Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125209300
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8125209300.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a
členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Sylvie Szabadošovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletých
V. G., narodeného XX.X.XXXX a N. G., narodeného XX.X.XXXX, obaja trvale bytom F. A. C. Č.. XXX, P..
C., H..Č.. X. Č.. X, A., zastúpených procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
A., deti rodičov: matky O.. M. G., F. H., narodenej XX.X.XXXX, trvale bytom Č. V. Č.. XXXX/X, A., toho

času bytom X. Č.. X, A. a otca L.. G. G.V., rodeného G., narodeného XX.X.XXXX, trvale bytom Z. W. C.
Č.. XXXX/XX, A., právne zastúpeného JUDr. Martinou Fábryovou, advokátkou, Floriánska č. 19, Košice,
v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného
súdu Prešov č.k. 14P/212/2025-45 zo dňa 17.11.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Samostatným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 9.11.2025 sa matka maloletých
detí domáhala zverenia mladšieho syna V. do svojej starostlivosti počas 15 dní vykázania manžela -
otca (zo spoločného obydlia dňa 8.11.2025 podľa § 27a ods.1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom
zbore v platnom znení) a tiež nariadenia psychologického vyšetrenia na určenie potrieb dieťaťa.

2. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti rozhodol
napadnutým uznesením v znení výrokov tak, že :
„I. dočasne z v e r u j e maloleté deti V. G., narodeného XX.XX.XXXX a N. G., narodeného XX.XX.XXXX
do osobnej starostlivosti matky,
II. u p r a v u j e dočasne styk otca L.. G. G., narodeného XX.XX.XXXX

s maloletými deťmi V. G., narodeným XX.XX.XXXX a N. G., narodeným XX.XX.XXXX tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v roku od piatka od 18.00 hod. do
nedele do 18.00 hod. a každý párny týždeň v roku od stredy od 18.00 hod. do štvrtka do 18.00 hod. s
tým, že otec je oprávnený maloleté deti prevziať v mieste bydliska matky v určený deň a čas a povinný
v mieste bydliska matky v určený deň a čas ich matke riadne odovzdať, matka je povinná maloleté deti
na styk s otcom riadne pripraviť a styk umožniť,

III. otca L.. G. G., narodeného XX.XX.XXXX z a v ä z u j e odo dňa nariadenia tohto neodkladného
opatrenia, do vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.
zn. 14P/151/2025, prispievať na výživu maloletého V. G., narodeného XX.XX.XXXX sumou 100,- eur
mesačne a na výživu maloletého N. G., narodeného XX.XX.XXXX sumou 100,- eur mesačne, a to vždy
vopred do 25. dňa v mesiaci k rukám matky,
IV. nariadené neodkladné opatrenie b u d e t r v a ť do právoplatného skončenia

konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 14P/151/2025,
V. žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov konania. „3. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 2 a § 360, § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku (CMP) a § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

(CSP), tiež čl.5, § 24 a § 36 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z.. Po vypočutí rodičov, zistení názoru
maloletého, oboznámení sa s listinnými dôkazmi, dospel právnym posúdením osvedčeného skutkového
stavu súd prvej inštancie k záveru, že situácia, v ktorej sa ocitli maloleté deti, keď dochádza medzi
rodičmi k vzájomným nezhodám a k fyzickým útokom zo strany otca voči matke, pre ktoré bol otec
vykázaný zo spoločného obydlia, si vzhľadom na oprávnené záujmy maloletých detí a s nimi súvisiacu

potrebu stabilizácie výchovného prostredia, vyžaduje zásah zo strany súdu v podobe bezodkladnej
úpravypomerovúčastníkovkonania.S.zokolnostíadanéhostavu,keďpozásahusúduapsychologičky
súdu na pojednávaní dňa 11.11.2025 otec odovzdal maloletého V. do starostlivosti matky. Súčasne v
zmysle dohody si mali rodičia maloletého odovzdávať do starostlivosti v intervale po cca 24 hodinách
až do pondelka dňa 17.11.2025, kedy by mal maloletý V., ako aj maloletý N., byť v osobnej starostlivosti
matky, t.j. do času, kým súd nerozhodne o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane

protinávrhu otca a to za stavu, že neexistuje iná dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom, ani žiadne právoplatné, či vykonateľné súdne rozhodnutie vo veci starostlivosti súdu
o maloleté deti. Za zrejmé považuje, že vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené, rodičia toho času
spolu nežijú v spoločnej domácnosti, maloletým deťom je žiaduce, vzhľadom na dlhodobo vytvárané
nezdravé rodinné prostredie rodičmi, zaistiť bezodkladnou úpravou najmä pocit bezpečia, pokoj, istotu

potrebné pre ich ďalší zdravý psychický vývin. K neodkladnému dočasnému zvereniu maloletých do
osobnej starostlivosti matky a nie otca, pristúpil súd, keďže mal v konaní osvedčené, že matka je tým
rodičom, ktorý nastavuje maloletým hranice, ktoré vzhľadom na ich vek a aktuálne vývinové potreby
nevyhnutne potrebujú. Maloletých nezveril neodkladným opatrením do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, nakoľko vzťah rodičov je momentálne značne narušený, rodičia sa nedokážu zjednotiť vo

výchovemaloletýchsynov,asúdmalzato,žepreposúdenievhodnostistriedavejosobnejstarostlivostiv
tomto prípade je potrebné vykonať znalecké dokazovanie z odboru psychológia za účelom komplexného
posúdenia osobností rodičov, psychického stavu detí, celkovo vzťahov v rodine. Pri rozhodovaní súd
prihliadol aj na názor vyslovený maloletými deťmi. Do právoplatného skončenia konania vo veci samej,
vedenej Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 14P/151/2025, dočasne zveril maloleté deti do osobnej

starostlivosti matky podľa s § 325 ods. 2 písm. d/ CSP za použitia § 360 ods. 1 CMP s tým, že
nebol viazaný návrhmi rodičov v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré môže začať aj
bez návrhu s poukazom na § 40 CMP. Súd prvej inštancie nenariadil odovzdanie maloletých detí do
starostlivosti matky podľa § 365 CMP, nakoľko nemal v konaní preukázané, že by sa maloleté deti ocitli
bez akejkoľvek starostlivosti alebo že by ich život, zdravie a priaznivý vývoj boli vážne ohrozené alebo

narušené. Súd nenariadil ani odovzdanie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky podľa § 367
CMP, nakoľko maloleté deti sa už majú nachádzať vo faktickej starostlivosti matky. Dočasným zverením
maloletých synov do osobnej starostlivosti matky vzniklo otcovi právo styku s maloletými synmi a podľa
prvoinštančného súdu je v záujme maloletých detí, za účelom zabránenia narušenia citových väzieb
medzi nimi a otcom, aby sa otec s deťmi stretával v súdom určenom rozsahu a spôsobom. Podľa názoru

súdu prvej inštancie bolo nutné práve pre odstránenie spornosti v tejto otázke medzi rodičmi rozhodnúť
a upraviť styk súdnym rozhodnutím tak, aby sa tento realizoval pravidelne, aby aj deťom mohol byť
vytvorený pravidelný režim a bolo rešpektované ich právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom (II.
výrok). Ďalej súd upravil rozsah vyživovacej povinnosti otca, ktorému maloletí synovia neboli dočasne
zverení do osobnej starostlivosti podľa § 366 CMP a § 360 ods. 1 CMP aj bez návrhu v nevyhnutnom

rozsahu tak, aby boli pokryté základné potreby maloletých detí a aby nebolo ohrozené ich zdravie
a priaznivý vývin s poukazom na to, že matka, ktorá bude zabezpečovať každodennú starostlivosť
maloletým synom s výnimkou časového úseku realizácie styku otca s nimi, dosahuje mesačný čistý
príjem zo zamestnania vo výške okolo 1.000,- Eur, zatiaľ čo otec dosahuje čistý príjem zo zamestnaní vo
výške takmer 3.000,- Eur mesačne. Ako počiatok plnenia vyživovacej povinnosti súd určil deň nariadenia

