Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 14, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/110/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124209078
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2124209078.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Trnava, dieťa matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D. XX, E., právne zastúpená: Mgr.
Miroslav Tokarčík, advokát so sídlom Halenárska 7, Trnava a otca: A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Obec

F. G. H., o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu
Trnava zo dňa 5. mája 2025 č.k. 17P/152/2024-77, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a v r a c i a mu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil s účinnosťou od 01.11.2024 výživné

otca na maloletého A. zo sumy 90 eur na sumu 130 eur a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky, výrokom II. rozhodol, že nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.11.2024 do
30.04.2025 v sume 240 eur je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným
výživnýmkrukámmatky počnúcmesiacomnasledujúcimpoprávoplatnostirozsudkustým,ževprípade
omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky sa stane zročným celý dlh, výrokom III. určil, že týmto
sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 17Pc/24/2021-48 zo dňa 25.04.2022 v časti výroku

o výživnom na maloletého a výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že matka maloletého A. sa návrhom, doručeným súdu dňa
11.11.2024, domáhala zvýšenia výživného na sumu 150 eur mesačne od 02.09.2024 dôvodiac tým,
že doposiaľ určené výživné v sume 90 eur mesačne už nezodpovedá zmeneným pomerom. Matka,

ktorá má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť z predchádzajúceho vzťahu, je zamestnaná ako upratovačka
v škole a to od októbra 2023, do septembra 2024 pracovala na skrátený pracovný úväzok s priemerným
príjmom 613,09 eur mesačne, mala však veľké množstvo OČR, čo jej príjem ponížilo na úroveň cca
600 eur. Poberá aj prídavky na obe deti vo výške 120 eur a do septembra 2024 poberala rodičovský
príspevokvovýške345,20eur,nadcéruD.jejotecprispievavýživným120eur.Omajetkovýchpomeroch
otca maloletého nemá matka t. č. vedomosť a nie sú vôbec v kontakte, pričom otec nevyužíva styk

s maloletým, pokiaľ ide o výživné, matka ho musela od neho vymáhať exekučne a od decembra 2023
je jej vyplácané náhradné výživné vo výške 90 eur. K výraznej zmene a nárastu nákladov maloletého
došlo najmä od 02.09.2024, kedy maloletý nastúpil do materskej školy, pričom matka jeho pravidelné
mesačné výdavky vyčíslila spolu na cca 265 eur, kde nie je zahrnutý náklad na bývanie ani jednorazové
výdavky na kultúrne či športové podujatia. Otec sa k podanému návrhu nevyjadril, pojednávania sa
nezúčastnil ani neospravedlnil svoju neprítomnosť.3. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 17Pc/24/2021-48,
právoplatným dňa 13.05.2022, bolo konanie v časti určenia otcovstva k maloletému A. zastavené,
nakoľko k vyhláseniu otcovstva došlo súhlasným vyhlásením jeho rodičov a súd schválil rodičovskú

dohodu, v zmysle ktorej maloletého A. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, otcovi uložil
povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 90 eur mesačne vždy do 15.dňa toho-ktorého mesiaca
vopred k rukám matky s účinnosťou od 01.12.2021 a zaviazal otca zaplatiť nedoplatok na výživnom
v celkovej sume 450 eur v splátkach po 30 eur mesačne. Príjem otca v tom čase bol cca 900-950
eur v čistom, pracoval ako vodič pre I. E. (ako živnostník), v uvedenom čase mal okrem A. ešte jednu

vyživovaciu povinnosť na staršieho A., súdom určenú vo výške 150 eur. Matka mala rovnako ako
otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť na mal. dcéru D., a bola na rodičovskej dovolenke s príjmom cca
450 eur (280 eur rodičovský príspevok + 2 x 25 eur rodinné prídavky + 120 eur výživné na dcéru).
V súčasnosti matka žiadala zvýšenie výživného nakoľko okolnosti od posledného rozhodnutia zo dňa
21.04.2022 sa výrazne zmenili, maloletý A. začal navštevovať MŠ, zvýšili sa aj jeho výdavky na ošatenie,
na lieky, na výlety, tiež mal jednorazové výdavky ako zubné ošetrenie, absolvoval operáciu nosných

