Rozsudok – Dedičské právo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 17, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121200871
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Mária Šadláková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3121200871.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., 2. E. F., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, D. G., H. I., 3. B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. X, D., H. I.,
4. K. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, L. L., 5. M. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N.
O. X/X, P., 6. B. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. P.-X, Q. O. B., 7. R. S. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom K. D. XXX/X, L. L., 8. G. A. J. A., G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, D., 9. R.
K. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/XX, L., 10. G. G. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.
XXX/XX, O., 11. K. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, L. L., 12. A. J., , nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom G. P. XXX/XX, Q. O. B., 13. E. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. P. XXX/XX, Q. O. B.,

všetci žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Andrea Bučencová, advokátka, IČO: 52866165, so sídlom:
Murgašova 919/47, Dubnica nad Váhom, proti žalovaným:
1. R. T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, L., 2. T. U.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, L., 3. P. U.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, L., všetci žalovaní právne zastúpený: JUDr. Karol Porubčin,
advokát so sídlom v Považskej Bystrici, Centrum 27/32, o určenie, že vec patrí do dedičstva, sudkyňou
JUDr. Máriou Šadlákovou takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že parcela registra "C", parc. č. 1358 o výmere 737 m2, druh pozemku - zastavané
plochy a nádvoria, evidovaná na liste vlastníctva č. XXX, J. V. L., katastrálnym odborom, pre katastrálne
územie L. L., obec L. L., J. L., vo výške spoluvlastníckeho podielu 346/11760, patrí
do dedičstva po poručiteľke E. A., I. I., narodenej dňa XX.XX.XXXX, zomrelej dňa 03.06.1975.

II. Žalobcom súd priznáva spoločne a nerozdielna nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v 1. rade v rozsahu 100%.

III. Žalovaným v 2. a 3. rade súd priznáva spoločne a nerozdielna nárok na náhradu trov konania voči
žalobcom spoločne a nerozdielne v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 09.02.2021 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba žalobcov
v 1. až 11. rade, ktorou sa proti žalovaným v 1. až 3. rade domáhali rozhodnutia súdu, ktorým by súd určil,
že parcela registra "C", parcelné číslo 1358 o výmere 737 m2 - zastavané plochy a nádvoria, katastrálne
územie L. L., obec L. L., okres Trenčín, evidovaná na Liste vlastníctva číslo XXX J. V. L., katastrálnym
odborom vo výške spoluvlastníckeho podielu 346/11760 patrí do dedičstva po poručiteľke E. A., I. I.,

narodenej dňa XX.XX.XXXX, zomrelej dňa 03.06.1975. Žalobu odôvodnili tým, že právna predchodkyňa
žalobcov 1/ až 11/ (ďalej spoločne len "žalobcovia") - E. A., I. I. sa narodila dňa XX.XX.XXXX a zomrela
dňa XX.XX.XXXX. Žalobcovia zistili, že spoluvlastnícky podiel ich právnej predchodkyne si spolu s
ďalšími spoluvlastníckymi podielmi osvedčili na základe Notárskej zápisnice č. N 9/2018, NZ 2463/2018- Osvedčenia o vydržaní v zmysle § 63 a 63a zákona číslo 323/1992 Zb. v BSM žalovaní 2/ a 3/. Zápis
tohtoosvedčeniabolnalistevlastníctvačísloXXXprek.ú.L.L.vykonanýpodzm.č.159/2018.Následne
došlo k ďalšiemu prevodu na základe darovacej zmluvy V XXX/XXXX-X21/2019, NZ 3370/2019 pod zm.

č. 296/2019 zo žalovaných 2/, 3/ na ich syna - žalovaného 1/. Žalobcovia namietali postup notárky JUDr.
Ľubice Bičanovej so sídlom v Trenčíne pri osvedčovaní vydržania, pričom nemali byť naplnené zákonné
predpoklady pre toto. Nakoľko na liste vlastníctva číslo XXX došlo k zmene vlastníka nehnuteľnosti
patriacej do dedičstva po právnej predchodkyni žalobcov formou nezodpovedajúcou zákonu, tento stav
je možné odstrániť len rozhodnutím súdu, ktorý určí, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomr.

E. A. a následne bude možné pokračovať v iniciovanom dodatočnom dedičskom konaní. Žalobcovia
namietali dobromyseľnosť žalovaných keďže mali vedomosť, že predmetná parcela je v spoluvlastníctve
iných osôb a následnú neplatnosť darovania na žalovaného 1/.
2. O podanej žalobe rozhodol tunajší súd rozsudkom zo dňa 29.04.2022 tak, že určil že parcela registra
"C", parc. č. 1358 o výmere 737 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, evidovaná na liste
vlastníctva č. XXX, Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie L. L.,

obec L. L., J. L., vo výške spoluvlastníckeho podielu 346/11760, patrí do dedičstva po poručiteľke E.
A., I. I., narodenej dňa XX.XX.XXXX, zomrelej dňa 03.06.1975. Súd prvej inštancie po právnej stránke
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 126 ods. 1, § 123, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ďalej ust. § 63 ods. 1, § 63a zákona č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov Notárskeho poriadku,
ďalej ust. § 137 CSP, ako aj § 39 Občianskeho zákonníka. Súd sa v prvom rade zaoberal aktívnou

vecnou legitimáciou, ktorá vzhľadom na žalobný návrh svedčí právnym nástupcom po nebohej E. A.,
I. I.. Túto mal súd preukázanú zápisnicou sp. zn. 14D/322/2019, z ktorej zistil, že žalobcovia 1/ až 11/
sú právnymi nástupcami po nebohej E. A., ktorá zomrela XX.XX.XXXX, pričom menovaná bola matkou
žalobkyne 1/ a starou matkou žalobcov 2/ - 11/, a teda pripadajú do úvahy ako prípadní dedičia sporného
podielu na parcele č. 1358, k. ú. L. L.. Žalobu voči žalovaným v 2. a 3. rade súd prvej inštancie zamietol

s dôvodu nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd žalobe
vyhovel z dôvodu, že súd po vykonanom dokazovaní prišiel k záveru, že dôvody vydržania sporného
podielu patriaceho E. A., I. I. v prospech žalovaných 2/ a 3/ neboli dané. Žalovaní 2/ a 3/ ako nevlastníci
preto nemohli platne previesť vlastnícke právo k spornému podielu žalovaného 1/, a preto súd považoval
darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi žalovanými za neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 CSP, kedy súd rozhodol o trovách konania
tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu, pretože žalobcovia boli v konaní plne úspešní vo
vzťahu k žalovanému 1/ a plne neúspešní vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/.
3. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podali žalovaní 1-3/ odvolanie. Poukázali na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 151/2016, ktoré sa týka ochrany dobromyseľného nadobúdateľa s

tým, že súd prvej inštancie nemohol pre opodstatnenosť žaloby skúmať skutkové okolnosti, ktoré nastali
po smrti právnej predchodkyne žalobcov. Keďže súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie
ohľadom splnenia dôvodu vydržania a zamietol návrh právneho zástupcu na výsluch všetkých žalobcov
vrátane otázky vydržania spornej časti nehnuteľnosti, a preto následne súd prvej inštancie nemohol
dospieťkzáveru,ženebolidanédôvodyvydržania.Skutočnosť,žedohoda,nazákladektorejmaliprávni

predchodcovia žalovanej 3/ nadobudnúť od pôvodných vlastníkov E. P., E. A. a K. C. sporný podiel,
nespĺňalavdanomčasezákonnépodmienkyprenadobudnutievlastníctva,keďženajejzákladenedošlo
k formálnej zmene vlastníctva, avšak toto bez ďalšieho neznamená, že žalovaní 2/, 3/ nemohli k tomuto
podielu nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Žalovaní sa k predmetnej časti nehnuteľnosti správajú
ako vlastníci, a tak pokiaľ ide o držbu, užívanie aj platenie dane obci s tým, že nehnuteľnosť užívajú

rovnako aj ich právni predchodcovia nerušene od roku 1967. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo/210/2019, ktorý sa zaoberal okolnosťami dobromyseľnosti. Splnenie zákonných
podmienok pre vydržanie zo strany žalovaných 2/, 3/ vyplýva aj z čestných vyhlásení svedkov, ktoré
boli súdu predložené. Nesúhlasia s tvrdením prvostupňového súdu, že čestné vyhlásenia neobstoja z
dôvodu, že parcela má výmeru 737 m2 a žalovaní v konaní pred notárkou ako aj pred súdom uvádzali,

