Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 7Tos/11/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012585
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125012585.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.
Kataríny Batisovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 24.11.2025 pod sp. zn. 2PP/59/2025, na
neverejnom zasadnutí konanom v Trnave dňa 22.01.2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol tak, že podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2, ods.
3 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. X. XXXXX XXXX v C., hlásený trvalý pobyt
mesto D., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, z 2. októbra 2025
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého rozsudkom Okresného súdu

Galanta č. k. 27T/105/2019 - 144 z 20. apríla 2021 vo výmere 2 (dva) roky v spojení s uznesením
Okresného súdu Galanta č. k. 27T/105/2019-215 z 8. septembra 2023 a uznesením Krajského súdu
v Trnave č. k. 3Tos/188/2023 - 233 zo 17. októbra 2023 so zaradením do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.
Okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že u odsúdeného neboli splnené materiálne podmienky
podmienečného prepustenia v zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 Trestného zákona. U odsúdeného bola

síce splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tým, že
vykonal potrebnú časť z postupne uložených trestov odňatia slobody, avšak nebola splnená ani jedna
z materiálnych podmienok.

Okresnýsúdskonštatoval,že vovzťahuknesplnenejprvejmateriálnejpodmienkejepotrebnézdôrazniť,
že počas doterajšieho výkonu postupne uložených trestov odňatia slobody sa v správaní a vystupovaní
odsúdeného vyskytli nedostatky takej intenzity, že jednak boli predmetom disciplinárneho konania
a zároveň znemožnili vyslovenie záveru o preukázané polepšenie odsúdeného. Nešlo o adaptačné
problémy v počiatočnej fáze výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený si najprv vytvoril podmienky
na preradenie do miernejšej diferenciačnej skupiny, premiestnený bol do iného ústavu na výkon

trestu odňatia slobody, kde bol pracovne zaradený a získal dve disciplinárne odmeny, avšak súčasne
bol zaevidovaný negatívny poznatok bez disciplinárneho potrestania a zaznamenal dve disciplinárne
potrestania za prenášanie materiálu z pracoviska a nevhodné správanie a zapožičanie si hotovosti
od civilného zamestnanca. Takéto kolísavé správanie a vystupovanie odsúdeného nevykazuje znaky
polepšenia sa. Navyše odsúdený nie je prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody, takže svoje správanie
dokáže prispôsobiť tak, aby bolo na požadovanej úrovni. K osvojovaniu a rešpektovaniu ústavného

poriadku musí byť odsúdený vedený individuálnymi pohovormi. Ciele programu zaobchádzania
odsúdený plní len čiastočne.Nesplnenie prvej materiálnej podmienky má čiastočne vplyv aj na nesplnenie druhej materiálnej
podmienky, keďže je obtiažne dôvodne očakávať od odsúdeného, ktorý počas výkonu trestu odňatia

slobody nepreukázal polepšenie, že po prepustení na slobode povedie riadny život. Pri skúmaní druhej
materiálnej podmienky pristupujú aj ďalšie skutočnosti, ktoré boli oboznámené v rámci dokazovania
vykonaného na verejnom zasadnutí. Z vykonaného dokazovania okrem iného vyplynulo, že odsúdený
napriek podmienečnému prepusteniu z výkonu postupne uložených trestov odňatia slobody i za
trestný čin zanedbania povinnej výživy pokračoval v páchaní tohto úmyselného trestného činu a

to bezprostredne po jeho podmienečnom prepustení v októbri 2007 súvisle až do apríla 2021. Od
páchania trestnej činnosti odsúdeného neodradilo plynutie skúšobnej doby podmienečného prepustenia
a motiváciou mu nebola ani hrozba prípadného uloženia ďalšieho nepodmienečného trestu odňatia
slobody. Spoločnosť reprezentovaná Okresným súdom Galanta ponúkla odsúdenému ďalšiu šancu
v podobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, avšak ani tá neviedla k náprave
odsúdeného, ktorý sa v skúšobnej dobe dopustil identickej trestnej činnosti, čo v konečnom dôsledku

viedlo k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody a taktiež k neosvedčeniu odsúdeného v
skúšobnej dobe a nariadeniu výkonu trestu. Zistené skutočnosti nedávajú dostatočný podklad pre
predpoklad,žebyodsúdenývprípadepodmienečnéhoprepusteniaviedolnasloboderiadnyživot.Jedná
sa vždy iba o predpoklad vychádzajúci z objektívne overiteľných skutočností.

Keďže v prejednávanom prípade neboli splnené všetky zákonné podmienky na podmienečné
prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, návrh odsúdeného z 2. októbra 2025 okresný
súd zamietol.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený A. B., ktorú do termínu

neverejného zasadnutia sťažnostného súdu bližšie písomne nezdôvodnil.
Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí okresného súdu sa práva na podanie sťažnosti vzdal.
Krajský súd ako nadriadený súd okresnému súdu podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil,
že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu

odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone

trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Z vyššie citovaných ustanovení § 66 Trestného zákona vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne
prepustiť z výkonu trestu po splnení jednak formálnej podmienky, a to zákonom stanovenej doby výkonu
trestu, a taktiež po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie povinností a správanie
odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že
v budúcnosti povedie riadny život.

