Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/55/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125213998
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7125213998.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Brondoša a členov senátu
JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C.
XXX/XX, B. a 2/ D. A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, B., obaja zastúpení: JUDr. Dušan Antol,
advokát, Krivá 23, Košice, proti žalovaným: 1/ E. F., nar. X.X.XXXX, bytom B. XX, B. a 2. G. D. F., nar.
X.X.XXXX, bytom H. XXX/XX, I., o ochranu vlastníckeho práva a ochranu osobnosti, o návrhu žalobcov

na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Mestského súdu Košice,
č.k. 24C/17/2025-19 zo dňa 11. septembra 2025

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 20.8.2025 domáhali, aby súd žalovaným uložil povinnosť zdržať sa
akýchkoľvek zásahov do užívania pozemku parc. č. 236/1 nachádzajúcom sa v katastrálnom území

J., najmä urážania a vyhrážania, pokrikovania cez plot, púšťania hlučnej hudby, blokovania prístupu
cestou, neoprávneného vstupovania na pozemok, resp. akéhokoľvek iného rušenia pokojného výkonu
vlastníckeho práva žalobcov.

2. Žalobcovia spolu so žalobou podali aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali,
aby súd žalovaným uložil rovnakú povinnosť ako je vymedzená v petite žaloby.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia skutkovo odôvodnili tým, že žalobkyňa v 1. rade je
výlučnou vlastníčkou vyššie uvedeného pozemku, ako aj rekreačnej chaty stojacej na pozemku parc.
č. 236/5 v kat. území J., ktoré nehnuteľnosti spolu so žalobcom v 2. rade užívajú od r.1997, pričom od
roku 2021 začali opakované konflikty so žalovanými, ktorí sú vlastníkmi susediaceho pozemku parc.
č. 208, zapísaného na LV XXX, ktoré konflikty prerástli do systematického obťažovania žalobcov zo

strany žalovaných v podobe verbálnych útokov, vrátane urážok, vulgárnych nevhodných gest, púšťania
hlučnej hudby aj viac ako 12 hodín s cieľom narušiť pokoj, blokovania prístupu vozidlom alebo kladením
predmetov na cestu, vyhrážok poškodením plota, opakovaných zásahov do elektrickej prípojky vedenej
cez pozemok žalovaných, ktorá bola užívaná vyše 30 rokov, verejného obvinenia žalobcov zo zabratia
40 cm pozemku, hoci hranica bola jasne určená a vyznačená plotom od roku, ktoré incidenty sa
stupňovali a vyvrcholili 7.7.2025, kedy ich žalovaní hrubo urážali a vyhrážali sa fyzickou likvidáciou plota,

blokovali prístup vozidlom, opakovane kričali cez plot a znevažovali žalobcov pred susedmi a vyhrážali
sa poškodením majetku žalobcov. Podľa nasledovnej argumentácie žalobcov má správanie žalovaných
negatívny dopad na ich psychickú pohodu a zasahuje do ich rodinného života. Žalobcovia následne
opísali genézu správania žalovaných od roku 2021 do roku 2023 a následne od júna 2025.

4. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým uznesením zamietol

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.5. Právne vec posúdil podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a § 330
ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a po vyhodnotení argumentácie obsiahnutej v
žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v spojení s predloženými listinnými dôkazmi

dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu, pretože žalobcovia neosvedčili základné podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia, konkrétne, že ani len v miere požadovanej pre účely nariadenia
neodkladného opatrenia neosvedčili existenciu tvrdených neoprávnených zásahov. K tomu záveru
dospel po podrobnom vyhodnotení žalobcami predložených listinných dôkazov a zvukovoobrazových
záznamov, ktoré mu neumožnili s istotou ustáliť splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky

osvedčujúcej oprávnenosť ich nároku a to existenciu rušivých zásahov (imisií) uvedených v žalobe. Čo
sa týka blokovania prístupovej cesty a neoprávneného vstupovania na pozemok, uviedol, že žalobcovia
v tomto smere dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ani neoznačili.

6. Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací
súd zmenil a ich návrhu vyhovel, event. zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V

odvolaní namietali nesprávnosť skutkových záverov a právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie
v otázke splnenia podmienok pre nariadenie nimi požadovaného neodkladného opatrenia. Nesúhlasili
so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že neosvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán
sporu. Mali za to, že dostatočným spôsobom preukázali skutočnosť, že žalovaní užívajú svoj pozemok
spôsobom, ktorý sa negatívne prejavuje na ich susednom pozemku. Zopakovali v žalobe opísanú

genézu konania žalovaných. Mali za to, že súd prvej inštancie nesprávne hodnotil nimi predložené
dôkazy, keďže podľa nich preukázali naplnenie obsahu § 127 ods. 1 OZ. Poukázali na rozhodnutia
Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR riešiace otázky ochrany vlastníckeho práva vrátane ochrany
susedských práv. Svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi na nesprávnosť skutkových nálezov na
základe vykonaných dôkazov a na prítomnosť právnych vád rozhodnutia, žalobcovia podľa posúdenia

odvolacieho súdu uplatnili odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Odvolací súd
pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k
ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 CSP viazaný ich vymedzením v
odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 CSP

dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj
keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

7. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako podané
včas, oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že ich odvolaniu

nie je možné vyhovieť.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na
to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo ak súd opomenul rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také
skutkovézistenia,ktorésúdprvejinštanciezaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Typovoideosituáciu,

kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynulo z prednesom strán
sporu alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 192 a nasl. CSP.

10. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový
stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného
práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a tedanesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd
neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť,
alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny

predpis,ktorýtiežsprávneinterpretoval,avšakprávnunormu nesprávnenazistenýskutkovýstavpoužil,
v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach
strán.

11. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia konštatuje, že tieto žalobcami

uplatnené odvolacie dôvody nie sú v posudzovanom spore naplnené.

12. Žalobcovia svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP nastolili predmetom odvolacieho prieskumu správnosť spôsobu právneho
posúdenia súdom prvej inštancie otázky splnenia/nesplnenia zákonných predpokladov pre okamžitú
(bezodkladnú) úpravu pomerov strán uložením povinnosti žalovaným zdržať sa obťažovania žalobcov

imisiami - hlukom z pozemku žalovaných prenikajúcim na ich pozemok.

13. Procesné podmienky a predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní
sú upravené v ust. §§ 324 až 326 CSP, ktoré správne použil v danej veci aj súd prvej inštancie, správne
ich aj interpretoval a aplikoval na zistený skutkový stav.

14. Podľa § 324 ods. 1 až 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

17. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

18. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že neodkladným opatrením, bez ohľadu na to, či

je nariadené pred začatím konania, v jeho priebehu alebo po jeho skončení sa upravujú pomery
strán, pokiaľ je to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto
predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti,
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy

veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu
prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať tiež skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zákonná
požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe (len)
osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že dôvodnosť

nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie, ako potrebu
neodkladnejúpravypomerovaleboohrozenieexekúcie.Ztohojemožnévyvodiť,žesúdnemôženariadiť
neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej
javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a
zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu

právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok
je dôvodný a trvá. Alebo inak povedané, hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane
súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia,
než pravdepodobnosť jej zamietnutia (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s 1540,

str. 1108). Procesný inštitút neodkladného opatrenia zároveň umožňuje operatívne upraviť pomery
strán za predpokladu, že takýto zásah sa javí byť ako nevyhnutný, nakoľko existujú konkrétne okolnosti
prípadu, ktoré poukazujú na naliehavosť a nutnosť takéhoto zásahu.19. Pretože pri nariaďovaní samotného NO prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto dôvodu súd
nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len na

základe listín predložených navrhovateľom NO, bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania. Inak postupuje iba vo výnimočných a odôvodnených prípadoch (§ 329 CSP). Riadne
dokazovanie v zmysle ust. § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z
obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Navrhovateľ
opísaním rozhodujúcich skutočností a predložením dostupných dôkazných prostriedkov musí osvedčiť

najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu,
a vecnou argumentáciou musí presvedčiť súd o potrebe nariadiť NO v záujme dosiahnutia ochranného
účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú
všetky zákonné podmienky na nariadenie NO, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Miera osvedčenia sa pritom riadi situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Účelom NO je totiž rýchle riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah

súdu.

