Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/189/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520202420
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Šlesarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2520202420.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Ivana Šlesarová a sudcov: Mgr. Jozef
Mačej a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C.
X. XXXX XXX/X, D., zastúpený advokátom: JUDr. Tomáš Klieštenec, IČO: 37 840 673, so sídlom M.
Waltariho 7, Piešťany, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO:
00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, zastúpená advokátom: JUDr. Baltazár Mucska, IČO:

42 174 856, so sídlom Palárikova 15, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č. k. PN-22C/103/2020-316 zo dňa 19.3.2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi

náhradu škody vo výške 49.291,31 eur spolu s príslušenstvom. Výrokom II. priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu.

1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobca uplatnený nárok odvodzoval od škody na zdraví a na majetku,
ktorú utrpel pri dopravnej nehode dňa 15.11.2017. Vinníkom predmetnej dopravnej nehody podľa
právoplatného odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn. 16T/3/2019 zo dňa 20.5.2019

bol E. F.. Na motorové vozidlo zn. Peugeot 206 s EVČ: G., prevádzkou, ktorého bola spôsobená
predmetná dopravná nehoda, bola uzatvorená so žalovanou poisťovňou poistná zmluva o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V priamej
príčinnej súvislosti s poškodením zdravia a škody na majetku pri predmetnej dopravnej nehode si
podanou žalobou uplatnil žalobca od žalovanej škodu v rozsahu nezaplatenom žalovanou poisťovňou.
Nároky si uplatňoval žalobca priamo u žalovanej, svoje nároky preukázal potrebnými dokladmi, napriek

tomu žalovaná mu do dnešného dňa predmetnú škodu neuhradila.

1.3. Súd prvej inštancie nariadil na prejednanie veci viacero pojednávaní. Na pojednávanie na deň
19.3.2024 predvolal právnych zástupcov oboch strán sporu. Súčasťou predvolania na pojednávanie
bolo aj poučenie strán sporu podľa § 274 a § 278 CSP, o tom, že ak sa na pojednávanie nedostavia a
svoju neprítomnosť neospravedlnia včas a vážnymi okolnosťami, na návrh druhej strany rozhodne súd

o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.

1.4. Nakoľko žalovaná ani jej právny zástupca svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnili, ani
nepožiadali o jeho odročenie, pričom predvolanie na pojednávanie na deň 19.3.2024 bolo doručené
právnemu zástupcovi žalovanej dňa 17.1.2024, na pojednávaní dňa 19.3.2024 vyhlásil súd prvej
inštancie uznesenie, že podľa § 180 CSP bude pojednávať v neprítomnosti žalovanej strany. Následne

právny zástupca žalobcu na tom istom pojednávaní navrhol súdu, aby rozhodol vo veci rozsudkom pre
zmeškanie žalovanej.1.5. Súd prvej inštancie preto podľa § 137 písm. a) CSP, § 257 CSP a § 275 CSP, rozhodol rozsudkom
pre zmeškanie žalovanej. Vydanie rozsudku pre zmeškanie odôvodnil tak, že predmetom sporu je

žalobný nárok na splnenie povinnosti, žalovaná strana sa nedostavila na pojednávanie, na ktoré bola
riadne a včas predvolaná, svoju neprítomnosť vôbec neospravedlnila napriek tomu, že v predvolaní
na pojednávanie bola súdom riadne poučená o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania
rozsudku pre zmeškanie, pričom žalujúca strana na danom pojednávaní navrhla súdu rozhodnúť vo veci
rozsudkom pre zmeškanie žalovanej strany. Uzavrel, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre

rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovanej podľa § 274 CSP, preto súd žalobe vyhovel rozsudkom
pre zmeškanie žalovanej.

1.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2.1. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná prostredníctvom právneho

zástupcu, z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP, nakoľko neboli splnené podmienky
pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP. Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie sa pri vydaní rozsudku pre zmeškanie žalovanej

nevysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami potrebnými pre aplikáciu zákonom stanovenej
predpokladanej sankcie z dôvodu nečinnosti žalovanej v spore. Konajúci súd sa obmedzil na rigidný
a formalistický výklad splnenia podmienok pre vydanie kontumačného rozsudku, pričom pri prijatí
rozhodnutia neprihliadol na absenciu naplnenia materiálnych podmienok pre prijatie kontumačného
rozsudku. Tým došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý súdny proces. Žalovaná poukázala

