Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, August 26, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/107/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115219132
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:4115219132.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ Y. Ť., narodeného XX. Y. XXXX, T. S. XX a 2/ T.
U., narodenej XX. Y. XXXX, P. W., X. XXXX/XX, zastúpených splnomocnenkyňou BIZOŇ & PARTNERS,
s.r.o., Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Laurinská 4, IČO: 36 833 533, proti žalovaným 1/ Ž. L.,
narodenej XX. Y. XXXX, P. W., L.Ž. XXX/XX, zastúpenej splnomocnenkyňou Advokátska kancelária
STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., Nitra, Farská 25, IČO: 36 856 282, 2/ T. R., narodenej XX. H. XXXX,

P. S., V. D. XXX/XX a 3/ Y. R., narodenému X. Y. XXXX, P. S., V. D. XXX/XX, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 17C/341/2015, o dovolaní žalobcov 1/ a
2/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 24. novembra 2022 sp. zn. 7Co/78/2021, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanej 1/ náhradu trov dovolacieho

konania vo výške určenej súdom prvej inštancie.

Žalovaným 2/ a 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 24. júna 2021 č. k. 17C/341/2015-262
zamietol žalobu, ktorou sa pôvodná žalobkyňa (H. Ť.) domáhala určenia vlastníckeho práva k sporným

nehnuteľnostiam (evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. P. S.), žalovanej 1/ priznal voči
žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, žalovaným 2/ a 3/ náhradu trov
konania nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 41, § 47 a § 53 ods. 1
a 3 zákona č. 323/1992 Z. z. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Notársky poriadok“) a ustanoveniami § 37 ods. 1, § 39 a § 40 ods. 1 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“).

Vecne dôvodil, že pôvodná žalobkyňa uzatvorila ako darkyňa formou notárskej zápisnice darovaciu
zmluvu so žalovanou 1/ a jej manželom (vnukom pôvodnej žalobkyne) ako obdarovanými, predmetom
ktorej bolo darovanie sporných nehnuteľností, pričom túto darovaciu zmluvu považovala za neplatnú z
dôvodu, že pri jej spísaní nebol pribratý tlmočník ani jej nebol obsah notárskych zápisníc pretlmočený, a
to napriek skutočnosti, že neovládala slovenský jazyk. Súd prvej inštancie konštatoval, že účel spísania
darovacej zmluvy u notára nebol vôbec sporný; samotná právna predchodkyňa žalobcov uviedla, že

vedela, z akého dôvodu ide k notárovi a súhlasila s darovaním sporných nehnuteľností vnukovi a jeho
manželke (žalovanej 1/) a taktiež potvrdila, že o tom vedeli aj jej deti a notársku zápisnicu podpísala
dobrovoľne. Pri spisovaní notárskej zápisnice bola prítomná žalovaná 2/ ako aj syn nebohej Y. Ť..
Všetci rodinní príslušníci vedeli, čo má byť predmetom notárskej zápisnice, prítomné strany pri spisovaní
notárskejzápisniceničnenamietali,pričomvedeli,žeichmatkaovládalaslovenskýjazyklen„kuchynsky“
a samotnú notárku na túto skutočnosť ani neupozornili. Na preukázanie správnosti postupu spísania

notárskej zápisnice žalovaná 1/ navrhla vypočuť samotnú notárku Y.. R. G., avšak zo strany žalobcov
neboldanýsúhlaskpozbaveniumlčanlivostinotárky,pretonemoholbyťtentodôkazvykonaný.Súdprvejinštancie poukázal na to, že na obale notárskeho spisu je uvedené, že pani Ť.C. ovláda slovenský jazyk,
z čoho mal za preukázané, že notárka si pred spisovaním notárskej zápisnice túto skutočnosť riadne
overila. Dospel k záveru, že pôvodná žalobkyňa rozumela slovensky a rozumela aj predmetnému úkonu;

