Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/128/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624011049
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2624011049.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.
Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci pre zločin šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1,
ods. 2 písm. b) Trestného zákona, o návrhu prokurátora Okresnej prokuratúry Skalica na zhabanie vecí
zúčastnenej osobe A. B. C.. C. D. A., C. C. E. F., XXX XX E., G.: XXXXXXXX, o sťažnosti zúčastnenej
osobyprotiuzneseniuOkresnéhosúduSenicazodňa14.04.2025,č.k.23Nt/58/2024-20,naneverejnom

zasadnutí konanom dňa 18.12.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť zúčastnenej osoby A. B. C.. C. D.
A. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Senica (ďalej len „okresný súd“) uznesením zo dňa 14.11.2025, č. k. 23Nt/58/2024-20
(ďalej len „napadnuté uznesenie“), podľa § 83 ods. 1 písm. g) Trestného zákona zhabal zúčastnenej

osobe A. B. C.. C. D. A., C. C. E. F., XXX XX E., G.: XXXXXXXX (ďalej len „zúčastnená osoba“) veci,
ktoré sú uvedené vo výroku napadnutého uznesenia.
2. Okresný súd uviedol, že dospel k záveru, že samostatný návrh prokurátora na uloženie zhabania
veci podľa § 236 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 83 ods. 1 písm. g) Trestného zákona bol
podaný dôvodne. V predmetnej trestnej veci vedenej pre zločin šírenia toxikománie podľa § 174 ods.
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, boli OČTK postupom podľa § 101 ods. 1 Trestného poriadku v

priestoroch zúčastnenej osoby zaistené veci, ktoré boli následne podrobené expertíznemu skúmaniu
na KEÚ PZ Bratislava, kde bolo v znaleckom posudku č. PPZ-KEU-BA-EXP-2023/15630 okrem iného
skonštatované, že predmetné veci obsahujú toho času zakázané látky HHC a THC. Okresný súd
poukázal, že v čase skutku látka Hexahydrokanabinol (HHC) nepatrila medzi zakázané látky, ale
medzi zakázané látky bola zaradená až s účinnosťou od 01.11.2024. Látky Hexahydrokanabinol
(HHC) s účinnosťou od 1.11.2024 a Delta-9-tetrahydrokanabinolu (??-THC), boli zaradené v I. skupine

prílohy č. 1 zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, sú
psychotropnou látkou, ak obsahujú účinnú látku v koncentrácii, ktorá je spôsobilá ovplyvniť stav ľudskej
psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi
následkami tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 2 citovaného zákona. Z odôvodnenia
okresného súdu vyplýva, že veci špecifikované prokurátorom na zhabanie považoval vzhľadom na
vykonané dokazovanie preukázateľne za látky obsahujúce kanabinoly, o ktorých je dostatočne ustálené,

že sú pri ľudskej konzumácii nebezpečné, pričom ide o psychotropné látky. Okresný súd sa nestotožnil
s námietkami zúčastnenej osoby ohľadom zhabania predmetných vecí a taktiež uviedol, že by dĺžka
legislatívneho procesu, v rámci ktorého sa tieto látky dostali na zoznam zakázaných látok v zákone
o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v relácii k iným novelám trestného práva
realizovaným v skrátenom legislatívnom konaní mal výpovednú hodnotu vo vzťahu k bezpečnosti týchto
látok. Okresný súd sa tiež nestotožnil s názorom, že by príkaz na prehliadku iných priestorov, a to

prevádzky zúčastnenej osoby, kde boli veci, ktoré boli predmetom návrhu na zhabanie prokurátora
zaistené, bol býval príliš všeobecný, a preto je nezákonný, nakoľko tento bol ohraničený na veci dôležitépre trestné konanie. Okresný súd sa nestotožnil ani s tým, že by boli bývali porušené zásady ukladania
ochranných opatrení, pretože toto možno uložiť i inej osobe ako páchateľovi trestného činu a činu inak
trestného. Napokon okresný súd neuznal ani procesné námietky, pretože vady v trestnom konaní by

nemohli viesť k nepôvodnosti návrhu prokurátora zhabať látky, ktoré zjavne nie sú bezpečné pre ľudí.
3. Po vyhlásení napadnutého uznesenia sa prokurátor vzdal práva podať sťažnosť.
4. Zúčastnená osoba zahlásila ihneď na verejnom zasadnutí sťažnosť.
5. Svoju sťažnosť zúčastnená osoba odôvodnila prostredníctvom advokátskej kancelárie Mgr. Mária
Arbeta osobitným podaním doručeným okresnému súdu dňa 24.06.2025.