na uznesenie Ústavného súdu SR I.ÚS SR 233/2019 – 22 zo dňa 4. júna 2019 a v zmysle jeho záverov
namietala, že súd prvej inštancie pri vydaní rozsudku pre zmeškanie žalovanej sa opomenul vysporiadať
so samotnými okolnosťami prejednávanej veci - na štádium konania, charakter a predmet sporu,
jeho celkový priebeh a prostriedky procesnej obrany uplatnenej žalovanou. Dôvodila, že z priebehu
sporu nemožno dospieť k záveru o nezáujme žalovanej o konanie na súde, ani o vedomej pasivite

bez ospravedlniteľného dôvodu. Žalovaná aktívne v konaní uplatňovala svoje práva, vyjadrovala
sa a predkladala konajúcemu súdu prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, navrhovala
dôkazy, zúčastnila sa predchádzajúceho pojednávania, z ktorého dôvodu, s prihliadnutím na aktuálnu
rozhodovaciupraxsúdovmožnonapadnutýkontumačnýrozsudokpovažovaťzanespravodlivýavydaný
v rozpore so zásadou rovnosti strán. Zdôraznila, že v čase rozhodnutia bol žalobcom uplatnený nárok

sporný, pričom žalovaná oprávnenie vzniesla, v rámci svojej procesnej obrany, námietku premlčania,
z ktorého dôvodu je vydaný kontumačný rozsudok aj v rozpore s hmotným právom. V tejto súvislosti
poukázala napríklad na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/279/2019 a Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 7Co/98/2023.

2.3. Žalovaná vyslovila názor, že konajúci súd v rozpore s tvoriacou sa praxou rozhodol až prísne rigidne
na úkor poškodenia práv žalovanej, z ktorého dôvodu je napadnutý rozsudok právne neudržateľný.
Využitie oprávnenia súdu rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie podlieha tak formálnym
ako aj materiálnym podmienkam. Žalovaná sa voči uplatňovanému nároku zo strany žalobcu aktívne
bránila a túto okolnosť, ktorú pri ústavne súladnom zohľadnení materiálnych podmienok pre vydanie

kontumačného rozsudku mal súd prvej inštancie posudzovať.

3.1 Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 19.8.2025 navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov konania. Argumentáciu žalovanej uvedenú
v odvolaní považoval za nedôvodnú, pričom sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, keď rozsudok

považoval za určitý, zrozumiteľný, preskúmateľný a vykonateľný.

3.2 Mal za to, že súd prvej inštancie zohľadnil všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie
žalovanej, s týmito sa vysporiadal a rozsudok pre zmeškanie vydal po splnení všetkých podmienok
potrebných pre vydanie takéhoto rozsudku, vrátane materiálnych. Konštatoval, že v zmysle ustanovenia

§ 274 CSP pri rozhodovaní kontumačným rozsudkom po nariadení pojednávania súd za splnenia
zákonom stanovených podmienok obligatórne rozhodne rozsudkom pre zmeškanie a tento vyhlási
bez ohľadu na predchádzajúcu aktivitu žalovanej v spore.3.3 K tvrdeniam žalovanej v odvolaní uviedol, že žalovaná je právne zastúpená advokátom, pričom je
dôvodné predpokladať, že advokát mal vedomosť o tom, že svoju neprítomnosť na pojednávaní môže
ospravedlniť, čo však neurobil a to ani dodatočne po uskutočnení pojednávania alebo nasledujúci deň,

ale až po doručení rozsudku pre zmeškanie žalovanej, čo okrem iného preukazuje pasivitu žalovanej.

4.1. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 10. septembra 2025 zotrvala na svojich predchádzajúcich
tvrdeniach zdôrazňujúc rozsiahlu judikatúru Ústavného a Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa problematiky
vydávaných rozsudkov pre zmeškanie. Okrem iného poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR

