Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/72/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324010422
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324010422.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Juraja Dziaka, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., a spol., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona
v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaniach obžalovaných a okresného prokurátora proti rozsudku

Okresného súdu Galanta č.k. 31T/24/2024-471 zo dňa 06.02.2025, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 09.12.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., obžalovaného
D. B., nar. XX.XX.XXXX v C. a okresného prokurátora, z a m i e t a j ú .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. č.k. 31T/24/2024-471 zo dňa 06.02.2025 boli

obžalovaní A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom E. F. XXX, okres Galanta a D. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., trvale bytom E. F. XXX, okres Galanta, uznaní vinnými zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa dopustil na
tom skutkovom základe,

že

spoločným konaním dňa 05.12.2022 v čase okolo 23:00 hod. na dvore v objekte kultúrneho domu v
obci E., fyzicky napadli poškodeného G. H. a to tak, že obvinený ml. A. B. pri tom ako poškodený
G. H. vychádzal z dverí jednej z miestnosti zvanej „kumbál“ smerom na dvor kultúrneho domu, udrel
poškodeného zovretou päsťou do oblasti tváre, konkrétne na čeľusť, po čom ihneď obvinený D.

B. rovnakým spôsobom udrel poškodeného G. H. zovretou päsťou do oblasti tváre, konkrétne na
čeľusť, ktorým konaním poškodenému spôsobili ťažké zranenia a to dvojnásobnú zlomeninu sánky
vyrazenie 3 zubov a následnú extrakciu ďalších 3 zubov pri operácii sánky, v dôsledku ktorých
zranení mal poškodený obmedzenie pohyblivosti sánky (otváranie úst), na začiatku mierne obmedzené
komunikovaniezdôvodubolestipriotváraníúst,počas5dníbolpoškodenýhospitalizovanývnemocnici,
počas práceneschopnosti trvajúcej 57 dní nemohol chodiť do práce ani do spoločnosti, mal závažné

obmedzenie, pri ktorom nemohol plnohodnotne vykonávať hygienu zubov a úst v trvaní minimálne 28
dní pre nemožnosť otvárania úst a pre rany v dutine ústnej po operácii, po extrakcii 6 zubov si mohol
ústa len vyplachovať, počas 5 týždňov mohol prijímať len tekutú stravu, neskôr kašovitú, tuhú stravu
mohol začať prijímať až po 8 týždňoch, v dôsledku čoho významne stratil na hmotnosti a bol súčasne
obmedzený v bežných úkonoch, ktoré sú spojené s fyzickou záťažou.

Za tento skutok okresný súd uložil obžalovanému A. B. podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona, § 36
písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona,§ 39 ods. 5 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 117 ods. 1 Trestného zákona úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a
§ 119 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa

§ 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dva) roky.
Obžalovanému D. B. okresný súd uložil podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l)
Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, postupom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39
ods. 5 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden)
rok a 4 (štyri) mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd výkon uloženého

trestu obžalovanému podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu
podmienečného odsúdenia v trvaní 3 (tri) roky.

O náhrade škody rozhodol okresný súd podľa § 287 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku tak,
že obžalovaným uložil povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne škodu poškodeným Všeobecnej
zdravotnej poisťovni, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO : 35 937 874 škodu vo výške

4.912,49 Eur (štyritisícdeväťstodvanásť eur a štyridsaťdeväť centov); Sociálnej poisťovni, so sídlom Ul.
29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484 škodu vo výške 1.374,90 Eur (tisíctristosedemdesiatštyri
eur a deväťdesiat centov); a G. H., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom E. XXX škodu vo výške 3.391,-
Eur (tritisíctristodeväťdesiatjeden eur). Zároveň podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku rozhodol tak, že
poškodeného G. H., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom E. XXX odkázal so zvyškom nároku na náhradu

škody na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 471 - 476.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie

okresný prokurátor čo do výroku o treste v neprospech oboch obžalovaných, ktoré písomne odôvodnil
na č.l. 488, a tiež obžalovaní čo do výroku o treste a náhrade škody, ktoré písomne odôvodnili
prostredníctvom obhajcu na č.l. 493.

