Decision was made at the court Najvyšší Správny súd
Judgement was issued by JUDr. Katarína Benczová
Legislation area – Správne právo – Ostatné
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Sfk/9/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2023200087
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:2023200087.1
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu (sťažovateľa): Juraj Románek, IČO 34 217
461, s miestom podnikania Vážska 3567/23, 921 01 Piešťany, právne zastúpený: TAX LAW, s. r. o.,
IČO: 53 160 657, so sídlom Břeclavská 3, 901 01 Malacky, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100722484/2023 zo 6. marca 2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti
uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-14S/40//2023-108 zo 14. októbra 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu zameranú na daň z
pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2020, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol
č. 102693807/2022 z 3. októbra 2022 (ďalej len „Protokol“). Následne správca dane rozhodnutím č.
103344233/2022 z 13. decembra 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutia“) určil žalobcovi rozdiel
dane v sume 1 900,00 eur na DPH. Žalovaný rozhodnutím č. 100722484/2023 zo 6. marca 2023
v odvolacom konaní prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.
Rozhodnutieboložalobcovidoručené14.marca2023,lehotanapodaniesprávnejžalobyuplynuladňom
15. mája 2023.
II. Konanie na správnom súde
2. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca 15. mája 2023 elektronicky správnu žalobu. Súdna
tajomníčka Krajského súdu v Trnave spísala 16. mája 2023 úradný záznam o tom, že v daný
deň bolo v elektronickej podateľni Krajského súdu v Trnave zistené, že žaloba vo veci vedenej
pod sp. zn. 14S/40/2023 Romanek_Spravna_zaloba_j_l2020_23_5_15_TS.asice nebola vytlačená
do súdneho spisu a nebolo ju možné otvoriť ani po inštruktáži s informatikmi Krajského súdu
v Trnave. Pri informatívnom overení podpisu v elektronickej správe 15. mája 2023 vo vzťahu
k dokumentu Románek_Správna žaloba_júl2020_23_5_15_TS bola platnosť podpisu neoveriteľná
s časovou pečiatkou 01.01.0001 00:00. Z uvedeného dôvodu bola kontaktovaná zamestnankyňa
advokátskej kancelárie TAX LAW, s. r. o., ktorá zamestnankyni podateľne oznámila, že uvedenú žalobu
zašlú znova k sp. zn. 14S/40/2023 v správnom formáte. Správna žaloba elektronicky podpísaná a
vyhotovená vo formáte .pdf bola Krajskému súdu v Trnave doručená elektronicky 17. mája 2023.
3. Správny súd v Bratislave, na ktorý v zmysle § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č.
151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva z doterajšieho
Krajského súdu v Trnave (ďalej len „správny súd“), za účelom oboznámenia sa s obsahom súboru
doručeného do elektronickej podateľne Krajského súdu v Trnave 15. mája 2023 označeného ako
Romanek_Spravna_zaloba_júl2020_23_5_15_TS.asice, kontaktoval oddelenie informatiky tamojšieho
správneho súdu s výsledkom, že uvedený súbor nebolo možné otvoriť. Dôvodom, pre ktorý nebolomožné uvedený súbor otvoriť a overiť jeho obsah, bol formát tohto súboru, pretože kvalifikovaným
elektronickým podpisom bol podpísaný textový dokument word (.docx) a nie dokument v podporovanom
formáte (.pdf). Sudca spravodajca v prejednávanej veci o uvedenej situácii spísal 19. septembra 2024
úradný záznam.