I. ÚS 171/2022, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 7Cdo/326/2021, 2Obdo/6/2023 zo dňa 31.10.2023
publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR pod R 49/2024, uznesenie
Ústavného súdu SR III US/341/2024 zo dňa 27.6.2024, z ktorých záverov možno ustáliť, že vydanie
rozsudku pre zmeškanie v neprospech procesne aktívnej strany, ktorá si riadne uplatňovala všetky
úkony procesného útoku a procesnej obrany, je možné vnímať ako ústavne nekonformné. Vydanie
rozsudku pre zmeškanie, len z dôvodu neospravedlnenej neúčasti na pojednávaní, pričom bola strana

v spore aktívna, môže predstavovať zásah do ústavou garantovaného práva na spravodlivý proces.
S ohľadom na uvedené možno uzavrieť, že rozhodovacia prax sa ustálila na závere, podľa ktorého
nemožno zotrvávať na striktne formalistickom výklade ustanovenia § 274 CSP, ktorý by nereflektoval
ďalšie relevantné okolnosti na strane žalovanej. V tejto súvislosti poukázal aj na odbornú literatúru,
konkrétne komentár k CSP, druhé vydanie, rok 2022. Preto je argumentácia žalobcu, že aktivita

žalovanej v priebehu konania nie je rozhodujúca pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP
nielen nesprávna, ale aj postavená na účelovom opomenutí podstatného právneho kontextu celej veci.
Žalovaná zotrvala na názore, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní sa nesprávne obmedzil výlučne
nakonštatovaniesplneniaformálnychpodmienokprejehovydaniebeztoho,abyzvážilcelkovéokolnosti
sporu a procesnú aktivitu žalovanej v priebehu konania. Vôbec sa nezaoberal okolnosťami, pre ktoré

by bolo prípadne vhodnejšie zvoliť postup podľa ustanovenia § 180 CSP, teda konať a rozhodnúť
v neprítomnosti sporovej strany. Zmyslom a cieľom ustanovenia § 274 CSP bola sankcia procesnej
pasivity za celkový nezáujem strany o konanie, ako aj zamedziť zbytočnému predlžovaniu konania
dôsledku obštrukcií. O taký prípad však v súdenej veci nejde. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 24Co/17/2024, sp. zn. 26Co/82/2024, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

2Cob/22/2024, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/150/2024, uznesenie Krajského súdu v
Nitre sp. zn. 7CoCsp/6/2024.

4.2. Na záver zdôraznila, že právny zástupca žalovanej zmeškal nariadené pojednávanie výlučne
z ospravedlniteľného dôvodu, ktorého posúdenie je predmetom návrhu na zrušenie rozsudku

pre zmeškanie podaného žalovanou. Žalovanej nemožno vyčítať procesnú pasivitu, ani snahu o
predlžovanie súdneho konania.

4.3. V závere vyjadrenia žalovaná zdôraznila, že prílišný formalizmus pri postupe súdu v danej veci bol
spôsobilý zasiahnuť do jej práva na spravodlivý súdny proces a to aj s poukazom na vznesenú námietku

premlčania, keď hmotné právo jasne uvádza, že ak sa dlžník premlčania dovolá, tak nemožno priznať
premlčané právo veriteľovi. V predmetnom konaní vydaním rozsudku pre zmeškanie však takéto právo
priznané žalobcovi bolo.

5. Ďalšie písomné podania vo veci neboli doručené.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 356 písm. b) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie

dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

7. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkomprezmeškanie,ktorýmžalobevyhovie,aka)sažalovanýnedostavilnapojednávanievoveci,
hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následkunedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

8. Podľa § 356 CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku a) vydanému na základe uznania nároku
alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky
na vydanie takého rozhodnutia, b) pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

10. Predmetom konania je uplatnený nárok žalobcu na uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu

49.291,31 eur s prísl.. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovanej tak, že
žalobe v plnom rozsahu vyhovel, keď mal za to, že vo veci boli splnené podmienky pre jeho vydanie.
Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovanej je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či boli
splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie.

11. Za podstatné odvolacie námietky žalovanej považoval odvolací súd jej argumentáciu, že neboli
splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovanej, nakoľko bola v konaní aktívna,
že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom neodôvodnil, nakoľko sa dostatočne
nevysporiadal s tým, či boli splnené podmienky vydania rozsudku pre zmeškanie a že právny
zástupca žalovanej sa na pojednávanie, na ktorom rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, nedostavil

z ospravedlniteľného dôvodu.

12. Uvedené odvolacie námietky považoval odvolací súd za čiastočne dôvodné.

13. K odvolacej námietke žalovanej, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie

žalovanej uvádza odvolací súd nasledovné.

14. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie vychádzal pri vydaní napadnutého rozsudku pre
zmeškanie žalovanej zo skutočnosti, že žalovaná sa na pojednávanie dňa 19.3.2024 nedostavila,
svoju neúčasť neospravedlnila včas a vážnymi okolnosťami hoci bola v predvolaní na pojednávanie na

deň 19.3.2025 poučená o následku nedostavenia sa na pojednávanie. Napriek tomu svoju neúčasť na
pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnila. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu
na vydanie rozsudku pre zmeškanie majúc za to, že boli splnené podmienky pre takéto rozhodnutie.

15. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje

následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú
byť nositeľom procesnej aktivity sporové strany – žalobca iniciuje konanie a má záujem na efektívnom
vedení svojej právnej veci a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo
forme svojej procesnej obrany. CSP za účelom hospodárneho a efektívneho vedenia súdneho konania
postihuje pasivitu obidvoch strán v súdnom konaní možnosťou vydania rozsudku pre zmeškanie.

16. Rozsudkom pre zmeškanie podľa ustanovenia § 274 CSP môže súd rozhodnúť v prípadoch, keď
už nariadil vo veci samej pojednávanie a žalovaný sa na toto pojednávanie nedostavil. Je pritom
na procesnej ostražitosti žalobcu, aby navrhol vydanie kontumačného rozsudku. Podmienky na vydanie
kontumačného rozsudku podľa ustanovenia § 274 CSP musia byť splnené súčasne, v rovnakom čase.

Rozsudkom pre zmeškanie možno podľa tohto ustanovenia rozhodnúť, ak sa žalovaný nedostavil na
pojednávanievoveci,hocimásúddoručeniepredvolaniariadnevykázané,pričomvtomtopredvolaníbol
žalovanýpoučenýomožnýchprocesnýchnásledkochsvojhonedostavenia(prvápodmienka)ažalovaný
svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami (druhá podmienka).

17.1. Úprava procesnoprávnych predpokladov vydania rozsudku pre zmeškanie je striktná
a vyžaduje od konajúceho súdu skúmanie ich kumulatívneho splnenia. Judikatúra Ústavného súdu
SR a Najvyššieho súdu SR konkretizovala splnenie materiálnych predpokladov na vydanie rozsudku
pre zmeškanie. Rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR vychádza z právnejúpravy, podľa ktorej rozsudok pre zmeškanie je sankciou za nečinnosť, za pasivitu strany sporu, a to bez
vecnéhoprejednaniaveci.Nielenrozhodnutiebezvecnéhoprejednaniaveci,aleajobmedzenámožnosť
podania opravného prostriedku proti rozsudku pre zmeškanie len z dôvodu nesplnenia podmienok pre

jeho vydanie zasahujú do právneho postavenia strany sporu postihnutej rozsudkom pre zmeškanie.
Právna úprava v CSP vzhľadom na takýto výrazný zásah do právneho postavenia strany sporu,
prejavujúci sa v strate spore a v jeho prehre, preto vyžaduje striktné splnenie podmienok na vydanie
rozsudku pre zmeškanie.

17.2. Ako vyplýva z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 341/2024 z 27.
júna 2024 podmienky vydania rozsudku pre zmeškanie musia byť posudzované uvážlivo. Požiadavka
prihliadať pri vydaní rozsudku pre zmeškanie nielen na formálne podmienky podľa § 274 CSP, ale aj
na procesnú aktivitu procesnej strany, ktorá sa bez ospravedlnenia nedostavila na pojednávanie, plne
zodpovedá právu na spravodlivý proces podľa rozhodovacej praxe Ústavného súdu (III. ÚS 121/2021,
III. ÚS 354/2021). K vydaniu rozsudku pre zmeškanie by mal súd pristupovať uvážlivo a voliť tento

inštitút najmä v prípadoch, v ktorých nezáujem na strane žalovaného je zrejmý, keď je žalovaný skutočne
nečinný a odmieta sa aktívne podieľať na súdnom procese či úmyselne súdne konanie preťahuje.

