Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/111/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124259720
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124259720.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobkyne: Slovenská komora
medicínsko-technických pracovníkov, IČO: 42 140 251, so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06
Bratislava-Rača, zastúpenej spoločnosťou UHRINČAŤ-VAJDA s.r.o., IČO: 51 308 185, so sídlom
Rybné námestie 1, Bratislava-Staré Mesto, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
XXX, o zaplatenie 135,- EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. 21C/77/2024-61 zo dňa 22. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku I. ponecháva nedotknutý.

Vo výroku II. rozsudok prvoinštančného súdu m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
45,- Eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 15,- Eur od 1.2.2021 do zaplatenia, s 5% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 15,- Eur od 1.2.2022 do zaplatenia, so 7,50% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 15,- Eur od 1.2.2023 do zaplatenia vrátane nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 1,80 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanému uhradiť žalobkyni sumu
90,- EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške: 5,05 % ročne zo sumy 5,- EUR od 01.02.2015 do
zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 15,- EUR od 01.02.2016 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 15,-
EUR od 01.02.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 15,- EUR od 01.02.2018 do zaplatenia, 5 %
ročne zo sumy 15,- EUR od 01.02.2019 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 15,- EUR od 01.02.2020

do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 10,- EUR od 24.04.2019 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.).Vo zvyšnom rozsahu žalobu zamietol (výrok II.). Žalobkyni
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,34 %, pričom o výške tejto
náhradyrozhodnesúdpoprávoplatnostitohtorozsudkusamostatnýmuznesením(výrokIII).Vdôvodoch
rozhodnutiauviedol,žežalobcasipodanoužalobouuplatnilvovzťahukžalovanémunároknazaplatenie
istiny 135,- EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 15,- EUR od 01.02.2023 do
zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15,- EUR od 01.02.2022 do zaplatenia,

úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15,- EUR od 01.02.2021 do zaplatenia, úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15,- EUR od 01.02.2020 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 10,- EUR od 24.04.2019 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 15,- EUR od 01.02.2019 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročnezo sumy 15,- EUR od 01.02.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
15,- EUR od 01.02.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 15,-
EUR od 01.2.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5,- EUR

od 01.02.2015 do zaplatenia, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 1,80 EUR, ako
aj náhradu trov konania. Z právneho hľadiska alternatívne si žalobkyňa uplatnila výdavky spojené
s právnym zastúpením pri realizácii predžalobnej výzvy voči žalovanému, a to jednak v rámci náhrady
trov konania a jednak v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako príslušenstvo žalobou
uplatnenému nároku vo veci samej. Tento žalobný návrh odôvodnila žalobkyňa tým, že je stavovskou

organizáciou v zdravotníctve, ktorá podľa § 47b ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. združuje verejných
zdravotníkov, zdravotníckych laborantov, nutričných terapeutov, dentálne hygieničky, rádiologických
technikov, technikov pre zdravotnícke pomôcky, optometristov, farmaceutických laborantov, masérov,
očných optikov, praktické sestry, asistentov, zubných asistentov a sanitárov. Podľa § 31 ods. 1
uvedeného zákona je jednou z podmienok zdravotníckeho povolania, že zdravotnícky pracovník je
registrovaný v registri vedenom príslušnou komorou, pričom táto podmienka musí byť splnená po celú

dobu výkonu zdravotníckeho povolania. Na pojednávaní dňa 22.04.2025 žalovaný sčasti uznal žalobou
uplatnenýnárok(včastitýkajúcejsauplatnenýchsúmztituludlžnéhopoplatkuzaregistráciužalovaného
za roky 2015 až 2020, a k nim prináležiacich úrokov z omeškania, ako aj pokiaľ ide o uplatnenú sumu
dlžného poplatku za vykonanie hodnotenia sústavného vzdelávania žalovaného v rokoch 2014 až 2019,
a tiež príslušného uplatneného úroku z omeškania). Žalobkyňa v replike (pre prípad uznania nároku)

navrhla vyhlásiť rozsudok pre uznanie nároku, súd mal za to, že tu boli splnené podmienky podľa §
282 a nasl. Civilného sporového poriadku pre vyhlásenie rozsudku pre uznanie nároku v tejto časti. Vo
vzťahu k dlžným poplatkom za vedenie registra (za roky 2021 až 2023) uviedol, že išlo o nárok, ktorý
má právny základ v ustanovení § 63 ods. 5 zákona č. 578/2004 Z. z. o zdravotníckych pracovníkoch
v znení neskorších predpisov (kde sa uvádza, že predmetný poplatok je najviac vo výške 15,- EUR), v

