Rozsudok – Konkurz ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 19, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 1Odi/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122201917
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Bargelová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5122201917.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Bargelovou v spore žalobcu:

BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13,
821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt C. D. XXXX/XX, XXX XX E. X, o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 03.03.2022 doručenou súdu dňa 09.03.2022 sa žalobca domáhal zrušenia oddlženia

pre nepoctivý zámer žalovanej. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalovaný nemal pri oddlžení, resp. po
oddlžení poctivý zámer. Žalovaný ako dlžník nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach
svojich možností a schopností a napriek tomu, že po oddlžení nadobudol dedičstvo nie nepatrnej
hodnoty, svojich veriteľom neposkytol polovicu svojho dedičstva tak, ako mu to nariaďuje zákonná
povinnosť. Žalobca je veriteľom žalovaného na základe zmluvy o úvere č. 5007400508, ktorú žalovaný
a právny predchodca žalobcu uzatvorili a z ktorej vyplývajúca pohľadávka bola na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2010 uzavretá medzi spoločnosťou Poštová banka a.s. ako

postupcom a spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupníkom. Zmluva o postúpení
pohľadávok zo dňa 24.02.2011 uzavretá medzi spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED
ako postupcom a spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. ako postupníkom. Zmluva o postúpení pohľadávok
zo dňa 15.12.2014 uzavretá medzi spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. ako postupcom a BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o. ako postupníkom. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretá
medzi spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT
COLLECTION, a.s. ako postupníkom, postúpená na žalobcu. Žalovaný nemal pri oddlžení, resp. po

oddlžení poctivý zámer, keď po oddlžení naplnil zákonné predpoklady „nepoctivého zámeru“ podľa
§ 167g ods. 1 ZKR tým, že nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a
schopností, keď po oddlžení zdedil/nadobudol dedičstvo nie nepatrnej hodnoty a z tohto dedičstva
svojim veriteľom neposkytol polovicu ich hodnoty (správne má byť uvedené § 166g ods. 1 ZKR). Je
zrejmé, že predpokladom poctivého zámeru žalovaného je okrem iného aj úprimná snaha žalovaného
riešiť po podaní návrhu svoj dlh v rámci svojich možností. Z konania žalovaného takáto snaha
nevyplýva. Oddlžením nedochádza k zániku záväzkov veriteľa. Rozhodnutím súdu o oddlžení dlžníka

sa pohľadávky veriteľov menia na tzv. naturálne obligácie. Zákon predpokladá uspokojovanie veriteľov
aj po podaní návrhu na konkurz, po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka ako aj po zrušení
konkurzu. Žalobca nespochybňuje ekonomickú a spoločenskú opodstatnenosť oddlženia. Oddlženie
však nemožno považovať za spôsob, ktorým sa ktorýkoľvek dlžník môže zbaviť svojich záväzkov vočiveriteľovi. Žalobca má za to, že právna úprava oddlženia nie je určená na ochranu dlžníkov, ktorí
sa úmyselne vyhýbajú úhrade svojich záväzkov aj za situácie, keď ich príjem a sociálne a rodinné
podmienky splatenie týchto záväzkov umožňujú. Žalovaný po podaní návrhu nevynaložil úprimnú snahu

riešiť svoj dlh v rámci svojich možností. Po oddlžení nadobudol dedičstvo nie nepatrnej hodnoty, z ktorej
sumy mal v zmysle zákonnej úpravy poskytnúť svojim veriteľom polovicu a tým preukázať svoj poctivý
zámer. Žalovaný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 166g ods. 1 ZKR, čí je nepreukázaný
nepoctivý zámer žalovaného a tým odôvodnenosť podanej žaloby. Využitím inštitútu oddlženia poškodil
všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení neposkytol polovicu nadobudnutého dedičstva svojim