Okresný prokurátor podal odvolanie čo do výroku o treste v neprospech oboch obžalovaných,

poukazujúc na neprimeranú miernosť uložených trestov. Tresty uložené obom obžalovaným sa javia
ako neprimerane mierne, vzhľadom na okolnosti spáchania skutku, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoby páchateľov, ich správanie po spáchaní trestného činu, a najmä
úsilie o náhradu škody a pričinenie sa o odstránenie protiprávneho následku. Od spáchanie skutku
až do rozhodnutia súdu mali obidvaja obžalovaní pasívny postoj k spáchaniu skutku, až na hlavnom

pojednávaní sa k spáchaniu skutku priznali, oľutovali. Absentovala tiež snaha o náhradu škody,
po spáchaní skutku sa obžalovaný D. B. dopustil spáchania ďalších dvoch priestupkov. Obžalovaní
spôsobili poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, ich konanie nemožno bagatelizovať. Konania sa dopustili
v priamom úmysle, poškodenému spôsobili ťažkú ujmu na zdraví s následkami, že tento bol po dlhý
čas výrazne obmedzený v obvyklom spôsobe života. Ani u jedného z obžalovaných, vzhľadom na

ich priestupkovú minulosť nebolo dôvodné ukladať trest na samej spodnej hranici (zníženej o jednu
tretinu) trestnej sadzby. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste voči obom
obžalovaným podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku zrušil, a aby obžalovanému A. B.
uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou v trvaní
2 roky a obžalovanému D. B. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s podmienečným odkladom

a skúšobnou dobou v trvaní 3 roky.

Obžalovaní bezprostredne po vyhlásení rozsudku podali prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie čo
do výroku o treste vo vzťahu k obom obžalovaným, a tiež voči výroku o náhrade škody. V dodatočne
doručenom odôvodnení odvolania vzali odvolanie čo do výroku o treste späť a zotrvali výlučne na

odvolaní smerovanom voči výroku o náhrade škody. Vecne namietali voči správnosti výroku o náhrade
škody v rozsahu náhrady škody priznanej poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. a v rozsahu
priznanej škody poškodenému G. H.. Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody vo vzťahu k poškodenej
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. namietajú nedostatočné odôvodnenie výroku o náhrade škody,
keď súd len odkázal na to, že nárok poškodených bol riadne a včas uplatnená a riadne zdokladovaný.

Odôvodnenie neobsahuje relevantnú právnu úpravu, odkaz na konkrétne doložené doklady poisťovne,
uvedenie konkrétnych položiek, žiadne vysporiadanie sa s rozsahom a dôvodnosťou súm uvedených
v jednotlivých položkách, doklady o tom akou metodikou si poisťovňa vyčíslila svoj nárok, podklady
o zmluvnom vzťahu medzi poisťovňou a jednotlivými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, cenujednotlivých úkonov, žiadne vysporiadanie sa s obhajobou v tomto rozsahu. Výrok o náhrade považujú
za nesprávny, nepreskúmateľný, a teda nezákonný. Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody vo vzťahu
k poškodenému G. H., v tomto rozsahu namietajú nedostatočné odôvodnenie výroku, nevysporiadanie

sa s tvrdením, že liečenie obžalovaného skomplikoval zápal, ktorý ale nespôsobili obžalovaní, absencia
relevantnej právnej úpravy, odkaz na doložené doklady, nevysporiadanie sa s rozsahom a dôvodnosťou
priznanej sumy, neobsahuje vysvetlenie akú sumu ako náhradu škody si poškodený uplatňoval, keďže
poškodený sumy počas konania menil, dôvod priznanie bolestného, keď poškodený si uplatňoval nárok
na náhradu škody a nie bolestné, neobsahuje ako sa súd vysporiadal s obhajobou. Výrok o náhrade

škody je v dôsledku uvedeného nesprávny, nepreskúmateľný, a teda nezákonný. Navrhli, aby odvolací
súd výrok o náhrade škody zrušil a poškodených s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Obžalovaní vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora uviedli, že tresty navrhnuté prokurátorom sú
neprimerane prísne, a preto navrhli, aby odvolací súd odvolanie okresného prokurátora zamietol.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 09.12.2025 za prítomnosti zástupkyne
Krajskej prokuratúry v Trnave a obhajcu obžalovaných. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie
v neprítomnosti obžalovaných, ktorí udelili súhlas na konanie a rozhodnutie v ich neprítomnosti,
a rovnako v neprítomnosti poškodených. Procesné strany zotrvali na podaných odvolaniach, dôvody
odvolaní nežiadali zmeniť ani doplniť. Odvolací súd oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom

okresného súdu, odvolaním okresného prokurátora, odvolaním obžalovaných, odpisom registra trestov
na obžalovaných, príslušnými lustráciami na osoby obžalovaných, a tiež podstatným obsahom
spisu. Zástupkyňa krajskej prokuratúry sa pridržala písomných dôvodov odvolania a rovnako
odvolacieho návrhu. Uložené tresty obžalovaným sú neprimerane mierne, nezohľadňujú následok,
ktorý bol poškodenému spôsobený a tiež nezohľadňujú priestupkovú minulosť obžalovaných. Obhajca

obžalovaných zotrval na dôvodoch odvolania, ujma na zdraví poškodeného bola spôsobená aj inými
okolnosťami ako trestným činom spáchaným obžalovanými, preto navrhol, aby odvolací súd rozhodol
tak, že poškodeného s uplatneným nárokom na náhradu škody odkáže na civilný proces. Odvolanie
okresného prokurátora navrhol zamietnuť ako nedôvodné.