4. Správny súd uznesením č. k. TT-14S/40//2023-108 zo 14. októbra 2024 žalobcovu správnu žalobu
(riadne podanú 17.3.2023) odmietol postupom podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP ako oneskorene podanú s
poukazom na právnu úpravu ust. § 56 ods. 2 SSP, právnu úpravu zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej
podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o e-Governmente) a Vyhlášky č. 78/2020 Z. z. Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre
investície a informatizáciu o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy v znení účinnom
do 31. marca 2024 (ďalej len „vyhláška č. 78/2020 Z. z.“)
5. V odôvodnení uviedol, že podľa citovanej právnej úpravy je pri vytváraní priamo podpísaných
elektronických dokumentov, ak je podpísaním vykonaná autorizácia podľa § 23 zákona o e-
Governmente, štandardom používanie formátov textových súborov s príponou .pdf. Možnosť používania
textového editora word z uvedenej vyhlášky nevyplýva. Žalobca pre dokument Románek_Správna
žaloba_júl2020_23_5_15_TS nepoužil podporovaný formát .pdf. , ale elektronicky podpísal súbor
vyhotovený vo formáte word, ktorý nie je podporovaným formátom na účely používania portálu e-
Žaloby. Tým spôsobil, že uvedený dokument nebolo u adresáta možné otvoriť a oboznámiť sa s
jeho obsahom. Ani z obsahu stránky obcan.justice.sk/ezaloby nie je možné vyvodiť, že dokument vo
formáte word by bolo možné prikladať ako prílohu k elektronickému podaniu, t. j. že by jedna zo strán
elektronickej komunikácie (adresát) akceptovala aj iný ako stanovený formát. Používanie iných formátov
je v zmysle § 48 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 78/2020 Z. z. možné len za podmienok, že sa na tom všetky
strany príslušnej komunikácie dohodnú, s vedomím možných škôd a nezrovnalostí v ďalšom konaní
vyplývajúcich z takého postupu.
6. S právny súd vyvodil, že podanie Románek_Správna žaloba_júl2020_23_5_15_TS z 15. mája 2023
nemohlo byť posúdené ani ako podanie bez autorizácie podľa § 56 ods. 2 SSP v spojení s § 23 zákona
o e-Governmente, ktoré je potrebné doplniť v lehote 10 dní od jeho doručenia. Uplatnenie takéhoto
postupu by bolo možné, len ak by doplnenie podania (realizované 17. mája 2023) bolo obsahovo totožné
s prvým podaním, pretože doplniť možno len podanie, ktorého obsah je súdu známy. Keďže objektívne
nebolo možné overiť obsah podania, ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Trnave 15. mája 2023 a
porovnať jeho obsah s podaním doručeným súdu 17. mája 2023, správny súd posúdil správnu žalobu
doručenú 17. mája 2023 ako podanú po uplynutí lehoty podľa § 181 ods. 1 SSP, ktorej zmeškanie nie
je možné podľa § 181 ods. 3 SSP odpustiť, a preto žalobu odmietol.
7. K svojim záverom správny súd uviedol, že aj keď sa takéto právne posúdenie správneho súdu mohlo
zdať ako formalistické a neprimerane prísne, musel prihliadnuť na účel inštitútu koncentrácie konania
v správnom súdnictve, ktorým je, aby sa predmet a rozsah súdneho prieskumu dostatočne vymedzil
a ustálil v lehote na podanie správnej žaloby. Následné rozširovanie dôvodov a rozsahu súdneho
prieskumu nie je spravidla prípustné. Vyjadrením významu tohto princípu je aj nemožnosť odpustenia
zmeškania lehoty v zmysle § 181 ods. 4 SSP. Správny súd v súvislosti s uvedeným odkázal na uznesenie
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný
súd“) sp. zn. 5Asan/21/2020 z 26. januára 2022.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
8. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej
žiadal zrušiť toto uznesenie z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a j) SSP a vec vrátiť správnemu súdu
na ďalšie konanie.
9. Sťažovateľ uviedol, že riadne doručil na Krajský súd v Trnave správnu žalobu prostredníctvom portálu
e-žaloby, na určenom formulári, z ktorého vyplýva, čoho sa sťažovateľ domáha, spolu s prílohami vo
formáte .asice a nie word, ako uvádza správny súd v napadnutom uznesení. Krajský súd v Trnave
potvrdil a prijal podanie 15.mája 2023 o 18:54 hod., vydal o tejto skutočnosti potvrdenie a pridelil podaniu
spisovú značku. Z toho podľa sťažovateľa vyplýva, že podal správnu žalobu s prílohami riadne a včas,
v zákonnej lehote. Sťažovateľ zrealizoval podanie a 17. mája 2023 doručil prílohu podania z 15. mája
2023, avšak túto doručil, ako to vyplýva už zo samotného podania opakovane na základe výzvy a v
zmysle inštrukcií zamestnankyne Krajského súdu v Trnave.10. Sťažovateľ má za to, že správny súd potvrdil doručenie správnej žaloby 15. mája 2023, teda v
zákonnej lehote a následný postup správneho súdu, ktorý odmietol žalobu na základe skutočnosti,
že sám vyzval sťažovateľa na opätovné doručenie prílohy, pričom toto použil v jeho neprospech, je
absolútne neprípustný a v rozpore so základnými princípmi materiálneho právneho štátu. Dôsledkom
technickej chyby, ktorá nebola chybou na strane sťažovateľa a nemôže mu byť kladená za vinu, nemôže
byť vylúčenie sťažovateľa z prístupu k súdnej ochrane, nakoľko podmienku podania v zákonnej lehote si
splnil.Nemôžemubyťnaťarchuzrejmechybnýprenosdátzportálunaurčenýsúd,nakoľkoondisponuje
potvrdením o odoslaní a doručení podania na Krajský súd v Trnave v zákonom stanovenej lehote.