veriteľom.Pokračovanímvplnenísvojichzáväzkovbyžalovanýdokázalsplatiťsvojezáväzkyvočisvojim
veriteľom a ak hoci čo i len čiastočne prejavil a preukázal by svoj poctivý zámer. Po podaní návrhu na
vyhlásenie konkurzu žiadnym spôsobom žalovaný neprejavil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v medziach
svojich možností napriek tomu, že disponoval dedičstvom, z ktorého mal polovicu hodnoty poskytnúť
svojim veriteľom. Zároveň žalobca v žalobe navrhol za účelom preukázania uvedených skutočností
vykonať dopyt na F. G. E. za účelom sprístupnenia osvedčenia o dedičstva, prípadne celého dedičského

spisu za účelom získania právneho titulu a hodnoty nadobudnutého dedičstva a navrhol na preukázanie
skutočností uvádzaných v žalobe aj výsluch žalovaného. Prílohou žaloby bola zmluva o úvere, zmluvy
o postúpení pohľadávok a výpis z LV č. XXXX.

2. Žalovaná bola výzvou súdu zo dňa 22.03.2022 vyzvaná na vyjadrenie sa k podanej žalobe, pričom

k žalobe sa nevyjadrila.

3. Dňa 06.05.2022 žalovaná súdu doručila podanie označené ako „Ponuka“. Z obsahu podania vyplýva,
že ponúka na uspokojenie svojho nevymáhateľného dlhu polovicu z podielu, ktorý získala v rámci
dedičského konania sp. zn. 17D/236/2021. Nakoľko má spolu štyroch veriteľov, voči ktorým bola

oddlžená, rozhodnutím Okresného súdu Žilina 8OdK/153/2017 môže reálne ponúknuť na úhradu dlhu
podiel na dedičstve bytu č. XX, na X. poschodí, vo vchode č. XX, v bytovom dome č. súp. XXXX, ktorý
je postavený na parcele č. 1190/93, na ul. D., v Martine, v celosti s príslušenstvom a spoluvlastnícky
podiel 6887/258249 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu ako aj
spoluvlastnícky podiel 6887/258249 v domom zastavanom pozemku, parcela č. XXXX/XX zastavaná

plocha a nádvoria o výmere 350 m2, zapísané v Katastri nehnuteľností, v kat. území H., na LV č.
XXXX, v podiele 1 z polovice jej podielu, ktorý nadobudla dedením. V tejto ponuka žiadala o vyjadrenie
v lehote 15 dní, či adresát súhlasí s nadobudnutím tohto podielu, t. j. 1 z polovice jej dedičského podielu.
Prílohou podania bol podací lístok, z ktorého vyplýva, že táto ponuka bola žalovanou doručovaná
adresátovi – žalobcovi doporučeným listom 2. triedy dňa 13.04.2022. Prílohou podania označeného

ako „Ponuka“ bolo aj uznesenie Okresného súdu Martin 17D/236/2021-51 zo dňa 23.09.2021, ktoré
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 23.09.2021. Z dedičského rozhodnutia z bodu II. vyplýva, že
žalovaná nadobudla dedičstvo v 1 vzhľadom k celku a to vlastnícke právo špecifikované v uvedenom
bode, zhodujúce sa s nehnuteľnosťami uvedenými v podaní označenom ako „Ponuka“.

4. Na opätovnú výzvu doručovanú žalovanej zo strany súdu na vyjadrenie sa k žalobe, ktorá sa k žalobe
opäť nevyjadrila, súd konštatuje, že táto zostala vo veci vyjadrenia sa k žalobe pasívna. Dňa 15.03.2023
a opätovne 05.02.2024 súd zasielal na vedomie žalobcovi podanie označené ako ponuka doručené
súdu dňa 06.05.2022, pričom z predložených doručenie má súd vykázané, že uvedené žalobca prevzal,
avšak na tieto podania nereagoval a súdu sa žiadnym spôsobom nevyjadril.

