Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/94/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125209724
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3125209724.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: Tatra banka, a. s., so sídlom Bratislava, Hodžovo námestie
3, IČO: 00 686 930, zastúpeného advokátskou kanceláriou RASLEGAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Mostová 2, IČO: 36 855 561, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. C. E., F. G.
XXXX/X, zastúpená JUDr. Ingrid Zlochovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Galvaniho 12, 2/ H.
I., nar. XX.XX.XXXX bytom C. D. C. E., J. K. XXXX/X, 3/ D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. C. E.,

J. K. XXXX/X, o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy, zmluvy o zriadení vecného bremena, dohody
o vyporiadaní BSM, o návrhu na nariadene neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej 1/ proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. septembra 2025, č. k. 72C/40/2025 - 115 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej 1/

zakázal nakladať s nehnuteľnosťami - byt č. XX, na 6. poschodí, vchod č. 6, v bytovom dome so
súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku parcely registra "C" s parc. č. 612/15 o výmere 567 m2
zastavaná plocha a nádvorie; podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu
a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 6748/338504 k celku; všetko zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie C. D. C. E., obec Nové D. C. E., okres C. D. C. E. príslušným
okresným úradom, katastrálnym odborom, a to najmä previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam

kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný
vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť tieto nehnuteľnosti záložným
právom, vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam,
tieto nehnuteľnosti odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými. V odôvodnení uznesenia súd
uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha určenia, že právny úkon - dohoda o vyporiadaní BSM
manželov, uzavretý medzi žalovanou 2/ a žalovaným 3/, zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom

Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom v rámci konania sp. zn. V - 1651/2022, je voči žalobcovi
právne neúčinný. Ďalej sa domáha určenia, že právny úkon - darovacia zmluva a zmluva o zriadení
vecného bremena, zapísaný v katastri nehnuteľností v rámci konania sp. zn. V-1682/2024, na základe
ktorého žalovaná 1/ nadobudla do výlučného vlastníctva predmetný byt č. XX a podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastnícky podiel k predmetnému pozemku;
v prospech žalovaných 2/ a 3/ bolo zriadené vecné bremeno „in personam“ spočívajúce v práve

bezplatného doživotného užívania bytu č. XX, je voči žalobcovi právne neúčinný. V žalobe ďalej uviedol,
že dňa 17.07.2020 ako veriteľ uzavrel so spoločnosťou URSA MAIORIS CONSULTING SL s.r.o.
(pôvodne pod názvom URSA GROUP s.r.o.) ako obligačným dlžníkom zmluvu o splátkovom úvere,
pričom dohodou o ručení, inkorporovanou v úverovej zmluve, sa za tento úver zaručil žalovaný 3/, t.
č. jej jediný konateľ a spoločník. Žalovaný 3/ teda je žalobcovým dlžníkom, žalovaná 2/ je manželkou
žalovaného 3/ a žalovaná 1/ je ich spoločnou dcérou. Na základe zmluvy o splátkovom úvere žalobca

poskytol spoločnosti splátkový úver vo výške 118 500 eur, a keďže spoločnosť povinnosti vyplývajúce z
tejto úverovej zmluvy riadne a včas neplnila, žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.Žalobca oznámil žalovanému 3/ vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a vyzval ho na vrátenie dlžnej
sumy,pričomdlžníkdlhplnilibačiastočnevsume2604,12eur.Následnesižalobcauplatnilsvojenároky
súdnou cestou, a to voči spoločnosti, ako aj voči žalovanému 3/ ako ručiteľovi. Platobným rozkazom zo

dňa 07.03.2022 v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 38Up/195/2022, bola
spoločnosť URSA MAIORIS CONSULTING SL s.r.o. zaviazaná zaplatiť žalobcovi žalovanú pohľadávku
v celom rozsahu; platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 08.04.2022. Rozsudkom zo dňa 22.11.2022
vo veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 8Cb/12/2022, bol žalovaný 3/ zaviazaný zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 118 967,17 eur s príslušenstvom, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť

13.12.2022. Ďalej žalobca uviedol, že návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 10.03.2023 si uplatnil
svoje judikované nároky voči žalovanému 3/ v exekúcii. Táto bola vedená exekútorským úradom Mgr.
Klaudie Dzurikovej Boorovej pod sp. zn. 228EX/206/23, pričom žalobcov nárok sa nepodarilo vymôcť ani
čiastočne; exekúcia bola zastavená upovedomením zo dňa 15.08.2025 z dôvodu konkurzu žalovaného
3/, ktorý je vedený Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 40OdK/220/2025. Žalobca uviedol, že z verejne
dostupných údajov v rámci katastra nehnuteľností zistil, že žalovaní 2/ a 3/ sú aktuálne oprávnení z

vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania bytu č. XX, pričom vecné bremeno bolo
zriadené na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena V-1682/2024. Aktuálnym
vlastníkom bytu je žalovaná 1/, ktorá mala predmetný byt nadobudnúť na základe darovacej zmluvy.
Rovnako zistil, že žalovaná 2/ je vlastníčkou viacerých pozemkov, ktoré mala nadobudnúť v rámci
vyporiadania BSM, na základe dohody o vyporiadaní BSM V-1651/2022 - zm. č. 1192/22. Uviedol,

že v minulosti sa predmetný majetok nachádzal v majetkovej sfére dlžníka - žalovaného 3/, avšak
tento nebol zabezpečený v rámci exekúcie, oslovil preto podaním zo dňa 18.08.2025 súdnu exekútorku
s otázkou ohľadom lustrácie katastra nehnuteľností v období počas exekúcie, pričom exekútorkou bolo
oznámené, že v rámci lustrácie majetku žalovaného 3/ nebol žiadny nehnuteľný majetok zistený. S
poukazom na tieto skutočnosti mal žalobca za to, že žalovaní 2/, 3/ počas súdneho konania vedeného

pôvodne pred Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM, na
základe ktorej žalovaná 2/ nadobudla byt, ako aj označené pozemky, resp. spoluvlastnícke podiely, do
svojho výlučného vlastníctva. O tom, že byt sa pôvodne nenachádzal v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalovaných 2/ a 3/ svedčí aj list vlastníctva z februára 2022, pričom následne žalovaná 2/ byt darovala
darovacou zmluvou žalovanej 1/ (dcére) za súčasného zriadenia vecného bremena spočívajúceho v

práve doživotného užívania bytu pre žalovaných 2/ a 3/. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil
ust. § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 2, § 332 ods. 1 CSP a uviedol, že preskúmaním
návrhu a priložených listinných dôkazov mal za to, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia je dôvodný. Súd konštatoval správnosť tvrdení žalobcu o uzavretí zmluvy o splátkovom úvere
so spoločnosťou URSA GROUP s.r.o. ako dlžníkom a dohody o ručení v predmetnej zmluve, ktorú

uzatvoril žalovaný 3/, v tom čase jediný konateľ a spoločník uvádzanej spoločnosti. Taktiež konštatoval
správnosť vydaných rozhodnutí ohľadne povinnosti spoločnosti URSA GROUP s.r.o., ako aj žalovaného
3/ zaplatiť dlžnú sumu žalobcovi, a to vo vzťahu k spoločnosti URSA GROUP s.r.o. platobným
rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 07.03.2022, sp. zn. 38Up/195/2022, právoplatným
a vykonateľným 08.04.2022 a vo vzťahu k žalovanému 3/ rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad

Váhom zo dňa 22.11.2022, č. k. 8Cb/12/2022, právoplatným 13.12.2022 a vykonateľným 17.12.2022.
Súd uviedol, že keďže žalovaný dlžnú sumu dobrovoľne neuhradil, uplatnil si žalobca svoj nárok v
exekúcii ešte v roku 2023, avšak bezúspešne. V rámci lustrácie majetku žalovaného 3/
exekútorkazistila,žežalovaný3/včaseexekúcienevlastnilžiadennehnuteľnýmajetok,pričomexekúcia
bola zastavená 15.08.2025 z dôvodu konkurzu žalovaného 3/. Súd ďalej zistil, že pôvodnými vlastníkmi

bytu a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho
podielu k pozemku, boli žalovaná 2/ a žalovaný 3/ ako manželia. Medzi manželmi bola uzatvorená
dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo vyplýva z LV č. XXXX a z LV
č. XXXX k. ú. C. D. C. E., na základe ktorej sa žalovaná 2/ stala podielovou spoluvlastníčkou, príp.
výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na týchto listoch vlastníctva, pričom vklad dohody bol