Podľa ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.

1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru,
že odvolania okresného prokurátora a obžalovaných nie sú dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené
podmienky pre ich zamietnutie v zmysle § 319 Trestného poriadku.

Odvolací súd dospel k záveru, že okresný vecne, zrozumiteľne, logicky a presvedčivo vysvetlil svoje
úvahy o primeranosti uložených trestov odňatia slobody ako aj vo vzťahu k výroku o náhrade škody,
pričom oba výroky aj odvolací súd považuje za vecne správne. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku,
tento zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 168 Trestného poriadku a odvolací súd

sa bez výhrad s týmto odôvodnením stotožňuje a odkazuje naň. Na konštatovanie správnosti odvolací
súd uvádza nasledovné:

Z obsahu spisu vyplýva, že obžalovaní na hlavnom pojednávaní dňa 03.02.2025 učinili vyhlásenie
v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že sú vinní zo spáchania skutku, ktorý

sa mu kládol za vinu, preto okresný súd so súhlasom prokurátora vyhlásenie obžalovaných prijal.
Pretože inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného
výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaných podľa §
257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, odvolací súd nemohol preskúmať tento výrok z hľadiska jeho
zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie ako opravný prostriedok

nie je prípustné, tento výrok je právoplatný. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2To/5/2011
zo 7. februára 2012)V konaní tak bolo nepochybne preukázané, že obžalovaní sa jedným skutkom dopustili spáchania dvoch
trestných činov, a to pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona
v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom

podľa § 20 Trestného zákona. Vzhľadom na jednočinný súbeh okresný súd správne ukladal obom
obžalovaným úhrnný trest podľa trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného, ktorým bol
v tomto prípade prečin ublíženia na zdraví a trestná sadzba zaň v rozmedzí 2 až 5 rokov. Správne
boli obžalovaným priznané poľahčujúce ako aj priťažujúce okolnosti, a napokon okresný súd správne
prihliadal u obžalovaného A. B. na skutočnosť, že skutku sa dopustil ako mladistvý páchateľ, v dôsledku

čoho aplikoval osobitný režim trestania vzťahujúci sa na ukladanie trestu mladistvým páchateľom, a teda
trestná sadzba v rámci ktorej mohol ukladať trest obžalovanému A. B. bola v rozmedzí 1 rok až 2 roky
a 6 mesiacov.

Vo všeobecnosti odvolací súd poukazuje na to, že trestný zákon vychádza zo zásady, že základným
účelom a cieľom je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie

a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec
nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov
vrátaneochranyprávaslobôdjednotlivýchobčanovrobítakztrestu prostriedoksebaobranyspoločnosti
pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj
na ostatných členov spoločnosti, pričom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom

individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni aj v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo
aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon
a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti.

Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú uloženým

trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných
činov. Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, a tiež zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a
teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným

z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v
ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému
sa prejavuje prvok represie (zabráneniu trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy
k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom – potencionálnym páchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov

spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). (porovnaj
Uznesenie Najvyššieho súdu SR 1To 2/2014 zo dňa 8. decembra 2014)

Okresný prokurátor odvolacou argumentáciou spochybnil výšku ukladaných trestov obžalovaným,
namietal tiež aplikáciu ust. § 39 ods. 5 Trestného zákona, podľa ktorého okresný súd obom obžalovaným

uložil trest odňatia slobody pod spodnou hranicou trestnej sadzby. Vo vzťahu k odvolacej argumentácií
prokurátora odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku dáva jasné a riadne
odôvodnené odpovede na to, čo v danom prípade viedlo okresný súd k rozhodnutiu o uložení trestu
odňatia slobody pod spodnou hranicou trestnej sadzby za použitia § 39 ods. 5 Trestného zákona. Aj
podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pri ukladaní trestov obžalovaným dospel k správnemu

záveru,podľaktoréhobypoužitietrestnejsadzbyustanovenejTrestnýmzákonombolopreobžalovaných
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

