Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 54Ek/1149/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125286701
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125286701.7

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: B. XXX/
XX, XXX XX C. D. E., právne zastúpený: AK NOVIKMEC s.r.o., IČO: 36868701, Rázusova 125/0, 093 01
Vranov nad Topľou, proti povinným: 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX C. D.
E.; 2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX C. D. E., o vymoženie nepeňažného
plnenia vedenej súdnym exekútorom Mgr. Igorom Palšom, so sídlom úradu: Masarykova 13, 080 01

Prešov, rozhodujúc o sťažnosti povinných proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
54Ek/1149/2025 zo dňa 30.09.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť povinného 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/1149/2025
zo dňa 30.09.2025 z a mi e t a .

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16.04.2025 domáhal od
povinných vymoženia nepeňažnej pohľadávky - „Vypratanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX
k. ú. C. D. E., ako parcela reg. „C“, parc. č. 47 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 435 m2 a parc.
č. 48/1 - záhrady o výmere 438 m2 a stavbu - dom so súp č. XXXX stojaci na parcele parc. č. 47“,
na základe exekučného titulu: Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 6C/259/2007-129

zo dňa 13.01.2015 (ďalej len „exekučný titul“). Poverením zo dňa 29.05.2025 súd poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora Mgr. Igor Palša, so sídlom exekútorského úradu Masarykova 13, 080 01
Prešov, IČO: 36151327, ktorý ju vedie pod sp. zn. 128EX 575/25.

2. Uznesením sp. zn. 54Ek/1149/2025 zo dňa 30.09.2025 súd návrh povinných na zastavenie exekúcie
podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov

konania v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie nepriznal. Predmetné uznesenie
súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie
bola podľa povinných skutočnosť, že povinný 2/ je vlastníkom záhrady parc. č. 48/2 o výmere 88
m2, a to znamená, že pred vstupom na označenú parcelu by tento vlastník bol nútený prejsť po
parcele č. 48/1, ktorej akoby spoluvlastníkom je oprávnený, a preto je potrebné, aby obaja podieloví
spoluvlastníci podpísali zmluvu o vecnom bremene - s právom prechodu a zároveň, že povinný 2/

má s poukazom na Notársku zápisnicu N113/96 zo dňa 1. marca 1996 ešte aj právo doživotného
bývania v označenom dome. Povinní tvrdia, že im vecné bremeno užívanie predmetnej nehnuteľnosti
do konca ich života vzniklo zo zákona, a uvedené vecné bremeno sa realizuje teda od času, kedy
bol uvedený dom postavený a žiadny z účastníkov neodporoval vznik takéhoto vecného bremena,
a preto by požadované vypratanie nehnuteľnosti bolo v rozpore so zákonom . Súd k predmetným
dôvodom uviedol, že nepredstavujú dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného

poriadku ani dané skutočnosti nezakladajú neplatnosť exekučného titulu. Naviac ide o skutočnosti,
ktoré nastali ešte pred vydaním exekučného titulu. Predmetom skúmania v tomto štádiu konanianie sú okolnosti, za ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a ktoré nastali ešte pred vznikom
exekučného titulu. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu,
resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych

záverov orgánu, ktorý daný exekučný titul vydal. V danom štádiu konania už nijakým spôsobom nemôže
súd zasahovať alebo posudzovať dôvody, pre ktoré bol exekučný titul vydaný. Jeho obsahom je viazaný
a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by existovali) sa
do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní
sú pre exekučné konanie bez právneho významu (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 31.07.2008, sp.

zn. 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“
vykonávaného rozhodnutia. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza súd z právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd
právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak orgán,
ktorý vydal exekučný titul v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučnému súdu v
exekučnom konaní ani v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať

ani revidovať rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný titul predložené, ani procesný postup orgánu v
základnom konaní a je vykonateľným rozhodnutím vo veci samej (exekučným titulom) viazaný. Preto
pokiaľ povinní nesúhlasia s exekučným titulom, a ak by podľa nich bolo plnenie z exekučného titulu v
rozpore so zákonom, boli oprávnený využiť svoje zákonné prostriedky a podať proti exekučnému titulu
odvolanie.

