Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-20S/122/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200253
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2021200253.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: BATAX, spol.
s r.o., so sídlom Rovinka 34, IČO: 31 450 342, zastúpeného Mgr. Petrom Rybánskym, advokátom
so sídlom Farská 46, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101443206/2021
zo dňa 09.08.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
101443206/2021 zo dňa 09.08.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100603829/2021 zo dňa

14.04.2021 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie
oprávnenostinárokunavrátenienadmernéhoodpočtualebojehočastizazdaňovacieobdobiedecember

2018.

2. Správca dane rozhodnutím č. 100603829/2021 zo dňa 14.04.2021 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) žalobcovi za zdaňovacie
obdobie december 2018 určil rozdiel v sume 60.396,69 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len
„DPH“), nepriznal nadmerný odpočet v sume 7.407,76 Eur a vyrubil daň v sume 52.988,93 Eur. Správca

dane nepriznal žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, vystavených
spoločnosťou Laser Systems s.r.o., Betliarska 12, Bratislava, IČO: 50 797 751 za dodanie pohonných
hmôt z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) a s odôvodnením, že dodávateľovi žalobcu nevznikla
daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane,
keď miestom dodania tovaru nebola Slovenská republika.

3. Žalovaný rozhodnutím č. 101443206/2021 zo dňa 09.08.2021 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“)
podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II.Žaloba

4. Žalobou zo dňa 11.10.2020, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 12.10.2021, sa žalobca

domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
správcu dane, ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa
na ďalšie konanie.

5. Žalobca mal za to, že rámcovou zmluvou bolo preukázané, že nemohol mať vedomosť o spôsobe
zadováženia tovaru jeho dodávateľom, tovar prijímal od podnikateľského subjektu so sídlom na území
Slovenskej republiky a v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky. Právo nakladať s tovarom
ako vlastník nadobudol až stočením paliva na území Slovenskej republiky, zaplatením kúpnej ceny a
podpisom dodacieho listu. Podotkol, že zaslaním objednávky dodávateľovi nemohol nadobudnúť právo
disponovať s tovarom ako jeho vlastník, nemohol ovládať a ani kontrolovať dodanie tovaru, nemal

vedomosť o presnom mieste jeho uloženia a nemal dosah ani na jeho prepravu a jej priebeh. Napriek
uvedenému daňové orgány dodávky tovaru posúdili ako tzv. reťazový obchod, pri ktorom mal nastať
jediný pohyb tovaru, a to od prvého dodávateľa k žalobcovi, prípadne k jeho odberateľovi. Skutočnosť,
že bol žalobca uvedený v nákladných listoch ako prijímateľ, nemôže zakladať jeho právo nakladať s
tovarom ako vlastník ešte predtým, než sa začala preprava tovaru z Rakúska. Žalobca vychádzal zo

skutočností deklarovaných dodávateľom, že tento disponuje právom nakladať s tovarom, tovar dodá v
dojednaných lehotách na miesto určenia prostredníctvom ním zabezpečeného prepravcu, že disponuje
oprávnením na jeho distribúciu, predaj a prepravu prostredníctvom oprávnenej osoby.

6. Žalobca poukázal na bod 46 rozhodnutia EMAG C-245/04 s tým, že miestom dodávky podľa rámcovej

zmluvy, jej povahy a priebehu obchodnej transakcie medzi ním a dodávateľom Laser systems s.r.o. je
Slovenská republika. Považoval za nesporné, že na neho nemožno aplikovať § 69 ods. 6 zákona o DPH,
keďže nenadobudol právo nakladať s tovarom v Rakúsku, a už vôbec nie pred začatím prepravy.

7. Ďalej poukázal žalobca na absenciu aplikácie osobitného režimu právnych predpisov o nakladaní s

pohonnými látkami zo strany správcu dane a žalovaného. Uviedol, že odoberal pohonné hmoty, teda
tovar, na ktorý sa vťahujú ustanovenia zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja a
zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, od spoločnosti Laser
Systems s.r.o., ktorá nie je oprávneným príjemcom podľa § 2 zákona o spotrebnej dani. Žalobca teda
nemohol disponovať tovarom ako vlastník nielen z dôvodu, že nad zásielkou nemal kontrolu, nevedel,

kde sa tovar nachádza, neniesol zodpovednosť za jeho poškodenie, ale aj preto, že dodávatelia nemohli
previesť vlastnícke právo a ani právo disponovať s pohonnými látkami na žalobcu na území Rakúska,
ale najskôr až momentom stočenia kvapaliny priamo u žalobcu alebo u jeho odberateľa.