11. Sťažovateľ argumentoval tiež tým, že správny súd pred vydaním napadnutého uznesenia vyzval
sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku, ktorý uhradil a ďalej konal vo veci samej, žalobu doručil
žalovanému na vyjadrenie a následne vyzval na vyjadrenie sťažovateľa. Taktiež správny súd rozhodol
o návrhu sťažovateľa na priznanie odkladného účinku žalobe, ktorý bol obsiahnutý v samotnej žalobe,
pričom správny súd priamo v uznesení uviedol, že návrh bol doručený 15. mája 2023 a túto skutočnosť
správny súd nijako ďalej nerozporoval.
12. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
13. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu 26. februára 2025. Najvyšší správny súd, po
zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1
SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§
57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť
nie je dôvodná.
14. V prejednávanej veci bol kasačný súd povinný vysporiadať sa s otázkou, či je možné považovať
za včas podanú žalobu v prípade, ak jej text nebol obsiahnutý v elektronickom dokumente vo formáte
stanovenom zákonom o e-Governmente resp. Vyhláškou 78/2020 Z.z. a elektronický dokument v
žalobcom použitom (a právnou úpravou nepodporovanom ) formáte správny súd nebol schopný otvoriť
a následne zistiť jeho obsah, pričom žaloba v podporovanom formáte elektronického dokumentu bola
správnemu súdu doposlaná až po uplynutí zákonnej lehoty v zmysle § 181 ods. 1 SSP.
15. Správny súd v napadnutom uznesení uviedol, že pracovníkmi príslušného oddelenia informatiky bolo
potvrdené, že dôvodom nemožnosti otvoriť príslušný dokument bolo to, že sťažovateľ kvalifikovaným
elektronickým podpisom podpísal textový dokument vo formáte word (.docx) a nie dokument v
podporovanom formáte (.pdf). Sťažovateľ k tomu namietal, že správnu žalobu podal prostredníctvom
portálu e-žaloby, na určenom formulári, spolu s prílohami vo formáte .asice, a nie word, ako uviedol
správny súd.
16. V súvislosti s týmto vyjadrením treba ujasniť, že .asice je prípona súboru pre kontajner ASiC-E
(Authentic Signed Container - Electronic), čo je štandardizovaný formát založený na ZIP-e, ktorý slúži
na uchovanie elektronického dokumentu (napr. PDF) a jeho elektronického podpisu (podpisy, časové
pečiatky, osvedčovacia doložka) na jednom mieste. Tento formát zabezpečuje autenticitu a integritu
dokumentu. Obsahuje pôvodný dokument, podpis (mandátny certifikát), časovú pečiatku a doložku
o zaručenej konverzii (ak išlo o konverziu z listinnej podoby).Tento kontajner uchováva elektronické
podpisy a súvisiace údaje spolu s dokumentom, čím vytvára jeden overiteľný celok.
17. Kasačný súd k tomuto uvádza, že nie je vylúčené, aby sťažovateľ urobil podanie prostredníctvom
portálu e-žaloby, na určenom formulári s tým, že kvalifikovaným elektronickým podpisom podpísal
textový dokument formátu word (.docx). Problém vyplýva zo skutočnosti, že do „elektronického
kontajnera“ nebol vložený dokument vo formáte, ktorý zákon a vyhláška predpisuje a na otvorenie
ktorého v rámci „elektronického kontajnera“ má súd technické vybavenie.