17.3. Ústavný súd SR v rámci svojho uznesenia zo dňa 4. februára 2021 sp. zn. III. ÚS 89/2021, uviedol
nasledovné: „Rozsudok pre zmeškanie prispieva k urýchleniu, či ukončeniu konania v prípadoch, ak

niektorá z procesných strán je v konaní nečinná, no zároveň má voči nečinnej procesnej strane sankčný
charakter, keď v podstatnej miere obmedzuje jej možnosť uplatňovať v konaní jej práva. S ohľadom
na túto skutočnosť súd, ktorý rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie, musí vždy s ohľadom na okolnosti
prípadu uvážlivo posúdiť, či vydanie takéhoto rozhodnutia je na mieste, či jeho vydaním nedôjde
k narušeniu procesnej rovnosti účastníkov konania. Z uvedených dôvodov by súd mal pristupovať

k uplatneniu tohto inštitútu zdržanlivo a v nejednoznačných prípadoch by k vydaniu rozsudku pre
zmeškanie pristúpiť nemal. Súd rozhodujúci rozsudkom pre zmeškanie musí vnímať, že materiálnou
podmienkou jeho vydania je neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán. Z uvedeného
dôvodu by mal súd rozlišovať, či v okolnostiach danej veci je neúčasť na pojednávaní dôsledkom
nezáujmu strany o vývoj a priebeh konania alebo ide len o zmeškanie pojednávania. Súd by tak vždy mal

prihliadnuť na predchádzajúcu procesnú aktivitu procesnej strany v konaní a voliť túto formu rozhodnutia
v prípadoch, keď je zjavné s ohľadom na predchádzajúce správanie procesnej strany, že táto sa nechce
na konaní aktívne podieľať, prípadne konanie len účelovo predlžuje. Ak teda v konaní inak aktívna
procesná strana zmešká pojednávanie, nie je vydanie rozsudku pre zmeškanie dôvodné, najmä nie v
situácii, ak sa procesná strana snažila riadne a včas z neúčasti na pojednávaní ospravedlniť vážnymi

dôvodmi, i keď sa jej to z objektívnych príčin nepodarilo“ (obdobne aj v náleze Ústavného súdu SR zo
dňa 29. júna 2021 sp. zn. III. ÚS 373/2020).

17.4. Zároveň Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo dňa 4. júna 2019 sp. zn.
I. ÚS 233/2019, vyslovil názor, že: „rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie aj za splnenia všetkých

procesných podmienok nie je žiaduce najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo
viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch
strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku
pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP posudzovať vždy aj podľa
okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP by pri čisto gramatickom

výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie
práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo
odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej)“.

17.5. Ústavný súd judikoval, že všeobecný súd nemôže vydať rozsudok pre zmeškanie automaticky,

teda že nestačí preveriť splnenie formálnych podmienok, ale musí veľmi starostlivo zvážiť s ohľadom na
okolnosti daného prípadu, či použitie tohto nástroja nebude neprimerane zasahovať do procesných práv
žalovaného.Súdmápristupovaťkvydaniukontumačnéhorozsudkuzdržanlivo.Akmápochybnosti,teda
ak okolnosti prípadu jednoznačne nesvedčia o procesnej pasivite strany, rozsudok pre zmeškanie by
nemal vydať. Ústavný súd takisto uviedol, že materiálnou podmienkou vydania rozsudku pre zmeškanie

je neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán. Zdôraznil, že účasť žalovaného na
pojednávaní nie je nutná. Je to právo, nie povinnosť žalovaného a nie je potrebné ju vynucovať
procesnými sankciami (okrem výnimočných prípadov, keď súd z konkrétnych dôvodov považuje
za potrebné žalovaného vypočuť). Ústavný súd hovorí, že ak nie je dôvod vynucovať prítomnosťžalovaného na pojednávaní, súd ani nemá dôvod hroziť žalovanému v predvolaní na pojednávanie
vydaním kontumačného rozsudku. Z toho možno vyvodiť záver, že takéto poučenie by malo obsahovať
iba predvolanie na prvé pojednávanie vo veci, aj to len v prípade, ak okolnosti prípadu (najmä

absencia písomných vyjadrení žalovaného) nasvedčujú nedostatku záujmu žalovaného o vedenie
sporu. Ak súd nemá preukázaný skutočný nezáujem žalovaného o vedenie konania, mal by konanie
v neprítomnosti žalovaného uprednostniť pred vydaním kontumačného rozsudku. Súd môže konať a
meritórne rozhodnúť aj v neprítomnosti strany (§ 180 CSP ) a dosiahne tak rovnaký cieľ (zabezpečenie
konania bez prieťahov), ale bez neprimeraného zásahu do procesných práv v dôsledku vydania

kontumačného rozsudku. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha : C. H. Beck, 2022, 1122 - 1128 s.)