8. Napadnuté rozhodnutia trpia podľa názoru žalobcu nedostatkom odôvodnenia, sú nepreskúmateľné

a arbitrárne. Podotkol, že bez vysvetlenia je mu nekonkrétne vyčítaná účelovosť jeho postupu, a
to dokonca spoločným konaním s jeho dodávateľom, čo nebolo preukázané. Uviedol, že z jeho
účtovných evidencií a predložených dokladov vyplýva, že si voči nemu iný platiteľ dane (Laser Systems
s.r.o.) uplatnil daň z tovarov, ktoré mu boli dodané na území Slovenskej republiky. Právo odpočítať
daň mu vzniklo, keďže deklaroval viacerými dokladmi skutočnosť, že nadobudol právo s tovarom

nakladať ako vlastník na území Slovenskej republiky. Ak mali správca dane a žalovaný pochybnosti o
relevancii žalobcom predložených dokladov, mali v intenciách § 24 Daňového poriadku vykonať ďalšie
dokazovanie, týkajúce sa momentu dodania tovaru, najmä okamihu, kedy žalobca nadobudol právo
nakladať s tovarom ako vlastník.

III.
Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 08.02.2022 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na
správnosti skutkových záverov a na zákonnosti napadnutých rozhodnutí. K veci uviedol, že miestom

dodania tovaru od dodávateľa Laser Systems s.r.o. žalobcovi bolo Rakúsko, a teda žalobca nadobudol
tovar v tuzemsku z iného členského štátu, z čoho mu vyplývali povinnosti uvedené v § 11 zákona o
DPH. Vzťah medzi spoločnosťou Laser Systems s.r.o. a žalobcom je pohyblivou dodávkou v zmysle
§ 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pričom preprava začala v inom členskom štáte – Rakúsku,a táto bola ukončená v tuzemsku. Dodania medzi spoločnosťami OMV Slovensko, s.r.o., SP Consulting
s. r. o. a Laser Systems s.r.o. sú nepohyblivými dodávkami, pri ktorých vzniká daňová povinnosť
v mieste, kde sa tovar nachádza, v danom prípade v Rakúsku. Spoločnostiam SP Consulting s. r. o.

a Laser Systems s.r.o. tak nevznikla v tuzemsku daňová povinnosť, pretože v danom prípade nejde
o dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ale ide
o dodanie tovaru v inom členskom štáte Európskej únie – v Rakúsku. Žalobca v čase uskutočnenia
zdaniteľných obchodov mal vedomosť o tom, že tovar sa nachádza v inom členskom štáte Európskej
únie, v zmysle obchodných dojednaní prepravu zabezpečila spoločnosť Laser Systems s.r.o., pričom

riziká znášal žalobca, prepravu hradil žalobca v cene tovaru, tovar bol prepravený k žalobcovi resp.
k jeho odberateľom, čím podľa žalovaného preukázateľne na neho prešlo právo nakladať s tovarom ako
vlastník ešte pred začatím prepravy. Za irelevantné považoval žalovaný odvolanie sa žalobcu na zákon
o spotrebnej dani z minerálneho oleja a colný zákon, keď prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník
ako aj priradenie prepravy je potrebné posudzovať len v zmysle ustanovení a princípov zákona o DPH.

IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného

10. Žalobca v replike zo dňa 28.09.2022 zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe. Žalovaný
v duplike zo dňa 05.12.2022 zotrval na argumentoch uvedených vo vyjadrení k správnej žalobe.

V.
Konanie na správnom súde

11. Podľa § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave
(ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným
rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch

náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu a vedená
pod sp. zn. TT-20S/122/2021.

12. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP

preskúmalnapadnutérozhodnutia,vrátanekonania,ktorépredchádzaloichvydaniuaviazanýrozsahom
a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol
správny súd na pojednávaní dňa 11.12.2025.