18. Okrem zrejmých nezrovnalostí v chápaní vzájomného vzťahu .asice ako „kontajnerového obalu“
a dokumentu vo formáte .docx ako časti jeho obsahu, sťažovateľ inými námietkami nespochybňoval
zistenia správneho súdu ohľadne formátu elektronického dokumentu. Dôvodil iba, že išlo o technickú
chybu,resp.chybnýprenosdátzportálunapredmetnýsúd.Takétotvrdenienemážiadneopodstatnenie.
Vysvetlením prípustnosti použitia konkrétneho druhu súboru sa dostatočne vysporiadal správny súd v
napadnutom uznesení, keď uviedol, že na účely vyhlášky č. 78/2020 Z. z. sa podpísaným elektronickýmdokumentom rozumie externe podpísaný elektronický dokument alebo priamo podpísaný elektronický
dokument [§ 46 ods. 1 písm. a)] a štandardom prijímania a čítania podpísaných elektronických
dokumentov je prijímanie a čítanie priamo podpísaných elektronických dokumentov vo formáte
textových súborov Portable Document Format (.pdf) podľa osobitného predpisu vo verzii A-1 (PDF/
A-1),A-2 (PDF/A-2) a A-3 (PDF/A-3) najmä podľa technickej normy [§ 46 ods. 2 písm. a) bod 1.].
Používanie iných formátov je v zmysle § 48 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky možné za podmienky, že sa
všetky strany príslušnej komunikácie na tom dohodnú, s vedomím možných škôd a nezrovnalostí v
ďalšom konaní vyplývajúcich z takéhoto postupu.
19. Kasačný súd sa preto stotožnil so záverom správneho súdu, že pokiaľ sťažovateľ podal žalobu
prostredníctvom portálu e-Žaloby, pričom kvalifikovaný elektronický podpis pripojil k dokumentu, ktorého
formát nie je štandardne používaným pre takýto postup (ani z obsahu stránky obcan.justice.sk/ezaloby
nie je možné vyvodiť, že dokument vo formáte word (.docx) by bolo možné prikladať ako prílohu k
elektronickému podaniu, t. j. že by jedna zo strán elektronickej komunikácie akceptovala aj iný formát
ako formát .pdf), sťažovateľ nesie zodpovednosť za nepriaznivý dôsledok, ktorým je neakceptovateľnosť
takéhoto dokumentu adresátom pre technickú nemožnosť jeho otvorenia, teda zistenia jeho obsahu. Z
uvedeného je zrejmé, že v tomto prípade nešlo o technickú chybu, resp. chybný prenos dát z portálu na
predmetný súd, ako sa to snažil naznačiť sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti, ale došlo k zjavnému
pochybeniu na strane sťažovateľa výbere formátu dokumentu zasielaného na správny súd.
20. Argumentácia sťažovateľa, že správny súd odmietol jeho žalobu na základe skutočnosti, že sám
vyzval sťažovateľa na opätovné doručenie prílohy správnej žaloby, pričom toto využil následne v jeho
neprospech, nie je podľa kasačného súdu dôvodná. Keďže elektronický dokument správnej žaloby,
podľa doručenky prijatý 15. mája 2023 o 18:53, nebolo možné v podateľni Krajského súdu v Trnave
otvoriť a overiť jeho obsah, zamestnankyňa podateľne nad rámec svojich povinností najbližší pracovný
deň, t. j. 16. mája 2023 kontaktovala zamestnankyňu advokátskej kancelárie TAX LAW, s. r. o., a
oznámila jej vzniknutú situáciu. Zamestnankyňa advokátskej kancelárie uviedla, že žalobu zašlú znova
v správnom formáte (úradný záznam č. l. 40), čo sa uskutočnilo (záznam na č. l. 52 súdneho spisu ) dňa
17. mája 2023, keď Krajský súd v Trnave prijal žalobu v akceptovateľnom formáte. K tomuto doručeniu
však došlo už po uplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby (posledný deň na podanie žaloby pripadol
na 15. mája 2023), pričom toto podanie muselo byť vyhodnotené ako oneskorene podané, nakoľko
sťažovateľpodalžalobu(vneakceptovateľnomformáte.docx)vposlednýdeňlehoty,t.j.15.mája2023o
18:53, po pracovnej dobe zamestnankyne podateľne. Je na ťarchu sťažovateľa, že prvý pokus o podanie
žaloby uskutočnil až v posledný deň lehoty. Pokiaľ by (bez ohľadu na prvý pokus o doručenie žaloby
v nesprávnom formáte) doručil opakovane žalobu v správnom formáte .pdf do uplynutia lehoty na jej
podanie, samozrejme by ju súd akceptoval a prejednal.
