Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 5, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 7Tos/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125013168
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125013168.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.
Kataríny Batisovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
v konaní o návrhu odsúdeného na prerušenie výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 12.12.2025 pod sp. zn. 12Nt/38/2025, na neverejnom
zasadnutí konanom v Trnave dňa 05.02.2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením predsedníčka senátu Okresného súdu Trnava podľa § 412 ods. 1 Trestného
poriadku zamietla návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/X, C. - D.,
t. č. v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, na prerušenie výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Mestského súdu v Bratislave zo dňa 24.05.1995 sp. zn. 2T/38/1994, v spojení s uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.02.1996 sp. zn. 1To/78/1995.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že hoci bol odsúdenému diagnostikovaný závažný
zdravotný stav (mozgový nádor), tento sám osebe nepostačuje na prerušenie výkonu trestu odňatia
slobody podľa § 412 ods. 1 Trestného poriadku. Predsedníčka senátu dospela k záveru, že zdravotný
stav odsúdeného si síce vyžaduje odbornú a prípadne aj špecializovanú liečbu, avšak takáto liečba je

zabezpečiteľná v rámci systému zdravotnej starostlivosti poskytovanej Zborom väzenskej a justičnej
stráže,prípadnevcivilnomzdravotníckomzariadeníprizachovanívýkonutrestu.Nebolopreukázané,že
by odsúdenému hrozilo bezprostredné nebezpečenstvo smrti, ani že by išlo o ochorenie, ktorého liečbu
by nebolo možné odkladať alebo realizovať počas výkonu trestu bez vážneho ohrozenia jeho zdravia.
Zároveň nebolo zistené, že by odsúdený nebol schopný výkonu trestu alebo že by podmienky výkonu
trestu znemožňovali poskytnutie potrebnej zdravotnej starostlivosti. Za týchto okolností predsedníčka

senátu okresného súdu považovala zákonné podmienky pre fakultatívne prerušenie výkonu trestu
za nesplnené a návrh odsúdeného zamietla, pričom zároveň pripustila možnosť opätovného podania
návrhu v prípade podstatnej zmeny zdravotného stavu alebo liečebného postupu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť odsúdený A. B., v ktorej namietal,
že :

- vo veci konal a rozhodoval nezákonný sudca a nepríslušný súd, čím došlo k porušeniu čl. 48 ods.1
Ústavy SR a čl. 6 ods.1 Eurodohovoru,
- postupom okresného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu a rozhodnutiu podľa zákona č.
514/2003 Z.z.,
- súd si nesplnil svoju povinnosť, čím nebol náležité zistený skutočný stav veci,

- súd vo veci konal iba formálne, čím konanie nenaplnilo znaky spravodlivosti podľa čl. 46 ods.1, čl. 48
ods.2 Ústavy SR a čl. 6 ods.1 a čl. 3 Eurodohovoru- odsúdený podal v jednom podaní dva návrhy spoločne podľa § 412 ods.1 a podľa §413 ods.2 Tr. por.
dňa 26.11.2025 n OS Trnava. Podľa ustálenej rozhodovacej činnosti NS SR ( B-3/1989, 73/2017), alebo
NS SR pod č. 4 Ndt 2/2024 z 30.01.2024 vyplýva, že vo veci mal konať senát,

- súd nepostupoval tak, aby bol spravodlivo a náležite objasnený stav veci s prihliadnutím na ochranu
ľudských práv nebyť vystavený účinkom porušujúcich článok čl. 6 ods.1 a čl. 3 Eurodohovoru
- účastníkovi konania nebolo umožnené oboznámiť sa a vyjadriť sa k dôkazom ( lekárska správa z ÚVV
a ÚVTOS Leopoldov z 08.12.2025) a nebolo mu umožnené vyjadriť sa k veci samej
- súd svojvoľne a arbitrárne vyhodnotil lekársku správu z 8.12.2025 vypracovanú väznicou - praktickým

lekárom s dvojročnou praxou v odbore všeobecné lekárstvo.

Ďalej odsúdený v sťažnosti uviedol, že je nutné do konania pribrať súdneho znalca z oblasti neurológie
i neurochirurgie, ktorý ako špecialista sa vyjadrí k veci samej.

Na základe uvedeného preto žiadal sťažnostný súd aby zrušil napadnuté uznesenie a vo veci nanovo

rozhodol.