6. Vo svojej sťažnosti zúčastnená osoba okrem iného namietala arbitrárnosť rozhodnutia, ktoré sa
nevysporiadalo s námietkami obhajoby, taktiež procesné vady v prípravnom konaní vrátane nedoručenia
opravného uznesenia k uzneseniu o zastavení trestného stíhania ako aj nepripustenie koncipienta
na zastupovanie v tejto trestnej veci, neskoré doručenie návrhu prokurátora, rozhodovanie osôb
alebo orgánov vylúčených z úkonov v trestnom konaní a tiež neriešenie ostatného zaisteného
tovaru. Ďalej zúčastnená osoba namietala, že samotné začatie trestného stíhania bolo nezákonne

vágne a realizované na základe realizačného návrhu, ktorý neobsahoval žiadne inkriminujúce údaje
k zúčastnenej osobe, ale v tomto trestnom stíhaní bola potom vykonaná prehliadka iných priestorov
zúčastnenej osoby, kde boli zaistené aj návrhom dotknuté veci. V tomto smere namietala zúčastnená
osoba nezákonnosť tohto príkazu, pretože znie aj na: „iné látky, ktoré môžu negatívne ovplyvniť psychiku
človeka“, čo považuje za vágne, čo následne spôsobuje, že príkaz je nezákonný. Ďalej sa namietala,

že v napadnutom uznesení absentuje logická konštrukcia smerujúca k odbornému záveru, prečo sú
látky nebezpečné. Poukazuje tiež na legislatívny proces, z ktorého dĺžky vyvodzuje, že látky, ktoré
sa v rámci neho zakázali nemôžu byť tak riskantné a nebezpečné, pretože by zákonodarca inak bol
využil skrátené legislatívne konanie. Ďalej uvádza, že napadnuté uznesenie porušuje zásady ukladania
ochranných opatrení, kedy názor súdu, že toto sa tu ukladá „inej osobe“ považuje za neprípustne

extenzívny a v rozpore so zákonom aj s ústavou. Obhajoba následne namietala, že bol porušený § 31
ods. 1 Trestného zákona. Podľa obhajoby, ak sa zaistia látky, ktoré v tom čase nie sú zakázané, jediná
legálnamožnosťjerozhodnúťoichvrátení.Obhajobanáslednenamietla,ževzhľadomktomu,žetrestné
stíhanie bolo zastavené, uloženie ochranného opatrenia už nie je možné. Napokon namietala obhajoba
aj to, že orgány činné v trestnom konaní trestné stíhanie účelovo naťahovali do času, kedy látka už bola

zakázaná. Záverom namietala obhajoba, že nie je možné zhabať veci na verejnom zasadnutí, ak bolo
trestné konanie právoplatne skončené rozsudkom alebo odklonom.
7. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený
orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

8. Vzhľadom k tomu, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a smerovala voči rozhodnutiu,
voči ktorému je sťažnosť prípustná, Krajský súd v Trnave (ďalej len krajský súd) ako nadriadený orgán
na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal
správnosť výrokov napadnutého uznesenia ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom, proti ktorým
sťažovateľ podal sťažnosť, a tak dospel k záveru, že sťažnosť zúčastnenej osoby nie je dôvodná.

9. Krajský súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi zisteniami okresného súdu ako aj s podstatou
odôvodnenia napadnutého uznesenia, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.
10. Krajský súd v prvom rade konštatuje, že po procesnej stránke okresný súd žiadnym spôsobom
nepochybil, keďže v primeranom čase určil termín verejného zasadnutia a na tomto vykonal navrhnuté
dôkazy. O verejnom zasadnutí zúčastnenú osobu upovedomil riadne a taktiež jej dal možnosť

prezentovaťsvojenámietkyavyjadreniaanavrhnúťdôkazy.Zároveňjezrejmé,žesasúdriadilTrestným
poriadkom a dokazoval tie skutočnosti, ktoré pri návrhu prokurátora na zhabanie vecí za účelom
spravodlivého a nestranného posúdenia veci sú nevyhnutné. Avšak zúčastnená osoba mala možnosť
sa vyjadriť ku každému vykonanému aj listinnému dôkazu. Procesne okresnému súdu teda nie je možné
v jeho postupe z pohľadu krajského súdu nič vytknúť.

11. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je
dôvodná.
12. V prvom rade krajský súd nebude zaujímať stanovisko k namietaným prieťahom v trestnom
konaní, nakoľko na posudzovanie takejto procesnej reality v predmetnom prípade nemá právomoc,
pretože táto prislúcha(la) inému orgánu ochrany práv v Slovenskej republike. Okrem toho ak by aj

prieťahy v prípravnom konaní (boli) existovali, nemohlo by to spôsobiť samo o sebe nezákonnosť
ani vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia ako rozhodnutia súdu, ktoré vychádza výlučne zo
skutkového stavu, ktorý sa pred súdom preukáže a jeho právneho posúdenia podľa aplikovateľného
hmotného práva za použitia aplikovateľného procesného práva. Prieťahy v prípravnom konaní nemôžuviesť k nemožnosti uložiť následne ochranné opatrenie, pretože taký predpoklad zamietnutia návrhu
na uloženie ochranného opatrenia Trestný poriadok ani Trestný zákon nepredpokladá a nemožno
ho odvodiť ani z iného všeobecne záväzného právneho predpisu právnej sily zákona alebo vyššej

právnej sily. Nemožnosť uložiť ochranné opatrenie nemožno analogicky odvodzovať od judikatúry ESĽP
týkajúcej sa ukladanie trestov za trestnú činnosť ďaleko predchádzajúcu rozhodovanie vo veci samej
o nej, pretože ochranné opatrenie nie je trestom. V konaní o návrhu prokurátora o ochrannom opatrení
navyše zúčastnená osoba žiadne prieťahy nenamietala a nepodala si ani sťažnosť pre nečinnosť podľa
§ 55 ods. 3 Trestného poriadku na nadriadený súd.

13. Podľa § 36 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku, pri úkonoch trestného konania sa môže dať obhajca
zastúpiť advokátskym koncipientom, ak s tým obvinený súhlasí v konaní pred súdom, ak ide o konanie
o prečine.
14. Podľa § 10 ods. 14 Trestného poriadku, trestné konanie je konanie podľa tohto zákona, trestné
stíhanie úsek od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnutia
orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu vo veci samej a prípravným konaním sa rozumie úsek

od začatia trestného stíhania do podania obžaloby, návrhu na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí
trestu (ďalej len „dohoda o vine a treste“) alebo právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom
konaní vo veci samej.
15. Podľa § 236 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku, Ak prokurátor obžalobu nepodá, urobí návrh na
uloženie ochranného opatrenia podľa § 235 písm. f) samostatne.

16. Podľa § 299 ods. 1 Trestného poriadku, ak nejde o prípad, keď si súd rozhodnutie o ochrannom
liečení, ochrannej výchove, ochrannom dohľade, zhabaní veci vyhradil podľa § 289 ods. 2, môže tieto
ochranné opatrenia uložiť na verejnom zasadnutí len vtedy, ak to navrhne prokurátor.
17. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa nepripustenia koncipienta k zastupovaniu je potrebné uviesť,
že predmet trestnej veci je vymedzený na základe právnej kvalifikácie uvedenej v uznesení o začatí

trestného stíhania, pričom môže ďalšími uzneseniami orgánov činných v trestnom konaní byť zmenený.
Treba podotknúť, že Trestný poriadok nedefinuje osobitne, aký je predmet konania, ak sa koná
o samostatnom návrhu prokurátora na uloženie ochranného opatrenia podľa § 236 ods. 1 prvá veta
s poukazom na § 299 ods. 1 Trestného poriadku. V tomto smere krajský súd ale zdôrazňuje, že na účely
prípustnosti zastupovania koncipientom podľa § 36 ods. 2 Trestného poriadku sa použije vymedzenie

kvalifikácie na prečin alebo zločin, ktorý v danej trestnej veci naposledy bol právoplatným spôsobom
stanovený. Ak sa tak stalo uznesením o začatí trestného stíhania podľa § 199 Trestného poriadku,
táto právna kvalifikácia platí až do jej právoplatnej zmeny na celé trestné konanie v tejto trestnej veci.
Vzhľadom k tomu uznesenie o zastavení Trestného stíhania podľa § 215 Trestného poriadku relevantné
nie je, pretože nemá vplyv na trestné konanie ako celok, len na trestné stíhanie. Krajský súd v tejto

súvislosti zdôrazňuje, že podľa § 10 ods. 14 Trestného poriadku, trestné stíhanie je pojem užší, ako
trestné konanie; pretože trestným stíhaním je presne vymedzený úsek trestného konania, kým trestné
konanie je najširšie definované len tým, že ide o akékoľvek konanie podľa Trestného poriadku.
18.Rozhodovanie(resp.konanie)osamostatnomnávrhuprokurátoranauloženieochrannéhoopatrenia
je trestným konaním podľa § 10 ods. 14 Trestného poriadku, pretože ide o konanie podľa § 299 ods. 1