povolený dňa 09.06.2022. Súd uviedol, že napriek tomu, že v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nedisponoval kompletnou zložkou katastrálneho konania o povolení vkladu
- dohody o vyporiadaní BSM z roku 2022, je pravdepodobné sa domnievať, že na základe tejto
dohody (uzatvorenej medzi žalovanou 2/ a žalovaným 3/) sa žalovaná 2/ stala výlučnou vlastníčkou
bytu a spoluvlastníčkou podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a

spoluvlastníčkou podielu k pozemku, keďže žalovaný 3/ už počas exekučného konania v roku 2023
nevlastnil žiaden nehnuteľný majetok. Z kópie LV č. XXXX, k. ú. C. D. C. E. vyplýva, že byt a podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku
následne nadobudla žalovaná 1/ - darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena, ktorejvklad bol povolený 26.06.2024. Súčasne bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve bezplatného
doživotnéhoužívaniabytuaspoluvlastníckehopodieluvprospechžalovanej2/ažalovaného3/.Zvýpisu
z registra obyvateľov pritom vyplýva, že žalovaná 1/ a žalovaný 2/, 3/ sú v príbuzenskom vzťahu ako

dcéra a rodičia. Súd uviedol, že dôvodnosť nariadenia neodkladné opatrenia v danom prípade žalobca
vidí v tej skutočnosti, že vzhľadom na predchádzajúce popísané konanie by v budúcnosti mohlo dôjsť
k ďalšiemu nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami, ktoré sú aktuálne vo vlastníctve žalovanej
1/, a preto existuje dôvodná obava, že takýmto konaním žalovanej 1/ dôjde nenávratne k zmareniu
uspokojenia pohľadávky žalobcu a že vymožiteľnosť (teda exekúcia) v prospech žalobcu by mohla byť

ohrozená. Za situácie, že žalobca sa vo veci samej domáha určenia neúčinnosti právnych úkonov -
dohody o vyporiadaní BSM uzavretej medzi žalovanou 2/ a žalovaným 3/ a darovacej zmluvy
a zmluvy o zriadení vecného bremena, na základe ktorých sa žalovaná 2/ stala namiesto žalovaného 3/
sama výlučnou vlastníčkou, prípadne podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností a následne žalovaná
2/ darovala žalovanej 1/ byt a spoluvlastnícky podiel, bol súd toho názoru, že žalobca uvedeným
osvedčil dôvodnosť a trvanie svojho nároku. Poukázal na to, že účelom žaloby

o určenie neúčinnosti právnych úkonov je, aby v prípade preukázania sa, že dlžník, resp. ručiteľ
zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa, mohol veriteľ žiadať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu
odporovateľného právneho úkonu, teda akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Taktiež žalobca osvedčil
aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, potrebu zabezpečiť uspokojenie svojej pohľadávky, potrebu
zabrániť prevodu vyššie uvedených nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej 1/ na ďalšiu osobu. Obavy

z ohrozenia exekúcie vyplývajú z toho, že žalovaná 1/ je dcérou žalovaného 3/ a je dôvodné sa
domnievať, že žalovaná 1/ o ručení svojho otca mala a má vedomosť a podaním predmetnej žaloby
bude chcieť, aby nedošlo k plneniu z majetku patriaceho do rodiny, naviac, keď majú rodičia žalovanej
1/ k bytu a podielu právo doživotného užívania. Súd bol toho názoru, že nariadením neodkladného
opatrenia tak, ako uviedol vo výrokovej časti, bude zabezpečené uspokojenie žalobcovej pohľadávky,

keďže toto nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Platnosť neodkladného opatrenia súd
časovo neobmedzil právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, keďže zánik neodkladného opatrenia
po právoplatnom skončení konania vo veci samej by mohol prispieť k ohrozeniu, ba až k znemožneniu
vedenia exekúcie na byt a jeho speňaženiu. Aj po prípadnom úspechu žalobcu v konaní vo veci samej by
ostali odporované právne úkony naďalej platné (hoci by boli voči žalobcovi právne neúčinné). Žalovaná

1/ ako vlastníčka bytu by tak po právoplatnom skončení konania (a uplynutí času, na ktorý by bolo
neodkladné opatrenie nariadené) mohla s ním nakladať bez akéhokoľvek obmedzenia. S ohľadom na
doterajší vývoj situácie a neochotu ručiteľa vysporiadať svoje záväzky dobrovoľne, žalobca očakáva,
že bude nevyhnutné sa domáhať uspokojenia svojich pohľadávok opäť v exekučnom konaní, ktoré ale
bolo zastavené pre oddlženie.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie
žalovaná 1/, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne. Namietala, že napadnuté uznesenie nespĺňa kritériá riadne odôvodneného a
preskúmateľného súdneho rozhodnutia, keď v odôvodnení uznesenia súd opakuje argumentáciu

