Rozsudok – Incidenčné spory ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, April 4, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 2Cbi/196/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122210805
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8122210805.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobkyne: JUDr. Ivana Gaľová,

so sídlom kancelárie Jarková 14, 080 01 Prešov, správcu úpadcu HERALD SUN, a. s. v konkurze,
so sídlom Dolný Smokovec 29, 059 81 Vysoké Tatry, IČO: 46 372 202, proti žalovaným: 1. A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E., v konaní právne zastúpený Advokátskou kanceláriou
LEGITY, s. r. o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 53 063 040, 2. EKOPORADCA, s. r. o.,
so sídlom Vagonárska 81, 058 01 Poprad, IČO: 31 719 414, v konaní právne zastúpený Advokátskou
kanceláriou LEGITY, s. r. o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 53 063 040, v konaní o určenie
odporovateľnosti právneho úkonu v konkurze, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %; o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobkyňa ako správca úpadcu HERALD SUN, a. s. v
konkurze domáhala voči žalovaným v 1. a 2. rade určenia odporovateľnosti právneho úkonu v konkurze.

2. Podanú žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX úpadca ako postupca podpísal
Zmluvuopostúpenípohľadávky,pričomdruhouzmluvnoustranoubolžalovanýv1.radevprávnejpozícii
postupníka, čím je daná pasívna legitimácia žalovaného v 1. rade. Žalobkyňa v konkurznom konaní
XX/X/XXXX vykonávala aj funkciu predbežného správcu, pričom na základe žiadosti o poskytnutie
súčinnosti jej spoločnosť F. G., H. poskytla informáciu, že v súvislosti s pohľadávkou, ktorá bola
predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, je voči nej vedené súdne konanie
pred Okresným súdom I., pričom spoločnosť F. G., H. k svojej odpovedi pripojila aj znenie žaloby. Z

predmetnej žaloby vyplýva, že žalovaný v 1. rade pohľadávku, ktorú nadobudol na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, postúpil ďalej, a to na žalovaného v 2. rade, a teda v zmysle
ustanovenia § 62 ods. 2 písm. c) zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) je daná pasívna
legitimácia žalovaného v 2. rade. Pred podaním žaloby žalobkyňa požiadala o poskytnutie súčinnosti
Okresný súd I. v súlade s § 75 ods. 1 ZKR za účelom potvrdenia, či sa naďalej vedie spor pred Okresným
súdom I., ktorý inicioval žalovaný v 2. rade, resp. či nedošlo k zmene na strane žalobcu. Na základe
poskytnutej súčinnosti bolo žalobkyni potvrdené, že Okresný súd I. eviduje v súvislosti s postupovanou

pohľadávkou konanie pod sp. zn. XX/XX/XXXX, ktoré je aktuálne prerušené, avšak s tým, že ku dňu
podania žaloby nedošlo k zmene na strane žalobcu.3. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX bolo postúpenie pohľadávky vo
výške 40.000 €, pričom dohodnutá odplata za postúpenie pohľadávky bola vo výške 4.000 € (t. j. 10 % z
hodnoty celkovej pohľadávky), teda podľa žalobkyne ide o neprimerané protiplnenie. Pred podpísaním

zmluvy o postúpení pohľadávky pritom úpadca inicioval niekoľkokrát súdne konanie, ktorého predmetom
bolo vymoženie predmetnej sumy vo výške 40.000 €. V rámci poskytnutia súčinnosti žalobkyňa zistila,
že na Okresnom súde J. J. je evidované archívne upomínacie konanie pod sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX
vo veci žalobcu (úpadcu) proti žalovanému F. G., H., o zaplatenie 40.000 € s príslušenstvom, s tým, že
v tejto veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal včas odpor a vec bola postúpená

Okresnému súdu I.. Okresný súd I. eviduje dve konania, a to pod sp. zn. XXXX/XX/XXXX, kde bol
spísaný úradný záznam o neprihliadaní na žalobu a konanie pod sp. zn. XX/XX/XXXX, ktoré bolo
zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku.

4. Vzhľadom na to, že žalovaný v 2. rade inicioval súdny spor o zaplatenie sumy 40.000 €, je zrejmé,
že nejde o nevymožiteľnú pohľadávku, čo rovnako znamená, že dojednanie odplaty vo výške 10 % z

celkovej hodnoty pohľadávky (bez príslušenstva) bolo neprimerane nízke.

5. Konkurzné konanie voči úpadcovi bolo začaté XX.XX.XXXX, nakoľko uznesenie Okresného súdu
Prešov sp. zn. XX/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX o začatí konkurzného konania bolo zverejnené v OV č.
XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, a teda dotknutý právny úkon, ktorý bol podpísaný dňa XX.XX.XXXX, bol

urobený v lehote 1 roka pred začatím konkurzného konania (obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX).

6. Vo väzbe na vyššie uvedené žalobkyňa súčasne poukázala na spriaznenosť úpadcu vo vzťahu
k žalovaným v 1. a 2. rade, čo odôvodnila nasledovne: Úpadca je akciovou spoločnosťou so základným
imaním vo výške 450.000 €, a teda 5 % na základnom imaní úpadcu predstavuje sumu 22.500 €.

Žalovaný v 1. rade si prihlásil do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu pohľadávku, ktorú žalobkyňa
poprela a na základe ktorej sa vedie pred Okresným súdom Prešov incidenčné konanie pod sp. zn.
XXXX/XXX/XXXX. V rámci popretia žalobkyňa poprela aj prihlásené poradie pohľadávky z „E“ na „D“,
nakoľko má za to, že medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade je spriaznenosť, tak ako ju definuje ZKR.
Argumentácia žalobkyne uvedená v popretí bola okrem iného založená aj na tom, že medzi úpadcom

a žalovaným v 1. rade mali existovať viaceré pôžičky. Medzi takéto pôžičky sa zaraďuje aj Zmluva o
pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá mala byť uzatvorená medzi A. B. C. ako veriteľom a úpadcom ako
dlžníkom, s tým, že predmetom tejto zmluvy bolo požičanie sumy 50.000 €, avšak zo zmluvy vyplýva,
že v skutočnosti A. B. C. neposkytol úpadcovi žiadnu pôžičku, pretože táto pôžička sa započítava (v
zmysle zmluvy) ako zostatok dlhu pôvodne zabezpečeného na LV č. XXXX, kat. úz. K.. Zároveň úpadca

v súvislosti s touto zmluvou o pôžičke podpísal aj záložnú zmluvu v prospech A. B. C. ako záložného
veriteľa, s tým, že predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu zapísané na
LV č. XXXX, kat. úz. L..