že užívajú len jej časti, ktorá susedí s parcelami v ich vlastníctve. Žalovaní sú toho názoru, že súd
prvej inštancie nesprávne interpretuje obsah predložených čestných prehlásení. Z týchto čestných
prehlásení možno vyvodiť záver, že ohradenie sa netýka parcely 1358 o výmere 737 m2, ale len
jej časti, a to tej, ktorá je užívaná žalovanými 2/, 3/. K názoru prvostupňového súdu o nemožnosti
reálneho vymedzenia časti parcely bez zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva uvádzajú,

že pokiaľ tým má prvostupňový súd na mysli nemožnosť vydržania časti parcely, tak judikatúra súdov
takéto vydržanie pripúšťa (rozsudok Najvyššieho súdu ČR 22Cdo 837/98). Za nesprávny tiež považujú
názor súdu ohľadom preukázania aktívnej vecnej legitimácie, ktorá podľa odôvodnenia rozsudku mala
byť preukázaná zápisnica 14D/322/2019. Túto zápisnicu však nepovažujú za relevantný dokument, zktorého by mala byť jednoznačne preukázaná aktívna legitimácia v konaní o určenie, že vec patrí do
dedičstva. Z judikatúry Najvyššieho súdu vyplýva, že v takomto konaní musia byť účastníci všetci do
úvahy prichádzajúci dedičia poručiteľa, pretože majú tzv. postavenie nerozlučných spoločníkov. Preto

majú za to,
že k riadnemu preukázaniu aktívnej legitimácie je potrebné predložiť pôvodné dedičské rozhodnutie
po poručiteľke E. A., prípadne iné právoplatné rozhodnutie preukazujúce právne nástupníctvo po
menovanej.
4. O podanom odvolaní rozhodol odvolací súd uznesením sp. zn. 5Co/105/2022

zo dňa 02.08.2023 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I.
a v súvisiacom výroku III. o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Výrokom II. odvolací súd odvolanie žalovaných 2/, 3/ odmietol. V odôvodnení odvolací
súd uviedol, že súd prvej inštancie síce v odôvodnení, a to bod bodom 6.2, sa zaoberal otázkou vecnej
aktívnej legitimácie, kedy mal za to, že zo zápisnice pod sp. zn. 14D/322/2019 vyplýva, že žalobcovia
1/ - 11/ patria do okruhu potenciálnych dedičov

po nebohej, avšak daná zápisnica nie je založená v spise celá. Súd prvej inštancie si nepripojil ako
základný dedičský spis po poručiteľke, tak ani spis, v rámci ktorého sa vedie konanie
o prejednanie novoobjaveného majetku po poručiteľke, a v rámci okruhu účastníkov vo vzťahu k vecnej
aktívnej legitimácie je sporné, či okruh právnych nástupcov po poručiteľke je taký, ako v konaní tvrdili
žalobcovia, nakoľko v zápisnici z prejednania novoobjaveného majetku po poručiteľke vyplýva, že po

nebohom K. A. ako dedičia do úvahy prichádzajú K. F., M. B., A. J., ktorá zomrela a R. S. A.. Minimálne
z tohto bodu odôvodnenia zápisnice nie je potom zrejmé, kto je právnym nástupcom po A. J. a súd prvej
inštancie sa týmto nástupníctvom ani v konaní nezaoberal.
S prihliadnutím na tú skutočnosť, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
a žalovaní v prejednávanej veci namietali vecnú aktívnu legitimáciu zo strany žalobcov, dospel potom

odvolací súd k tomu záveru, že konanie pred súdom prvej inštancie je postihnuté takou vadou, pre ktorú
nie je možné napadnutý rozsudok potvrdiť, nakoľko je potrebné došetriť okruh dedičov po poručiteľke, vo
vzťahu ku ktorej sa domáhajú žalobcovia určenia, že nehnuteľnosti nimi označené patria do dedičstva
po nej s prihliadnutím na vyššie uvedené. Na druhej strane však ako vecne správne a vyčerpávajúce
odvolací súd považoval odôvodnenie vo vzťahu

k vecnej pasívnej legitimácii, kedy súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci je vecne
pasívne legitimovaný len žalovaný 1/, ktorý je aktuálne zapísaní na liste vlastníctva
a vo vzťahu k žalovaným 2/, 3/, ktorí sú jeho právnymi predchodcami, je potrebné žalobu zamietnuť, a
to napriek tej skutočnosti, že práve oni boli iniciátormi vydania osvedčenia
o vydržaní, na základe ktorého boli v konečnom dôsledku pôvodne zapísaní ako vlastníci spornej

nehnuteľnosti. Odvolací súd sa rovnako stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie vo vzťahu k
skúmaniu podmienok vydržania v prejednávanej veci zo strany žalovaných 2/ a 3/. Čo sa týka ďalšej
odvolacej námietky zo strany žalovaných vo vzťahu k zásade nemo plus iuris, odvolací súd poukazuje na
túskutočnosť,ževrámcirozhodovaniaveľkéhosenátudošlokustáleniurozhodovacejpraxe,kedyveľký
senát pod sp. zn. 1 V Obdo/2/2020 potvrdil, že slovenská právna úprava nadobudnutie vlastníckeho

práva od nevlastníka vo všeobecnosti neupravuje, keďže vlastnícke právo možno nadobudnúť len
zákonom predpísaným spôsobom. To platí tak v prípade derivatívneho nadobúdania vlastníckeho práva,
ako aj v prípade originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva. Pokiaľ ide o výnimky zo zásady nemo
plus iuris, možno tiež poukázať na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 65/2019, v ktorom súd
vyvodil možnosť jej prelomenia z ustanovení procesného práva. Preto v prejednávanej veci neobstojí

odvolanie zo strany žalovaných 1/, 2/, 3/ v tom smere, že by sa malo jednať o ochranu dobromyseľného
nadobúdateľa vo vzťahu k žalovanému 1/, ktorý získal dané nehnuteľnosti od žalovaných 2/, 3/. Vo
zvyšku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením
súduprvejinštancie.Zároveňodvolacísúdkonštatuje,ževovzťahukžalovaným2/,3/odvolaniepodané
v rámci zamietavého výroku, ktorí neboli v prejednávanej veci vecne pasívne legitimovaní, nakoľko

spornú nehnuteľnosť ďalej previedli na žalovaného 1/, je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný
a rozhodovaním odvolacieho súdu preto ďalej nedotknutý. Úlohou súdu prvej inštancie preto bude
v ďalšom konaní zaoberať sa vecnou aktívnou legitimáciou zo strany žalobcov, pripojiť si pôvodný
dedičský spis po poručiteľke a správne a korektne zistiť okruh dedičov po poručiteľke, až potom bude
môcť následne sa zaoberať opätovne nárokom žalobcov z hľadiska práva hmotného.