mandlí, kde matka platila 170 eur, očakávajú sa výdavky na výlety, fotografie a pod., pričom všetky
náklady na dieťa nesie len ona, hoci má dve vyživovacie povinnosti a jej náklady na domácnosť sa tiež
zvýšili, zároveň došlo k všeobecnému nárastu cien. Od ľudí, ktorí otca zamestnali, má matka vedomosť,
že otec má na tento rok uzatvorenú zmluvu o dielo, čiastočne boli práce zo zmluvy plnené, aj boli
zaplatené, nie je známe ale prečo došlo k ukončeniu činnosti. Matka doložila do spisu kópiu dokumentu

„Smlouva o dílo č. 24-11-16“ zo dňa 04.12.2024, a tvrdí, že z uvedenej zmluvy bolo otcovi vyplatené
cca 12.000 eur, požadoval vyplatenie peňazí za účelom úhrad výživného ( túto informáciu má vraj matka
od osoby z prostredia objednávateľa). Matka má informáciu, že otec má dlh na výživnom aj pri staršom
synovi a aktuálna priateľka otca posielala naposledy v 4/2025 matke staršieho syna A. sumu 1.320
eur ako výživné. Matka býva v 3-izbovom byte svojich rodičov spolu s maloletým A. a dcérou D., jej

súčasné náklady predstavujú úver 200 eur, telefón 20 eur, internet 11 eur, nájom 350 eur. Je nemajetná,
pracuje ako upratovačka, poberá tiež prídavky na dve deti a výživné na dcéru 120 eur. Matka súdu
uviedla, že otec je vyučený kuchár, ale vždy robil na stavbách alebo ako vodič dodávky. Žili spolu dva
roky ale nemala vedomosť o jeho príjme. Maloletý A. má výdavky na školu a školské potreby 25 eur,
školskú stravu 57,50 eur, ZRPŠ 60 eur ročne, obuv + oblečenie 30,- EUR, domácu stravu 120 eur,

hygienu 8 eur, zdravotné výdavky 10 eur, voľnočasové výdavky 8 eur, býva častejšie chorý. Z potvrdenia
zamestnávateľa matky súd zistil, že jej čistý príjem za obdobie 6 mesiacov pred podaním návrhu
(10/2023 - 3/2024) bol v priemere 613 eur, jej čistý príjem za posledných deklarovaných 5 mesiacov
pred rozhodnutím (9/2023 - 1/2024) bol v priemere 880 eur. Je poberateľkou prídavku na dieťa za rok
2024 v sume 120 eur, do septembra 2024 poberala rodičovský príspevok vo výške 345 eur. Matka

poberala náhradné výživné za rok 2024 pre maloletého A.. Pokiaľ ide o otca, tento podľa vyjadrenia
Sociálnej poisťovne nie je poberateľom žiadnych dávok sociálneho poistenia. (1/2023 - 12/2023). Podľa
lustrácie otca registri ZVJS sa otec od 21.03.2025 do 21.09.2025 nachádza v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody v Leopoldove, a to na základe rozhodnutia Okresného súdu Trnava sp. zn. 35T/30/2024.
Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 16.08.2024 bol uznaný vinným pre trestný čin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 Trestného zákona, za čo bol odsúdený na 6 mesiacov
nepodmienečne. Z portálu J. súd zisťoval ponuky práce v oblasti „operátor-montážnik“, pričom zistil,
že ponuky sa vyskytujú v pomerne rozsiahlom rozsahu s príjmom v rozmedzí od 1.000 eur až 1.600
eur brutto. Súd zisťoval obdobné ponuky práce v Trnavskom kraji, pričom zistil ponuky napr. na pozíciu
pracovníka, manipulácia VZV s ponúkanou mzdou 1.000 eur brutto, na pozíciu výrobného pracovníka

s ponúkanou mzdou 1.650 eur brutto, na pozíciu operátora výroby s ponúkanou mzdou 1.335 eur,
operátora- technika s ponúkanou mzdou 1.500 eur brutto alebo operátora výroby s ponúkanou mzdou
1.600 eur brutto. Rovnako súd zisťoval na základe platového prieskumu na stránke J. priemernú výšku
platu v pozícii Montážnik/montér, pričom zistil, že tieto sa pohybujú v rozmedzí 1.079 eur až 2.797 eur
brutto (stredná hodnota predstavuje 1.938 eur).

4. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky je čiastočne dôvodný, nakoľko na
strane maloletého došlo nárastom životných nákladov spojených s uplynutím viac ako 3 rokov od
poslednej úpravy k výraznej zmene pomerov predstavujúcej zvýšenie jeho nákladov na živobytie. Pri
rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase

skoršieho rozhodnutia, ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa tieto podstatne zmenili, či ide o
zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Dospel k záveru, že od
ostatnej úpravy výživného zo dňa 25.04.2022 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého
dieťaťa a to z dôvodu jeho nástupu do materskej školy, s čím sú spojené zvýšené náklady súvisiace snákladmi na ošatenie, stravu, či krúžkovú činnosť v predškolskom zariadení. Uvedené náklady podľa
potvrdenia MŠ predstavujú pravidelne mesačne príspevok 25 eur, stravné 57,60 eur a ročný príspevok
združenia rodičov 60 eur, mesačne tak ide o nárast nákladov na maloletého cca 88 eur. Ostatné

náklady na maloletého (strava doma, hygiena, zdrav. starostlivosť, voľný čas) matka uvádzala vo výške
cca 200 eur. Náklady na bývanie za tri osoby má matka cca 300- 350 eur, takže pomerná časť na
maloletého predstavuje sumu cca 100 eur. Matka pracuje ako upratovačka s príjmom aktuálne cca 800
eur v čistom, poberá daňový bonus aj rodinné prídavky na 2 deti. Pri stanovení aktuálneho príjmu otca
súd primárne vychádzal z príjmu dosahovaného otcom podľa predchádzajúcej úpravy v roku 2022, kedy

sám deklaroval príjem vo výške 900 eur. Súd zobral do úvahy možný potencionálny príjem, ktorý by
otec mohol dosahovať, a to napriek skutočnosti, že aktuálne sa otec nachádza od 3/2025 v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody Leopoldov. Skutočnosť, že otec sa protiprávnym konaním vzdal objektívnej
možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor výživou oprávnených osôb. Ak sa otec nachádza vo výkone
trestu odňatia slobody, ide o stav, ktorý si otec zavinil sám svojím nezodpovedným prístupom k životu a k
povinnostiam, súd tak na účely ustálenia jeho príjmu na uvedenú skutočnosť (výkon trestu) prihliadal ako

na okolnosť vzdania sa zamestnania a vychádzal preto z príjmu, ktorý otec dosahoval, resp. dosahovať
mohol pred nástupom do väzenia (v čase podania návrhu otec nebol ani vo výkone trestu odňatia
slobody). Keďže otec dovtedy pracoval ako montážnik na stavbách, súd tak na základe ponúk práce
na stránke „J.“ ustálil jeho príjem vo výške cca 1.300 eur brutto, čo je v prepočte cca 1.100 eur netto,
ktorú sumu potencionálneho príjmu súd považoval za primeranú vzhľadom na príjem takejto pracovnej

pozície pohybujúci sa v rozmedzí 1.000 - 1.650 eur brutto. Nebolo možné vychádzať z príjmu na základe
Zmluvy o dielo predloženej zo strany matky, nakoľko nebolo v konaní hodnoverne preukázané, či otec
na základe takejto dohody vykonával práce, a či takáto dohoda bola vôbec uzatvorená s otcom, nakoľko
na nej minimálne chýbal podpis otca.