7. Z vyššie opísanej genézy vyplýva, že aj napriek tomu, že pravdepodobne A. B. C. evidoval poskytnutú

pôžičku vo vzťahu k úpadcovi, úpadca podpísal zjavne nevýhodnú ďalšiu zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej nezískal žiadne peniaze a napriek tejto skutočnosti súhlasil, aby v prospech A. B. C. bolo zriadené
záložné právo na zabezpečenie pôžičky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, hoci
takáto pôžička (na základe tejto zmluvy) nikdy reálne nebola poskytnutá. Zároveň práve na základe
tejto zmluvy A. B. C. získal finančný obnos vo výške 18.313,03 €, nakoľko tretia osoba v postavení

prednostného záložného veriteľa realizovala záložné právo priamym predajom a výťažok prevyšujúci
pohľadávku záložného veriteľa bol odovzdaný A. B. C. ako záložnému veriteľovi v 2. poradí, a to napriek
tomu, že záložné právo bolo zriadené na základe zmluvy o pôžičke, z ktorej nikdy žiadna reálna pôžička
neplynula.

8. Zmluva o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX je dôležitá aj pre tento prípad, pretože odmena za postúpenie
pohľadávky vo výške 4.000 € (podľa zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX) bola
zaplatená tak, že žalovaný v 1. rade si započítal voči tejto pohľadávke svoju pohľadávku vyplývajúcu
práve zo zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX. Vychádzajúc z textu zmluvy o pôžičke zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorá jasne potvrdzuje, že na základe tejto zmluvy nebola poskytnutá žiadna pôžička,

žalovaný v 1. rade nadobudol pohľadávku vo výške 40.000 € de facto bezodplatne, nakoľko je zrejmé,
že úpadca súhlasil so započítaním pohľadávky vo výške 4.000 € voči pohľadávke, ktorá zo zmluvy o
pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX nikdy nevznikla.9. S ohľadom na vyššie uvedené žalobkyňa má za to, že žalovaný v 1. rade uplatňoval vplyv na riadení
úpadcu a tento vplyv je porovnateľným s vplyvom, ktorý zodpovedá 5 % podielu na základnom imaní
úpadcu. Žalobkyňa poukazuje na tento vzťah spriaznenosti z dôvodu, že táto okolnosť v zmysle § 58

ods. 3 ZKR spôsobuje predĺženie lehoty, v ktorej mohlo dôjsť k odporovateľným úkonom, a zároveň v
zmysle § 58 ods. 2 ZKR sa prenáša dôkazné bremeno v otázke úpadku úpadcu na žalovaného v 1.
rade, pričom pre splnenie všetkých predpokladov v zmysle ZKR je dôležitá otázka aj úpadku úpadcu.
Aj napriek tomu, že žalobkyňa má za to, že dôkazné bremeno zaťažuje minimálne žalovaného v 1.
rade, aby preukázal, že úpadca nebol v úpadku, žalobkyňa k tejto otázke uviedla nasledovné: Zmluva

o postúpení pohľadávky bola podpísaná dňa XX.XX.XXXX. Do konkurzu vyhláseného na majetok
úpadcu sú prihlásené pohľadávky spolu vo výške 672.806,14 €. K tomuto dátumu (v zmysle zoznamu
pohľadávok) žalobkyňa eviduje pohľadávky v hodnote cca 270.000 €, ktoré už boli splatné, resp. ktorých
splatnosť nastala v najbližších mesiacoch po XX.XX.XXXX. V tejto sume zároveň nie sú zohľadnené
pohľadávkyp.A.J.,p.A.M.,p.N.,p.D.,p.E.,ktorýchsplatnosťnastalasícerovnakovrokuXXXX,avšak
po splatnosti na základe dohody o zmene splatnosti sa úpadca a jednotlivý veriteľ (uvedený vyššie)

dohodli na inom termíne, tak ako to vyplýva zo zoznamu pohľadávok. Zo zoznamu pohľadávok vyplýva
aj to, že úpadca v čase spísania zmluvy o postúpení pohľadávky mal viac ako jedného veriteľa, ktorému
nebol schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti.

10. Žalobkyňa má za to, že zmluvy o postúpení pohľadávok predstavujú právne úkony, na základe

ktorých došlo k ukráteniu veriteľov v konkurze XX/X/XXXX, a to z nasledovných dôvodov: Dňa
XX.XX.XXXX bol v OV zverejnený súpis oddelenej podstaty, z ktorého vyplýva, že v prospech tejto
podstaty boli spísané nehnuteľnosti situované v kat. úz. B. O. a zapísané na LV č. XXX. Ide o
nehnuteľnosti, ktoré boli speňažené v dražbe (organizovanej v konkurze dňa XX.XX.XXXX) za sumu
36.000 €. V roku XXXX však tieto nehnuteľnosti boli zaťažené v prospech D. C., ktorý evidoval voči

úpadcovi pohľadávky v celkovej výške 82.919,40 €. Z uvedeného je teda zrejmé, že hodnota predmetnej
nehnuteľnosti nepostačovala ani na úhradu pohľadávky, ktorej splatenie bolo zabezpečené záložným
právom k týmto nehnuteľnostiam. Dňa XX.XX.XXXX bol v OV zverejnený súpis všeobecnej podstaty, z
ktorého vyplýva, že v prospech tejto podstaty je zapísaný majetok v celkovej hodnote 145.927,68 €. K
tejto hodnote majetku je potrebné zároveň uviesť, že pokiaľ ide o všetky v súpise uvedené pohľadávky

ako nezaplatené, dlžníci existenciu týchto pohľadávok spochybňujú námietkou splnenia a pokiaľ ide o
hnuteľný majetok – zariadenie kaviarne P. N., k tomuto majetku je zapísaná poznámka spornosti.

11. Na základe uvedených skutočností má žalobkyňa za to, že sú splnené všetky predpoklady upravené
v ZKR pre vyslovenie odporovateľnosti právneho úkonu.

12. Žalovaní v 1. a 2. rade so žalobou nesúhlasili a navrhli ju v celom rozsahu zamietnuť, poukazujúc
na to, že žalobkyňa si podanou žalobou uplatňuje nemožný nárok, resp. nárok, ktorý neponíma
legitímne prvky uplatnenia kvalifikovaného odporovacieho práva tak, ako ho predpokladá zákon, či za
kumulatívneho naplnenia i preukázania všetkých podmienok pre riadne uplatnenie odporovacieho práva

vo vzťahu k „tvrdenému“ právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia.