spojení s ustanovením § 55 ods. 2 písm. g) uvedeného zákona (podľa ktorého konkrétnu výšku tohto
poplatkuurčujesnemžalobkyne),akoajvspojenísustanovením§80ods.1písm.d)uvedenéhozákona
(podľa ktorého je zdravotnícky pracovník povinný zaplatiť tento poplatok vždy do 31. 1. príslušného
kalendárneho roku.) Avšak keďže v ustanovení § 63 ods. 7 zákona o zdravotníckych pracovníkoch sa
uvádza, že tento poplatok žalobkyňa vymáha (podľa osobitného predpisu uvedeného v poznámke pod

čiarouč.41,tedapodľa§265až268CSP–ustanoveniaoplatobnomrozkaze)najskôrpouplynutí60dní
od momentu uplynutia lehoty určenej v písomnej výzve zdravotníckemu pracovníkovi na zaplatenie tohto
poplatku, ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní, teda že žalobu na súd za účelom vymoženia tohto poplatku
(aj v prípade, ak je už podľa zákona splatný) možno podať až po predchádzajúcej výzve zdravotníckemu
pracovníkovi zo strany žalobkyne. Podľa neho je potrebné rozlišovať medzi splatnosťou tohto poplatku

a prípustnosťou podania žaloby na účely jeho vymoženia (čo žalobkyňa nezobrala do úvahy.)
A keďže žalovaný na pojednávaní 22.04.2025 výslovne uviedol, že mu nielenže nikdy nebola doručená
žiadna faktúra, či fakturačné zúčtovanie (ako už uvádzal predtým vo vyjadrení k žalobe), ale ani žiadna
iná písomná výzva na zaplatenie týchto dlžných poplatkov (za vedenie registra vo vzťahu k jeho osobe
za obdobie rokov 2021 až 2023), teda písomná výzva, ktorá by mala podľa § 63 ods. 7 predchádzať

podaniu žaloby zo strany žalobkyne, mal za to, že žalovaný (podľa § 151 CSP) účinne poprel skutkové
tvrdenie žalobkyne o doručení mu tejto písomnej výzvy takým spôsobom, že by on túto výzvu osobne
prevzal. Žalobkyňa preto musela uniesť dôkazné bremeno ku tomuto svojmu skutkovému tvrdeniu, teda
že aspoň raz takúto písomnú výzvu (podľa § 63 ods. 7, ktorá je podmienkou podania žaloby v tejto veci)
žalovanému doručila tak, že by ju on osobne prevzal.

Samozrejme (podľa § 45 ods. 1 OZ, per analogiam legis) by postačovalo aj, ak by takúto písomnú výzvu
žalobkyňa len odoslala do dispozičnej sféry žalovaného (bez potreby, aby ju žalovaný osobne prevzal),
avšak súd musel konštatovať, že žalobkyňa ani v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, pretože
jediný dôkaz, ktorý by mohol odoslanie takejto výzvy do dispozičnej sféry žalovaného preukazovať (zo

všetkých žalobkyňou navrhnutých a pripojených listinných dôkazov) bol poštový podací hárok z č. l. 19
spisu, avšak tento neobsahoval žiadne údaje, z ktorých by bolo možné identifikovať, akej konkrétnej
zásielky sa vlastne týkal, a nevyplynuli z neho ani žiadne časové údaje ohľadne podania takejto zásielky
na poštovú prepravu. To znemožnilo posúdenie dodržania časových náležitostí vyžadovaných podľa
§ 63 ods. 7 zákona o zdravotníckych pracovníkoch (ako súčasť podmienok procesnej prípustnosti

podania tejto žaloby.) Za nesporné (pre nepopretie žalovaným) pritom nebolo možné mať toto skutkové
tvrdenie žalobkyne (o odoslaní písomnej výzvy podľa § 63 ods. 7 do dispozičnej sféry žalovaného podľa
§ 45 ods. 1 OZ), pretože keďže išlo o skutkovú okolnosť, ktorá nemohla byť predmetom vnímania alebo
konania žalovaného (v zmysle § 151 ods. 2 CSP), nebolo možné uvažovať vo vzťahu k tejto skutkovejokolnosti ani o procesnom následku nespornosti pre nepopretie. Dôkazné bremeno v tomto smere
žalobkyňuzaťažovalo,ktoráhoneuniesla.Pretosúdvtejtočastižalobouuplatnenýnárokzamietol.Ďalej
konštatoval, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že v čase od roku 2021 do augusta 2022 bol PN z dôvodu úrazu,

