Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/91/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121292022
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6121292022.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu MONT
ELEKTRO, a.s., so sídlom Kremnička 47/A, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 031 178, zast. Lion Law
Partners s.r.o., so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461 proti žalovanému
square|two s.r.o., so sídlom Železničiarska 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 737 900, zast. JUDr. Eva
Horniaková, advokátka, so sídlom J. Kozačeka 6, 960 01 Zvolen, IČO: 45 029 008 o neúčinnosť kúpnej
zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Cb/43/2021-134
zo dňa 31. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Cb/43/2021-134 zo dňa 31. marca 2025 p
o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v prvom výroku napadnutého rozhodnutia žalobu zamietol. V druhom výroku
priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému
súdu dňa 15.04.2021 domáhal určenia, že Kúpna zmluva č. V 86/2020 zo dňa 14.02.2020, ktorou
spoločnosť AB stav, s.r.o., IČO: 36 003 760, so sídlom Skuteckého 21, 974 01 Banská Bystrica, toho
času v konkurze (ďalej aj „dlžník“), previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam označených žalobcom
v žalobe, je voči žalobcovi právne neúčinná. Na základe uvedenej kúpnej zmluvy sa žalovaný stal
vlastníkom nehnuteľností určených žalobcom v žalobe, t.j. viacerých pozemkov a skladu súp. č. 3170,
evidovaných pre katastrálne územie A. (ďalej aj „nehnuteľnosti“).

3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že kúpnou zmluvou č. V 86/2020 zo dňa 14.02.2020 (ďalej aj
„ kúpna zmluva“) nadobudol žalovaný od dlžníka predmetné nehnuteľnosti, pričom podľa žalobcu sa
jednalo o prevod z dlžníka na žalovaného s úmyslom ukrátiť a zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu
voči dlžníkovi. Dlžník je personálne a majetkovo prepojený s osobou jediného konateľa a spoločníka
žalovaného, keď konateľ a spoločník žalovaného je synom konateľa a spoločníka dlžníka žalobcu.
Poukázal na časovú súvislosť medzi založením/vznikom spoločnosti žalovaného ku dňu 14.11.2019

a dátumom uzavretia kúpnej zmluvy dňa 14.02.2020, pričom podľa žalobcu uzavretím kúpnej zmluvy
došlo k ukráteniu žalobcu, ktorý je veriteľom dlžníka, keďže má voči nemu neuspokojenú pohľadávku.
Prevodom uvedených nehnuteľností sa značným spôsobom sťažila možnosť uspokojenia judikovanej
pohľadávky žalobcu. Vzhľadom na personálne prepojenie žalovaného a dlžníka úmysel ukrátiť žalobcuje prezumovaný. Žalobca uviedol, že žalovaný je právnickou osobou ktorej štatutárnym orgánom a
osobousmajetkovouúčasťouaspoň34%jeblízkaosobaštatutárnehoorgánudlžníka,keďžeštatutárny
orgán dlžníka je otcom konateľa a spoločníka žalovaného. Skutočným zámerom dlžníka pri prevode

predmetných nehnuteľností bolo zmarenie uspokojenia pohľadávky žalobcu a ďalších veriteľov. Žalobca
poprel tvrdenia žalovaného, že žalovaný dňa 26.10.2018 uhradil sumu 20.000,- Eur na účet dlžníka,
keďže z dokladu predloženého žalovaným nevyplýva komu patril účet, z ktorého bola suma prevedená.
Namietalajžalovanýmtvrdenéuzavretiezmluvyopôžičke,keďžetátonebolavpísomnejforme.Žalobca
namietal dohodu o splatnosti pôžičky do 31.12.2018 tvrdenej žalovaným, spochybňoval skutočný dátum

vykonaniaúkonov,atodohodyouznanídlhu,zmluvyoodplatnompostúpenípohľadávky,kúpnejzmluvy,
dohody o započítaní, keďže v predložených zmluvách nie sú overené podpisy. Poukazoval na to, že jeho
pohľadávka vznikla dňa 14.11.2019, t.j. necelý mesiac pred postúpením pohľadávky zo syna konateľa
dlžníka na žalovaného. Pohľadávka žalobcu vznikla na základe zmluvy o dielo, pričom k ukončeniu
stavebných prác došlo dňa 20.02.2020 a prvá faktúra bola vystavená dňa 14.11.2019 so splatnosťou
16.12.2019. Ani ďalšie následne vystavené faktúry dlžník neuhradil, a to napriek tomu, že svoj záväzok

písomne voči žalobcovi dňa 29.05.2020 uznal. Dlžník teda najneskôr v novembri 2019 vedel o existencii
záväzkov voči žalobcovi, avšak na začiatku decembra 2019 začal s realizáciou úkonov smerujúcich
k prevodu nehnuteľností, z ktorých by mohli byť pohľadávky žalobcu uspokojené. Dlžník a žalovaný
všetky úkony vykonali vedome, cielene s úmyslom ukrátiť žalobcu, pričom Ministerstvo zahraničných
vecí (ďalej aj „ministerstvo“) žalobcovi potvrdilo úhradu všetkých pohľadávok voči dlžníkovi. Žalobca

namietal neštandardné postúpenie pohľadávky z dôvodu zmluvy o pôžičke, a to po dvoch rokoch od
podpisu zmluvy. Namietal aj spôsob zániku pohľadávok započítaním, čo považoval za neštandardný
spôsob zániku záväzkov a poukázal na to, že nebolo preukázané, akým spôsobom bola určená kúpna
cena za prevod nehnuteľností a či zodpovedá ich reálnej hodnote. Žalobca na pojednávaní tvrdil, že
jeho pohľadávka voči dlžníkovi existuje a bola prihlásená v konkurze.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný s uplatneným nárokom nesúhlasil a
nepovažoval ho za dôvodný. Konateľ a spoločník žalovaného je synom konateľa a spoločníka dlžníka.
Žalovaný poukazoval na priebeh úkonov vykonaných medzi žalovaným a dlžníkom, keď dňa 26.10.2018
previedol syn konateľa dlžníka na účet dlžníka z titulu pôžičky sumu 20.000,- Eur, ktorú sa dlžník

zaviazal synovi konateľa dlžníka vrátiť do 31.12.2018, k čomu však nedošlo. Z tohto dôvodu preto dňa
06.12.2019 došlo k dohode o uznaní záväzku zo strany dlžníka a v rovnaký deň syn konateľa dlžníka
postúpil pohľadávku na žalovaného. Dňa 30.12.2019 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy na predmetné
nehnuteľnosti s kúpnou cenou vo výške 20.780,- Eur s DPH a v ten istý deň bola uzavretá aj dohoda
o započítaní vzájomných pohľadávok, na základe ktorej časť pohľadávky dlžníka z titulu zaplatenia

kúpnej ceny za prevod nehnuteľností bola započítaná s pohľadávkou žalovaného z titulu nevrátenia
pôžičky vo výške 20.000,- Eur a zostatok v sume 780,- Eur žalovaný uhradil bankovým prevodom dňa
27.01.2020 v prospech dlžníka. Dôvod uzavretia kúpnej zmluvy bol ten, že žalovaný mal záujem na
rekonštrukciu nehnuteľnosti a ich následnom využívaní, resp. ich predaja. Podľa žalovaného nie je
možné hovoriť o úmysle žalovaného ukrátiť pohľadávku žalobcu, pretože žalovaný nemal vedomosť o

pohľadávke žalobcu voči dlžníkovi, keďže sám bol veriteľom dlžníka. Uvedeným postupom a úkonmi
mienil žalovaný uspokojiť svoju pohľadávku. Vo vzťahu k výške kúpnej ceny túto považoval žalovaný
za primeranú zohľadňujúcu stav nehnuteľností a kúpna cena nebola dohodnutá so zvýhodnením
žalovaného. Zdôrazňoval, že pohľadávka žalovaného voči dlžníkovi vznikla už dňa 26.10.2018 a
prevodom nehnuteľností nedošlo k ukráteniu žalobcu. Žalovaný tvrdil, že až po doručení žaloby sa

dozvedel, že pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi vznikla z titulu vykonania prác na diele rekonštrukcia
Stálej misie Slovenskej republiky pri Rade Európy v Štrasburgu, na ktorej žalobca vykonával práce ako
subdodávateľ a dlžník stále nemal uhradené pohľadávky voči ministerstvu z titulu nezaplatenia ceny
diela, z ktorých prostriedkov mal byť uspokojený aj žalobca. V priebehu konania žalovaný predložil
potvrdenie o tom, že účet, z ktorého bola uhradená suma 20.000,- Eur, patril synovi konateľa dlžníka,

t.j. štatutárnemu zástupcovi žalovaného. Zmluvy podpísané medzi stranami sporu nevyžadujú na ich
platnosť overenie pravosti podpisov. Dohoda o zániku záväzku započítaním je v súlade so zákonným
postupom. Takisto výška kúpnej ceny bola stanovená na základe dohody vychádzajúc zo situácie na
trhu a zo stavu nehnuteľností.