Navyše z listu vlastníctva č. XXXX k. ú C. D. E. platného v čase vydania tohto rozhodnutia mal za
preukázané, že oprávnený je jediným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá sa má vypratať, a na uvedenej
nehnuteľnosti nie sú zapísané žiadne ťarchy, ktoré by bránili vykonateľnosti exekučného titulu.
Ďalším dôvodom zastavenia exekúcie podľa povinných je skutočnosť, že bude na zápis vecného
bremena podaný návrh a z tohto konania vyplynie, že povinní majú právo doživotného bývania v

predmetnom dome. Zároveň povinní dali do pozornosti, že v najbližších dňoch podajú návrh na Správu
katastra na zápis vyššie uvedeného vecného bremena a aby tam bola zapísaná ťarcha, ktorej obsahom
bude vecné bremeno s právom, aby povinní mali právo užívať označený dom. Súd k predmetnému
uviedol, že budúce podanie návrhu na zápis vecného bremena nie je právnou skutočnosťou, ktorá
by mohla mať za následok zastavenie exekúcie. Samotné podanie návrhu nepreukazuje zánik, resp.

neexistenciu hmotného práva, ktoré bolo oprávnenému priznané exekučným titulom. Súd pri posúdení
daného prípadu vychádzal z postulátu, že skutočnosť zakladajúca neprípustnosť exekúcie je taká
okolnosť, ktorá definitívne a trvale bráni výkonu exekúcie na podklade konkrétneho exekučného titulu.
Pokiaľ má potom oprávnený k dispozícii vykonateľný exekučný titul, ktorý nebol v predpísanom konaní
zrušený, je oprávnený domáhať sa aj jeho núteného výkonu. Opačný výklad by bol v rozpore s

primárnym účelom exekučného konania, ktorým je rýchle a efektívne uspokojenie judikovaného nároku
oprávneného. V tomto smere súd tiež poukázal na skutočnosť, že zákon síce chráni záujmy povinného,
nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia
nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované, a aby sa uspokojenie jeho
nároku neodďaľovalo (pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/04). Spory

a iné právne veci sú prejednávané a rozhodované pred (k tomu povolanými) súdmi v občianskom
súdnom konaní, a to v tzv. nachádzacom (základnom) konaní. Ak je súčasťou tohto rozhodnutia uloženie
povinnosti,nášprávnyporiadokpredpokladá,žejejadresátsijuvočiosobeoprávnenejsplnídobrovoľne,
v lehote a spôsobom ustanoveným v rozhodnutí súdu. Inštitút núteného výkonu takéhoto rozhodnutia
možno uplatniť vtedy, keď nie je zo strany povinného oprávnenému poskytnuté judikované plnenie

riadne a včas, teda v stanovenej výške a lehote. Z ust. § 48 ods. 2 Exekučného poriadku jednoznačne
vyplýva, že exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať plnenie z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Pokiaľ si potom povinný
svoju judikovanú povinnosť voči oprávnenému nesplnil, oprávnený má zákonom priznanú možnosť
domáhať sa núteného výkonu takéhoto rozhodnutia. Súd pri posudzovaní tohto prípadu vychádzal zo

samotného účelu vykonávacieho konania, ktorým je zaistiť ochranu práva toho, komu takéto právo bolo
priznanévykonateľnýmexekučnýmtitulom.Vprípadezrušeniaexekučnéhotitulusúdom,resp.vprípade
zápisu vecného bremena povinných predstavujúceho doživotného užívania nehnuteľnosti, ktorá sa má
vypratať, môžu povinní opätovne podať návrh na zastavenie exekúcie.
Povinníďalejnamietali,žepovinný2/ječloveksťažkýmzdravotnýmpostihnutím,ležiaci,ktorýpotrebuje,

aby mu jeho syn - povinný 1/ počas 24 hodín poskytoval opateru, pretože povinný 2/ nie je schopný sa
sám ani pohybovať. K uvedenému súd uviedol, že dané skutočnosti nie sú relevantné pre posudzovanie
začatej exekúcie a zároveň nezakladajú dôvod na zastavenie exekúcie. Súd záverom uzatvoril, že pre
exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhuna vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným
poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej
jedná o vykonateľné rozhodnutie, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo

základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené.