žalobcu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, uvádza citáciu jednotlivých ustanovení
vzťahujúcich sa na inštitút neodkladného opatrenia a samotnému odôvodneniu sa venuje iba
v stručnosti. Poukázala na to, že pokiaľ ide o právne účinky dohody o vyporiadaní BSM, tieto nastali
dňom povolenia vkladu, teda 09.06.2022, pričom trojročná prekluzívna lehota na odporovanie tomuto
právnemu úkonu začala plynúť nasledujúci deň, teda 10.06.2022 a uplynula 10.06.2025. Žalobca však

podal odporovaciu žalobu na súde až 22.08.2025, teda až po uplynutí zákonnej trojročnej lehoty. Súd je
pritompovinnýnatútoskutočnosťprihliadaťažalobuvčastitýkajúcejsatohtoprávnehoúkonuzamietnuť
bez ďalšieho dokazovania. Podľa jej názoru si je žalobca vedomý problému s uplynutím lehoty, a preto
predkladá v žalobe právnu konštrukciu, podľa ktorej oba napadnuté úkony tvoria jeden celok, a teda
lehota na odporovanie mala začať plynúť až zavŕšením posledného úkonu v tomto reťazci. Uvedená

argumentácia je však právne neudržateľná. S poukazom na ust. § 57 ods. 4 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii mala za to, že veriteľ, ktorého pohľadávka bola v konkurze zistená, má iba subsidiárne
postavenie a môže právo odporovať uplatniť len vtedy, ak správca na jeho podnet v primeranej lehote
nereagoval a zostal nečinný. Zo žaloby ani z uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia nevyplýva,
že by žalobca pred podaním žaloby vyzval správcu konkurznej podstaty (žalovaného 3/) na podanie

odporovacej žaloby a že by správca zostal nečinný. Pokiaľ táto podmienka nebola splnená, žalobca
nie je v spore aktívne vecne legitimovaným, čo je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania,
ktorý musí viesť k zamietnutiu žaloby. Odkaz žalobcu na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS
702/2002 pritom posilňuje nie žalobcovu argumentáciu, ale jej argumentáciu, keď kľúčovým zistením je,že tento nález sa zaoberá výlučne fázou výkonu rozhodnutia (exekúcie) po tom, čo už bola právoplatne
určená neúčinnosť právneho úkonu. Nález teda potvrdzuje možnosť exekvovať majetok po úspešnej
odporovacej žalobe aj napriek konkurzu, ale nepotvrdzuje práva veriteľa takúto žalobu počas konkurzu

vôbec podať. Ďalej uviedla, že od nadobudnutia nehnuteľností na základe darovacej zmluvy žiadnym
spôsobom s týmito nenakladala. Argument žalobcu, že cieľom vyporiadania BSM a následne jej prijatie
daru od žalovanej 2/ a zriadenie vecného bremena pre rodičov nie je ničím podložené, považuje
za nepodložené tvrdenie a osočovanie. Za zavádzajúce považuje aj tvrdenie, že predmetný byt ona
neužíva, keďže vlastní iný byt v bytovom dome so súp. č. XXXX, kde má evidovaný trvalý pobyt.

Poukázala na jej situáciu, keď v roku 2022 prišla po tragickej udalosti o manžela, zostala sama s
dvoma maloletými deťmi, a keďže nemala vlastný byt, rozhodla sa ísť bývať k rodičom. Naviac jej otec
( žalovaný 3/) mal od roku 2021 vážne zdravotné problémy, k čomu doložila lekárske správy. S ohľadom
na jej situáciu sa preto žalovaná 2/ rozhodla jej byt darovať s tým, že ak by sa niečo stalo, aby so
žalovaným 3/ nestratili strechu nad hlavou, zriadili vecné bremeno. Uvedená situácia nijako nesúvisí so
žalobcom a jeho údajným poukazovaním na ukracovanie majetku. Ona nemala vedomosť o tom, že by

žalovaný 3/ mal nejaký súd, pohľadávku alebo exekúcie. Nikdy nekonala v úmysle ukracovať niekoho
majetok, pričom samotná skutočnosť, že je vlastníkom inej nehnuteľnosti ešte neznamená, že nemôže
užívať nehnuteľnosť, ktorú nadobudla darom. Poukázala na nedostatok plnej moci, založenej v spise a
udelenej žalobcom právnemu zástupcovi, keď v plnomocenstve absentuje dátum a presná špecifikácia
konania,ktoréhosatýka.Malazato,ževdanejvecineboliosvedčenéskutočnostiodôvodňujúcepotrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana.