5. Dňa 27.09.2023 bolo súdu, doručené podanie právnej zástupkyne žalobcov označené ako návrh na
vstup účastníka. Právna zástupkyňa žalobcov 1-11/ navrhla pripustenie ďalších účastníkov na stranu
žalobcov a to z dôvodu, že dedičské konanie po poručiteľke A. J. bolo vedené pod sp. zn. 22D/275/2017
a dedičkou sa stala žalobkyňa 6/ B. J.. Avšak z opatrnosti právna zástupkyňa navrhuje, aby do konaniavstúpili na strane žalobcov jej bratia, ako žalobca 12/ A. J. a žalobca 13/ E. J.. Manžel A. J. zomrel,
pričom dedičia sú žalobkyňa 6/ a jej bratia A. a E. J.. K podaniu pripojila súhlas navrhovaných nových
žalobcov v 12. a 13. rade s pristúpením do konania. Súd o podanom návrhu rozhodol uznesením sp.

zn. 27C/4/2021 zo dňa 11.01.2024 a pripustil, aby žalobcovia 12/ a 13/ vstúpili do konania.
6.1 Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie na deň 01.04.2022 a deň 17.05.2024,
na ktoré predvolal sporové strany a ich PZ. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením
obsah spisu a listín, ktoré sa v spise nachádzajú, a to: č.l. 45 vytlačená mapa parcely registra C 1358,
č.l. 46 čiastočný výpis z LV č. XXX - dátum vyhotovenia 19.02.2018, č.l. 47 čiastočný výpis z LV č.

XXX - dátum vyhotovenia 15.06.2018, č.l. 48 výpis z LV č. XXX - dátum vyhotovenia 01.02.2021,
č.l. 49 notárska zápisnica NZ 2463/2018, č.l. 51 oznámenie o vybavení sťažnosti, č.l. 52 návrh na
prejednanie novobjaveného majetku, č.l. 53 fotokópia zápisnice o pojednávaní 14D/322/2019, č.l. 66
oznámenie súdu a súhlas s pristúpením do konania, č.l. 73 fotografia, č.l. 74 fotografia záhrady, č.l.
75 upovedomenie účastníkov konania o podaní odvolania v správnom konaní, č.l. 75 odvolanie proti
stavebnému povoleniu, č.l. 76 notárska zápisnica NZ 805/67, č.l. 78 notárska zápisnica NZ 467/68, č.l.

79 notárska zápisnica NZ 1038/67, č.l. 80-82 výzvy na uzatvorenie dohody o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, č.l. 83 geometrický plán č. 31041833-055-19.
Napojednávanídňa17.05.2024súdvykonaldokazovanieprečítanímlistín:č.l.169 uznesenieOSTNsp.
zn.22D/1121/2017,zdedičskéhospisyOSTN14D/322/2019súdoboznámilprečítaním:č.l.51zápisnica
o pojednávaní zo dňa 02.03.2020, č.l. 31 oznámenie potenciálnych dedičov po neb. E. A. z 22.11.2019,

zo spisu Štátneho notárstva v Trenčíne sp. zn. D/960/75 pripojeného k 14D/322/2019 súd prečítal na
č.l. 13 rozhodnutie štátneho notárstva v Trenčíne z 29.09.1975.

6.2 Právny zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 17.05.2024 navrhol pojednávanie odročiť, aby
sa mohol oboznámiť s dedičským spisom, pričom súd jeho návrhu nevyhovel, nakoľko predmetný spis

tunajšieho súdu sp. zn. 14D/322/2019 bol k súdnemu spisu sp. zn. 27C/4/2021 pripojený od novembra
2023, a právny zástupca žalovaných mal na oboznámenie sa s ním dostatočný časový priestor. Naviac
uvedené listiny súd na pojednávaní prečítal a vytvoril právnemu zástupcovi aj priestor na nahliadnutie do
dedičskéhospisupriamonapojednávaní,čoprávnyzástupcažalovanýchnevyužil.Vrámcizáverečného
vyjadrenie právny zástupca žalovaných uviedol, že trvá na tom, aby súd pojednávanie odročil, nakoľko

si potrebuje overiť či skutočne sa jedná o všetkých dedičov, ktorí v konaní vystupujú na strane
žalobcov, potrebuje nahliadnuť do dedičského spisu a tento si potrebuje preštudovať, nakoľko by
bolo nezodpovedné, ak by súd rozhodol iba na základe dokazovania, ktoré vykonal na pojednávaní a
neumožnil by mu preštudovať si dedičský spis. Navrhol, aby súd zabezpečil účasť všetkých žalobcov
na pojednávaní, nakoľko má pochybnosti o tom, či majú vedomosť čo je predmetom sporu. Keby o tom

vedeli, samibysavzdalisvojichpodielov.Užsamažalobkyňav1.radezobralažalobuspäť,pretoprávny
zástupca žalovaných spochybňuje jej hodnovernosť, zároveň spochybňuje hodnovernosť dedičov 12/
a 13/ a žalobu navrhuje zamietnuť. Ďalej uvádza, že spochybňuje, či žalobcovia 12/ a 13/ sú skutočne
dedičmi po nebohej, nakoľko ich vstup do konania bol navrhnutý právnom zástupkyňou žalobcov "iba
z opatrnosti".

Po tomto oboznámení sa so žalobou a listinnými dôkazmi súd zistil
pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych
predpisov, vec právne posúdil a rozhodol o žalobe.
7.1 Z dokazovania vykonaného súd zistil, že k dátum 19.02.2018 boli na LV č. XXX, pre kat. úz. L. L.,
obec: L. L., J.: L. ako vlastníci parcely registra "C" parc. č. 1358: P. E. 65 v podiele 9/112 k celku, P. E.

(SPF) v podiele 346/35280, A. E., r. I. (SPF) v podiele 346/11760, C. K. (SPF) v podiele 346/11760, E. P.
v podiele 3306/11760, A. I. v podiele 20105/35280. Ku dňu 15.06.2018 boli na LV č. XXX zapísaný ako
vlastníci: P. E. XX v podiele 9/112 k celku, E. P. v podiele XXXX/XXXXX, A. I. v podiele 20105/35280,
T. U. v podiele 173/3360 a P. U. v podiele 173/10080 - poslední dvaja titulom Osvedčenia vyhlásenia o
vydržaní v zmysle § 63 a 63a zák. č. 323/92 Zb. N/9/2018, NZ 2463/2018. Následne došlo darovacou

zmluvou k prevodu spoluvlastníckych podielov zo žalovaných 2/ a 3/ na žalovaného 1/ titulom darovacej
zmluvy pod V-738/2018, ktorý bol zapísaný na LV č. XXX ako vlastník podielu o veľkosti 173/2520 k
celku.
7.2 Z pripojeného dedičského spisu po nebohej E. A., I. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, sp. zn.
14D/322/2019, ktorého súčasťou je aj pripojený spis Štátneho notárstva v Trenčíne sp. zn. D/960/75 súd

zistil, že rozhodnutím Štátneho notárstva v Trenčíne zo dňa 29.09.1975 (č.l. 13) dedičstvo po nebohej
nadobudli na základe dohody dedičov uzavretej na štátnom notárstve dňa 29.09.1975 deti nebohej E.
A. rovnakým dielom, a to: E. B., K. A., K. A., A. G., G. A., P. G., A. A..7.3 Uznesením sp. zn. 14D/322/2019 zo dňa 06.11.2019 súd v konaní o návrhu na prejednanie
novoobjaveného majetku po neb. E. A., vyzval A. B., aby oznámila údaje všetkých dedičov, ktorý
prichádzajú do úvahy po nebohej E. A.. Listom zo dňa 21.11.2019 (č.l. 31 spisu 14D/322/2019) A. B.

