Rozsudok – Nájomná zmluva ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 16, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 19C/60/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122254213
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:6122254213.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

19C/60/2022

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: Slovenská republika – Správa
Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, Tatranská Lomnica 66, 059 60 Vysoké
Tatry, IČO:54 435 293, právne zastúpený: JUDr. Marek Radačovský, advokát so sídlom Žriedlová 3, 040
01 Košice, IČO: 35 553 961,proti žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., v

konaní o zaplatenie 5.455.40 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

19C/60/2022

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5.455,40 eur s 5% úrokom
z omeškania ročne zo sumy 657,75 eur od 01.04.2020 do zaplatenia, zo sumy 693,27 eur od 01.07.2020
do zaplatenia, zo sumy 675,51 eur od 01.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 675,51 od 01.01.2021 do

zaplatenia, zo sumy 688,34 eur od 01.04.20201 do zaplatenia, zo sumy 688,34 eur od 01.07.2021 do
zaplatenia, zo sumy 688,34 eur od 01.10.2021 do zaplatenia a zo sumy 688,34 eur od 01.01.2022 do
zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na úhradu žalovanej istiny vo výške 5455,40 € s 5 %
úrokom z omeškania zo sumy 657,75 € od 01.04.2020 do zaplatenia, zo sumy 693,27 € od 01.07.2020

do zaplatenia, zo sumy 675,51 € od 01.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 675,51 € od 01.01.2021
do zaplatenia, zo sumy 688,34 € od 01.04.2021 do zaplatenia, zo sumy 688,34 € od 01.07.2021 do
zaplatenia, zo sumy 688,34 € od 01.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 688,34 EUR od 01.01.2022 do
zaplatenia a k náhrade trov konania.
Uviedol, že medzi ním a žalovanou bola uzatvorená zmluva o nájme číslo 197/2018 – ÚR – ÚPP,
predmetom ktorej sú nehnuteľnosti vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe žalobcu.
Na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy žalobca vystavil žalovanej faktúry, ktorými bolo žalovanej

fakturované nájomné v zmysle nájomnej zmluvy, ktoré k žalobe pripojil. Žalobca si tak voči žalovanej
uplatnil peňažnú pohľadávku vo výške 657,75 € v zmysle faktúry číslo 8100000041, splatnej dňa
31.03.2020, vo výške 693,27 € v zmysle faktúry číslo 8100000106, splatnej dňa 30.06.2020, vo výške
675,51€vzmyslefaktúryčíslo8100000120,splatnejdňa30.09.2020,vovýške675,51€vzmyslefaktúryčíslo 8100000130, splatnej dňa 31.12.2020, vo výške 688,34 € v zmysle faktúry číslo 8100000160,
splatnej dňa 31.03.2021, vo výške 688,34 € v zmysle faktúry číslo 8100000232, splatnej dňa 30.06.2021,
vo výške 688,34 € v zmysle faktúry číslo 8100000252, splatnej dňa 30.09.2021, vo výške 688,34 € v

zmysle faktúry číslo 8100000277, splatnej dňa 31.12.2021, spolu so zákonnými úrokmi z omeškania
odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej faktúry v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Žalovaná bola viacerými upomienkami vyzvaná na úhradu dlžných peňažných pohľadávok. K ich úhrade
nedošlo ani po odoslaní jednotlivých upomienok a predžalobných výziev.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v rámci upomínacieho konania vo veci platobný rozkaz, proti
ktorému podala žalovaná odpor. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušil a na návrh žalobcu o
pokračovanie v konaní, bola vec postúpená vecne a miestne príslušnému Okresnému súdu Poprad.

3. V odpore žalovaná uviedla, že okrem nájomnej zmluvy totožné zmluvné strany uzavreli aj Zmluvu o
zriadení vecného bremena č. 675/N/2017 zo dňa 23.10.2017. Z jej obsahu vyplýva, že žalovanej, ako

oprávnenej z vecného bremena, sa zmluvou zriaďuje vecné bremeno in rem. Oprávnená z vecného
bremena je vlastníčkou bytu č. 2 a bytu č. X nachádzajúcich sa v bytovom dome sup. č. 16061, všetko
zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie D. D.. Povinným z vecného bremena je žalobca, a to z
titulu vlastníctva parc. KN C č. 107/76, zastavané plochy a nádvoria o výmere 802 m2 a parc. KN C
č. 107/75, zastavané plochy a nádvoria, všetko zapísané na LV č. XX, kat. územie D. D.. Dohodnutý

obsah vecného bremena spočíva v práve prechodu, státia, vjazdu a prejazdu peši a motorovými
vozidlami, za účelom nevyhnutného prístupu cez predmetné pozemky. Takto formulované oprávnenia
žalovanej, ako oprávnenej z vecného bremena, sú podľa jej názoru totožné s právom dohodnutým
v nájomnej zmluve, ako právo prístupu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve nájomkyne (teda žalovanej)
a právo parkovať vozidlá na predmetných pozemkoch. Dohodnutý rozsah vecného bremena je daný

geometrickým plánom č. 45498083-18/2017 vypracovaným GeoGro, s.r.o. so sídlom v Poprade, úradne
overený Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom dňa 25.4.2017, pod číslom G1-302/17.
Je síce pravdou, že vecné bremeno je touto zmluvou dohodnuté v menšom rozsahu ako je celková
výmera pozemku parc. KN C č. 107/76, ale obhliadkou na mieste samom je možné zistiť, že hraničná
čiara vecného bremena zodpovedá hranici medzi spevnenou a zatrávnenou plochou. Teda vykonávať

toto právo za hranicou vecného bremena je v rozpore so zákonom a jednak je neúčelné. Zmluva o
vecnom bremene bola uzavretá a nadobudla účinnosť skôr, ako následne došlo k uzavretiu nájomnej
zmluvy. Zmluvné strany teda pristupovali k uzavretiu nájomnej zmluvy s nepochybnou vedomosťou o
existencii vecného bremena, ktoré bola aj riadne (v časovej súvislosti od uzavretia zmluvy o vecnom
bremene) zapísané do katastra nehnuteľnosti na LV č. XX, kat. územie D. D..

Je teda nepochybné, že žalobca si zmluvne zaviazal a následne od žalovanej požaduje dvojitú úhradu
za práva, ktoré môže žalovaná vykonávať iba raz. Takto dohodnuté a následne vykonávané práva zo
strany žalobcu sú podľa názoru žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi.
Uzavretie nájomnej zmluvy potom, čo už došlo k uzavretiu zmluvy o vecnom bremene spôsobuje, že
správanie zo strany žalobcu možno hodnotiť ako šikanózny výkon práv s úmyslom poškodiť žalovanú.

