Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoPom/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325203442
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2325203442.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov
JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Galanta, so sídlom Staničná 5, Galanta, dieťa rodičov – matky: C. B., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E., toho času bytom F. XX, E., a otca: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale

bytom D. E. XXX, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti
uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 12PPom/2/2025-11 zo dňa 27.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo dňa 27.10.2025 súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloleté
dieťa dočasne zveril do osobnej starostlivosti otca maloletého dieťaťa, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej o zmene úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (I.
výrok), otcovi maloletého dieťaťa uložil povinnosť, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto
uznesenia podal na súde prvej inštancie návrh na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému

dieťaťu (II. výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (III. výrok).

2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec domáhal dočasného
zverenia maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, odôvodneným ochranou maloletého dieťaťa
pred matkou, ktorá na základe zistení a dôkazov priložených k návrhu figuruje ako možná podozrivá zo
spáchania trestného činu sexuálneho násilia, výroby, rozširovania a prechovávania detskej pornografie,

ohrozovania mravnosti, podpory a propagácie sexuálnych patologických praktík na chránených
osobách.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 2 ods. 1, § 330 ods.
1, § 360 ods. 1, § 367 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
„CMP“) a ustanovení § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

4. Súd prvej inštancie uviedol, že po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia doručeného súdu dňa 24.10.2025 dospel k záveru že sa nejedná o návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 365 CMP, ale ide o návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v zmysle ustanovenia § 367 CMP, o ktorom návrhu rozhodne najneskôr do siedmich dní od

doručenia návrhu.5. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami, a to trestným
oznámením zo dňa 23.10.2025 a DVD s dokumentáciou a fotografiami, obsahom spisu vo veci vedenej
pod sp. zn. 12P/109/2025 a sp. zn. 12P/108/2025 zistil, že maloleté dieťa pochádza manželstva rodičov,

ktoré bolo rozvedené rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 12P/109/2025-42 zo dňa 02.10.2025 a ktorým
bolazároveňschválenárodičovskádohodaozverenímaloletéhodieťaťanačasporozvodedostriedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to v týždňových intervaloch tak, že otec bude zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý nepárny týždeň v kalendárnom roku a matka každý párny
týždeň v kalendárnom roku s tým, že maloleté dieťa si budú odovzdávať a preberať vždy v nedeľu toho

ktorého kalendárneho týždňa o 12:00 hod. pred bydliskom matky. Obaja rodičia boli oprávnení maloleté
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťa
sumou 150,- Eur mesačne, kde výživné je splatné vždy do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k
rukám matky maloletého dieťaťa. Styk rodičov s maloletým dieťaťom počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti rodičov o maloleté dieťa sa neupravil. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 12P/108/2025-32
zo dňa 11.08.2025 zamietol návrh otca maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia,

ktorým sa domáhal dočasného zverenia maloletého dieťaťa do jeho starostlivosti.
Z trestného oznámenia zo dňa 23.10.2025 vyplývalo, že otec maloletého dieťaťa (A.) a matka
maloletej A. (sestra matky maloletého A.) doručili na Obvodné oddelenie Galanta dňa 24.10.2025
trestné oznámenie na neznámeho páchateľa vo veci trestných činov: sexuálneho násilia, výroby,
rozširovania a prechovávania detskej pornografie, ohrozovania mravnosti, podpory a propagácie

sexuálnych patologických praktík na chránených osobách. V trestnom oznámení bolo uvedené, že
navrhovateľ sa po rozvode manželstva snažil preskúmať poukladané veci v ich kedysi spoločnom
domácom počítači. Ešte pred rozvodom sa exmanželka z domu odsťahovala, no mala ešte nejaký čas
kľúče. Nakoľko mala exmanželka asi automaticky uložené heslá, prihlásil sa automaticky k viacerým
e-kontám na webových stránkach C., G., H.. Snažil sa nejako odstrániť prístup s cieľom zabezpečiť,