označila ako dedičov nasledujúce osoby: po dcére E. B., ktorá zomrela - E. F., po synovi K. A., ktorý
zomrel - dcéra K. F., po synovi K. A. - syn J. A., po dcére A. G. - syn K. G., po synovi G. A. - zomrel bez
záväzkov, bezdetný, po dcére P. G., ktorá zomrela - syn K. G., a dcéra A. B. I. A..
7.4 Zo zápisnice o pojednávaní sp. zn. 14D/322/2019 (č.l. 51) zo dňa 02.03.2020 spísanej v Notárskej
kancelárii notárky C. W., súd zistil, že ako dedičia v prvej dedičskej skupine po nebohej E. A. pripadajú

do úvahy tieto osoby: dcéra A. B. (žalobkyňa 1/), po nebohej dcére E. B.: E. F. (žalobkyňa 2/), B. G.
(žalobkyňa 3/), po nebohom synovi K. A.: K. F. (žalobkyňa 4/), M. B. (žalobkyňa 5/), zomrelá A. J., R. S.
A. (žalobca 7/), po nebohom synovi K. A.: G. A. J. A. (X. X/), G. O. Q. A. G.: R. K. G. (X. X/), G. G. G.
(žalobca 10/), po nebohej dcére P. G.: K. G. (žalobca 11/).
7.5 Z uznesenia uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 22D/1121/2017 zo dňa 12.03.2019 (č.l. 169) súd
zistil, že dedičmi v prvej dedičskej skupine po nebohej A. J. sú: manžel R. K. J. (už tiež nebohý), syn A.

J. (žalobca 12/), syn E. J. (žalovca 13/), dcéra B. J. (žalobkyňa 6/).
7.6 Žalovaní v 2. a 3. rade v zmysle § 63 a 63a zákona č. 323/1992 Zb. Notársky poriadok v znení ku
dňu 25.01.2018, vykonali vyhlásenie o vydržaní spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti - parc. č. 1358, zastavané plochy a nádvoria o výmere 737 m2 v XXX/XXXX-XXX -
žalovaný v 2. rade v 3/4ine z titulu BSM a žalovaná v 3. rade v ?ine. Predmetom osvedčenia boli: podiel

spoluvlastníka E. P. (SPF) v 346/35280 k celku, podiel spoluvlastníčky E. A., r. I. (SPF) v 346/11760 k
celku, podiel spoluvlastníka K. C. (SPF) 346/1176 k celku, do notárskej zápisnice notárky JUDr. Ľubice
Bičanovej, Notársky úrad v Trenčíne, pod N 9/2018, NZ 2463/2018, NCRIs 2511/2018.
7.7 Z oznámenia o vybavení sťažnosti súd zistil, že D. E. P. sa obrátil
na Notársku komoru SR so sťažnosťou na postup notárky K. D. pri spisovaní notárskej zápisnice N

9/2018, NZ 2643/2018. Notárska komora konštatovala, že účastníci nepredložili k vyhláseniu vyjadrenia
právnych nástupcov osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo
k podielu na nehnuteľnosti, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady, preto je ich sťažnosť
opodstatnená.
7.8 Z fotografií na č.l. 73 a 74 súdneho spisu, súd zistil, že časť parcely č. 1358 sa nachádza oplotená

v užívaní žalovaných, jej šírka je naznačená 0,55 cm (zrejme 55 cm) a je užívaná ako záhrada.
7.9 Z notárskej zápisnice N 664/67, Nz 805/67 zo dňa 02.08.1967, súd zistil,
že táto sa týka prevodu vlastníckeho práva k parc. č. 1376 - záhrada o výmere 137 m2, evidovaná na LV
č. XXX. Z notárskej zápisnice N 401/68, NZ 467/68 zo dňa 17.04.1968 súd zistil, že táto sa týka prevodu
vlastníckeho práva k parc. č. 1378 - záhrada o výmere 86m2, evidovaná na LV č. XXX. Z notárskej

zápisnice NZ 1038/67 zo dňa 02.10.1967 súd zistil,
že táto sa týka prevodu vlastníckeho práva k parc. č. 1377 - o výmere 77 m2, evidovaná
na LV č. XXX. Z geometrického plánu č. 31041833-055-19 zo dňa 20.11.2019 vypracovaného R. A. A.,
súd zistil, že parc. č. 1376 a parc. č. 1377 sú susednými parcelami k parc. č. 1358, ktorá sa v časti
nachádza medzi týmito dvomi parcelami a parc. č. 1378 je susednou parcelou k parc.č. 1377.

8.1 Podľa § 126 ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník vlastník má právo na ochranu proti tomu,
kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho,
kto mu ju neprávom zadržuje.

8.2 Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky
a nakladať s ním.

8.3 Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

8.4 Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť,
a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

8.5 Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. Notársky poriadok (účinného ku dňu 25.01.2018)
osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti aleboo vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice.
Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní musí okrem všeobecných náležitostí notárskej zápisnice
(§ 47) obsahovať

a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti
odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá
1.vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k
nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto
osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

výhrady; pravosť podpisu osôb na vyjadrení musí byť úradne osvedčená,
2.vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že vznikom vlastníckeho
práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nie sú dotknuté jej oprávnené záujmy,
3.vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu
alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá
k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, ak ide o

nehnuteľnosti mimo zastavaného územia obce,
b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností,
c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.

8.6 Podľa § 63a Notárskeho poriadku notár formou notárskej zápisnice na základe predložených listín
osvedčí splnenie podmienok ustanovených osobitným predpisov
v notárskej zápisnici notár uvedie, splnenie ktorých podmienok osvedčoval a akým spôsobom bolo
ich splnenie preukázané a pripojí osvedčovaciu doložku o tom, že nezistil žiadne prekážky na postup
účastníka podľa osobitného predpisov.

8.7 Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

8.8 Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

9.1. Vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva
zo zákona vzniká splnením zákonom požadovaných predpokladov. Týmito podmienkami sú: a)

spôsobilý predmet vydržania, b) oprávnená držba a c) nepretržité trvanie oprávnenej držby po dobu
desiatich rokov ak išlo o nehnuteľnosť.
9.2. Oprávnená držba je v právnom poriadku Slovenskej republiky koncipovaná ako subjektívne
právo a zároveň ako právny vzťah, ktorého obsah je vymedzený v § 130 Občianskeho zákonníka.
9.3. Súd v prvom rade zisťoval, či žalobcovia majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je základným procesným predpokladom každej
tzv. určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP. To neplatí, keď naliehavý právny záujem vyplýva z
osobitného predpisu. V ostatných prípadoch treba naliehavý právny záujem preukazovať. Kým nie je
preukázaný, je vylúčené, aby sa súd žalobou zaoberal z vecného hľadiska.

