Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 3Pc/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125210228
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľuboš Marcinko

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5125210228.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom Mgr. Ľubošom Marcinkom vo veci navrhovateľa (manžela): Toma´sˇ Nemec,

nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A. XXXX/X, B., t. č. C. XXX, Třeboň, Česká republika, a manželky: D. E. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A. XXXX/X, B., zastúpenej JUDr. Kristínou Deckou, LL.M., advokátkou, so
sídlom Vojtecha Tvrdého, 793/21, Žilina, o návrhu na určenie neplatnosti manželstva,

r o z h o d o l :

I. Su´d na´vrh navrhovatelˇa o urcˇenie manzˇelstva za neplatne´ z a m i e t a .
II. Žiaden z u´cˇastni´kov n e m a´ n a´ r o k na na´hradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 22.09.2025 sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti manželstva s manželkou
D. E. F., G. A., nar. XX.XX.XXXX, ktoré bolo uzatvorené dňa 18.02.2012 v Žiline. Návrh odôvodnil tým,
že manželstvo s manželkou uzatvoril približne po 3-ročnom vzťahu. Už pred svadbou prežíval vážne

vnútorné pochybnosti o správnosti tohto kroku, ktoré však nebol schopný slobodne spracovať, vyjadriť
a rozhodnúť sa manželstvo neuzatvárať. Manžel uviedol, že manželstvo bolo z jeho strany motivované
kombináciou dlhodobého psychického tlaku zo strany otca, obavami zo zlyhania, a z dôsledkov zrušenia
naplánovanej svadby, a zároveň duchovno-morálnym presvedčením o neprítomnosti predmanželského
spolužitia podľa učenia katolíckej cirkvi. Z toho dôvodu nešlo zo strany manžela o slobodný a vážny
prejav vôle v zmysle § 14 ods. 1 zákona o rodine a § 37 ods. 1 občianskeho zákonníka. O právnom
úkone konvalidácie právneho úkonu v civilnom práve sa dozvedel až v priebehu roka 2025 v rámci

prípravy dokumentácie o neplatnosť cirkevného manželstva na cirkevnom súde Žilinskej diecézy.
Veď si tejto prípravy dokumentácie pre cirkevný súd boli identifikované dôvod neplatnosti cirkevného
manželstva zmysle ustanovení kanonického pravá, zistil že dôvod neplatnosti cirkevného manželstva
spĺňajú zároveň podstatu neplatnosti civilného manželstva podľa zákona o rodine a podstatu neplatnosti
právneho úkonu podľa občianskeho zákonníka. Vzťah s odporkyňou sa v priebehu spolužitia zničil,
došlo k rozvratu, z dôvodu ktorého nežijú v spoločnej domácnosti od 26.09.2024. Dôvody pre podanie
návrhu na vyhlásenie neplatnosti manželstva podľa § 14 zákona o rodine si v ich skutočnom význame

a právnom dosahu uvedomil až po ukončení manželského spolužitia, hlbšej reflexii predošlých udalosti,
predovšetkým však po preskúmaní spojitosti medzi kanonickým a civilným právom v priebehu roka 2025.
Preto v zmysle § 14 ods. 3 zákona o rodine ešte neuplynula prekluzívna lehota, počas ktorej možno
tento návrh podať. K uzatvoreniu manželstva pristúpil pod vplyvom súbehu viacerých psychologických
a sociálnych tlakov, ktoré zásadne obmedzovali jeho schopnosť rozhodnúť sa slobodné a s potrebnou
mierou rozlišovania, a to z dôvodu rodinných a autoritatívnych tlakov, náboženskou-morálneho nátlaku,
psychickej nezrelosti a absencie vnútornej slobody. Sobáš neuzatváral z lásky alebo z úmyslu založiť si

rodinu, ale z úteku pred prostredím, v ktorom žil, a pred strachom z dôsledkov jeho predchádzajúceho
spôsobu života. V manželstve sa narodilo spolu 5 detí. Vo vzťahu k maloletým deťom navrhol schváliť
dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. K návrhu pripojil listinné dôkazy širšísubjektívny opis situácie (č. l. 4), sobášne lisy (č. l. 7), rodné listy maloletých detí (č. l. 7 rub-9 rub),
výňatky z Biblie (č. l. 10-11), rodičovskú dohodu (č. l. 12).
2. Manželka sa k návrhu vyjadrila podaním z 08.10.2025 tak, že jadrom návrhu navrhovateľa na určenie

neplatnostimanželstvajeopisjehovnútornéhoprežívaniaatlakovspredviacnežtrinástichrokov,pričom
ide o jeho osobné pohnútky, ku ktorým sa nevie kvalifikovane vyjadriť. Z jej pohľadu však manželstvo
obaja účastníci celé roky napĺňali v civilnoprávnej rovine vážne a riadne, keďže z manželstva pochádza
päť maloletých detí, z ktorých štyri boli plánované, manželia dlhodobo spoločne hospodárili a nadobudli
do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť, ktorá bola posledným spoločným bydliskom a v