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na výsluch konateľa žalovaného,
ktorý uviedol, že o pohľadávke žalobcu voči dlžníkovi sa dozvedel 1 a pol roka po kúpe nehnuteľností.
Zopakoval, že v roku 2018 ako fyzická osoba poskytol dlžníkovi pôžičku bezhotovostným prevodom na
účet a účel platby, t.j. pôžičku uviedol aj do platobného príkazu. Zopakoval, že pôžička podľa dohodymala byť vrátená do konca roku 2018 k čomu nedošlo. Za účelom vymôcť splatnú pohľadávku mienil
realizovať podnikateľský zámer spočívajúci v kúpe a rekonštrukcii skladu od dlžníka, ktorý následne
mienil prenajímať za účelom dosiahnutia zisku. Prvotným cieľom bolo uspokojiť svoju pohľadávku,

pričom vo vzťahu k nehnuteľnostiam sa jednalo o sklad a pozemky k nim, v ktorých sa uskladňoval
stavebný materiál. Po kúpe však k rekonštrukcii nedošlo, pretože vlastník susedného pozemku mu
nedal súhlas na vybudovanie sieti cez jeho pozemok a pripojenie skladu na siete, o čom sa dozvedel
až po kúpe. Bez rekonštrukcie uvedená nehnuteľnosť nebola spôsobilá na prenájom a ako ekonóm
pracujúci v oblasti developerstva vo vzťahu k cene uviedol, že pri jej dojednávaní s dlžníkom vychádzal z

osemnásobku hodnoty „net operation income“ a takto uvedená výška kúpnej ceny zodpovedala trhovej
hodnote, pričom predmetné nehnuteľnosti koncom roku 2021 predal za sumu 25.000,- Eur bez DPH. V
čase kúpy nehnuteľnosti nemal vedomosť o stave otcovej firmy.

6. Po vykonanom dokazovaní okresný súd zistil skutkový stav z ktorého vyplýva, že dlžník a B. B.
ml. uzatvorili dňa 26.10.2018 ústnou formou zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo požičanie

peňažných prostriedkov vo výške 20.000,- Eur a v tento deň bola táto suma pripísaná na účet dlžníka.
Podľa okresného súdu v konaní bolo preukázané, že peniaze boli zaslané z účtu patriaceho p. B. B.
B., ktorý je synom konateľa a jediného spoločníka dlžníka - p. B. B. C.. Splatnosť zmluvy o pôžičke
bola dohodnutá zmluvnými stranami do 31.12.2018. Dňa 06.12.2019 došlo k uzatvoreniu Dohody o
uznaní záväzku zo strany dlžníka, v rovnaký deň p. B. B. ml. postúpil splatnú pohľadávku žalovanému

a postúpenie pohľadávky bolo oznámené dlžníkovi. Za nesporné považoval okresný súd uzavretie
kúpnej zmluvy dňa 30.12.2019, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností za kúpnu cenu vo výške
20 780 Eur s DPH. V rovnaký deň bola uzatvorená Dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok, na
základe ktorej bola započítaná časť pohľadávky Dlžníka z titulu zaplatenia kúpnej ceny za prevádzané
nehnuteľnosti voči žalovanému s pohľadávkou žalovaného z titulu nevrátenej pôžičky vo výške 20.000,-

Eur. Zostatok kúpnej ceny vo výške 780,- Eur bol bankovým prevodom prevedený dňa 27.01.2020
dlžníkovi. Za nesporné považoval okresný súd splatnosť pohľadávky žalobcu dňa 16.12.2019 podľa
faktúry zo dňa 14.11.2019 za vykonané stavebné práce na stavbe v Štrasburgu, ktoré si objednala Stála
misia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, pričom sa jednalo o čiastkovú faktúru a k
ukončeniu stavebných prác došlo dňa 20.02.2020. Dňa 29.05.2020 dlžník písomne uznal svoj záväzok

voči žalobcovi. Na dlžníka bol dňa 26.05.2022 vyhlásený konkurz, v ktorom si žalobca prihlásil svoju
pohľadávku a tvrdil, že ku dňu rozhodnutia nebola uspokojená a stále existuje.

7. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že vzhľadom na predmet
konania, ktorým je odporovateľnosť právneho úkonu, zisťoval, či boli splnené podmienky stanovené

občianskym zákonníkom, následkom čoho malo byť určenie relatívnej neúčinnosti odporovateľného
právneho úkonu medzi dlžníkom a treťou osobou voči žalobcovi ako veriteľovi. Napadnutým, t.j.
ukracujúcim právnym úkonom bola kúpna zmluva zo dňa 30.12.2019 uzavretá medzi žalovaným
a dlžníkom. Pohľadávka žalobcu, z dôvodu neuspokojenia ktorej sa žalobca domáha neúčinnosti
odporovateľnéhoprávnehoúkonu,jeobchodnoprávnou,keďževzniklazozmluvyodielouzavretejmedzi

žalobcom a dlžníkom v postavení podnikateľov.

8. S odkazom na ustanovenie § 42a ods. 1, 4, § 42b ods. 1, 2 a 4 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“)
okresný súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a v celom rozsahu ju zamietol.

9. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na účel úpravy odporovateľnosti spočívajúci v
ochrane veriteľa pred úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a tým aj k zmareniu
alebo ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená. Právne
úkony, ktorým možno odporovať sú nielen úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku, napr.
predaj, darovanie, ale aj každý úkon, ktorým dochádza k ukráteniu možnosti uspokojenia veriteľom

vymáhanej pohľadávky (napr. odpustenie dlhu, odmietnutie dedičstva a pod.). Veriteľ sa uplatnením
odporovateľnosti právneho úkonu domáha toho, aby súd vyslovil vo vzťahu k veriteľovi za právne
neúčinné tie úkony, ktorými dlžník zmenšil svoj majetok natoľko, že to môže obmedziť alebo zmariť
uspokojenie jeho pohľadávky (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/148/2007 zo dňa 31.07.2008).

10. Okresný súd vymedzil predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu, povahu tohto inštitútu, aktívnu
a pasívnu legitimáciu ako aj lehotu na podanie žaloby. Zopakoval, že účelom odporovateľnosti je
zabrániť ukráteniu veriteľa pri uspokojovaní jeho vymáhateľnej pohľadávky, pričom napádajú sa právne
úkony ukracujúce uspokojenie pohľadávky veriteľa, a to vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníkaa ak v ich dôsledku vzniknuté zmenšenie má za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie
svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov, aspoň čiastočne by sa uspokojil (R
64/2002). Takýmito úkonmi môžu byť všetky úkony zhoršujúce možnosť veriteľa na uspokojenie svojej

pohľadávky a postačuje, ak takýto úkon zmenšuje majetok dlžníka na úkor veriteľa. Poukázal na okruh
úkonov, ktoré súdna prax zaradila medzi úkony spôsobilé ich odporovaniu zo strany veriteľa. Právo
na odporovateľnosť, t.j. subjektívne odporové právo veriteľ realizuje formou žaloby, ktorou sa domáha
vyslovenia neúčinnosti konkrétne určeného právneho úkonu (rozhodnutie NS SR z 30.04.2007 sp. zn.
4Cdo 44/2007 pod R 5/2008). Veriteľ v takých prípadoch nemusí preukazovať naliehavý právny záujem,

pretože odporovacia žaloba nie je žalobou určovacou. Taktiež odporovateľnosť nie je možné riešiť ako
otázku predbežnú. Súd svojím rozhodnutím konštitutívne vyhlási právny úkon za neúčinný, pričom sa
jedná o neúčinnosť relatívnu, t.j. patriacu iba veriteľovi, ktorý sa úspešne domohol odporovateľnosti
právneho úkonu. V prípade úspechu sa veriteľovi zakladá priamy nárok domáhať sa uspokojenia svojej
pohľadávky voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech a výlučne z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Pokiaľ nie je možné uspokojiť vymáhateľnú pohľadávku

veriteľa z toho, čo odporovateľným úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, má veriteľ právo na náhradu
voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, pričom ide o peňažnú náhradu, ktorá
nepodlieha právnemu režimu náhrady škody a je obmedzená výškou získaného prospechu.