Trestného poriadku, ktoré možno začať na návrh prokurátora podľa § 236 ods. 1 prvá veta Trestného
poriadku.
19.Vzhľadomktomu,žekonanieouloženíochrannéhoopatreniananávrhprokurátorajenutnévykladať
ako pokračovaním pôvodne začatého trestného konania, ktorého predmet bol v uznesení o začatí
trestného stíhania právoplatne kvalifikovaný na zločin a táto právna kvalifikácia nebola do zastavenia

trestného stíhania ani neskôr právoplatne zmenená, platí uvedená právna kvalifikácia na predmet
trestného konania, a teda sa aplikuje aj na konanie o návrhu prokurátora na uloženie ochranného
opatrenia v predmetnej veci.
20. Ak za týchto okolností okresný súd zastupovanie koncipientom nepripustil týmto neporušil právo
na obhajobu, pretože koncipient nie je podľa § 36 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku oprávnený

obhajovať nikoho (ani zúčastnenú osobu) pred súdom v konaní o zločine. V konaní o zločine môže
zastupovať pred súdom len obhajca, ktorým je advokát. Na záver treba však podotknúť, že H. I. J.,
koncipient, bol pripustený na zastupovanie na verejnom zasadnutí dňa 14.04.2025 na okresnom súde
v postavení splnomocnenca na základe plnomocenstva, ktoré bolo predložené ešte v prípravnom konaní
do vyšetrovacieho spisu. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí jasne vyplýva, že tento splnomocnenec

sa celého verejného zasadnutia zúčastnil v takomto postavení, vyjadril sa k návrhu, dostal priestor na
vyjadrenie sa k dokazovaniu a tiež dostal priestor na prednesenie návrhov na doplnenie dokazovania,
ktoré ale nemal a napokon mu okresný súd umožnil sa vyjadriť znovu pred vydaním uznesenia akoby
v záverečnej reči. Krajský súd preto konštatuje, že H. I. J. dostal taký rozsah práv, aký zúčastnenáosoba v konaní má a ani obhajca by nebol dostal širší rozsah procesných práv, ako dostal H. I. J.
v postavení splnomocnenca. Vzhľadom k uvedenému krajský súd rozhodne nemôže súhlasiť, že by
takýmto postupom okresného súdu bolo bývalo porušené právo na spravodlivý proces. Zúčastnená

osoba mala prostredníctvom H. I. J. v plnej miere zachované všetky procesné práva a tým, že H. I. J.
nezastupoval zúčastnenú osobu ako koncipient ale len ako splnomocnenec nebolo do práv zúčastnenej
osoby nijakým spôsobom reálne zasiahnuté. Okrem toho nepripustenie tohto zástupcu ako koncipienta
v zmysle § 36 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku bolo zákonné. Napriek tomu okresný súd umožnil jeho
zastupovanie ako splnomocnenec. Krajský súd danú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

21. V nadväznosti na to potom krajský súd nesúhlasil ani s názorom obhajoby, že ak bolo zastavené
trestné stíhanie voči zúčastnenej osobe, nemožno už uložiť ochranné opatrenie (voči zúčastnenej
osobe). Uvedené by platilo vzhľadom na judikatúru Najvyššieho súdu len vtedy, ak by vo veci bola bývala
voči zúčastnenej osobe podaná obžaloba a prokurátor by návrh na uloženie ochranného opatrenia
alebo na trest prepadnutia veci nebol v obžalobe uviedol a nebol ho doplnil najneskôr v záverečnej
reči na hlavnom pojednávaní, táto by bola uznaná vinnou, nebol by jej vzhľadom na procesnú

pasivitu prokurátora uložený trest prepadnutia veci alebo majetku a zároveň by si súd rozhodovanie
o ochrannom opatrení nevyhradil na verejné zasadnutie podľa § 289 ods. 2 Trestného poriadku,
pretoževtakejtošpecifickejsituáciibyneskoršierozhodovanieosamostatnomnávrhuprokurátorapodľa
§ 236 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku fakticky zasahovalo do právoplatného rozsudku vo veci
samej, ktorého neúplnosť by ale bola spôsobená procesnou pasivitou prokurátora a tým pádom aj jeho