3. Proti uvedenému uzneseniu podali povinní sťažnosť, ktorú odôvodnili tým, že považujú rozhodnutie
súdu za nezákonné, nesprávne a nedôvodné. Podľa ich názoru sa súd dôsledne nevysporiadal

s námietkami vznesenými povinnými osobami, náležitým spôsobom ich nepreskúmal a nevyhodnotil.
Aj po právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu vo Vranove nad Topľou sp. zn.
6C/259/2007 zo dňa 13.05.2015 došlo medzi účastníkmi k viacerým kontaktom a možnostiam vzájomne
urovnať spor a vysporiadať záležitosť, pričom táto skutočnosť a možnosť mimosúdneho urovnania
nebola doposiaľ definitívne uzavretá. Dôkazom tejto skutočnosti je aj okolnosť, že k podaniu návrhu
na exekúciu prišlo v posledných dňoch 10 ročnej lehoty pre uplatnenie zákonného práva na podanie

návrhu na exekúciu. Povinní trvajú na argumentácii, že povinný 2/ je vlastníkom parcely č. 48/2
a v prípade prechodu cez parcelu 48/1 vzniklo vecné bremeno právo prechodu zo zákona na základe
titulu vydržania. Rovnako tak aj vecné bremeno práva doživotného bývania u povinného 2/ v rodinnom
dome na základe notárskej zápisnice N 113/96 zo dňa 01.03.1996. Aj keď toto právo nie je zapísané
na LV č. XXXX k. ú. C. D. E., je vecným bremenom vzniknutým zo zákona, resp. osobným záväzkom

medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v roku 1996, ktorý účastníci zmluvy dlhodobo rešpektujú a
uznávajú. K bodu 24 napadnutého uznesenia povinní namietajú skutočnosť, že oprávnený sa stal
vlastníkom nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.12.2022, resp. 14.04.2025, pričom
rozsudok Okresného súdu vo Vranove nad Topľou sp. zn. 6C/259/2007 zo dňa 13.05.2015 (správne
má byť 13.01.2015 – poznámka sťažnostného súdu) sa vzťahuje na žalobcu A. A., nar. XX.XX.XXXX.

V takomto prípade povinní namietajú oprávnenosť exekučného titulu vo vzťahu k osobe oprávneného,
keďže nebol osobou oprávnenou v zmysle rozsudku súdu ako vykonateľného exekučného titulu a teda
nie je oprávnene aktívne legitimovaný na podanie návrhu na exekúciu. Práve s pôvodným vlastníkom
existovali vzájomné dohody o vysporiadaní veci mimosúdne, dôkazom čoho je, že pôvodný vlastník
rešpektoval právo bývania povinných v predmetnom rodinnom dome a nemal záujem na podaní návrhu

na exekúciu vyprataním. K osobe povinného 2/ uviedli, že ide o osobu, ktorá má v súčasnosti viac ako
93 rokov, ktorá sa nevie samostatne pohybovať a je odkázaná na 24 – hodinovú opateru a starostlivosť.
Takýto nedobrovoľný výkon exekúcie voči chránenej osobe je evidentne v rozpore s dobrými mravmi,
Ústavou SR a Listinou základných ľudských práv a slobôd. Povinný 1/ uskutočnil zo svojich finančných
prostriedkov prístavbu a nadstavbu rodinného domu č. 1587 a to na základe stavebného povolenia

vydaného Okresným úradom vo Vranove nad Topľou č.k. OÚa ŽP 99/96 zo dňa 20.08.1996. Predmetná
prístavba a nadstavba doposiaľ nebol skolaudovaná, avšak z vyjadrenia I. J. zo dňa 25.02.2025 ako
stavebného dozoru, ktorý dňa 10.02.2025 vykonal obhliadku ukončenej prístavby a nadstavby vyplýva,
že bola zrealizovaná v súlade s projektovou dokumentáciou a navrhol jej skolaudovanie. Predmetná
prístavba a nadstavba rodinného domu, vzhľadom na skutočnosť, že nebola predmetom kúpnej zmluvy,

keďže nebola skolaudovaná, nemôže byť ani predmetom exekúcie, a teda neexistuje zákonný dôvod na
jej vypratanie. Identifikácia predmetu vypratania, jeho rozsahu vzhľadom na stav nehnuteľnosti, resp.
predmetu exekučného titulu je spochybnená. Po právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku boli zo strany
povinného 1/ investované do nehnuteľnosti, do prístavby a nadstavby rodinného domu značné finančné
prostriedky, a teda rodinný dom súp č. XXXX stojaci na parcele č. 47 úplne stratil pôvodný charakter