aby sa mu tieto kontá neotvárali a narazil aj na výpis histórie z exmanželkiných textových správ.
Jedná sa o masívne objemnú komunikáciu s cudzími ľuďmi, ale aj známym človekom, ich bývalým
rodinným priateľom, s ktorými si vymieňala okrem iného zvrhlú, oplzlú a chlípnu pedofilnú komunikáciu
o sexuálnom zneužívaní maloletej deväť ročnej neterky A., o vyhotovovaní fotografií a obdobných
materiálov, ktoré asi nie len jemu posielala zo svojho konta. Okrem toho obdobné materiály a takého

fotky a komunikáciu viedla aj o ich maloletom synovi A.. Celú túto komunikáciu vrátane pornografických
fotografií navrhovateľ takmer okamžite extrahoval a skopíroval z týchto kont, za účelom ich zálohovania
na CD nosič a tlač na dôkazné účely pre toto trestné oznámenie, ktoré spolu so švagrinou podali
spoločne na neznámeho, resp. neznámych páchateľov z dôvodu, že nevedia s istotou určiť ani presný
okruh páchateľov alebo osôb, ktoré sa na tomto celom podieľali, ale ani s istotou preveriť a potvrdiť,

či toto naozaj skutočne na 100% spáchala exmanželka navrhovateľa, i keď tomu všetko nasvedčuje.
Ako zákonní zástupcovia oboch dotknutých detí spoločne vyhlásili, že nemali nikdy podozrenie, že
by mohlo dochádzať k zneužívaniu ani jedného z detí, preto ostali šokovaní po tom, čo si spoločne
prezreli a skúmali komunikáciu z uvedených kont, do ktorých súčasne dali prístupové oprávnenia,
heslá. Sú presvedčení, že osoba ktorá tieto záznamy vyhotovovala sa dopustila v kontexte správ a

ich vzájomnej súvislosti spáchania minimálne tých trestných činov, ktoré uviedli v záhlaví. Maloletú A.
od tohto zistenia exmanželka nevidela a maloletého syna má navrhovateľ prideleného v rámci súdom
určenej striedavej starostlivosti. Svoje zistenia dňa 20.10.2025 konfrontovali s exmanželkinou matkou
a ďalšou sestrou, s ktorou mala mávať pravidelný sexuálny pomer. Je možné, že sa exmanželka o ich
zisteniach od matky a ďalšej sestry, ktoré spolu žijú v jednej domácnosti dozvedela. Aj z tohto dôvodu

navrhovateľ obozretne spomínané kontá zabezpečil zmenou hesla tak, aby do týchto kont nemohla
nijako zasahovať, meniť či mazať kontá. Nemôže však vylúčiť a ani potvrdiť, či podobná komunikácia
prebiehala na iných zariadeniach alebo kontách, iných IP adresách a podobne, ani či ak takúto vec ako
výroba pornografických materiálov a textov vyrábala, či rozširovala a podobne ona a ak, tak kde všade
a akými spôsobmi.

Z obsahu pripojených DVD súd prvej inštancie zistil, že matka maloletého dieťaťa v rámci komunikácie s
viacerými osobami, zasiela pravidelne veľké množstvo svojich intímnych fotografií výrazne explicitného
obsahu, pričom dokonca na niektorých fotografiách sa maloleté deti (maloletý syn A. a maloletá neter A.)
nachádzali pri úplne obnaženej matke v jej tesnej blízkosti. Ďalej z komunikácie mal súd preukázané, že
matkaopakovanezdieľalafotografieintímnychpartií,vrátenegenitáliímaloletejnetereA..Zkomunikácie

mal súd za preukázané, že matka zdieľala fotografie, na ktorých maloletý syn ležal na jej obnažených
prsiach.6. Vecne zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj
z príloh k nemu pripojených dospel k záveru, že sú tu dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia,
keďže existuje naliehavosť a nevyhnutnosť dočasného zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti

otca. Z obsahu pripojenej komunikácie medzi matkou maloletého dieťaťa a neznámymi osobami na
četovacích fórach mal súd za preukázané, že matka maloletého dieťaťa pravidelne zasielala neznámym
cudzím osobám veľké množstvo svojich intímnych fotografií, pričom na niektorých fotografiách sa
nachádzali maloleté deti (maloletý syn A. a maloletá neter A.) v tesnej blízkosti úplne obnaženej matky.
Ďalej mal súd z komunikácie medzi matkou maloletého dieťaťa a neznámymi osobami preukázané,