porušením povinnosti podľa § 235 písm. f) Trestného poriadku. Za týchto veľmi špecifických okolností
by rozhodovanie o samostatnom návrhu prokurátora na zhabanie veci však obchádzalo prekážku veci
rozhodnutej (res iudicata), ktorá by bola daná právoplatným rozsudkom z hlavného pojednávania.
Takáto špecifická situácia však v predmetnom prípade nenastala a právoplatnosť uznesenia o zastavení
trestného stíhania nezakladá takúto prekážku veci rozhodnutej (res iudicata) vo vzťahu k ukladaniu

ochrannéhoopatrenia,pretoževtrestnomkonanínebolapodanáobžaloba(dokoncanebolozúčastnenej
osobe vznesené ani obvinenie) a súd teda doposiaľ v tomto trestnom konaní ani nerozhodoval ešte
o treste prepadnutia veci alebo majetku alebo návrhu prokurátora na uloženie ochranného opatrenia.
Vzhľadomktomupotomalenemôževovzťahuktejtootázkeexistovaťžiadnaprekážkavecirozhodnutej
(res iudicata) (primerane 5Tdo/87/2023, R 46/1992).

22. Zhabanie vecí na verejnom zasadnutí preto bolo možné a takýto návrh prokurátora prípustný bol,
pretožetrestnékonanievtejtootázkeakotakéskončenézastavenímtrestnéhostíhaniavočizúčastnenej
osobe nebolo, ako krajský súd rozvinul vyššie.
23. Ďalej sa krajský súd nemohol stotožniť s názorom obhajoby, že by rozhodnutie bolo arbitrárne
alebo neodôvodnené. Opak je totižto pravdou, nakoľko okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil riadne

a v potrebnom rozsahu. Z napadnutého uznesenia je zrejmé, aké skutočnosti okresný súd mal za
preukázané, je zrejmé i to ako sa vysporiadal s argumentáciou, ktorú zúčastnená osoba vo svojej
sťažnosti zrekapituloval, a to i napriek tomu, že mu na tieto námietky už presvedčivo odpovedal aj
okresný súd. Zo sťažnostnej argumentácie je v nadväznosti na odôvodnenie napadnutého uznesenia
zrejmé, že obhajoba presadzuje iný právny názor, ako je ten uvedený v napadnutom uznesení. Krajský

súd však zdôrazňuje, že rozhodnutie nemožno považovať za arbitrárne len preto, že sa zúčastnená
osoba nestotožňuje s jeho obsahom (m. m. II. ÚS 78/05). Súčasne krajský súd uvádza, že do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo odsúdeného, aby sa konajúce súdy stotožnili s jeho právnymi názormi
alebo aby rozhodli podľa jeho predstáv, či dokonca v jeho prospech, pretože súd neporuší žiadne práva
strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi

jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, II. ÚS 78/05, IV.
ÚS 252/04, obdobne tiež 1Tdo/12/2024, 3Tdo/39/2025).
24. Pokiaľ ide o obsah uznesenia o začatí trestného stíhania, krajský súd preberá názor okresného
súdu; je potrebné zdôrazniť, že uznesenie o začatí trestného stíhania (vo veci) z povahy veci bude
najvágnejšie formulované uznesenie možno v celku akéhokoľvek trestného konania. Jeho obsah

sa riadi § 199 ods. 3 Trestného poriadku a predovšetkým obsahuje skutočnosti, ktoré nasvedčujú
podozrenie zo spáchania trestného činu na základe trestného oznámenia, alternatívne obsahuje popis
neodkladného alebo neopakovateľného úkonu, ktorým sa trestné stíhanie začalo, ak sa uznesenie
vyhotovuje ex post v prípade, kde sa trestné stíhanie začalo neodkladným alebo neopakovateľným
úkonom (§ 199 Trestného poriadku). Uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 3 Trestného