Predmetný pozemok, ktorý je dotknutý zmluvou o vecnom bremene je priľahlý ku pozemku na ktorom
je zriadená stavba sup. č. 16061, kat. územie D. D.. Táto skutočnosť vylučuje prenajatie pozemku
inej osobe, ako vlastníkovi budovy. Žalovaná na to, aby legálne uspokojovala potreby spočívajúce v
práve prechodu a prejazdu po pozemku žalobcu, nepotrebovala tieto skutočnosti riešiť ešte nájomnou
zmluvou. Nájomná zmluva je absolútne neplatný právny úkon.

K dohode o cene nájmu došlo medzi zmluvnými stranami na podklade Znaleckého posudku č. 33/2017
vypracovaného znalkyňou Ing. Vierou Spišiakovou. Z obsahu posudku síce vyplýva, že znalkyňou pri
určovaníhodnotykoeficientovmalavedomosťotom,ževovzťahukučastipozemku,ktorájepredmetom
ocenenia „bude“ zriadené vecné bremeno ( hoci v tom čase už bola zmluva o vecnom bremene dávno
podpísaná ) a z toho dôvodu, vo vzťahu ku parc. KN C č. 107/76 ponížila koeficient redukujúcich faktorov

o 15 %, teda stanovila koeficient na 0,85. Svoj postup znalkyňa odôvodnila tým, že pri práve prechodu
a prejazdu jednej z viacerých osôb je ohodnotené toto obmedzenie o 15 %. Problém je však v tom, že
toto obmedzenie realizovala tá istá osoba, ktorej bola zároveň vypočítaná cena nájomného. Teda pri
určeníhodnotypozemkuznalecnezohľadnil,žeideoidentickývýkonpráva,ktorýbolvčasevyhotovenia
znaleckého posudku už právne uzavretý a za zriadené vecné bremeno bolo už riadne zaplatené.

Žalovaná bola názoru, že časť parc. KN C č. 107/76, na ktorú má v rozsahu 227 m2 zriadené vecné
bremeno, nemala byť predmetom nájomného vzťahu, a teda táto výmera mala byť aj v znaleckom
posudku vyňatá z jeho ohodnotenia. Okrem toho znalkyňa vôbec nezohľadnila, že parc. KN C č. 107/76
má dvojaký charakter, pričom o tejto skutočnosti mala nepochybnú vedomosť, pretože geometrický plánč. 45498083-18/2017 tvorí prílohu znaleckého posudku. Aj z miestnej ohliadky znalkyňa zistila, že časť
pozemku je využiteľná len ako záhrada okolo rodinného domu. Teda zvyšná časť výmery pozemku parc.
KN C č. 107/76 ( 802 m2 – 227 m2 = 575 m2) mala byť v inom cenovom režime.

Žalovaná poukázala aj na uzatvorenú nájomnú č. 71/2019-OSL medzi žalobcom a E. F. G., kedy pri
parc. KN C č. 99/4 o výmere 1880 m2, kat. územie D. D. je dohodnutá cena nájmu vo výške 40 €/ročne,
teda 0,02 €/m2/ročne. Postup, ktorý zvolil žalobca, nespĺňa zákonné podmienky upravené v § 2 ods. 1
písm. g) vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z., keď rovnaké užívanie pozemku je ohodnocované cenou,
ktorá je 123-krát vyššia, ako je to v inom obdobnom prípade.

Obe uzavreté zmluvy medzi stranami sporu považovala žalobkyňa za zmluvy spotrebiteľské, ona
nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Poukázala na príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Uviedla, že v roku 2019 sa zo severnej strany pozemku parc. KN C č. 107/76 začala tri metre od
domu prepadávať zem a následne zosúvať, potom sa zem vo väčšom rozsahu prepadla a odkryla
spodnú vodu, ktorá sa tlačila a pretekala aj cez steny budovy do pivnice. Žiadosťou zo dňa 9.3.2020

žiadala žalobcu o udelenie súhlasu ku výkopu na odvodnenie domu. V tom čase bol už taký stav,
že vonkajšia spodná voda začala prenikať do pivničných priestorov, kedy v pivnici sa táto skutočnosť
prejavila tým, že je tam stabilne 10 až 15 cm vody, pričom voda stále pritekala cez základový múr do
pivnice. Súčasťou žiadosti bol aj postup, akým je možné obmedziť prístup vody, kedy žalovaná navrhla,
že zrealizuje výkop vedľa domu o rozsahu 5x7 metrov, tak aby bolo možné sa dostať ku spodnej vode

a aby bolo možné odkloniť prietok vody mimo domu. Na predmetnú žiadosť žalovaný reagoval tak, že
vyslal svojho pracovníka E. H., ktorý urobil obhliadku daného stavu a odvtedy sa zo strany žalovaného
nič iné neudialo. Pretože vzniknutý stav už nezniesol odklad, žalovaná na svoje náklady tieto plánované
práce zrealizovala dňa 19.10.2019. Zabezpečila prácu bagrom v trvaní 8 hod. x 3O €/hod. = 240,- €,
dopravu bager za 80,- €, za ručnú prácu dvoch ľudí za 8 hod. zaplatila 96,- €, za rúry a drenáž 145,-

eur, za štrk a dopravu 140,- €, za odvoz prebytočnej zeme 100,- €, za trávnu zmes 26,- €, za prenájom
odvlhčovača pivnice za30 dní po 6 € denne uhradila180,- €, teda celkové náklady predstavovali sumu
1000,- €. Túto sumu si uplatnila na vzájomné započítanie.
Ďalej uviedla, že medzi účastníkmi došlo ku dohode o zmene obsahu záväzku, kedy na základe dohody
o uznaní a splácaní pohľadávky zo dňa 17.6.2020 došlo ku zmene lehoty splatnosti. U prvej splátky

v roku 2020, ktorá bola pôvodne splatná v lehote do 31.3.2020, ako aj druhej splátky v roku 2020,
ktorá bola pôvodne splatná do 30.6.2020, bola dohodou zmluvných strán dohodnutá lehota splatnosti
do 30.10.2020. Toto má vplyv aj na počiatok omeškania.
Žalovaná súdu dňa 12.03.2024 doručila písomné vyjadrenie, označené ako doplnenie odporu proti
platobnému rozkazu, v ktorom uviedla, že v zmysle Zmluva o nájme bude nájomca užívať pozemky za