9.4. Určovacie žaloby majú tak podľa právnej teórie, ako aj záverov rozhodovacej praxe súdov (napr.
ZSP78/2006) opodstatnenie tam, kde ešte je len stav ohrozenia práva, a nie už jeho porušenia.
Určovací návrh podľa § 137 písm. c) má charakter preventívnej ochrany práv, keď musí existovať stav
právnej neistoty žalobcu, ktorý má práve určovacia žaloba odstrániť. Naliehavosť právneho záujmu na
požadovanom určení musí spočívať v tom, že by sa ním vyriešili všetky sporné právne otázky medzi

stranami a vytvoril by sa pevný právny základ pre budúce právne vzťahy.

9.5. Ťažiskom konania o určenie, že vec patrí do dedičstva je, či poručiteľ bolv čase smrti vlastníkom tejto veci. Súdna prax riešila v tejto súvislosti aj otázku, akú relevanciu pre
rozhodnutie majú okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach
dospel k záveru, že určovací výrok sa v týchto prípadoch vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa, z čoho

vyvodil, že okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. V tejto súvislosti
súd dáva do pozornosti napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 16. 12. 2008, sp. zn. 1Cdo 26/2007,
v ktorom najvyšší súd konštatuje, že v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou praxou (rozsudky
Najvyššieho súdu SR z 11.12.2008, sp. zn. 3Cdo 44/2008, z 30.06.2008, sp. zn. 5Cdo 147/2007, z
29.01.2008 sp. zn. 1Cdo43/2007,

z 26.07.2007, sp. zn. 3Cdo 25/2007) nemení nič na závere o prípustnosti určovacieho návrhu, že
konkrétna vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, ktorým návrhom sa môže
v sporovom konaní takého určenia domáhať ten, kto je dedičom poručiteľa (resp. do úvahy
prichádzajúcim dedičom) prípadne jeho právnym nástupcom, voči inej osobe ako dedičovi
(ktorá nie je poručiteľovým dedičom). V citovanom rozhodnutí najvyšší súd vyslovil aj názor, že "výrok
rozsudku, ktorým sa navrhovateľ domáha určenia, že určité veci patria do dedičstva po poručiteľovi,

plne rešpektuje úpravu zakotvenú v § 80 písm. c) O. s. p., t. j. vyhovuje zákonnej podmienke, že
určovacia žaloba musí zodpovedať právnemu vzťahu, resp. právu v prítomnom čase, t. j. stavu v čase
vyhlásenia rozsudku (podľa § 154 ods. 1 O. s. p. je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia)". Podľa názoru súdu z tejto judikatúry, ktorá je použiteľná aj za účinnosti CSP, vyplýva, že
dedič má naliehavý právny záujem na určení, či určité veci patria do dedičstva po poručiteľovi.

9.6. Takémuto chápaniu žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva, zodpovedá aj uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo 16.12.2010, sp. zn. 3 Cdo 154/2010, ktoré bolo publikované aj v
Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 32/2011. Najvyšší
súd potvrdil názor, že v konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí

do dedičstva po poručiteľovi, ide
o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie sa tu vzťahuje
k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu mať vplyv na
rozhodnutie súdu. Ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne
prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve

(osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci.
Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája
vznik vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje,
či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne
bezvýznamné.

9.7. Súd si je vedomý nálezu Ústavného súdu SR z 03.05.2017, sp. zn. I. ÚS 151/2016, v ktorom sa
riešila kolízia ochrany vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov
a právnej istoty dobromyseľných nadobúdateľov, hoci sa tento týkal nadobudnutia vlastníckeho práva
od nevlastníka v dôsledku absolútne neplatného právneho úkonu. Ústavný súd dané rozhodnutie

založil na predpoklade, že uprednostnenie princípu právnej istoty dobromyseľných nadobúdateľov
pred ochranou vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov sa zjavne postupne prejavuje aj v
rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Preto konštatoval, že ak má mať určovacia žaloba
okrem iného aj preventívny charakter (má predchádzať ďalším sporom), nemožno vidieť rozumný
dôvod na to, aby sa otázka dobrej viery nadobúdateľa, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností

ako vlastník, neskúmala v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, a
aby všeobecné súdy v podstate umelo predlžovali stav právnej neistoty a nútili stranydo podávania
ďalších (zbytočných) žalôb, v ktorých by sa táto otázka následne riešila. Ústavný súdnevidelžiaden
rozumný dôvod, prečo by sa otázka dobrej viery sťažovateľov, ktorí tvrdia, že nadobudli predmetné
nehnuteľnosti dobromyseľne, nemohla (nemala) skúmať v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do

dedičstva po poručiteľovi, a to cez splnenie procesnej podmienky, ktorou je naliehavý právny záujem na
určení. Senát I. ÚS sa ale v danom prípade nevysporiadal so svojím skorším rozhodnutím, (sp. zn. I.
ÚS 482/2013), a nevysvetlil, z akého dôvodu sa odklonil od svojho názoru, ktorým pôvodne odobril
judikát R 32/2011. Rozhodovacia prax všeobecných súdov sa napokon vyvinula opačne a priklonila
sa k ochrane pôvodných vlastníkov na pozadí zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam

ipse habet. V tejto súvislosti súd poukazuje na aktuálne rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu,
ktorý uzavrel, že dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka,
má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených
prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľavýslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od
nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje (uznesenie Najvyššieho súdu SR z
27.04.2021,sp. zn. 1VObdo/2/2020).

9.8. Podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 9Co/44/2020 zo dňa 20.07.2021: "V rozhodnutí
R 32/2011 najvyšší súd vyslovil názor, že v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti
poručiteľa v jeho vlastníctve, sú neskoršie skutočnosti právne bezvýznamné. Citované rozhodnutie bolo
zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, čím

nadobudlo postavenie judikátu, na ktorý preto treba nazerať ako na ustálenú rozhodovaciu prax. Nebráni
tomu ani nález Ústavného súdu SR z 03.05.2017, sp. zn. I. ÚS 151/2016, ktorý vychádzal z iného
skutkového stavu a z predpokladov, ktoré sa odvolaciemu súdu už v súčasnosti nejavia ako
správne. Podľa názoru odvolacieho súdu preto cit. nález nespôsobuje zmenu v tom, čo sa
považuje za ustálenú rozhodovaciu prax, ku ktorej sa inak pôvodne prihlásil aj ten istý senát Ústavného
súdu v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 482/2013 a s ktorým sa vo svojom neskoršom náleze sp. zn. I. ÚS

151/2016 nevysporiadal."

9.9. Z dokazovania vykonaného súd zistil, že k dátum 19.02.2018 boli na LV č. XXX, pre kat. úz. L.
L., obec: Trenčianska Teplá, okres: Trenčín ako vlastníci parcely registra "C" parc. č. XXXX: P. E. XX
B. G. X/XXX W. Y., P. E. (Z.) B. G. XXX/XXXXX, A. E., I. I. (Z.) B. podiele 346/11760, C. K. (SPF) v

podiele 346/11760, E. P. v podiele 3306/11760, A. I. v podiele 20105/35280. Ku dňu 15.06.2018 boli na
LV č. XXX zapísaný ako vlastníci: P. E. XX v podiele 9/112 k celku, E. P. v podiele XXXX/XXXXX, A. I.
v podiele 20105/35280, T. U. v podiele 173/3360 a P. U. v podiele 173/10080 - poslední dvaja titulom
Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní v zmysle § 63 a 63a zák. č. 323/92 Zb. N/9/2018, NZ 2463/2018.
Následne došlo darovacou zmluvou k prevodu spoluvlastníckych podielov zo žalovaných 2/ a 3/ na

žalovaného 1/ titulom darovacej zmluvy pod V-738/2018, ktorý bol zapísaný na LV č. XXX ako vlastník
podielu o veľkosti 173/2520 k celku.