13. Neexistenciu nároku žalobkyne žalovaný v 1. rade odôvodnil v prvom rade tým, že nesúhlasí s
tvrdeniami žalobkyne vo vzťahu k otázke spriaznenosti jednak žalovaného v 1. rade a per analogiam
rovnako s presahom aj na žalovaného v 2. rade (s výnimkou spriaznenosti medzi žalovaným v 1.

rade a žalovaným v 2. rade, nakoľko žalovaný v 1. rade je preukázateľne i nesporne štatutárnym
orgánom a spoločníkom žalovaného v 2. rade), pričom v celom rozsahu sa žalovaný v 1. rade dištancuje
od výkladu žalobkyne o kvalifikovanej účasti v zmysle § 9 ZKR. Prezentácia skutkovej či právnej
argumentácie o uplatňovaní vplyvu na riadenie úpadcu/porovnateľného vplyvu na riadení, ktorý by
zodpovedal 5 % podielu na základnom imaní úpadcu je v žalobe ničím nepodložená, nepreukázaná

i verifikovateľne neodôvodnená v akomkoľvek rozsahu (bez logického vysvetlenia či presahu na opis
žalobkyňou tvrdených skutočností vo vzťahu k nepreukázanej v tomto konaní existencii viacerých
pôžičiek úpadcu so žalovaným v 1. rade, vo vzťahu k Zmluve o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, vo vzťahu k
výlučne tvrdenej žalobkyňou existencii viacerých (v tomto konaní nepreukázaných) nevýhodných zmlúv
úpadcu so žalovaným v 1. rade, či totožne vo vzťahu k faktu, ako mal úpadca súhlasiť so započítaním

pohľadávky vo výške 4.000 €, ak išlo o jednostranný právny úkon a iné). Žalobkyňa doposiaľ (ani v
podanejžalobevovecisamej,činazákladežalovanémuv1.radedostupnýchinformáciíanivsamotnom
incidenčnom konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX) akýmkoľvek
spôsobom nepreukázala a doposiaľ podľa názoru žalovaného v 1. rade neuniesla dôkazné bremeno vrozsahu tvrdenej spriaznenosti medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade/žalovaným v 2. rade, s presahom
na otázku riadenia úpadcu, či existencie vplyvu porovnateľného s vplyvom, ktorý by zodpovedal 5 %
podielu na základnom imaní úpadcu, a teda ex lege nie je možné ani akceptovať žalobkyňou domnelo

v žalobe tvrdený prenos dôkazného bremena na žalovaného v 1. rade či žalovaného v 2. rade v tomto
konaní.

14. Ako zdôraznil, základným prvkom veci samej je určenie, či išlo alebo nešlo o právny úkon bez
primeraného protiplnenia, pričom v zmysle ZKR je za takýto úkon považovaný nesporne aj odplatný

právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého
obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má
získať. Preto žalovaní v 1. a 2. rade vyslovili pochybnosť nad logickosťou i samotnou zákonnosťou
postupu pri možnom získavaní dôkazných prostriedkov zo strany žalobkyne v rozsahu podanej
žaloby v kontexte samotných príloh, ak v zmysle žaloby a rovnako ani jednej z príloh žaloby nie je
zrejmé, preukázané, akým verifikovateľným, zákonným, či logickým prístupom žalobkyňa dospela k

predmetnému prezentovanému faktu o stanovení/dohodnutí, či určení samotnej výšky odplaty, resp.
odmeny za postúpenie pohľadávky v prospech žalovaného v 1. rade, nakoľko táto informácia netvorí
ani jednu z príloh podanej žaloby, s výnimkou opisu tvrdených faktov v samotnej žalobe, a teda sa javí
mätúco, ak žalobkyňa svoje závery bez vierohodných dôkazov implikuje do žaloby a osvojuje si ich vo
veci samej v kontexte tvrdenej odporovateľnosti právneho úkonu bez primeraného protiplnenia.

15. Odhliadnuc od vyššie uvedeného pri akceptácii znenia § 58 ods. 1 ZKR čo do právneho úkonu
bez primeraného protiplnenia a samotných faktov existencie viacerých súdnych (sporových konaní)
vo vzťahu k postupovanej pohľadávke majú žalovaní v 1. a 2. rade za to, že uzatvorením Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX dohodnutá odplata za postúpenie pohľadávky vo výške

4.000 € (t. j. 10 % z hodnoty celkovej pohľadávky) ani potenciálne nepredstavuje kvalifikovaný, či
odôvodnený záver, že by išlo/mohlo ísť o neprimerané protiplnenie, a teda o dohodnutie inej než
obvyklej ceny, alternatívne o dohodnutie ceny, ktorá by mala byť podstatne vyššia ako obvyklá cena
plnenia, ktoré na jeho základe bolo získané, či sa má získať. Pritom ani samotná žalobkyňa v žalobe
neuvádza, čo je možné považovať za obvyklé plnenie, resp. podstatne vyššie obvyklé plnenie, pričom

tak analogicky ani nie je možné relevantne i hodnoverne dospieť k záveru o neprimeranosti protiplnenia,
a to najmä vo svetle aj preukázateľne spornej (v rozsahu naďalej aktívne vedeného súdneho konania vo
vzťahu k „postupovanej“ pohľadávke) a potenciálne nevymožiteľnej pohľadávky vo vzťahu k dlžníkom
z pohľadávky. Rovnako tak nie je možné sa uspokojiť so záverom, že úpadca týmto úkonom mohol
byť/bol ukrátený v rozsahu 100 % istiny pohľadávky, čoho priamym následkom malo byť, že žalovaný

v 1. rade, alternatívne žalovaný v 2. rade na základe postúpenia pohľadávky už získali alebo by mohli
získať nespornú, bez právnych vád, okamžite vymáhateľnú, či uspokojiteľnú pohľadávku vo výške
nominálnej plnej istiny, a teda vo výške 40.000 €. Z hľadiska oceňovania pohľadávok (minimálne v
účtovníctve úpadcu (aj v čase pred vyhlásením konkurzu)) je nesporné, že pohľadávky v účtovníctve sú
oceňované ich menovitou hodnotou, pričom každá účtovná jednotka (zrejme aj úpadca pred vyhlásením

konkurzu) je povinná k evidovaným pohľadávkam vytvárať právnymi predpismi predpokladané opravné
položky, pričom v predmetnom prípade by ich úpadca (pred vyhlásením konkurzu) mal tvoriť vo
výške 100 % postupovanej pohľadávky s ohľadom na ich (už v čase uskutočnenia právneho úkonu)
potenciálnu spornosť či samotnú ne/vymožiteľnosť. Pri oceňovaní majetku podniku (a teda analogicky aj
pri oceňovaní pohľadávky) je smerodajná Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