neodkladného opatrenia, nakoľko neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne
vzťahynaobdobiepojehonariadení(III.výrok).Nariadenéneodkladnéopatrenieohraničilprvoinštančný
súd z hľadiska trvania do právoplatného skončenia konania vo veci samej, kde súd vykoná rozsiahle
dokazovanie, ktoré prekračuje rámec neodkladného opatrenia (IV. výrok). Napokon, o trovách konania
súd rozhodol podľa § 52 CMP (výrok V.).

4. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí podaní zo
dňa 1.12.2025, nepovažujúc toto za vecne správne, súd dospel k nesprávnym a neúplným zisteniam,
pričom existujúc ďalšie prostriedky a dôkazy pre posúdenie skutočného stavu. Predložil videonahrávkyna ukázanie údajnej jeho agresivity k matke, preukázanie záťaže maloletých detí spôsobenej matkou,
správanie matky voči otcovi za prítomnosti detí atď. Správanie matky hodnotí otec ako nie v záujme
maloletých. Uviedol, že s ním matka neriešila údajný sexuálny styk maloletého V. s bratrancom,

spochybnil jej tvrdenia, tiež oznámenie kuratele. Vzťahy medzi nimi - rodičmi označil ako rozvrátené
až animózne. Svoje podania považuje za zásadné, spochybňujúce rodičovské kompetencie matky.
Uviedol, že nikdy nedehonestoval postavenie matky, deťom vysvetľuje dôležitosť postavenia matky,
podporuje ich vzťah k nej. Matka, podľa názoru otca, negatívne zasahuje do života detí manipuláciou,
psychickým tlakom, fyzickými trestami, vyvolávaním konfliktov, vytváraním atmosféry strachu. Matka

bráni maloletým deťom v kontakte s otcom, ktorý nemá právo napr. telefonovať s deťmi v čase kedy sú
s matkou. Na základe nariadeného neodkladného opatrenia v konaní pod sp.zn.: 17C/46/2025 má otec
uloženú povinnosť nevstupovať do bytu. Keď deti žili v spoločnej domácnosti s obomi rodičmi, obaja
sa podieľali na ich výchove, diametrálne odlišnej, považuje otec pre súd za o to dôležitejšie správne
posúdiť najlepší záujem maloletých detí. Namietal, že súd nevyhovel jeho požiadavke vychovávať deti
v striedavej starostlivosti, citujúc z Nálezu Ústavního soudu ČR sp. zn. I. ÚS 2482/13 zo dňa 26. 5.

2014 a nevyhovel ani návrhu otca na zverenie maloletých detí do jeho starostlivosti s poukazom na
uznesenie Krajského súdu v Hradci Králové sp.zn. 25Co/38/2003. Poukázal na to, že dňa 11.11.2025
odovzdal V. matke, avšak viac menej proti jeho vôli, pričom enormné úsilie vynaložila celá rodina, aby
sa styk mohol zrealizovať. Naproti tomu matka N. nijako nepodporuje vo vzťahu k otcovi a keď sa má
realizovať styk detí s otcom, otcovi je oznámené, že N. nechce. Otec vidí nedostatky v nariadenom

neodkladnom opatrení v tom, že deti boli zverené matke a jeho styk s deťmi bol nastavený veľmi úzko, čo
nekorešponduje s najlepším záujmom detí, keďže donedávna boli vychovávané obomi rodičmi. Navrhol,
aby súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že: „1. mal. deti N. a V. G. zverí do osobnej starostlivosti otca
a upraví styk s matkou a určí primerané výživné, subsidiárne 2. mal. deti N. a V. G. zverí do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov subsidiárne 3. ponechá mal. deti v osobnej starostlivosti matky