účelom prístupu k nehnuteľnostiam, ich obhospodarovaniu, na parkovanie a zároveň bude predmetné
pozemky kosiť a umiestni na nich prenosné lavičky a stoly. Toto ustanovenie odporuje dobrým mravom,
nakoľko k nehnuteľnostiam bolo už skôr zriadené vecné bremeno a žalovaná jednorazovo zaplatila cenu
vecného bremena, zastavané plochy a nádvoria nie je možné obhospodarovať a navyše správca ukladá
nájomcovi povinnosť pozemky kosiť, umiestniť pre turistov lavičky a stoly, hoci táto povinnosť mu vyplýva

zo Štatútu Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici.
Podľa čl. IV nájomnej zmluvy sa prenajímateľ zaviazal, že pokiaľ sa predmet nájmu počas doby
nájmu dostane v dôsledku konania do rozporu so stavom vymedzeným v prvej vete, zaväzuje sa
prenajímateľpredmetnájmudotakéhostavuopäťuviesťt.j.stavuzodpovedajúcomobvyklémuužívaniu.
Nájomca si bol vedomý toho, že v prípade hrozby škody je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom

primeraným okolnostiam ohrozenia, hoci ten ktorý tak konať mal nekonal. Na odvrátenie škody, kedy
hrozilo, že vodou, ktorá prenikla do suterénu, môže dôjsť ku narušeniu statiky domu, po odbornej
konzultácii nájomca – žalovaná, pristúpila k tomu, že požiadala žalobcu o povolenie prác a výkopu
odvodnenia domu na pozemku parc. č. 107/76 listom zo dňa 9.3. 2020 a následne vykonala nevyhnutné
práce, ktoré boli popísané v neskôr vypracovanom znaleckom posudku, ktorý žiadal predložiť žalobca.

Listom zo dňa 3.7. 2023 jednostranným právnym úkonom žalovaná, zastúpená právnou zástupkyňou,
započítala svoju pohľadávku v súvislosti s vykonaným dielom pri odstraňovaní škôd na prenajatej
nehnuteľnosti a nehnuteľnosti súpisné č. 16061. Žalobca započítanie pohľadávok nespochybnil, iba
žiadal doplniť niektoré údaje k vypracovanému znaleckému posudku prostredníctvom vedúceho odboru
a právnika Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici JUDr. Mgr. Petra

Durillu, Dr.h.c., LL.M. Začiatkom roka 2020 v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej
choroby COVID-19 Ústredný krízový štáb rozhodol o zavedení opatrení, zákazu vychádzania z domu,
bytu, vykonávanie podnikateľskej činnosti, následne bol vyhlásený mimoriadny stav, kedy došlo ku
zásahu do práv a slobôd občanov ktoré sú garantované Ústavou SR. Pre určitú skupinu nájomcovštát poskytoval dotáciu na nájomné podľa § 13c zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v
pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Dotáciu na
nájomné bolo možno poskytnúť nájomcovi vo výške, v akej bola poskytnutá zľava z nájomného na

základe dohody medzi prenajímateľom a nájomcom, maximálne však vo výške 50 % nájomného za
obdobie sťaženého užívania. V prípade, ak je prenajímateľom správca majetku štátu, výška dotácie
bola automaticky stanovená na úrovni 50 %. Ak sa prenajímateľ a nájomca nedohodli na poskytnutí
zľavy z nájomného, nájomca môže uhrádzať prenajímateľovi celé neuhradené nájomné za obdobie
sťaženého užívania, najviac v 48 rovnakých mesačných splátkach. Tieto budú splatné vždy k 15.

dňu príslušného kalendárneho mesiaca, začínajúc 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po kalendárnom mesiaci, v ktorom skončila mimoriadna situácia v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivejľudskejchorobyCOVID-19,aksaprenajímateľanájomcanedohodnúnainejlehotesplatnosti.
Žalobca, ako správca majetku štátu (žalovaná uvádzala označenie žalovaný; pozn. súdu), žiadosti
nájomcu o predlženie lehoty splatnosti faktúr za nájomné a možnosť dotácie na nájomné odmietol
a nezohľadnil v uplatňovaní nároku zaplatenia nájmu. Situáciou, ktorá nastala počas pandemických

opatrení štátu na predmete nájmu, po jej nahlásení nájomcom kedy žiadal, aby bol predmet nájmu
uvedený do stavu zodpovedajúcom obvyklému užívaniu a prenajímateľ neodkladne vykonal opatrenia
na zabránenie škôd, ktoré hrozili a vznikali na osobnom majetku, predmet nájmu nebol spôsobilý na
užívanie podľa dohodnutých podmienok a preto nárok prenajímateľa platiť nájomné v plnej výške nemá
oporu v zákone. Nájomné pre uvedené obmedzenia malo byt' znížené, resp. z dôvodu porušenia

zmluvy zo strany prenajímateľa nemalo byť žiadané. Žalovaný písomne listom zo dňa 19.10. 2022
doručil výpoveď nájomnej zmluvy a jej skončenie dohodou. Výpoveď skončenia nájmu prenajímateľ
odmietol, nesúhlasil s ukončením nájomného vzťahu. Žalovaný právne skutočnosti uvedené žalovaným
nevzal do úvahy a aj po podanej výpovedi z nájomnej zmluvy naďalej účtoval nájomné, ktoré žiadal
zaplatiť' na účet správcu majetku štátu. Žalovaná poukázala na Organizačný poriadok Ministerstva

životného prostredia Slovenskej republiky, uviedla, že Správa Tatranského národného parku so sídlom
v Tatranskej Lomnici je príspevkovou organizáciou v pôsobnosti ministerstva. Za vymáhanie, právne
zastupovanie splatných pohľadávok, zastupovanie a konanie v občianskoprávnych a iných veciach
je poverený Odbor práva ministerstva. Plnomocenstvo udelené riaditeľom príspevkovej organizácie
považovala za irelevantné, nakoľko konanie riaditeľa prekročilo jeho právomoc, nepožiadal resp.

nepostúpil vymáhanie pohľadávok žalobcu organizačnej zložke ministerstva, nedbal na hospodárnosť v
súdnom aj mimosúdnom konaní voči žalovanej, nepreukázal súhlas Ministerstva na zastupovanie štátu
v sporovom konaní advokátskou kanceláriou mimo sídla správcu. Namietla aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu i právneho zastúpenia. Žalovaná listom zo dňa 11.9.2023 vytkla prenajímateľovi ňou uvedené
skutočnosti a opätovne jednostranným právnym úkonom započítala svoju pohľadávku s pohľadávkou

žalobcu. Opätovne listom zo dňa13.9. 2023 odstúpil od zmluvy z dôvodov tam uvedených. Vypovedanie
nájomnej zmluvy zo dňa 19.10. 2022 tým nebolo dotknuté, avšak prenajímateľ vyžadoval naďalej platiť
nájomné.
Zmluvu o nájme podpísala ako fyzická osoba, nie podnikateľka, a to v čase, keď' v obytnom dome bolo
viac spoluvlastníkov. Platbu nájomného z daňového hľadiska neuplatňovala ako náklady - výdavky v