a od augusta 2022 bol na invalidnom dôchodku, teda že v období rokov 2021 až 2023 nevykonával
svoje zdravotnícke povolanie, dospel k záveru, že žalovaný v tomto smere (predložením rozhodnutia
Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 12.12.2022 č. rozhodnutia VÚSZ-65304041098000/7, na
pojednávaní 22.04.2025) uniesol dôkazné bremeno len sčasti, pretože z tohto rozhodnutia vyplynulo, že
žalovanému bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok od 05.10.2022, a teda uniesol dôkazné bremeno

onemožnostivýkonuzdravotníckehopovolaniaažod05.10.2022,tedalenzačasťroka2022anásledne
za rok 2023 (nie aj za obdobie roka 2021 a časť roka 2022 do 05.10.2022.)
Vzhľadom na to, že nepriznal žalobkyni nárok na poplatok za vedenie registra za obdobie roku 2021 až
2023, nepriznal ani súvisiaci nárok na úroky z omeškania z týchto dlžných súm (podľa § 517 ods. 2 OZ
a § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Nárok na úradu poštovného, vrátane trov právneho zastúpenia za vyhotovenie predžalobnej výzvy
nepriznal,nakoľkonepreukázala,žeboliodoslanédodispozičnejsféryžalovanéhoataktiežaniakotrovy
konania, nakoľko boli vykonané pred začatím súdneho konania a podaním žaloby s tým, že vyhláška
NS SR č. 655/2004 Z. z. je podzákonným aktom, ktorý je v rozpore s ust. § 251 CSP.

Kpožiadavkežalobkynerozhodnúťrozsudkomprezmeškania,poukázalnarozhodnutieVrchníhosoudu
v Prahe sp. zn.: 4Cmo 42194, zverejnené v Bulletine advokacie 5/1997.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol s porovnaním úspechu a neúspechu strán v spore (§ 255
ods. 2 CSP).

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Poukázal na to, že v prípade, ak by súd neuznal nárok
žalobcu uplatnený žalobou v plnom rozsahu, navrhoval odročiť vytýčený termín pojednávania, pričom
súd jeho návrhu nevyhovel, napriek tomu nárok, ktorý nebol uznaný žalovaným, žalobcovi nepriznal.

Na pojednávaní dňa 22.04.2025 žalovaný, rovnako ako vo svojom odpore proti platobnému rozkazu,
uviedol, že mu nikdy nebola doručená žiadna faktúra, či fakturačné zúčtovanie dlžnej sumy. Žalobca vo
svojom vyjadrení k odporu uviedol, že žalobca k poplatkom nevyhotovuje faktúry vzhľadom k tomu, že
poplatok za aktualizáciu registra je daný zákonom – tak jeho výška, ako aj splatnosť.

Na pojednávaní však žalovaný svoje predošlé tvrdenia doplnil aj o nové tvrdenie, a teda že mu nebola
doručená ani žiadna iná písomná výzva na zaplatenie dlžných poplatkov za vedenie registra za obdobie
rokov 2021 až 2023. Na uvedenom pojednávaní žalovaný predložil nový listinný dôkaz, a to rozhodnutie
Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 12.12.2022 č. rozhodnutia VÚSZ65304041098000/7,
ktorým priznal žalovanému invalidný výsluhový dôchodok od 05.10.2022 (ako vyplýva zo zápisnice o

pojednávaní nachádzajúcej sa v elektronickom súdnom spise).

Žalobca zdôrazňuje, že predloženie nového listinného dôkazu zo strany žalovaného, ako aj nové
skutkové tvrdenia, ktoré dovtedy žalovaný netvrdil, predstavujú nový prostriedok procesnej obrany,
a súd prvej inštancie napriek jasne prejavenej vôle žalobcu znemožnil mu sa k novým tvrdeniam a

predloženému dôkazu vyjadriť, a to napriek zásade koncentrácie konania. Tým došlo k zásahu do práva
žalobcu na spravodlivé súdne konanie.

Zdôraznil, že súd nepriznal žalobcovi v konaní plný úspech a trovy konania len z dôvodu uplatnenia
nových prostriedkov procesnej obrany, na ktoré žalobca nemal možnosť reagovať.