5. Dňa 12.02.2025 bolo súdu doručené vyjadrenie vo veci samej a ospravedlnenie neúčasti na
pojednávaní žalobcom, pričom z vyjadrenia vo veci samej vyplýva, že žalobca v celom rozsahu zotrváva
na podanej žalobe a zastáva názor, že žaloba je dôvodná a opodstatnená. Hlavným dôvodom, pre ktorý
sa žalobca domáha zrušenia oddlženia je, že žalovaný po jeho oddlžení nadobudol dedičstvo, z ktorého

neponúkol polovicu svojim veriteľom na uspokojenie ich pohľadávok, čím žalovaný vyvrátil skutkovú
podstatu poctivého zámeru v zmysle § 166g ods. 1 ZKR. Žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel
vo výške 1/4 k bytu č.XX, v bytovom dome, so súp. č. XXXX, v k. ú. H., okres E. ako i spoluvlastnícky
podiel vo vzťahu k priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve
a na k pozemku. Žalobca vo vyjadrení poukázal na odborný výklad k ust. § 166g ods. 1 ZKR, a to

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii 3. vydanie 2019 Ďurica, ako aj na nález ÚS SR 570/016. Uviedol,
že konanie žalovaného je nepoctivé a účelové, nakoľko žalovaný nadobudol dedičstvo v roku 2021,
v ktorom roku si mal splniť aj svoju ponukovú povinnosť, nakoľko oddlžený bol v roku 2017. Žalovaný
až po podaní žaloby zo strany žalobcu v marci 2022, resp. žalovaný až v máji 2022, kedy mu boladoručená žaloba, kontaktoval účelovo žalobcu s tým, že mu ponúkol spoluvlastnícky podiel, pričom
žalobca žalovanému uviedol, že žiada úhradu pohľadávky a nie vlastnícke právo. Žalovaný si podľa
žalobcu nedodržal svoju ponukovú povinnosť v zmysle ust. § 166g ods. 1 ZKR, nakoľko po tom, ako

nadobudol dedičstvo, neponúkol polovicu svojim veriteľom, pričom žalovaný predmetnú skutočnosť ani
nepoprel, na základe ktorej skutočnosti je žalobný nárok nesporný. Žalovaný účelovo až po doručení
žaloby žalobcu účelovo vediac, že tak nespravil v čase, kedy mal, teda v roku 2021, ale až o rok neskôr
po doručení žaloby, ponúkol spoluvlastnícky podiel žalobcovi, avšak konanie žalovaného je účelové
a touto ponukou sa snaží žalovaný účelovo zakryť nesplnenie si jeho zákonnej povinnosti.

6. Dňa 19.02.2025 sa konalo pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu,
ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ako aj neúčasť žalobcu ospravedlnil podaním zo dňa 11.02.2025
a pojednávanie sa konalo taktiež v neprítomnosti žalovanej, ktorá mala predvolanie na pojednávanie
riadne vykázané. Na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok vo veci samej.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu. Z pripojených
listinných dôkazov zisti a nemal sporné, že došlo k uzavretiu a podpísaniu zmluvy o úvere právnym
predchodcom žalobcu a to zmluvy o úvere č. 5007400508, ktorú žalovaný a právny predchodca žalobcu
uzatvorili a z ktorej vyplývajúca pohľadávka bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z dňa
15.12.2020uzavretámedzispoločnosťouPoštovábankaa.s.akopostupcomaspoločnosťouBOSSNUT

INVESTMENTS LIMITED ako postupníkom. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 24.02.2011
uzavretá medzi BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a PRO CIVITAS s.r.o. ako
postupníkom, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretá medzi PRO CIVITAS s.r.o. a
BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretá medzi
BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. ako

postupníkom a bola postúpená na žalobcu. Zároveň mal súd z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina
sp. zn. 8OdK/153/2017 zistené, že žalovaná sa v tomto konaní domáhala vyhlásenia konkurzu na svoj
majetok a svojho oddlženia na základe návrhu podaného prostredníctva centra právnej pomoci. Okresný
súd Žilina uznesením sp. zn. 8OdK/153/2017 zo dňa 13.12.2017 vyhlásil na majetok žalovanej konkurz
a v štvrtom výroku uznesenia dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurz

na majetok dlžníka a to v rozsahu, v akom nebudú v konkurze uspokojené.