a v súčasnosti ani technicky, ani svojou hodnotou nezodpovedá nehnuteľnosti v čase právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia súdu, teda v čase vydania exekučného titulu. Prístavba a nadstavba
pozostávala z vybudovania 3 obytných izieb, kuchyne, špajze, WC a nástrešnej terasy, pričom ide
o zastavanú plochu vo výmere 158,7 m2 a obytnú plochu vo výmere 253,6 m2.

4. Predmetnú sťažnosť povinných súd z dôvodu hospodárnosti konania (nenavyšovania trov exekúcie)
na vyjadrenie oprávnenému nezasielal. Povinní v podanej sťažnosti argumentovali rovnakými
skutočnosťami ako v návrhu na zastavenie exekúcie, ku ktorým skutočnostiam sa oprávnený vyjadril
v rámci vyjadrenia sa k návrhu povinných na zastavenie exekúcie.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v
ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná,

preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinných
nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci,
z ktorého vyvodil správny záver. Nad rámec argumentácie obsiahnutej v napadnutom uznesení a na
doplnenie jeho odôvodnenia sťažnostný súd udáva nasledovné:

14. Predmetom vypratania sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. C. D. E. a to konkrétne parcela
registra „C“ parc. č. 47 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 435 m2, parcela č. 48/1 – záhrady
o výmere 438 m2 a stavba – dom súpisné číslo XXXX stojaci na parcele č. 47, ktorých vlastníkom boli
pôvodne C. G., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/3 a povinný 1/ v podiele 2/3, pričom tento nadobudol podiel
na nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy od povinného 2/ spísanej formou notárskej zápisnice N

113/96 na notárskom úrade JUDr. Valérie Zahorjanovej vo Vranove nad Topľou dňa 01.03.1996.

15. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vypratania nadobudol A. A., nar. XX.XX.XXXX do svojho
vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.02.2006 (uvedená skutočnosť vyplýva z exekučného
titulu).

16. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k.
6C/259/2007-129 zo dňa 13.01.2025 vykonateľný dňa 22.04.2015, ktorým bola povinným, a to F. G.,
nar. XX.XX.XXXX, F. G., nar. XX.XX.XXXX a I. G., nar. XX.XX.XXXX uložená povinnosť vypratať
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. C. D. E. ako parcela registra „C“ – parcela č. 47 – zastavané

plochy a nádvoria o výmere 435 m2, parcela č. 48/1 – záhrady o výmere 438 m2 a stavbu – dom
súp. č. XXXX stojaci na parcele č. 47 v lehote do 30 dní a nahradiť trovy konania vo výške 99,58 eur
v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ako žalobca v konaní vystupoval A. A., nar. XX.XX.XXXX.
Na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 22.12.2022 nadobudol predmetné nehnuteľnosti od A. A. nar.
XX.XX.XXXX do výlučného vlastníctva oprávnený t.j. A. B..

17. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že z rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa
13.01.2015 vyplýva, že žalovaný 1/ (F. G., nar. XX.XX.XXXX, t.j. povinný 1/) namietal uplatnený
nárok žalobcu o vypratanie nehnuteľnosti z dôvodu, že mu nie je známa žiadna skutočnosť, prečo by
nemohol predmetné nehnuteľnosti užívať. Poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Prešov zo

dňa 19.04.2006, sp. zn. 2K/5/2006 bol na majetok žalovaného 1/, t.j. povinného F. G., nar. XX.XX.XXXX
vyhlásený konkurz a oprávnenie nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu prešlo na správcu
konkurznej podstaty. Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré žalobca žiada vypratať je
sporný a je predmetom súdneho konania prebiehajúceho na Okresnom súde Prešov. Konajúcim súdombolo zistené, že na Okresnom súde Prešov prebiehalo konanie o určenie neúčinnosti právnych úkonov,
vktoromboliúčastníkmikonania–žalobcaJUDr.MilošHnát,správcakonkurznejpodstatyúpadcuF.G.–
firmaHERM,IČO:35345233,Dobrianskeho1587/29ažalovanými1/–ÚVERs.r.o.,Jakubovonámestie

12, Bratislava, IČO: 35 808 896 a 2/ – A. A. nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X. XXXX XX/XX, C. D. E..
Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 17C/225/2007-300 zo dňa 07.12.2011 žalobu o určenie neúčinnosti
právnych úkonov zamietol a Krajský súd Prešov uznesením sp. zn. 16Co/39/2012 zo dňa 16.04.2012
rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. V konaní mal teda súd preukázané vlastnícke právo žalobcu (A.
A.) k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré vlastnícke právo preukázal jednak listom vlastníctva č. XXXX

a nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 03.02.2026.