5. Pokiaľ ide o súdnu prax, súd orientačne vychádzal z Metodiky MS SR ohľadne stanovovania
vyživovacej povinnosti s prihliadnutím na počet vyživovacích povinnosti, ako aj vek maloletého dieťaťa,
ku ktorému súd vyživovaciu povinnosť stanovuje. Podľa uvedenej metodiky by vyživovaciu povinnosť
na maloletého A. mala predstavovať cca 12% z čistého príjmu povinného rodiča, nakoľko ide o maloleté
dieťa v kategórii dieťaťa predškolského veku a povinný rodič má 2 vyživovacie povinnosti (mal. A. +

starší syn A.), takže vychádzajúc z čistého príjmu otca cca 1.100 eur by výživné na maloletého A.
malo dosahovať 12% z tohto príjmu, t.j. 130 eur. Na súdom ustálenej sume nákladov na maloletého
v celkovej výške cca 260 eur by mal participovať otec aj matka, pričom treba mať na zreteli, že
výlučne matka vykonáva o maloletého A. aj osobnú starostlivosť a zároveň matka uhrádza aj celkové
náklady na bývanie a mimoriadne výdavky. Preto súd považoval výživné vo výške 130 eur mesačne za

primerané vzhľadom k potrebám maloletého dieťaťa, s prihliadnutím na jeho vek, a tiež k možnostiam
a schopnostiam otca pri súdom stanovenom potencionálnom príjme. Súd takto stanovené výživné
považoval za primerané aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že maloletý sa od ostatnej úpravy výživného
v zmysle Metodiky MS SR (tabuľkové výživné) nachádza stále v rovnakej vekovej kategórii (predškolský
vek), pričom je zrejmé, že ďalšou skutočnosťou vplývajúcou na zmenu výšky výživného bude následne

nástup maloletého do základnej školy. Preto návrhu matky vyhovel iba čiastočne a zvýšil výživné zo
sumy 90 eur na sumu 130 eur mesačne od podania návrhu, t.j. od 01.11.2024, keď neboli preukázané
osobitné dôvody na priznanie výživného skôr ako žiadala matka (od 9/2024). Zároveň súd vyčíslil otcovi
nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od novembra 2024 do 30.04.2025, ktorý činí 240 eur
a povolil ho otcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty

výhody splátok v prípade omeškania. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52
CMP.

6. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka v celom rozsahu, namietajúc nedostatky v skutkových
zisteniach a právnom posúdení veci, ako aj nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie

rozhodujúcich skutočností. Matka považuje rozsudok za arbitrárny, nereflektujúci objektívnu realitu
a objektívne skutočnosti vyplývajúce z objektívneho dokazovania. Súd neúplne zistil skutočný stav veci
a tieto prispôsobuje svojmu výroku tak, aby odôvodňovali jeho rozhodnutie. Súd nesledoval najlepší
záujem dieťaťa ani jeho skutočné potreby a oprávnené výdavky, ale alibisticky posúdil rozhodné
skutočnosti tak, aby vec vybavil bez ďalších komplikácií a nutnosti vykonania ďalšieho dokazovania.

Už pred začatím pojednávania súd sám matke naznačil, že z doteraz predložených dôkazov a tvrdení
nevidí dôvod aby nezvýšil výživné na matkou požadovanú sumu 150 eur, pričom v tomto prípade ide
o zvýšenie o 60 eur mesačne. Už to, že maloletý nastúpil do materskej školy odôvodňuje zvýšenie
výživného, keďže s týmto je nesporne zvýšená miera priamych alebo nepriamych výdavkov na výživua starostlivosť o maloletého, čo potvrdzuje i súdna prax. Len samotné mesačné výdavky v súvislosti
s návštevou materskej školy sú u maloletého vo výške jeho aktuálneho výživného, teda v sume cca
90 eur a ostatné matkou uvádzané výdavky dieťaťa sú skutočne len absolútnym minimom a táto suma

v podstate predstavuje 180 eur mesačne, pričom ale reálne výdavky maloletého sú vyššie. Aby matka
nepresiahla túto sumu, musí výdavky maloletého okresať na absolútne minimum a v podstate maloletý
nemá žiadnu organizovanú voľnočasovú aktivitu pre nedostatok finančných prostriedkov. Maloletému
teda od poslednej úpravy výživného preukázateľne stúpli náklady v každom smere, no najmä so začatím
predškolskej dochádzky minimálne o 90 eur. Ak by nechodil do materskej školy, matka by nemohla

pracovať a nemala by žiaden príjem, čo by pomery maloletého ešte viac zhoršilo. Matka podotýka,
že otec sa okrem výživného žiadnym spôsobom nepodieľa na výchove a starostlivosti o maloletého
a v podstate ani len výživné neplatí, čo súd nezohľadnil, rovnako ako nezohľadnil všeobecný nárast cien
a infláciu v SR, ktorá má výrazný dopad na výdavky maloletého i na jeho matku.

