neplatnosti závetu zo dňa
05.09.2006. Predmetom sporového konania je výlučne vyriešenie spornej skutkovej otázky, od ktorej

závisí rozhodnutie sporu o dedičské právo, ktorý vznikol počas konania o dedičstve. Právne posúdenie
veci, teda vyriešenie právnych otázok, sa má následne vykonať v konaní o dedičstve. Ak sa žalobkyne
domáhali určenia neplatnosti závetu, neexistuje žiaden osobitný predpis, ktorý by takúto žalobu
pripúšťal.
4. Žalobkyne v žalobnej replike žiadali súd prvej inštancie, aby sa zaoberal procesnou prípustnosťou

podanej žaloby, vrátane formulácie petitu. Žalobkyne poukázali na uznesenie Okresného súdu Žilina
č. k. 9D/1088/2021-193 zo dňa 14.03.2024, v odôvodnení ktorého dedičský súd uviedol, že relatívnu
i absolútnu neplatnosť závetu ako existujúceho dedičského titulu namietajú sestry odvolateľa, ktoré
majú právny záujem na tom, aby bolo preukázané, či závet bol napísaný a vlastnoručne podpísanýporučiteľkou, prípadne i na tom, či bola poručiteľka v čase spísania závetu spôsobilá k uvedenému
právnemu úkonu, keďže
od rozhodnutia o uvedených sporných skutočnostiach závisí určenie veľkosti ich dedičských podielov

ako zákonných (neopomenuteľných) dedičov. Žalobkyne mali za to, že z uvedeného uznesenia
dedičského súdu jasne vyplývajú dôvody, v ktorých vidia odkázaní dedičia neplatnosť listiny „Posledná
vôľa“ zo dňa 05.09.2006 a ktoré sporné skutkové otázky má súd vyriešiť v sporovom konaní iniciovanom
žalobkyňami, teda žaloba žalobkýň so žalobným návrhom o určenie právnej skutočnosti je procesne
prípustnávzmysleust.§137písm.d)CSP,keďženajejpodaniesúaktívnevecnelegitimované,podaliju

v 30-dňovej lehote uloženej predmetným uznesením. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobný petit podanej
žaloby nie je formulovaný na určenie spornej skutkovej otázky totožne, ako je formulovaná
vo výroku uznesenia Okresného súdu Žilina, žalobkyne tento výklad považovali
za formalistický. Neplatnosť závetu zo dňa 05.09.2006 zakladali nielen na skutočnosti,
že poručiteľka nenapísala tento závet vlastnou rukou a podpis na závete nepatrí poručiteľke, ale aj na
skutočnosti, že poručiteľka nebola v čase spísania závetu právne spôsobilá

k urobeniu tohto právneho úkonu pre duševnú poruchu, ktorou poručiteľka trpela, čo je konštatované
v uznesení dedičského súdu. Žalobkyne sa domnievali, že pokiaľ Okresný súd Žilina vo výroku
uznesenia zo dňa 14.03.2024 „opomenul“ identifikovať aj túto nimi namietanú spornú skutočnosť,
nemôže neuvedenie tejto spornej skutočnosti vo výroku uznesenia byť na ujmu ich práva na poskytnutie
efektívnej súdnej ochrany ich dedičskému právu. Z obsahu žaloby, zo žalobnej argumentácie a

označených dôkazov, ako aj z obsahu žalobného petitu je zrejmé, že sa týka riešenia sporu o dedičské
právo vzniknutom medzi sporovými stranami v konaní o dedičstve spis. zn. 9D/1088/2021 po poručiteľke
po predložení listiny označenej ako „Posledná vôľa“ zo dňa 05.09.2006, tzn. aby v sporovom konaní boli
vyriešené obidve nimi namietané sporné skutkové otázky.
5. Žalovaný v duplike zotrval na námietke, že žaloba o určenie neplatnosti závetu nie je žalobou o určení

právnej skutočnosti podľa ust. § 194 CMP, pretože neobsahuje určenie konkrétnej spornej skutočnosti
(skutkovej otázky), a preto ju je potrebné zamietnuť ako procesne neprípustnú. Žalovaný argumentoval,
že výrok rozhodnutia určujúci „neplatnosť závetu“ možno v aplikačnej praxi pozorovať len za účinnosti
zákona č. 66/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinného do 30.06.2016. Žalobkyne však podali
žalobu za účinnosti CMP, ktorý právne posúdenie platnosti, či neplatnosti závetu zveruje notárovi ako