3. K odvolaniu žalovanej 1/ podal prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrenie žalobca. Navrhol
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov

odvolacieho konania. Uviedol, že žalovaná 1/ na viacerých miestach odvolania voči neodkladnému
opatreniu akcentuje, že ako veriteľ jej oddlženého otca - žalovaného 3/, on nie je k žalobe aktívne
legitimovaný a opakovane poukazovala na ust. § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, z
ktorého vyvodzuje, že legitimovaným subjektom má byť správca konkurznej podstaty jej otca, prípadne,
že ako veriteľ bol povinný najskôr správcu oboslať výzvou k podaniu takejto žaloby. Poukázal na to, že

žalovaná 1/ prehliada, že ust. § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa uplatní iba v prípade
konkurzu právnickej osoby. Pri konkurze/oddlžení fyzickej osoby, ktorou je aj žalovaný 3/, sa uplatnia
ustanovenia štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii, teda § 166h, z ktorého vyplýva, že
oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa
Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho, čo odporovateľný právnym úkonom ušlo z dlžníkovho

majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná.
Žalovaná 1/ teda odôvodnenie svojho odvolania stavia na neaplikovateľnej právnej úprave, ktorá sa
veci vôbec netýka. Podľa jeho názoru je pritom plne aplikovateľný právny názor vyslovený v náleze
Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 702/2022, ktorý žalovaná 1/ spochybňuje práve cez prizmu ust. § 57
ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Jej námietky teda nemajú právny základ. Ďalej uviedol,

že pokiaľ ide o namietanie časových súvislostí reťaze odporovaných právnych úkonov, ide o právne
posúdenie, ktoré bude predmetom konania vo veci samej. V uvedenom zotrváva na tom, že úkony je
nevyhnutné posudzovať spoločne, keďže ich spája jednotiaci zámer, podčiarknutý zriadením práva z
vecného bremena užívania v prospech oboch rodičov žalovanej 1/. Pre účely neodkladného opatrenia
je podľa jeho názoru právny základ na dočasnú úpravu pomerov daný. Ostatné námietky žalovanej 1/

neboli spôsobilé spochybniť nevyhnutnosť nariadeného neodkladného opatrenia. Dodal, že berie na
vedomie opis ťaživej životnej situácie žalovanej 1/, avšak v zmysle zákona sa vedomosť blízkej osoby o
ukracujúcomúmysledlžníkaprezumuje.Kukráteniudošlovsumetakmer120000eurnaistine,žalovaný
3/ sa voči záväzkom aktívne bránil, pričom už v roku 2021 previedol svoju spoločnosť na osobu, ktorá iba
zjavne prepožičala svoju totožnosť k prevodu obchodného podielu (L. M. E. J., bytom B. XXX, I., N. M.) .

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie
je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. V prejednávanej veci z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca podal proti žalovaným
1/, 2/, 3/ žalobu o určenie neúčinnosti odporovateľných právnych úkonov, a to dohody
o vyporiadaní BSM uzavretej medzi žalovanou 2/ a žalovaným 3/ a následne darovacou zmluvou
uzatvorenou medzi žalovanou 2/ a žalovanou 1/, na základe ktorej žalovaná 1/ nadobudla do výlučnéhovlastníctva byt č. XX, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu
a spoluvlastnícky podiel k pozemku a v prospech žalovaných 2/ a 3/ bolo zriadené vecné bremeno „in
personam“, spočívajúce v práve bezplatného doživotného užívania tohto bytu.

6. Z obsahu listín pripojených žalobcom k žalobe vyplýva, že žalobca ako veriteľ uzatvoril pôvodne so
spoločnosťou URSA GROUP s.r.o. ako dlžníkom a žalovaným 3/ ako ručiteľom v prvom rade (D. I.)
zmluvu o splátkovom úvere a dohodu o ručení, na základe ktorej bolo veriteľovi poskytnutých 118 500
eur. Následne spoločnosť nedodržala povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy a dohodnuté splátky

riadne a včas neplnila, preto došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a z dôvodu nezaplatenia
dlžnej sumy aj k vydaniu rozhodnutí o povinnosti zaplatiť dlžnú sumu v súdnom konaní.