7. Za najväčšiu vadu rozhodnutia a postupu súdu matka považuje skutočnosť, že súd vôbec neskúmal
majetkovépomeryapríjmynastraneotcaavtomtosmerenevykonalžiadnedokazovanieanizisťovanie.
Vychádza iba z tvrdení matky, ktorá má v tomto smere podstatne menšie možnosti ako má súd.
Matka napriek tomu predložila Zmluvu o dielo zo dňa 04.12.2024 medzi spoločnosťou K. K. E. L. D.
ako objednávateľa prác a otcom maloletého ako zhotoviteľom, ktorá bola podpísaná minimálne zo

strany objednávateľa. V tomto prípade teda neobstojí tvrdenie súdu, že v konaní nebolo hodnoverne
preukázané, či otec na základe takejto dohody vykonával práce a či takú dohodu vôbec uzatvoril, lebo na
nej chýba jeho podpis. Matka uvádza, že táto zmluva bola zaslaná aj otcovi a on sa k nej nevyjadril, tak
ako sa nevyjadril ani k návrhu, hoci mohol a žiadne tvrdenia ani skutočnosti nepoprel. Tiež ak súd tvrdí,
že v konaní nebolo hodnoverne preukázané, či otec na základe takejto dohody vykonával práce, matka

uvádza, že to ani nemohlo byť, pretože by súd musel v tomto smere nejaké dokazovanie aj vykonať,
čo však neurobil. Matka na takomto dokazovaní netrvala len z toho dôvodu, že súd naznačil, že má
dosť dôkazov, aby vyhovel matkinmu návrhu v plnom rozsahu. Povinnosťou súdu je však zistiť skutočný
stav veci. Matka tiež uviedla, že účet otca na zmluve o dielo je ten istý z akého posielal v minulosti
výživné na maloletého A., a že má informácie od kompetentného človeka z prostredia objednávateľa,

že otec zmluvu podpísal a práce aj čiastočne riadne vykonával, za čo mu bola vyplatená odmena
minimálne cca 12.000 eur. Dôkazom môže byť skutočnosť, že otec druhej matke jeho staršieho syna
vyplatil v apríli 2025 sumu 1.320 eur ako zameškané výživné naraz v hotovosti. V tomto smere stačilo,
aby súd spravil dopyt na uvedenú spoločnosť a zistil, či otec uzavrel zmluvu, či práce vykonával, koľko
mu za práce bolo vyplatené, prečo ďalej vo vykonávaní prác nepokračoval. Tiež súd mohol urobiť dopyt

na banku, či otec prijal na uvedený účet nejaké peniaze, od koho a koľko za rozhodné obdobie. Uvedené
skutočnosti podľa názoru matky preukazujú, že otec si vie zarobiť relatívne slušne a jeho príjmy sú
postačujúce a odôvodňujúce zvýšiť výživné minimálne na sumu 150 eur. Podľa uvedenej zmluvy o dielo
by bol príjem otca za prvých 5 mesiacov 2025 minimálne 4.851 eur brutto, čo je výrazne viac ako
súdom predpokladaných 1.300 eur brutto. Matka tiež nerozumie, prečo súd vychádzal z priemerného

príjmu 1.300 eur, keď súdu predložila informácie, že podľa portálu M. je priemerná mzda osoby na
pozícii montér/montážnik v SR od 925 eur do 1.906 eur, čo je v priemere 1.415 eur, pričom je dôvodné
domnievať sa, že v regióne akým je trnavský kraj bude mzda vyššia ako priemer SR a to skôr na hornej
hranici. Niet však dôvodu, aby súd vychádzal z priemerného platu pracovnej pozície montér, ak matka
súdu preukázala, že otec zarába podstatne viac, alebo že takú možnosť minimálne preukázateľne má

a mal. Ak tak nerobí, toto nemôže byť na ťarchu maloletého. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že s ohľadom na najlepší záujem
dieťaťa odporúča odvolaniu matky vyhovieť.