súdnemukomisárovipodľaust.§193CMPvmimosporovomkonaní,atonazákladevýsledkusporového
súdneho konania, predmetom ktorého je určenie spornej skutočnosti podľa ust. § 194 CMP, ktorá je
pre posúdenie veci rozhodujúca. Notárka ako súdna komisárka špecifikovala spornú skutkovú otázku
do predmetného uznesenia, pričom vychádzala predovšetkým z námietok žalobkýň vznesených na
pojednávaní dňa 11.10.2023, kedy tvrdili, že predmetný závet zo dňa 05.09.2006 poručiteľka nenapísala

a ani ho nepodpísala. Žalobkyne mali možnosť podať voči uzneseniu odvolanie.
6. Žalobkyne prostredníctvom svojej zástupkyne na pojednávaní navrhli pripustenie zmeny žaloby,
pričom sa týmto podaním domáhali určenia, že (i) poručiteľka A. J. nenapísala závet zo dňa 05.09.2006
vlastnou rukou a podpis na závete zo dňa 05.09.2006 nepatrí poručiteľke a (ii) poručiteľka A. J. v čase
spísania závetu zo dňa 05.09.2006 trpela duševnou poruchou, pre ktorú nedokázala posúdiť následky

svojho konania, a toto svoje konanie ovládať a ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou.
7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zmenou žaloby navrhovaný výrok je neprípustný, nakoľko
jednak čo do prvého navrhovaného výroku je zmena robená po uplynutí 30-dňovej lehoty a čo do
druhéhovýroku,prípustnosťžalobynevyplývazožiadnehoosobitnéhopredpisu,keďžežalobkyneneboli
vyzvané dedičským súdom na podanie takejto žaloby, čiže žaloba by mala byť zamietnutá. Žalobkyne si

nemôžu bezdôvodne naformulovať, ktoré sporné skutočnosti má sporový súd v konaní riešiť. Vo výroku
uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 9D/1088/2021 bola jasne formulovaná otázka skutková, ktorú
mali žalobkyne predostrieť sporovému súdu.
8. Súd prvej inštancie na pojednávaní nepripustil zmenu žaloby v znení podania zo dňa 27.03.2025,
keďže mal za to, že výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom

na konanie o zmenenej žalobe (§ 143 ods. 1 CSP), nebolo by možné vykonať ani dokazovanie vo vzťahu
k zmene žaloby, keďže táto zmena žaloby bola podaná po lehote s poukazom na ust. § 194 ods. 1 CMP.
Čo sa týka druhého navrhovaného žalobného petitu, žalobkyne neboli vyzvané dedičským súdom na
podanie takejto žaloby, pričom procesná prípustnosť žaloby bola založená len uznesením dedičského
súdupodľaust.§194ods.1CMP,ktorývymedzujepredmetbudúcehosporu.Súdprvejinštancievyhlásil

uznesenie
na pojednávaní za prítomnosti strán sporu, resp. ich zástupcov a po vyhlásení uznesenia pokračoval
v konaní o pôvodnej žalobe v súlade s ust. § 143 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 237 CSP. Mal za to, že
dispozičné právo žalobkýň nemožno povyšovať nad zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania. Žalobao neplatnosť závetu bola podaná na súde dňa 01.05.2024, boli vykonané všetky úkony v rámci prípravy
pojednávania podľa ust. § 167 CSP. Žalobkyniam 1/ až 3/ nič nebránilo podať procesne prípustnú žalobu
už v samotnej žalobe v zmysle uznesenia dedičského súdu.

9. Pokiaľ žalobkyne poukazovali na to, že v dedičskom konaní namietali neplatnosť závetu z dôvodu, že
poručiteľka nenapísala, nepodpísala závet vlastnou rukou, že nebola v čase spísania závetu spôsobilá
na uvedený právny úkon, teda išlo o sporné skutočnosti odôvodňujúce aplikáciu ust. § 194 CMP
a že dedičský súd opomenul uviesť namietanú spornú skutočnosť - nespôsobilosť poručiteľky na
vykonanie tohto právneho úkonu, súd prvej inštancie poukázal na to, že proti uzneseniu dedičského

súdu bolo možné podať odvolanie, ktoré zo strany žalobkýň podané nebolo. Tým žalobkyne akceptovali
vymedzenie sporných skutkových otázok, ktoré mali byť predmetom žaloby podľa ust. § 137 písm. d)
CSP. Nešlo teda o procesne prípustnú žalobu, preto ju súd prvej inštancie zamietol.
10. Keďže súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovaný bol v celom rozsahu v spore úspešný, preto
mu súd prvej inštancie priznal s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 262 ods. 1, 2 CSP nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam 1/ až 3/ ako neúspešnej strane