v konaní nebolo preukázané, že by pri spisovaní notárskej zápisnice došlo zo strany notárky k porušeniu
Notárskeho poriadku v tom, že notárska zápisnica nebola pretlmočená. Rozhodnutie o trovách konania
právne odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v
znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a vecne úspechom žalovaných 1/ až 3/ v konaní, pričom
žalovaní 2/ a 3/ si náhradu trov konania neuplatňovali.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie
súdy“) na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ rozsudkom z 24. novembra 2022 sp. zn. 7Co/78/2021 rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a žalovaným 1/ až 3/ priznal voči žalobcom 1/ a 2/
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie
odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Nakoľko žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie založil svoje

rozhodnutie okrem iného aj na listinnom dôkaze - notárskom spise Y.. R. G., ktorý súd prvej inštancie
nevykonal ako dôkaz, odvolací súd na odvolacom pojednávaní oboznámil strany sporu s obsahom
uvedeného notárskeho spisu, čo mu následne umožnilo zaoberať sa námietkami voči jeho obsahu a
zároveň ako dôkaz pripustil aj čestné vyhlásenie Y.. R. G. zo 6. augusta 2021 (predložené žalovanou
1/), v ktorom notárka potvrdila pravosť jej vlastných poznámok na obale spisu, pričom poznámku, že

„p. Ť. ovláda slov. jazyk“, do spisu uviedla na základe toho, že ju účastníci zmluvy takto informovali.
Odvolací súd nepovažoval tento listinný dôkaz za novotu v odvolacom konaní. Tak ako žalobcovia
uplatnili až v odvolaní námietky týkajúce sa nevykonania listinného dôkazu - notárskeho spisu, rovnako
aj žalovaná 1/ mohla využiť prostriedky procesnej obrany týkajúce sa uvedeného nevykonaného dôkazu,
ktorými zároveň reagovala na námietky odvolateľov. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej

inštancie ako aj pred odvolacím súdom mal odvolací súd preukázané, že pôvodná žalobkyňa presne
vedela, za akým účelom ide na notársky úrad, pretože sa v rodine už vopred dohodli, že predmetnú
nehnuteľnosť daruje svojmu vnukovi a jeho manželke (žalovanej 1/). Rovnako nebolo sporné, že notárka
spísala a čítala notársku zápisnicu v slovenskom jazyku. Ak by pôvodná žalobkyňa skutočne neovládala
slovenský jazyk na úrovni porozumenia, o čom notárka hovorí alebo čo číta, musela by notárku na

túto skutočnosť upozorniť. Nikto v konaní netvrdil, že by pôvodná žalobkyňa bola v čase spisovania
právneho úkonu nesvojprávna alebo vo veľmi zlom zdravotnom stave, že by sa nevedela vyjadriť pred
notárkou, že slovensky nerozumie. V čase spísania notárskej zápisnice mala 65 rokov. Navyše, v
miestnosti notárskeho úradu boli prítomní aj syn a zať, pričom ani jeden z nich neupozornil notárku,
že by pôvodná žalobkyňa dostatočne neovládala slovenský jazyk. Ak teda najbližšia rodina pôvodnej

žalobkyne bola presvedčená, že táto je schopná porozumieť danému právnemu úkonu, a samotná
pôvodná žalobkyňa pred notárkou nenamietala, že slovenskému jazyku nerozumie, je absurdné tvrdiť,
že notárka porušila notársky poriadok, keď pre ňu nezabezpečila tlmočníka. Tomuto záveru nasvedčuje
aj spomínaná poznámka notárky, že „p. Ť. ovláda slovenský jazyk“. Z uvedeného je zrejmé, že notárka
sa zaujímala o skutočnosť, či pani Ť.Á. ovláda slovenský jazyk a či nie je potrebné právny úkon tlmočiť do

maďarského jazyka. Poukázal tiež na skutočnosť, že žaloba založená na neplatnosti spísania notárskej
zápisnice bola podaná po viac ako desiatich rokoch po jej spísaní, z čoho vyplýva jediný záujem, a
to zmena vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti v prospech dedičov pôvodnej žalobkyne. Odvolací súd
nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcov, že darovacia zmluva len simulovala iný právny úkon.
Pôvodnážalobkyňa(darkyňa)satotižpredsúdomnikdynevyjadrila,žebysavrámcirodinymalivyplácať