účtovníctve. Preto pri započítaní pohľadávky nájomcu
a prenajímateľa si neuplatňovala ušlý zisk za obdobie, kedy by teoreticky pre havarijný stav nebolo
možné prevádzkovať živnosť. V podanej výpovedi nájomnej zmluvy zo dňa 19.10. 2022 tiež uviedla, že o
prenajaté pozemky sa stará od roku 2007, vykonáva práce, ktoré robiť má prenajímateľ a bez možného
iného využitia, ako na účel, pre ktorý bolo zriadené vecné bremeno. Pritom pri stanovení nájomného

jej bolo ponúknuté iba nájomné za trhovú cenu stanovenú súdnym znalcom. Už pri skončení prvej
nájomnej zmluvy navrhla a požiadala o odkúpenie pozemkov, ktoré boli predmetom nájmu. Tvrdenie
právneho zástupcu žalovaného považuje za účelové, keď tvrdil, že v prípade neexistujúcej nájomnej
zmluvy si žalobca mohol ohradiť plotom pozemky v nájme a ukončiť tak podnikateľské aktivity žalovanej.
Pritom sám v nájomnej zmluve také opatrenia žalovanej zakázal a tak na prenajaté pozemky mal prístup

ktokoľvek z turistov vo Vysokých Tatrách i občanov, ktorí chodili naberať vodu z prírodného prameňa,
obslužný servis pri údržbe a poruchách vysokonapäťového vedenia uloženého v zemi, kanalizácie
vedúcej cez tieto pozemky..

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že Zmluva o zriadení

vecného bremena bola právnym predchodcom žalobcu uzatvorená so žalovanou, a to výlučne s cieľom
zabezpečenia práva prechodu, státia, vjazdu a prejazdu peši a motorovými vozidlami, za účelom
zabezpečenia nevyhnutného prístupu cez pozemky:- parcela registra „C“ KN číslo XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2, zapísaná na liste
vlastníctva číslo XX, Okres I., Obec Vysoké Tatry, Katastrálne územie D. D.;
- parcela registra „C“ KN číslo 107/76, zastavané plochy a nádvoria o výmere 802 m2, zapísaná na

liste vlastníctva číslo XX, Okres I., H. F. J., Katastrálne územie D. D., a to v časti tejto parcely podľa
geometrického plánu číslo 45498083 – 18/2017.
Zmluva o zriadení vecného bremena umožňuje prechod, státie, vjazd, prejazd peši a motorovými
vozidlami výlučne len žalovanej ako oprávnenej z vecného bremena.
Na strane druhej, žalovaná v stavbe – obytný dom so súpisným číslom 16061 postavený na pozemku s

parcelným číslom 107/2, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXX, Okres I., H. F. J., Katastrálne územie
D. D. prevádzkuje a prevádzkovala ubytovacie zariadenie s názvom „Apartmány ReMi Vysoké Tatry“,
čoho dôkazom je dlhodobá inzercia ubytovania v tejto stavbe na inzertných portáloch, ktoré sa zaoberajú
inzerciou krátkodobého ubytovania, ktorú k vyjadreniu pripojil.
Z dostupnej inzercie okrem iného vyplývajú nasledovné skutočnosti:
- „ubytovanie Apartmány ReMi Vysoké Tatry víta hostí Booking.com od 4. marca 2015“;

- inzerovaná kapacita ubytovania je celkovo 8 osôb;
- ubytovacie zariadenie poskytuje hosťom bezplatné parkovisko.
Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej sú v zmysle uvedených skutočnosti a predložených dôkazov
komerčne využívané na odplatné krátkodobé ubytovanie hostí. Hostia tohto zariadenia môžu navyše
využívať bezplatne parkovisko.

V zmysle uvedených skutočnosti a predložených dôkazov je zrejmé, že tvrdenia žalovanej uvedené
v odpore (vo vzťahu k duplicite užívacích práv a duplicite záväzkov žalovanej titulom užívacích práv
založenýchnájomnouzmluvouazmluvouozriadenívecnéhobremena)niesúvsúladesoskutočnosťou.
Žalovaná uzatvorila nájomnú zmluvu práve z dôvodu existencie podnikateľskej činnosti v stavbe, kde sa
nachádzajú nehnuteľnosti (byty) vo vlastníctve žalovanej, pričom v rámci výkonu tejto činnosti žalovaná

generovala v danej lokalite spory týkajúce sa užívania priľahlých pozemkov a následne požiadala o ich
prenájom.
Tvrdenia žalovanej o nesprávnom výpočte nájomného a všetky tvrdenia spochybňujúce znalecký
posudoksúdnehoznalcasúprávneirelevantnéapreďalšípostupsúduvkonanínedostatočné.Žalovaná
vo vzťahu k týmto tvrdeniam nenavrhla vykonať žiadne dôkazy a ohľadom týchto svojich tvrdení

neuniesla dôkazné bremeno.
Žalobca zdôraznil, že práve žalovaná sa zúčastnila osobitného ponukového konania, ktorého
predmetom bol nájom dotknutých pozemkov. Žalovanú nikto nenútil a nikto ani nekonal v rozpore
s dobrými mravmi v čase, keď žalovaná dobrovoľne predložila ako záujemca ponuku v osobitnom
ponukovom konaní. Žalovanej boli celkom zjavne zrejmé podmienky ponukového konania, okrem iného

ajvýškanájomného,keďžesahoosobnezúčastnila.Skutočnosť,žežalovanejpočaseplnenianájomnej
zmluvy nevyhovuje jej existencia, nemôže byť pripísaná na ťarchu žalobcu.
V prípade neexistencie nájomnej zmluvy by žalobca mohol v plnom rozsahu vytýčiť hranicu užívaného
územia v zmysle zmluvy o zriadení vecného bremena podľa geometrického plánu a na tejto hranici
postaviť plot, čím by došlo k ukončeniu podnikateľských aktivít žalovanej. Následne by žalobca mohol

pristúpiť k osadeniu brány a kontrole vstupov vozidiel na pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky,
tak aby boli oprávnenia žalovanej zo zmluvy o zriadení vecného bremena zachované, avšak striktne
kontrolované a vynucované.
Navyše predmetom nájomnej zmluvy je okrem iného aj časť parcely číslo 107/3 v časti výmery 150 m2,
katastrálne územie D. D., pričom tento pozemok nie je predmetom zmluvy o zriadení vecného bremena

vôbec.
Žalobca mal zato, že ak by žalovaná nemala komerčnú potrebu užívania nehnuteľností vo vlastníctve
Slovenskej republiky, nikdy by sa v osobitnom ponukovom konaní dobrovoľne, vážne, slobodne a určito
neuchádzala o nájom týchto pozemkov a následne by nikdy nepodpísala nájomnú zmluvu. V kontexte
týchto skutočností a predložených dôkazov je zrejmé, že v zmluvných vzťahoch medzi žalobcom a