sporu, a to v rozsahu 100 %.
11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobkyne 1/ až 3/, ktoré sa domáhali jeho zrušenia a zároveň zrušenia právoplatného uznesenia súdu
prvej inštancie zo dňa 27.03.2025 o nepripustení zmeny žaloby a vrátenia veci súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Žalobkyne odvolanie odôvodnili s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) a § 365 ods. 2 CSP.
Žalobkyne považovali závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku
za formalistické a nezákonné. Uznesením o nepripustení zmeny žaloby, ako aj zamietnutím žaloby
z dôvodov uvádzaných v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zjavne porušil princíp zákazu
denegatio iustitiae a odmietol poskytnúť súdnu ochranu ich dedičskému právu. Podľa ich názoru súd

prvej inštancie svoj záver o procesnej neprípustnosti žaloby vyvodil iba z formulácie právnej skutočnosti
v žalobnom petite žaloby, čo žalobkyne považovali za prílišný formalizmus posudzovania petitu žaloby
a za nesprávne právne posúdenie procesnej prípustnosti žaloby. Súd prvej inštancie mal skúmať celý
obsah žaloby, nielen petit, keďže obsah žaloby je tvorený aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami -
opísaním skutkového deja. Z obsahu podanej žaloby jasne vyplýva, že namietali sporný závet zo dňa

05.09.2006 zo skutkových dôvodov: že poručiteľka nenapísala závet vlastnou rukou a podpis na závete
nepatrí poručiteľke, ako aj z dôvodu, že poručiteľka pre duševnú poruchu nebola spôsobilá zriadiť závet
tak, ako boli tieto sporné skutočnosti uvedené v uznesení dedičského súdu, ktorým súd v zmysle ust. §
194 CMP odkázal žalobkyne na vyriešenie sporných skutočností v sporovom konaní. Súd prvej inštancie
mal vykladať žalobný petit v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe a pokiaľ žalobný návrh bol

neúplný či vadný, napr. pre nesprávne formulovaný petit alebo bol nezrozumiteľný z dôvodu neurčitosti
spornej skutočnosti (nevymedzená totožne s uznesením), ktorú mal súd prvej inštancie riešiť
na základe žaloby, na ktorej podanie boli odkázané podľa ust. § 194 CMP uznesením dedičského
súdu, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie podľa ust. § 129 CSP vyzvať žalobkyne na odstránenie
vady žaloby. Súd prvej inštancie uznesením podľa ust. § 129 CSP žalobkyne nevyzval, aby žalobu

doplnili alebo opravili v určenej lehote. Tým bolo znemožnené žalobkyniam, aby v spravodlivom procese
realizovali im patriace práva a povinnosti.
13. Zároveň žalobkyne považovali napadnutý rozsudok za nesprávny aj z dôvodu, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie zamietol ich návrh na zmenu žaloby,
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, vrátane nesprávneho posúdenia výsledkov

doterajšieho konania, a tým súd prvej inštancie zamietnutím navrhovanej zmeny žaloby znemožnil
žalobkyniam uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, pričom uvedené vady právoplatného uznesenia mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej, keďže
súd prvej inštancie pokračoval v konaní podľa pôvodného žalobného návrhu, ktorý posúdil ako procesne
neprípustnú žalobu. V podaní

zo dňa 27.03.2025 upravili formuláciu žalobného petitu o určenie sporných skutočností podľa ich
vymedzenia uznesením dedičského súdu. Súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď navrhovanú
zmenu žaloby nepripustil. Zmena žaloby spočívala výlučne v úprave formulácie žalobného petitu, v
ktorom formulovali sporné skutočnosti, ktoré mal súd prvej inštancie riešiť v nadväznosti na skutkové
tvrdenia v žalobe, pričom ostatný obsah žaloby a skutkový stav oboch sporných skutočností týkajúci

sa závetu (vrátane označených dôkazov) , ktoré boli uvedené v uznesení dedičského súdu, zostali
nezmenené. Návrh na zmenu žaloby podali
na začiatku prvého pojednávania dňa 27.03.2025 v rámci prednesu žaloby. V tejto súvislosti žalobkyne
namietali nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie, že by nebolo možné vykonať ani dokazovanie vovzťahu k zmene žaloby, keďže táto zmena bola podaná po lehote určenej uznesením dedičského súdu.
Žalobkyneupraviližalobnýnávrhzvlastnejiniciatívy,keďžesúdnepostupovalpodľaust.§129CSP.CSP
neobsahuje právnu úpravu, že strana sporu nemôže z vlastnej iniciatívy odstrániť vady svojho podania,