že matka opakovane zdieľala fotografie intímnych partií, vrátane genitálií maloletej netere A., a taktiež
fotografie, na ktorých maloletý syn ležal na jej obnažených prsiach. Z pripojenej komunikácie síce
nevyplýva skutočnosť, že by matka maloletého dieťaťa zdieľala sexuálne ladené fotografie a fotografie
intímnych partií svojho maloletého dieťaťa, avšak na základe vyššie uvedeného mal súd za dostatočne
osvedčené, že existuje dôvodná obava, že v starostlivosti matky maloletého dieťaťa by mohol byť
psychický vývoj maloletého dieťaťa ohrozený alebo narušený, čo nie je v najlepšom záujme maloletého

dieťaťa. Súd berúc do úvahy najlepší záujem maloletého dieťaťa a právo maloletého dieťaťa na jeho
ochranu a starostlivosť dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým zverí maloleté
dieťa do starostlivosti jeho otca, je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, keďže takto dôjde k
zabezpečeniu vhodného výchovného prostredia.

7. Poukázal na to, že pri neodkladnom opatrení nemá dostatok priestoru na vykonanie potrebného
dokazovania za účelom preukázania tvrdení účastníkov, okolnostiam zodpovedajúcu úpravu práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu bude skúmať a dokazovať v konaní vo veci samej (napr.
či budú splnené podmienky na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca). Otec
maloletého dieťaťa je povinný podať návrh vo veci samej, t. j. návrh na zmenu úpravy práv a povinností

k maloletému dieťaťu na súde prvej inštancie v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia. V opačnom
prípade súd v zmysle ustanovenia § 23 ods. 2 CMP začne konať z úradnej moci.

8. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla riadnym a včasným odvolaním matka z dôvodov, že súd
prvej inštancie v konaní nesprávne posúdil a vyhodnotil predložené dôkazy, že na základe vykonaných

dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b), f), g), h) CSP). Poukázala na to, že pri

schválení rodičovskej dohody sa nepochybne súd zaoberal skúmaním toho, či rodičovská dohoda tak,
ako ju predložili rodičia maloletého dieťaťa, je v súlade so záujmami maloletého dieťaťa. Uviedla, že od
vynesenia pôvodného rozsudku nedošlo k žiadnej negatívnej zmene týkajúcej sa ňou zabezpečovanej
výchovy, je naďalej rovnako spôsobilá vychovávať maloletého, spĺňa všetky predpoklady, aby jej bol
maloletý zverený do starostlivosti. Tvrdila, že v čase vynesenia rozsudku neexistovali žiadne negatívne

predpoklady na jej strane, ktoré by negatívne ovplyvnili maloletého, jeho výchovu a rozvoj a takisto
neexistujú ani v súčasnosti. Záver súdu prvej inštancie, že v jej starostlivosti by mohol byť psychický
vývoj maloletého ohrozený alebo narušený považovala za nesprávny, nedostatočný, neodôvodnený
a nepodložený, a to z dôvodu, že súd nezistil žiadne nedostatky týkajúce sa výchovy maloletého,
žiadne konanie, ktoré by preukázateľne ohrozovalo alebo narúšalo jeho psychiku, zdravie alebo rozvoj.