8. Z dedičského rozhodnutia, ktoré tvorilo prílohu podania žalovanej doručeného súdu dňa 06.05.2022
vyplýva, že uznesením Okresného súdu Martin 17D/236/2021-51 zo dňa 23.09.2021, ktoré nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.09.2021 prebehlo dedičské konanie po zomrelej I. J., K. J., ktorá

zomrela dňa XX.XX.XXXX. Z rozhodnutia vyplýva podľa bodu II., že týmto rozhodnutím bola schválená
dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej okrem iného vlastnícke právo k 2-izbovému
bytu č. XX, na X. poschodí, vo vchode č. XX, v bytovom dome č. súp. XXXX, ktorý je postavený na
parcele č. XXXX/XX na ulici Čajkovského v Martine v celosti s príslušenstvom a spoluvlastnícky podiel
v 6877/258249-inách na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu, ako

aj spoluvlastnícky podiel 6877/258249-inách v domom zastavanom pozemku CKN parcela č. XXXX/
XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 350 m2, pričom nehnuteľnosti sú zapísané v katastri
nehnuteľností v kat. území H., na LV č. XXXX pod B15 v podiele 1/1-ine v hodnote 70.000,- Eur
nadobúdajú deti s tým, že žalovaná v 1 vzhľadom k celku.

9. Medzi stranami bolo a zostalo sporné, či žalovaná spĺňa zákonné podmienky v zmysle § 166g ods.1
ZKR, reps. či možno prístup a konanie žalovanej voči jej veriteľom hodnotiť ako konanie v rozpore
s poctivým zámerom.

10. Zistený skutkový stav súd subsumoval pod ustanovenia nasledovných právnych noriem.

11. Podľa § 166f ods.1 ZKR veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na

spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

12. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, ak dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu
možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo
výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie

nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.

13. Súd v prvom rade skúmal splnenie procesných podmienok. Žalobca má oprávnenie na podanie
návrhu na zrušenie oddlženia na základe ustanovenia § 166f ods. 1 ZKR, nakoľko ide o spor medzi

stranami konania vyvolaný osobitnou povahou konkurzného konania podľa § 20 písm. d/ CSP. Konkurz
vyhlásený na majetok žalovanej bol vedený Okresným súdom Žilina v konaní 8OdK/153/2017, v rámci
ktorého bol veriteľ v postavení žalobcu dotknutý oddlžením. Žalobca je veriteľom dotknutý oddlžením,
nakoľko jeho pohľadávka vznikla pred rozhodujúcim dňom a zároveň nejde o oddlžením nedotknutú
pohľadávku a preto je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby o zrušenie oddlženia
o nepoctivý zámer. Žalovaná je pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaní, nakoľko bola

oddlžená. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok žalovanej zo dňa 13.12.2017 bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku č. 241/2017 s účinkami 20.12.2017, pričom lehota 6 rokov na podanie žaloby
začala plynúť 21.12.2017. Žalobca tak podal žalobu v zákonom stanovenej lehote.

14. Pre inštitút oddlženia fyzickej osoby podľa štvrtej časti ZKR je podľa § 166g ods. 5 ZKR

charakteristické, že v konkurznom konaní a ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý
zámer dlžníka neskúma, ale poctivý zámer skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre
nepoctivý zámer, pričom právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom má veriteľ, ktorý bol oddlžením
dotknutý.

15. Žalobca ako dotknutý veriteľ v tomto konaní sa domáhal zrušenia oddlženia z dôvodu, že po oddlžení
sa naplnili zákonné predpoklady nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 1 ZKR a to z dôvodu, že
žalovaná nevynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností, keď po
oddlžení nadobudla dedičstvo nie nepatrnej hodnoty a z tohto svojim veriteľom neposkytla polovicu jeho
hodnoty.