vrátane úpravy formulácie žalobného návrhu, prípadne aj po uplynutí lehoty na podanie žaloby určenej v
uznesení súdu. Žalobkyne preto videli nesprávnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie aj v tom,
že vychádzalo z uznesenia súdu prvej inštancie o nepripustení zmeny žaloby, ktoré rozhodnutie
považovali za nesprávne, v rozpore s právnou úpravou v ust. § 143 CSP, ktorá neumožňuje súdu prvej
inštancie nepripustiť zmenu žaloby z iných dôvodov, než je uvedené v tomto ustanovení. Podľa žalobkýň

súd prvej inštancie nedostatočne presvedčivo, resp. zmätočne uviedol dôvody, pre ktoré nepripustil
zmenu žaloby.
14. Napokon žalobkyne namietali právne posúdenie procesnej prípustnosti podanej žaloby súdom
prevej inštancie. Súd prvej inštancie svoj záver o neprípustnosti žaloby založil na príliš reštriktívnom
výklade podanej žaloby o určenie právnej skutočnosti v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP a uznesenia
dedičského súdu podľa ust. § 194 CMP, ktorým boli odkázané dedičským súdom na podanie žaloby,

keď posúdenie neprípustnosti predmetnej žaloby redukoval výlučne na posudzovanie žalobného petitu
a nezohľadnil celý obsah žaloby a obsah uznesenia dedičského súdu zo dňa 14.03.2024. Žalobkyne
zakladali neplatnosť závetu zo dňa 05.09.2006 nielen na skutočnosti, že poručiteľka nenapísala závet
vlastnou rukou a podpis
na závete nepatrí poručiteľke, ale aj na skutočnosti, že poručiteľka nebola v čase spísania závetu

právne spôsobilá k urobeniu takéhoto právneho úkonu pre duševnú poruchu, ktorou poručiteľka trpela
niekoľko rokov predtým, než údajne mala zriadiť závet. Žalobkyne sa domnievali, že pokiaľ dedičský
súd do výroku uznesenia zo dňa 14.03.2024 nepremietol aj túto nimi namietanú skutočnosť, nemalo
by byť neuvedenie tejto spornej skutočnosti interpretované v neprospech žalobkýň. Ak by predmetom
žalobného petitu malo byť výlučne určenie jednej spornej skutočnosti (z namietaných dvoch sporností v

súvislosti so závetom) formulovanej totožne, ako je uvedená vo výroku uznesenia dedičského súdu a po
vyriešení otázky sfalšovania závetu by žalobkyne namietali v ďalšom sporovom konaní nespôsobilosť
poručiteľky v čase spisovania závetu k tomuto právnemu úkonu pre jej duševnú poruchu, viedlo by to
k neúmernému predlžovaniu dedičského konania. V tejto súvislosti žalobkyne poukázali aj na bližšie
neoznačenú aplikačnú prax súdov, v ktorej prevláda snaha súdov, ak sa už spor o dedičské právo

dostane do sporového konania, aby bola rozhodnutá vec čo najkomplexnejšie zo všetkých namietaných
skutkových dôvodov a za týmto účelom pripúšťajú žalobnú žiadosť o určenie neplatnosti závetu.
15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok odvolacím súdom ako vecne správny
potvrdiť a priznať mu voči žalobkyniam nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
16. Žalovaný vyjadril nesúhlas s námietkou žalobkýň, že záver súdu o neprípustnosti žaloby o určenie

neplatnosti závetu je formalistický, reštriktívny a vedúci k odmietnutiu poskytnutia súdnej ochrany
právam žalobkýň v súdnom konaní. Predmetom sporového konania je výlučne vyriešenie spornej
skutkovej otázky, od ktorej závisí rozhodnutie sporu o dedičské právo, ktorý vznikol počas konania
o dedičstve. Notárka ako súdna komisárka špecifikovala spornú skutkovú otázku do predmetného
uznesenia. Pri jej identifikácii vychádzala predovšetkým z námietok žalobkýň vznesených na

pojednávaní dňa 11.10.2023, kedy tvrdili, že predmetný závet zo dňa 05.09.2006, označený ako
„Posledná vôľa“, poručiteľka nenapísala a ani ju nepodpísala. Pokiaľ žalobkyne uvádzali, že neplatnosť
predmetného závetu zakladali aj na skutočnosti, že poručiteľka nebola v čase spísania závetu právne
spôsobilá k urobeniu tohto úkonu pre duševnú poruchu, túto skutočnosť mali možnosť namietať hneď
od začiatku a podať voči uzneseniu súdnej komisárky odvolanie.