ktorej s deťmi naďalej žije. Tento konzistentný a dlhodobý obraz spoločného rodinného života podľa
jej názoru vytvára silnú domnienku vážne mieneného a slobodného rozhodnutia vstúpiť do manželstva
a následne ho po dlhé roky napĺňať. Navrhovateľ tvrdí, že sobáš pre neho predstavoval únik spod
autoritatívneho vplyvu otca a súčasne spôsob, ako riešiť morálnu dilemu spojenú s predošlým životným
štýlom, pričom dokonca uvádza, že manželstvo neuzavrel z lásky ani s úmyslom založiť rodinu, ale zo
strachu a pod tlakom. Zároveň sa však podľa vlastných slov v ním priloženej prílohe chcel stať súčasťou

jej rodiny, svadbu plánovali vopred, pre obsadenosť termínov ju dokonca posunuli o tri mesiace a
manželstvo aj tak uzavreli. Sám ďalej uvádza, že nechcel rozbiť ďalší vzťah a hľadal pozitívne motivácie,
s ktorými sa vedel vnútorne stotožniť, pričom tieto jeho vyjadrenia podľa jej názoru potvrdzujú existenciu
vnútornej motivácie a reálneho rozhodnutia manželstvo uzavrieť, pričom je právne nepodstatné, či
primárnym motívom bola láska, náboženské presvedčenie alebo snaha mať dobrú matku pre svoje

deti. Rozhodujúce je, že vôľa navrhovateľa uzavrieť manželstvo tu bola, bola vážna a smerovala k
právnym následkom, ktoré zákon s manželstvom spája, pričom skutočnosť, že navrhovateľ už od
roku subjektívne vnímal niektoré svoje vtedajšie postoje ako nesprávne, sama osebe neznamená, že
jeho prejav vôle nebol slobodný a vážny, keďže ide o dodatočné hodnotenie vlastných motívov, nie o
preukázanie vád vyhlásenia o vstupe do manželstva. V tejto súvislosti poukázala aj na výklad prijatý v

komentári k zákonu o rodine k ustanoveniu § 141, podľa ktorého sloboda vôle ako náležitosť právneho
úkonu znamená absenciu fyzického alebo psychického nátlaku vrátane bezprávnej vyhrážky, ktoré
smerujú zvonka ku konajúcemu a nahrádzajú jeho vôľu vôľou inej osoby, pričom protiprávny nátlak
musí vyvíjať druhý snúbenec alebo tretia osoba so súhlasom druhého snúbenca a musí byť v priamej
súvislosti s vyhlásením o vstupe do manželstva, nejde teda o faktory spočívajúce v osobe konajúceho,

v jeho vlastných pohnútkach alebo motíve. Pre vážnosť vôle nie je rozhodujúci motív sobáša, keďže
právne významná je existencia vôle uzavrieť manželstvo s vedomím jeho právnych následkov a motív,
ktorý uzavretím manželstva sledovali, nemá vo vzťahu k neplatnosti manželstva právnu relevanciu.
Pokiaľ ide o navrhovateľom tvrdené zachovanie prekluzívnej lehoty podľa § 14 ods. 3 zákona o rodine,
ponechala jej posúdenie na úvahe súdu, pričom poukázala na to, že ide o jednoročnú prekluzívnu lehotu,

ktorá plynie od okamihu, keď sa dotknutý manžel dozvedel o dôvode neplatnosti, a nemožno pritom
akceptovať argument neznalosti možnosti podania civilnoprávneho návrhu ako dôvodu na zachovanie
lehoty, keďže všeobecná zásada ignorantia iuris non excusat platí aj v tomto prípade. Ak navrhovateľ
od počiatku vedel o okolnostiach, ktoré dnes interpretuje ako dôvod neplatnosti, potom mal objektívnu
možnosť podať návrh na súd podstatne skôr. K tvrdeniu, že určenie neplatnosti manželstva nie je v

rozpore so záujmami spoločných maloletých detí, uviedla opak, keďže aj pri zachovaní ich právneho
postavenia má rozhodnutie o neplatnosti kvalitatívne iný význam pre detské prežívanie než rozvod, keď
rozvod pre deti zvyčajne znamená, že rodičia boli manželmi, ich vzťah sa časom rozpadol a teraz civilne
končí, zatiaľ čo vyhlásenie neplatnosti manželstva rodičov spätne spochybní samotný základ rodiny, čo
môže u detí vyvolávať neistotu, hanbu alebo zmätočné otázky o hodnote a pravosti rodinných väzieb.

Takýto zásah môže negatívne ovplyvniť aj ich budúce postoje k partnerským záväzkom a schopnosť
dôverovať trvalosti vzťahov, pričom praktické dopady nie sú zanedbateľné ani v každodennom živote,
keďže po určení neplatnosti bude mať odlišné priezvisko než maloleté deti, čo sťaží bežné fungovanie v
komunikácii v škole, u lekárov, na úradoch či pri cestovaní a vyvoláva u detí otázky, prečo sa matka volá
inak, hoci ide o ich najbližšiu osobu, pričom tieto psychologické a sociálne efekty sú v priamom rozpore

s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa. Považovala za nadbytočné vykonávať znalecké dokazovanie
alebo odborné vyjadrenie k psychickému stavu navrhovateľa v čase uzavretia manželstva, keďže
uvádzané skutočnosti sa mali odohrať pred viac ako trinástimi rokmi a ich súčasné posúdenie je
skreslené plynutím času a vlastným sebahodnotením, pričom v zmysle uvedeného žiadala, aby súd
zohľadnil najlepší záujem maloletých detí, ochranu právnej istoty a proporcionalitu zásahu do rodinnej