11. Na základe súdom prvej inštancie vymedzených predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd konštatoval, že mal preukázanú aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu, ktorý je veriteľom pohľadávky dlžníka z titulu zmluvy o dielo za stavebné práce
podľa faktúry č. 1029150 zo dňa 14.11.2019, neskôr dlžníkom uznanej. Mal teda preukázanú existenciu
záväzkového vzťahu medzi žalobcom a dlžníkom a mal preukázanú aj existenciu vymáhateľnej
pohľadávky,ktorábolajudikovaná,vymáhanávexekúcii,atedajupovažovalzavymáhateľnúsodkazom

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 44/2001. V konaní mal preukázanú aj pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaného, keď z odporovaného právneho úkonu vyplýva, že kupujúcim bol žalovaný, ktorý touto
zmluvou nadobudol majetok od dlžníka. Konštatoval podanie žaloby v trojročnej hmotnoprávnej lehote,
ktorá začala plynúť povolením vkladu do katastra nehnuteľností ku dňu 14.02.2020, pričom žaloba bola
podaná dňa 15.04.2021 a odporovateľný právny úkon, t.j. kúpnu zmluvu považoval za platný právny

úkon.

12. Okresný súd vo vzťahu ku konkrétne zistenému skutkovému stavu v prejednávanej veci konštatoval,
že predpokladom na určenie neúčinnosti právneho úkonu na základe odporovacej žaloby je vykonanie
takého úkonu, ktorým došlo k zmenšeniu hodnoty majetku, ktoré musí spôsobiť ukrátenie uspokojenia

pohľadávok veriteľov. Konštatoval, že z predloženej kúpnej zmluvy vyplýva, že sa jedná o právny úkon,
za ktorý bolo inkasované protiplnenie v podobe kúpnej ceny vo výške 20.780,- Eur s DPH. Stavba bola v
zlom technickom stave nepripojená na siete. Podľa okresného súdu žalovaný uniesol dôkazné bremeno
tvrdenia o primeranosti kúpnej ceny za nehnuteľnosti vo vzťahu k ich kvalite a akceptoval tvrdenia
žalovaného o dostatočnom určení kúpnej ceny s prihliadnutím na odborné vedomosti žalovaného na

trhu nehnuteľností, keďže tento vykonával činnosť ekonóma v rámci developerských činností. Podľa
okresného súdu žalobca na stanovenie a spôsob výpočtu kúpnej ceny nezareagoval, preto popretie
žalobcovho argumentu o neprimeranosti kúpnej ceny považoval okresný súd za účinné a kúpnu cenu
považoval za primeranú. Dospel preto k záveru, že dlžník so žalovaným dohodol za predaj nehnuteľnosti
primerané protiplnenie a keďže v zmysle odbornej judikatúry za ukracujúci úkon sa nepovažuje úkon,

pokiaľ bolo inkasované primerané protiplnenie, potom nestačí, aby došlo k uzavretiu právneho úkonu
(kúpnej zmluvy), predmetom ktorej bola dohoda o kúpnej cene stanovenej v primeranej výške. Podľa
okresného súdu je potrebné, aby aj reálne došlo k inkasovaniu primeraného protiplnenia. Dospel preto
k záveru o preukázaní, že kúpna cena bola dohodnutá v primeranej výške a zaoberal sa posúdením,
či došlo aj k jej reálnemu zaplateniu.

13. Pri posudzovaní tejto otázky vychádzal z nespornej skutočnosti, že pohľadávka dlžníka voči
žalovanému z titulu nároku na zaplatenie kúpnej ceny vznikla na základe kúpnej zmluvy zo dňa
30.12.2019, avšak na druhej strane žalovaného pohľadávka voči dlžníkovi z titulu nároku na vrátenie
pôžičky vznikla na základe ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 26.10.2018 a nadobudla splatnosť

01.01.2019. Podľa okresného súdu nesporné bolo aj to, že pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi vznikla z
titulu nároku na zaplatenie ceny diela a bola splatná dňa 16.12.2019, teda žalobcova pohľadávka vznikla
a bola splatná neskôr ako pohľadávka žalovaného. Z uvedeného potom dospel k záveru, že dlžník
mal v čase uzavretia kúpnej zmluvy (žalobcom označeného ukracujúceho úkonu) viacero splatnýchpeňažných záväzkov voči rôznym veriteľom. Nemal však preukázané, že v čase uzavretia kúpnej
zmluvy ku dňu 30.12.2019 bol dlžník platobne neschopný. Táto skutočnosť nevyplýva ani z následne
vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol vyhlásený až 26.05.2022 a ani z upovedomenia

súdneho exekútora o prerušení vedenia exekúcie z dôvodu poskytnutia dočasnej ochrany zo dňa
26.05.2020. V konaní nemal okresný súd preukázané ani začatie exekúcie, čo by mohlo mať vplyv
na nakladanie s majetkom dlžníka v rámci inhibitória. Okresný súd preto dospel k záveru, že dlžník
nemuselpostupovaťpodľazásadypomernéhouspokojeniaveriteľov,kedybymohlodôjsťkzvýhodneniu
veriteľa, t.j. žalovaného na úkor ostatných veriteľov. Ak sa rozhodol uspokojiť skôr splatný záväzok z

poskytnutej pôžičky, postupoval podľa zákona. Trestný rozkaz predložený žalobcom nevyhodnotil ako
dôkaz preukazujúci spáchanie trestného činu, pretože bol voči nemu podaný opravný prostriedok.

14. Spôsob akým dlžník uspokojil skôr splatný záväzok nie je podľa okresného súdu relevantný,
pokiaľ takýmto spôsobom nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníka. Pokiaľ sa žalovaný a dlžník dohodli
vysporiadať vzájomné záväzky dohodou o započítaní pohľadávok, došlo k ich zániku. Aj keď k reálnej

úhrade kúpnej ceny nedošlo, nie je túto skutočnosť možné stotožniť so záverom o zmenšení majetku
dlžníka, ak kúpna cena za prevod nehnuteľnosti bola stanovená v primeranej výške, pričom kúpnu
zmluvu a zmluvu o pôžičke je potrebné posudzovať oddelene a zápočtom došlo k vyrovnaniu aktív
(kúpnej ceny) oproti dlhu z nezaplatenej pôžičky.

15. Okresný súd zdôraznil, že predpokladom každej odporovateľnosti, či už podľa Občianskeho
zákonníka alebo podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZoKR“) je zníženie uspokojenia
pohľadávokveriteľov,ktoréhopredpokladomjetakézmenšeniehodnotymajetkudlžníka,žepoúčinnosti
odporovaného právneho úkonu sa zníži uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza vtedy, ak
dlžník nemal pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie

pohľadávok veriteľov a po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov
ešte viac zníži. Na druhej strane však platí, že ak dôjde k odporovaným právnym úkonom k zníženiu
hodnoty majetku dlžníka, ale zostávajúci majetok stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí majú
pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť podporovacia žaloba úspešná (rozhodnutie
KS BB sp. zn. 25CoKR/2/2014 zo dňa 01.07.2014). Podľa okresného súdu z vykonaného dokazovania

nevyplynulo, že by v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy majetok dlžníka nepostačoval na úhradu dlhov
veriteľa. V konaní preto nemal preukázanú objektívnu stránku odporovateľnosti - reálny úbytok v
majetkovej sfére dlžníka a nebolo preukázané, že by zápočtom, ktorým došlo k zániku záväzku na
vrátenie pôžičky, došlo k zvýhodneniu veriteľa v dôsledku dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok.
Dospel preto k záveru, že pri napadnutej kúpnej zmluve sa nejednalo o úkon, ktorý by ukrátil veriteľa v

možnosti domáhať sa uspokojenia z majetkovej sféry dlžníka.