Sťažnostný súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie
v rozsahu postačujúcom na rozhodnutie o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie. Okresný
súd postupoval v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku upravujúcimi konanie o podmienečnomprepustení, najmä rešpektoval povinnosť vypočuť odsúdeného a oboznámil sa s relevantnými podkladmi
rozhodnými pre posúdenie splnenia zákonných podmienok podľa § 66 Trestného zákona.

Z obsahu spisu vyplýva, že boli vykonané dôkazy k osobe odsúdeného, jeho doterajšiemu správaniu
vo výkone trestu, plneniu programu zaobchádzania, disciplinárnym odmenám a postihom, ako aj k jeho
trestnoprávnej minulosti a predchádzajúcim skúsenostiam s alternatívnymi formami výkonu trestu. Takto
vykonané dokazovanie tvorí dostatočný podklad pre skutkové zistenia okresného súdu.

V nadväznosti na uvedené sťažnostný súd uvádza, že okresný súd skutkový stav nielen zistil v
potrebnom rozsahu, ale ho aj správne vyhodnotil a vyvodil z neho primerané právne závery. V
posudzovanom prípade bola u odsúdeného splnená formálna podmienka podmienečného prepustenia,
keď vykonal zákonom požadovanú pomernú časť trestu resp. postupne nariadených trestov odňatia
slobody. Zároveň však okresný súd správne uzavrel, že u odsúdeného neboli naplnené materiálne
podmienky podmienečného prepustenia, a to ani v rovine preukázania polepšenia vo výkone trestu, ani

v rovine dôvodného očakávania, že odsúdený bude na slobode viesť riadny život.
Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je v zmysle právnej teórie aj aplikačnej
praxe chápané ako výnimočný inštitút, ktorého účelom nie je automaticky skracovať výkon uloženého
trestu, ale umožniť návrat do spoločnosti len tomu odsúdenému, u ktorého je dôvodný predpoklad,
že už nie je potrebné pokračovať vo výkone trestu v plnom rozsahu na dosiahnutie jeho účelu. Ide

o prejav individualizácie výkonu trestu, ktorá je postavená na myšlienke, že trest má plniť najmä
resocializačnú funkciu, no zároveň musí zabezpečiť ochranu spoločnosti a pôsobiť preventívne. Z toho
vyplýva,žemateriálnepodmienkypodmienečnéhoprepustenianemožnovykladaťformalisticky,alevždy
je potrebné ich posudzovať podľa reálneho správania odsúdeného, jeho postojov, miery sebareflexie a
rizikových faktorov do budúcnosti.

V prejednávanej veci okresný súd správne poukázal na to, že správanie odsúdeného vo výkone trestu
nevykazovalo stabilné znaky polepšenia. Zo správy ústavu vyplýva, že u odsúdeného síce došlo k
určitým pozitívnym momentom, vrátane pracovného zaradenia a disciplinárnych odmien, avšak tieto
skutočnosti boli vyvážené disciplinárnymi previneniami a pretrvávajúcimi nedostatkami v správaní, ktoré
boli riešené aj disciplinárnym trestom.

Sťažnostný súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že pri rozhodovaní o podmienečnom
prepustení nemožno izolovane vyzdvihovať len priaznivé črty správania odsúdeného, ale je potrebné
hodnotiť jeho celkový vývoj a najmä stabilitu vnútorného postoja k rešpektovaniu pravidiel. Polepšenie
musí byť preukázané tak, aby bolo možné hovoriť o dlhodobej zmene správania, nie iba o čiastkovom
prispôsobení sa režimu výkonu trestu.

Rovnako správny je aj záver okresného súdu o nesplnení druhej materiálnej podmienky, keďže z

trestnoprávnej minulosti odsúdeného vyplýva opakované porušovanie právnych povinností, vrátane
pokračovania v páchaní identickej trestnej činnosti aj po predchádzajúcom podmienečnom prepustení
a po poskytnutí ďalšej šance vo forme podmienečného odkladu trestu.
Právna teória v tejto súvislosti zdôrazňuje, že druhá materiálna podmienka predstavuje prognostickú
úvahu súdu, ktorá sa musí opierať o objektívne zistiteľné a overiteľné skutočnosti, nie o nepreukázané

prísľuby odsúdeného. Očakávanie riadneho života je preto potrebné odvodzovať najmä z doterajšieho
spôsobu života odsúdeného, jeho postojov k právnym povinnostiam, schopnosti viesť usporiadaný život
a z jeho správania v situáciách, keď mu už bola poskytnutá dôvera zo strany štátu v minulosti. Z pohľadu
sťažnostného súdu okresný súd dostatočne a presvedčivo vysvetlil, prečo v danom prípade takýto
priaznivý predpoklad nie je daný.

Sťažnostný súd zároveň zdôrazňuje, že skutočnosť, že odsúdený nepodal k sťažnosti žiadne bližšie
písomné dôvody, neznamená, že by sa sťažnosť nemohla preskúmať. Na druhej strane však platí,
že ak sťažnosť neobsahuje konkrétne právne alebo skutkové námietky, sťažnostný súd nemá dôvod
zasahovať do rozhodnutia okresného súdu, pokiaľ je toto rozhodnutie zákonné, logicky odôvodnené a
vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu. V prejednávanej veci napadnuté uznesenie týmto

požiadavkám zodpovedá.
Keďže okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, správne zhodnotil zistené skutočnosti
a prijal zákonné a vecne odôvodnené rozhodnutie, sťažnostný súd dospel k záveru, že sťažnosť
odsúdeného nie je dôvodná a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.