Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 12, 2026

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 35P/168/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225203290
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Širilová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2026:1225203290.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom C. D., E. F. G. H. B., dieťa rodičov: matky, I.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, K. – H., t. č. L. XX, XXX XX L., M. H., zastúpená
advokátskou kanceláriou G. N. § O., E., so sídlom B. XXXX/XX, XXX XX P., IČO XXXXXXXX a otca, Q.
M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, B., o návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti

na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Vyhlasuje sa, že Okresný súd Trenčín n e m á právomoc vo veci konať.

II. Konanie s a z a s t a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka dieťaťa svojím návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava II. dňa 17.10.2025,
postúpenému tunajšiemu súdu dňa 27.10.2025, žiadala, aby súd určil otcovi mal. dieťaťa vyživovaciu
povinnosť v sume 600,- eur mesačne vopred, vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca k rukám matky
azároveň,abysúduložilotcovimal.dieťaťapovinnosťuhradiťnavýživumaloletejspätnévýživné,atoza
obdobie 36 mesiacov, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku o určenie výživného pre maloletú. Z

návrhu navrhovateľky okrem iného vyplýva, že maloletá spolu so svojou matkou žije a aj v čase podania
návrhu žila v Českej republike.

2. K návrhu matka pripojila nasledujúce listinné dôkazy: rodný list maloletej, pracovnú zmluvu matky
zo dňa 06.11.2024, mzdový výmer matky a rozhodnutie OÚ Bratislava zo dňa 27.11.2020 o zmene
priezviska maloletej.

3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

4. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak spor alebo

vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

5. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

6. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví.7. Jednou z podmienok konania, ktorú súd musí vždy skúmať, je i právomoc súdov Slovenskej republiky.
Súdna právomoc je procesná podmienka a jej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu
konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok je neodstrániteľný, resp. je odstrániteľný len novou

zákonnou úpravou, a preto záver o nedostatku právomoci zásadne vedie k zastaveniu konania. Pomer
právomoci slovenských súdov k právomoci súdov iných štátov zásadne riešia medzinárodné zmluvy. Po
vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je povinnosťou slovenských súdov aplikovať predpisy
európskeho spoločenstva týkajúce sa právomoci súdov na prejednávanie sporov.

8. Vzhľadom k tomu, že z obsahu spisu vyplýva, že maloletá má svoj obvyklý pobyt v Českej republike,
súd postupoval v zmysle predpisov Európskej únie upravujúcich právomoc súdov členských štátov.
Týmto predpisom je Nariadenie Rady (EÚ) číslo 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí
v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí
(ďalej len „Nariadenie“) a Nariadenie Rady (ES) číslo 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a
výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len „Nariadenie o výživnom“),

ktoré sú súčasťou sekundárneho komunitárneho práva s priamou aplikovateľnosťou.

9. Podľa bodu 19. a 20. Nariadenia, kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností
sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa a mali by sa uplatňovať v súlade s ním.
Akýkoľvek odkaz na najlepší záujem dieťaťa by sa mal vykladať v zmysle článku 24 Charty základných

práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach
dieťaťa z 20. novembra 1989 (ďalej len „dohovor OSN o právach dieťaťa“), ako sú transponované
vo vnútroštátnom práve a vnútroštátnych postupoch. S cieľom zaručiť najlepší záujem dieťaťa by sa
právomoc mala v prvom rade určovať podľa kritéria blízkosti. Z toho vyplýva, že právomoc by mal mať
v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých situácií uvedených v tomto

nariadení, napríklad v prípade zmeny miesta pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi
rodičovských práv a povinností.

10. Podľa kapitoly I., článok 1, bod 1 Nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje v týchto občianskych
veciach: a) rozvod, rozluka alebo anulovanie manželstva, b) nadobúdanie, výkon, prenesenie,

obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

11. Podľa kapitoly II, oddiel 2, článok 7 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach
rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia
konania. Odsek 1 tohto článku sa uplatňuje s výhradou článkov 8 až 10.

12. Podľa kapitoly II, oddiel 2, článok 10, bod 1 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc
vo veciach rodičovských práv a povinností, ak sú splnené tieto podmienky: a. dieťa má vo vzťahu k
tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že (i) aspoň jeden z nositeľov
rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte; (ii) dieťa malo predtým v

tomto členskom štáte obvyklý pobyt, alebo (iii) dieťa je jeho štátnym príslušníkom; b. účastníci, ako aj
každý nositeľ rodičovských práv a povinností: (i) sa slobodne dohodli na voľbe právomoci najneskôr v
čase začatia konania, alebo (ii) výslovne prijali uvedenú právomoc počas daného konania a súd zaistil,
že všetci účastníci boli informovaní o svojom práve neprijať právomoc; a c. ak je výkon právomoci v
najlepšom záujme dieťaťa.