Uviedol, že k žalobe priložil rovnaký podací hárok, ako vo všetkých ostatných právnych veciach
žalobcu. Ide o zaužívaný postup, za ktorým sú tisíce odoslaných výziev zdravotníckym pracovníkom.
Žalobca považuje za absurdné, že by zrovna pri jednom konkrétnom dlžníkovi postupoval odchylne od
ostatných, a teda že by tvrdil odoslanie výzvy, ktorá reálne odoslaná nebola. Tiež podotkol, že sa v
praxi nepreukazuje, čo konkrétne bolo súčasťou a obsahom odoslanej zásielky, keďže tvrdenie strany

o obsahu zásielky predstavuje „notorietu“.
Z procesnej opatrnosti predložil podrobnejšiu informáciu o odoslaní predžalobnej výzvy žalovanému
pod podacím č.: C., z ktorej je zrejmé, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odoslal
žalovanému výzvu dňa 09.10.2023, a teda žalobcovi skutočne vznikli náklady na vyhotovenie aodoslaniepredžalobnejvýzvy.Vytýkal,žesúdprvejinštancienedostatočnezistilskutkovýstavsúvisiacis
touto vecou, týkajúci sa odoslania predžalobnej výzvy žalovanému, čo viedlo k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci.

Uviedol, že zákon č. 578/2004 Z.z., ktorý ukladá povinnosť zdravotníckym pracovníkom povinnosť
registrácie pri výkone povolania, ukladá tiež zdravotníckym pracovníkom povinnosť oznamovať komore
zmeny pri ukončení výkonu povolania. Ak by žalovaný požiadal bezodkladne po ukončení výkonu
povolania o zrušenie registrácie a poslal by úplné dokumenty k zrušeniu registrácie, komora by
jeho registráciu zrušila, v dôsledku čoho by žalovanému nevznikla povinnosť uhrádzať poplatky za

aktualizáciu registra za ďalšie obdobie.
Žalovaný, ako aj iní registrovaní pracovníci, sú informovaní o možnosti zrušenia registrácie aj
prostredníctvom webu žalobcu. Žalovanému však v prvom rade vyplýva povinnosť požiadať o zrušenie
registrácie, pričom platí princíp, že neznalosť zákon neospravedlňuje (ignorantia juris non excusat).
Rovnako tak zasiela žalobca zdravotníckym pracovníkom všeobecné informácie o ich povinnostiach
v komore spolu s hodnotením sústavného vzdelávania, vrátane informácie, že ak zdravotnícky pracovník

nevykonáva povolanie, je potrebné o tom informovať komoru.
V dôsledku nesplnenia si zákonnej povinnosti žalovaného oznámiť komore zmeny pri ukončení
povolania preto je registrácia žalovaného naďalej aktívna, a to aj po ukončení jeho povolania. Žalovaný
do dnešného dňa žiadosť o zrušenie registrácie žalobcovi nedoručil.
Nesplnenie si oznamovacej povinnosti zdravotníckeho pracovníka preto nemožno pričítať na ťarchu

žalobcu. Zákonom stanovený nárok na poplatok v zákonom stanovenej výške je viazaný na povinnosť
žalobcu aktualizovať register v súvislosti so žalovaným na základe žiadosti o registráciu, ktorá bola
žalovaným podpísaná. Žalobca má túto zákonnú povinnosť bez ohľadu na to, či trvá alebo netrvá
pracovný pomer žalovaného, a to až do riadneho zrušenia registrácie žalovaným.
Žalobca disponuje početnými rozhodnutiami slovenských súdov v obdobných právnych veciach žalobcu,

ktoré jednoznačne konštatovali, že zdravotnícky pracovník je povinný hradiť poplatok za aktualizáciu
registra až do momentu zrušenia jeho registrácie v komore. Nemožno sa preto stotožniť s názorom
súdu prvej inštancie, že osoba, ktorá nevykonáva prácu zdravotníckeho pracovníka napr. z dôvodu
dlhodobej PN (alebo napr. z dôvodu odchodu do dôchodku), nie je povinná platiť poplatok. Realizácia
tohtonázorusúdubyvpraxinebolaprežalobcumožná,keďžežalobcanemákapacitudennekontrolovať

pri 30 000 registrovaných zdravotníckych pracovníkoch nad rámec svojich zákonných povinností, či
aktuálne vykonávajú alebo nevykonávajú zdravotnícke povolanie a na základe zistených skutočností
prípadne alikvotne krátiť ich poplatok.
Poukázal na rozhodovaciu prax odvolacích súdov, na to, že súd prvej inštancie nesprávne vec posúdil
právne, keď neaplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 578/2004 Z. z., najmä § 63b ods. 1 písm. a), a

nesprávnevyvodil,žeosoba,ktorájeregistrovaná,avšakprácuzdravotníckehopracovníkanevykonáva,
nie je povinná platiť poplatok komore.