poriadku neobsahuje odôvodnenie, čo krajský súd v predmetnej veci zdôrazňuje na podčiarknutie
zásadnosti argumentácie, prečo od takéhoto uznesenia logicky nemožno potom očakávať žiadne
rozsiahle odpovede na meritórne otázky, na zdôvodňovanie týchto je priestor v prípade uznesenia
o vznesení obvinenia podľa § 206 Trestného poriadku; pravda, ak sa tieto dve uznesenia kombinujúmusí také kombinované uznesenia spĺňať náležitosti vyššieho charakteru, čo vyplýva z nutnosti splniť
náležitosti uznesenia o vznesení obvinenia podľa § 206 Trestného poriadku. Vyššie nároky sú teda
kladené na uznesenie o vznesení obvinenia a pravdaže obžalobu alebo iné meritórne rozhodnutie

v prípravnom konaní. Ak teda v uznesení o začatí trestného stíhania (vo veci) absentovali konkrétnejšie
inkriminujúce zúčastnenú osobu, žiadne právo tejto tým porušené nebolo, a to ani ako podozrivej.
25. Pokiaľ potom ide o vágnosť príkazu na prehliadku iných priestorov, kde boli zaistené aj veci, ktoré
sú predmetom návrhu prokurátora, tento krajský súd považuje za dostatočný a nie vágny, ako sa to
obhajobe možno javí. Obsah tohto okresný súd vymedzil nasledovne: „bolo dôvodné podozrenie, že sa

tamnachádzajúvecipochádzajúceztrestnejčinnosti,vecisúvisiacesospáchanímtrestnejčinnosti,teda
veci dôležité pre trestné konanie ako sú: produkty s obsahom účinných látok HHC (hexahydrokanabinol)
a HHC-P (hexahydrokanabiforol), produkty s obsahom iných návykových látok spôsobilých nepriaznivo
ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, zaradenia s obsahom
takýchto produktov, ako aj iné veci dôležité pre trestné konanie a pochádzajúce, príp. súvisiace s
trestnou činnosťou.“ Z uvedeného textu možno abstrahovať (i.) kategóriu ako: produkty s obsahom

účinných látok HHC (hexahydrokanabinol) a HHC-P (hexahydrokanabiforol, (ii.) kategóriu ako: produkty
s obsahom iných návykových látok spôsobilých nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho
ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, a (iii.) kategóriu ako: ako aj iné veci dôležité pre trestné konanie
a pochádzajúce, príp. súvisiace s trestnou činnosťou. V prvom rade teda všetky veci boli vymedzené ako
veci dôležité pre trestné konanie. V druhom rade k tomu prislúchala ešte jedna z uvedených 3 kategórií,

z ktorých jedna sa týka len vecí s kanabinolmi, druhá zase produktov obsahujúce iné návykové látky
spĺňajúce definíciu týchto v trestnom práve a tretia iné veci, avšak len také, ktoré pochádzajú prípadne
súvisia s trestnou činnosťou. Krajský súd je toho názoru, že takto vymedzené veci nie sú vymedzené
tak vágne, ako to namieta zúčastnená osoba. Pre úplnosť krajský súd dodáva, že ak by sa ukázalo,
že alkohol, cigarety, káva, časopisy alebo benzín v priestoroch zúčastnenej osoby by boli použité,

pochádzali by alebo by súviseli s trestnou činnosťou, dôvodnosť ich zaistenia a následne zhabania by
vôbec nebola absurdná.
26. Vzhľadom k tomu krajský súd ani nesúhlasí s tým, že by pri nadväzujúcich úkonoch bolo išlo o plody
z otráveného stromu, ako to uvádza obhajoba.
27. Krajský súd následne bol tiež toho názoru, že okresný súd dosť jasne popísal, aké skutočnosti ho

viedli k názoru o nebezpečnosti HHC. Krajský súd v tomto smere iba odkazuje na rozsiahle odôvodnenie
napadnutého uznesenia na stranách 8 až 9, ku ktorým nepovažuje za potrebné nič dodať.
28. Podľa § 2 ods. 3 Trestného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá
podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje.
29. Vzhľadom k uvedenému sa krajský súd nebude venovať právnym stavom pred účinnosťou zákazu