Zastávala názor, že pokiaľ otec svoj návrh odôvodnil predloženou komunikáciou, túto je potrebné
vyhodnotiť a preskúmať komplexne a nevytrhnúť iba určité časti a na základe nich odôvodniť potrebu
neodkladnej úpravy a domnienku o možnosti ohrozenia a narušenia psychického vývoja maloletého.
Pokiaľ sa súd oboznámil s celým obsahom tejto komunikácie, muselo mu byť zrejmé, že v rámci týchto
konverzácií sa viackrát sťažovala na agresívne, násilné a vykorisťujúce konanie otca, ktorý ju nútil

k poskytovaniu sexuálnych služieb iným cudzím osobám. Tvrdila, že takéto konanie otca bolo dlhodobé
a odzrkadlilo sa to na jej psychike. Nametala, že súd tieto skutočnosti napriek ich závažnosti úplne
opomenul, nevenoval im náležitú pozornosť a bez akéhokoľvek kritického skúmania prevzal verziu
udalostí prezentovanú otcom. Uviedla, že bývalý manžel ju nútil poskytovať sexuálne služby cudzím
osobám, ktoré on sám organizoval a sprostredkovával, vytváral na internete profily (H., G. pod menom

A.), prostredníctvom ktorých ju ponúkal ako ženu poskytujúcu sexuálne služby, pričom k týmto účtom
nemala prístup, nemohla ovplyvniť ich obsah, ani komunikácie prostredníctvom nich. Ďalej uviedla, že
to robil bez jej súhlasu, zverejňoval jej fotografie a komunikoval s mužmi, ktorých potom posielal za ňou,
pričom z týchto skutkov získaval peniaze, ktoré si nechal pre seba. Tvrdila, že bola nútená konať protisvojej vôli, zo strachu pred jeho reakciami a násilím, dokonca ju prinútil odovzdať mu celé dedičstvo.
Popisovala, ako ju bývalý manžel bil trstenicou, ponižoval ju, vyhrážal sa jej, a ak odmietla urobiť to,
čo chcel, fyzicky ju napádal. Pri útokoch utrpela zranenia, ktoré vie preukázať fotografiami. Na Silvestra

ju predal cudziemu mužovi za 250,- Eur, nútil ju k pohlavnému styku s ním a dokonca sa k nemu aj
pridal. V tom čase s nimi žila v spoločnej domácnosti jej matka H. D. a jej sestra G. D., ktorú tiež nútil
krôznymúkonomatrestalju,opakovanejubiltrstenicoupozadkuaponižovalju,zčohosasestratakmer
zrútila. Dodala, že otec maloletého dieťaťa ju počas ich spolužitia vydieral tým, že ak sa nepodrobí jeho
príkazom a nebude poskytovať sexuálne služby zákazníkom, ktorých on sprostredkoval, tak jej zoberie

syna, čo v nej vyvolalo strach, že o syna príde. Bála sa riešiť situáciu prostredníctvom orgánom činných
v trestnom konaní, avšak nakoniec nabrala odvahu a rozhodla sa podať oznámenie o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu.
Konanie otca spočívajúce v podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považovala za
účelové, pretože on bol tým, kto ju dlhé roky nútil poskytovať sexuálne služby cudzím osobám a po
odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti chcel, aby naďalej poskytovala sexuálne služby, čo odmietla.

Zastávala názor, že otec sa v návrhu popísanými skutočnosťami snaží prekrútiť celú situáciu tak, aby
z nej vyšiel ako vzorný otec, ktorý dbá o mravný vývoj maloletého. Zdôraznila, že maloletému dieťaťu
nikdy žiadnym spôsobom neublížila, neohrozovala jeho psychický stav, má s ním silné citové väzby
a fotografie, na ktorých bol maloletý, neboli vyhotovené za účelom vyhotovenia sexuálneho alebo
erotického obsahu. Uviedla, že fotografie, na ktorých bola ona a ktoré v rámci komunikácie poslala boli

vyhotovené výlučne za súkromným účelom, maloletý nebol prítomný pri vyhotovení fotografií majúcich
erotický obsah a tieto mu neboli nikdy sprístupnené. Namietala, že nariadené neodkladné opatrenie je
v príkrom rozpore s najlepším záujmom maloletého, ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti otca,
bez akejkoľvek úpravy rozsahu styku s ňou. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia mala za to, že v danom prípade nebolo dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie, keďže