9.10. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že naliehavý právny záujem žalobcov je v tomto
prípade daný. Súd sa zaoberal aj aktívnou vecnou legitimáciou, ktorá vzhľadom na žalobný návrh svedčí

právnym nástupcom po nebohej E. A., I. I.. Túto mal súd preukázanú z obsahu pôvodného dedičského
spisu po nebohej sp. zn. D/960/75, kedy rozhodnutím Štátneho notárstva v Trenčíne zo dňa 29.09.1975
(č.l. 13) dedičstvo po nebohej nadobudli na základe dohody dedičov uzavretej na štátnom notárstve dňa
29.09.1975 deti nebohej E. A. rovnakým dielom, a to: E. B., K. A., K. A., A. G., G. A., P. G., A. A.. Zo spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 14D/322/2019 (č.l. 51), konkrétne zo zápisnice zo dňa 02.03.2020 spísanej v

Notárskej kancelárii notárky C. W., súd zistil, že ako dedičia v prvej dedičskej skupine po nebohej E. A.
pripadajú do úvahy tieto osoby: dcéra A. B. (žalobkyňa 1/), po nebohej dcére E. B.: E. F. (žalobkyňa 2/),
B. G. (žalobkyňa 3/), po nebohom synovi K. A.: K. F. (žalobkyňa 4/), M. B. (žalobkyňa 5/), zomrelá A.
J., R. S. A. (žalobca 7/), po nebohom synovi K. A.: G. A. J. A. (žalobca 8/), po nebohej dcére A. G.: R.
K. G. (žalobca 9/), G. G. G. (žalobca 10/), po nebohej dcére P. G.: K. G. (žalobca 11/). Syn poručiteľky

G. A. zomrel ako bezdetný a bez právnych nástupcov. Z uznesenia uznesenie tunajšieho súdu sp. zn.
22D/1121/2017 zo dňa 12.03.2019 (č.l. 169) súd zistil, že dedičmi v prvej dedičskej skupine po nebohej
A. J. sú: manžel R. K. J. (už tiež nebohý), syn A. J. (žalobca 12/), syn E. J. (žalovca 13/), dcéra B. J.
(žalobkyňa 6/). Súd mal tak za preukázané, že všetci žalobcovia 2-13/ sú vnukmi a vnučkami nebohej
E. A. a žalobkyňa 1/ je jej dcéra, teda v ich prospech ako právnych nástupcov nebohej, svedčí ak aktívna

vecná legitimácia.

9.11. Následne sa súd zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie. Táto podľa názoru súdu svedčí len
žalovanému v 1. rade, nakoľko ten je aktuálne zapísaný na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. L. L.
ako spoluvlastník parc. č. 1358 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 737 m2 , v podiele 173/2520 k

celku - teda aj podielu 346/11760, ktorý predtým patril E. A.. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v rozsudku
sp.zn. 27C/4/20214 zo dňa 29.04.2022 voči žalovaným v 2. a 3. rade zamietol. Uznesením odvolacieho
súdu sp. zn. 5Co/105/2022 zo dňa02.08.2023 odvolací súd odvolanie žalovaných v 2. a 3. rade odmietol,
preto je rozsudok zo dňa 29.04.2022 vo výroku II. Právoplatne skončeným voči žalovaným 2/ a 3/.

9.12. Po ustálení vecnej legitimácie súd vec opätovne posúdil hmotnoprávne, pričom súd skúmal, či
boli splnené podmienky vydržania predmetnej parcely zo strany žalovaných 2/ a 3/, ktorí následne túto
darovacou zmluvou previedli na žalovaného 1/.V konaní mal súd za preukázané, a napokon to nebolo
medzisporovýmistranamianisporným,žežalovanív2.a3.radesúprávnymipredchodcamižalovanéhov 1. rade, kedy svoje podiely vo veľkosti 173/3360 a 173/10080 previedli darovacou zmluvou N21/2019,
NZ 3770/2019 pod č. zápisu V-738/2019 práve na žalovaného v 1. rade.

9.13. Rovnako bolo v konaní nesporným, že žalovaní v 2. a 3. rade boli ako spoluvlastníci podielov na
parc. č. 1358 zapísaní na základe notárskej zápisnice N 9/2018,
NZ 2463/2018, NCRIs 2511/2018, keď na notárskom úrade JUDr. Bičanovej v Trenčíne, v zmysle §
63 a 63a zákona č. 323/1992 Zb. Notársky poriadok v znení ku dňu 25.01.2018, vykonali vyhlásenie o
vydržaní spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - parc. č. 1358, zastavané plochy a nádvoria o výmere 737

m2 v XXX/XXXX-XXX - žalovaný v 2. rade v 3/4ine z titulu BSM a žalovaná v 3. rade v ?ine. Predmetom
osvedčenia bol podiel spoluvlastníka E. P. (SPF) v 346/35280 k celku, podiel spoluvlastníčky E. A., I. I.
(SPF) v 346/11760 k celku, podiel spoluvlastníka K. C. (SPF) 346/1176 k celku, do notárskej zápisnice
notárky JUDr. Ľubice Bičanovej, Notársky úrad v Trenčíne, pod N 9/2018,
NZ 2463/2018, NCRIs 2511/2018.

9.14. Žalobcovia podanou žalobou jednak tvrdili, že sporný podiel ich právnej predchodkyne E. A. má byť
predmetom dedenia po tejto a zároveň spochybňovali, že neboli splnené všetky zákonné podmienky pre
vydanie osvedčenia o vydržaní tohto podielu, ide teda o neplatný právny úkon. Rovnako spochybňovali
aj dobromyseľnosť žalovaných 2/ a 3/, nakoľko mali vedomosť o tom, kto sú spoluvlastníci predmetnej
parcely.

9.15. K uvedenému súd uvádza, že sami žalovaní 2/ a 3/ vo vyjadreniach adresovaných súdu potvrdili,
že užívali resp. držali len časť pozemku - t.j. tú časť ktorá sa nachádza medzi parc. 1376 a 1377 v kat.
úz. L. L., ktoré sú v ich vlastníctve.
Natýchtospoločnehospodárili,užívaliichakozáhradudlhodobo,spoločnesichprávnymipredchodcami

už cca 54 rokov. Sporná parcela bola nimi užívaná len v časti o šírke 55 cm a dĺžke 21 m (teda asi vo
výmere 11,5 m2), pričom celá parcela má výmeru 737 m2.
Čo sa týka dobromyseľnosti žalovaných 2/ a 3/ túto podľa názoru súdu nemožno konštatovať, nakoľko si
boli vedomí, že ich právni predchodcovia skúpili v r. 1967-1968 okolité parcely, pričom parc. č. 1358 nie
je a nebola vo výlučnom ani podielovom spoluvlastníctve žalovaných, ako ani ich právnych predchodcov.