Krajský súd ako nadriadený súd okresnému súdu podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil,
že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

V prvom rade je potrebné uviesť, že v konaní o prerušení výkonu trestu podľa § 412 ods. 1 Trestného
poriadku ide o rozhodovanie, ktoré je svojou povahou viazané na aktuálny zdravotný stav odsúdeného
a na reálnu možnosť zabezpečenia potrebnej zdravotnej starostlivosti aj počas výkonu trestu, pričom
zákon okresnému súdu dáva v prípade „ťažkej choroby“ odsúdeného len fakultatívnu právomoc výkon

trestu prerušiť, nie povinnosť tak urobiť.

Podľa názoru krajského súdu, okresný súd správne vyložil účel a podmienky § 412 ods. 1 Trestného
poriadku. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že prerušenie výkonu trestu je obligatórne len v zákonom
výslovne uvedených situáciách (tehotná žena alebo matka dieťaťa mladšieho ako jeden rok), kým v

ostatných prípadoch – teda aj pri ťažkej chorobe odsúdeného – ide o oprávnenie súdu, ktoré sa uplatní
len vtedy, ak sa preukáže, že konkrétna zdravotná situácia a možnosti liečby v podmienkach výkonu
trestu odôvodňujú, aby odsúdený dočasne nevykonával trest.

Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu je podľa krajského súdu kľúčové, aby boli zistené a preukázané

také okolnosti, ktoré odôvodňujú záver, že buď odsúdenému hrozí bezprostredné nebezpečenstvo
smrti, alebo ide o chorobu, ktorej liečbu nemožno bez nebezpečenstva pre zdravie odložiť na dobu po
skončení výkonu trestu, a súčasne že túto chorobu nemožno adekvátne liečiť v podmienkach zdravotnej
starostlivosti zabezpečovanej počas výkonu trestu.

V tomto bode krajský súd zdôrazňuje, že samotná existencia závažnej diagnózy ešte automaticky
neznamená naplnenie zákonných podmienok na prerušenie výkonu trestu; rozhodujúce je, či výkon
trestu objektívne bráni potrebnej liečbe alebo či zdravotná starostlivosť nie je v systéme ZVJS a
nadväzujúcich zdravotníckych zariadeniach reálne zabezpečiteľná.

Úlohou krajského súdu bolo potom vyhodnotiť, či okresný súd zvolil správny procesný postup pri
zisťovaní skutkového stavu. V tomto smere dospel k záveru, že okresný súd postupoval náležite a v
rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. Okresný súd si totiž obstaral všetky potrebné podklady, ktoré sú pre
rozhodnutie podľa § 412 ods. 1 Trestného poriadku rozhodujúce, a to najmä tým, že si vyžiadal odborné
stanovisko lekára zdravotníckeho zariadenia ÚVTOS a ÚVV Leopoldov. Krajský súd vyhodnotil tento

krok ako správny a nevyhnutný, pretože súd nemôže zdravotné otázky posudzovať len podľa tvrdení
odsúdeného; musí vychádzať z kvalifikovaného medicínskeho podkladu, ktorý zodpovie jednak otázku
závažnosti diagnózy, jednak otázku toho, aký liečebný postup je indikovaný a či je možné ho zabezpečiť
počas výkonu trestu.

Zo stanoviska lekára ZVJS okresný súd zistil, že odsúdený je sledovaný neurológom pre nádor v čelovo-
spánkovej časti mozgu, že boli realizované vyšetrenia a bola doplnená neurochirurgická konzultácia,
pričom ďalší postup závisí od konziliárneho posúdenia špecializovaným pracoviskom (neurochirurgia).
Súčasne bolo v stanovisku uvedené, že odsúdenému je poskytovaná dostatočná zdravotná starostlivosťažeďalšialiečbabudepokračovaťpodľaodporúčaníšpecializovanéhopracoviska.Okresnýsúdztýchto
odborných záverov urobil právne relevantný skutkový záver, že zdravotná starostlivosť je odsúdenému
zabezpečená a že systém výkonu trestu umožňuje realizovať aj špecializované vyšetrenia a potenciálne

zákroky prostredníctvom civilných zdravotníckych zariadení pri zabezpečení stráženia.

Krajský súd pritom akceptuje aj to, že okresný súd pri právnom hodnotení primerane zohľadnil úpravu
v zákone o výkone trestu odňatia slobody, podľa ktorej ak zdravotný stav odsúdeného vyžaduje
starostlivosť, ktorú nemožno poskytnúť v ústave, poskytne sa v nemocnici alebo v inom zdravotníckom

zariadení, pričom stráženie zabezpečuje ZVJS.