18. Ako už súd vyššie uviedol, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.12.2022 nadobudol následne
predmetné nehnuteľnosti od A. A. nar. XX.XX.XXXX do výlučného vlastníctva oprávnený t.j. A. B..

19. So zreteľom na vyššie uvedené súd konštatuje, že povinnosť vypratať vyššie opísané nehnuteľnosti

zmenou vlastníckeho práva nezanikla. Na základe prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
prešlo na nového vlastníka (t.j. oprávneného) aj oprávnenie vyplývajúce z exekučného titulu, t.j. právo
dožadovať sa vypratania nehnuteľností zo strany povinných. Vyplýva to z ust. § 36 Exekučného
poriadku, podľa ktorého proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v
prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať

exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu. Prevod
alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej
takátoskutočnosťvyplýva;toneplatí,aktátoskutočnosťvyplývazozákonaalebozobchodnéhoregistra.
Súd na zmenu osoby oprávnenej alebo povinnej z exekučného titulu prihliadne tak, že vydá poverenie
na vykonanie exekúcie.

20. Súd ďalej poznamenáva, že na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Vranov nad Topľou pre
k. ú. C. D. E. nie je zapísaná žiadna ťarcha vo forme vecného bremena oprávňujúca povinných užívať
predmetné nehnuteľnosti, uvedená skutočnosť nevyplýva ani z predloženej darovacej zmluvy spísanej
formou notárskej zápisnice N 113/96 na notárskom úrade JUDr. Valérie Zahorjanovej vo Vranove nad

Topľou dňa 01.03.1996.

21. Skutočnosť, že povinný 2/ je vlastníkom nehnuteľnosti a to parcely č. 48/2 o výmere 88 m2 – záhrada
zapísanejnaLVč.XXXXvedenomOkresnýmúradomvoVranovenadTopľou,obecakatastrálneúzemie
C. D. E. nie je dôvodom zastavenia exekúcie. Podľa výpisu z katastrálnej mapy ide síce o susediacu

parcelu k parcele č. 48/1, avšak z ničoho nevyplýva zriadenie vecného bremena vo vzťahu k parcele č.
48/1, ktorému by zodpovedalo právo prechodu povinného 2/ cez túto parcelu.

22. Pokiaľ ide o povinnými uvádzanú argumentáciu, že na parcele č. 48/1 malo byť zriadené zákonné
vecné bremeno formou vydržania, rovnako tak aj vecné bremeno právo doživotného bývania povinného

2/ v rodinnom dome súd udáva, že takúto argumentáciu mohli právne účinným spôsobom namietať
v základnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, na ktorú mohol súd v základnom konaní
prihliadnuť a vysporiadať sa s ňou, ak by bola vznesená. Povinný neuviedli, z akého dôvodu sa tak
nestalo. Ani nekonkretizovali konkrétnymi skutkovými okolnosťami splnenie zákonných podmienok,
predpokladov vydržania. Po vydaní a nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu vo Vranove

nad Topľou zo dňa 13.01.2025, ktorým bola uložená povinným povinnosť nehnuteľnosti vypratať
založená na tom, že nehnuteľnosti vlastnícky patria niekomu inému ako povinným už títo nemôžu
relevantne dosiahnuť splnenie podmienok vydržania, nakoľko jednou z nich je dobromyseľnosť, že
majú právo k nehnuteľnosti, pričom v predmetnom rozsudku bolo konštatované, že povinní užívajú
nehnuteľnosť bez právneho dôvodu – teda nebol zistený ani právny dôvod spočívajúci v práve

zodpovedajúcom vecnému bremenu. Skutočnosť, že oprávnený pristúpil k podaniu návrhu na
vykonanie exekúcie dňa 16.04.2025 nemení nič na skutočnosti, že uvedený exekučný titul uložil
povinným povinnosť nehnuteľnosti vypratať, preto o dobromyseľnosti zo strany povinných nemožno
uvažovať.