Vo vyjadrení, ktoré prečítal právny zástupca žalovaných na pojednávaní, uviedli, že sporný podiel na
parc. č. 1358 nadobudol žalovaný 1/ od žalovaných 2/ a 3/, ktorí ho nadobudli od právnych predchodcov
žalovanej 3/, na základe dohody s pôvodnými vlastníkmi - E. P., E. A. a K. C.. Takúto dohodu však
súdu nedoložili, ani inak nepreukázali jej existenciu, naopak z tohto tvrdenia vyplýva, že žalovaní mali
vedomosť o tom, že nie sú vlastníkmi sporného podielu k predmetnej nehnuteľnosti. Z notárskych

zápisníc z r. 1967 - 1968, ktoré doložili žalovaní do súdneho spisu, nevyplýva, že by žalovaní alebo ich
právny predchodcovia mali nadobudnúť spoluvlastníctvo k spornému podielu.

9.16. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok
nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby, teda

na existenciu písomnej zmluvy o prevode nehnuteľností. Pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti
na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je
vlastníkom veci, a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva na nadobudnutie vlastníctva
postačuje. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takúto zmluvu opiera, nemôže viesť následne k vydržaniu.
Dobromyseľnosť držiteľa musí byť daná

od momentu, kedy vznikol stav oprávnenej držby a musí trvať nepretržite po celú dobu oprávnenej
držby, ak počas držby držiteľ dobrú vieru stratí, dôjde k prerušeniu vydržacej doby a držiteľ nemôže viac
vec nadobudnúť do vlastníctva vydržaním. Dobrá viera držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či
držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu
od každého subjektu práva vyžadovať, mal alebo mohol mať pochybnosť o existencii svojho práva.

9.17. Notárska zápisnica, ktorej obsahom je osvedčenie vyhlásenia o vydržaní, je verejnou listinou.
Nejde o právny úkon, preto nie je možné konštatovať jej platnosť resp. neplatnosť.

9.18. Kto osvedčenie vyhlásenia o vydržaní spochybní, je na ňom dôkazné bremeno preukázať pred

súdom, že neboli splnené podmienky pre jeho vydanie. Iný orgán (napr. okresný úrad, katastrálny odbor)
túto listinu kvalifikovane napadnúť nemôže, musí ju rešpektovať a vykonať zápis práv k nehnuteľnostiam
do katastra záznamom (bližšie komentár § 3 ods. 4 NP). Účelom § 63 Notárskeho poriadku však nemôže
byť realizácia takého procesného postupu, ktorým sa odníma dotknutému vlastníkovi možnosť obrany.Preto zákonodarca stanovil podmienky vydania notárskej zápisnice obsahujúcej osvedčenie vyhlásenia
o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu, ktorých naplnenie je notár povinný pri vydávaní notárskej zápisnice skúmať. Dotknutý vlastník

má aj po zápise údajov v katastri nehnuteľností na základe notárskej zápisnice obsahujúcej osvedčenie
vyhlásenia o vydržaní možnosť následnej súdnej ochrany žalobou podľa. § 137 písm. c) CSP

9.19. Z predloženej notárskej zápisnice N 9/2018, NZ 2463/2018 mal súd
za preukázané, že konajúca notárka neskúmala okolnosti vydržania vlastníckeho práva k podielom

žalovanými 2/ a 3/. Nedostatkom zápisnice bolo, že notárska zápisnica neobsahovala vyjadrenie
osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo, že nemajú k vzniku
vlastníckeho práva výhrady, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku
vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady; podľa § 63 ods. 1 písm.
a) Notárskeho poriadku, kedy takýmito osobami boli práve právni nástupcovia po E. A.,
I. I., resp. v prípade ostatných vlastníkov vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu (vyjadrenie

právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo
nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá
k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, ak ide o
nehnuteľnosti mimo zastavaného územia obce). Žalovaní predložili čestné vyhlásenie susedov, o tom,
že majú vedomosť, že žalovaní 2/ a 3/ užívajú nehnuteľnosť spoločne s ostatnými ich pozemkami a

rodinným domom cca od r. 1967. Takéto čestné vyhlásenia neobstoja, nakoľko parc. č. 1358 má výmeru
737 m2 a žalovaní tak v konaní pred notárkou ako aj v konaní pred súdom uvádzali, že užívajú len
jej časť o výmere 55cm x 21m, ktorá susedí s parcelami v ich vlastníctve. Rovnako nie je pravdou, že
parc. 1358 je ohradená do jedného celku spolu s rodinným domom žalovaných. Takto ohradená je len
jej vyššie uvedená časť.

9.20. Predstava, že spoluvlastnícky podiel je reálnou časťou spoločnej veci je mylná. Ide o ideálny
podiel veci. Nejde teda napr. o 11,5 m2 z pozemku o celkovej rozlohe 737 m2. Takéto reálne
vymedzenie je možné až po zrušní a vyporiadaní spoluvlastníctva. Spoluvlastnícky podiel je miera akou
sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach, nakladaní a hospodárení so spoločnou vecou.

Bližšie túto problematiku popisuje nasledujúci úryvok z rozhodnutia súdu R 19/1967: "Spoluvlastnícky
podiel neznamená, že by sa vlastnícke právo spoluvlastníka vzťahovalo na určitú časť nehnuteľnosti,
ktorá je v spoluvlastníctve, ale je iba číselným výrazom právneho postavenia spoluvlastníka voči
ostatným spoluvlastníkom, znamená mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, akou mierou sa podieľajú na užívaní spoločnej veci,

ako majú prispievať na náklady na užívanie a udržovanie spoločnej veci a pod."

9.21. Podľa stanoviska prezídia Notárskej komory SR schváleného uznesením
č. 214/2011, zo 14. januára 2011: "Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu formou notárskej zápisnice musí

obsahovať náležitosti uvedené v § 63 písm. a) až c) Notárskeho poriadku. Doloženie vyjadrení podľa §
63 písm. a) bod 1 až 3 NP je postupné, v prípade bodov 1 a 2 obligatórne. Doloženie vyjadrenia podľa
§ 63 písm. a) bod 3 NP už obligatórne nie je, povinnosť jeho doloženia nastupuje až v prípade, ak nie
je možné doložiť vyjadrenie osôb uvedených v § 63 písm. a) bod 1 NP, z dôvodu, že tieto osoby nie sú
známe, resp. sú známe, ale ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídla nie je známe. ... Skutočnosť, ak

je pri vlastníkoch v katastri nehnuteľností zapísaná poznámka "SPF", ešte neznamená, že tieto osoby
nie sú známe, resp. sú známe, ale ktorých miesto pobytu alebo sídla nie je známe. Táto zapísaná
poznámka nie je hodnoverný ani záväzný údaj katastra. Pokiaľ sa dokazovaním preukáže identita tohoto
vlastníka (akýmkoľvek dôkaznými prostriedkami, napr. verejnými listinami, inými listinami, vyhláseniami
účastníkov a pod.), odpadá povinnosť doložiť vyjadrenie podľa § 63 písm. a) bod 3 NP a miesto toho

nastupuje povinnosť doložiť vyjadrenie podľa § 63 písm. a) bod 1 NP."