17. Ďalej žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobkýň, že rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie
nepripustil zmenu žaloby, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci vrátane nesprávneho
posúdenia výsledkov doterajšieho konania, čím znemožnil žalobkyniam uskutočňovať procesné práva v
takejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.Užodpočiatku,t.j.užvosvojomvyjadrení
k podanej žalobe namietal procesnú neprípustnosť podanej žaloby. Žalobkyne však na uvedenú

argumentáciu žiadnym spôsobom nereagovali, až po otvorení pojednávania predniesli svoj návrh na
zmenu žaloby, čo bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Návrh na zmenu žaloby bol
podaný na súd prvej inštancie až dňa 27.03.2025, teda po uplynutí 30-dňovej lehoty určenej uznesením
dedičského súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2024. Navrhovanou zmenou žaloby by sa
však súd prvej inštancie ani nemohol zaoberať, keďže návrh na zmenu žaloby nebol podaný v lehote,

ktorú stanovil dedičský súd s poukazom na ust. § 194 ods. 1 CMP. Čo sa týka druhého navrhovaného
žalobného petitu, žalobkyne neboli odkázané dedičským súdom na podanie takejto žaloby. Neboli tak
splnené predpoklady procesnej prípustnosti takejto určovacej žaloby podľa ust. § 137 písm. d) CSP.18. Žalobkyne v odvolacej replike zotrvali v plnom rozsahu na podanom odvolaní, keď uviedli, že voči
uzneseniu zo dňa 27.11.2023 ani neboli oprávneným subjektom podať odvolanie, keďže žalovanému
bola uložená povinnosť podať žalobu. Žalobkyne pri prejednaní dedičstva namietali závet zo dňa

05.09.2006 predložený žalovaným, považovali predloženú listinu (závet) za sfalšovanú, pretože vedeli,
žeichmatka(poručiteľka)presvojudlhodobopretrvávajúcuduševnúporuchuabsolútnenebolaschopná
sformulovať a vlastnoručne napísať akýkoľvek text a zriadiť závet a v dobrej viere sa spoliehali na
dedičský súd, ako sformuluje skutočnosti, v ktorých videli neplatnosť závetu. Skutočnosť, že žalobkyne
nepodali odvolanie proti uzneseniu dedičského súdu, nemožno vykladať ako vyjadrenie ich súhlasu s

tým, že závet považujú za neplatný výlučne zo skutkovej okolnosti naformulovanej v uznesení súdu.
Pokiaľ sa týka argumentácie žalovaného, že návrh na zmenu žalobného petitu bol podaný po 30-dňovej
lehotestanovenejvuznesenídedičskéhosúduaztohtodôvodusasúdprvejinštancienemoholzaoberať
navrhovanouzmenoužalobyažedruhýnavrhovanýžalobnýpetitnebolsformulovanýdedičskýmsúdom
v uznesení zo dňa 14.03.2024, žalobkyne poukázali na svoju argumentáciu v súvislosti s odstraňovaním
vád podania, ku ktorému došlo po uplynutí sudcovskej alebo zákonnej lehoty na podanie príslušných

podaní strany. Zároveň boli toho názoru, že zo žiadnej právnej úpravy CSP, ako aj CMP (§ 194 CMP)
nijako nevyplýva, že žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa ust.
§ 137 písm. d) CSP, na ktorej podanie boli žalobkyne odkázané v uznesení dedičského súdu, nemožno
v priebehu konania rozšíriť o vyriešenie spornej skutočnosti, ktorá v sporovom konaní vyšla najavo v
súvislosti so závetom a nebola pôvodne identifikovaná vo výroku uznesenia dedičského súdu.