otcom uvádzané skutočnosti sú v rovine nepodloženého tvrdenia a nemôžu postačovať na taký závažný
zásahdojejrodičovskýchprávapovinností,akýmjevylúčenieakéhokoľvekstykusmaloletým.Bolatoho
názoru, že vydané uznesenie predstavuje tak závažný zásah do života maloletého a jej rodičovských
práv, že bez vykonania potrebného dokazovania v tomto smere, súd nemohol rozhodnúť.
Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh otca v plnom rozsahu

zamietne, maloleté dieťa dočasne zverí do jej osobnej starostlivosti a žiadnemu z účastníkov neprizná
nárok na náhradu trov konania.
K odvolaniu matka priložila fotografie, oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že mohlo dôjsť
k spáchaniu trestného činu zo dňa 14.11.2025, čestné prehlásenia G. D. a H. D. zo dňa 20.11.2025
a komunikáciu rodičov.

9. K odvolaniu matky sa vyjadril otec tak, že súd prvej inštancie postupoval zákonným spôsobom, mal
k dispozícii všetky komplexné a kompletné, autentické informácie predložené formou dôkazov tak, ako
ich obdržala polícia, na ktorú sa aj so švagrinou obrátili. Nesúhlasil s názorom matky a jej dôvodmi, ktoré
prakticky vo svojom odvolaní riadne nezdôvodnila, len skonštatovala, že súd procesne a hmotnoprávne

pochybil a nesprávne a neúplne posúdil vec. Vyjadril presvedčenie o nedôvodnosti odvolania, ktoré
navrholzamietnuť.Kmatkoupodanémutrestnémuoznámeniuuviedol,ženemôžeuveriťtomu,žematka
je schopná si na neho povymýšľať takéto klamstvá. Poprel, že by matku fyzicky a psychicky týral, či jej
ubližoval alebo ju predával na sex iným mužom. Tvrdil, že jej, jej sestrám a matke pomáhal, keď nemali
kde bývať. Dodal, že rozvod prebehol hlavne kvôli nevere, ktorú zistil. Všetky veci uvádzané v trestnom

oznámení označil za vykonštruovaný nezmysel až na jednu vec, a tou je, že kedysi mali spoločné ďalšie
konto na H. a mali tam spoločných kamarátov a kamarátky, s ktorými sa stretávali u nich doma za účelom
spoločných sexuálnych zážitkov. Uviedol, že matka nebola na také veci odkázaná ani finančne, pretože
on podniká, má kuchyňu, kde varí obedy a následne ich rozváža. Deptá ho skutočnosť, že keď matku
spoznal, tak sama prišla s návrhom, že by chcela skúsiť prácu v nočnom klube, tak oslovili spoločného

známeho, ktorý jej takúto prácu sprostredkoval. Uviedol, že po čase, keď ich vzťah pretrvával, matku
vytiahol z bordelu, kde pracovala ako prostitútka a vyjasnili si, že toto sa nikdy opakovať nebude a že
jej umožní žiť pekný, slušný a dôstojný život, ako si zaslúži. Tvrdil, že po 15 rokoch sa dozvedel, že ho
podviedla, ale že tiež asi zneužívala deti a vyrábala ich nahé fotky, pričom on s jej chovaním a konaním
nemá nič spoločné. Vyjadril sa tak, že je zhrozený čoho bola schopná a čo tam píše. Ďalej uviedol, že

na narodeniny maloletému ledva zavolala a ani po svojej sestre, ktorá mu prišla gratulovať neposlala
žiadny darček. Poukázal na to, že matka opiera svoje odvolanie o podané trestné oznámenie, o to,
že vykonávala prostitúciu, že bola týraná, pričom rieši len seba a ešte aj nezákonne tým, že si všetko
povymýšľala a klamala. Na maloletého sa ani raz neopýtala. Dodal, že ak sa tieto tvrdenia roznesú podedine, v ktorej bývajú, tak by to malo pre maloletého katastrofálne dopady, preto zváži, že sa obráti
na detského psychológa.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je
dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

11. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhal dočasného zverenia maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu matky ako
aj s poukazom na obsah napadnutého uznesenia, je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne,

keď neodkladné opatrenie nariadil.

12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri
sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej
starostlivosti.