18. Z uvedeného možno vyvodiť, že súd rozhodujúci rozsudkom pre zmeškanie musí vnímať, že
materiálnou podmienkou jeho vydania je nedostatok procesnej aktivity jednej z procesných strán. Vždy
by mal prihliadnuť na predchádzajúcu procesnú aktivitu procesnej strany v konaní a voliť túto formu

rozhodnutiavprípadoch,keďjesohľadomnapredchádzajúcesprávanieprocesnejstranyzjavné,žetáto
sa nechce na konaní aktívne podieľať, prípadne konanie len účelovo predlžuje. (uznesenie Ústavného
súdu SR zo dňa 27. apríla 2021 sp. zn. III. ÚS 288/2021, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 3. júna
2021 sp. zn. III. ÚS 354/2021, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 4. februára 2021 sp. zn. III. ÚS
89/2021).

19. Rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie je odklonom od štandardného procesu, pričom tento inštitút
je v našom procesnom práve celkom novou konštrukciou prostredníctvom, ktorej sa vynucuje osobitná,
určite nie nevyhnutná procesná aktivita strany spočívajúca v jej účasti na pojednávaní. Z konštrukcie
rozsudku pre zmeškanie žalobcu vyplýva, že účasť na pojednávaní nie je nevyhnutná a žalobca môže

svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlniť. Rovnako je možný taký postup súdu, že žalobca nebude
poučený o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie a v prípade jeho nedostavenia sa na
pojednávanie, či už neospravedlneného alebo bez žiadosti o odročenie pojednávania, súd vykoná
pojednávanie v jeho neprítomnosti a meritórne rozhodne. (nález Ústavného súdu SR zo dňa 22. júla
2021 sp. zn. III. ÚS 121/2021).

20. Odvolací súd má za to, že v súdnej veci nie je na mieste vychádzať z čisto formalistického
výkladu ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie, pretože v spore bola žalovaná aktívnou
stranou sporu. Žalovaná sa k žalobe riadne vyjadrila, vzniesla okrem iného námietku premlčania,
označila dôkazy, so súdom prvej inštancie komunikovala, prostredníctvom splnomocneného zástupcu

sa zúčastnila na pojednávaní konanom dňa 13.10.2023. Správanie žalovanej počas konania nemožno
označiť za pasivitu, ktorej následkom by mala byť strata sporu v dôsledku kontumačného
rozsudku. Hoci sa žalovaná resp. jej splnomocnený zástupca na pojednávanie konané dňa
19.3.2024 nedostavila, súd prvej inštancie sa dopustil pochybenia, keď pred vydaním kontumačného
rozsudku v zmysle § 274 CSP nezohľadnil aj okolnosti prejednávanej veci. Účasť na pojednávaní je

právom strany sporu, nie jej povinnosťou (pokiaľ nemá súd v úmysle vykonať s ňou procesný úkon
- výsluch) a súd v takom prípade môže konať v neprítomnosti strany sporu s poukazom na § 180
CSP, vykonávať dokazovanie a aj rozhodnúť vo veci samej „bežným“ rozsudkom, ak nie sú splnené
podmienky na skončenie sporu kontumačne. Tým, že sa strana nezúčastní pojednávania, ochudobňuje
sa o možnosť argumentovať na dôkazy vykonané na pojednávaní, čo v konečnom dôsledku môže viesť

k tomu, že bude v konaní neúspešná. Je evidentné, že súd prvej inštancie tým, že v prejednávanej veci
vydal rozsudok pre zmeškanie bez toho, aby posúdil aj okolnosti danej veci, nepostupoval správne.

21. S prihliadnutím na rozsiahlu judikatúru Ústavného súdu SR (I. ÚS 233/2019, III. ÚS 373/2020 a sp.
zn. III. ÚS 121/2021, podobne aj III. ÚS 354/2021, III. ÚS 89/2021 alebo III. ÚS 288/2021) odvolací

súd nemal za preukázaný skutočný nezáujem žalovanej o vedenie konania (resp. jej úplnú pasivitu), a
teda naplnenie materiálnej podmienky vydania rozsudku pre zmeškanie. Z uvedeného dôvodu mal súd
prvej inštancie uprednostniť konanie v neprítomnosti žalovanej pred vydaním kontumačného rozsudku.
Za účelné považuje odvolací súd opätovne zdôrazniť, že súd môže konať a meritórne rozhodnúť aj
v neprítomnosti strany, a to v súlade s ust. § 180 CSP, čím dosiahne tak rovnaký cieľ (zabezpečenie

konania bez prieťahov), ale bez neprimeraného zásahu do procesných práv v dôsledku vydania
kontumačného rozsudku.22. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že v danom prípade neboli splnené zákonné
podmienky na uplatnenie procesnej sankcie v podobe kontumačného rozsudku tak, ako to predpokladá
ustanovenie § 274 CSP, pričom nesprávnym právnym posúdením spočívajúcim v závere o naplnení

podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie súd prvej inštancie odňal strane možnosť konať pred
súdom. V tejto časti preto považoval odvolací súd odvolaciu námietku žalovanej za dôvodnú.