13. Podľa kapitoly II, oddiel 2, článok 10, bod 2 Nariadenia, dohoda o voľbe súdu podľa odseku 1 písm.
b) musí mať písomnú formu, musí v nej byť uvedený dátum a musia ju podpísať dotknutí účastníci, alebo
sa musí zaznamenať v zápisnici súdu v súlade s vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi postupmi.
Každá komunikácia elektronickými prostriedkami, ktorá poskytuje trvalý záznam o dohode, sa považuje

za rovnocennú s písomnou formou.

14. Podľa kapitoly II, oddiel 3, článok 18 Nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu
vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto
nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

15. Podľa kapitoly II, článku 3, písmeno a) až d) Nariadenia o výživnom, v členských štátoch je právomoc
vo veciach vyživovacej povinnosti daná:
a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebob) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo
c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca
sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na

štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo
d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach
a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto
právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

16. Súd uvádza, že kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci, t. j. podmienky konania. Jednou zo základných podmienok konania je právomoc súdu
konať a rozhodovať o danej právnej veci. Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľný a záver súdu
o nedostatku právomoci vedie k zastaveniu konania. Keďže pojem „obvyklý pobyt“ nie je definovaný
v žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise platnom na území Slovenskej republiky, rovnako
ako ani v žiadnom medzinárodnom dohovore záväznom pre Slovenskú republiku, súd pri jeho skúmaní

vychádzal z jeho sémantického významu ako aj skutočností, kde účastníci bývajú, kde pracujú, kde
sa fakticky prevažne dlhodobejšie a trvalejšie zdržujú. Pojem „obvyklý pobyt“ je potrebné chápať tak,
že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia maloletého dieťaťa do sociálneho a
rodinného prostredia v danom štáte a danom mieste v štáte. Na tento účel je potrebné zohľadniť najmä
trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do

tohto štátu, štátnu príslušnosť maloletého dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové
znalosti, rodinné a sociálne väzby, ktoré maloleté dieťa udržiava v danom štáte.

17. Po preskúmaní veci v zmysle horeuvedených nariadení dospel súd k záveru, že ide o vec týkajúcu
sa rodičovských práv a povinností a vyživovacej povinnosti, kde je citovanými nariadeniami stanovená

úprava týkajúca sa právomoci súdov. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, kam patrí
ajkonanieoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostíakonanieourčenievyživovacejpovinnostina
maloleté dieťa, súd nie je viazaný návrhom navrhovateľa. Kritériom na určenie právomoci súdu v zmysle
kapitoly II, oddielu 2, článku 7 Nariadenia je obvyklý pobyt maloletého dieťaťa. Zo samotného návrhu
matky aj ňou predložených listinných dôkazov vyplýva, že maloletá sa narodila na území Slovenskej

republiky. Spolu s matkou sa maloletá presťahovala do Českej republiky, kde má aktuálne bydlisko
a navštevuje S. J. B. T. N. D.. Krajinou obvyklého pobytu maloletého dieťaťa je krajina, kde dieťa určitý
čas reálne žije, kde navštevuje školské alebo predškolské zariadenie, rôzne mimoškolské aktivity, kde
si vytvára citové väzby k príbuzným a priateľom. V súlade s kapitolou II, oddielom 2, článkom 10, bod 1
Nariadenia je zrejmé, že právomoc slovenských súdov môže byť daná aj po splnení taxatívne určených

podmienok, ak súčasne rodičia v čase začatia konania prijali právomoc súdov vo veci úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností. Keďže však k „prorogačnej dohode rodičov“ nedošlo, nie je možné
právomoc slovenských súdov vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností založiť ani týmto
spôsobom.

18. Na základe vyššie uvedených skutočností má tunajší súd za to, že nebola založená právomoc
Okresného súdu Trenčín vo veci konať a rozhodnúť, pretože v čase začatia konania nemalo maloleté
dieťa svoj obvyklý pobyt v obvode Okresného súdu Trenčín. V časti určenia vyživovacej povinnosti by si
tunajší súd mohol založiť svoju príslušnosť na citovanom článku 3 písmeno a) Nariadenia o výživnom.
Keďže je však v tejto veci konanie o určenie vyživovacej povinnosti spojené aj s konaním o zverenie

maloletéhodieťaťadostarostlivosti,súdsivzmyslečlánku3písmenod)Nariadeniaovýživnomvspojení
s článkom 7 Nariadenia nemohol založiť príslušnosť na konanie, pretože maloletá mala v čase začatia
konania svoj obvyklý pobyt v Českej republike.

19. Nakoľko súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc vo veci konať a nedostatok právomoci je

prekážkou neodstrániteľnou, súd v konaní nemôže ďalej pokračovať, a preto konanie v zmysle § 161
ods.2CSPzastavil.Vdanejvecijepretopotrebné,abysamatkasosvojímnávrhomobrátilanapríslušný
súd v Českej republike.

20. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje v jednom vyhotovení.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.