492/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (ďalej aj „Vyhláška“). Samotná príloha č. 9 Vyhlášky
jasne a zreteľne definuje samotnú metodiku výpočtu všeobecnej hodnoty pohľadávok. Na základe
tejto metodiky určenej vo vykonávacom predpise sa všeobecná hodnota pohľadávky určuje ako súčin
jej účtovnej hodnoty a koeficientu vymožiteľnosti. Pohľadávky podľa tejto Vyhlášky sa delia do tried,
kde každá trieda má svoje rozmedzie koeficientu vymožiteľnosti. Nakoľko bola (v čase uskutočnenia

právneho úkonu) a aj toho času je preukázateľne predmetná postúpená pohľadávka aj naďalej sporná
a po lehote splatnosti, spadá pod písmeno d) – Klasifikované pohľadávky triedy III kV – (Pochybné
a sporné pohľadávky po lehote splatnosti a pohľadávky po lehote splatnosti, kde je dlžník platobne
neschopný – pozn. potenciálny dlžník vyplývajúci z postupovanej pohľadávky), pričom pre takéto
pohľadávky je náležité počítať s koeficientom vymožiteľnosti 0 – 0,2. V závislosti od uvedeného je

možné dospieť k záveru, že účtovná nominálna hodnota pohľadávky síce bola vo výške 40.000 €,
avšak v korelácii s uvedeným vykonávacím predpisom je na mieste zohľadniť aj ex lege definovaný
koeficient vymožiteľnosti či spornosti pre predmetnú pohľadávku predstavujúci zmienený koeficient 0
– 0,2, a teda na účely aj predmetnej právnej veci je podstatné povedať, že potenciálne bolo možnéocenenie pohľadávky (už v čase uskutočnenia úkonu) v rozmedzí hodnôt vo výške 0 € až 8.000 €.
Taktiež je potrebné prihliadnuť aj na vek pohľadávky v čase uskutočnenia právneho úkonu a s tým
súvisiace zvýšené riziko jej vymožiteľnosti, ako aj predchádzajúci (v rámci viacerých vedených súdnych

konaní) pravdepodobne badateľný aj neodborný postup postupcu pri uplatňovaní práv z predmetnej
pohľadávky na príslušne konajúcich súdoch (s ohľadom na preukázanú existenciu viacerých (zrejme
archívnych)sporovýchkonanísamotnýmžalobcombezakéhokoľvekreálnehovýsledkuvspore),čímdo
značnej miery došlo, resp. mohlo dôjsť k znehodnoteniu samotnej pohľadávky čo do právnej, či účtovno-
ekonomickej stránky jej hodnoty.

16. Žalobkyňou výlučne tvrdená, resp. zmluvnými stranami možne dohodnutá výška odplaty/odmeny
za postúpenie takto „spornej“ pohľadávky je podľa názoru žalovaného v 1. rade primeraná a bežná pre
obdobné pohľadávky v rámci podnikateľského/obchodného, či bankového styku v čase uskutočnenia
úkonu. Zároveň pri zachovaní odbornej starostlivosti a verejne dostupných informácií v rámci znalostí
žalovaného v 1. rade je možné dospieť rovnako k záveru, že pri „sporných“ pohľadávkach v rámci

podnikateľského/obchodného, či bankového styku je bežne uplatňovaná, resp. zmluvnými stranami
dohodnutá odplata/odmena za postúpenie takýchto „sporných“ pohľadávok aj pod výšku 10 % ich
nominálnej hodnoty a takéto pohľadávky na tuzemskom trhu obchodujú štandardne v rozmedzí 3 % až
10 % z ich hodnoty, pričom 10 % predstavuje pri takýchto výlučne nesporných pohľadávkach potenciálne
trhové maximum, a preto namietaná možná dohodnutá odplata/odmena za postúpenie pohľadávky vo

veci samej nie je ani iná (nižšia) ako je obvyklá na trhu dohadovaná odplata/odmena, a to o mieru
podstatnú.

17. Žalovaní v 1. a 2. rade považujú za právne irelevantnú skutočnosť, či nadobúdateľ (vlastník toho
času pohľadávky) bol subjektom (výlučne žalobkyňou tvrdeného) odporovateľného právneho úkonu,

avšak právne relevantné je to, či žalovaný v 1. rade/žalovaný v 2. rade získal z tohto právneho úkonu
prospech. Doposiaľ však aj v kontexte viacerých iných sporných okolností, či samotného vedeného
súdneho konania na Okresnom súde I. pod sp. zn. XX/XX/XXXX z postupovanej „spornej“ pohľadávky
nebol uspokojený v akomkoľvek rozsahu ani len žalovaný v 2. rade, naopak v súvislosti s uplatňovanou
„spornou“ postúpenou pohľadávkou musí vynakladať ďalšie náklady na účely jej potenciálne stále

sporného uplatnenia.

18. S odkazom na ustanovenie § 58 ods. 2 ZKR majú žalovaní v 1. a 2. rade za to, že žalobkyňa v
konaní nepreukázala, aby uskutočnený právny úkon, resp. právne úkony (uzatvorenie zmluvy/zmlúv o
postúpení pohľadávky) spôsobili úpadok dlžníka, či boli urobené počas úpadku dlžníka, nakoľko nešlo/

nejde o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia
právneho úkonu sa nepredpokladá, a teda dôkazné bremeno v uvedenom rozsahu je ponechané na
žalobkyni.

19. Žalovaní v 1. a 2. rade taktiež namietli argumentáciu žalobkyne s odkazom na zoznam pohľadávok v

rámci vedeného konkurzného konania (ktorý pravdepodobne ani len nezodpovedá samotnej prehľadnej
forme v zmysle § 25a nasl. Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z.
z.) s nepresným/nestotožniteľným zo žaloby či samotných príloh označením preukázateľne splatných
pohľadávok (vrátane uvedenia ich právneho dôvodu, či splatnosti) ku dňu uskutočnenia (napádaného)
úkonu s cieľom preukázania úpadku úpadcu v čase uskutočnenia úkonu, pričom žalobkyňa ničím

nepreukázala svoje závery o neschopnosti plnenia dlžníka viacerým ako jednému veriteľovi za
splnenia podmienky záväzkov po lehote 30 dní splatnosti, a teda ani neosvedčila neschopnosť plnenia
(splatných) záväzkov úpadcu v rozhodnom čase, pričom poukázala iba na jedného zabezpečeného
veriteľa v kontexte uskutočneného speňažovania (dražbou) v rámci vyhláseného konkurzu s presahom
na súpisy majetku všeobecnej/oddelenej podstaty vyhotovenými v konkurze (nie s odkazom na

preukázateľne existentný hmotný či nehmotný majetok úpadcu v čase vykonania úkonu) v súslednosti
preukázania ukrátenia (doposiaľ riadne nestotožnených) veriteľov so svojimi splatnými pohľadávkami
ku dňu uskutočnenia (napádaného odporovateľného) právneho úkonu, a preto ani hodnotu pohľadávok
veriteľov, ktoré v dôsledku uskutočnenia úkonu neboli (čo i len sčasti) uspokojené.

20. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov strán sporu, výsluchom žalovaného v 1. rade,
oboznámením žaloby, zmlúv o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX,
potvrdeniaozmluvnomvzťahu,výpisuze-mailovejkomunikácie,zmluvyopôžičkezodňaXX.XX.XXXX,
jednostranného započítania zo dňa XX.XX.XXXX, zoznamu pohľadávok v konkurze XX/X/XXXX,výpisov z OV – oddelená podstata úpadcu a všeobecná podstata úpadcu, zapísania poznámky spornosti
(kaviareň),akoajostatnéhospisovéhomateriáluazistilskutkovýstavvyplývajúcizprednesužalovaných
v 1. a 2. rade.

21. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. XX/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol vyhlásený konkurz
na majetok spoločnosti HERALD SUN, a. s., so sídlom Dolný Smokovec 29, 059 81 Vysoké Tatry, IČO:
46 372 202. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX a do
funkcie správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Ivana Gaľová, so sídlom Jarková 14, 080

01 Prešov.

22. Žalobkyňa ako správkyňa pri výkone svojej činnosti zistila opakované postúpenie pohľadávky
úpadcu, ako to vyplýva z jej prednesu.

23. Vo vzťahu k obrane žalovaných v 1. a 2. rade v priebehu konania žalobkyňa poukázala na

to, že odplata za postúpenie pohľadávky bola iba formálne dohodnutá, nakoľko v skutočnosti išlo
o bezodplatné postúpenie pohľadávky v dôsledku započítania s predmetnou pôžičkou. Išlo pritom
o vymožiteľnú pohľadávku, odkazujúc na súdne konania, ktoré inicioval úpadca, a to napriek tomu, že
v prípade týchto konaní nikdy nedošlo k prejednaniu veci buď pre nezaplatenie súdneho poplatku alebo
z dôvodu, že na podanie sa (pravdepodobne z dôvodu chýbajúcich náležitostí podania vo veci samej)

neprihliadalo.ZpripojenejzmluvyopostúpenípohľadávkyzodňaXX.XX.XXXXvyplýva,žepostupovaná
pohľadávka predstavuje výťažok z dražby, ktorá bola realizovaná v konkurze – K. Q., K. – B. R. C., kde
ako správkyňa je ustanovená L. S. E. – konkurzné konanie vedené pred Okresným súdom I. pod sp.
zn. XX/XX/XXXX, teda v čase postúpenia pohľadávky nešlo ani o pochybnú a ani o spornú pohľadávku.
Nemenej dôležitou skutočnosťou je aj to, že táto pohľadávka sa vymáhala od dvoch subjektov, a to: 1. L.

S. E. ako konkurznej správkyne vo výške 36.143,44 € a 2. obchodnej spoločnosti F. G., H. ako dražobnej
spoločnosti vo výške 3.856,56 €, ktorá podľa dostupných údajov vykazuje nemalé tržby a rovnako zisky.
Podľa jej názoru je len otázkou času, kedy žalovaní v 1. a 2. rade tento majetkový prospech získajú v
podobe vyplatenia peňažnej pohľadávky.

24. Žalobkyňa zároveň k námietkam žalovaných v 1. a 2. rade k zoznamu pohľadávok uviedla, že
tento bol vypracovaný pre účely súdneho konania ako evidenčná pomôcka, pričom vychádza z údajov
z konkurzného konania XX/X/XXXX a z pripojenej tabuľky vyplýva, ktoré pohľadávky boli splatné v
čase podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky. Ak by mal pritom úpadca iný majetok, z ktorého by bolo
možné uspokojiť pohľadávky ostatných veriteľov, nedošlo by k vyhláseniu konkurzu, ktorí iniciovali práve

veritelia úpadcu.

25. Žalovaní v 1. a 2. rade v priebehu konania prostredníctvom svojho právneho zástupcu okrem
vyššie uvedenej obrany poukázali na to že k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi
úpadcom a žalovaným v 1. rade došlo dňa XX.XX.XXXX a k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu

až viac ako o rok neskôr, a to dňa XX.XX.XXXX, a preto žalovaní v 1. a 2. rade vzhľadom na tento
časový úsek a potenciálne uskutočňovanie rôznych právnych úkonov v rámci neho nepovažujú za
preukázané, že by potenciálne práve zmluva o postúpení pohľadávky spôsobila úpadok úpadcu, či bola
urobená počas úpadku, pričom žalobkyňa rovnako nijakým spôsobom nepreukázala, že uzatvorením
zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k akémukoľvek ukráteniu čo i len jedného veriteľa prihláseného

i zisteného v rámci konkurzného konania na majetok úpadcu, pričom táto skutočnosť nevyplýva ani z
ňou predloženého zoznamu pohľadávok, resp. pravdepodobne podobného dokumentu ako je evidenčná
pomôcka.

26. K sporným skutočnostiam sa vo svojej výpovedi vyjadril aj žalovaný v 1. rade, a to najmä

k okolnostiam vzniku zmluvy o pôžičke, keď uviedol, že niekedy v roku XXXX ho známy zoznámil so
štatutárnym zástupcom úpadcu, keď sa riešila kúpa nejakého bytu a naposledy sa s ním stretol niekedy
koncom roku XXXX. V tej súvislosti boli poskytnuté pôžičky od žalovaného v 2. rade vo výške 60.000
€, z ktorých v rámci exekúcie bolo vymožených asi 30.000 € a od neho ako fyzickej osoby cca 17.000
€, pričom v súvislosti s právnym úkonom jednostranného započítania vzájomných pohľadávok zo dňa

XX.XX.XXXX aj naďalej eviduje pohľadávku z roku XXXX. Išlo pritom stále o tú istú pôžičku, ktorej
splatnosť sa predlžovala, nakoľko pominulo jej zabezpečenie, avšak bola dlžníkom uznaná. Zmluva
o postúpení pohľadávok vznikla z iniciatívy dlžníka. Predtým mu namiesto vrátenia pôžičky navrhol
prevod vlastníctva k bytu a keďže k tomu nedošlo, navrhol mu postúpenie pohľadávky, ktorú vymáha. Prihodnotení samotnej pohľadávky a výšky odplaty sa brali do úvahy viaceré kritéria, vrátane stanovenia
splatnosti. Úpadca sa trojnásobne pokúšal vymáhať pohľadávku. V konaní bol neúspešný, či už z
procesných dôvodov, alebo pre neustálenie skutkového stavu.

27. Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. XXXX/XXX/XXXX bolo zistené, že v konaní
o určenie právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti popretej pohľadávky prvoinštančný súd
rozsudkomzodňaXX.XX.XXXXžalobuzamietol.Protirozsudkubolopodanéodvolanie,oktoromnebolo
doposiaľ rozhodnuté. Z pripojeného spisu Okresného súdu I. sp. zn. XX/XX/XXXX vyplýva, že súd

uznesením zo dňa XX.XX.XXXX konanie prerušil.

28. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v znení účinnom od 01.01.2012 (ďalej len ZKR), právne úkony týkajúce sa
majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej
pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa

majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

29. Podľa § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby
alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje
za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

30. Podľa § 57 ods. 3 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky
sú už vykonateľné alebo uspokojené.

31. Podľa § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,

ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

32. Podľa § 58 ods. 1 ZKR, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je
bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol
alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia,

ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

33.Podľa§58ods.2ZKR,právnemuúkonubezprimeranéhoprotiplneniamožnoodporovať,akspôsobil
úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa

nepreukáže opak.

34. Podľa § 58 ods. 3 ZKR, odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia,
ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez
primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým

právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

35. Podľa § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

36. Podľa § 63 ods. 1 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej
hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo,
povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo
alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota

nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej
majetkovejhodnoty.Protitomu,vočikomusaprávoodporovaťprávnemuúkonuuplatnilo,možnouplatniť
vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

37. Podľa § 9 ods. 1 ZKR, spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie

a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej
rady právnickej osoby,
b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej
rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),
d) blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),

e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a)
až d) kvalifikovanú účasť.

38. Podľa § 9 ods. 3 ZKR, kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo
nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích

právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý
je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto
zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ
nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.

39. Podľa čl. 8 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),

strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

40. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

41. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

42. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

43. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

44. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

45. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

46. Žalobkyňa si v podanej žalobe uplatnila vydanie rozhodnutia o určení neúčinnosti vyššie uvedených
právnych úkonov voči konkurzným veriteľom ako právnych úkonov bez primeraného protiplnenia podľa
§ 58 ZKR, ktorých cena nebola obvyklá.

47. Právo správcu odporovať právnemu úkonu žalobou na súde sa musí uplatniť v lehote uvedenej v
ustanovení § 57 ods. 2 ZKR, pričom sporové strany sú povinné opísať rozhodujúce skutočnosti o veci
samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

48. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) stanovuje, že všeobecne možno odporovať iba tomu

právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov, teda ide o základný predpoklad odporovateľnosti.
Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou. ZKR
pritom definuje jednotlivé skutkové podstaty a rozlišuje medzi skutkovými podstatami objektívnej a
subjektívnej povahy. Skutkové podstaty vymedzené v § 58 ZKR – právny úkon bez primeraného
protiplnenia a v § 59 ZKR – zvýhodňujúci právny úkon sú skutkovými podstatami objektívnej povahy, čiže

k odporovateľnosti sa nevyžaduje úmysel ukrátiť veriteľov. V ustanovení § 60 sa vymedzuje skutková
podstata ukracujúceho právneho úkonu, ktorým sa rozumie každý právny úkon, ktorým dlžník ukrátil
svojichveriteľov,nezáležípritomakýmspôsobom.Ustanovenie§60stanovujeakopodmienkuajúmysel
veriteľovukrátiť,pričomakukracujúciprávnyúkonbolurobenývprospechosobyspriaznenejsdlžníkom,
platí právna domnienka, že právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov a že druhá

strana mala vedomosť o takomto úmysle dlžníka. Rozdiel medzi jednotlivými skutkovými podstatami je
teda v úmysle. Práve tento úmysel ukrátiť veriteľov je zo strany zákonodarcu „sankcionovaný“ dlhšou
dobou, počas ktorej je právny úkon napadnuteľný. Veriteľské právo z odporovateľnosti, bez ohľadu
na to, či návrh podá veriteľ alebo správca úpadcu, je možné uplatniť na súde jedným návrhom alebodvojstupňovo. Aktívne legitimovaný subjekt môže podať len odporovaciu žalobu na súde a domáhať sa
určenia právnej neúčinnosti konkrétneho úkonu dlžníka. V prípade úspešnosti návrhu bude výsledkom
určovací výrok o tom, že určitý právny úkon je právne neúčinný, ktorý je materiálne nevykonateľný.

Určovacie rozhodnutie súdu však v konkurznom konaní oprávňuje správcu zapísať do súpisu majetok,
ktorý bol nadobudnutý na základe odporovateľného právneho úkonu. Zapísaný majetok je správca
potom oprávnený speňažovať, pretože súpis majetku podstaty je listinou oprávňujúcou správcu speňažiť
majetok.

49. Právnym dôsledkom odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu. Všeobecnými predpokladmi
odporovateľnosti sú: a) právny úkon, b) účinnosť právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie uspokojenia
pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a) vyhlásenie
konkurzu, b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si
prihlásil pohľadávku. V zmysle uvedených osobitných predpokladov odporovateľnosti v konkurznom
konaní právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, či veriteľov.

Úspešnosť odporovateľnosti je závislá od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil,
v akom rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky. Aktívne vecne legitimovaným
na podanie odporovacej žaloby je aj správca konkurznej podstaty. ZKR ukladá správcovi povinnosť
preskúmať všetky právne úkony úpadcu s odbornou starostlivosťou a uplatniť odporovateľnosť proti tým
právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť (§ 86 ods. 2 ZKR).

Týmto postupom správcu sa má zabezpečiť také uspokojenie pohľadávok veriteľov, aké by veritelia mali,
keby odporovateľný právny úkon nebol urobený.