HHC, pretože o ochrannom opatrení sa rozhoduje už v čase, kedy táto látka je nelegálna, pričom
obhajoba legálnosť látky HHC v čase rozhodovania okresného súdu ani nenamietala.
30. Podľa § 89 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej
republiky,
(1) Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo

bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, národná rada sa môže na návrh vlády
uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.
(2) O skrátenom legislatívnom konaní môže národná rada rozhodnúť aj vtedy, ak si rozhodnutie
Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru
a bezpečnosti vydané podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie

zákona.
31. Je potrebné zdôrazniť, že dĺžka legislatívneho procesu, ktorý vedie k zákazu určitej látky
nemôže nikdy vypovedať o reálnej spoločenskej nebezpečnosti tejto určitej látky. V žiadnom zákone
totižto nie je uvedená legálna definícia závažnosti určitej skutočnosti v relácii k dĺžke legislatívneho
procesu o nej. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie o tom, že určitý návrh zákona sa

prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní je privilégiom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
a predstavuje právo poslancov Národnej rady Slovenskej republiky legislatívny proces urýchliť, nie
povinnosť tak učiniť, a to ani vtedy, ak sú na takýto postup splnené podmienky.
32.Ztoho,žepriinýchnoveláchtrestnéhoprávaNárodnáradaSlovenskejrepublikyoprerokovanítýchto
vo forme skráteného legislatívneho konania rozhodla a naopak vo veci zákazu HHC tak nerozhodla,

nemožno odvodiť, že by HHC nebola nebezpečnou látkou, ako správne skonštatoval i okresný súd,
pretože v konečnom dôsledku ide len a len o politické rozhodnutie poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky vykonávajúc svoje ústavné právo vyplývajúce z ich mandátu ako volených zástupcov občanov,rozhodovať o tom kedy a ako rýchlo sa aký návrh zákona prerokuje a z takéhoto rozhodnutia nemožno
odvodzovať žiaden vplyv na trestné stíhanie alebo ukladanie ochranných opatrení v trestnom konaní.
33. Podľa § 130 ods. 5 Trestného zákona, návykovou látkou sa na účely tohto zákona rozumie alkohol,

omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka
alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie.
34. Krajský súd sa pri otázke, či je určitá látka nebezpečná v kontexte § 83 ods. 1 písm. g) Trestného
zákona riadil v zhode s názorom okresného súdu tým, že bezpečnosť ľudí alebo iný obdobný verejný
záujem na ochrane obyvateľstva pred takouto látkou je naplnený najmä aj vtedy, ak takáto látka je

spôsobilá naplniť definíciu návykovej látky podľa § 130 ods. 5 Trestného zákona. Krajský súd poukazuje
na to, že definícia návykovej látky podľa § 130 ods. 5 Trestného zákona nepredpokladá posudzovanie
spoločenskej nebezpečnosti podľa dĺžky legislatívneho procesu, ale nutné je vychádzať z materiálnych
faktických skutočností vyplývajúcich z vedeckých poznatkov, z ktorých správne vychádzal okresný súd.
35. S názorom obhajoby sa krajský súd v predmetnom rozsahu ale stotožniť práve nemohol z dôvodu, že
posúdenie nebezpečnosti určitých látok v kontexte § 83 ods. 1 písm. g) Trestného zákona je posúdenie

ad hoc. Pritom, keďže v predmetnom prípade nebezpečnosť tkvie v tom, že ide o návykové látky sa
musí posúdenie opierať o aplikáciu § 130 ods. 5 Trestného zákona a teda o vedecké poznatky o vplyve
tejto látky na ľudský organizmus. Zodpovedať sa musí, či je táto látka spôsobilá nepriaznivo ovplyvniť
psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie.
V napadnutom uznesení okresný súd podrobne popísal na strane 8 a 9, prečo tomu tak pri HHC je.

Vzhľadom k tomu krajský súd dĺžku legislatívneho procesu považuje za irelevantnú, pretože táto celkom
zjavne nemôže ovplyvniť faktické vedecké závery o spôsobilosti tejto látky ovplyvniť ľudský organizmus.
36. Pre úplnosť krajský súd napokon poukazuje aj na to, že definícia dôvodu na zhabanie veci podľa
§ 83 ods. 1 písm. g) Trestného zákona iba koreluje, ale neprekrýva sa úplne s podmienkami na
skrátené legislatívne konanie podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky. Slovné spojenie opisujúce situáciu: „za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu
bezpečnosti.“ je situácia odlišná od situácie popísanej slovným spojením: „to vyžaduje bezpečnosť ľudí.“
Skrátené legislatívne konanie je materiálne možné ak je daná mimoriadna okolnosť, pričom postačuje ak
ňou je možnosť ohrozenia bezpečnosti, a o tomto rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky. Pritom
dôvod zhabania veci je daný len ak to vyžaduje bezpečnosť ľudí ( alebo majetku alebo iný obdobný

verejný záujem). O tomto rozhoduje príslušný súd. V prvom prípade teda postačuje možnosť, v druhom
prípade sa predpokladá faktický nález právnej skutočnosti, ktorá je závislá od právneho posúdenia súdu.
Aj z toho rozdielu je zrejmé, že tieto dva pohľady nemožno stavať do pozície kauzality.
37. Pokiaľ ide o zásady ukladania ochranných opatrení je nutné si uvedomiť, že istý katalóg ochranných
opatrení uvedených v § 83 ods. 1 Trestného zákona in concretu písm. e), f), g), sú z povahy veci