20. Na základe všetkých doterajších tvrdení žalobcov a listinných dôkazov nimi predložených možno
pre zjednodušenie zhrnúť niekoľko východiskových faktov: Strany konania sú vlastníkmi susediacich
pozemkov, pričom susedské vzťahy medzi nimi sú narušené, a to, podľa tvrdení žalobcov, prienikom

imisií z pozemku žalovaných na ich pozemok a stavbu. Jedinou imisiou, ktorú odvolací súd identifikoval
v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je nadmerný hluk (krik, hlasná hudba) s tým, že
imisiami nie sú urážky, vyhrážky, blokovanie prístupu, prípadne neoprávnené vstupovanie na pozemok
žalobcov. Paradoxne žalobcovia niektoré v návrhu na nariadenie NO tvrdené imisie (obťažovanie
pohľadom, fotografovaním resp. vyhotovovaním obrazového záznamu) nepremietli do jeho petitu.

Takisto v ňom neoznačili nehnuteľnosť, s užívaním ktorej je spojený prienik namietanej imisie, a neodlíšili
imisiu (nadmerný hluk) od činnosti, s ktorou je spojená. Inými slovami, nemožno žalovaným uložiť
povinnosť nepúšťať hudbu alebo nebodaj pokrikovať na (neurčité) osoby cez plot, pretože žalobcovia
nie sú rušení touto činnosťou, ale jej následkom, v tomto prípade v podobe hluku. Takto formulovanému
návrhu na nariadenie NO preto nemožno vyhovieť. V tomto štádiu konania zároveň odvolací súd súhlasí

sozáveromsúduprvejinštancie,žežalobcoviahodnoverneneosvedčilidôvodnosťatrvaniechráneného
nároku, keďže neosvedčili existenciu rušivých zásahov prenikajúcich z nehnuteľnosti žalovaných na ich
nehnuteľnosť. Podľa predbežného posúdenia odvolacieho súdu je miera pravdepodobnosti vyhovenia
žalobe v danom štádiu konania nižšia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Ak by sa však tvrdenia
žalobcov ukázali v priebehu konania o žalobe vo veci samej ako pravdivé, je nad akúkoľvek pochybnosť

zrejmé, že narušené vzťahy a tomu zodpovedajúce prejavy brániace v riadnom užívaní ich nehnuteľnosti
odôvodňujú potrebu súdnej ochrany; tú však nemožno zamieňať s potrebnosťou neodkladnej úpravy
pomerov. K potrebnosti okamžitého zásahu súdom do právneho pomeru strán musí vždy pristúpiť ďalšia
navrhovateľom tvrdená a osvedčená skutočnosť odôvodňujúca záver, že neodkladná úprava neznesie
odklad preto, že bez nej navrhovateľ utrpí na právach. V závere o naliehavosti okamžitej úpravy pritom

musí byť premietnutý ako časový (bezprostrednosť), tak i vecný vzťah (efektívnosť a proporcionalita)
medzi narušením usporiadania pomerov strán a ich neodkladnou úpravou. Akiste totiž naliehavosť
riešenia nebude bez ďalšieho vyplývať len z porušenia práva trvajúceho dlhý čas a celkom nepochybne
znesie odklad i taký zásah do právneho postavenia strán, v dôsledku ktorého je možné očakávať,
že ujma, ktorá tým povinnému vznikne, bude kvantitatívne alebo kvalitatívne väčšia alebo zasiahne

hierarchicky spoločnosťou vyššie radenú hodnotu, než akú tvrdí oprávnený, že mu bez takejto úpravy
vzniká. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v okolnostiach prípadu žalobcovia neosvedčili skutočnosti
odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP.

21. Odvolací súd z týchto dôvodov s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie ako vecne

správne potvrdil.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.