16. Vo vzťahu k preukazovaniu subjektívnej stránky odporovateľnosti týkajúcej sa úmyslu dlžníka ukrátiť
veriteľa poukazoval na vykonané dokazovanie, keď z výsluchu konateľa žalovaného mal preukázané, že
dlžníkom bola firma otca konateľa žalovaného, o čom tento mal vedomosť, zároveň však tvrdil, že nemal

vedomosť o majetkových pomeroch dlžníka a jediným úmyslom žalovaného bolo vysporiadať si vlastnú
pohľadávku z titulu zmluvy o pôžičke v podobe nadobudnutia uvedených nehnuteľností a realizácii biznis
plánu. Tvrdil, že o existencii pohľadávky žalobcu sa dozvedel až zo žaloby. Okresný súd dospel k záveru,
že v konaní ostalo v rovine nepreukázaných skutočností tvrdenie, že by otec žalovaného informoval o
stave dlžníka, pričom žalovaný vo výpovedi uviedol, že o stave tejto firmy nevedel. Podľa okresného

súdu preto žalovaný nemohol ukracujúci úmysel dlžníka poznať ani pri náležitej starostlivosti a dospel k
záveru o vyvrátení zákonnej domnienky odporovateľnosti. Na základe uvedeného preto žalobu zamietol
a o trovách konania podľa úspechu v spore rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania priznal
žalovanému ako strane úspešnej podľa § 255 ods. 1 CSP.

17. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalobca z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a absenciu
náležitého odôvodnenia, keď z neho nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu
pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi v otázke nenaplnenia zákonných podmienok inštitútu
odporovateľnosti, osobitne v otázke vedomosti blízkych osôb o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa a v

otázke ekvivalentného právneho úkonu v individuálnych skutkových okolnostiach prípadu. Za relevantnú
vadu nepreskúmateľnosti žalobca považoval logicky protichodné rozporné a bližšie nezdôvodnené
závery vylučujúce vecne správnu aplikáciu a interpretáciu ustanovení o odporovateľnosti právnych
úkonov. Ak súd prijme z vykonaných skutkových zistení závery, ktoré z nich nevyplynuli a ktoré skutkovézistenia tvoria zásadný skutkový rámec pre právne posúdenie veci, potom sa jedná o naplnenie
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, keď okresný súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na základe nich aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu

veci v otázke presvedčivej a preskúmateľnej odpovede vo vzťahu k odmietnutiu odporovateľnosti
právneho úkonu.

18. Žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu, že okresný súd svoje rozhodnutie založil na nesprávnych
skutkových zisteniach a na vecne nesprávnom právnom názore. Závery okresného súdu v bode 23.

až 27. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vysvetľujúce skutkové a právne posúdenie veci žalobca
nepovažoval za postačujúce pre potreby vecne správneho, t.j. preskúmateľného a presvedčivého
rozhodnutia v právnej otázke odporovateľnosti právnych úkonov. Nebolo preto naplnené právo na
spravodlivý proces, keď povinnosťou súdu je riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, v opačnom prípade
dochádza k zásahu do práv strany sporu na spravodlivý proces a k znemožneniu uplatňovať procesné
práva a povinnosti v takej miere, že je tým porušená zásada spravodlivého procesu. Podľa žalobcu

chýbavnapadnutomrozhodnutízrozumiteľnéalogickézdôvodnenieposúdeniavšeobecnýchvýchodísk
odporovateľnosti právnych úkonov uvedených v bode 19. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia s
konkrétnymi skutkovými zisteniami v rámci individuálne prejednávanej veci na základe prostriedkov
procesného útoku a obrany. Odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresný súd poprel ratio legis
odporovateľnosti právnych úkonov, hoci správne poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.

zn. R 64/2022, R 67/2017 a R 5/2008. Podľa žalobcu okresný súd skutkovú podstatu odporovateľnosti
právnych úkonov aplikoval mechanicky, nezohľadňujúc vecnú a časovú postupnosť koordinovaného
konania dlžníka a žalovaného. Nikto nemôže mať prospech zo svojho vlastného protiprávneho konania
a poukázal aj na zásadu opakovane prezentovanú Ústavným súdom SR o zákaze zneužitia práva s
odkazom na rozhodnutie sp. zn. IV. ÚS 195/2012, II. ÚS 58/2006, ako aj na článok 5 CSP.

19. V odvolaní žalobca poukázal na zákonnú vyvrátiteľnú domnienku vo vzťahu k blízkym
osobám pri odporovateľnosti právnych úkonov a teda, že úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa sa
predpokladá. Ak chcú tieto osoby zabrániť odporovacej žalobe musia preukázať, že úmysel dlžníka
v čase uskutočňovania ukracovacieho právneho úkonu nemohli poznať ani pri vynaložení náležitej

starostlivosti. Žalovaný však nepreukázal, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v čase právneho úkonu
nemohol ani pri náležitej starostlivosti poznať. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, kvalifikovane
a hodnoverne nevyvrátil zákonnú domnienku ukracujúceho úmyslu. Obmedzil sa len na vysvetlenie
kalkulovanej tržnej hodnoty nehnuteľnosti za použitia vzorca net operating income (čistý prevádzkový
príjem - NOI) význam ktorého zároveň obsahom svojej výpovede aj spochybnil, čím sa vo výsledku

nenaplnil podnikateľský zámer žalovaného práve na podklade účelovo a subjektívne (nepreskúmateľne)
aplikovaného vzorca NOI, vrátane spochybnenia návratnosti kúpnej ceny. Žalovaný vo svojej výpovedi
na pojednávaní dňa 17.03.2025 prezentoval výhradne uspokojenie svojej vlastnej pohľadávky, čo
nemôže viesť k záveru o vynaložení náležitej starostlivosti. Žalovaný sa ním prezentovaný podnikateľský
zámer ani len nepokúsil naplniť, čo nasvedčuje skôr záveru, na rozdiel od posúdenia okresným

súdom, že išlo o účelové uspokojenie vlastnej pohľadávky. Je nelogické, aby žalovaným zamýšľaný
podnikateľský projekt žalovaného na podklade NOI analýzy bol najprv efektívny a zmysluplný a vzápätí
stroskotal na zistení, že nie je možné pripojenie skladu na siete, elektrinu a vodu. Okresný súd
prehliadol, že skutočným cieľom konania žalovaného s dlžníkom bolo koordinované uspokojenie vlastnej
pohľadávky žalovaného na úkor uspokojenia v tom čase splatnej pohľadávky žalobcu. Jedná sa o

ukážkový prípad odporovateľnosti a zbavovania sa majetku zo strany právneho predchodcu žalovaného
svojmu rodinnému príslušníkovi, čo zákon predpokladá a žalovaný nepreukázal, že nemal vedomosť o
úmysle ukrátiť pohľadávku žalobcu. Žalovaný len vo všeobecnej rovine argumentoval ekvivalentnosťou
právneho úkonu, pričom mu nič nebránilo bližšie zdôvodniť a vysvetliť náležitú starostlivosť pri tvrdení
o absencii vedomosti o úmysle dlžníka ukrátiť pohľadávku žalobcu.

20. Podľa žalobcu okresný súd nesprávne a formalisticky žalobcovi vyčítal, že nezareagoval na výpoveď
štatutárneho zástupcu žalobcu ohľadne neprimeranosti kúpnej ceny, ktorú súd považoval za primeranú.
Súd nekriticky a jednostranne nad rámec objektívneho vnímania hľadiska náležitej starostlivosti posúdil
konanie štatutárneho zástupcu žalovaného tak, ako by parametre opatrnosti a starostlivosti postačujúco

naplnilo. V otázke primeraného protiplnenia súd nekriticky taktiež uveril účelovej obrane a účelovej
konštrukcii založenej na vzorci NOI bez toho, aby ju podrobil hlbšej analýze, vysvetlil v odôvodnení
a logicky začlenil do úplného hodnotenia dôkazov. Z obrany žalovaného okresný súd prijal nesprávny
skutkový záver o ekvivalentnosti právneho úkonu započítania nerozlišujúc presah tejto parciálnej otázkyna vyvrátenie zákonnej domnienky a na výsledné ratio legis odporovateľnosti. Nepreskúmateľnosť a
nezrozumiteľnosť skutkového a právneho posúdenia odporovateľnosti nie je možné zhojiť procesným
pochybením nesprávnou aplikáciou § 151 CSP a nesprávnou aplikáciou sudcovskej koncentrácie

konania, ako to formalisticky vyplynulo z napadnutého rozhodnutia. Žalobca v záverečnej reči rozporoval
úspešné vyvrátenie zákonnej domnienky zohľadňujúc nepresvedčivé a účelovo vytvorené rozporné a
protichodné vysvetlenia žalovaného ohľadne fiktívnej ekvivalentnosti, ktorým nebolo možné uveriť a
akceptovať ich v kolízii s právnou podstatou uplatnenia odporovateľnosti.