Navrhoval rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť
a vo zvyšnej časti žalobe vyhovieť.

3. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku [ďalej len CSP]), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380
CSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté
rozhodnutie prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobe žalobcu nevyhovel, zmenil

spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia. Vo výroku odvolaním strán nenapadnutom,
ponechal rozsudok nedotknutý.
4. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal síce vo
veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
zisteniam, avšak vo veci prijal nesprávny právny názor.

5. V prvom rade je potrebné uviesť, že z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca minimálne
dvakrát prostredníctvom svojho právneho zástupcu adresoval žalovanému výzvu na zaplatenie dlžných
nedoplatkov v podobe poplatku za vedenie registra za obdobie roka 2015 až 2023 vo výške 15,- EUR
s príslušným úrokom z omeškania, súčasne s poplatkom za hodnotenie sústavného vzdelávania za

obdobie roka 2019 vo výške 10,- EUR. Prvýkrát 04.09.2023 na adresu A. D. XXX/XX, XXX XX E. F.
a dňa 05.10.2023 na adresu B. XXX, XXX XX B.. Ide o adresu, ktorá je zhodná s adresou uvedenou
žalobcom v žalobe a následne premietnutou v rozsudku prvoinštančného súdu.6. Na podklade uvedeného odvolací súd nemal dôvod pochybovať, že v zmysle ust. § 45 ods. 1 OZ
sa minimálne výzva zo dňa 05.10.2023 dostala do dispozičnej sféry žalovaného. To, že si ju žalovaný
neprevzal, prípadne zásielku neotvoril, nemôže požívať právnu ochranu.

7. O tom, že žalovaný si bol vedomý povinnosti uhrádzať registračný poplatok, napokon svedčí
i skutočnosť, že na pojednávaní 22.04.2025 uznal žalobou uplatnený nárok za obdobie rokov 2015 až
2020 vo výške 15,- EUR, taktiež poplatok za vykonanie hodnotenia sústavného vzdelávania žalovaného
v rokoch 2014 až 2019, vrátane príslušných úrokov z omeškania. Obdobný režim sa pritom vzťahuje i na
poplatky za vedenie registra v období rokov 2021 až 2023, vrátane uplatnených úrokov z omeškania.

8. Podľa § 63 ods. 5 zák. č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, komora vedie
register a priebežne ho aktualizuje podľa údajov oznamovaných zdravotníckymi pracovníkmi. Ročný
poplatok za vedenie registra je najviac vo výške 15 eur a je príjmom komory, ktorá zdravotníckeho
pracovníka registruje (§ 62 ods. 2 až 12).
9. Podľa § 80 ods. 1 písm. d) zák. č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotníckej starostlivosti,

zdravotnícky pracovník, ak v odseku 9 nie je ustanovené inak, je povinný do 31. januára príslušného
kalendárneho roka zaplatiť poplatok za vedenie registra (§ 63 ods. 5).
10. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) zdravotnícky pracovník, ak v odseku 9 nie je ustanovené inak, je povinný
oznámiť komore údaje na zápis do registra, oznamovať zmenu údajov a predkladať doklady o zmene
údajov (§ 63 ods. 2).

11. V zmysle § 63 ods. 8 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení zmien a doplnkov zdravotnícky pracovník
je povinný v rámci oznamovania zmeny údajov týkajúcich sa výkonu jeho zdravotníckeho povolania
bezodkladne oznamovať komore aj údaje ...pre... zrušenie registrácie (§ 63b) spolu s oznámením údajov
rozhodujúcich ...pre zrušenie registrácie je zdravotnícky pracovník povinný predložil osvedčené kópie
dokladov, preukazujúcich tieto údaje.

12. Túto povinnosť si žalovaný preukázateľne nesplnil, v nadväznosti na čo odvolací súd rozsudok
prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol, zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej
časti rozhodnutia.

13. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
14. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
15. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia č. 87/1995 Z.z. (platného a účinného od 1.2.2013), ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

16. Vo väzbe na uvedené preto odvolací súd uložil žalovanému uhradiť žalobcovi popri istine i príslušné
úroky z omeškania.
17. Podľa § 121 ods. 3 OZ súd žalobcovi tiež priznal náhradu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky titulom poštovného vo výške 1,80 Eur, a to i s odvolaním sa na rozhodovaciu prax iných
okresných súdov.
18. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, v nadväznosti na čo odvolací súd zmenil rozsudok
prvoinštančnéhosúduvovýrokuIII.tak,žežalobkynivovzťahukžalovanémupriznávanároknanáhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)