sféry a návrh na vyhlásenie neplatnosti manželstva zamietol.
3. Uznesením zo dňa 30.09.2025, č. k. 3Pc/41/2025-31, súd vylúčil návrh navrhovateľa na úpravu práv
a povinností k deťom na samostatné konanie.4. Podaním z 29.11.2025 navrhovateľ súdu navrhoval, že vylúčenie verejnosti z konania v súlade s § 176
ods. 2 Civilného sporového poriadku s ohľadom na povahu a citlivosť informácií a s ohľadom na to, že ide
o spor o manželský stav, navrhol súdu prizvať intervenienta, štatutára Rímskokatolíckej cirkvi Žilinská

diecéza, v súlade s čl. 10 ods. 2 Základnej zmluvy a v súlade s § 82 Civilného sporového poriadku na
stranu navrhovateľa, navrhol súdu preskúmanie právomoci súdu podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“) s ohľadom na čl. 10 ods. 2 Základnej zmluvy medzi Svätou
stolicou a Slovenskou republikou.
5. Súd na pojednávaní dňa 04.12.2025 vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa ako

účastníka konania, výsluchom manželky ako účastníka konania, i oboznámením listinných dôkazov
nachádzajúcichsavsúdnomspisepredovšetkýmnávrhomzodňa22.09.2025(č.l.1),prílohoumanžela-
širší subjektívny opis situácie (č. l. 4), sobášnym listom (č. l. 7), rodnými listami maloletých detí (č. l.
7 rub-9 rub), výňatkami z Biblie (č. l. 10-11), rodičovskou dohodou (č. l. 12), vyjadrením manželky k
návrhu (č. l. 37), podaním manžela doručeným súdu dňa 01.12.2025 (č. l. 47), citáciami z kanonického
práva (č. l. 52 rub), procedurálnymi zásadami (č. l. 53), snímkou obrazovky systému sledovania histórie

zmien dokumentov Google (č. l. 53 rub), snímkami výpisov dvoch doporučených listov adresovaných
diecéznemu biskupovi (č. l. 54), čiastočným prekladom článku zmluvy medzi Svätou stolicou a
Talianskom (č. l. 54 rub), snímkou z výberu právnych pravidiel z rozsudku Neapolského odvolacieho
súdu (č. l. 56), žiadosťou o schválenie manželskej odluky-separácie zo dňa 14.08.2024 (č. l. 57),
rozhodnutím zo dňa 22.08.2024 o odlúčení pri zachovaní manželského zväzku (č. l. 59), rozhodnutím

zo dňa 18.09.2025 o zamietnutí žaloby (č. l. 60), oznámením zo dňa 02.10.2025 o zamietnutí žalobného
spisu (č. l. 62), prílohami k zamietnutiu žalobných spisov (č. l. 63-64), listom adresovaným manželovi
notárkou (č. l. 65), dekrétom o zamietnutí odvolania proti zamietnutiu žalovaného spisu (č. l. 65 rub),
osvedčením o registrácii subjektu (č. l. 67), výňatkami z internetovej stránky Žilinskej diecézy (č. l. 68),
výňatkami z emailovej komunikácie (č. l. 75), anonymizovaným znením rozhodnutia Vec C-190/25 (č. l.

76), listami manžela adresovanými diecéznemu biskupovi zo dňa 26.09.2025 a 06.08.2025 (č. l. 79-80),
výňatkami z elektronickej emailovej komunikácie medzi manželom a tribunálom (č. l. 81-83), odpoveďou
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na žiadosť o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z.
(č. l. 84), žiadosťou o stanovisko k aplikácii čl. 10 adresovanou Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej
republiky (č. l. 89), výňatky z elektronickej komunikácie WhatsApp ( č. l. 94)kópiou potvrdenia zo dňa

03.12.2025 o absolvovaní formačného kurzu (č. l. 95), ako aj listinami predloženými navrhovateľom na
pojednávaní – kópiou listu zo dňa 20.01.2014 otcovi navrhovateľa (č. l. 96). Na základe vykonaných
dôkazov súd zistil skutočný stav veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie.
6. Navrhovateľ na pojednávaní pri svojom výsluchu uviedol, že s manželkou nežije v spoločnej
domácnosti od 26.09.2024, kedy sa on odsťahoval zo spoločnej domácnosti manželov, pričom spoločnú

domácnosť manželov opustil, pretože medzi ním a manželkou nastal významný trvalý a nenapraviteľný
rozvrat ich manželských vzťahov, ktorý podľa jeho vnímania nastal už skôr, a to v roku 2023. V
roku 2023 sa snažil zachrániť manželstvo pomocou odbornej pomoci, v tom čase dostal kontakt na
párového terapeuta, avšak manželka to v tom období odmietala. Neskôr nastal zlom v tom smere, že
v januári 2024 sa zoznámil s inou ženou, následkom čoho manželka začala vnímať potrebu zúčastniť