50. Predpokladom úspešnej odporovateľnosti (neúčinnosti) právneho úkonu je naplnenie tak
všeobecných,akoajosobitnýchpredpokladov,tedanajmäpreukázanie,žepríslušnýmprávnymúkonom

došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa a súčasne sa majetok dlžníka jeho
právnym úkonom zmenšil v takom rozsahu, že mu iný majetok nezostal na uspokojenie prihlásenej
pohľadávky. Z citovaných ustanovení ZKR je zrejmé, že pre úspešné odporovanie právneho úkonu je
nevyhnutnépreukázanieukráteniauspokojeniapohľadávkykonkrétnehoveriteľa,najmäzhľadiskatoho,
či sa majetok dlžníka napadnutým právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostal

na uspokojenie pohľadávky.

51. Odporovacia žaloba slúži k tomu, aby sa obnovili majetkové pomery dlžníka a aby sa dosiahlo
také uspokojenie pohľadávok (miera uspokojenia) ako pred vykonaním (účinnosťou) odporovaného
právneho úkonu. Ustanovenie § 58 a nasl. ZKR odkazuje na plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne

vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe žalovaní v 1. a 2. rade podľa názoru žalobkyne
získali. Žalobkyňa výšku uplatneného nároku na peňažnú náhradu podľa § 63 ods. 1 ZKR, ako dôsledok
úspešného odporovania ako obvyklú cenu plnenia bližšie nešpecifikovala.

52. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii definuje úpadcu ako dlžníka neschopného alebo predlženého

splácať viac ako jednému veriteľovi po dobu 30 dní po lehote splatnosti pri peňažných záväzkoch.
Táto platobná neschopnosť ako úpadok dlžníka zamedzuje dlžníkovi vykonávať zvýhodňujúce právne
úkony (§ 59 ZKR) alebo ukracovať veriteľov (§ 60 ZKR) počas úpadku dlžníka. Zákon definuje
podmienky odporovania zvýhodňujúceho právneho úkonu, či odporovania ukracujúceho právneho
úkonu, postavením dlžníka nespôsobilosťou splácať záväzky svojim veriteľom v prípade preukázania

jeho platobnej neschopnosti, tvrdenej v dobe úpadku.

53. V prípade odporovania právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia (§ 58 ZKR) sa za takéto
právne úkony považujú predovšetkým bezodplatné právne úkony (napr. darovacia zmluva, zmluva o
výpožičke atď.), ako aj odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa

zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré
na jeho základe získal alebo má získať. Pre úspešne odporovanie takémuto právnemu úkonu sa
súčasne vyžaduje preukázanie, že tento úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku
dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v
čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým

právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím
konkurzného konania, pričom ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas
troch rokov pred začatím konkurzného konania.54. V predmetnej veci bolo pre úspešne odporovanie právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia
(§ 58 ZKR) nevyhnutné preukázať, či sa uskutočnili žalobkyňou označené právne úkony, či tieto úkony

spôsobili úpadok dlžníka, alebo boli urobený počas jeho úpadku a či ide o úkony urobené v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom, v dôsledku čoho sa úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu
predpokladá, resp. či sa v konaní nepreukázal opak. Taktiež súd zisťoval, či bol odporovací nárok
správcu uplatnený v zmysle ustanovenia § 58 ods. 3 ZKR. Nakoľko účinky konkurzného konania nastali
dňom XX.XX.XXXX, lehota na úspešne odporovanie právnym úkonom bez primeraného protiplnenia

(XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX) podľa ustanovenia § 58 ods. 3 ZKR bola zachovaná.

55. Podľa právneho názoru žalobkyne sú žalovaní v 1. a 2. rade spriaznenými osobami úpadcu podľa
ustanovení § 9 ZKR, pretože žalovaný v 1. rade uplatňoval vplyv na riadení úpadcu a tento vplyv je
porovnateľným s vplyvom, ktorý zodpovedá 5 % podielu na základnom imaní úpadcu.

56. Pri právnickej osobe ZKR sa považuje za spriaznenú osobu vždy jej štatutárny orgán a
ak je štatutárny orgán kolektívnym orgánom, tak aj ktorýkoľvek člen štatutárneho orgánu, vedúci
zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady posudzovanej právnickej osoby. Štatutárnym
orgánom právnickej osoby sú tie osoby, ktoré sú oprávnené robiť menom právnickej osoby všetky
právne úkony (§ 20 Občianskeho zákonníka). Kto je štatutárnym orgánom právnických osôb, určuje ten

zákon, ktorý upravuje právne pomery konkrétnej právnickej osoby (napr. Obchodný zákonník, zákon o
štátnom podniku a pod.) Vedúceho zamestnanca zamestnávateľa definuje Zákonník práce v § 9 ods.
3 tak, že sú to jeho štatutárne orgány (u právnických osôb), ako aj jeho ďalší zamestnanci, ktorí sú
poverení vedením na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa a sú oprávnení určovať a ukladať
podriadenýmzamestnancomzamestnávateľapracovnéúlohy,organizovať,riadiťakontrolovaťichprácu

a dávať im na ten účel záväzné pokyny.

57. Ďalej môže byť spriaznenou osobou posudzovanej právnickej osoby taká fyzická osoba alebo iná
právnickáosoba,ktorámávposudzovanejprávnickejosobekvalifikovanúúčasť.Kvalifikovanouúčasťou
zákon rozumie taký priamy alebo nepriamy podiel, ktorý predstavuje aspoň 5 % konkrétnej fyzickej alebo

právnickej osoby na základnom imaní posudzovanej právnickej osoby alebo 5 % na hlasovacích právach
posudzovanejprávnickejosoby.Podielnazákladnomimaníprichádzadoúvahyutýchprávnickýchosôb,
ktoré majú vytvorené základné imanie, či už obligatórne alebo fakultatívne (napr. kapitálové obchodné
spoločnosti, alebo iné obchodné spoločnosti, ak si dobrovoľne vytvoria základné imanie). Podiel na
hlasovacíchprávachmôžebyťviazanýnazákladnéimaniealebolennaúčasťvspoločnosti.Tentopodiel

môže mať zásadne jej spoločník alebo jej člen. Za kvalifikovanú účasť sa ďalej považuje aj možnosť
uplatňovania vplyvu na riadenie právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim
tomuto podielu. Za nepriamy podiel považuje zákon podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom
iných právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť. Ide o prípad, keď
fyzická alebo právnická osoba (napr. ako spoločník) má kvalifikovanú účasť (je napr. jej spoločníkom

alebo členom) v inej právnickej osobe a táto právnická osoba má kvalifikovaný podiel v posudzovanej
právnickej osobe. Ide v podstate o vzťah ovládaných a ovládajúcich osôb, tak ako je upravený v § 66
Obchodného zákonníka, ale s iným kvantitatívnym podielom.