23.Kodvolacejnámietkežalovanejonedostatočnomodôvodnení rozsudkusúduprvejinštancie uvádza
odvolací súd nasledovné.

24. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku uzavrel, že súd prvej inštancie sa dostatočne
nevysporiadal s otázkou splnenia materiálnej podmienky (absencie procesnej aktivity žalovanej)
za účelom vydania rozsudku pre zmeškanie. V danom prípade vzhľadom na procesnú aktivitu
žalovanej nedošlo k naplneniu materiálnej podmienky, ako jedného z predpokladov vydania rozsudku
pre zmeškanie. Odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie nedáva komplexnú

odpoveď na posúdenie, či boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovanej.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil výlučne na neúčasti žalovanej na pojednávaní
nariadenom na deň 19.3.2024, na ktoré sa podľa argumentácie súdu prvej inštancie nedostavila ani
neospravedlnila včas a vážnymi okolnosťami. V napadnutom rozsudku sa súd prvej inštancie však
žiadnym spôsobom nevysporiadal so samotnými okolnosťami prejednávanej veci a to vzhľadom na

štádium konania, charakter a predmet sporu, celkový priebeh konania, prostriedky procesnej obrany
uplatnené žalovanou, záujem žalovanej o spor či prípadnú pasivitu žalovanej. Svoje rozhodnutie teda
neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, keďže odôvodnenie rozsudku nezodpovedá požiadavke
preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí. Na základe uvedeného považoval odvolací súd
túto odvolaciu námietku žalovanej za dôvodnú.

25. Odvolací súd však nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovanej týkajúcu sa jej
argumentácie, že na nariadené pojednávanie sa právny zástupca žalovanej nedostavil z vážnych
a ospravedlniteľných dôvodov. V tomto bola argumentácia súdu prvej inštancie správna. V odvolacom
konaní neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by mohli preukázať ospravedlniteľný dôvod jeho neúčasti

na pojednávaní dňa 19.3.2024. Avšak vzhľadom k dôvodom zrušenia rozsudku pre zmeškanie žalovanej
uvádzané v predchádzajúcich odsekoch tohto rozhodnutia, nebola uvedená skutočnosť spôsobilá
privodiť zmenu rozhodnutia odvolacieho súdu.

26. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že odvolateľka

dôvodne namietala nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie pri vydaní rozsudku pre zmeškanie
žalovanej. Keďže súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej,
aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd za použitia
ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 CSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie, ktorého povinnosťou bude pokračovať v konaní, v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie,
výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotiť a vo veci opätovne rozhodnúť.

27. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí bude dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť
súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany konania na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Svoj právny záver súd zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré
v danej veci prichádzali do úvahy a stranám sporu dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty,
aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (por. rozhodnutia Ústavného

súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

28. Odvolací súd zrušil výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov ako výrok viazaný
k meritórnemu rozhodnutiu.

29. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP) a to podľa výsledku sporu.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum
právnej pomoci ( § 160 ods. 2 CSP). Podľa zákona č. 327/2005 Z. z. má dovolateľ
právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo Centrom právnej pomoci, pokiaľ spĺňa
podmienky na jej poskytnutie. Podľa § 10 ods. l z. č. 327/2005 Z.z. konanie o nároku na poskytnutie
právnej pomoci sa začína podaním písomnej žiadosti v obvode ktorej má dovolateľ bydlisko, pričom

územná pôsobnosť jednotlivých kancelárii je uvedená na internetovej stránke Centra právnej pomoci H..
Žiadosť sa podáva na tlačive a musí byť doložená dokladmi preukazujúcimi, že žiadateľ sa nachádza
v stave materiálnej núdze. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze,
nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý
alebo prechodný pobyt a rodné číslo.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1CSP).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).