19. Žalovaný v odvolacej duplike sa pridržiaval svojej argumentácie vo vyjadrení k odvolaniu.
K argumentácii žalobkýň, že ich žaloba je procesne prípustnou žalobou podľa ust. § 137 písm. d) CSP,
že ju podali v lehote určenej v uznesení dedičského súdu a že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol,
keď nepripustil navrhovanú zmenu žaloby, žalovaný uviedol, že podaná žaloba o určenie neplatnosti
závetu je neprípustná podľa ust. § 137 písm. d) CSP s poukazom na ust. § 194 CMP, keďže žalobný

návrh je vymedzený uznesením dedičského súdu. Žalobkyne však podali žalobu v rozpore s uznesením
dedičského súdu, v ktorom bola identifikovaná sporná skutková otázka, od ktorej záviselo rozhodnutie
sporu o dedičské právo.
20. Iné podania strán sporu neboli v odvolacom konaní produkované.
21. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku

bolo podané oprávnenými subjektami (§ 359 CSP), žalobkyňami 1/ až 3/, v neprospech ktorých bolo
rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie ich žalobu zamietol a priznal žalovanému proti nim nárok na
náhradutrovkonaniavrozsahu100%,včas(§362ods.1CSP)aprotirozhodnutiu,protiktorémujetento
opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP], preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. §

380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v celom jeho rozsahu, t. j. tak
v rozsahu meritórneho výroku I., ako aj od neho závislého výroku II. o nároku
na náhradu trov konania, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 CSP), pričom zároveň podľa ust. § 389 ods. 2 CSP zrušil právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej - uznesenie vyhlásené na pojednávaní
dňa 27.03.2025, ktorým súd prvej inštancie nepripustil zmenu žaloby žalobkýň 1/ až 3/.
22. Podstatou odvolacích dôvodov žalobkýň 1/ až 3/ bola námietka, že súd prvej inštancie svoj záver o
procesnej neprípustnosti žaloby vyvodil iba z formulácie právnej skutočnosti v žalobnom petite žaloby,
čo žalobkyne považovali za prílišný formalizmus posudzovania petitu žaloby a za nesprávne právne

posúdenie procesnej prípustnosti žaloby. Súd prvej inštancie mal vykladať žalobný petit v súvislosti so
skutkovými tvrdeniami v žalobe a pokiaľ bol neúplný či vadný, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie
podľa ust. § 129 CSP vyzvať žalobkyne na odstránenie vady žaloby.
23. Odvolací súd poukazuje na to, že obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum),
ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný

petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými
tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh
(uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7Cdo/268/2019 zo dňa 25.11.2020 publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 1 ročník 2021 pod poradovým č. 14). Z uvedeného
rozhodnutia vyplýva, že obsah žaloby tvoria rozhodujúce skutkové tvrdenia a žalobný petit, ktoré vo

svoje vzájomnej súvislosti a prepojenosti tvoria predmet konania. Inak povedané na základe žalobného
návrhu a opísania skutkového deja možno individualizovať predmet konania. Preto sa súd neobmedzuje
len na posúdenie žalobného petitu, ale skúma celý obsah žaloby, teda aj skutkové tvrdenia aj žalobný
návrh, a posudzuje ich vo vzájomnej súvislosti. Obe tieto zložky musia byť určité a musí byť medzi nimiobsahový súlad. Rozpor medzi týmito dvoma zložkami je potrebné vnímať ako vadu žaloby, ktorú sa
musí súd pokúsiť odstrániť postupom podľa ust. § 129 CSP (obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu
SR spis. zn. 4Cdo/36/2023

zo dňa 26.06.2024).
24. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobkyne 1/ až 3/ sa v posudzovanej veci žalobou
zo dňa 26.04.2024 domáhali určenia neplatnosti závetu poručiteľky A. J., vyhotoveného dňa 05.09.2006
a predloženého v konaní o dedičstve vedenom na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 9D/1088/2021,
Dnot 43/2022. Zo skutkových tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že žalobkyne túto žalobu podali

na základe uznesenia Okresného súdu Žilina (dedičského súdu) č. k. 9D/ 1088/2021-193 zo dňa
14.03.2024, ktorým boli odkázané, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podali žalobu
o určenie právnej skutočnosti, že poručiteľka závet zo dňa 05.09.2006 nenapísala vlastnou rukou
a podpis na závete nepatrí poručiteľke. Uznesenie Okresný súd Žilina založil na argumentácii, že
žalobkyne namietali platnosť závetu zo skutkových dôvodov, od vyriešenia týchto sporných skutočností
súdnym rozhodnutím závisí veľkosť dedičských podielov žalobkýň, a teda žalobkyne majú naliehavý

právny záujem na tom, aby v sporovom konaní bolo preskúmavané, či závet poručiteľka vlastnoručne
napísala a podpísala a či bola spôsobilá k uvedenému úkonu. V ďalšom žalobkyne v žalobe uviedli, že
sa žalobou podanou na základe označeného uznesenia Okresného súdu Žilina v ním určenej lehote
domáhajú vyriešenia sporných skutkových otázok týkajúcich sa namietanej neplatnosti sporného
závetu poručiteľky vyhotovený 05.09.2006 a domáhajú sa určenia, že závet poručiteľky vyhotovený dňa