žalovanou neexistuje žiaden rozpor s dobrými mravmi. Zmluva o nájme a Zmluva o zriadení vecného
bremena nie sú totožné ani ohľadom pozemkov, ktoré súd ich predmetom, ani ohľadom účelu týchto
zmlúv a oprávnení z nich vyplývajúcich.
Tvrdeniažalovanejotom,žeuzavretézmluvymajúcharakterspotrebiteľskýchzmlúvsúvcelomrozsahu
nesprávne a právne irelevantné. Žalobca v rámci uzatvorených zmlúv nekoná a ani nemôže konať ako

podnikateľ v rámci podnikateľskej činnosti. Žalobca v rámci týchto zmlúv vystupuje ako správca majetku
štátu, ktorý koná v mene Slovenskej republiky. Slovenská republika ako zmluvná strana nevystupuje
ako podnikateľ a už vonkoncom nie ako dodávateľ tovarov alebo služieb v rámci obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.Vo vzťahu k nákladom na odvodnenie pozemku žalovaná nepredložila žiaden dôkaz a navyše aj v
prípade, ak by žalovaná vynaložila akékoľvek náklady na odvodnenie pozemkov, tieto v zmysle platných
zmlúv znáša sama. Žalobca z uvedeného dôvodu namietol a neuznal započítanie žalovanej v sume

1000,- €, keďže žalovaná nepreukázala akékoľvek náklady, ktorej jej údajne vznikli a navyše žalovaná
nie je veriteľom akejkoľvek pohľadávky voči žalobcovi.

5. Na súdnych pojednávaniach právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe v celom rozsahu.
Uviedol, že žalovaná nepreukázala ani jeden z predpokladov, ktoré musia byť kumulatívne naplnené

pre priznanie na nároku náhrady škody. Nepreukázala a v podstate ani netvrdila, v čom by malo
spočívať porušenie právnej, zmluvnej zákonnej povinnosti žalobcu, že k takémuto porušeniu právnej
alebo zmluvnej povinnosti došlo, nepreukázala kauzálny nexus medzi vznikom škody a konaním alebo
nekonaním žalobcu, pričom rozporoval aj samotnú deklarovanú výšku škody, keďže znalecký posudok
sa nezaoberal otázkou, či v ňom uvedené a oceňované činnosti nie sú len zhodnotením majetku
žalovanej, a to vzhľadom na stav tejto nehnuteľnosti. Mal zato, že žalovaná nemá žiadnu pohľadávku

voči žalobcovi, započítanie z uvedeného dôvodu nemožno akceptovať a k zániku požadovanej
pohľadávky, teda ani nemohlo dôjsť z dôvodu započítania. Obe zmluvy boli uzatvárané za účelom
získania užívacích práv, avšak z rôznych dôvodov, z rôznych obsahov práv a povinností, ktoré žalovanej
vyplývajú z týchto zmlúv, práva a povinnosti nemožno stotožňovať, pričom v celom rozsahu poprel
tvrdenia žalovanej, že táto bola akokoľvek nútená k uzatvoreniu zmluvy, keďže uzatvorenie nájomnej

zmluvy vyplynulo z riadnej súťaže a žalobca žalovanú do tejto súťaže nenútil prihlasovať sa. Ani
nájomná zmluva ani zmluva o zriadení vecného bremena neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by
odporovalo dobrým mravom. Žalobcovi sú známe jeho povinnosti v povahe k jeho vlastnému štatútu,
avšak povinnosti, ktoré boli na žalovanú prenesené na základe platnej zmluvy nemožno považovať za
konanie v rozpore s dobrými mravmi. Vo vzťahu k tvrdeniu, že žalobca nemá vlastnú právnu subjektivitu

konať uviedol, že toto nie je v súlade so skutočnosťou, nakoľko práve preto, že žalobca je príspevkovom
organizáciou ministerstva a správcom majetku štátu, ktorého užívanie je predmetom tohto konania,
žalobca je subjektom s plnou právnou subjektivitou konať a to nie len vo svojom mene, ale aj v mene
a na účet Slovenskej republiky, ako správca majetku štátu. Tvrdenia vo vzťahu k tomu, že žalovanej
nebol odpustený nájom, že žalovanej historicky tento nájom nebol znížený, ďalej tvrdenia žalovanej

o tom, že žalovaná nemala možnosť podnikať v období od roku 2020 a 2021 sú bez právnej relevancie
vo vzťahu k samotnej podstate sporu. Žalovaná sama vo svojom poslednom vyjadrení doručila ako
prílohu svojho podania žiadosť, ktorou žiada žalobcu o predlženie lehoty splatnosti faktúru daného
pozemku a v tomto smere sama uznala trvanie a dôvodnosť nároku žalobcu, pričom uznala aj samotnú
splatnosť, keďže termín splatnosti žiadala odložiť, resp. predlžiť. Vo vzťahu k zmene vlastníckeho práva

žalovanej nehnuteľnosti uviedol, že žalovaná bezplatne previedla nehnuteľnosti, ktoré vlastnila na svoju
blízku osobu, pričom táto skutočnosť okrem už prednesených nedôvodných námietok preukazuje tú
skutočnosť,žežalovanásalenvyhýbaplateniuzáväzkovaokremtohojezrejmé,žesažalovanázbavuje
svojho majetku, aby zmarila uspokojenie pohľadávok žalobcu. Poukázal na rozhodnutie Okresného
súdu Poprad sp. zn. 20C/31/2024, v ktorom boli totožné strany sporu a predmetom konania boli tiež

nezaplatené faktúry vyplývajúce z platnej nájomnej zmluvy. Toto konanie je už právoplatne ukončené,
vedie sa exekúcia. V konaní bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie, ale takýto rozsudok bolo
možné vydať v kontexte judikatúry súdov Slovenskej republiky len v tom prípade, ak mal súd dostatočne
preukázanú dôvodnosť nároku. Teda možno uzavrieť, že aj v konaní 20C/31/2024 súd považoval žalobu
za dôvodnú a preukázanú.