sa terapie, pričom následne absolvovali štyri stretnutia, ktoré považuje za neúspešné. Počas celého
trvania manželstva bol manželke verný, pričom jedinou výnimkou bol január 2024, aj keď to nepovažuje
za neveru, nanajvýš za citovú zaangažovanosť. V priebehu manželstva, po roku 2014, po absolvovaní
Vysokoškolskej animátorskej školy, chcel na sebe ďalej pracovať, byť lepším otcom a lepším manželom,
z tohto dôvodu sa snažil čítať literatúru a pracovať na osobnostnom sebarozvoji, pričom z tohto dôvodu

vyhľadalajodbornúterapeutku,katolíckupsychiatričku,ktorámuvtomtosmerepomáhala.Zmanželstva
sa narodilo päť detí, pričom štyri z detí boli určite plánované, okrem poslednej Lucie narodenej v roku
2020.Spoločnúdomácnosťsmanželkouzdieľalidoseptembra2024,čomupredchádzalojehoopustenie
spoločnej domácnosti manželov z dôvodu podania žiadosti na odlúčenie od stola a od lôžka, ktorej
bolo vyhovené, pričom túto žiadosť podával podľa jeho vyjadrenia v auguste 2024. Kým s manželkou

bývali v spoločnej domácnosti, hospodárili tak, že mali jeden spoločný účet, na ktorý chodil jeho príjem
a dávky manželke, z ktorého následne uhrádzali potreby rodiny. V súčasnosti má vlastný účet, pričom
niektoré vlastné účty mal aj predtým, zároveň uviedol, že od roku 2000, kedy sa odsťahoval, má vlastný
účet, z ktorého jednu polovicu nákladov následne prevádza na účet manželky, pričom s účtom, na ktorý
tieto prostriedky prevádza, plne disponuje manželka. Pred uzavretím manželstva, respektíve pri jeho

uzatváraní vnímal tlak zo strany otca a tlak súvisiaci s prípravou sobáša, pričom už v čase uzavierania
manželstva vnímal vzťah medzi ním a partnerkou ako rozvrátený. Zároveň potvrdil, že v tom čase
manželka už bola jeho snúbenicou a že s manželkou boli zasnúbení od 01.01.2011, keď ju na Nový
rok požiadal o ruku. Tlak zo strany otca spočíval podľa jeho presvedčenia v tom, že už nemohol zrušiťnaplánovaný sobáš, pričom zo správania otca bolo zrejmé, že mu na tejto svadbe extrémne záležalo.
Uviedol, že dňa 21.05.2011 došlo medzi ním a otcom k výmene názorov ohľadom priebehu sobáša
a svadby, najmä v súvislosti s dodržiavaním ľudových tradícií, čo uviedol aj v návrhu na vykonanie

dôkazov, pričom sa s otcom pohádali, išlo o výmenu názorov v súvislosti s autoritatívnym správaním
otca, pričom on sám vtedy ani nedokázal odísť a hádala sa s otcom jeho vtedajšia snúbenica, po čom
spoločne odišli. Otec mu zasahoval aj do organizácie svadby tým, že mu zamietol jeho navrhovaného
svedka a oznámil mu, že tento svedok svedkom nebude, pričom mal pocit, že nemá na výber. Uviedol,
že otec mu síce priamo nehrozil, nepoužil výslovné hrozby, avšak nátlak z jeho strany vnímal, pričom

celú túto situáciu v rodine pociťoval už od detstva. Otec mu nehrozil konkrétnymi následkami v prípade,
že by si manželku nezobral, avšak otec zasahoval do príprav svadby s predstavou, že jeho vlastná
svadba bola špičková a chcel, aby taká bola aj ich svadba, na čo ho musel upozorniť aj jeho svokor, otec
vtedajšej snúbenice. Vyjadril presvedčenie, že ak by mu otec takýmto spôsobom nezasahoval do príprav
svadby, manželku by si nezobral, pretože by bol schopný slobodne vyhodnotiť všetky okolnosti. Už v
tom čase vnímal, že ak by nemal strach zo svojho otca, manželku by si nezobral, a že si uvedomoval tlak

otca a obmedzovanie svojej slobody už v čase uzatvárania manželstva. V čase uzatvorenia manželstva
cítil nábožensko-morálny tlak vychádzajúci z jeho predchádzajúceho spôsobu života a životného štýlu,
keďže pred uzavretím manželstva viedol aktívny sexuálny život a striedal partnerky. Manželstvo uzavrel
aj z dôvodu náboženského nátlaku, keďže v tom čase spoznal kresťanov v Žiline, mal ambíciu zmeniť
svoj predchádzajúci životný štýl, chcel vstúpiť do manželstva so ženou pannou a v manželke videl

spôsob, ako sa prostredníctvom manželstva s ňou očistiť, pričom uviedol, že dôvodom vstupu do
manželstva nebola konkrétna osoba, teda Nemcová, v tom čase rodená Krajčovičová, ale výlučne
skutočnosť jej panenstva. Ďalší dôvod, pre ktorý jeho vôľa nebola slobodná, respektíve vážna, videl v
tom, že v tom čase nebol psychicky dostatočne zrelý, nemal dostatočnú silu vyvodiť dôsledky svojho
rozhodnutia a napriek tomu, že vzťah medzi nimi bol už vtedy rozvrátený, vstúpil do manželstva, pričom