ale rozšíri styk mal. detí s otcom a určí styk osobitne počas nadchádzajúcich vianočných sviatkov“. Dňa
2.12.2025 oznámil súdu otec, že na základe oznámenia mu hospitalizácie matky Políciou dňa 1.12.2025
otec vykonáva v období jej hospitalizácie v nemocnici na gynekologickom oddelení starostlivosť o
deti. V doplnení k odvolaniu dňa 16.12.2025 otec maloleté deti boli dlhodobo zvyknuté tráviť s ním
každodenný čas vo voľnom čase a aj pri plnení školských povinností a bežných životných aktivít. S

deťmi sa pravidelne venoval príprave do školy a plneniu školských povinností, športovým aktivitám
futbal, plávanie, návštevám kníhkupectiev, kina a iných kultúrnych aktivít. Zároveň boli deti primeranou
a hravou formou zapájané do bežného života dospelého, kde im vysvetľoval význam práce, nákupov
pracovných materiálov, používania nástrojov, ako aj základné administratívne úkony a ich zmysel. Po
vydaní neodkladného opatrenia došlo k opakovaným situáciám, kedy matka odmietla umožniť akýkoľvek

kontakt otca s deťmi mimo striktne vymedzeného času styku, a to aj v prípadoch, keď išlo len o krátke
osobné stretnutie na verejnom mieste (pozdravenie, krátky rozhovor, odovzdanie školských vecí) s
odvolaním sa na existenciu neodkladného opatrenia, čím v praxi dochádza k úplnému vylúčeniu otca
zo života detí mimo určených dní styku. Maloleté deti opakovane a spontánne prejavujú záujem byť v
kontakte s otcom aj mimo určeného času styku. Takto nastavený a v praxi ešte viac zužovaný kontakt

nie je v súlade s najlepším záujmom maloletých detí, ich právom na zachovanie vzťahu s oboma rodičmi
ani s právom na rodinný život. Otec prejavil obavy, že pri výlučnej starostlivosti matky dochádza k
psychickému tlaku na deti, obmedzovaniu ich slobodného prejavu a k vytváraniu strachu vyjadriť vlastný
názor. Je presvedčený, že zverenie detí do osobnej starostlivosti otca zabezpečí pokojné, stabilné a
neeskalujúce prostredie, zachová prirodzený kontakt detí s oboma rodičmi, zníži riziko ďalších konfliktov

a zásahov autorít do života detí. Navrhol rozšírenie styku otca s maloletými deťmi, prípadne rozhodnutie
o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti otca a uložil matke „ povinnosť nebrániť primeranému
osobnému, telefonickému a elektronickému kontaktu otca s maloletými deťmi aj mimo presne určených
dní styku, pokiaľ tým nie je narušený ich denný režim.“

5. Matka maloletých detí vo vyjadrení zo dňa 18.12.2025 k odvolaniu v rámci relevantných okolností
uviedla, že podľa je vnímania, život s jej manželom výrazne komplikuje výchovu detí, keďže je
sprevádzaný neustálym napätím a opakujúcimi sa fázami - pokus o vtiahnutie do vzťahu, následná
devalvácia a spochybňovanie, odkopnutie a tichá domácnosť, napokon eskalácia napätia, agresivita,
výbuchy. Ďalej k rodinným vzťahom a situáciám uviedla, že keď sa deti správajú neúctivo, alebo jej

priamo ublížia, ubližujú si navzájom, otcovi to neprekáža, zľahčuje a nevyvodzuje žiadne dôsledky.
Manžel dlhodobo uprednostňuje mladšieho syna, z ktorého si vytvára spojenca, vťahuje ho do konfliktov,
podporuje v ňom závislosti. Aktuálne je v stave rizikového tehotenstva (uvádza znásilnenie manželom).
Uvádza, že manžel nerešpektuje súdne nariadenie a aj počas vykázania jej vyzváňal, búchal na dvere,prichádzal s hliadkou polície pre napríklad plavky a volá V. pri tom na plaváreň, čakáva na parkovisku
tak, aby si ho deti všimli. Deti sa od otca vracajú v zlom psychickom stave, so záchvatmi zlosti, ktoré sú
ťažko zvládnuteľné, najmä u mladšieho syna. Nechce mať s manželom nič spoločné, veľmi ju vyčerpáva,