Žalovaná rovnako zotrvala na svojich písomných stanoviskách a všetkých tvrdených skutočnostiach,
poukázala na účel nájomnej zmluvy, ktorým je prístup k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve. Uviedla, že
nájomnú zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba, platbu nájomného si z daňového hľadiska neuplatňovala
ako náklady. V čase uzatvorenia zmluvy v bytovom dome boli aj ďalší majitelia bytov a garáže, ktorí
nakoniec odmietli zmluvy uzavrieť a napriek tomu tieto pozemky riadne užívali. Od roku 2019 v jednom

bytovom byte býva jej syn, má tam aj trvalý pobyt a v druhom byte jej nehnuteľnosti býva pán K. K. A.,
pán farár na dôchodku. Bytový dom nie je penzión, hotel a ani ubytovňa. Poukázala na duplicitu zmluvy
o nájme a zmluvy o zriadení vecného bremena. V čase pandémie Covidu 19 štát, ktorý jej zakázal
podnikateľskú činnosť, jej neznížil nájomné a ani v čase výnimočného stavu neaplikoval skončenie
nájmu čl. 6 ods. b. V prípade havarijného stavu v roku 2020 žalobca na vzniknutú situáciu nereagoval,

nebol pozrieť ani na mieste samotnom, hoci vznikla nemalá škoda na pozemku a v bytovom dome.
Nereagoval na písomné žiadosti, telefonické a ani osobné. Podľa čl. 4 nájomnej zmluvy sa prenajímateľ
zaviazal, že pokiaľ sa predmet nájmu počas doby nájmu dostane v dôsledku konania do rozporu so
stavom vymedzeným v prvej vete, zaväzuje sa prenajímateľ predmet nájmu do takého stavu uviesť t.j.stavu zodpovedajúcemu, obvyklému používaniu. Správa TANAP-u dielo neopravila a neboli prevziať
dielo o práci. TANAP v prípade nájomnej zmluvy zašiel až tak ďaleko, že podal žalobu na jej syna zo dňa
24.04.2024 spis 9C/39/2024 o neúčinnosti právneho úkonu, teda darovacej zmluvy. Žalobca tvrdí, že

týmto právnym úkonom dlžník ukracuje veriteľa. Zo strany žalobcu je to účelové a nepravdivé. Z verejne
dostupných zdrojov má možnosť sa oboznámiť s listinnými dôkazmi, že žalovaná je vlastníčkou ďalších
nehnuteľností s podstatne vyššou hodnotou.

6. Vypočutý svedok E. E. H. je zamestnaný u žalobcu od roku 1987, poznám aj pani žalovanú z titulu

zamestnania. Vedel, že oprávnenou z vecného bremena je p. B., vecné bremeno sa viazalo na
nehnuteľnosť, ale partnerom bola pani B.. Pamätal si, že s pani žalovanou robili zmluvu o vecnom
bremene a potom nájomnú zmluvu, mal zato že za účelom, že pani žalovaná časť bytu prenajímala
a mala vstup aj z východnej strany a mala tam nejaké sedenie. Obe zmluvy existujú paralelne, každá
rieši niečo iné. Na parkovisku pri nehnuteľnostiach žalovanej sa zmestí asi 6 áut. Ponukového konania
pred uzatvorením nájomnej zmluvy sa zúčastnila len p. B..

7. Na návrh žalobcu súd chcel v konaní vypočuť aj svedka K. K. L. B., avšak ten po zákonnom poučení
uviedol, že vie čo je predmetom konania, a že asi nebude vypovedať, následne sa vyjadril, že vypovedať
nebude.

8. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z vyjadrení strán sporu, z výsluchu svedka H., zo Zmluvy
o nájme č. 197/2018-ÚR-ÚPP zo dňa 15.8.2018, zo Zmluvy o zriadení vecného bremena č. 675/
N/2017 zo dňa 23.10.2017, zo Znaleckého posudku Ing. Viery Spišiakovej č. 33/2017, z Doplnenia č.
1 k tomuto znaleckému posudku zo dňa 22.2.2018, z vystavených faktúr, z výziev na úhradu dlžného
nájomného, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že medzi stranami

sporu (právnym predchodcom žalobcu a žalovanou), bola dňa 15.augusta 2018 uzatvorená Zmluva
o nájme č. 197/2018-ÚR-ÚPP. Predmetom nájmu boli nehnuteľnosti, parc. KN-C č. 107/76 o výmere
802 m2 a parc. KN-C č. 107/3 o výmere 150 m2 (celková výmera parcely je 10964 m2). Výška
nájomného sa odvíjala od Znaleckého posudku č. 33/2017 Ing. Viery Spišiakovej. Znalkyňa stanovila
výšku nájomné v znaleckom posudku v spojení s jeho doplnením č. 1 u predmetných parciel na sumu

2630,- €. Žalovaná, ako jediná účastníčka ponukového konania, ponúkla nájomné vo výške 2631,-
€, ktoré v tejto výške je aj poňaté do článku III. Zmluvy o nájme. Jedná sa o všeobecnú hodnotu
nájomného za uvedené parcely o celkovej výmere 952 m2. Nájomné sa žalovaná zaviazala uhrádzať
v štvrťročných splátkach po 657,75 € na účet prenajímateľa v štátnej pokladnici vždy do 15.dňa
prvého mesiaca nasledujúceho štvrťroka na základe faktúry vystavenej prenajímateľom. Podľa Zmluvy

o nájme bude výška nájomného upravovaná počnúc rokom 2018 každoročne k 30.júnu kalendárneho
roka pre úpravu výšky nájmu nasledujúceho kalendárneho roka s prihliadnutím na výšku rastu Indexu
spotrebiteľských cien vyhlasovaného Štatistickým úradom SR za predchádzajúci kalendárny rok tak,
ako je to v zmluve uvedené. Daňová povinnosť podľa zmluvy mala byť nájomníčke refakturovaná
v príslušnej výške. Daňová povinnosť v Starom Smokovci činí výšku 0,00925 €/m2/rok. Účelom nájmu

podľa článku I., posledný odstavec Zmluvy o nájme bolo užívanie pozemkov, ktoré sú priľahlé k domu
súp. č. 16061 v katastrálnom území D. D., časť Dolný Smokovec, a v ktorom je nájomníčka vlastníčkou
bytov a nebytových priestorov. Pozemky podľa Zmluvy o nájme mala užívať za účelom prístupu
k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve a ich obhospodarovaniu, na parkovanie. Zároveň mala predmetné
pozemky kosiť a umiestniť na nich prenosné lavičky a stoly. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu

určitú na 10 rokov.
9. V zmysle uvedenej nájomnej zmluvy vystavil žalobca žalovanej faktúry, ktoré žalovaná neuhradila,
preto si ich zaplatenie uplatnil súdnou cestou. Ide o peňažnú pohľadávku žalobcu vo výške 657,75 €
v zmysle faktúry číslo 8100000041, splatnej dňa 31.03.2020, o sumu 693,27 € v zmysle faktúry číslo
8100000106, splatnej dňa 30.06.2020, o sumu 675,51 € v zmysle faktúry číslo 8100000120, splatnej

dňa 30.09.2020, o sumu vo výške 675,51 € si žalobca uplatnil v zmysle faktúry číslo 8100000130,
splatnej dňa 31.12.2020, o sumu vo výške 688,34 € v zmysle faktúry číslo 8100000160, splatnej dňa
31.03.2021, o sumu vo výške 688,34 € v zmysle faktúry číslo 8100000232, splatnej dňa 30.06.2021,
o sumu vo výške 688,34 € v zmysle faktúry číslo 8100000252, splatnej dňa 30.09.2021, o sumu vo
výške 688,34 € v zmysle faktúry číslo 8100000277, splatnej dňa 31.12.2021. V súlade s § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania odo
dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej faktúry. Žalovaná, ako nájomca, si nesplnila svoje zákonné
a zmluvné povinnosti voči žalobcovi tým, že neuhradila nájomné za užívanie pozemkov v zmysle článku
III. Zmluvy o nájme. Toto sú relevantné skutočnosti pre rozhodnutie o predmetnej žalobe, ktorou sižalobca uplatnil nárok na úhradu vystavených faktúr v zmysle Zmluvy o nájme č. 197/2018-ÚR-ÚPP zo
dňa 15.8.2018.
10. Predmetná Zmluva o nájme nie je podľa názoru súdu zmluvou spotrebiteľskou, a teda sa na ňu

nevzťahujú príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, či iné právne predpisy zaoberajúce sa
spotrebiteľskými zmluvami a ochranou spotrebiteľov. Žalobca v rámci uzatvorenej zmluvy nekonal a ani
nemôže konať ako podnikateľ v rámci podnikateľskej činnosti. Žalobca tu vystupuje ako správca majetku
štátu, ktorý koná v mene Slovenskej republiky. Slovenská republika, ako zmluvná strana nevystupuje
ako podnikateľ a už vonkoncom nie ako dodávateľ tovarov alebo služieb v rámci obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Naopak, potreba uzavrieť nájomnú zmluvu vyplynula zrejme práve žalovanej
z jej činnosti, prenájmu bytov v predmetom bytovom domu súp. č. 16061 v Dolnom Smokovci. V tejto
stavbežalovanáprevádzkuje,resp.vrozhodnomobdobíprevádzkovalaubytovaciezariadeniesnázvom
„Apartmány ReMi Vysoké Tatry“, čoho dôkazom je dlhodobá inzercia ubytovania v tejto stavbe na
inzertných portáloch, ktoré sa zaoberajú inzerciou krátkodobého ubytovania, ktorú aj žalobca v konaní
predložil. Z dostupnej inzercie okrem iného vyplýva, že ubytovanie Apartmány ReMi Vysoké Tatry

víta hostí Booking.com od 4. marca 2015, inzerovaná kapacita ubytovania bola celkovo 8 osôb, a že
ubytovacie zariadenie poskytuje hosťom bezplatné parkovisko (č.l.167-170 spisu).

11. Žalovaná sa zúčastnila osobitného ponukového konania, ktorého predmetom bol nájom dotknutých
pozemkov. Žalovanú nikto nenútil, opak v konaní preukázaný nebol, a nikto ani nekonal v rozpore s

dobrými mravmi v čase, keď žalovaná ako jediná záujemkyňa dobrovoľne predložila ponuku v osobitnom
ponukovom konaní. Žalovanej museli byť celkom zjavne zrejmé podmienky ponukového konania, okrem
iného aj výška nájomného, keďže sa ho osobne zúčastnila, tieto skutočnosti ani nepoprela, preto ich
súd v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku považuje za nesporné. A ako
uviedol aj žalobca, skutočnosť, že žalovanej po čase plnenia nájomnej zmluvy nevyhovuje jej existencia,

nemôže byť pripísaná na ťarchu žalobcu.

12. Je pravdou, že ešte pred uzavretím nájomnej zmluvy bola medzi tými istými zmluvnými stranami
uzavretá dňa 23.10.2017 aj Zmluva o zriadení vecného bremena č. 675/N/2017. Táto zmluva nemá
žiadnu relevanciu pre predmetné súdne konanie, ale keďže bola jedným z hlavných argumentov

žalovanej v rámci jej procesnej obrany, pre jej údajnú duplicitu s nájomnou zmluvou, súd sa ňou okrajovo
zaoberá aj v odôvodnení tohto rozsudku. Ako už je zrejmé z dátumu uzavretia tejto zmluvy, bola
uzavretá pred uzavretím nájomnej zmluvy, a ak mala žalovaná za to, že pre jej potreby je postačujúca,
absentuje logický argument, aby následne uzatvárala ešte aj nájomnú zmluvu. To, že duplicita oboch
zmlúv nie je daná, a že žalovaná potrebovala práve z dôvodu prenajímania svojich bytov, ako už

je vyššie uvedené, aj nájomnú zmluvu, je zrejmé tak z porovnania rozsahu týchto zmlúv, ich účelu,
ako aj oprávnených osôb zo zmlúv. Kým Zmluva o zriadení vecného bremena umožňuje prechod,
státie, vjazd, prejazd peši a motorovými vozidlami výlučne len žalovanej ako oprávnenej z vecného
bremena, za účelom zabezpečenie nevyhnutného prístupu k jej vlastníctvu (za jednorazovú odplatu
1150,- €), pri nájomnej zmluve jej účelom bolo užívanie pozemkov, ktoré sú priľahlé k domu súp. č. 16061

vkatastrálnomúzemíD.D.,časťDolnýSmokoveczaúčelomprístupuknehnuteľnostiamvjejvlastníctve
a ich obhospodarovaniu, na parkovanie (podľa predloženej inzercie aj pre záujemcov o ubytovanie,
ktoré ponúkala). Zároveň mala predmetné pozemky kosiť a umiestniť na nich prenosné lavičky a stoly.
Navyše predmetom nájomnej zmluvy je okrem iného aj časť parcely číslo 107/3 v časti výmery 150 m2,
katastrálne územie D. D., pričom tento pozemok nie je predmetom zmluvy o zriadení vecného bremena.