nejaké finančné podiely. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania právne odôvodnil ustanovením §
396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a vecne plným úspechom žalovaných 1/ až 3/ v odvolacom konaní.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj len „dovolatelia“) dovolanie.
Dovolanie odôvodnili ustanovením § 420 písm. f) CSP, t. j. nesprávnym procesným postupom súdu

znemožňujúcim strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhli zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie. Namietali, že aj keď súd prvej inštancie pripustil zmenu petitu (určenie, že do dedičstva
po neb. H. Ť.ˇ patria sporné nehnuteľnosti), rozhodoval o pôvodnej žalobe, teda, či nebohá je výlučnou
vlastníčkou sporných nehnuteľností. Taktiež sa vôbec nevyjadril k namietanému dôvodu neplatnosti

- simulovanému právnemu úkonu. Odvolací súd naprával pochybenia súdu prvej inštancie, avšak
nevychádzal z výsledkov dokazovania, ale zo základnej premisy, že ak niekto podá žalobu po viac ako
desiatich rokoch od spísania darovacej zmluvy, jeho jediným záujmom je zmena vlastníckych vzťahov
k nehnuteľnosti. Pochybenie súdu prvej inštancie - nevykonanie listinného dôkazu - napravil odvolacísúd len formalisticky, bez poskytnutia reálnej možnosti ďalšej procesnej obrany žalobcom. Vykonanie
ďalšiehodôkazu-čestnéhovyhláseniabývalejnotárkyY..R.G.-boloneprípustnounovotou.Žalovaná1/
nebolaodvolateľom,atedanemalaprávopredkladaťtakýtodôkaz.Dovolateliatiežnamietali,žeodvolací

súd nerešpektoval notárske tajomstvo (vzhľadom na obsah čestného prehlásenia). Po oboznámení
čestného prehlásenia nebol žalobcom daný priestor na jeho preskúmanie z hľadiska overiteľnosti.
Odvolací súd sa nevyjadril k námietke, že notárka bola oklamaná, keď ju účastníci zmluvy informovali,
že pôvodná žalobkyňa ovláda slovenský jazyk. Dospel tiež k zmätočnému úsudku, že ak v čase spísania
notárskej zápisnice mala pôvodná žalobkyňa 65 rokov a nenamietala, že nerozumie po slovensky, z toho

vyplýva, že slovensky rozumie. V predmetnom spore bol pôvodnej žalobkyni ustanovený tlmočník, čo
je dôkazom toho, že slovenský jazyk neovládala. Dovolatelia namietali nesprávne hodnotenie dôkazov
nižšími súdmi, ich ignorovanie a skoncentrovanie sa len na dvoch dôkazoch vykonaných odvolacím
súdom. Záujmom nižších súdov bolo len vyviniť notárku, pričom jej zodpovednosť bola pre spor
irelevantná. Namietali nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 41 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka,
ktoré smeruje k tomu, že ak má byť zastretý iný úkon, platí tento iný úkon a jeho neplatnosti sa

nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považuje za nezastretý. Toto nebol ich prípad; neplatná
je simulovaná darovacia zmluva, pri uzatváraní ktorej sa niektorí účastníci dohodli, že obdarovaní budú
vyplácať členov rodiny podľa ich zákonných podielov. Odvolací súd zmätočne riešil platnosť zastretého
právneho úkonu a nie platnosť darovacej zmluvy z dôvodu simulácie. Dovolatelia následne podali návrh
na odloženie právoplatnosti napadnutého rozsudku v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie.

4. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k dovolaniu nesúhlasiac s jeho dôvodmi navrhla, aby dovolací súd dovolanie
žalobcov odmietol, prípadne zamietol.