keď opakovane narúša jej čas a priestor určený pre deti. Počas jej hospitalizácie otec umiestnil staršieho
syna u známeho, kde mal aj prenocovať a mladší bol so svokrou u lekárky, bol prechladený. Deti boli
rozdelené, bez vzájomného kontaktu. Po návrate z nemocnice bola pre zlý stav odkázaná na pomoc
svojej mamy, ktorá pre ňu prišla z C.. Žiadala, aby súd neudelil súhlas s tým, aby deti trávili vianočné
sviatky v osobnej prítomnosti otca a aby súd zohľadnil jej zdravotný stav a „umožnil jej stráviť obdobie

vianočných sviatkov u jej rodičov v C. s maloletými deťmi bez zásahov a narúšania otcom.“ Navrhla,
súd výslovne „zakázal otcovi akékoľvek obťažovanie matky a maloletých detí v C., či už osobnými
návštevami, telefonátmi alebo inou formou kontaktu“ a to mimo času, v ktorom mu bude zverený alebo
upravený styk s deťmi. Navrhla, s ohľadom na doterajší priebeh rodinného života, správanie otca a jej
zdravotný stav, najmä záujem maloletých detí „ponechať maloleté deti v osobnej starostlivosti matky,
obmedziť styk otca s maloletými deťmi v rozsahu , ktorý bude primerane chrániť ich psychické a emočné

zdravie a nahradiť súhlas druhého rodiča a umožniť mi trvalo sa presťahovať spolu s maloletými deťmi
mimo A., keďže tu nie je možné zabezpečiť zdravé prostredie pre deti“.

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods. 1 a
§ 3 ods. 5 písm. c/ CMP, preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu podľa zásad uvedených v § 62

a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (CSP) a contrario, pričom dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia v
celom rozsahu, za správnej aplikácie príslušných zákonných ustanovení.

7. Podľa čl. 5 Zákon o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo

všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa, vyplýva aj
z ustanovení Zákona o rodine, sleduje najmä záujem maloletého dieťaťa ako prvoradé hľadisko pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa,
okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového

vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod.

8. Odvolací súd rekapitulujúc primárne zdôrazňuje, že súd vo veci starostlivosti o maloleté dieťa doposiaľ
nerozhodol autoritatívnym rozhodnutím vo veci samej, ktorým by upravil výkon rodičovských práv a
povinností účastníkov. Aktuálne je vedené konanie o úpravu rodičovských práv a povinností pod sp.zn.

14P/151/2025. Z v predmetnom konaní predloženého spisu vyplýva, že kolízny opatrovník po vykonaní
šetrenia rodinných vzťahov navrhoval najprv v správe zo dňa 10.11.2025 obe maloleté deti zveriť do
osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť výživné vo výške zodpovedajúcej opodstatneným potrebám
maloletých detí a schopnostiam a možnostiam otca. Na pojednávaní dňa 11.11.2025 matka trvala na
podanom návrhu vo vzťahu k mladšiemu maloletému synovi. V rámci ďalšieho vyjadrenia navrhla, aby

súd neodkladným opatrením zveril oboch maloletých synov do jej osobnej starostlivosti. Otec maloletých
detí, prostredníctvom právneho zástupcu, navrhol zverenie detí do jeho starostlivosti alebo striedavú
osobnú starostlivosť vo vzťahu k obidvom deťom, označiac to za protinávrh k návrhu matky. V ďalšom
vyjadrení doplnil, že v prípade, ak budú maloletí zverení do osobnej starostlivosti matky, navrhol, aby
súd neodkladným opatrením čo najširšie upravil jeho styk s nimi. Následne v tento deň otec odovzdal

maloletého mladšieho syna matke.