21. Žalobca namietal ťažkú uveriteľnosť tvrdenia žalovaného, že so svojím otcom nekomunikoval a
sám sa rozhodol ku kúpe pristúpiť. Toto vylučuje povaha vyplatenia kúpnej ceny formou zápočtu a
potreba vykonania skupiny konsenzuálne na seba nadväzujúcich právnych úkonov. Konanie dlžníka
preto nie je možné oddeliť, abstrahovať od konania príbuzensky spriahnutého žalovaného, keď žalovaný
ani nepreukázal, že by vyvinul konkrétnu činnosť, z výsledku ktorej by mohol ukracujúci úmysel
otca rozpoznať alebo sa o ňom dozvedieť. Žalovaný ani len netvrdil, že by takúto činnosť v čase

odporovaného právneho úkonu vykonal. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok
dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie
pohľadávky. U ekvivalentných právnych úkonoch je potrebné skúmať aj reálnosť ekvivalencie, t.j.
vymožiteľnosti protiplnenia. Základnou podmienkou odporovateľnosti je preukázané ukrátenie veriteľa,
ktoré je viazané na zmenšenie majetku dlžníka, z ktorého by sa mala uspokojiť veriteľova pohľadávka.

Podstatné preto je, že majetok dlžníka v rozhodnej dobe bol odporovateľným úkonom zmenšený,
prípadne bude zmenšený. Okresný súd len stroho konštatuje, že dlžník si dohodol za predaj
nehnuteľnosti primerané protiplnenie, pričom nerešpektoval materiálne jadro odporovateľnosti. Pre
záver súdu, či sú splnené podmienky odporovateľnosti je preto rozhodujúce, aký by bol stav majetku
úpadcu, keby napadnutý právny úkon neuskutočnil. Z tohto dôvodu preto nemôže dohoda o započítaní

pohľadávok obstáť ako postačujúco ekvivalentný právny úkon s odkazom na rozhodnutie R 75/2021.
Aj keď započítanie predstavuje ekvivalentný úkon neznamená to, že by mal na tento úkon súd nazerať
iba ako na úkon, v dôsledku ktorého došlo k zmene štruktúry aktív a pasív, ale aj ako na úkon,
v dôsledku ktorého došlo k zhoršeniu vymáhateľnosti pohľadávky. Na základe vzájomného zápočtu
pohľadávok dlžníka a príbuzensky spriazneného uprednostneného veriteľa nedošlo a nemohlo dôjsť

v objektívnom náhľade k transformácii majetku, došlo iba k zníženiu majetku za súčasného zníženia
záväzku jediného veriteľa. O primerané protiplnenie sa nemôže jednať už len z dôvodu, že vo výsledku
nebolo v prospech pohľadávky žalobcu ani len čiastočne plnené. Z pohľadu žalobcu preto kúpna zmluva
predstavuje ukracujúci právny úkon, ktorým sa zmarilo vymáhanie jeho pohľadávky. Pre úspech žaloby
preto postačuje, že daný právny úkon zmenšuje majetok dlžníka na úkor veriteľa. Navrhol, preto aby

odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

22. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 20.05.2025. Napadnuté rozhodnutie
považoval za vecne správne a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil. Tvrdil, že žalobca v odvolaní

nešpecifikoval, akým spôsobom mu súd prvej inštancie zmaril realizáciu jeho procesných práv
a povinností. V úvode pojednávania zo dňa 17.03.2025 okresný súd konštatoval, ktoré skutkové
tvrdenia považuje za nesporné, ktoré sporné, ktoré dôkazy akceptuje. Žalobca mal možnosť aktívne sa
zúčastniť pojednávania a realizovať svoje procesné práva. Žalobca nenavrhol žiadne ďalšie dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, ktoré by vyvrátili dôkazy predložené žalovaným o existencii pohľadávky

žalovaného voči žalobcovi, o ekvivalentnosti protiplnenia, o nevedomosti žalovaného o úmysle dlžníka
o ukrátení pohľadávky veriteľa. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že strany sa o posúdení zisteného
skutkového stavu a právnom posúdení dozvedeli až z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia považoval
žalovaný za absurdné s poukazom na vykonané dokazovanie.

23. Okresný súd napadnuté rozhodnutie riadne odôvodnil, ku každému záveru, ktorý uviedol, poukázal
na dôkazy z ktorých vychádzal a ako tieto vyhodnotil. Pokiaľ súd nevyhodnotí dôkazy predložené
podľa predstáv žalobcu, neznamená to porušenie práva na spravodlivý proces. Žalobca neuviedol
žiaden argument, ktorým by spochybnil závery okresného súdu. Nespochybnil predložené dôkazy
preukazujúce, že aj žalovaný bol veriteľom dlžníka s pohľadávkou splatnou skôr ako pohľadávka

žalobcu a išlo o nesporné skutkové tvrdenia. Práve táto skutočnosť odôvodňuje postup žalovaného a
jeho úmysel. Žalovaný opakovane tvrdil, že konal s úmyslom uspokojiť svoju pohľadávku, ktorá bola
splatná skôr ako pohľadávka žalobcu. Túto skutočnosť zohľadnil aj okresný súd pri vydaní napadnutého
rozhodnutia, keď dospel k záveru, že dlžník postupoval v súlade so zákonom, keď sa rozhodol uspokojiťskôr splatný záväzok. Konanie dlžníka bolo v súlade so zákonom a malo aj svoju hospodársku
opodstatnenosť a nie je možné hovoriť o jednostrannom zvýhodnení žalovaného.

24. Podstatné v prejednávanej veci bolo to, či došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, čo v konaní
preukázané nebolo a nebol naplnený ďalší zákonný predpoklad - objektívna stránka odporovateľnosti.
Okresný súd správne konštatoval, že započítaním pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny s pohľadávkou
žalovaného na vrátenie pôžičky došlo k vyrovnaniu aktív. Žalobca v odvolaní namietal výšku kúpnej
ceny, ktorú okresný súd považoval za primerané protiplnenie, pričom žalovaný racionálne odôvodnil

stanovenie výšky kúpnej ceny zodpovedajúcej bežnej obchodnej praxi. Predmetné nehnuteľnosti
následne žalovaný previedol práve osobe, ktorá bola prekážkou v realizácii jeho podnikateľského
zámeru. Okresný súd správne uviedol, že žalobca na argument o spôsobe stanovenia kúpnej ceny
nijako nezareagoval a ani nespochybnil, čím žalovaný vyvrátil argument žalobcu o neprimeranosti
kúpnej ceny a poprel naplnenie jedného zo základných predpokladov odporovateľnosti. Až v odvolaní
žalobca napadol tento argument žalovaného o spôsobe stanovenia kúpnej ceny a uviedol, že súd mal

podrobiť tento argument hlbšej analýze. Takýto argument žalobcu je nedôvodný a v rozpore so zásadami
sporového súdneho konania.

25. Na základe prevodu nehnuteľnosti a započítania pohľadávok pri existencii a nespornosti pohľadávky
žalovaného v sume 20.000,- Eur preto nemožno hovoriť o úbytku majetku dlžníka. Nie je možné

podľa tvrdenia žalobcu hovoriť len o znížení majetku za súčasného zníženia záväzku, pretože išlo
o záväzok dlžníka, a teda došlo týmto úkonom k zníženiu záväzku dlžníka. Je potrebné odlíšiť dve
samostatné hospodárske operácie, aby bolo možné správne posúdiť úkony žalovaného. Prevodom
nehnuteľnosti nedošlo k úbytku na majetku dlžníka, pretože mal výnos vo forme kúpnej ceny, ktorá bola
vyhodnotená ako primeraná. Táto pohľadávka zanikla na základe zápočtu, pričom záväzkový vzťah

dlžníka a žalovaného vznikol ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy a ich konanie malo hospodársku
opodstatnenosť. Žalovaný preukázal aj to, že ani pri náležitej starostlivosti nemal ako zistiť ukracujúci
úmysel dlžníka.

26. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 16.06.2025, v ktorom zopakoval svoje

tvrdenia z odvolania s tým, že žalovaný vo vyjadrení neuviedol žiadne argumenty, ktoré by vyvracali
tvrdenia žalobcu v odvolaní.

27. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 CSP v senáte
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok
bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle
§ 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

28. Predmetom konania bolo určenie neúčinnosti právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy uzavretej

dňa 30.12.2019 medzi žalovaným ako nadobúdateľom a dlžníkom ako predávajúcim týkajúcej sa
predmetných nehnuteľností. Podľa tvrdenia žalobcu sa jedná o odporovateľný právny úkon ukracujúci
uspokojenie pohľadávky žalobcu, keďže pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi v čase uzavretia kúpnej
zmluvy už existovala, bola vymáhateľná a uvedeným prevodom nehnuteľnosti došlo k zmenšeniu
majetku dlžníka a k sťaženiu, resp. znemožneniu uspokojenia pohľadávky žalobcu z nehnuteľností

prevedených v prospech žalovaného.