5. Žalovaní 2/ a 3/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že potvrdzujú v plnom rozsahu skutočné dôvody

dovolania, lebo sú pravdivé.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal účastník konania v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) za
splnenia tiež podmienok jeho zastúpenia a spísania jeho dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods.

1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že
dovolanie je potrebné odmietnuť.

7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna
úpravajehoprípustnosti.Vzmysle§419CSPjeprotirozhodnutiuodvolaciehosúdudovolanieprípustné,

(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-
ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť
dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v
ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

8. Dovolatelia vyvodzovali prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP.

9. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

10. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce
je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,

2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto
posudzoval opodstatnenosť argumentácie dovolateľov, že v konaní (pred nižšími súdmi) došlo k nimi
tvrdenej vade zmätočnosti.

11. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f) CSP je, že k nej

došlo nesprávnym „procesným“ postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem „procesný
postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie
faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda samaprocedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu (skôr a dnes
ešte v mimosporových konaniach stále účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a
mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (tu por. R 129/1999 a 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017,

3Cdo/22/2018, 4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/2018, 7Cdo/202/2017 a 8Cdo/85/2018). Podstatou práva na
spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

12. K námietke dovolateľov, že v konaní bolo rozhodnuté o pôvodnej žalobe, t. j. že pôvodná žalobkyňa
je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, pričom bola pripustená zmena žaloby na určenie, že sporné
nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. H. Ť.ˇ (pôvodnej žalobkyni), dovolací súd uvádza, že táto
argumentácia neobstojí, pretože petit, ktorý vyhovoval právnej predchodkyni súčasných žalobcov
(vlastníčka nehnuteľností domáhajúca sa deklarovania svojho vlastníckeho práva) sa v dôsledku jej

úmrtia stal neudržateľným, pretože, ako vyplýva z judikatúry najvyššieho súdu (pozri napr. uznesenie
sp. zn. 5Cdo/106/2008 z 10. februára 2009), dedič sa nemôže domáhať určovacou žalobou priameho
určenia svojho vlastníckeho práva k majetku poručiteľa, ale „len“ určenia toho, že tento majetok patril
ku dňu smrti poručiteľa poručiteľovi, prípadne určenia, že majetok patrí do dedičstva po poručiteľovi.
K zmene petitu síce došlo, to však neznamená, že sa zmenil predmet konania ako taký - súčasní

žalobcovia nežiadali viac, nešlo o uplatnenie iného práva, ani o podstatnú zmenu alebo doplnenie
dovtedy tvrdených rozhodujúcich skutočností.

13. K námietke dovolateľov týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu
(resp. i súdu prvej inštancie) dovolací súd uvádza, že jedným z aspektov práva na spravodlivý proces,

ktorý je chránený v čl. 46 ods. 1 Ústavy (ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších
ústavných zákonov) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (príloha
oznámenia FMZV ČSFR č. 209/1992 Zb., ďalej len ,,Dohovor“), je okrem práva domáhať sa svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu) aj právo na určitú kvalitu súdneho konania,
ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia síce neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý
argument účastníka konania, avšak z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie
podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.

14. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP); odvolací
súd sa však v odôvodnení musí zaoberať podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na
súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie a rovnako
sa odvolací súd musí vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP).

15. Dovolací súd dodáva, že z odôvodnení rozhodnutí nižších súdov, chápaných v ich organickej jednote
ako celok (I. ÚS 259/2018), je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali,
akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie, ako ich posudzoval odvolací súd a aké závery zaujal k
jeho právnemu posúdeniu. Odvolací súd a pred ním súd prvej inštancie odôvodnili svoje rozhodnutia

podrobne, spôsobom zodpovedajúcim zákonu. S potrebnou presvedčivosťou vysvetlili tak všeobecné
právne úvahy, ktoré mali na zreteli pri rozhodovaní, ako aj individuálne okolnosti preskúmavaného
prípadu, ktoré boli preukázané dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie.