7. Podľa § 42a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa ods. 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu
právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného

právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý
dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť
druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v
posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a § 117) alebo ktoré dlžník
urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov

úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

8. Podľa § 42b ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval je

právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami alebo, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo
znášala.

12. Posúdením v konaní zisteného skutkového stavu podľa vyššie citovaných ustanovení dospel

odvolací súd k záveru, že v tomto prípade sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia
podľa návrhu žalobcu.

13. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi osvedčil, že je veriteľom žalovaného 3/, ktorý bol
právoplatným rozhodnutím súdu titulom ručiteľského záväzku spolu so spoločnosťou, v ktorej bol

jediným konateľom a spoločníkom (vo vzťahu k spoločnosti bol vydaný platobný rozkaz upomínacieho
súdu), zaviazaný zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu, titulom nároku, vychádzajúcim z pôvodne uzatvorenej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.07.2020.

14. Rovnako bolo listinami predloženými žalobcom osvedčené, že v posledných troch rokoch pred

podaním žaloby žalobcu o určenie neúčinnosti odporovateľných právnych úkonov, dcéra žalovaného
3/ - žalovaná 1/, nadobudla na základe darovacej zmluvy (uzavretej medzi žalovanou 2/ a žalovanou
1/) nehnuteľnosti - byt s príslušenstvom, ktorý pôvodne bol predmetom dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uzavretej medzi žalovanou 2/ (manželkou žalovaného 3/)
a žalovaným 3/, pričom žalovaná 1/ zmluvou o zriadení vecného bremena na žalovanú 2/ a žalovaného

3/ zriadila vecné bremeno, spočívajúce v ich práve tieto nehnuteľnosti (príslušenstvo) doživotne užívať.

15. Odvolací súd má za to, že žalobca v konaní osvedčil existenciu svojej pohľadávky voči žalovanému
3/, ako aj existenciu úkonov, ktorými následne v období posledných troch rokoch pred podaním žalobyboli prevedené vlastnícke (spoluvlastnícke) práva k predmetným nehnuteľnostiam na žalovanú 1/ a
tiež nehnuteľnosti zaťažené vecným bremenom. Právo žalobcu odporovať týmto právnym úkonom jeho
dlžníka žalobou proti žalovaným podľa § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka, ktorému právu

má byť žiadaným neodkladným opatrením poskytnutá ochrana, tak bolo osvedčené.

16. Rovnako má odvolací súd za to, že v zmysle § 325 ods. 1 CSP je potrebné bezodkladne upraviť
pomeryvdanomsporeneodkladnýmopatrenímpodľanávrhužalobcu,keďžalobcaodôvodnilsvojnávrh
na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že v prípade ďalšieho prevodu predmetných nehnuteľností

žalovanou1/vpriebehutohtokonania,byžalovanástratilapasívnulegitimáciuvspore,čímbysazmarilo
súdne konanie. V prípade, ak by žalovaná predmetné nehnuteľnosti zaťažila, mohlo by dôjsť k sťaženiu
naplnenia účelu meritórneho rozhodnutia, ktorého účelom bude, aby sa žalobca uspokojil z majetku,
ktorý žalovaná 1/ nadobudla odporovateľnými právnymi úkonmi.

17. Odvolací súd s dôvodmi nariadenia neodkladného opatrenia uvádzanými žalobcom súhlasí.

Dôsledkom úspešného odporovania právnemu úkonu je v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho
zákonníka neúčinnosť tohto úkonu. Právnu neúčinnosť charakterizuje samotný zákon tak, že veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z
dlžníkovho majetku a ak to nie je dobre možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto
úkonu prospech. Neúčinnosť právneho úkonu sa voči veriteľovi prejaví tak, že na uspokojenie jeho

vymáhateľnej pohľadávky možno vykonať exekúciu, napríklad predajom veci tak, ako by k zmene
jej vlastníctva z dlžníka na iný subjekt nebolo došlo. Ak to však nie je možné, napríklad preto, že
vec sa už nenachádza u odporcu, priznáva zákon veriteľovi právo na náhradu voči tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu prospech. Táto náhrada je limitovaná výškou prospechu, ktorý mal
odporca z odporovateľného právneho úkonu. Aj keď zmena vlastníctva veci, ktorá bola nadobudnutá