29. Žalovaný namietal nedôvodnosť podanej žaloby tvrdiac, že neboli splnené predpoklady na
odporovateľnosť právneho úkonu, a to ukracujúci úmysel, zmenšenie majetku, cena za prevod bola
primeraná a ekvivalentná, pričom vzájomný zápočet vychádzal z existujúcich zmluvných vzťahov medzi

dlžníkom a žalovaným, resp. synom konateľa dlžníka na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 26.10.2018.

30. Okresný súd dospel k záveru, že neboli preukázané predpoklady odporovateľnosti právneho
úkonu, keďže bola v konaní preukázaná primeranosť kúpnej ceny pri prevode nehnuteľností a bol
preukázaný aj spôsob jej vyporiadania vo forme zápočtu s existujúcou skôr splatnou pohľadávkou

žalovaného voči dlžníkovi. Podľa okresného súdu v konaní nebola preukázaná objektívna stránka
odporovateľnosti napadnutého úkonu, a to zmenšenie majetku dlžníka v dôsledku napadnutého úkonu,
pričom nemal preukázané, že by zápočtom, ktorým došlo k zániku záväzku dlžníka voči žalovanému,
došlo k zvýhodneniu žalovaného na úkor ostatných veriteľov. Okresný súd v konaní nemal preukázanúani vedomosť žalovaného o ukracujúcom úmysle dlžníka, napriek spriaznenosti medzi štatutárnymi
zástupcami dlžníka a žalovaného, keďže sa jedná o otca a syna.

31. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) veriteľ sa môže
domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho
vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok
proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

32. Podľa § 42b ods. 1 OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

33. Podľa § 42b ods. 2 OZ právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

34. Podľa § 42b ods. 4 OZ právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný

a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu
prospech.

35. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd preskúmal v rozsahu a z dôvodov

uvedených žalobcom vo včas podanom odvolaní.

36. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu voči napadnutému rozsudku vychádzal zo
skutkového stavu zisteného v dostatočnom rozsahu súdom prvej inštancie a preto nepovažoval za
potrebné vykonané dokazovanie doplniť alebo ho zopakovať.

37. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď
vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. V konaní súdu prvej inštancie
nezistil odvolací súd vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej

inštancie sa dostatočne vysporiadal s prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany strán sporu
a odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa zákonom stanovené podmienky na odôvodnenie rozsudku
ako rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalobcovi
možnosť konať pred súdom a nemá preukázané porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces.
Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v zmysle § 387 ods. 2 CSP naň

odkazuje. Vzhľadom na dôvody odvolania dodáva odvolací súd k veci nasledovné.

38. Predmetom konania je žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu z dôvodu odporovateľnosti
kúpnej zmluvy uzavretej dňa 30.12.2019 medzi žalovaným a dlžníkom, ktorým úkonom podľa žalobcu
malo dôjsť k ukráteniu uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky.

39. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne a vyčerpávajúcim spôsobom poukázal na
všeobecné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu za splnenia ktorých je možné takejto žalobe
vyhovieť, ako to uviedol v bode 19. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia s odkazom na rozhodovaciu
činnosť Najvyššieho súdu SR (R 64/2002, R 5/2008, sp. zn. 3MCdo 15/2010, R 34/2020).

40. Po konštatovaní, že mal v konaní preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, pasívnu
vecnú legitimáciu žalovaného a včasnosť podania žaloby, dospel okresný súd k záveru o
nesplnení predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu. Na prvom mieste konštatoval preukázanie
primeraného protiplnenia, t.j. primeranej výšky kúpnej ceny pri prevode nehnuteľností dohodnutej

v napadnutej kúpnej zmluve zo dňa 30.12.2019. Ďalej skúmal aj reálnosť inkasovania takto dohodnutej
primeranej odplaty. Konštatoval, že vzhľadom na existenciu skôr splatného záväzku dlžníka voči
žalovanému, nemusel dlžník postupovať podľa zásady pomerného uspokojovania pohľadávok, keďže
nemal preukázaný úpadok dlžníka v čase vykonania právneho úkonu. Ďalej konštatoval, že aj keď
k reálnej úhrade kúpnej ceny nedošlo, nemal preukázané zmenšenie majetku, pokiaľ kúpna cena

za prevod nehnuteľnosti bola stanovená v primeranej výške, pričom kúpnu zmluvu a zmluvu o
pôžičke je potrebné posudzovať oddelene a zápočtom došlo k vyrovnaniu aktív (kúpnej ceny) oproti
dlhu z nezaplatenej pôžičky. Okresný súd konštatoval, že nemal preukázanú objektívnu stránkuodporovateľnosti právneho úkonu, a to reálny úbytok v majetkovej sfére dlžníka. S týmito skutkovými a
právnymi závermi okresného súdu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

41. Okresný súd správne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vymedzil zákonné predpoklady
odporovateľnosti právneho úkonu, a to jeho subjektívnu ako aj objektívnu stránku. Predpokladom
naplnenia objektívnej stránky odporovateľnosti právneho úkonu je taký charakter právneho úkonu,
ktorým dochádza k ukráteniu veriteľa, t.j. ktorým sa znemožňuje alebo sťažuje uspokojenie pohľadávky
veriteľa z majetkovej sféry dlžníka, teda objektívna stránka odporovateľnosti právneho úkonu spočíva

v reálnom úbytku v majetkovej sfére dlžníka, v dôsledku ktorého je znemožnené alebo sťažené
uspokojenie pohľadávky veriteľa. Predpokladom úspešnosti žaloby je kumulatívne preukázanie jednak
objektívnej stránky odporovateľnosti právneho úkonu ako aj subjektívnej stránky, pričom subjektívna
stránka môže byť zákonom vo vymedzených prípadoch priamo predpokladaná ako zákonná domnienka
a v takom prípade je na žalovanej strane, t.j. osobe, ktorá získala prospech z odporovaného právneho
úkonu, aby vyvrátila zákonnú domnienku vedomosti o ukracujúcom úmysle (viď napr. Števček, Dulák,

Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol. : Občiansky zákonník I, druhé vydanie, Veľké komentáre,
C. H. Beck, 2019, str. 349).

42.Okresnýsúdvbode23.odôvodnenianapadnutéhorozhodnutiapoukázalnato,ževzmysleodbornej
literatúry platí záver, že za ukracujúci právny úkon sa nepovažuje taký úkon, pokiaľ bolo inkasované

primerané protiplnenie. Predpokladom tohto záveru je teda jednak dohoda o primeranom protiplnení a
zároveň aj to, že takto dohodnuté primerané protiplnenie bolo aj inkasované. Odvolací súd sa s týmto
záverom stotožnil, vrátane jeho aplikácie na individuálne prejednávanú vec.

43. Pri závere o primeranosti protiplnenia okresný súd vychádzal z vykonaného dokazovania, keď

žalovaný na pojednávaní odôvodňoval dojednanie výšky kúpnej ceny v sume 20.780,- Eur konkrétnym
spôsobom jej určenia (net operating income - čistý prevádzkový príjem, dalej aj „NOI“), čo malo
zodpovedať stavu nehnuteľností a obvyklej trhovej cene v danom čase. Okresný súd konštatoval, že na
skutkové tvrdenia žalovaného o takomto spôsobe určenia primeranej kúpnej ceny žalobca nezareagoval
a preto považoval popretie žalobcovej argumentácie o neprimeranosti kúpnej ceny za účinné a kúpnu

cenu za primeranú.

