Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoPr/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125202190
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125202190.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa C. XXXX/XX, D. E., zastúpeného
advokátskou kanceláriou: MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662,
proti žalovanému: KRBOVÉ ŠTÚDIO, s.r.o., so sídlom Poľná cesta 891/67, Dunajská Streda, IČO:
53 085 493, o zaplatenie 3.490,45 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č.k. 22Cpr/2/2025-69 zo dňa 3.7.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie prvoinštančný súd v celom rozsahu vyhovel žalobe, keď vo

výroku rozhodol nasledovne:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.490,45 EUR spolu s úrokom z omeškania
- vo výške 7,90 % ročne zo sumy 2.686,56 EUR od 01.03.2025 do zaplatenia,
- vo výške 9,50 % ročne zo sumy 737,17 EUR od 01.05.2024 do 10.06.2024;
- vo výške 9,50 % ročne zo sumy 433,48 EUR od 01.06.2024 do 12.06.2024;
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 758,47 EUR od 01.09.2024 do 04.11.2024;

- vo výške 8,65 % ročne zo sumy 759,39 EUR od 01.10.2024 do 21.11.2024;
- vo výške 8,40 % ročne zo sumy 734,40 EUR od 01.11.2024 do 15.01.2025;
- vo výške 8,40 % ročne zo sumy 735,08 EUR od 01.12.2024 do 11.02.2025;
- vo výške 8,15 % ročne zo sumy 735,57 EUR od 01.01.2025 do 11.02.2025;
- vo výške 8,15 % ročne zo sumy 764,62 EUR od 01.02.2025 do 19.03.2025;
a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

2. Po poukázaní na odôvodnenie žaloby a k nej pripojené dôkazy, prvoinštančný súd uviedol, že
vyzval žalovaného, aby sa v stanovenej lehote k žalobe písomne vyjadril. Žaloba spolu s jej prílohami,
výzvou na vyjadrenie a príslušným poučením bola žalovanému doručená postupom podľa § 106 ods.
1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

len: „Civilný sporový poriadok“). Žalovaný sa v rámci stanovenej lehoty písomne k žalobe žalobcu
nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe nepoprel a neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie
svojich prípadných tvrdení.

3. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 273, § 274 a § 275 Civilného
sporového poriadku.4. Prvoinštančný súd tiež poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS
341/2024 zo dňa 27.6.2024 v zmysle ktorého k vydaniu rozsudku pre zmeškania by mal súd pristupovať
uvážlivo a voliť tento inštitút najmä v prípadoch, v ktorých nezáujem na strane žalovaného je zrejmý,

keď žalovaný je skutočne nečinný a odmieta sa aktívne podieľať na súdnom procese, či úmyselne
súdne konanie preťahuje. Tiež odkázal na uznesenie NS SR sp. zn. 2Obdo 54/2022 zo dňa 20.12.2022
publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR pod R 2/2023, z ktorého citoval, že formálne
naplneniepodmienoknavydanierozsudkuprezmeškanienepostačuje;súdbymalskúmaťajmateriálnu
podmienku, ktorou je neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán. Odkázal tiež na

nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 121/2021 zo dňa 27.6.2021, ktorý okrem
iného uviedol, že rozsudok pre zmeškanie by nemal byť využívaný s cieľom čo najrýchlejšieho a inak
bezúčelného ukončenia sporu na úkor základného práva na súdnu ochranu. Prioritou v súdnom konaní
musí zostať materiálna a nie formálna ochrana práv sporu. Podmienky pre vydanie rozsudku pre
zmeškanie sú dané len vtedy, keď je takýto rozsudok oprávnenou sankciou za skutočnú pasivitu strany,
ktorá úmyselne mieri k zmareniu efektivity súdneho procesu. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn.

III.ÚS 354/2021 zo dňa 27.6.2021 okrem iného citoval, že súd by mal k naplneniu inštitútu rozsudku pre
zmeškania pristupovať zdržanlivo a v nejednoznačných prípadoch by k vydaniu rozsudku pre zmeškanie
pristúpiť nemal. Poukázal tiež na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 2656/2012 zo dňa 7.5.2012,
podľa ktorého k vydaniu rozsudku pre zmeškanie by mal súd pristupovať i uvážlivo a voliť tento inštitút
najmä v prípadoch, ktorých nezáujem na strane žalovaného je zrejmý, keď žalovaný je skutočne nečinný

a odmieta sa aktívne podieľať na súdnom procese, či úmyselne súdne konanie preťahuje.