16. Dovolací súd dopĺňa, že všeobecný súd navyše nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní
nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

(podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom
konaní (II. ÚS 78/05).17. Je potrebné dodať, že nie je pravdou, že by nebolo reagované na námietky žalobcov týkajúce sa
simulovaného právneho úkonu, s uvedeným sa odvolací súd vysporiadal v odseku 13 odôvodnenia
svojho rozhodnutia.

18. Za procesnú vadu konania uvedenú v § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.

19. Ani prípadné nesprávne právne posúdenie veci nezakladá procesnú vadu zmätočnosti (R 24/2017).

20. Čo sa týka opakovania, resp. doplnenia dokazovania odvolacím súdom (resp. v danom prípade
i odstránenia pochybenia súdu prvej inštancie spočívajúceho v nevykonaní dôkazu, hoci naň pri
rozhodnutí prihliadal), dovolací súd uvádza, že námietka žalobcov o nevytvorení dostatočného priestoru
v rámci pojednávania pred odvolacím súdom 24. novembra 2022, taktiež nemôže obstáť. Zo zápisnice
z tohto pojednávania (č. l. 351 a nasl. spisu) vyplýva, že na pojednávaní neboli prítomní žalobcovia,

len ich právny zástupca, ktorý mal dostatočný priestor, aby sa k veci, dôkazom vyjadril a zo zápisnice
z pojednávania nevyplýva, že by žiadal dlhšiu lehotu alebo odročiť pojednávanie. Preto námietka
dovolateľov v tomto smere nie je dôvodná.

21. Pokiaľ ide o doplnenie dokazovania čestným vyhlásením notárky a v tej súvislosti namietané

porušenie notárskeho tajomstva, ako i nesplnenie podmienky na doplnenie dokazovania touto listinou,
je potrebné uviesť, že i keby odvolací súd pochybil a nemal predmetný dôkaz vykonať, toto nemôže
predstavovať v danom prípade porušenie práva na spravodlivý proces, pretože na tomto dôkaze
rozhodnutie odvolacieho súdu nestálo a tento bol použitý len ako podporný dôkaz (viď odsek 11
odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu). Inak povedané, záver odvolacieho súdu k riešeným otázkam

sa nezakladal len na tomto dôkaze, ale v prvom rade na dôkazoch, ktoré boli vykonané aj pred súdom
prvej inštancie. Preto vyhodnocovanie a posudzovanie prípadného pochybenia odvolacieho súdu vo
vzťahu k tomuto dôkazu by bolo len akademické bez vplyvu na rozhodnutie z dôvodu už uvedeného.

22. Najvyšší súd pre úplnosť uvádza, že nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých

navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je v rozhodovacej
praxi dovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f)
CSP (1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 7Cdo/11/2017,
8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky (ústavný zákon SNR č.
460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) posudzoval ústavný súd, nedospel však k záveru

o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017).

23. Prípustnosť dovolania z ust. § 420 písm. f) CSP nevyplýva.

24. Pre úplnosť sa ešte dodáva, že len samotné spochybňovanie procesu dokazovania, skutkových

zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, ako i sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo
prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom
posudzovaní sporu, významovo nezodpovedajú ani kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a) až c) a §
432ods.2CSP(pričomprípustnosťdovolaniaztohtoustanoveniaanivyvodzovanádovolateľminebola).

25. Najvyšší súd preto dovolanie podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP (ako neprípustné) odmietol.

26. Výsledok takto skončeného dovolacieho konania zavinili žalobcovia (§ 256 ods. 1 CSP per
analogiam) a žalovaným ako procesným súperom žalobcov, ktorí zavinili výsledok dovolacieho konania
obdobný jeho zastaveniu, vznikol nárok na náhradu trov konania. Túto však dovolací súd priznal

len žalovanej 1/, nakoľko zvyšní žalovaní sa s dovolaním žalobcov stotožnili. O výške náhrady trov
dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

27. V zmysle § 444 ods. 2 CSP ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, dovolací súd môže
na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Najvyšší súd nezistil

splnenie podmienok pre odloženie právoplatnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444
ods. 2 CSP a v súlade s ustálenou predchádzajúcou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.