špecifické. Krajský súd nesúhlasí s názormi obhajoby, že by išlo o extenzívny výklad, ak sa inej osobe
ako páchateľovi ukladá ochranné opatrenie, pretože táto iná osoba mala v držbe veci, na ktoré možno
vztiahnuť dôvod zhabania veci v zmysle § 83 ods. 1 Trestného zákona. V tejto súvislosti Krajský súd
znovu zdôrazňuje, že i vec dôležitá pre trestné konanie ako aj jednotlivé dôvody zhabania vecí sa
subsumujú na konkrétne individualizované veci v konkrétnych okolnostiach. Strelná zbraň, ktorá by bola

zaistená pri vyšetrovaní trestného činu, o ktorom sa neskôr ukáže, že bol činom inak trestným, pretože
je daná okolnosť vylučujúca trestnosť je príkladom, kedy dôvod zhabať túto zbraň nebude, hoci takáto
zbraň sama o sebe je nebezpečná pre ľudí. Ak by naopak ale išlo o strelnú zbraň, ktorá bola použitá na
trestnú činnosť, alebo by bola zaistená osobe, ktorá nemá povolenie ju držať, je zrejmé, že dôvod na
jej zhabanie by existoval. Povedané inak splnenie podmienok na zhabanie podľa § 83 ods. 1 písm. g)

Trestného zákona je nutné posudzovať ad hoc a vo väzbe na konkrétnu vec v konkrétnych okolnostiach.
Jedna a tá istá vec môže v určitých okolnostiach, najmä vzhľadom na osobu držiteľa alebo jej pôvod
byť nebezpečnou v tom zmysle, že spoločnosť treba pred tým, aby ju táto konkrétna osoba ďalej mohla
mať v držbe chrániť uložením ochranného opatrenia, zatiaľ, čo u inej osoby držba tej istej veci obavy
z bezpečnosti alebo iného obdobného verejného záujmu spôsobovať nebude vzhľadom na to, že táto

na rozdiel od inej napr. má povolenie na držbu takejto zbrane.
38. V predmetnej veci okresný súd zhabal napadnutým uznesením látky, ktoré v súčasnosti sú už na
zoznamezakázanýchnávykovýchlátokvprílohekzákonuoomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkach
a prípravkoch (I. skupina prílohy č. 1 k zákonu č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch). Je preto už úplne irelevantné, čo bolo predtým, podstatné je, že tieto látky už

nikto nesmie legálne mať u seba, inak by sa mohol dopúšťať trestného činu. Vec teda celkom zjavne
nie je možné vrátiť zúčastnenej osobe, ale musí byť zničená. Nie je preto pravda, že náhle prišiel návrh
na zhabanie vecí v hodnote tisícok eur, pretože reálna hodnota týchto vecí je nulová, pretože s nimi
už nie je možné legálne obchodovať. Tieto veci sú tzv. res extra commercium a nie je možné s niminijako legálne nakladať, dokonca ich držba môže byť trestným činom. Krajský súd preto obhajobnú
argumentáciu zúčastnenej osoby nerozumie, pretože tieto veci by zúčastnená osoba nesmela držať ani
predaťanivyviesťdozahraničia,atoanivtedy,akbytambolsnimiobchodlegálny,akbynadržbutýchto

látok nemala osobitné povolenie podľa príslušných zákonov, ktoré zúčastnená osoba nepreukázala.
Absurdné by teda bolo, ak by štatutárovi spoločnosti boli tieto veci orgánmi činnými v trestnom konaní
vrátené a pred budovou polície by bol tento políciou zadržaný a obvinený z drogovej trestnej činnosti.
39. Keďže krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie, resp. zmenu
napadnutého uznesenia, sťažnosť zúčastnenej osoby ako nedôvodnú zamietol.

40. Toto uznesenie bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.