05.09.2006 je neplatný. Zároveň žalobkyne v žalobe argumentovali, že sporný právny úkon poručiteľky
nemožno považovať za platný z viacerých relevantných dôvodov, a to najmä z dôvodu,
že predmetnú poslednú vôľa poručiteľka zriadila v čase, keď dlhodobo (podľa znaleckého skúmania od
roku 1976) trpela duševnou poruchou, pre ktorú vôbec nebola schopná robiť právne úkony (a teda ani
zriadiť platný závet), ako aj z dôvodu, že závet nenapísala a nepodpísala poručiteľka vlastnou rukou.

Pokiaľ by aj poručiteľka závet spísala a podpísala vlastnou rukou,
o čom majú dôvodné pochybnosti, tento právny úkon nie je platným právnym úkonom v zmysle ust.
§ 38 ods. 2 OZ, keďže podľa záverov nimi označených znalcov poručiteľka v dôsledku pretrvávajúcej
a neliečiteľnej závažnej duševnej poruchy nebola vôbec schopná robiť právne úkony (najneskôr) od
mesiaca august 2003, ako aj v čase vyhotovenia závetu (mesiac september 2006).

25. V žalobnej replike žalobkyne argumentovali, že dedičský súd opomenul identifikovať skutočnosť,
že poručiteľka nebola v čase spísania závetu spôsobilá k urobeniu tohto právneho úkonu pre duševnú
poruchu, ktorou trpela. Neuvedenie tejto spornej skutočnosti vo výroku uznesenia dedičského súdu však
nemôže byť na ujmu ich práva na poskytnutie efektívnej súdnej ochrany ich dedičskému právu. Ak sa
už spor o dedičské právo dostal do sporového konania, súd má rozhodnúť vec čo najkomplexnejšie.

Zotrvávanie na formulácii žalobného návrhu totožne so spornou skutočnosťou vymedzenou vo výroku
uznesenia dedičského súdu by viedlo k značnej ujme na ich právach s následkom odmietnutia
spravodlivosti. Napokon žalobkyne uviedli, že majú opodstatnený právny záujem, aby v tomto sporovom
konaní boli vyriešené obidve uvedené sporné skutočnosti, ktoré namietali v dedičskom konaní
po poručiteľke v súvislosti so závetom a za týmto zároveň žiadali súd prvej inštancie, aby sa v rámci

predbežného právneho posúdenia veci zaoberal aj procesnou prípustnosťou podanej žaloby vrátane
formulácie ich žalobnej žiadosti (petitu).
26. Následne žalobkyne v podaní zo dňa 27.03.2025, doručenom súdu prvej inštancie
na pojednávaní rovnakého dňa, označeným ako „ Podanie žalobcov 1/, 2/, 3/ - zmena žaloby“ uviedli,
že žiadajú, aby súd v dotknutom sporovom konaní posudzoval a riešil sporné skutočnosti týkajúce

sa predloženého závetu a sporný závet vyriešil komplexne. Vzhľadom na to, že ust. § 194 CMP
striktne uvádza, že v konaní sa majú riešiť sporné skutočnosti, resp. dôvody a za účelom odstránenia
pochybnosti o správnosti formulácie žalobného návrhu, žalobkyne v tomto podaní upravujú formuláciu
žalobného petitu, resp. menia žalobný petit tak, aby súd určil, že poručiteľka nenapísala závet zo dňa
05.09.2006 vlastnou rukou a podpis na závete zo dňa 05.09.2006 jej nepatrí a zároveň, že poručiteľka

v čase spísania závetu
zo dňa 05.09.2006 trpela duševnou poruchou, pre ktorú nedokázala posúdiť následky tohto svojho
konania a toto svoje konanie ovládať a ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou.
27. Vzhľadom na existenciu rozporu medzi žalobným návrhom a skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v
žalobe bol odvolací súd toho názoru, že žaloba trpela v zmysle vyššie označenej rozhodovacej praxe