Tento normatívny rámec je pre rozhodnutie podľa § 412 ods. 1 Trestného poriadku významný, lebo
priamo odpovedá na otázku, či výkon trestu vylučuje poskytnutie adekvátnej liečby. Ak právny poriadok
počíta s tým, že odsúdený môže byť na potrebný čas liečený aj mimo ústavu a zároveň môže byť
zabezpečený režim výkonu trestu prostredníctvom stráženia, potom prerušenie výkonu trestu prichádza

do úvahy len vtedy, ak by ani takto nebolo možné liečbu zabezpečiť alebo ak by samotný režim výkonu
trestu predstavoval prekážku nevyhnutnej liečby.

Krajský súd preto uzatvára, že okresný súd správne zistil skutkový stav a na jeho podklade správne
aplikoval § 412 ods. 1 Trestného poriadku. Okresný súd nepochybil, keď z odborného stanoviska vyvodil,

že odsúdený je v čase rozhodovania schopný výkonu trestu, že prebieha diagnostika a konziliárne
posudzovanie, a že nie je preukázané, že by liečbu nebolo možné realizovať počas výkonu trestu
prostredníctvom mechanizmov, ktoré právny poriadok výslovne predpokladá.

Rovnako krajský súd považoval za logické a zákonné, že okresný súd neprikladal rozhodujúcu váhu

samotnej preferencii odsúdeného byť „v domácom prostredí“, keďže kritériom § 412 ods. 1 Trestného
poriadku nie je subjektívne vnímaná vhodnosť prostredia, ale objektívna nevyhnutnosť prerušenia
výkonu trestu z dôvodu nemožnosti zabezpečiť liečbu alebo z dôvodu bezprostredného ohrozenia života
či zdravia pri pokračovaní výkonu trestu.

Napokon krajský súd vyhodnocuje ako vecne správne aj to, že okresný súd upozornil odsúdeného na
možnosť podania nového návrhu v prípade, ak by došlo k podstatnej zmene okolností, napríklad k
zhoršeniu zdravotného stavu alebo k takej zmene liečebného postupu, ktorá by si vyžadovala režim
nezlučiteľný s výkonom trestu. Takýto záver zodpovedá povahe konania podľa § 412 ods. 1 Trestného
poriadku, keďže ide o rozhodovanie viazané na aktuálny stav a nie o rozhodnutie, ktoré by definitívne

uzatváralo možnosť prerušenia výkonu trestu do budúcna.

Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie okresného súdu je zákonné
a odôvodnené, pričom konaniu, ktoré mu predchádzalo, nemožno vytknúť procesné pochybenia.

K sťažnostným námietkam odsúdeného:

Krajský súd po preskúmaní obsahu sťažnosti dospel k záveru, že jednotlivé sťažnostné námietky
odsúdeného nie sú dôvodné, keďže buď vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
nemajú oporu v obsahu spisu ani v procesnom postupe okresného súdu.

Pokiaľ ide o námietku, že vo veci konal a rozhodol nezákonný sudca a nepríslušný súd, krajský súd
konštatuje, že okresný súd bol vecne aj miestne príslušný na rozhodovanie. Odsúdený vykonáva trest
odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov a podľa § 407 ods. 2 Trestného poriadku rozhodnutia
súvisiace s výkonom trestu robí súd, v ktorého obvode sa trest vykonáva, čiže Okresný súd Trnava.

Rozhodnutie preto vydal zákonný sudca určený rozvrhom práce príslušného súdu, čím nedošlo k
porušeniu čl. 48 ods. 1 Ústavy SR ani čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.

Námietka o nesprávnom úradnom postupe a nezákonnom rozhodnutí v zmysle zákona č. 514/2003 Z.

z. je v tomto štádiu konania právne irelevantná. Konanie o sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu nie
je konaním o náhrade škody spôsobenej pri výkone verejnej moci a prípadné posudzovanie splnenia
podmienok zodpovednosti štátu za škodu nemá vplyv na zákonnosť a vecnú správnosť napadnutého
uznesenia.Za nedôvodnú krajský súd považuje aj námietku, že súd si nesplnil svoju povinnosť a nezistil skutočný
stav veci. Zo spisového materiálu vyplýva, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom

pre rozhodnutie podľa § 412 ods. 1 Trestného poriadku, oboznámil sa s návrhom odsúdeného, s
relevantnými súdnymi rozhodnutiami, s údajmi o výkone trestu a predovšetkým si vyžiadal odborné
stanovisko zdravotníckeho zariadenia ÚVTOS a ÚVV Leopoldov. Takýto postup je v konaniach tohto
druhu štandardný a plne zodpovedá požiadavke náležitého zistenia skutkového stavu.