9. Otec sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
a contrario CSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na
rozsah a dôvody podaného odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky je
dôvodné.11. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa.

12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým vyhovel návrhu iba sčasti a zvýšil výživné s účinnosťou od 01.11.2024 zo sumy 90 eur
na sumu 130 eur a uložil otcovi zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.11.2024
do 30.04.2025 v sume 240 eur v mesačných splátkach po 20 eur, považujúc vo zvyšku návrh matky
za nedôvodný.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhnuté dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

14. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

15. Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

19. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

20. Podstatou odvolacích námietok matky boli nedostatky v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie,
ktorý nevykonal dôkazy potrebné zistenie rozhodujúcich skutočností a tiež to, že rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd po preskúmaní veci musel dať matke za pravdu.

21. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo
222/2009 zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového
stavupodnormuhmotnéhoprávaaleboprocesnéhopráva,ktorávhypotézenemátaképredpoklady,aké
vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,
že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne

interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

22. Súd prvej inštancie posúdil matkou uplatnený nárok ako nárok rodiča a maloletého dieťaťa na zmenu
rozsudku o výžive maloletého dieťaťa v prípade zmeny pomerov, a to podľa ustanovení § 28 ods. 2, §

62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, § 2, § 40 a § 121 Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len CMP) ako aj § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP) s tým, že u otca maloletého dieťaťa, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody a svoje príjmové a
majetkové pomery súdu neobjasnil ( keďže sa k návrhu matky nevyjadril a pojednávania sa nezúčastnil)
súd bol toho názoru, že je možné bez ďalšieho aplikovať ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine a

vychádzať z potencionálneho príjmu otca ustáleného na základe priemerných príjmov dosahovaných
na verejne prístupných portáloch voľných pracovných miest s prihliadnutím na prácu, ktorú vykonával
otec v minulosti ( kedy pracoval ako montážnik na stavbách). Súd však aplikoval ustanovenie § 75ods. 1 Zákona o rodine bez toho, aby vykonal akékoľvek dokazovania na zistenie reálnych príjmov otca
v rozhodnom období.

23. Odvolací súd sa s takýmto právnym posúdením veci súdom prvej inštancie nestotožňuje a považuje
ho za nesprávne, majúce za následok plnú dôvodnosť odvolacej námietky matky o nesprávnom
právnom posúdení veci (nesprávnej aplikácii vyššie citovaných ustanovení ZR). Pri uplatnení princípu
potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné
(faktické) dosahované príjmy povinného, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená

príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti,
stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento
princíp sa uplatňuje teda zásadne vtedy, keď súd vykonaným dokazovaním zistí príjmy povinného a tieto
vyhodnotí s ohľadom na vyššie citované kritérá ako príjmy nižšie, než by mohol povinný dosahovať
pokiaľ by svoje možnosti a schopnosti aj riadne využíval, v takom prípade teda súd na zistené faktické
príjmy neprihliadne a bude vychádzať z príjmov potencionálnych.

24. V prejednávanej veci súd prvej inštancie ale aplikoval priamo ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona
o rodine, hoci neboli na to zatiaľ preukázané dostatočné dôvody. Reálna príjmová situácia otca
v rozhodnom období totiž súdu nie je známa, pretože dokazovanie v uvedenom smere nevykonal. Matka
podala na súd návrh na zvýšenie výživného dňa 11.11.2024, bolo preto potrebné skúmať možnosti a

schopnosti otca v rozhodnom období ( v zmysle ustálenej súdnej praxe spravidla súd skúma obdobie
dvanástich mesiacov predchádzajúcich podaniu návrhu a ďalej až do dňa vyhlásenia rozsudku), teda
zisťovať jeho reálne príjmy, výdavky, celkové majetkové pomery a jeho životný štandard v uvedenom
období. V danom prípade súd ale dokazovanie obmedzil len na zistenie, že otec sa aktuálne nachádza
od marca 2025 vo výkone trestu odňatia slobody na šesť mesiacov a v súvislosti s uvedeným súd