si nevedel uvedomiť dôsledky tohto rozhodnutia pre nich ako manželov ani pre ich deti. Výber snúbenice
urobil on sám, pričom otec tento výber schvaľoval, keďže sa manželka podobala na jeho starú mamu.
Otec ani nikto iný ho priamo nenútil uzavrieť manželstvo, pričom túto situáciu dával do súvisu s morálno-
náboženským tlakom a jeho promiskuitným životom, keďže jednou z náboženských rád pre mužov s
veľkým chtíčom je uzavretie manželstva. Jeho rodičia sú manželia a stále spolu žijú, že s manželkou

absolvovali predmanželskú prípravu, ktorú však dnes nepovažuje za dostatočnú, keďže trvala približne
dva a pol dňa. Mal striktné predstavy o manželstve, chcel mať šesť detí, žiť v rodinnom dome a mať
požehnaný prístup k sexuálnemu životu. Pochybnosti o svojej vôli vstúpiť do manželstva začal pociťovať
v auguste 2011, keď medzi nimi ako snúbencami došlo ku konfliktu. Manželstvo uzavreli v kostole
Najsvätejšej Trojice v Žiline, ktorý je dnes katedrálou, pred zástupcom katolíckej cirkvi B. H., ktorý bol

v tom čase kňazom a neskôr kaplánom v Univerzitnom pastoračnom centre, pričom dnes je farárom
v Žiline-Zástraní. Jeho svedkom bol H. I., bratranec jeho otca, a svedkyňou snúbenice bola jej sestra
C. A., pričom na sobáši boli prítomní hostia z jeho strany aj zo strany snúbenice. Sobáš začali plánovať
v priebehu roka 2011, pričom v máji 2011 došlo ku konfliktu ohľadom organizácie sobáša medzi ním,
otcom a snúbencami, pôvodne mali naplánovaný termín v novembri 2011, avšak tento termín už nebol

voľný, preto sa so snúbenicou dohodli na termíne uzavretia manželstva vo februári 2012 ako na výsledku
dostupného výberu. Z obmedzenia svojej slobodnej vôle, ktoré popísal v predchádzajúcej výpovedi,
vyvodzuje, že v deň sobáša nemohol sobáš zrušiť. Obával sa, že by v prípade neuzavretia manželstva
mohlo dôjsť k fyzickému násiliu zo strany otca, ktorý bol podľa jeho slov násilnícky a autoritársky voči
nemu, manželke aj sestrám, pričom síce nepociťoval konkrétnu priamu fyzickú hrozbu v súvislosti s

neuzavretím sobáša, avšak v minulosti fyzické násilie zo strany otca zažil, preto sa ho obával, pričom
išlo najmä o psychické násilie, ktorého sa otec dopúšťal.
7. Manželka na pojednávaní pri svojom výsluchu uviedla, že na pojednávaní účastníčka uviedla, že v
súčasnostimanžel,akoužbolopopísané,žijevČeskejrepublike,pričomvčase,keďjeotecsdeťmi,ona
dochádza k svojim rodičom, a že do septembra 2024 zdieľali spoločnú domácnosť. Z jej pohľadu nastal

rozvrat manželstva v januári 2024, s príchodom ženy, ktorú manžel uviedol vo svojej výpovedi. Pokiaľ ide
o okolnosti uzavretia manželstva, uviedla, že manžel ju 1. januára 2011 požiadal o ruku, pričom prípravy
na manželstvo a svadbu považovala zo svojho pohľadu za normálne, na svadbe sa zúčastnili rodiny
obidvoch strán a prípravy intenzívne začali niekoľko mesiacov pred uzatvorením sobáša. Nevnímala,
že by ju niekto nútil do uzatvorenia manželstva, a zároveň uviedla, že ani ona nenútila manžela, aby

ju požiadal o ruku alebo aby si ju vzal. Návrh manžela na určenie neplatnosti manželstva považuje
za nelogický, keďže po dlhé roky žili ako manželia a spoločne vychovávali deti. K potrebe párovej
terapie v roku 2023 uviedla, že keďže podľa jej názoru došlo k rozvratu až v roku 2024, necítila potrebu
navštíviť párovú terapiu v roku 2023. Pokiaľ ide o súvislosť medzi manželovou psychiatrickou liečbou arozvratom manželstva, uviedla, že psychologická liečba z roku 2016 podľa jej názoru nesúvisela s ich
manželstvom, ale s vyhorením z práce. K odmietnutiu účasti na terapii vedenej psychiatričkou od roku
2016 počas ôsmich rokov uviedla, že liečba sa týkala manžela a ona to nevnímala ako prínosné pre

nich. K vyjadreniu, že sa na svadbe vyskytli, uviedla, že si na takéto vyjadrenie nepamätá. Vo vzťahu
k patologickým vzťahom v rodine manžela, jeho spôsobu vedenia života pred uzavretím manželstva a
kvalite ich budúceho vzťahu uviedla, že vzťahy v rodine manžela vtedy do svojho rozhodovania o vstupe
do manželstva nezahrnula a nevnímala, že by tieto vzťahy alebo jeho predchádzajúci spôsob života
mali vplyv na jeho slobodu rozhodovania sa. K súvislosti medzi odlúčením od stola a od lôžka, ktoré

podpisovala, a týmto konaním o určenie neplatnosti manželstva uviedla, že nevidí žiadnu súvislosť.
8. Zo sobášneho listu súd zistil, že manželia uzatvorili manželstvo dňa 18.02.2012 v Žiline, zapísané
v knihe manželstiev matričného úradu Žilina, vo zväzku 49, ročník 2012, na strane 160, pod por. č. 27.
9. Z pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15P/111/2025 súd zistil, že navrhovateľ podal
dňa 23.05.2025 návrh na rozvod manželstva s manželkou.
10. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,

ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
11. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.
12. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj len „CMP“) podľa tohto
zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

13. Podľa § 2 CMP podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný
mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 101 CMP Na konanie o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva je
miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto
súdumábydliskoaspoňjedenznich.Inakjemiestnepríslušnývšeobecnýsúdtohomanžela,ktorýnávrh

nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd jedného z manželov.
15. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len "zákon o rodine") manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a
slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 14 ods. 1, 2 a 3 zákona o rodine manželstvo je neplatné, ak vyhlásenie o uzavretí manželstva

nebolo urobené slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. O tom, že manželstvo je neplatné podľa odseku
1, súd rozhodne na návrh ktoréhokoľvek manžela. Právo manžela podať návrh na začatie konania o
neplatnosti manželstva podľa odseku 1 zanikne uplynutím jedného roka odo dňa, keď sa o dôvodoch
neplatnosti manželstva podľa odseku 1 dozvedel.
17. Podľa § 17 písm. a) zákona o rodine manželstvo nevznikne, ak vyhlásenie o uzavretí manželstva

bolo vynútené násilím.
18. Podľa § Článku 10 ods. 1 a 2 Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou
(oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 326/2001 Z. z. o uzavretí Základnej
zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou) manželstvo uzavreté podľa kánonického
práva, ktoré spĺňa aj podmienky uzavretia manželstva ustanovené právnym poriadkom Slovenskej

republiky, má na území Slovenskej republiky rovnaké právne postavenie a účinky ako manželstvo
uzavreté občianskou formou. Štátnu evidenciu manželstiev uzavretých podľa kánonického práva a ich
zápis v matrike do knihy manželstiev upravuje právny poriadok Slovenskej republiky. (2)Rozhodnutie
Katolíckej cirkvi o nulite manželstva alebo o rozviazaní manželstva sa oznámi na žiadosť jednej zo
stránok Slovenskej republike. Slovenská republika bude ďalej konať v tejto veci podľa svojho právneho

poriadku.
19. Manžel sa domáha určenia neplatnosti manželstva z dôvodu, že vyhlásenie o zavretí manželstva
z jeho strany nebolo vykonané slobodne a vážne s poukazom na § 14 ods. 1 zákona o rodine.
20. Podľa odbornej literatúry slobodne je urobený právny úkon vtedy, ak nebol vynútený fyzickým
nátlakom alebo psychickým nátlakom vrátane bezprávnej vyhrážky. Tieto faktory musia smerovať

zvonka ku konajúcemu, nejde teda o faktory spočívajúce v osobe konajúceho, v jeho vlastných
pohnútkach alebo motíve. Spôsobujú nahradenie vôle konajúceho vôľou osoby vyvíjajúcej nátlak. Od
donútenia treba odlíšiť tieseň (ust. § 49 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník), ktorá môže
spočívať v okolnostiach na strane konajúceho, pričom k prejaveniu určitej vôle síce nedospel slobodne,
ale nebol na neho vyvíjaný nátlak treťou osobou. Protiprávne donútenie alebo nátlak musí realizovať

druhý snúbenec alebo ho realizuje tretia osoba so súhlasom druhého snúbenca. Nátlak musí smerovať
buď voči snúbencovi priamo, alebo voči jeho blízkym osobám a vynútené vyhlásenie o uzavretí
manželstva musí byť urobené v priamej súvislosti s vykonaným nátlakom. Pokiaľ ide o vážnosť vôle
uzavrieť manželstva, táto spočíva v skutočnej vôli snúbenca vyvolať právne následky, ktoré zákono rodine s vyhlásením o uzavretí manželstva spája. Pritom nie je rozhodujúce, či snúbenec chcel
uzavrieťmanželstvozaúčelomvznikuharmonickéhotrvaléhoživotnéhospoločenstvaalebočiuzavretím
manželstva sledoval iný cieľ (napr. získať štátne občianstvo, povolenie na trvalý pobyt alebo dávky

sociálnej starostlivosti). Z hľadiska vážnosti vôle je pre posudzovanie platnosti manželstva rozhodujúca
len otázka, či pri jeho uzavretí existovala vôľa oboch snúbencov uzavrieť manželstvo alebo nie. To
predpokladá, že si obaja museli byť vedomí toho, aký právny úkon robia a aké ním vyvolajú právne
následky. Motív, ktorý uzavretím manželstva sledovali, nemá vo vzťahu k neplatnosti manželstva
právnu relevanciu. Preto môže byť manželstvo pre nedostatok vážnosti vôle vyhlásené za neplatné len

výnimočne, ak by sa preukázalo, že aspoň jeden z manželov netušil, aké právne následky vyhlásenie
o uzavretí manželstva vyvolá, resp. nevedel, že skutočne uzatvára manželstvo, pretože napríklad sobáš
považovalzažartaleborecesiu.Keďževšakjekonaniepreduzavretímmanželstvaprísneformalizované
a vyžaduje aktívnu spoluprácu oboch snúbencov, je takýto záver v praxi ťažko realizovateľný. Ani
nesplnenie podmienky, ktorou jeden z manželov podmienil svoj vstup do manželstva, nemá vplyv na
vadnosť manželstva (napríklad nevyplatená finančná odmena) (viď J., B. Zákon o rodine. Komentár. 3.

vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, , s. 61-64).
21. Vykonaným dokazovaním súd zistil manželia boli spolu zasnúbení od 01.01.2011, keď navrhovateľ
požiadal manželku o ruku. Sobáš bol vopred plánovaný. Manželstvo manželov bolo uzatvorené dňa
18.02.2012 v Žiline pred kňazom v kostole, za prítomností svedkov a hostí zo strany obidvoch manželov.
Z manželstva pochádza 5 maloletých detí, z toho 4 plánované. Manželia spolu nežijú od 26.09.2024,

keď sa manžel odsťahoval zo spoločnej domácnosti manželov. Manželia spolu hospodária len pokiaľ ide
o výdavky maloletých detí. Na návrh manžela (navrhovateľa) prebieha konanie o rozvod manželstva,
ktoré doposiaľ nebolo rozvedené. V manželstve sa narodilo spolu 5 detí. Manželia od septembra 2024
spolu nežijú. Dňa 23.05.2025 podal manžel návrh na rozvod manželstva.
22. Manžel odôvodňoval nedostatok náležitosti slobody vôle pri vyhlásenie o uzavretí manželstva

strachom zo svojho otca, z jeho autority, otec mu podľa jeho výpovede však nehrozil konkrétnymi
následkami, nepociťoval konkrétnu priamu fyzickú hrozbu. Popísal, že mu zasahoval do príprav na
svadbu, prípadne do jej organizácie, opísal strach z otca, no tieto neboli takého charakteru, že by
vyhlásenie o uzavretí manželstva bolo možné považovať za vynútené, a teda nie slobodné. Vo vzťahu
k vážnosti vôle súd zistil, že manželstvo bolo plánované, bolo uzatvorené pred orgánom cirkvi v kostole

pred kňazom za prítomností svedkov a hostí, za týchto okolností je zrejmé, že manželstvo nebolo
uzatvorené ako žart, či recesia. Manžel si musel byť vedomý, aký právny úkon robí, a aké sú jeho právne
následky. Preto v danom prípade nemožno konštatovať ani nedostatok vážnosti vôle právneho úkonu.
Skutkové tvrdenia otca podporené i jeho výpoveďou spočívajúce jeho vnútornom prežívaní pri uzavretí
manželstva, napr. že sa domnieval, že nemohol plánovaný sobáš zrušiť, pohnútkach či motiváciách,

ktoré mal pri uzavieraní manželstva, a ktoré boli okrem strachu z autority otca a so snahou vymaniť sa
spod jeho autority, spojené napríklad s učením katolíckej cirkvi nemohli spôsobiť, že vôľa navrhovateľa
v čase uzavretia manželstva nebola slobodná či vážna. Súd navyše výpoveď manžela nepovažoval za
vierohodnú aj vo svetle ostatných skutkových zistení, keď z výpovedí manželov zistil, že manželia po
uzatvorení v priebehu rokov spolu žili. V manželstve sa narodilo spolu 5 detí, z toho minimálne 4 boli

plánované, a teda manželstvo plnilo svoje úlohy a funkcie. V priebehu rokov síce došlo v manželskom
spolužití k zmene, keď manželia spolu od septembra 2024 nezdieľajú spoločnú domácnosť a manželstvo
aktuálne prakticky neplní žiadnu zo svojich spoločenských úloh a funkcií a manžel zároveň podal
ešte dňa 23.05.2025 podal návrh na rozvod manželstva s manželkou. Ani z predložených listinných
dôkazov či už jeho subjektívnych opisov situácie alebo z jeho následnej komunikácie s otcom, či

s manželkou nemožno vyvodiť navrhovateľom tvrdené skutkové dôvody relevantné pre vyslovenie
neplatnosti manželstva z dôvodu nedostatku náležitosti jeho vôle. Vo svetle týchto skutkových zistení
súd považoval samotnú výpoveď otca či jeho skutkové tvrdenia o nedostatku slobodnej či vážnej vôle
za účelové a spätne vykonštruované.
23. Podstatne, je celkom zrejmé, že ak by súd aj pripustil, že vôľa manžela pri uzatváraní manželstva

nebola slobodná či vážna ? čo však v konaní nebolo preukazné ? no v takom prípade by nebolo pochýb
o tom, že uvedené skutočnosti zakladajúce nedostatok náležitosti slobody či vážnosti vôle manžela
by museli byť manželovi známe najneskôr v momente uzavretia manželstva, ktorým momentom by
manželovi začala plynúť jednoročná prekluzívna lehota. Len ťažko si možno predstaviť, že by tieto
dôvody neboli manželovi známe, ak by tieto smerovali proti jeho vôli a boli takej intenzity a charakteru,

že podľa tvrdení manžela, by bez nich nedošlo z jeho strany k uzavretiu manželstva, resp. priamo
súviseli s vážnosťou jeho vôle. Preto by v takom prípade manželovi s poukazom na ním tvrdené
rozhodné skutočnosti zaniklo právo na podanie návrhu na začatie konania o neplatnosti manželstva dňa
18.02.2013. V tomto smere nie je podstatné, kedy si manžel uvedomil, aké právne následky sú s týmitodôvodmi spojené, no sú to práve skutkové okolnosti ako dôvody pre určenie neplatnosti manželstva,
z ktorých dozvedením sa podľa § 14 ods. 3 zákona o rodine sa spája začiatok plynutia jednoročnej
prekluzívnej lehoty.