44. Podľa odvolacieho súdu sa jedná o správne vyhodnotenie skutkových tvrdení a vyhodnotenia
povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena. V zmysle čl. 8 CSP má každá strana sporu povinnosť
tvrdiť a svoje tvrdenia následne podporiť aj dôkazom, t.j. povinnosť uniesť dôkazné bremeno. V

zmysle § 151 ods. 1 CSP, pokiaľ nie je skutkové tvrdenie protistrany výslovne popreté, považuje
sa za nesporné. Popretie skutkových tvrdení môže mať rôznu formu, a to jednak vyhlásenia, že
konkrétne skutkové tvrdenie nie je pravdivé a predloženie vlastného skutkového tvrdenia, ďalej môže
mať podobu iba predloženia iného skutkového tvrdenia o konkrétnych skutkových okolnostiach alebo
iba vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé. V prípade všeobecného

konštatovania strany sporu, že tvrdenie protistrany nie je pravdivé, a to bez uvedenia vlastných
skutkových tvrdení, sa nejedná o účinné popretie skutkových tvrdení. V prejednávanej veci z tvrdení
žalobcu, ako prostriedku procesného útoku, nevyplýva akákoľvek reakcia žalobcu na žalovaným tvrdený
spôsoburčeniaprimeranejkúpnejceny,ktorúokresnýsúdvyhodnotilakoprimeranúzdôvodunepopretia
tohto tvrdenia žalovaného. Pokiaľ žalobca účinne nepoprel tvrdenia žalovaného o primeranosti kúpnej

ceny na základe konkrétneho žalovaným popísaného spôsobu určenia (NOI), nemal okresný súd dôvod
na pochybnosť, resp. z vlastnej iniciatívy spochybňovať skutkové tvrdenia žalovaného o primeranosti
výšky kúpnej ceny.

45. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu v odvolaní, že okresný súd nekriticky a formálne

vyčítal žalobcovi, že nezareagoval na výpoveď štatutárneho zástupcu žalovaného o primeranosti kúpnej
ceny, a teda ju považoval za primeranú. Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je to súd, ktorý má popierať
tvrdenia strán sporu, a teda uplatňovať namiesto strany sporu prostriedky procesného útoku a obrany,
ale je to strana sporu. Pokiaľ na všeobecné tvrdenia žalobcu v priebehu konania (napr. vo vyjadrení v
spisenač.l.80sažalobcavšeobecnevyjadruje,žezkúpnejzmluvynevyplývaprimeranosťkúpnejceny),

žalovaný reagoval tak, že popísal konkrétny spôsob určenia primeranosti kúpnej ceny, ktorý žalobca
nepoprel,súdprvejinštancienemaldôvodsámzvlastnejiniciatívypopieraťaspochybňovaťtototvrdenie
žalovaného, ktoré nebolo účinne žalobcom popreté. Vzhľadom na nepopreté tvrdenie žalovaného o
spôsobe určenia primeranej kúpnej ceny, sa potom jednalo o nesporné tvrdenie, z ktorého okresný súdsprávne vychádzal a zobral ho za základ skutkového stavu v tejto otázke podľa § 186 ods. 2 CSP,
keďže „zhodné tvrdenia“ je možné obsahovo stotožniť s nespornými (účinne nepopretými) tvrdeniami
(Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: Civilný sporový poriadok, Veľké

komentáre, C.H.BECK, 2016, str. 713).

46. Okresný súd nemal dôvod podrobiť hlbšej analýze žalobcom odôvodnený postup určenia
primeranosti kúpnej ceny podľa vzorca NOI, pokiaľ žalobca neuviedol žiadne výhrady, námietky a žiadne
vlastné skutkové tvrdenia o neprimeranosti kúpnej ceny, určenej spôsobom odlišným od žalovaným

prezentovaného a žalobcom nepopretého vzorca NOI.

47. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/61/2008 vyplýva: „O odporovateľný právny úkon ide len v prípade, že ním bol majetok dlžníka
prevedený na tretiu osobu bez zodpovedajúceho protiplnenia; v opačnom prípade o odporovateľne
prevedený majetok nejde“. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR zverejneného v Zbierke rozhodnutí

Najvyššieho súdu Českej republiky pod č. R 5/2007 okrem iného vyplýva: „Dlžníkove právne úkony
ukracujú pohľadávku veriteľa hlavne vtedy, pokiaľ vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku
nich nastalé zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie
svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom - nebyť týchto úkonov – by sa z majetku dlžníka uspokojil.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že pohľadávka je vymáhateľná a že dlžníkove právne

úkony objektívne skracujú jej uspokojenie, nesie veriteľ.“ Z ďalšieho rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR
pod č. R 30/2009 okrem iného vyplýva: „O ukracujúci právny úkon v zmysle § 42a OZ sa nejedná vtedy,
ak obdrží dlžník za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty od nadobúdateľa skutočne
(reálne) ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada“.

48. Pokiaľ odvolací súd poukázal na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, hoci sa nejedná o
najvyššiu súdnu autoritu SR, ako to má na mysli čl. 2 CSP, avšak nie je vylúčené, aby za obdobnej alebo
rovnakej právnej úpravy na území Českej a Slovenskej republiky vo vzťahu ku § 42a OZ nebol použitý
aj záver Najvyššieho súdu Českej republiky, s ktorým sa odvolací súd stotožnil.

49. Odvolací súd konštatuje, že jedným z predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu, t.j. kedy
je možné považovať napadnutý právny úkon za odporovateľný, je neprimeranosť dohodnutého
protiplnenia (NS SR sp. zn. 3Cdo/61/2008). Okresný súd správne na základe vykonaného dokazovania
a vyhodnotenia nepopretých skutkových tvrdení dospel k záveru, že odplata za prevod nehnuteľností
napadnutým úkonom bola primeraná. Žiadne tvrdenia účinne popierajúce toto skutkové tvrdenie

žalovaného žalobca neuplatnil, neuviedol žiadne vlastné konkrétne skutkové tvrdenia o neprimeranosti
tejto kúpnej ceny a okresný súd preto správne konštatoval, že mal preukázanú primeranú výšku kúpnej
ceny v napadnutom právnom úkone.

50. Žalobca namietal aj nesprávne posúdenie započítania pohľadávok dlžníka a žalovaného, keďže

došlo iba k zníženiu majetku dlžníka za súčasného zníženia záväzku jediného veriteľa.

51. Podľa odvolacieho súdu okresný súd postupoval správne, keď okrem vysporiadania sa s otázkou
primeranosti kúpnej ceny posudzoval aj to, či došlo k poskytnutiu protiplnenia, vzhľadom na zápočet
pohľadávky z kúpnej ceny na pohľadávku žalovaného na vrátenie pôžičky.

52. Vzhľadom na individuálne skutkové okolnosti prejednávanej veci, kedy bola preukázaná existencia
pohľadávky žalovaného (pôvodne patriaca synovi konateľa dlžníka) voči dlžníkovi v sume 20.000,- Eur
z dôvodu poskytnutej pôžičky, pokiaľ okresný súd správne dospel k záveru o primeranosti výšky kúpnej
ceny za prevod nehnuteľností v sume 20.780,- Eur, potom zodpovedá zákonom dovolenému spôsobu

vzájomného vyporiadania pohľadávky dlžníka a žalovaného ich vzájomný zápočet, v dôsledku ktorého
zanikla pohľadávka dlžníka na zaplatenie kúpnej ceny. Odvolací súd konštatuje, že z platobného príkazu
predloženého žalovaným v spise na č.l. 54 vyplýva úhrada sumy 20.000,- Eur dňa 26.10.2018 zo strany
syna konateľa dlžníka B. B. ml. v prospech dlžníka s uvedením účelu platby - B. B. pôžička.

53. Okresný súd správne vyhodnotil preukázanie existencie zmluvného vzťahu medzi žalovaným a
dlžníkom pri poskytnutí pôžičky, ktorú pohľadávku žalovaný nadobudol na základe postúpenia od
veriteľa fyzickej osoby – B. B. ml. V kontexte posudzovania poskytnutia protiplnenia z kúpnej zmluvy
okresný súd správne poukázal na časové súvislosti a vznik pohľadávok žalobcu a žalovaného,keď pohľadávka žalovaného nadobudnutá postúpením vznikla a bola splatná skôr ako pohľadávka
žalobcu voči dlžníkovi. Na základe uvedených skutkových okolností, potom okresný súd správne
konštatoval (vychádzajúc z nepopretého tvrdenia o primeranosti kúpnej ceny, zohľadňujúc čas vzniku

a splatnosti pohľadávky žalovaného voči dlžníkovi z titulu pôžičky, ako aj z dôvodu nepreukázania
úpadku v čase vykonania napadnutého právneho úkonu), že dohoda o úhrade kúpnej ceny zápočtom
na základe preukázanej existencie pohľadávky medzi žalovaným a dlžníkom nie je zmenšením majetku
dlžníka, ale zákonom dovoleným spôsobom zániku pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny dohodnutej
v primeranej výške za prevod nehnuteľnosti, pričom zápočtom došlo k vyrovnaniu aktív (kúpnej

ceny) oproti dlhu z nezaplatenej pôžičky. Reálne poskytnutie pôžičky vo výške 20.000,- Eur bolo
preukázané, nebola vyvrátená dohoda o jej splatnosti ku dňu 31.12.2018 a keďže aj výška kúpnej ceny
za prevod nehnuteľností bola okresným súdom správne posúdená ako primeraná, potom dohodu o
zápočte vzájomných pohľadávok medzi dlžníkom a žalovaným nie je možné posúdiť ako zmenšenie
majetku bez primeraného protiplnenia, pretože majetkový stav dlžníka bol vyrovnaný, keď kúpna
cena dohodnutá v primeranej výške bola kompenzovaná znížením záväzkov vo výške poskytnutej

pôžičky. Z povahy započítania vyplýva, že sa síce nejedná o vyplatenie finančných prostriedkov, ale
sa jedná o bezhotovostné vysporiadanie záväzkov, ktorého dôsledkom je zánik záväzkov ako pasív,
kedy v prejednávanej veci príjem dlžníka z titulu primeranej kúpnej ceny pri prevode nehnuteľnosti je
vyrovnaný zánikom záväzku z titulu zmluvy o pôžičke.