VI.

Relevantná právna úprava

13. Podľa § 493e SSP v aktuálnom znení, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia
podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

14. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

15. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv

na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

16. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.17. Podľa § 24 ods. 3 prvá veta Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch
vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane.

18. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené

daňovými subjektmi a doklady k nim.

19. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

20. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v
tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

21. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) veta pred bodkočiarkou zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva

nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.

22.Podľa§11ods.1prvávetazákonaoDPHnaúčelytohtozákonasanadobudnutímtovaruvtuzemsku
z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným
majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na

ich účet do tuzemska z iného členského štátu.

23. Podľa § 11 ods. 2 zákona o DPH nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je
predmetom dane, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby,
právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre

daň v inom členskom štáte, a b) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte,
ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom
alebo na jeho účet a okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja.

24. Podľa § 13 ods. 1 zákona o DPH miestom dodania tovaru, a) ak je dodanie tovaru spojené s

odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo
preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b),
odseku 2 a § 14, c) ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza
v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje,

25. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

26. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

27. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

28.Podľa§51ods.1písm.a)zákonaoDPHprávonaodpočítaniedanepodľa§49môžeplatiteľuplatniť,
ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

VII.

Právne posúdenie veci správnym súdom

29. Predmetom súdneho prieskumu boli rozhodnutia daňových orgánov, ktorými bol žalobcovi za
zdaňovacie obdobie december 2018 určený rozdiel v sume 60.396,69 Eur na DPH, nepriznanýnadmerný odpočet v sume 7.407,76 Eur a vyrubená daň v sume 52.988,93 Eur. Žalobcovi nebolo
priznané uplatnené právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, vystavených spoločnosťou
Laser Systems s.r.o. za dodanie pohonných hmôt s odôvodnením, že tomuto dodávateľovi nevznikla

daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a žalobcovi
nevzniklo právo na odpočítanie dane, keď miestom dodania tovaru nebola Slovenská republika.
Daňové orgány teda žalobcovi odopreli právo na odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnej
podmienky na uplatnenie odpočítania dane.

30. Na základe vykonaného dokazovania správca dane a žalovaný uzavreli, že v prípade dodania tovaru
spoločnosťou Laser Systems s.r.o. žalobcovi išlo o pohyblivú dodávku a miestom dodania tovaru nebolo
územie Slovenskej republiky, ale Rakúsko ako iný členský štát, v ktorom sa tovar nachádzal v čase,
keď preprava začala (§ 13 ods. 1 zákona o DPH). Zdaniteľné obchody teda neboli predmetom dane v
tuzemsku tak, ako deklaroval žalobca a ako predpokladá § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s § 19 ods. 1
zákona o DPH. Správca dane nespochybnil samotné dodanie tovaru ani vykonanú prepravu. Spornou

zostala výlučne otázka miesta dodania tovaru z pohľadu vzniku daňovej povinnosti deklarovaného
dodávateľa a recipročne k tomu práva na odpočítanie dane žalobcom.

31. Podstatou sporu medzi žalobcom a žalovaným teda bolo určenie miesta, kde žalobca nadobudol
právo nakladať s tovarom ako vlastník v kontexte reťazových obchodov s pohonnými hmotami

dovážanými z Rakúska, a s tým spojené právo žalobcu uplatniť si nárok na odpočítanie dane pri dodaní
tovaru.

32. Správny súd v prvom rade považuje za potrebné poukázať na to, že v prípade reťazových obchodov,
o aké ide vo veci samej, za intrakomunitárne dodanie tovaru s prepravou môže byť považovaná len

jedna preprava z reťazca obchodných transakcií. Pre určenie takejto transakcie je rozhodné miesto,
kde daňový subjekt nadobudol právo disponovať s tovarom ako vlastník. Za účelom správneho určenia
takéhoto miesta je vždy potrebné posúdiť všetky jedinečné okolnosti danej veci. Až následne je možné
identifikovať, ktoré dodanie spĺňa všetky podmienky stanovené pre dodanie v rámci Spoločenstva
(rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci č. C-430/09 Euro Tyre zo dňa 06.04.2006).

33. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (napr. rozsudok vo veci C-320/88 Shipping
and Forwarding Enterprise Safe BV zo dňa 08.02.1990, rozsudok vo veci C-237/09 De Fruytier zo dňa
03.06.2010, rozsudok vo veci C-414/17 AREX CZ a.s. zo dňa 19.12.2018 a rozsudok vo veci C-401/2018
Herst s.r.o. zo dňa 23.04.2020) vyplýva, že pojem „dodanie tovaru“, t. j. prevod práva nakladať s

tovarom ako vlastník, sa neobmedzuje na prevod spôsobmi upravenými uplatniteľným vnútroštátnym
právom, ale zahŕňa každý prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá oprávni druhú stranu fakticky
s ním nakladať, akoby bola vlastníkom tohto majetku, a to aj keby k prevodu právneho vlastníctva
nedošlo. Existencia prevodu práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník znamená, že strana, na
ktorú sa toto právo prevádza, má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie

dotknutého majetku, medzi ktoré patrí aj rozhodnutie predať ho. To, či došlo k prevodu práva nakladať
s tovarom ako vlastník, je pritom na posúdení vnútroštátneho súdu, ktorý má pristúpiť k celkovému
posúdeniu všetkých osobitných okolností veci samej.

34. Podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-401/2018 Herst s.r.o. zo dňa 23.04.2020

okolnosť, že zdaniteľná osoba mala od počiatku v úmysle nadobudnúť tovar pre svoje vlastné
podnikanie, hneď ako bude prepustený do voľného obehu v členskom štáte určenia, predstavuje
okolnosť, ktorú musí vnútroštátny súd zohľadniť v rámci svojho celkového posúdenia všetkých
osobitných okolností prejednávanej veci, o ktorej rozhoduje, aby určil, ktorému z po sebe nasledujúcich
nadobudnutí sa musí pripísať uvedená preprava v rámci Spoločenstva.

35. V prejednávanej veci žalobca v podanej správnej žalobe spochybňoval závery správcu dane a
žalovaného, že dodaný tovar - pohonné hmoty, fakturované dodávateľom Laser Systems s.r.o. boli
žalobcovi dodané na území Rakúska. Žalobca tvrdil, že dodanie tovaru sa naopak uskutočnilo na území
Slovenskej republiky, kde získal možnosť s tovarom nakladať ako vlastník, a to momentom stočenia

pohonných hmôt do jeho nádrží, zaplatením kúpnej ceny a podpisom dodacieho listu. Žalobca v rámci
žalobných bodov namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí, pretože trpia nedostatkom
odôvodnenia v tomto smere, s ktorou námietkou sa správny súd stotožnil.36. Daňové orgány v predmetnej veci zistili, že došlo k reťazovému obchodu medzi spoločnosťami
OMV Slovensko, s.r.o. - SP Consulting s.r.o. - Laser Systems s.r.o. - žalobca, pri ktorom nastal jediný
pohyb tovaru od prvého dodávateľa priamo k žalobcovi, prípadne odberateľom žalobcu, pričom miestom

dodania tovaru bolo s poukazom na § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH Rakúsko. Žalobcovi nebolo
priznané právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľom Laser Systems s.r.o. s poukazom
na § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH z dôvodu, že spoločnostiam SP Consulting s.r.o. a
Laser Systems s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku.
Z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalobca zaslal e-mailom objednávku dodávateľovi Laser Systems

s.r.o., ktorý zabezpečil prepravu spoločnosťou O.G.TRANS s.r.o. tak, že pohonné hmoty boli prepravené
zo skladu Lobau, Rakúsko jednou ucelenou prepravou priamo žalobcovi a jeho odberateľom. Daňové
orgány vyhodnotili vzťah medzi spoločnosťou Laser Systems s.r.o. a žalobcom ako pohyblivú dodávku,
pričom preprava začala v inom členskom štáte - Rakúsku a bola ukončená v tuzemsku, a dodania
medzi spoločnosťami OMV Slovensko, s.r.o., SP Consulting s. r. o. a Laser Systems s.r.o. vyhodnotil
ako nepohyblivé dodávky, pri ktorých vzniká daňová povinnosť v mieste, kde sa tovar nachádza, v

danom prípade v Rakúsku. Žalobca mal podľa žalovaného získať právo nakladať s tovarom ako vlastník
ešte pred začatím prepravy, keďže prepravu zabezpečovala spoločnosť Laser Systems s.r.o., tovar sa
prepravoval podľa inštrukcií žalobcu uvedených v objednávke, žalobca znášal nebezpečenstvo škôd na
tovare a cena prepravy bola zahrnutá v cene tovaru.