V prejednávnom prípade bolo nevyhnutné zohľadniť, že obaja obžalovaní urobili úplné vyhlásenie o
svojej vine. U oboch obžalovaných prevažovali poľahčujúce okolnosti, pričom išlo o ich prvé odsúdenie,

resp. porušenie zákona zakladajúceho trestný postih. Pokiaľ ide o predchádzajúce priestupkové postihy,
tie druhovo nesúviseli s trestnými činmi, ktorých sa dopustili v tejto veci a podľa názoru odvolacieho
súdu neboli závažného charakteru. U oboch obžalovaných išlo o ojedinelé, a aj prvé porušenie zákona,
išlo o útok iniciovaný v rámci konfliktu s poškodeným. Obžalovaný A. B. skutok spáchal ako mladistvý,
obžalovaný D. B. spáchal skutok ako páchateľ blízky veku mladistvých, nepochybne ide o významnú

skutočnosť pri úvahách o druhu a výmere trestu, nakoľko ich konanie bolo nepochybne ovplyvnené
nedostatok skúseností či rozumovou vyspelosťou.Pokiaľ prokurátor poukázal na závažnosť konania obžalovaných definovaný následkom na zdraví
poškodeného (ťažkou ujmou na zdraví poškodeného), v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že
závažnosť konania obžalovaných v zmysle spôsobenej ujmy na zdraví poškodeného bola vyjadrená už

konkrétnou trestnou sadzbou v zmysle § 156 ods. 3 Trestného zákona, obžalovaní boli potrestaní podľa
prísnejšej (kvalifikovanej) skutkovej podstaty. Odvolací súd preto považoval za správne, že okresný súd
aplikoval ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody
s poukazom na vyhlásenie o vine, a s poukazom na osoby obžalovaných a okolnosti prípadu dospel k
správnemu záveru, že účel trestu u oboch obžalovaných je možné dosiahnuť aj uložením trestu odňatia

slobody pod dolnou hranicou trestnej sadzby s podmienečným odkladom a určením pomerne dlhšej
skúšobnej doby.

Obaja obžalovaní sú v podstate mladými ľuďmi ešte len v začiatku produktívnej fázy života (v čase
spáchania skutku boli len študentmi strednej školy), nie je nevyhnutné pôsobiť na nich zastrašujúco
ukladaním neprimeraných trestov. Všeobecne sa odvolací súd pridržiava už opakovane vysloveného

názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý deklaruje mylnú predstavu o tom, že prísne trestanie
predstavuje zaručený recept na zníženie kriminality, pričom páchateľ by v podstate mal byť potrestaný
nie ako občan majúci základné práva a slobody, ale ako nepriateľ spoločnosti. (Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky PL. ÚS 106/2011 a čl. 49 ods. 3 Charty základných ľudských práv Európskej únie)

Netreba opomínať na to, že obom obžalovaným bola určená skúšobná doba, ktorá bude pôsobiť
preventívne v tom, že ak sa počas skúšobnej doby obžalovaní dopustia protiprávneho konania,
môže následne súd ich nedisciplinovanosť a nerešpektovanie zákonných noriem viesť, k rozhodnutiu
o tom, že nateraz podmienečný trest si obžalovaní vykonajú. Zároveň odvolací súd apeluje na oboch
obžalovaných, že k ich prvému odsúdeniu došlo v skutočne veľmi mladom veku, pričom následky

odsúdenia budú citeľné v ich ďalšom živote. Uvedené by malo byť motivujúcim faktorom nielen k tomu,
ako v budúcnosti riešiť akékoľvek konflikty, keďže hrubá sila nie je nástrojom ale zlyhaním, ale aj
motiváciou dodržiavať zákonné normy v každej oblasti ich života.

Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu obžalovaných vo vzťahu k výroku o náhrade škody, špeciálne

priznaného nároku poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. a poškodeného G. H., ani v tomto
rozsahu odvolací súd nevidel žiadne pochybenie a odvolacie námietky vyhodnotil ako nedôvodné. Vo
všeobecnosti odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (str. 11), kde okresný
súd vysvetlil ktorým poškodeným, z akého titulu, v akej výške a na základe akých dôkazov priznal
dotknutým poškodeným nárok na náhradu škody, ktoré boli všetkými poškodenými uplatnené už počas

vyšetrovania, a teda včas a riadne.