z odporovateľného právneho úkonu v priebehu konania o určenie právnej neúčinnosti právneho
úkonu nemá právny význam (môže mať význam až pri posudzovaní možnosti veriteľa vyplývajúcich z
úspešného odporovania), je zrejmé, že v prípade, že žalovaná v priebehu konania prevedie predmetné
nehnuteľnosti na inú osobu, bude žalobca nútený sa ďalšou žalobou domáhať náhrady, pretože sa už
nebude môcť uspokojiť exekúciou predmetných nehnuteľností. Vymoženie takejto náhrady môže byť

potom otázne, pretože závisí od majetkových pomerov osoby, ktorá bude k náhrade zaviazaná. Účel
odporovania právnemu úkonu - uspokojenie pohľadávky veriteľa, by tak mohol byť sťažený alebo aj
celkom zmarený.

18. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že dočasná úprava pomerov v danom spore o

neúčinnosťprávnychúkonovjenamiesteajedôvodnépodľa§325ods.2písm.c),d)CSPneodkladným
opatrením žalovanej 1/ uložiť zákaz nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti rozhodnutia, pričom odvolací súd súhlasí aj s platnosťou neodkladného opatrenia,
ktorá časovo nebola obmedzená právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej. Ako správne uviedol aj
súd prvej inštancie, zánik neodkladného opatrenia po právoplatnom skončení konania vo veci samej by

mohol prispieť k ohrozeniu, resp. až k znemožneniu vedenia exekúcie na byt a jeho speňaženiu. Aj po
prípadnom úspechu žalobcu v konaní vo veci samej by totiž odporované právne úkony zostali naďalej
platné a žalovaná 1/ ako vlastníčka bytu by tak po právoplatnom skončení konania mohla s ním nakladať
bez akéhokoľvek obmedzenia.

19. V súvislosti s námietkou žalovanej 1/ ohľadne nedostatku plnomocenstva žalobcu, žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu na výzvu odvolacieho súdu doložil plnomocenstvo na jeho
zastupovanie s uvedením dátumu prevzatia plnej moci, pričom ide o generálnu plnú moc na jeho
zastupovanie a zároveň predložil dôkaz o zapísaní splnomocnenia žalobcu, udeleného advokátskej
kancelárii RASLEGAL, s.r.o. na jeho zastupovanie, do registra OpP na viacerých súdoch SR v zmysle

§ 167a ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku.

20. K námietke žalovanej 1/ ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v kontexte odkazu
na ust. § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého je po vyhlásení konkurzu
oprávnený odporovať právnym úkonom dlžníka primárne správca konkurznej podstaty, je potrebné

uviesť,žeuvedenéustanoveniesauplatňujevprípadekonkurzuprávnickejosoby,ktoroužalovaný3/nie
je, pričom pri konkurze (oddlžení) fyzickej osoby sa použijú ust. § 166h zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii. Uvedená námietka žalovanej 1/ je tak v predmetnej veci bez právnej relevancie.21. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky uvádzané žalovanou 1/, vedomosť/nevedomosť žalovanej
1/ o pohľadávke žalobcu v čase právneho úkonu, ktorému žalobca odporuje, jej rodinná a sociálna
situácia od roku 2021, ako aj zdravotné a iné problémy žalovaného 3/, tieto nie sú pre rozhodnutie o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia právne relevantné. Úmysel dlžníka a vedomosť druhej
strany právneho úkonu skrátiť veriteľa, musí byť síce veriteľom tvrdený a dokázaný, avšak nie už v
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Rovnako tak skutočnosť, že právnym úkonom, ktorému
veriteľodporujebolveriteľukrátenýnauspokojeniejehovymáhateľnejpohľadávky.Uvedenéskutočnosti
sú rozhodné pre posúdenie dôvodnosti odporovania právnemu úkonu a je potrebné, aby ich žalobca

preukazoval pre rozhodnutie vo veci samej. Neodkladným opatrením sa však dočasnou úpravou
pomerov poskytuje iba predbežná ochrana právu žalobcu odporovať právnemu úkonu, a preto uvedené
skutočnosti nemusia byť nateraz preukázané.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).