37. Napriek zásadnému významu otázky určenia miesta, kde žalobca nadobudol právo nakladať s
tovarom ako vlastník, žalovaný, ako aj správca dane vo svojich rozhodnutiach náležite neobjasnili, z
akých dôvodov v rámci skúmaného reťazového obchodu, v ktorom došlo len k jednej preprave tovaru
z územia Rakúska na územie Slovenskej republiky od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi,
priradili prepravu tovaru práve dodaniu uskutočnenému medzi spoločnosťou Laser systems s.r.o. a

žalobcom, ktoré vyhodnotili ako pohyblivú dodávku. Toto posúdenie pritom bolo kľúčové pre záver
správcudane,žekžalobcomdeklarovanémudodaniutovaruspoločnosťouLasersystemss.r.o.došlona
území Rakúska, v čoho dôsledku žalobcovi nebolo priznané právo na odpočítanie dane z predmetných
faktúr. Správca dane pritom vychádzal iba zo skutočnosti, že žalobcovi bol známy pôvod tovaru, že
žalobca bol uvedený ako príjemca na prepravných dokladoch a z domnienky, že prenos práva nakladať

s tovarom ako vlastník na žalobcu sa uskutočnil na území Rakúska predtým, ako došlo k fyzickej
preprave tovaru, avšak bez toho, aby tento svoj záver náležite odôvodnil, čo následne nenapravil ani
žalovaný v napadnutom rozhodnutí.

38. Správny súd v tomto smere nepovažoval za dostatočné konštatovania žalovaného, že žalobca

mal vedomosť o pôvode tovaru, že bol uvedený ako príjemca na prepravných dokladoch, že prepravu
zabezpečila spoločnosť Laser Systems s.r.o., že sa tovar prepravoval podľa inštrukcií žalobcu
uvedených v objednávke, a že žalobca znášal nebezpečenstvo škôd na tovare a cena prepravy bola
zahrnutá v cene tovaru, čím malo na žalobcu prejsť právo nakladať s tovarom ako vlastník. Žalovaný
ako aj správca dane vzali do úvahy iba existenciu jedinej prepravy tovaru z iného členského štátu na

miesto určenia do sídla žalobcu (príp. k jeho odberateľom), a to bez zohľadnenia ďalších okolností
danej veci (organizácia prepravy, keď túto nezabezpečoval sám žalobca, organizácia prevzatia tovaru
žalobcom, dopad osobitných zmluvných dojednaní vo vzťahu dodávateľ-odberateľ na identifikáciu
momentu prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, zaplatenie kúpnej ceny, podpísanie dodacích
listov, úmysel žalobcu pri prevzatí tovaru). Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že samotný prechod

nebezpečenstva škody na tovare na žalobcu jeho odovzdaním prepravcovi automaticky neznamená,
že na žalobcu zároveň prešlo aj právo nakladať s tovarom ako vlastník. Súčasne z odôvodnenia
napadnutých rozhodnutí nevyplýva, či žalobca okrem toho, že v objednávke uviedol miesto, na ktoré mu
mal dodávateľ Laser Systems s.r.o. dodať tovar, skutočne od počiatku prepravy ovplyvňoval právny osud
prepravovaných PHM, t. j. či rozhodoval odkiaľ, kedy, ako a kam budú prepravené. Bez zodpovedania

týchto otázok pritom podľa názoru správneho súdu nemožno kvalifikovane vyhodnotiť, kedy na žalobcu
prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník.