23. Povinní v podanej sťažnosti poukazujú na stavebné povolenie z roku 1996 a vyjadrenie I. J.
– stavebný dozor zo dňa 25.02.2025, že prístavba a nadstavba rodinného domu bola zrealizovaná
v súlade s projektovou dokumentáciou vypracovanou L. M. a boli ukončené všetky stavebné práce
potrebné pre riadne užívanie objektu. V tejto súvislosti súd opätovne poznamenáva, že uvedenélistinné podklady nemajú vplyv na povinnosť uloženú exekučným titulom. Skutočnosť, že povinní
vykonávali v období rokov 1996 až po súčasnosť stavebné práce na rodinnom dome nemení nič
na skutočnosti, že povinným bola exekučným titulom stanovená povinnosť nehnuteľnosti vypratať.

Akékoľvek stavebné úpravy na rodinnom dome, investície do neho vykonávané potom, čo povinný
1/ prestal byť vlastníkom nehnuteľnosti, v rozsahu ktorých stavebných prác mala byť nehnuteľnosť
zveľadená, zhodnotená, neznamenajú, že povinný 1/ sa stal vlastníkom spracovanej veci – rodinného
domu, Na to by sa totiž v zmysle § 135b ods. 1 OZ vyžadovala opätovne dobromyseľnosť, že mu
vec patrí, čo vzhľadom na existenciu exekučného titulu je po roku 2015 už vylúčené. Práve naopak

v zmysle § 135b ods. 2 OZ vlastník nehnuteľnosti môže žiadať naďalej nielen o jej vydanie, ale dokonca
(ak má o to záujem) o navrátenie do predošlého stavu. Je síce pravdou, že vo všeobecnosti ust.
§ 135b ods. 2 OZ za splnenia podmienky, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo
účelné, pripúšťa aby súd (na základe žaloby) určil podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci
a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode. Judikatúra je
však ustálená v názore, že ak ide o prestavbu pôvodnej stavby a ak nebolo medzi jej vlastníkom a

stavebníkom (spoločnými stavebníkmi) dohodnuté niečo iné, treba pri posudzovaní vlastníckeho vzťahu
k takejto nehnuteľnosti spravidla vychádzať z toho, že to, čo prirástlo k pôvodnej neodstránenej stavbe
patrí vlastníkovi tejto pôvodnej stavby (R 29/1989). Prístavba alebo nadstavba nehnuteľnosti je totiž
súčasťou hlavnej veci, nie vecou samou. „Spracovaním (§ 135b ods. 1 OZ) nemožno nadobudnúť
vlastníctvo iba časti cudzej veci (stavby).“ (R 4/2006). Povinný 1/ by si mohol nanajvýš uplatniť

voči vlastníkovi nehnuteľnosti samostatnou žalobou vydanie bezdôvodného obohatenia, čo opätovne
potvrdzuje judikatúra: „V dôsledku zhodnotenia pôvodnej stavby uskutočnenej prestavbou možno tu
však voči vlastníkovi pôvodnej stavby uplatňovať nárok na vydanie takto získaného neoprávneného
majetkového prospechu v zmysle § 451 a nasl. OZ.“ (R 29/1989).

24. V tomto smere súd ďalej poukazuje na vyjadrenie vyššieho súdneho úradníka v napadnutom
uznesení, že„exekučnýsúd“nemôženijakýmspôsobomzasahovaťaleboposudzovaťdôvody,prektorý
bolexekučnýtitulvydaný. UvedenémuzodpovedáajuznesenieÚstavnéhosúduSRz3.mája2011,č.k.
III. ÚS 41/2011-31, kde Ústavný súd SR vyslovil, že exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní
o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), tiež

na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný
návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58 exekučného poriadku); súčasne platí, že exekučný
súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou
skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím
jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata).

Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného
proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania
exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinného
na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie,
ktoré slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesným

prostriedkom, ktorým možno vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti exekúcii a nie
proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto môže byť iba
skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu. Exekučný
súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul,
čiže exekučný súd už nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu.

Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie žiadať o vecný prieskum exekučného titulu, resp.
spochybňovať nárok oprávneného z exekučného titulu, pretože exekučný súd naň nemá právomoc,
keďže vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu v základnom konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho
úlohou je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia vydaného v základnom konaní, do ktorého obsahu
nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním viazaný. Exekučný súd

je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na
splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek
na tomto rozhodnutí meniť, ani opätovne preverovať.

25. Pokiaľ ide o argumentáciu povinných že u „ povinného 2/ ide o osobu, ktorá má v súčasnosti viac ako

93 rokov, ktorá sa nevie samostatne pohybovať a je odkázaná na 24 – hodinovú opateru a starostlivosť,
pričom takýto nedobrovoľný výkon exekúcie voči chránenej osobe je evidentne v rozpore s dobrými
mravmi, Ústavou SR a Listinou základných ľudských práv a slobôd“ v tejto súvislosti súd udáva, že
povinnívtomtosmerenepoukázalinakonkrétneustanoveniaÚstavySRaniListinyzákladnýchľudskýchpráva slobôd, ktoré by výkonom exekučného titulu boli porušené. Podľa článku 19 Ústavy SR má každý
právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Ústavou SR
je garantovaná aj nedotknuteľnosť obydlia, ktorá je však viazaná na existenciu vlastníckeho, alebo

užívacieho práva konkrétnej osoby k obydliu. Povinní existenciu užívacieho práva k nehnuteľnostiam,
o ktorých vypratanie v konaní ide, nepreukázali. Naviac, Ústavou SR je garantované a chránené aj
vlastnícke právo a toto v danom prípade svedčí oprávnenému. Exekučný titul znejúci na vypratanie
nehnuteľnosti je plnohodnotným exekučným titulom a platí rovnako tak pred zdravú osobu, ako aj osobu
ZŤP. Samozrejme pri výkone exekúcie vo vzťahu k takejto osobe je v prípade núteného výkonu potrebné

rešpektovať ľudskú dôstojnosť a zdravotný stav konkrétnej osoby. V tomto smere však súd poukazuje
na skutočnosť, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 22.04.2015. Do podania návrhu na
vykonanie exekúcie uplynulo skoro 10 rokov, počas ktorej povinní užívali nehnuteľnosti bez právneho
dôvodu. Je v prvom rade povinnosťou povinného 1/ (syn povinného 2/), ktorému bol spoluvlastnícky
podiel povinného 2/ na nehnuteľnostiach, o ktorých vypratania ide darovaný (predmetné nehnuteľnosti z
dôvoduprevoduvlastníckehoprávaprešlinasúčasnéhooprávneného),abyzabezpečilprepovinného2/

dôstojné vysťahovanie a následné dôstojné bývanie rešpektujúce jeho zdravotný stav a osobné potreby.

26. Súd, v sťažnostnom konaní konajúc sudcom, v súvislosti s prejavom nespokojnosti povinných s
napadnutým rozhodnutím poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať

očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS
4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu
stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však
povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom

reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu,
v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia
civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu
podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

27. S poukazom na uvedené má sudca za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade
so zákonom, keď v danej veci návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že povinní
netvrdili a ani nepreukázali dôvody na zastavenie exekúcie a súčasne súd ani ex offo nezistil existenciu
dôvodov na zastavenie exekúcie. Keďže neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti
exekučného titulu, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie, preto bolo potrebné

sťažnosť povinných proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/1149/2025 zo dňa
30.09.2025 ako nedôvodnú zamietnuť.

28. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

30. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného
advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

31. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. § 255 ods. 1
CSPvspojenísust.§199dods.1Exekučnéhoporiadku.Pretožesúdprvejinštanciesťažnosťpovinných

zamietol, nárok na náhradu trov sťažnostného konania by súd priznal oprávnenému, ako úspešnému
účastníkovi. Tomuto však žiadne trovy konania v súvislosti s podanou sťažnosťou nevznikli, nakoľko
tento o podanej sťažnosti povinných nemal vedomosť (uvedená sťažnosť mu na vyjadrenie zaslaná
nebola), preto súd rozhodol, že oprávnenému nárok na náhradu trov sťažnostného konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).