konštatoval, že táto skutočnosť, že sa otec svojím zavineným protiprávnym konaním vzdal objektívnej
možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor výživou oprávnených osôb a preto súd zobral do úvahy
možný potencionálny príjem a vychádzal z príjmu, ktorý otec dosahoval, resp. dosahovať mohol pred
nástupom do väzenia. Konštatoval, že nakoľko otec dovtedy pracoval ako montážnik na stavbách, súd
dokazovanie zameral na zisťovanie cez J. J., aké mzdy dosahujú osoby na pozícii montér/montážnik

v SR a z nich ustálil sumu jeho potencionálneho príjmu vo výške cca 1.300 eur brutto, čo je v prepočte
cca 1.100 eur netto, považujúc túto sumu príjmu za primeranú.

25. V danom prípade však mal súd zisťovať možnosti a schopnosti otca za obdobie od cca novembra
2023, t.j. 12 mesiacov pred podaním návrhu, do 05.05.2025, t.j. do vyhlásenia rozsudku (ak bol otec

pasívny a k návrhu sa nevyjadril, súdu nič nebránilo vypočuť otca aj keď sa nachádzal vo výkone trestu).
Z obsahu spisu je zrejmé, že v čase podania návrhu otec bol otec ešte na slobode, do výkonu trestu
nastúpil až v marci 2025, pričom za predchádzajúce obdobie nemal súd vo vzťahu k otcovi vykonané
žiadne relevantné dokazovanie týkajúce sa jeho pracovných aktivít a príjmov, nezisťoval u otca riadne
jeho majetkové pomery, výdavky ani životný štandard. Preto jeho aplikácia ustanovenia § 75 ods. 1

Zákona o rodine tak ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia nemôže obstáť.

26. Odvolací súd síce považuje za správny právny názor prvoinštančného súdu, že pobyt otca vo výkone
trestu nie je okolnosťou, ktorá by mohla byť objektívne zohľadnená ako dôvod brániaci mu plne využívať
jeho možnosti a schopnosti, avšak spôsob, ako v prejednávanej veci súd aplikoval ustanovenie § 75 ods.

1 Zákona o rodine bol predčasný a nesprávny a v dôsledku tohto nesprávneho právneho posúdenia veci
súd nevykonal potrebné dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností. Aj keď otec bol v konaní
pasívny, táto skutočnosť nezakladá dôvod na to, aby súd rezignoval na zisťovanie skutočného stavu
veci, ktorá povinnosť mu vyplýva z ustanovenia § 35 CMP. V nenávrhových konaniach ako je toto, musí
súd zistiť skutočný stav veci aj keď účastníci nepredložia či nenavrhnú dôkazy. V danom prípade pritom

samotná matka poskytla súdu vodítko na preskúmanie možných príjmov otca v rozhodnom období
predložením Zmluvy o dielo zo dňa 04.12.2024 medzi spoločnosťou K. K. E. L. D. ako objednávateľom
prác a otcom maloletého ako zhotoviteľom, z ktorej vyplýva, že otec mal vykonávať pre spoločnosť
práce v značnom finančnom objeme a pokiaľ mal súd v konaní takéto indície, nemal ich ignorovať
nielen s poukazom na ustanovenie § 35 CMP ale už vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa, ktorý

je prvoradým hľadiskom súdu pri rozhodovaní vo veciach maloletých detí. Ak mal súd pochybnosti
o platnosti zmluvy z dôvodu, že absentuje na zmluve podpis otca ako zhotoviteľa, nič mu nebránilo
obrátiť sa na objednávateľa a zisťovať či došlo k uzavretiu zmluvy, či na jej základe otec práce vykonával,
ak áno v akom rozsahu a aká odmena mu bola vyplatená v konkrétnom období. Súd ale ani túto možnosťnevyužil,takistonevyužilmožnosťpreskúmaťstavapohybynaúčtochotca,hocikonkrétnybankovýúčet
otca sa uvádza priamo na predloženej zmluve. Ďalej tiež zo zmluvy o dielo vyplýva, že zhotoviteľ – otec
je podnikateľom s miestom podnikania G. XXXX/X, E., avšak súd nezisťoval žiadne skutočnosti, týkajúce

sa jeho podnikania, či a odkedy otec vykonáva podnikanie na základe živnostenského oprávnenia,
v akom predmete podnikania a s akým ziskom, ani si nezaobstaral jeho daňové priznania za uplynulé
obdobia. Odvolací súd pripomína, že podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Súd prvej inštancie však v súlade
s uvedeným nepostupoval.