24. Za súdom zisteného skutkového a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd
nevyhovel návrhu manžela na vykonanie výsluchov sestry navrhovateľa ako svedkyne a matky
navrhovateľa ako svedkyne, keď ich výsluchy považoval za nadbytočné a nehospodárne, nakoľko
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie mal súd dostatočne preukázané už ostatnými súdom vykonanými
dôkazmi a preto ich vykonanie nepovažoval za potrebné pre náležité objasnenie skutkového

(skutočného) stavu a aj vzhľadom na prekluzívnu lehotu v zmysle § 14 ods. 3 zákona o rodine je zrejmé,
že ich výsluch by nemohol viesť k inému rozhodnutiu.
25. Nad rámec uvedeného k námietke právomoci navrhovateľa, ktorou v konaní namietal právomoc
súdu s poukazom na § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. s ohľadom na čl. 10 ods. 2 Základnej zmluvy
medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, možno uviesť, že súd skúma svoju právomoc počas
celého trvania konania. Prípadný nedostatok právomoci podľa § 9 CSP spôsobuje neodstrániteľnú

procesnú podmienky, ktorá vedie k bezprostrednému zastaveniu konania. Manžel sa svojím návrhom
domáhalurčenianeplatnostimanželstvaspoukazomnaustanoveniazákonaorodine.Paradoxne,práve
manžel, ktorý podal návrh o určenie neplatnosti manželstva, namietal právomoc súdu, na ktorý sa so
svojím návrhom obrátil. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné
súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Podľa § 1 CMP

v spojení § 101 CMP súdy rozhodujú o určení neplatnosti manželstva. Právny poriadok Slovenskej
republiky uznáva manželstvo uzatvorené podľa kánonického práva, ak sú splnené podmienky uzavretia
manželstva ustanovené právnym poriadkom Slovenskej republiky. Vo vzťahu k registrovaným cirkvám
uvedené zohľadňuje i zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách. I keď cirkvi si môžu ustanovovať vlastné
pravidlá pre neplatnosť uzatvoreného manželstva, no v podmienkach Slovenskej republiky tieto nemajú

právomoc vysloviť neplatnosť manželstva s účinkami na status manželov a s dopadom na širšie
súkromnoprávne a verejnoprávne vzťahy manželov. V Slovenskej republike právne účinky vo vzťahu
k právnemu postaveniu v spoločnosti má len právoplatný a vykonateľný rozsudok civilného súdu.
Existujú síce štáty, ktoré majú upravený mechanizmus uznávania rozhodnutí o neplatnosti rozhodnutí
cirkevných súdov. Napríklad vo vzťahu k zmluvám medzi Svätou stolicou a Portugalskom, Maltou,

Španielskom a Talianskom uvedené zohľadňuje čl. 99 nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 o právomoci
a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností
a o medzinárodných únosoch detí (ďalej aj len „nariadenie“). No Slovenská republika medzi uvedené
krajiny nepatrí, takýto mechanizmus právny poriadok vo vzťahu k registrovaným cirkvám nie je upravený
a osobitne nevyplýva ani z ustanovení Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou

stolicou. Z ustanovení uvedenej zmluvy ani konkrétne z čl. 10 zmluvy nevyplýva, že by súdy Slovenskej
republiky nemali právomoc vysloviť neplatnosť manželstva uzatvoreného podľa kánonického práva, či
uzatvoreného pred orgánom registrovanej cirkvi. V okolnostiach prípadu je pritom zrejmé, že v konaní
nie je daný medzinárodný prvok, ktorý by mal vplyv na konanie o určenie neplatnosti manželstva
resp. právomoc súdov Slovenskej republiky i konkrétne napríklad s ohľadom na vyššie uvedený čl. 99

nariadenia, a ktorý by mohol viesť k tomu, že by boli priznané v podmienkach Slovenskej republiky
účinky rozhodnutiam cirkevných súdov vydaných v krajinách, ktoré zohľadňuje čl. 99 nariadenia.
26. Pokiaľ navrhovateľ v konaní navrhol prizvať intervenienta štatutára Rímskokatolíckej cirkvi Žilinská
diecéza v s súlade s čl. 10 ods. 2 Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou
a a v súlade § 82 CSP súd jeho návrhu nevyhovel, pretože podľa § 11 CMP v spojení § 2 ods. 1 CMP

je v konania podľa Civilného mimosporového poriadku vylúčená.
27. Pre úplnosť súd poukazuje na skutočnosť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo

145/2011).
28. Súd preto s poukazom na citované zákonné ustanovenia a vzhľadom na vykonané dokazovanie súd
dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný a preto ho v celom rozsahu výrokom I. zamietol.
29. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa ustanovenia §
52 CMP.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Žilina do 15 dní od doručenia tohto
rozsudku.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje, k akej spisovej značke sa podáva, a musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).