Pokiaľ ide o nárok priznaný poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., vo výške 4.912,49,-
Eur, tento nárok bol odôvodnený vyčíslením poškodenej (č.l. 377 spisu), v rámci ktorého poškodená
jednotlivo špecifikovala úkony zdravotnej starostlivosti a náklady s nimi spojené, ktoré uhradila

v dôsledku ujmy na zdraví poškodeného, a teda v príčinnej súvislosti s trestným činom. Okresný a ani
odvolací súd nemal žiaden dôvod spochybňovať špecifikáciu nároku na náhradu škody, dožadovať od
poškodenej odôvodnenie vo vzťahu k cenám úkonov, zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti,
a tiež ďalšie dôkazy, o ktorých sa zmieňuje obhajoba v odvolaní. V rámci tzv. adhézneho konania
si poškodená uplatnila nárok riadne a včas, pričom treba podotknúť, že každá zdravotná poisťovňa

podlieha aj z pohľadu úhrad za úkony zdravotnej starostlivosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou a teda je možné predpokladať, že poisťovňa ako poškodená nepredložila akési fiktívne
úkony či náklady za ne. Odvolaciu námietku vo vzťahu k poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni,
a.s. považoval odvolací súd za špekulatívnu, nakoľko rovnakým spôsobom si uplatnila nárok na náhradu
škody aj Sociálna poisťovňa, a.s., pričom jej nárok už obžalovaní nijako nespochybnili.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody priznaný poškodenému G. H., okresný súd postupoval správne,
nakoľko priznal poškodenému nárok za bolestné, ako bezprostrednú a priamu ujmu na zdraví v dôsledku
konania obžalovaných, ktorá vyplývala zo Znaleckého posudku znalca MUDr. Alana Sucháneka č.
8/2023, ktorý zranenia bodovo ohodnotil na 140 bodov (po zvýšení bodov za operáciu dvojitej zlomeniny

sánky) pričom hodnota jedného bodu bolestného v roku 2023 predstavovala sumu 24,22,-Eur, čo
dokopy činilo 3.391,-Eur. Okresný súd bol viazaný znaleckým posudkom, pričom aj napriek tomu,
že poškodený si uplatňoval nárok na náhradu škody vo vyššom rozsahu (naposledy na hlavnom
pojednávaní vo výške 7.000,-Eur), so zvyškom ho odkázal na civilný proces, pretože dokazovaniev tomto rozsahu by presiahlo rámec trestného konania. Pokiaľ obhajoba poukazuje na to, že okresný
súd nezohľadnil skutočnosť, že obžalovaný mal v rozhodnom čase zápal, a teda k liečbe a následku
nedošlo výlučne konaním obžalovaných, ide o selektívne a nesprávne vnímanie vyhodnotenia zranení

poškodeného obžalovanými. Zo záverov znaleckého posudku totiž vyplynulo, že znalcom bola ujma
na zdraví a následné bodové ohodnotenie posúdená výlučne na základe zranení zo dňa 05.12.2022,
pričom doba práceneschopnosti a teda aj doba liečenia bola u poškodeného ustálená na 57 dní, do
1.2.2023 kedy sa poškodený vrátil do práce. Zdravotný stav poškodeného po tom, ako sa vrátil do práce
(a práve a až v tomto období deklaroval zápal), znalec nehodnotil, pričom významným je práve to, že

k zápalu u poškodeného podľa jeho vyjadrení došlo až po tom, ako sa vrátil do zamestnania. Obžalovaný
zápalom netrpel pred útokom, rovnako nie počas doby liečby (počas 57 dní, kedy bol práceneschopný
a ktoré boli rozhodujúce pre vyhodnotenie zdravotného stavu), ale až po návrate do práce. Nad rámec
uvedeného treba obžalovaným pripomenúť, že poškodený uviedol ako dôvod zápalu skutočnosť, že sa
mu skrutky v sánke neujali pričom v zamestnaní dochádzalo k rezonancii. Skrutky v sánke mal však
poškodený práve v dôsledku konania obžalovaných, a teda pokiaľ by znalec následne mal k dispozícií

ďalšie dokumenty od poškodeného, je možné, že rekonvalescencia poškodeného by sa predĺžila a tým
by sa zvýšili aj bodové ohodnotenie zranení, čo by viedlo k zvýšeniu sumy bolestného.

Vo všeobecnosti odvolací súd považuje odvolaciu argumentáciu obžalovaných vo vzťahu k výroku
onáhradeškodyaspochybneniuuplatnenýchnárokovakonekritickýpostojkspôsobenejujmenazdraví

poškodeného.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolania okresného prokurátora a
obžalovaných podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného
poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.