najvyšších súdnych autorít vadami, keďže žalobný návrh nie celkom korešpondoval s obsahom celej
žaloby, skutkovými tvrdeniami či argumentáciou žalobkýň v ňom uvedenom. Konkrétne, zo samotného
žalobného návrhu síce posudzované prísne formalisticky vyplýva, že žalobkyne sa žalobou domáhali
vyslovenia neplatnosti závetu, avšak z ďalšieho obsahu žaloby vyplýva, že by mohlo ísť aj o žalobuna určenie sporných skutočností (ako tieto následne vymedzili žalobkyne v petite podania zo dňa
27.03.2025). Súd prvej inštancie mal preto za účelom odstránenia vád žaloby postupovať v zmysle ust.
§ 129 CSP, žalobkyne poučiť o vade nimi podanej žaloby, ako aj o tom, ako túto vadu odstrániť a vyzvať

ich, aby túto vadu v ním určenej lehote odstránili. Súd prvej inštancie takto ale nepostupoval, pričom
podanie žalobkýň zo dňa 27.03.2025 posúdil nie podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) ako podanie,
ktorým aj bez jeho výzvy podľa ust.
§ 129 CSP odstránili vady žaloby, ale ako zmenu žaloby (§ 139 a § 140 ods. 1 CSP), ktorú uznesením
vyhláseným na pojednávaní dňa 27.03.2025 nepripustil a následne bez ďalšieho konštatujúc procesnú

neprípustnosť žaloby [§ 137 písm. d) CSP] žalobu v celom rozsahu zamietol.
28. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené považoval procesný postup súdu prvej inštancie
za nesprávny, keď v jeho dôsledku bolo znemožnené žalobkyniam, aby uskutočňovali im patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobkýň na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1
písm. d) CSP]. Táto vada zaťažuje aj právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie o nepripustení zmeny
žaloby zo dňa 27.03.2025, ktoré predchádzalo rozhodnutiu

vovecisamej-napadnutémurozsudku[§365ods.2vspojenísods.1písm.b)CSP].Súdprvejinštancie
tým, že sa po vydaní uznesenia o nepripustení zmeny žaloby nezaoberal podanou žalobou žalobkýň
1/ až 3/ po vecnej stránke, porušil princíp zákazu degenatio iustitiae (došlo k odmietnutiu poskytnutia
súdnej ochrany žalobkyniam).
29. Nesprávny postup súdu prvej inštancie v takomto rozsahu by nemal naprávať odvolací súd, ktorý

je spravidla určený na to, aby náležite vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach. Účelom
fungovania odvolacieho súdu je na základe opravných prostriedkov preskúmať, či sa na súde prvej
inštancie dosiahol účel civilného sporového konania vyjadrený v ust. čl. 2, 3 a 6 CSP v spojitosti s ust.
čl. 46 a nasl. Ústavy SR.
30. Vzhľadom na uvedené tak odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalobkýň 1/ až 3/,

a preto napadnutý rozsudok tak vo výroku I., ako aj v závislom výroku II. o nároku
na náhradu trov konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), keďže nedostatok v postupe súdu prvej inštancie
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (odvolací súd nemôže suplovať celú činnosť súdu
prvej inštancie spočívajúcu v prejednaní sporu, vykonaní dokazovania a rozhodnutí vo veci). Zároveň

v zmysle ust. § 389 ods. 2 CSP zrušil aj právoplatné rozhodnutie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
samej, t. j. uznesenie vyhlásené na pojednávaní dňa 27.03.2025, ktorým súd prvej inštancie nepripustil
zmenu žaloby.
31. V ďalšom konaní súd prvej inštancie spor opätovne prejedná, pričom bude vychádzať
zo žalobného návrhu žalobkýň 1/ až 3/ ako ho formulovali v podaní zo dňa 27.03.2025. Súd prvej

inštancie sa tak bude opätovne zaoberať prípustnosťou žaloby (v rozsahu ňou uplatnených jednotlivých
čiastkových nárokov uvedených pod bodmi I. a II. petitu uvedeného v podaní žalobkýň zo dňa
27.03.2025) v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP v spojení s ust. § 194 ods. 1 CMP, pričom sa riadne
vyporiada so súvisiacou argumentáciou strán. V prípade,
že dospeje k záveru o procesnej prípustnosti žaloby (príp. jej časti), vykoná stranami sporu navrhované

dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, vec na podklade zisteného skutkového
stavu právne posúdi a nanovo rozhodne. Bude pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§
391 ods. 2 CSP) a zároveň bude dbať na to, aby odôvodnenie nového rozhodnutia vo veci zodpovedalo
požiadavkám podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. Napokon v novom rozhodnutí vo veci rozhodne aj o náhrade
trov tohto odvolacieho konania.

32. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].