27. Za uvedenej situácie potom odvolaciemu súdu nezostalo iné než konštatovať, že postup súdu prvej
inštancie pri rozhodovaní o výživnom bol nesprávny, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia
veci a vážnych nedostatkov v skutkových zisteniach, keď súd nevykonal nielen navrhnuté dokazovanie
ale ani žiadne relevantné dokazovanie ex offo ohľadom možností a schopností otca v rozhodnom období
a vzhľadom na jeho rozsiahlosť nie je účelné dopĺňať toto dokazovanie odvolacím súdom. Uvedené

pochybenie súdu sa napokon premietlo aj do nedostatočného odôvodnenia jeho rozhodnutia, ktoré je
výrazne nepresvedčivé a nepreskúmateľné pri zdôvodnení pre rozhodnutie podstatných skutočností,
nakoľko z jeho obsahu nemožno zistiť, akými úvahami sa pri porovnávaní zmeny pomerov vo vzťahu
k osobe otca súd pri svojom rozhodovaní riadil, z ktorých dôkazov vychádzal, resp. ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a pod. Keďže súd rozhodol bez toho, aby svoj záver oprel o výsledky riadne

vykonaného dokazovania a bez toho, aby ho aj náležite zdôvodnil, porušil tým práva účastníkov konania
na spravodlivý proces.

28. Vyššie označené vady zakladajú nielen dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) a e) CSP,
ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP.

Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než v záujme zachovania práva účastníkov konania na riadny
dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného dokazovania na
rozhodujúce otázky v prvej inštancii súdov, právne posúdenie veci a tiež vypravenie rozhodnutia
odôvodnením zodpovedajúcim úprave v ust. § 220 ods. 2 CSP), rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie.

29. Po jej vrátení súd prvej inštancie vec znova prejedná, vykoná náležité dokazovanie na zistenie
možností a schopností otca skúmaním predovšetkým jeho reálnych príjmov v rozhodnom období (a až
po ich zistení bude môcť uzavrieť, či je tu dôvod na aplikáciu potencionality príjmov), pričom vzhľadom

na odstup času bude potrebné tiež aktualizovať aj príjmy matky a odôvodnené potreby dieťaťa. Keďže
ide o nenávrhové konanie, súd vykoná nielen navrhnuté dôkazy zo strany účastníkov konania, ale aj
dokazovanie ex offo na zistenie rozhodujúcich skutočností. Zistené skutočnosti súd po ich porovnaní so
stavom v čase posledného rozhodovania o výživnom premietne do svojho nového rozhodnutia, pričom
zohľadní zárobkové schopnosti a možnosti toho ktorého rodiča, majetkové pomery, životnú úroveň,

počet iných vyživovacích povinností a ich výšku ( oboznámením sa v prípade potreby aj so súvisiacimi
spismi týkajúcimi sa ďalších vyživovacích povinností rodičov), zohľadní plnenie vyživovacej povinnosti
aj osobnou starostlivosťou o dieťa, prípadne plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami, ustáli
kedy a ako došlo k podstatnej zmene v pomeroch majúcej za následok vznik potreby zmeniť ostatné
rozhodnutie súdu o výživnom a rozhodne, v akom rozsahu je dôvodným upraviť rozsah vyživovacej

povinnosti otca na maloleté dieťa zohľadniac primeranú mieru podielu každého z rodičov na zvýšení
odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Nové rozhodnutie prvoinštančný súd náležite odôvodní v
súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom
dokazovaníaabyúvahysúduktýmtozáveromvedúcebolilogické,presvedčivéazrozumiteľné.Zároveň
rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 CSP).

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).