16. Poctivý zámer dlžníka je v zákone definovaný v § 166g ods. 1 a zároveň v druhom odseku zák. ust.
166g sú uvedené skutkové podstaty, z ktorých možno usudzovať, že dlžník poctivý zámer nemá, pričom
tieto skutkové podstaty sú uvedené len príkladmo. Pokiaľ poctivý zámer dlžníka zákon definuje len na

základe správania sa dlžníka po podaní návrhu, tak kritéria pre nepoctivý zámer zahŕňajú správanie
dlžníka pred podaním návrhu, pri podaní návrhu a po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok
dlžníka. Podľa § 166g ods. 1 ZKR dlžník má poctivý zámer aj vtedy, ak v prípade nie nepatrného dedenia
ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu
a dlžník poctivý zámer nemá, a teda má nepoctivý zámer, ak v prípade nie nepatrného dedenia

neponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu.

17. Konanie o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, v ktorom sa dotknutý veriteľ domáha zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi je konaním sporovým, ktorý vedie súd
podľa príslušných ustanovení príslušného sporového poriadku. V konaní vystupuje veriteľ v procesnom

postavení žalobcu a dlžník vystupuje v procesnom postavení žalovaného. Povinnosťou strán sporu
je označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť tieto svoje tvrdenia dôkazmi
tak, ako to upravuje článok 8 CSP. Skutočnosti tvrdené žalobcom musí tvrdiť a preukázať žalobca
a okolnosti, ktoré toto právo vylučujú, sú naopak záležitosťou žalovaného. Pokiaľ ide o konanie
o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, tak veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať

sa zrušenia oddlženia ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení nepoctivý zámer, a teda zákon ešte aj
v hmotnom práve stanovil požiadavku, aby dotknutý veriteľ preukázal skutočnosti navodzujúce žalované
právo, to znamená, aby uviedol tvrdenia o tom, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer a tieto
svoje tvrdenia preukázal aj dôkazmi. Žalobca teda musí uviesť konkrétne tvrdenia, na základe ktorých
dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer a súčasne tieto svoje tvrdenia musí preukázať aj dôkazmi.

To znamená, že súd na základe tvrdení a dôkazov prednesených žalobcom vyhodnocuje splnenie
procesnej povinnosti žalobcu, ako aj unesenie jeho dôkazného bremena a až následne vyhodnocuje,
či žalovaný preukázal skutočnosti, ktoré vylučujú žalovaného právo, pričom uvedený záver už bol
vyslovený aj v rozhodovacej praxi rozsudku NS SR sp. zn. 5Obdo/18/2022 zo dňa 31.01.2023.18. Žalobca ako svoju rozhodujúcu skutočnosť, ktorou preukazoval nepoctivosť zámeru žalovanej pri
oddlžení uvádzal, že po oddlžení žalovaná nadobudla dedičstvo nie nepatrnej hodnoty a neposkytla jeho

polovicu jeho veriteľom. Iné skutkové tvrdenia odôvodňujúce nepoctivosť zámeru žalovanej pri oddlžení
žalobca netvrdil. Žalobca teda ako jedinú skutočnosť, ktorou vymedzil nepoctivosť zámeru žalovanej,
uvádzal skutočnosť, ktorá nastala nesporne po podaní návrhu na oddlženie. Pokiaľ ide o obdobie a to
časový horizont, v ktorom došlo po oddlžení k dedeniu majetku oddlženým dlžníkom, tak táto skutočnosť
a tento časový horizont má relevanciu pre posúdenie poctivosti zámeru dlžníka pri oddlžení. Zákon

v tomto smere neurčuje a neupravuje a neexistuje v zákone žiadna právna norma, ktorá by časové
ohraničenievymedzenékonkrétnoulehotouupravovala,atedažebyvtomtočasovomobdobímaldlžník
ponúknuť veriteľovi poskytnúť polovicu svojho nadobudnutého dedičstva nie nepatrnej hodnoty.