39. V nadväznosti na uvedené správny súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle bodu 27 rozsudku
Súdneho dvora Európskej únie vo veci č. C-430/09 Euro Tyre zo dňa 06.04.2006 odpoveď na otázku,

ktorej dodávke sa má pripísať preprava v rámci Spoločenstva, ak táto dodávka bola vykonaná z účtu
alebo na účet osoby, ktorá v prvom prípade ako kupujúci a v druhom prípade ako dodávateľ bola
zahrnutá v oboch dodávkach, závisí od všeobecného posúdenia všetkých príslušných okolností, ktoré
umožňujú určiť, ktorá dodávka spĺňa všetky podmienky vzťahujúce sa na dodávku v rámci Spoločenstva.Zároveň podľa bodu 42 citovaného rozsudku okolnosť, že tovar nebol prepravený na adresu prvých
nadobúdateľov,neumožňujevylúčiť,žeprepravabolavykonanávrámciprvejdodávky,keďžeuplatnenie
oslobodenia od dane na dodávku v rámci Spoločenstva podlieha podmienke, podľa ktorej sa preprava

musí ukončiť v inom členskom štáte ako v členskom štáte dodania, keďže adresa, kde bolo dodanie
ukončené, nie je v tejto súvislosti relevantná.

40. Daňové orgány citujúc súvisiace ustanovenia zákona o DPH v stručnosti konštatovali, že sa
uskutočnila len jedna preprava, preto žalobcom uskutočnené zdaniteľné obchody označili za pohyblivé

dodávky a ako miesto dodania tovaru identifikovali miesto, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa
preprava tovaru osobe, ktorej mal byť tovar dodaný, začala uskutočňovať (Rakúsko). Nevyjadrili sa
však k podstatnej otázke predmetnej veci, a to k tomu, kde (kedy) došlo k prevodu práva nakladať
s tovarom ako vlastník, nezohľadnili ďalšie zistené okolnosti prípadu a nevykonali celkové posúdenie
všetkých zhromaždených informácií a skutočností, ktoré boli dokazovaním ustálené. V zmysle vyššie
už spomenutého rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-401/18 Herst s.r.o. zo dňa

23.04.2020 by sa pritom úkon prepravy pohonných hmôt „nemal považovať za rozhodujúci na určenie,
či bolo prevedené právo nakladať s tovarom ako vlastník, bez zohľadnenia akejkoľvek inej okolnosti
umožňujúcej predpokladať, že k takémuto prevodu došlo ku dňu tejto prepravy“ (pozri aj rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-414/17 AREX CZ zo dňa 19.12.2018).

41. Za nedostatočne odôvodnené sa vo všeobecnosti považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie
je možné zistiť, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania a pri právnom
posúdení kľúčových otázok pre rozhodnutie vo veci. Nedostatok dôvodov znamená nielen absolútny
nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje rozhodujúce skutočnosti, ktoré viedli
orgán verejnej správy k vysloveným záverom. Náležité odôvodnenie administratívneho rozhodnutia

orgánu verejnej správy je jeho imanentnou súčasťou, ktorá výslovne vyplýva z príslušných ustanovení
administratívnych procesných predpisov, v predmetnej veci z ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového
poriadku, v zmysle ktorého sa v odôvodnení uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

42. Vzhľadom na zistené nedostatky v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného a
prvostupňového rozhodnutia správcu dane, dospel správny súd k záveru, že obidve tieto rozhodnutia sú
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Preto správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v spojení
s § 191 ods. 3 písm. a) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného a rovnako aj prvostupňové rozhodnutie

správcu dane zrušil a vec s poukazom na § 191 ods. 4 SSP vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

43. Úlohou správcu dane v ďalšom konaní bude opätovne predmetnú vec posúdiť a rozhodnúť s tým,
že svoje nové rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné, t. j. aby v ňom bolo dostatočne
objasnené, na základe akých relevantných skutočností je (aj s poukazom na citovanú judikatúru SD

EÚ) potrebné uskutočnenú prepravu pohonných hmôt od prvého dodávateľa poslednému odberateľovi
(žalobcovi) priradiť konkrétnemu dodaniu tovaru v rámci zisteného reťazového obchodu.

44. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
zmysle § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. Pokiaľ by žalovaný v ďalšom konaní nepostupoval

v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil jeho rozhodnutie z
tých istých dôvodov, môže mu správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť pokutu podľa
citovaného zákonného ustanovenia.

45. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal

úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa
§ 175 ods. 2 SSP.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.