21. Kasačný súd sa rovnako stotožňuje aj s argumentáciou správneho súdu v bode 27. napadnutého
uznesenia, že podanie Románek_Správna žaloba_júl2020_23_5_15_TS z 15. mája 2023 nemohlo
byť posúdené ani ako podanie bez autorizácie podľa § 56 ods. 2 SSP v spojení s § 23 zákona o
e-Governmente, ktoré je potrebné doplniť v lehote 10 dní od jeho doručenia, nakoľko táto úprava
je vyhradená pre prípady, keď dokument s určitým obsahom bol doručený, chýba autorizácia a jej
nedostatok sa odstraňuje opakovaným doručením dokumentu. V prejednávanej veci však nebolo možné
overiť, že doplnenie podania, realizované 17. mája 2023, bolo obsahovo totožné s prvým podaním,
nakoľko doplniť možno len podanie, ktorého obsah je súdu známy.
22. Opačný výklad by podľa kasačného súdu mohol viesť k zneužitiu tejto možnosti na nezákonné
predlžovanielehôtnapr.napodaniesprávnejžalobyalebokasačnejsťažnostitým,žebypodávateľurobil
akékoľvek podanie vo formáte, ktorý nie je podporovaným formátom v zmysle § 46 ods. 2 písm. a) bod 1
vyhlášky č. 78/2020 Z. z., (čím by znemožnil súdu zistiť jeho obsah) a následne by mohol využiť lehotu
10 dní, na to, aby ako „doplnenie“ doručil podanie obsahujúce vyžadované náležitosti. Takýto postup
by bol v rozpore s obsahom a účelom ustanovenia § 56 ods. 2 SSP, nakoľko by nebolo bezvýhradne
zabezpečené a overiteľné, že podanie vo veci samej doručené v elektronickej podobe bez autorizácie
bolo dodatočne doručené v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe s autorizáciou s tým, že by
sa jednalo o obsahovo totožné podanie.
23.Pokiaľ sťažovateľ na podporu svojej argumentácie o akceptovaní včas podanej žaloby súdom
argumentoval, že správny súd priamo v uznesení o zamietnutí návrhu sťažovateľa na priznanieodkladného účinku správnej žaloby uviedol, že išlo o správnu žalobu z 15. mája 2023, čím prejudikoval
záverovčasnostižaloby,kasačnýsúdsuvedenýmnesúhlasí.Akbolnávrhpodanýsúčasnesosprávnou
žalobou, správny súd v zmysle § 187 ods. 3 SSP rozhoduje o návrhu na priznanie odkladného účinku do
30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne od doručenia administratívnych
spisov. Ide o pomerne krátku lehotu, v rámci ktorej správny súd posudzuje najmä splnenie zákonných
podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Otázku včasnosti podania žaloby, ako
jednej zo základných podmienok postupu konania, je súd povinný skúmať kedykoľvek v priebehu
konania a preto zvlášť v prípade komplikovaných okolností podania žaloby ( ako je tomu aj v
prejednávanej veci) nie je vylúčené, že definitívny záver v otázke včasnosti žaloby bude ustálený až po
vydaní rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žaloby.
V. Záver
24.Na základe vyššieuvedeného sa kasačný súd stotožnil so záverom správneho súdu, kasačné
námietky sťažovateľa vyhodnotil ako nedôvodné a kasačnú sťažnosť postupom podľa § 461 SSP ako
nedôvodnú zamietol.
25.O nároku na náhradu trov kasačného konania kasačný súd rozhodol na základe skutočnosti, že
sťažovateľ bol procesne neúspešný a procesne úspešnému žalovanému v zmysle právo na náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko nezistil výnimočné dôvody (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP),
pre ktoré by žalovaný mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania.
26.Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.