9. Ako už je rodičom zrejmé, potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovení
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a sleduje najmä zásadne záujem maloletého dieťaťa. Pre účely
zabezpečenia takejto ochrany v prípade naliehavej potreby pri hroziacej ujme formou nariadenia

neodkladného opatrenia je postačujúca existencia okolností, z ktorých sa dá vyvodiť opodstatnenosť
návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň v rovine osvedčenia.

10. Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisu dospel k záveru, že zo spisovej dokumentácie
vyplývajú skutočnosti, ktoré osvedčujú nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov v

navrhovanom rozsahu osobnej starostlivosti o maloletých. Preferenčná starostlivosť matky v
domácnosti, kde majú svoje zázemie nateraz, je v záujme stabilizovania bezpečného prostredia pre
oboch, bez nežiadúcich interakcií rodičov navzájom, čo ani jeden nepopiera, keď matka aj otec označili
vzájomné vzťahy až za animózne. Bezpečným a ako komfortným v rámci možností je potrebnézabezpečiť aj ďalšie prostredie, v ktorom sa maloletí pohybujú v rámci svojich záujmov a povinností.
Napriek vzájomnému popieraniu rodičovských schopností tak matkou ako aj otcom, otec naďalej ostáva
dostatočne schopným o maloletých sa postarať v určenom období styku. V osobnej starostlivosti sa

dočasne javí byť potrebné ho obmedziť pre charakter úkonov, vykonaných Políciou a to doby riadneho
preskúmania okolností narušenia zdravého výchovného prostredia maloletých detí, ako aj priebeh
výkonu rodičovských práv matky a rovnako tak otca, čo bude predmetom dokazovania v prebiehajúcom
konaní o úpravu rodičovských práv a povinností primárne v záujme spoločných maloletých detí.
Pre úplné pochopenie odvolací súd zdôrazňuje požiadavku akceptácie nateraz preferencie matky

maloletého dieťaťa, vzhľadom na potrebu stability bezpečného a známeho prostredia pre maloletých.
Obdobne ostáva nezmenená dočasná naliehavá úprava vyživovacej povinnosti zo strany otca vo vzťahu
k maloletým deťom, čo v odvolacom konaní nebolo špeciálne namietané. Výchova a výživa detí
nemá nepravidelným, prípadne nedostatočným spolupodieľaním sa otca. Rodičovská zodpovednosť
z hľadiska rovnocenného spolupodieľania sa otca na výchove a výžive synov bude posúdená a
zohľadnená v rámci vykonávaného dokazovania v prebiehajúcom konaní vo veci samej (§ 28 Zákona

o rodine). Odvolací súd zdôrazňuje, že výchova spoločných maloletých synov vyžaduje od rodičov
primárne sledovať záujem detí na zabezpečení potrieb, tiež pocitu bezpečnosti a stability výchovného
prostredia, za súčasného akceptovania nastaveného režimu maloletých a je dôležité predchádzať
stresovým zážitkom. Nutné je predchádzať možným nepriaznivým dopadom na psychiku chlapcov,
rešpektujúc ich právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom (§ 30 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine).

Aktuálne je súdom nariadené neodkladným opatrením stretávanie sa otca s dieťaťom v dostatočnom
rozsahu na účely dočasnej úpravy, pričom odvolací súd otca napomína a nabáda ho k dobrovoľnému
rešpektovaniusúdnehorozhodnutia,ikeďtotorozhodnutieneodrážajehovlastnésubjektívnepredstavy.
Tiež dopĺňa smerom k matke, že bez ohľadu na jej subjektívne nastavenia, je vo vzťahu k budúcnosti detí
nutné akceptovať postavenie biologického otca v živote synov. Odvolací súd považuje za jednoznačný

záujem detí, aby dochádzalo k čo najširšiemu stretávaniu sa rovnocenne s oboma rodičmi, minimálne
v súdom určenom rozsahu. Výchova a výživa za účasti oboch rodičov má z hľadiska riadneho
vývoja maloletých zásadný význam pre ich budúcnosť. Z hľadiska návrhu otca na možný širší styk,
toto ponecháva odvolací súd nateraz na flexibilné akceptovanie konkrétnej situácie v prospech toho
ktorého dieťaťa, avšak po uzrozumenej dohode oboch rodičov, za ochoty oboch akceptovať dohodnuté

podmienky. Primárne však má dôjsť k zastabilizovaniu nariadenej úpravy tak, aby v deťoch neprimerané
zmeny nenavodzovali pocit neistoty, či až ohrozenia.