19. Pokiaľ ide o časové rozhranie pred podaním návrhu, tu súd uvádza, že existuje ustálená
rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít (rozsudok NS SR sp. zn. 4Obdo 35/2002 zo dňa

14.06.2023, rozsudok NS SR sp. zn. 4Obdo 44/2022 z 02.08.2023), ktorá rieši otázku pred podaním
návrhu. Pokiaľ ide o časové rozhranie a obdobie po podaní návrhu, v praxi neexistujú zatiaľ publikované
rozhodnutia najvyšších súdnych autorít a taktiež táto otázka sa neriešila ani v nepublikovaných
rozhodnutiach. Dôvodová správa k zákonu č. 377/2016 Z. z., ktorým s účinnosťou od 01.03.2017 došlo
k zásadnej zmene inštitútu oddlženia, tiež neobsahuje náhľad a zodpovedanie otázky týkajúcej sa

obdobia po podaní návrhu.

20. Jedinou lehotou, ktorú môžeme v súvislosti s konaním o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer
nájsť, je lehota uvedená v ust. § 166f ods. 1 ZKR, podľa ktorého veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením
má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo

jeho dedičom do 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý
rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Lehota šiestich rokov
uvedená v uvedenom zákonnom ustanovení je jednoznačne daná uvedeným zákonným ustanovením
ako lehota na uplatnenie žaloby dotknutého veriteľa o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Ak by
uvedená lehota šiestich rokov mala ohraničovať časové obdobie a mala by byť totožná s časovým

obdobím pre hodnotenie, či dlžník po podaní návrhu má poctivý zámer, tak by to znamenalo, že z tejto
lehoty, ktorá je lehota na podanie návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, tak stávalo by sa
z nej skúšobné obdobie, a to aj napriek tomu, že právna úprava účinná od 01.03.2007 pre dlžníka žiadne
skúšobné obdobie neupravuje a takéto obdobie nepozná.

21. Pokiaľ ide o nadobudnutie dedičstva, tak toto dedičstvo nie je objektívne a nenastáva automaticky
a nemusí ani nastať, nakoľko právna úprava pre dlžníka neupravuje skúšobné obdobie a za situácie,
keď dotknutý veriteľ nepoctivý zámer dlžníka odôvodňuje len skutočnosťou, ktorá nastala po podaní
návrhu na oddlženie, tak len preto, aby sa zvýšila pravdepodobnosť, že dlžník nadobudne dedičstvo,
nie je možné dospieť k záveru, že poctivosť zámeru dlžníka po podaní návrhu by mala byť sledovaná

a hodnotená výrazne do budúcnosti, čiže v dlhšom časovom období. Dedičstvo sa síce v súlade s
§ 460 OZ nadobúda smrťou poručiteľa, avšak právna úprava zachováva princíp úradnej ingerencie
pri nadobudnutí dedičstva a teda dedičia buď sa o dedičstvo vysporiadajú medzi sebou dohodou
podliehajúcou schválením súdom (§ 482 OZ) alebo ak k dohode nedôjde, súd potvrdí nadobudnutie
dedičstva podľa dedičských podielov (§ 483 a 484 OZ).

22. Na to, aby nadobudnutie dedičstva dlžníkom po vyhlásení konkurzu mohlo mať relevanciu vo
vzťahu k poctivosti jeho zámeru pri oddlžení, musí k nemu dôjsť v čase blízkom rozhodnutiu súdu
o vyhlásení konkurzu, pričom treba vždy zohľadňovať individuálne okolnosti prípadu. Z listiny označenej
ako „Ponuka“ doručenej žalovanou súdu dňa 06.05.2022, prílohou ktorej bolo uznesenie Okresného

súdu Martin 17D/236/2021 zo dňa 23.09.2021 (č.l. 46 až 50) vyplýva a z uvedenej listiny mal
súd preukázané, že žalovaná týmto podaním, ktoré sa aj nazýva „Ponuka“, ponúkla žalobcovi na
uspokojenie jej nevymáhateľného dlhu polovicu z podielu, ktorý získala v rámci dedičského konania
17D/236/2021. Z obsahu ako aj z označenia podania „Ponuka“ vyplýva, že žalovaná učinila svoj zámer
ponúknuťpolovicusvojhozdedenéhopodielu,pričomtútosvojuponukuadresovaladoporučenoupoštou