54. Vo vzťahu k započítaniu je potrebné konštatovať, že sa jedná o spôsob zániku záväzku inak ako jeho
splnením. Z hľadiska veriteľa je však tento spôsob zániku porovnateľný s plnením, keďže dochádza k
uspokojeniunárokuveriteľa.Zápočettedanahrádzasplneniezáväzku,keďžeideosplateniepohľadávky
vzájomným zúčtovaním. Pokiaľ preto v konaní bolo preukázané reálne poskytnutie pôžičky dlžníkovi
v sume 20.000,- Eur, a pokiaľ bola preukázaná primeraná kúpna cena v napadnutom úkone, potom

započítaním vzájomných pohľadávok medzi žalovaným a dlžníkom došlo k poskytnutiu primeranej, t.j.
rovnocennej, náhrady dlžníkovi za primerane dohodnutú kúpnu cenu, a to vo forme zápočtu, t.j. odpočtu,
resp. zániku jeho záväzku voči žalovanému. Vo vzťahu k takémuto skutkovému stavu preto odvolací
súd formu zápočtu posúdil za primeranú, t.j. rovnocennú náhradu za primerane dohodnutú výšku kúpnej
ceny (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. R 30/2009).

55. Pokiaľ žalobca v odvolaní odkazoval vo vzťahu k započítaniu pohľadávok pri posudzovaní
odporovateľného právneho úkonu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 75/2021, toto rozhodnutie nie je na prejednávanú
vec aplikovateľné.

56.VuvedenejveciprejednávanejpredNajvyššímsúdomSRbolariešenáodlišnáskutkovásituácia,ato
posúdenie započítania pohľadávky medzi žalovaným a úpadcom v štádiu úpadku dlžníka. Za tohto stavu
najvyšší súd konštatoval, že pokiaľ došlo k započítaniu pohľadávok medzi úpadcom a ním spriazneným
veriteľom, jedná sa o konanie v rozpore so zásadou pomerného uspokojenia veriteľov, na základe

ktorého dochádza k zániku pohľadávky len jedného spriazneného veriteľa započítaním protipohľadávky
úpadcu, z hodnoty ktorej by inak prichádzalo do úvahy pomerné uspokojenie nezabezpečených
pohľadávok veriteľov úpadcu.

57. Odvolací súd však poukazuje na to, že v prejednávanej veci okresný súd konštatoval nepreukázanie

úpadku dlžníka k dátumu vykonania napadnutého úkonu, t.j. ku dňu 30.12.2019. Tento skutkový
záver, o nepreukázaní úpadku v čase vykonania napadnutého úkonu, žalobca v odvolaní nenamietal.
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, ktorý sporný a namietaný nebol, preto nie je možné
aplikovať záver vyššie uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu o povahe započítania pohľadávky
dlžníka voči tretiemu subjektu, pokiaľ zápočet bol vykonaný v stave úpadku, pretože len stav úpadku

ukladá dlžníkovi povinnosť pomerného uspokojenia aj ostatných pohľadávok veriteľov a započítanie
pohľadávky len voči jednému z viacerých veriteľov preto zvýhodňuje tohto jedného veriteľa na
úkor ostatných, čím je naplnený znak odporovateľnosti právneho úkonu pre zvýhodnenie niektorého
z veriteľov. O taký prípad v prejednávanej veci nejde, keďže okresný súd správne konštatoval, že
z dôvodu nepreukázania úpadku dlžníka v čase vykonania napadnutého úkonu nebolo povinnosťou

dlžníka pomerne uspokojovať svojich veriteľov, a preto započítaniu pohľadávok medzi dlžníkom
a žalovaným na skôr splatnú pohľadávku žalovaného oproti pohľadávke žalobcu, nič nebránilo, t.j. stav
úpadku na strane dlžníka.58. Okresný súd teda správne konštatoval preukázanie primeranosti výšky kúpnej ceny v napadnutom
právnom úkone, správne konštatoval aj nepreukázanie zápočtu ako zvýhodňujúceho právneho úkonu z
dôvodu nepreukázania úpadku dlžníka v čase vykonania napadnutého úkonu, v dôsledku čoho došlo k

ekvivalentnému plneniu medzi dlžníkom a žalovaným na základe zápočtu. Správne teda dospel k záveru
o nepreukázaní zmenšenia majetku ako objektívnej stránky odporovateľnosti právneho úkonu.

59. Vzhľadom na uvedený záver okresného súdu o nepreukázaní objektívnej stránky odporovateľnosti
právneho úkonu, je potom nadbytočné zaoberať sa tvrdením žalobcu v odvolaní o nevyvrátení zákonnej

fikcie vedomosti žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť napadnutým úkonom uspokojenie pohľadávky
žalobcu.Akobolouvedené,preúspešnosťodporovateľnostiprávnehoúkonujenevyhnutnékumulatívne
splnenie ako objektívnej tak aj subjektívnej stránky odporovateľnosti právneho úkonu. Pokiaľ nebola
preukázaná objektívna stránka odporovateľnosti právneho úkonu, potom je nadbytočné zaoberať sa
tým, či žalovaný v konaní vyvrátil zákonom predpokladanú vedomosť o ukracujúcom úmysle dlžníka z
dôvodu personálneho prepojenia dlžníka a žalovaného v osobách otca a syna ako členov štatutárnych

orgánov týchto subjektov.

60. Pokiaľ žalobca v odvolaní vytýkal napadnutému rozhodnutiu jeho nepreskúmateľnosť a
nedostatočné odôvodnenie, čím malo byť porušené jeho právo na spravodlivý proces, s týmto tvrdením
sa odvolací súd nestotožnil.

61. Okresný súd dostatočne vo veci zistil skutkový stav, v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie
a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom, na základe ktorých
prijal správny právny záver o nepreukázaní predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu. Závery
okresného súdu o primeranosti protiplnenia vyplývajú z vykonaného dokazovania a zo správneho

posúdenia uplatnených prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku strán sporu. Okresný súd
správne posúdil aj časové súvislosti medzi konaním dlžníka a žalovaného vo vzťahu k vzniku a splatnosti
pohľadávok dlžníka voči žalovanému a dlžníka voči žalobcovi a správne poukázal aj na zákonom
dovolený a predpokladaný spôsob zániku primeraného protiplnenia na základe zápočtu existujúcich
pohľadávok a záväzkov. Vyššie uvedené závery okresného súdu vyplývajú z vykonaného dokazovania,

sú logické a okresným súdom dostatočne odôvodnené. Odvolací súd preto dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie spĺňa zákonom vyžadované náležitosti riadneho odôvodnenia rozsudku ako
rozhodnutia vo veci samej podľa § 220 ods. 2 CSP a preto na výhradu žalobcu o porušení práva na
spravodlivý proces z dôvodu nedostatočného a zmätočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
neprihliadol.

62. Pokiaľ okresný súd v prvom výroku napadnutého rozhodnutia žalobu zamietol, rozhodol vecne
správne.

63. Žalobca podal odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. aj proti výroku o

náhrade trov konania. Pretože okresný súd žalobu zamietol, správne o náhrade trov konania rozhodol
tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ako strane úspešnej v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP.

64. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil v celom rozsahu podľa § 387
ods. 1 CSP.

65. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania sa odvolací súd riadil ustanovením § 255 ods.
1 s použitím § 396 ods. 1 CSP. Pretože v odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, odvolací súd mu
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

66. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).