11. K odvolacím námietkam potom odvolací súd už len dopĺňa, že pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku

toho sa tak nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia. Povinnosťou súdu v takomto konaní nie je ani doručovať vzájomné vyjadrenia účastníkom
na ďalšie vyjadrenia a tým predlžovať konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, sledujúce ochranu
naliehavým záujmom maloletých detí. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani

nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§
185 a nasl. CSP). Okolnosti a tvrdenia otca v odvolaní tak, opätovne zdôrazňujúc, budú predmetom
posudzovania a hodnotenia súdom v konaní vo veci samej. Odvolací súd, ďalej, po predložení veci mu
dňa 14.1.2026, už pre nemožnosť vykonateľnosti rozhodnutia spätne neposudzoval návrh matky aj otca
v rámci ich vyjadrení na úpravu styku v období vianočných sviatkov. Ďalej návrh matky na nahradenie

súhlasu s presťahovaním maloletých detí dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, keďže ide o nový
návrh a nie je predmetom odvolacieho konania.

12. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčením zistený skutkový stav pokiaľ ide
o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného návrhu a pretože v rozsahu navrhovaného

nariadenia neodkladného opatrenia zdieľa právny záver súdu prvej inštancie, odvolací súd konštatuje
vecnú správnosť rozhodnutia, potvrdiac toto podľa § 387 CSP. Na zdôraznenie na podklade odvolacích
námietokotcamaloletýchdetíodvolacísúdkonštatujedostatočnézistenierozhodujúcichskutočnostípre
osvedčenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v uvedenej časti. K protitvrdeniu
otca, ktorý sa nevyjadril k svojej účasti na záťažových situáciách v rodinných vzťahoch, ale v dôsledkoch

poukazuje na správanie matky, odvolací súd poukazuje na primárny účel neodkladného opatrenia,
ktorým je dočasná úprava rodičovských práv a povinností. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie
je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné,
aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravypomerov, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Odvolací súd poukazuje
na ustanovenie § 32 ods. 2 CMP, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, pričom v zmysle čl. 10 ods. 1, 2 CMP, dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí

súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon a zároveň žiaden dôkaz
nemá predpísanú zákonnú silu. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov
vykoná. K námietke nevykonania, či nedostatku dôkazov, odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom konania
o nariadenie neodkladného opatrenia nie je vyriešenie presadzovaného záujmu rodiča a prípadných
animozítrodičovnavzájom,alezabezpečeniemožnostiriadnejvýchovymaloletéhodieťaťa.Problémom,

na ktorý je potrebné sa sústrediť predovšetkým, je prežívanie rodinných vzťahov a rodinných situácií
maloletými deťmi, k čomu je potrebné pristupovať s vysokou citlivosťou. Za dôležité považuje odvolací
súd predchádzanie stresovým zážitkom maloletého dieťaťa. Odvolací súd má z tohto pohľadu výhrady
aj k vyhotovovaniu videozáznamov zo situácií, ktorých sú prítomné maloleté deti a zdôrazňuje potrebu
rešpektovania súkromia dieťaťa. Nutné je predchádzať možným nepriaznivým dopadom na psychiku
maloletých,rešpektujúcichprávonazachovanievzťahuapocitudôverykobidvomrodičom(§30zákona

č. 36/2005 Z.z. o rodine).

13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 2 CSP a §
52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie podľa § 53 a nasl. CMP.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).