5. Nadväzne v intenciách zákonných ustanovení § 273 Civilného sporového poriadku, v spojení s
aktuálnou vyššie citovanou rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít v Slovenskej republike,
prvoinštančný súd dospel k právnemu záveru, že sú splnené podmienky na vydanie rozsudku pre

zmeškanie podľa § 273 Civilného sporového poriadku. Je tomu tak preto, pretože žalovaný bol na
základe uznesenia Okresného súdu Trnava, sp. zn: 22Cpr/2/2025-61 zo dňa 15. apríla 2025 poučený o
možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie v zmysle § 273 Civilného sporového poriadku v prípade, ak sa
k žalobe žalobcu v stanovenej lehote nevyjadrí. Predmetné uznesenie bolo žalovanému preukázateľne
doručené 21.05.2025, o čom mal súd v súdnom spise vykázanú doručenku o doručení. Napriek tomu

žalovaný ostal pasívny, k žalobe žalobcu sa nevyjadril, skutkové tvrdenia v žalobe nepoprel a neviedol
žiadne skutočnosti, ktoré by čo i len čiastočne vylučovali uplatnený nárok žalobcu v tomto konaní.

6. Potom prvoinštančný súd poukázal na znenie ust. § 47, § 69 ods. 1b, ods. 3, 4, § 70, § 152 ods. 2,
7, 8 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.

7. Uviedol, že žalobcom uplatnený nárok v civilnom sporovom konaní vyplýva z § 47 Zákonníka práce,
pretože žalovaný žalobcovi nevyplatil mzdu za vykonanú prácu. Dlžnú sumu 764,62 Eur z nezaplatenej
mzdy za mesiac december 2024 bol žalovaný povinný uhradiť do 31.01.2025 a dlžnú sumu 2.686,56
Eur z nezaplatenej mzdy za mesiac január 2025 bol Žalovaný povinný uhradiť do 28.02.2025, avšak

dlžná suma nebola do dnešného dňa uhradená.

8. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Zákonníka
práce a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným zanikol z dôvodu nevyplatenia mzdy po uplynutí
splatnosti. Zamestnancovi bola v súlade s § 69 ods. 4 Zákonníka práce priznaná suma mesačného

zárobkuzavýpovednúdobudvochmesiacov,akotopotvrdzujeajvýplatnápáskazamesiacjanuár2025.

9. Žalovaný ako zamestnávateľ každý mesiac strhával žalobcovi zo mzdy pomernú časť finančného
príspevku na stravovanie a mal povinnosť vyplácať zamestnancovi celú hodnotu finančného príspevku
na stravovanie do aplikácie. Žalovaný ako zamestnávateľ bol povinný poskytovať žalobcovi ako

zamestnancovi stravné vopred (preddavkovo), aby si zamestnanec mohol zaň v deň, keď splnil
podmienky podľa § 152 Zákonníka práce, zabezpečiť stravu. Uvedená povinnosť bola žalovaným
porušená a žalobcovi nebolo vyplatené stravné za obdobie 06/2024 - 01/2025 v celkovej sume 803,89
Eur.

10. Po poukázaní na znenie ust. § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., prvoinštančný súd súčasne preskúmal zákonnosť uplatnených úrokov z omeškania a dospel k
právnemu záveru, že žalobca si zákonné úroky z omeškania uplatnil v správnej výške. Nakoľko sa
žalovaný dostal s úhradou svojho peňažného záväzku do omeškania, žalobca si v súlade s § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka uplatnil zákonné úroky z omeškania, pričom ich výška ročne bola žalobcom
správne určená v súlade s § 3 Nariadenia vlády.

11. Súd prvej inštancie určil žalovanému lehotu na plnenie 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku v
súlade s § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

12. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a súčasne po podrobnej právnej analýze sporu
konajúci súd dospel k právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol

rozsudkom pre zmeškanie žalovaného tak, ako je uvedené vo výroku I.

13. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku v zmysle zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku tak, že ich náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00% voči žalovanému, pretože žalobca
mal vo veci úspech v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe

žalobcu v plnom rozsahu. V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00% a hrubý úspech
žalovaného bol 0,00%, z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00% (100,00%
- 0,00% = 100,00%). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu
účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100,00%, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku
II. tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2

Civilného sporového poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

14. V závere rozsudku v poučení prvoinštančný súd strany poučil, že proti tomuto rozsudku nie je
možné podať odvolanie okrem prípadu, že neboli splnené podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia,

s poukazom na § 356 písm. b) CSP.

15. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie F. G., v ktorom sa označila za konateľku žalovaného, ktorým
žiadala, aby súd zrušil obvinenia zo strany žalobcu, ktoré sú len veľmi čiastočne pravdivé.

16. V úvode podania uviedla, že jej je ľúto, že sa nedostala na pojednávanie, avšak predvolanie dostala
cez Slovensko a nepozerala to. Uviedla, že žalobca je jej bývalý zamestnanec a urobila veľkú chybu,
že mu dala voľnú ruku, keďže sa ju pokúšal dostať do krachu. Čo sa týka výplat, bolo ústne dohodnuté,
že peniaze na účet bude dostávať vtedy, keď bude mať firma príjmy a on s tým súhlasil. Nie je pravda,
že peniaze nedostal, peniaze dostal aj nad rámec. On bol účtovník, ktorý robil výplaty aj obedové karty

a ona to veľmi nekontrolovala. Dokladuje vyplatené obedové lístky, na kartu mu išli peniaze, čo on
píše, sa nezakladá na pravde. Okrem toho všetky výdavky, čo sa týka soboty aj nadčasy, všetkom má
zaplatené. Namieta, že žalobca nedostával peniaze. Dokladuje príjmové listy, kde mal nad svoj plat
podľa zmluvy zaplatené. Keď on si pýta aj úroky, tak ona bude pýtať nad peniaze, čo mu vyplatila
a k čomu nevie dopátrať faktúry. Inšpektorát práce uznal novú výplatu, čo normálne bolo vypočítané,

nie ten, kde pán B. vypočítal sebe skoro 3.000,- Eur. Včera bola na polícii, lebo aj tam na ňu podal
trestné oznámenie, že nevyplatí 3.000,- Eur, ale len toľko, koľko je vypočítané normálne a reálne, čo
on aj dostal. Tam sa dozvedela, že žalobca je nezamestnaný, skoro infarkt dostala, lebo on je celý deň
v predajni a predáva. Okrem toho sa chváli na sociálnych sieťach, že dopája krbové kachle, čo keďže
nezaplatil školné do školy, je protiprávne. Ona dala jeho výučný list zrušiť. Oni spolu chodili spolu do

školy na kachliarstvo. Jej firma zaplatila 7.900,- Eur s tým, že žalobca nemôže odísť odtiaľto minimum
rok, keďže on to porušil, musí zaplatiť školu 3.900,- Eur, čo odmieta. Ako prílohu posiela všetky výplatné
pásy podpísané žalobcom. Firma, kde je momentálne konateľkou, nemá také príjmy, aby mu vedela
vyplatiť a ani necíti, že je to spravodlivé.

17. K doručenému odvolaniu predložil žalobca prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné
vyjadrenie, v ktorom s poukazom na ust. § 359, § 367 ods. 1 a § 386 CSP uviedol, že subjektívna
procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania prináleží žalovanému, keďže rozhodnutie bolo
vydané v jeho neprospech a nie pani G., ktorá v konaní nevystupuje ako strana sporu a voči
nej rozhodnutie nesmerovalo. Nadväzne poukázal na znenie ust. § 273 písm. a), § 277 ods. 1

CSP. Pokračoval, že pani G. uvádza, že sa nedostavila na pojednávanie, avšak rozhodnutie pre
zmeškanie bolo vydané na základe zmeškania lehoty na písomné vyjadrenie k žalobe. Existenciu
ospravedlniteľného dôvodu zmeškania je žalovaný povinný preukázať. V zmysle nálezu Ústavného
súdu SR sp. zn. IV.ÚS 32/2021 rozsudok pre zmeškanie žalovaného možno zrušiť, ak žalovanýpreukáže, že lehotu na vyjadrenie k žalobe zmeškal z ospravedlniteľných dôvodov, pričom existenciu
ospravedlniteľného dôvodu zmeškania je žalovaný povinný preukázať listinnými dôkazmi. Argumentácia
pani G., že si doručenú poštu v elektronickej schránke nepozrela, nie je možné považovať za