Zmluva o nájme a Zmluva o zriadení vecného bremena nie sú teda totožné ani ohľadom pozemkov,
ktoré sú ich predmetom, ani ohľadom účelu týchto zmlúv a oprávnení z nich vyplývajúcich. Zmluva o
zriadení vecného bremena bola právnym predchodcom žalobcu uzatvorená so žalovanou, a to výlučne s
cieľom zabezpečenia práva prechodu, státia, vjazdu a prejazdu peši a motorovými vozidlami, za účelom
zabezpečenia nevyhnutného prístupu (ako je už vyššie uvedené) cez pozemky parcela registra „C“ KN

číslo XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2, zapísaná na liste vlastníctva číslo XX,
Okres Poprad, Obec Vysoké Tatry, Katastrálne územie D. D. a parcela registra „C“ KN číslo XXX/XX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 802 m2, zapísaná na liste vlastníctva číslo XX, Okres I., H. F.
J., Katastrálne územie D. D., a to v časti tejto parcely podľa geometrického plánu číslo 45498083 –
18/2017. Ani obhliadka na mieste samom nič iné nepreukázala.

13. Vo vzťahu k nákladom na odvodnenie pozemku žalovaná nepredložila žiaden relevantný dôkaz
a navyše aj v prípade, ak by žalovaná vynaložila náklady na odvodnenie pozemkov, tieto v zmysle
platných zmlúv znáša sama. Žalobca z uvedeného dôvodu namietol a neuznal započítanie žalovanejv sume 1000,- €, keďže žalovaná nepreukázala akékoľvek náklady, ktorej jej údajne vznikli a navyše
žalovaná nie je veriteľom akejkoľvek pohľadávky voči žalobcovi, súd sa s takýmto stanoviskom stotožnil.
Žalovaná síce predložila znalecký posudok č. 28/2023, vypracovaný znalkyňou E. M. I., ale znalecký

posudok sa nezaoberal otázkou, či v ňom uvedené a oceňované činnosti nie sú len zhodnotením
majetku žalovanej, a to vzhľadom na stav tejto nehnuteľnosti. Žalovaná nepreukázala a v podstate
ani netvrdila, v čom by malo spočívať porušenie právnej, zmluvnej zákonnej povinnosti žalobcu, že
k takémuto porušeniu právnej alebo zmluvnej povinnosti došlo, nepreukázala kauzálny nexus medzi
vznikom škody a konaním alebo nekonaním žalobcu. Súd má zato, že žalovaná nemá žiadnu relevantne

preukázanú pohľadávku voči žalobcovi, započítanie z uvedeného dôvodu nemožno akceptovať a
k zániku požadovanej pohľadávky, teda ani nemohlo dôjsť z dôvodu započítania.

14. Pokiaľ ide o výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 19.10.2022 (č.l. 262) a odstúpenie od zmluvy zo
dňa 13.9.2023 (č.l. 267), tieto listiny sa netýkajú rozhodného obdobia, teda obdobia, za ktoré žalovaná
neuhradila faktúry z titulu nájomného (faktúry splatné od 31.3.2020 do 31.12.2021 – č.l. 9-11), preto

sa súd v odôvodnení tohto rozsudku nevenuje ich analýzou, skutočnosťou, či sú alebo nie sú v súlade
s ustanovením nájomnej zmluvy, ktoré upravuje ukončenie zmluvného vzťahu. Rovnako až na základe
darovacej zmluvy V 3452/2023 z 18.9.2023 sa vlastníkom predmetných bytov v bytovom dome súp.
č. 16061 stal syn žalovanej, K. K. L. B., teda žalovaná je v konaní pasívne legitimovaná, v konečnom
dôsledku ona je zmluvnou stranou v nájomnej zmluve, čím jej pasívna legitimácia v konaní je daná.

15. Vo vzťahu k tvrdeniu, že žalobca nemá vlastnú právnu subjektivitu konať, toto nie je v súlade so
skutočnosťou, nakoľko práve preto, že žalobca je príspevkovom organizáciou ministerstva a správcom
majetku štátu, ktorého užívanie je predmetom tohto konania, žalobca je subjektom s plnou právnou
subjektivitou konať, a to nie len vo svojom mene, ale aj v mene a na účet Slovenskej republiky, ako

správca majetku štátu.

16. Tvrdenia žalovanej, že jej nebol odpustený, znížený nájom, že žalovaná nemala možnosť podnikať
v období od roku 2020 a 2021, sú bez právnej relevancie vo vzťahu k samotnej podstate sporu.
Naviac Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 20C/31/2024, v ktorom boli totožné strany sporu

a predmetom konania boli tiež nezaplatené faktúry vyplývajúce z platnej nájomnej zmluvy, bolo žalobe
vyhovené, konanie je už právoplatne ukončené a vedie sa exekúcia. Aj keď v konaní bolo rozhodnuté
rozsudkom pre zmeškanie, aj takýto rozsudok je možné vydať v kontexte judikatúry súdov Slovenskej
republiky len v tom prípade, ak mal súd dostatočne preukázanú dôvodnosť nároku. Teda možno
uzavrieť, že aj v konaní 20C/31/2024 súd považoval žalobu za dôvodnú a preukázanú. V tejto súvislosti

súd poukazuje aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 289/2017 a tam
uvedenúpovinnosťzohľadňovaniavlastnejjudikatúryvšeobecnýmisúdmi:„Súdmápoznaťsvojuvlastnú
judikatúru, t.j. aj rozhodnutia iných sudcov (resp. senátu) toho istého súdu, a túto judikatúru musí
zohľadniť bez ohľadu na to, či na ňu samotné strany sporu poukazujú. Naopak, postoj všeobecných
súdov vyznačujúci sa odlišnosťou prístupu k prejednávaným veciam, ktoré sú v podstate identické, bez

toho, aby svojodklon odôvodnili, je prejavom svojvôle, ktorá odporuje základnému princípu materiálneho
právneho štátu.“.

17. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 664 Občianskeho zákonníka prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave
spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto
stave ju na svoje náklady udržiavať.

Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovaným zákonnými ustanoveniami súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd dospel k záveru, že žaloba je opodstatnená.
V zmysle uzavretej nájomnej zmluvy bola žalovaná povinná platiť nájomné za pozemky parc. č. 107/76
a parc. č. 107/3 v k. ú. D. D. v štvrťročných splátkach. Faktúry splatné v období od 31.3.2020 do
31.12.2021 uhradené neboli, čo v konaní ani nebolo sporné.19. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z., Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

20. Keďže sa žalovaná dostal a s plnením peňažného záväzku do omeškania, súd priznal žalobcovi aj
úroky z omeškania tak, ako si ich uplatnil, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej faktúry.

21. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 262 ods.
1, 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na
náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov bude rozhodnuté

samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Ř Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

Ř Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ř Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Ř Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ř Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ř Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ř Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ř Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,

aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jedenrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ř Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).