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

18. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

19. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä:
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom

sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality

a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.20. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich
právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút
neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné

prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní
starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého
dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd
jeprioritouzáujemmaloletéhodieťaťaavytvoreniestavuspravodlivejrovnováhymedzizáujmomdieťaťa
a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má

mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou, a neumožňuje vynútiť si také opatrenia,
ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať
práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od
konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie
situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad.

21. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému
záujmu, čo vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj z článku 24 ods.
2 a 3 Charty základných práv Európskej únie. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia

dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.
Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovení Zákona o rodine. Záujem
maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa,
bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana

dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Pre
súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom
dieťaťa a jeho rodičmi, pričom mimoriadny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať
prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali
zdravie a rozvoj dieťaťa.

22. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov
konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho
súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd

poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný

a môže rozhodnúť inak.

23. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie

neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010 zo dňa 29.07.2010).

24. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím ako i s podstatou argumentácie
použitejsúdomprvejinštancienapodporunímzvolenéhospôsoburozhodnutia,tedastýmidôvodmi,pre
ktoré bolo podľa súdu potrebné návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť
a maloletého dočasne zveriť do jeho osobnej starostlivosti, a to až do právoplatného skončenia konaniavo veci samej o zmene úpravy práv a povinností rodičov k maloletému. Po oboznámení sa s obsahom
spisudospelkzáveru,žesúdprvejinštanciesadostatočnezaoberalvšetkýmipredpokladmi,ktorémusia
byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v napadnutom uznesení vyložil, z akých dôvodov

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel.

25. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, odvolací
súd uvádza, že právne posudzovanie je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod
skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo

neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom,
že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný
právny predpis nesprávne interpretoval).

26. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok rodiča maloletého dieťaťa na bezodkladnú úpravu
pomerov maloletého dieťaťa podľa § 2 ods. 1, § 330 ods. 1, § 360 ods. 1, § 367 ods. 1, 2, 3, 4 CMP

a ustanovení § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 CSP a dospel
k záveru, že návrh otca je dôvodný, nakoľko v konaní bola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy
pomerov maloletého dieťaťa spôsobom navrhovaným otcom. Takéto právne posúdenie veci ako aj
závery súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za správne a námietky matky o nesprávnom právnom
posúdení veci za nedôvodné.

27. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie
uvádza, že v konaní týkajúcom sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného
opatrenia je súd povinný v záujme maloletého dieťaťa starostlivo uvážiť, či sú pre takýto zásah súdu do
práv a povinností účastníkov konania splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie súd

preto vydá len vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j.
keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného
prostredia, prípadne, ak ide o ochranu iných dôležitých záujmov. V záujme zamedzenia zneužitia tohto
procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu
bezodkladnej úpravy pomerov.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa odvolací súd stotožňuje so súdom prvej inštancie v tom, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a najmä k nemu pripojené DVD nosiče dostatočne
osvedčujú nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Obsah DVD nosičov zachytáva nielen
veľké množstvo intímnych fotografií matky výrazne explicitného obsahu, obnažené fotografie matky
v prítomnosti maloletej A. a maloletého A., fotografie bozkávajúcej sa matky s maloletou A., ale aj

intímne fotografie maloletej A. a komunikáciu so sexuálnymi a erotickými narážkami a návrhmi vo vzťahu
k nej, ktorej početnosť a charakter nemožno ponechať bez náležitej reakcie zo strany súdu, ktorého
zákonnou povinnosťou je chrániť najlepší záujem maloletého dieťaťa. Javí sa, že matka tieto fotografie
opakovane zdieľala s neznámymi osobami a následne s nimi komunikovala, pričom prevažná väčšina
tejto komunikácie má výrazne sexuálny obsah, nevynímajúc takúto komunikáciu aj vo vzťahu k maloletej

A., na strane ktorej nemožno vylúčiť, že pri vyhotovovaní niektorých intímnych fotografií matky bola
priamo účastná. Vážne znepokojenie súdu vyvolávajú aj fotografie bozkávajúcej sa matky s maloletou A.
(na niektorých fotkách sa javí, že obe sú nahé), bozkávajúcej sa matky s maloletou A., pričom matka má
aj obnažené prsia, ktorých charakter vyvoláva pochybnosti o účele ich vyhotovenia, čomu nasvedčuje
následná erotická komunikácia.

Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú námietku matky, že otec neosvedčil žiadne skutočnosti, ktoré
by nasvedčovali tomu, že je ohrozené zdravie, život alebo psychický a fyzický vývin maloletého.
Hoci je možné sa stotožniť so súdom prvej inštancie v tom, že z obsahu DVD nosičov nevyplýva
skutočnosť, že by matka zdieľala sexuálne ladené fotografie a fotografie intímnych partií svojho
maloletého dieťaťa (maloletého A.), na základe vyššie uvedeného bolo osvedčené, že existuje dôvodná

obava, že v starostlivosti matky by mohol byť zdravý psychický vývoj maloletého dieťaťa ohrozený
alebo narušený, čo nie je v najlepšom záujme dieťaťa, keďže v záujme dieťaťa je predovšetkým,
aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie a aby jeho
výchovasmerovalakpozitívnemurozvojujehoosobnosti,nadaniaarozumovýchafyzickýchschopností,
mravnému duchovnému a sociálnemu rozvoju. Nariadeným neodkladným opatrením sa zabezpečí

dočasná úprava pomerov maloletého A. jeho vyňatím z výchovného prostredia matky. Ide pritom
oprovizórnyinštitút,pričomvtomtoprípadeidelenofaktickéopatrenie,ktorénepredvídaotázkubudúcej
osobnej starostlivosti.28. Nariadené neodkladné opatrenie nepredstavuje ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do práv
účastníkov konania, požiadavka vyváženosti dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov
konania zostane zachovaná. Zistené okolnosti prípadu nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej

potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. V konaní vo veci
samej bude vykonané riadne dokazovanie, v rámci ktorého budú náležite zistené všetky rozhodujúce
skutočnostipreposudzovanievhodnostikonkrétnejformystarostlivostiomaloletédieťaasúdbudemôcť
vo veci meritórne rozhodnúť o návrhu otca sledujúc pritom primárne záujem maloletého dieťaťa.
Vzhľadom k vyššie uvedenému sa odvolací súd plne stotožňuje s prijatým záverom súdu prvej inštancie,

že je potrebné upraviť pomery účastníkov konania neodkladným opatrením z dôvodu nutnosti ochrany
záujmov maloletého, najmä jeho psychického vývoja a mravného rozvoja. Nariadenie neodkladného
opatrenia je v záujme maloletého.

29. K odvolacej námietke matky týkajúcej sa toho, že úprava rodičovských práv a povinností formou
neodkladného opatrenia nie je opodstatnená a o starostlivosti o maloletého nie je možné rozhodnúť

bez ďalšieho podrobného dokazovania odvolací súd uvádza, že zákon nepredpokladá, že by súd pri
rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal vykonávať dokazovanie tak, ako je ho nutné vykonať v konaní
vo veci samej (§ 329 ods. 1 CSP). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené.
Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa

posudzuje len podľa návrhu a v ňom navrhovateľom tvrdených skutočností a na ich podporu k návrhu
pripojených listín a iných dôkazných prostriedkov, prípadne dodatočne do konania počas jeho priebehu
predložených listín a iných dôkazných prostriedkov, pričom dôkazné bremeno spočíva výlučne na
navrhovateľovi daného neodkladného opatrenia. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava
(§ 326 ods. 1, 2 CSP, § 329 ods. 1, 2, 3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu

neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu.

30. Vzhľadom na uvedené, keďže matka ani v odvolacom konaní neosvedčila žiadne také skutočnosti,
na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, a ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu
prvejinštancie,odvolacísúdnapadnutéuzneseniepodľa§387ods.1,2CSPzdôvoduvecnejsprávnosti

potvrdil.

31. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia ust. § 396 ods. 1
CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).