Tvrdenie odsúdeného, že súd vo veci konal iba formálne a že konanie nenaplnilo znaky spravodlivosti
podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 a čl. 3 Dohovoru, krajský súd nepovažuje
za opodstatnené. Samotná skutočnosť, že súd návrhu odsúdeného nevyhovel, neznamená porušenie
práva na spravodlivé konanie ani porušenie zákazu neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania.
Okresný súd sa návrhom vecne zaoberal, svoje závery podrobne a logicky odôvodnil a vychádzal z
relevantných zákonných ustanovení a z odborných podkladov.

Pokiaľ odsúdený namietal, že podal v jednom podaní dva návrhy podľa § 412 ods. 1 a § 413 ods.
2 Trestného poriadku a že vo veci mal konať senát, krajský súd uvádza, že okresný súd postupoval
správne, keď tieto návrhy procesne oddelil. Návrh na prerušenie výkonu trestu podľa § 412 ods. 1
Trestného poriadku patrí do právomoci predsedu senátu (samosudcu), zatiaľ čo návrh na upustenie

od výkonu zvyšku trestu sa posudzuje v samostatnom konaní a rozhoduje o ňom súd, teda v danom
prípade senát. Skutočnosť, že odsúdený spojil viacero návrhov do jedného podania, nemôže sama
osebe zakladať povinnosť rozhodovať o každom z nich v rovnakom procesnom režime ani povinnosť
rozhodovania senátom. Odkazy na judikatúru Najvyššieho súdu SR preto na daný procesný postup
nedopadajú.

Za nedôvodnú považuje krajský súd aj námietku, že účastníkovi konania nebolo umožnené oboznámiť
sa s lekárskou správou a vyjadriť sa k nej. Konanie o návrhu na prerušenie výkonu trestu je
osobitným vykonávacím konaním, v ktorom zákon nevyžaduje kontradiktórne pojednávanie ani osobitné
vyjadrovanie sa odsúdeného ku každému listinnému dôkazu. Odsúdený mal možnosť uplatniť svoje

stanovisko v samotnom návrhu a v následnej sťažnosti, čo aj využil, a z obsahu spisu nevyplýva, že
by mu bol znemožnený výkon procesných práv v takej miere, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť
rozhodnutia.

Námietku svojvoľného a arbitrárneho vyhodnotenia lekárskej správy krajský súd rovnako nepovažuje za

dôvodnú. Lekárske stanovisko bolo vypracované zdravotníckym zariadením ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,
ktoré je zo zákona oprávnené poskytovať zdravotnú starostlivosť odsúdeným a informovať súd o
ich zdravotnom stave. Okresný súd nehodnotil medicínske otázky nad rámec obsahu správy, ale
vychádzal z jej záveru, že odsúdenému je poskytovaná primeraná zdravotná starostlivosť a že liečba
je zabezpečiteľná aj počas výkonu trestu. Skutočnosť, že správu vypracoval praktický lekár pôsobiaci

v ústave, sama osebe nespochybňuje jej použiteľnosť, najmä ak vychádza z odborných vyšetrení a
konzultácií špecializovaných pracovísk.

K požiadavke odsúdeného na pribratie znalca z odboru neurológie a neurochirurgie krajský súd uvádza,
že takýto dôkaz nebol v danom štádiu potrebný. Rozhodovanie podľa § 412 ods. 1 Trestného poriadku

nesmerujekdetailnémumedicínskemuposudzovaniudiagnózy,alekzisteniu,čiaktuálnyzdravotnýstav
odsúdeného objektívne bráni výkonu trestu a či potrebnú liečbu nemožno zabezpečiť v rámci systému
Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo v civilnom zdravotníckom zariadení. Keďže zo zabezpečených
podkladov vyplynulo, že zdravotná starostlivosť je odsúdenému poskytovaná a je zabezpečiteľná aj do
budúcna, nebol dôvod na dopĺňanie dokazovania znaleckým posudkom.

Na základe uvedeného krajský súd uzavrel, že napadnuté uznesenie okresného súdu je zákonné a
vecne správne, konaniu, ktoré mu predchádzalo, nemožno vytknúť také pochybenia, ktoré by mali vplyv
na jeho zákonnosť alebo spravodlivosť, a preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.