9.22. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru,
že dôvody vydržania sporného podielu patriaceho E. A., I. I. v prospech žalovaných 2/ a 3/ neboli dané.
Žalovaní 2/ a 3/ ako nevlastníci preto nemohli platne previesť vlastnícke právo k spornému podielu na

žalovaného v 1/ rade, súd preto považuje darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi žalovanými za neplatný
právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

9.23. Vzhľadom na to, že žalovaný 1/ je zapísaný ako vlastník podieluna nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania a na liste vlastníctva je uvedená osoba, ktorej
nepatrí vlastnícke právo, žalobcovia majú naliehavý právny záujem, aby bolo súdom určené, že uvedená
nehnuteľnosť parí do dedičstva po poručiteľke E. A., I. I.. Poručiteľka E. A.. V konaní bolo preukázané,

že žalobcovia sú jej právnymi nástupcami, keďže pripadajú do úvahy ako potenciálny dedičia. Právna
predchodkyňa žalobcov, zomrela dňa XX.XX.XXXX, v danej veci preto nemohli byť pre posúdenie
opodstatnenosti žaloby relevantné tie skutkové okolnosti, ktoré nastali po tomto dni. Súd sa však aj tak
zaoberal argumentáciou žalobcov a dospel k záveru, že dôvody vydržania sporného podielu na parcele
č. 1358 pre kat. úz. Trenčianska Teplá žalovanými 2/ a 3/ neboli dané a títo následne nemohli svoje

spoluvlastnícke podiely previesť na žalovaného 1/. Súd žalobe vyhovel vo vzťahu k žalovanému 1/.

9.24. Žalovaní v odvolacom konaní poukazovali na námietku vo vzťahu k zásade nemo plus iuris.
Súd v tomto kontexte opätovne poukazuje na skutočnosť, ktorú konštatoval aj odvolací súd vo
svojom uznsení, že v rámci rozhodovania veľkého senátu Najvyššieho súdu došlo k ustáleniu
rozhodovacej praxe, kedy veľký senát pod sp. zn. 1 V Obdo/2/2020 potvrdil, že slovenská právna

úprava nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka vo všeobecnosti neupravuje, keďže vlastnícke
právo možno nadobudnúť len zákonom predpísaným spôsobom. To platí tak v prípade derivatívneho
nadobúdania vlastníckeho práva, ako aj v prípade originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva.
Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka právna úprava umožňuje len v zákonom upravených
prípadoch, predstavujúcich výnimku zo zásady, že vlastnícke právo možno nadobudnúť len od vlastníka,

ale v týchto prípadoch zákon uprednostňuje ochranu dobromyseľného nadobúdateľa veci a umožňuje
tak prelomenie zásady nemu plus iuris. Veľký senát dodal, že z predmetného konštatovania vyplýva,
že neprichádza do úvahy, aby súdy bez toho, aby existoval zákonný podklad, rozširujúco vyvodzovali
možnostiochranydobromyseľnéhonadobúdateľatýmspôsobom,žesamotnádobrávieranadobúdateľa
postačuje na priznanie jeho vlastníckeho práva, t.j., že by nadobudnutie vlastníckeho práva od

nevlastníka bolo prípustné vo všeobecnosti. Uvedené platí bez ohľadu na to, že zotrvanie na zásade
nemu plus iuris môže pôsobiť v subjektívnej rovine nespravodlivo voči nadobúdateľovi veci. Zároveň
uviedol, že nadobudnutie veci v dobrej viere od nevlastníka vo všeobecnosti, teda okrem prípadov
výslovne predpokladaných zákonom, nie je možné zaradiť ani medzi iné skutočnosti ustanovené
zákonom, na základe ktorých možno nadobudnúť vlastnícke právo k veci (§ 132 ods. 1 OZ). V rozhodnutí

tiež poukázal na výnimky zo zásady nemu plus iuris uprednostňujúce ochranu dobromyseľného
nadobúdateľa,ktorésútaxatívneupravenénapriečjednotlivýmiprávnymipredpismi.Medzitietovýnimky
zaradil ust. § 486 OZ, § 446 Obch. zákonníka, § 93 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, § 19
ods. 3 zákona o cenných papieroch, § 61 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, resp.
§ 140 ods. 2 písm. i) v spojení s § 150 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom uviedol,

že v iných prípadoch má dobrá viera nadobúdateľa význam len pri nárokoch podľa § 126 ods. 2 v
spojení s § 129 ods. 1 OZ, ktorých sa však nadobúdateľ v dobrej viere, ktorý sa nestal vlastníkom veci
s poukazom na zásadu nemo plus iuris, nemôže domáhať voči skutočnému vlastníkovi veci. Pokiaľ ide
o výnimky zo zásady nemo plus iuris, možno tiež poukázať
na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 65/2019, v ktorom súd vyvodil možnosť jej prelomenia

z ustanovení procesného práva. V predmetnom náleze súd uviedol, že vtedy účinný právny predpis,
ktorým bol Občiansky zákonník, v ust. § 243d ods. 2, vyslovene uvádzal, že právne vzťahy niekoho
iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.
V súčasnosti účinný CSP v § 456 zakotvuje identickú úpravu, keď ustanovuje, že právne vzťahy
niekoho iného než strany nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté. V tomto náleze sa však jednalo o

situáciu, kedy o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam bolo právoplatne rozhodované súdom v sporovom
konaní a následne osoba, o ktorej vlastníckom práve súd rozhodol právoplatným rozsudkom, tieto
nehnuteľnosti previedla na ďalší subjekt. Nadobúdateľ tak nadobudol nehnuteľnosti od osoby, ktorá
bola ako vlastník zapísaná v katastri nehnuteľností a zároveň od osoby, ktorá v skutočnosti bola ich
vlastníkom. Následné zrušenie právoplatného rozhodnutia dovolacím súdom tak nemohlo mať vplyv

na právne postavenie dobromyseľného nadobúdateľa, čo však nie je prejednávaný prípad. Preto v
prejednávanej veci neobstojí odvolanie zo strany žalovaných 1/, 2/, 3/ v tom smere, že by sa malo jednať
o ochranu dobromyseľného nadobúdateľa vo vzťahu k žalovanému 1/, ktorý získal dané nehnuteľnosti
od žalovaných 2/, 3/.

9.25. Záverom súd uvádza, že nevykonal dokazovanie oboznámením listín doručených do súdneho
spisu pod č.l. 174 - 189, nakoľko tieto predložil písomne žalovaný v 2. rade podaníím zo dňa 22.04.2024,
t.j. v čase, kedy bolo konanie voči nemu už právoplatne skončené vo veci samej a zostalo rozhodnúť
už len o nároku na náhradu trov konania voči jeho osobe. Preto súd listiny, ktoré mali byť dôkaznýmiprostriedkami v konaní vo veci samej nevykonal. Zároveň súd nevyhovel návrhu právneho zástupcu,
aby súd zabezpečil prítomnosť všetkých žalobcov na pojednávaní osobne, nakoľko tento sa súdu javil
ako nelogický, nehospodárny a priam obštrukčný. Žalobcovia udelili plnú moc na zastupovanie v konaní

právnej zástupkyni, svoju vôľu ohľadom predmetu konania formulovali v žalobe a ďalších písomných
ako aj ústnych vyjadreniach práve prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Preto súd nepovažoval
za potrebné, aby sa zúčastnili na konaní osobne.

9.26. Podľa § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo
(2).

9.27. Súd rozhodol o trovách konania tak, že žalobcom priznal spoločne a nerozdielna nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100%, nakoľko žalobcovia boli v konaní plne úspešní.

Vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že im priznal
spoločne a nerozdielna nárok na náhradu trov konania voči žalobcom spoločne a nerozdielne v rozsahu
100%, nakoľko žaloba bola voči nim zamietnutá a preto mali v konaní plný úspech

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to

na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.