žalobcovi. Rovnako súd svojimi podaniami z 15.05.2023 a z 05.02.2024, ktoré žalobca prevzal, zaslal
podanie žalovanej označené ako „Ponuka“ na adresu žalobcu. Zo súdneho spisu je zrejmé, že žalobca
na tieto výzvy súdu a na tieto oznámenia a ponuku zo strany žalovanej nereagoval a ak aj reagoval,
súd nemá k dispozícii a žalobca nepreukázal, akým spôsobom a či vôbec kontaktoval za účelom prijatiaponuky žalovanú, resp. či došlo k uzavretiu nejakej dohody. Súd mal z podania, ktoré bolo doručené
súdu 12.02.2025 a ktoré bolo označené žalobcom ako „Vyjadrenie vo veci samej a ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní“ preukázané, že žalobca žalovanému uviedol, že žiada úhradu pohľadávky

a nie vlastnícke právo. Táto skutočnosť vyplýva zo strany 3 uvedeného vyjadrenia žalobcu, avšak
žiadne iné skutkové tvrdenia ohľadne ponuky zo strany žalovanej, ktorá bola adresovaná žalobcovi súd
k dispozícii nemá. Pokiaľ ide o dôvody uvedené v § 166g ods. 1 ZKR, podľa názoru súdu ide v danom
prípade o situáciu, kedy dlžník v čase blízkom rozhodnutiu súdu o jeho oddlžení získal dedičstvom
alebo darom najmä likvidné prostriedky, ktorými mohol uhradiť aspoň čiastočne svoje nevymáhateľné

dlhy. O uvedenom svedčí aj odpoveď a reakcia žalobcu uvedená v jeho vyjadrení z 12.02.2022 (č.l.
73), kde žalobca uviedol, že žalobca žalovanému uviedol, že žiada úhradu pohľadávky a nie vlastnícke
právo. Žalobca zastával názor, že žalovaný si nedodržal svoju ponukovú povinnosť, nakoľko po tom,
čo nadobudol dedičstvo, neponúkol polovicu svojim veriteľom a túto skutočnosť ani nepoprel. Pokiaľ
ide o uvedené zákonné ustanovenie § 166g ods. 1 , tak toto nehovorí výslovne o ponúknutí predmetu
dedičstva, daru, či výhry veriteľom, je postavené na báze dobrovoľnosti a hovorí o ponúknutí „takéhoto

zdroja“ veriteľom, čo nabáda a smeruje k tomu, že k takejto ponuke veriteľom by malo dôjsť najmä
v prípade, keď dedičstvo, dar, či výhra majú peňažnú formu. Pokiaľ ide ponuku zo strany dlžníka ťažšie
likvidného majetku nadobudnutého dedičstvom, darom, či výhrou, napríklad spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach ako je tomu v posudzovanej veci, tak takáto ponuka v spoluvlastníckych podieloch
môže byť hlavne pri jednoduchších dlžníkov bez právneho vzdelania, ktorí práve často vstupujú a sú

tými, ktorí vstupujú do oddlženia, ťažko realizovateľná. Avšak skutočnosť, že v danom prípade právna
úprava nehovorí jednoznačne a presne, akým spôsobom má byť ponúknuté dedičstvo, dar, či výhra
veriteľom, tak toto nemôže ísť a nemôžeme to vykladať na ťarchu dlžníka.

23. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

24. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému úspešnému
v celom rozsahu priznal trovy konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov pritom rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Podľa § 365 CSP
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
početrovnopisovapríloh,súdvyhotovíkópienajehotrovy.Akpovinnýdobrovoľnenesplní,čomuukladá

vykonateľnérozhodnutie,oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona
(zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak
ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré

vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).