ospravedlniteľný dôvod, na základe ktorého by mal byť rozsudok pre zmeškanie zrušený. Odvolanie by
nebolo opodstatneným dôvodom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ani za predpokladu, že by bolo
podané oprávnenou osobou – žalovaným, keďže dôvody odvolania nenaplnili zákonnú podmienku §
277 ods. 1 CSP. Žalobca má za to, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, a aj keby bolo
posudzované z obsahovej stránky, pani G. neuviedla žiadne ospravedlniteľné dôvody pre zmeškanie

lehoty na zaslanie vyjadrenia, nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že k omeškaniu došlo
z ospravedlniteľných dôvodov a vyjadrenie k výzve nebolo do dnešného dňa doručené súdu.

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
– ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom –
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), keď v podanom odvolaní sa F. G.

označilazakonateľkužalovaného,čopotvrdzujevýpiszobchodnéhoregistražalovaného,podľaktorého
je F. G. H. H. I., v dôsledku čoho ako štatutárny orgán spoločnosti (§ 133 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb.
Obchodnéhozákonníka)máoprávneniekonaťzaprávnickúosobužalovaného(§13ods.1Obchodného
zákonníka) a teda i podať predmetné odvolanie, po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie je
nevyhnutné pre absenciu zákonom prípustného odvolacieho dôvodu odmietnuť.

19. Podľa § 273 CSP použitého prvoinštančným súdom, „súd môže aj bez nariadenia pojednávania
rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a
a) v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré

sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho
dôvodu nesplnil,
b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.“

20. Podľa § 356 CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku
a) vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku, okrem prípadov odvolania podaného
z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia,
b) pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre

vydanie takéhoto rozhodnutia.

21. V zmysle § 373 ods. 1 veta druhá CSP, súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

22. V zmysle § 386 CSP odvolací súd odmietne odvolanie

a) ak bolo podané oneskorene,
b) bolo podané neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, alebo
d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

23. Citované ust. § 273 CSP zakotvuje všetky zákonné podmienky, za ktorých môže súd z dôvodu,
že sa žalovaný nevyjadril k doručenej žalobe, rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
Prvoinštančný súd pritom v preskúmavanom rozsudku skonštatoval (v ods. 14), že všetky tieto
podmienky boli splnené. Odvolateľka nesplnenie hoc len niektorej z daných zákonných podmienok
v podanom odvolaní nenamietala.

24. Citované ust. § 356 písm. b) CSP pripúšťa odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie len z jediného
zákonom stanoveného dôvodu, a to, že neboli splnené podmienky pre jeho vydanie. Odvolateľka
v podanom odvolaní takýto odvolací dôvod nepoužila, keď v texte odvolania žiadnym spôsobom
nenamietla, že by neboli splnené podmienky pre vydanie predmetného rozsudku pre zmeškanie

v zmysle cit. § 273 CSP. Odvolateľka teda v podanom odvolaní neuplatnila jediný zákonom prípustný
odvolací dôvod (§ 356 písm. b) CSP) a to napriek tomu, že o možnosti podať odvolanie iba v prípade,
že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, bola súdom v predmetnom rozsudku
riadne poučená. Podľa cit. ust. § 373 ods. 1 veta druhá CSP súd pritom na doplnenie odvolacíchdôvodov nevyzýva. Vzhľadom na uvedené bolo nevyhnutné skonštatovať, že odvolanie žalovaného
nemá náležitosti podľa § 363 CSP (a to odvolací dôvod v zmysle § 356 písm. b) CSP) pričom pre túto
vadu odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

25. V dôsledku uvedeného, keďže odvolanie žalovaného nemá zákonné náležitosti, odvolací súd
odvolanie žalovaného s použitím ust. § 386 písm. d) CSP, odmietol.

26. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho

konania voči žalovanému (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP),
oktoromvzmysle§262ods.1CSPvspojenís§396 ods.1CSPmusíajbeznávrhurozhodnúťodvolací
súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom
prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Odvolací súd pritom nezistil, ani
neboli tvrdené, žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre postup podľa 257 CSP. Odvolací súd preto

žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu

so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor
môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V
dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem

skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).