58. Pre posúdenie, či niekto má, alebo nemá v spoločnosti kvalifikovanú účasť podľa citovaných

zákonných ustanovení tejto časti definície, je rozhodujúce, či právne dohľadateľným spôsobom drží
podiel v právnickej osobe, alebo či má možnosť uplatňovať vplyv na riadení právnickej osoby,
napríklad tým, ako sa správa dlžníkov manažment, kto sa zúčastňuje na rokovaniach za dlžníkov
manažment, komu si manažment dáva neformálne schvaľovať svoje rozhodnutia, kto aktívne vystupuje
v mene spoločnosti ako „decision maker“ napriek tomu, že formálne nemá k právnickej osobe žiadny

vzťah a pod. Pre posúdenie uvedeného môžu byť následne rozhodujúce aj také skutočnosti ako e-
mailová korešpondencia, spoločná adresa sídla, právne zastúpenie tou istou advokátskou kanceláriou,
splnomocnenie tých istých osôb v dôležitých veciach a pod.

59. Zo zistených skutkových okolností vyplývajúcich z dôkazov označených stranami konania však

nebola preukázaná žalobkyňou tvrdená spriaznenosť medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade, resp. v 2.
rade, najmä z hľadiska reálneho riadenia úpadcu, ako ani existencia vplyvu porovnateľného s vplyvom,
ktorý by zodpovedal 5 % podielu na základnom imaní úpadcu. Existencia pohľadávky voči úpadcovi
a snahy o jej zaplatenie (vymoženie) ešte bez ďalšieho nepreukazuje reálny vplyv na riadení právnickejosoby podľa vyššie uvedenej definície, a preto skutkové tvrdenia žalobkyne o spriaznenosti žalovaných
v1.a2.radenebolivkonanípreukázané,nazákladečohovdanomprípadeneplatízákonnádomnienka,
že úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, a preto ani nemohlo dôjsť k prenosu

dôkazného bremena so žalobkyne na žalovaných v 1. a 2. rade.

60. Pre úspech v konaní o odporovanie právnym úkonom bez primeraného protiplnenia preto bolo
dôkaznou povinnosťou žalobkyne okrem iného preukázať ukrátenie pohľadávky konkrétneho veriteľa,
ako aj to, že znížením hodnoty majetku dlžníka v dôsledku napadnutého právneho úkonu dlžníkovi

nezostal zostávajúci majetok na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase
účinnosti právneho úkonu. Taktiež mal takýto úkon spôsobiť úpadok dlžníka alebo mal byť urobený
počas úpadku dlžníka.

61. Žalobkyňa v konaní na preukázanie ukrátenia konkrétneho veriteľa predložila zoznam pohľadávok,
ktorý bol vypracovaný pre účely súdneho konania ako evidenčná pomôcka, v ktorom je uvedené,

ktoré pohľadávky boli splatné v čase podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky. V žalobe však
neoznačila žiadnych zistených veriteľov, v tom čase so splatnou pohľadávkou, ktorých mal dlžník
neodôvodnene ukrátiť. Aj keď z prednesu žalobkyne a pripojených listinných dôkazov vyplýva, že
k dátumu podpísania zmluvy o postúpení pohľadávky (XX.XX.XXXX) eviduje pohľadávky úpadcu
v hodnote cca 270.000 €, ktoré už boli splatné, resp. ktorých splatnosť nastala v najbližších

mesiacoch po XX.XX.XXXX, bez konkrétnej špecifikácie stotožnených existentných veriteľov, ktorí
by boli preukázateľné a nesporne ukrátení napadnutými právnymi úkonmi, súd, napriek skutkovým
tvrdeniam žalobkyne, nemal preukázané naplnenie generálnej podmienky podľa § 57 ods. 6 ZKR, teda
ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Ani samotná existencia
zistených pohľadávok však bez splnenia ďalších podmienok nepostačuje na úspešné odporovanie

právnemu úkonu. V nadväznosti na uvedené bolo súčasne potrebné žalobkyňou preukázať, či dlžníkovi
v dôsledku napadnutého právneho úkonu v tom čase zostal postihnuteľný majetok, ako aj skutočnosti
týkajúce sa možného úpadku dlžníka podľa ustanovenia § 58 ods.2 ZKR, pričom nie každé zmenšenie
majetku dlžníka spôsobuje aj ukrátenie možných veriteľových pohľadávok. Zo skutkových tvrdení
a dôkazov produkovaných žalobkyňou však súd nezistil, aký bol stav majetku dlžníka v rozhodnom čase,

najmä z hľadiska jeho možného postihu. Preto len samotné tvrdenie žalobkyne, bez ďalšieho, nemá za
následok zistenie dôvodných pochybnosti o pravdivosti tvrdení protistrany. Žalobkyňa teda v kontexte s
dôkazmi produkovanými žalovanými v 1. a 2. rade nepreukázala, že sa majetok dlžníka napadnutými
právnymiúkonmivjehovtedajšejbonitezmenšilvtakomrozsahu,žemunezostalinýmajetok(vhodnote
rozhodujúcejvčaseuskutočnenianapadnutéhoúkonu)nauspokojenienestotožnenejvýškypohľadávok

vtedy známych veriteľov.

62. Vo vzťahu k žalobkyňou namietanej obvyklosti poskytnutého plnenia napadnutých právnych úkonov
ako jednej z podmienok právneho úkonu bez primeraného protiplnenia žalovaní v 1. a 2. rade poukázali
na to, že žalobkyňa ničím nepreukázala, aké plnenie by bolo v danej veci obvyklé. Zo skutočností

vyplývajúcich z prednesu žalovaného v 1. rade, potvrdzujúcich, že aj návrh na uzatvorenie zmluvy
o postúpení pohľadávky inicioval úpadca za účelom vysporiadania záväzku voči žalovanému v 1.
rade a že výška odplaty zohľadňovala viaceré kritéria, vrátane splatnosti a dovtedajšieho vymáhania
pohľadávky, je však zrejmé, že hodnota plnenia tohto odplatného právneho úkonu dlžníka nebola
vzhľadom na preukázané okolnosti neobvyklá.

63. Po vyhodnotení dokazovania preto súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané kumulatívne
splnenie predpokladov úspešného odporovania právnych úkonov bez primeraného protiplnenia, a preto
súd v súlade s citovanými ustanoveniami ZKR rozhodol, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

64. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle
ktorého súd priznal náhradu trov konania úspešným žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %. O výške

trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.