Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: B1-5Pc/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319200686
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1319200686.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

MestskýsúdBratislavaIIvkonanípredsudkyňouMgr.KatarínouŠkultétyovou,vprávnejvecirozvedenej

manželky, navrhovateľky: Y.. R. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X, F. proti bývalému
manželovi: R.. K. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, F., v konaní o určenie príspevku na
výživu rozvedenej manželky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozvedená manželka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 05.02.2019,
postúpeným v tom čase príslušnému súdu Okresného súdu Bratislava I dňa 08.01.2020 domáhala, aby

súd zaviazal jej bývalého manžela prispievať na jej primeranú výživu sumou 350 eur mesačne vždy do
15. dňa v mesiaci vopred odo dňa podania na súd, k rukám rozvedenej manželky.

2. Návrh odôvodnila rozvedená manželka tým, že sa zo zdravotných dôvodov nie je schopná zamestnať
či už na čiastočný alebo plný úväzok. Na poberanie invalidného dôchodku jej nevznikol nárok, nakoľko
poberá výsluhový dôchodok a nemá odpracované potrebné roky na priznanie invalidného dôchodku
zo sociálnej poisťovne. Uviedla, že jej manželstvo s bývalým manželom bolo rozvedené rozsudkom

Okresného súdu Bratislava I dňa 28.02.2017, sp. zn. 8C/129/2015-42, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 04.05.2017. Od podania návrhu na rozvod až do času podania návrhu na určenie príspevku na
rozvedenú manželku jej bývalý manžel neprispieva na nájomné a poplatky spojené s užívaním bytu.
Poukázala na to, že doposiaľ má viacero nevyrovnaných dlhov spolu v sume, ktorú nie je v jej silách
uhradiť. Dlhy jej vznikli najmä z dôvodu, že jej bývalý manžel zatajil skutočnosť, že dlhodobo neplatil
nájomné a energie, pričom jej tvrdil opak. Z hľadiska nákladov na život rozvedená manželka uvádzala,
že okrem štandardných poplatkov jej vznikajú výdavky na medikamentóznu liečbu, čistiace prostriedky,

hygienu, kozmetiku, stravu, ošatenie a obuv ako aj výdavky spojené s chovom čivavy. Tieto náklady
presahujú rámec možností navrhovateľky v dôsledku čoho musí obmedzovať náklady na jedlo a lieky.
S výdavkami jej musia pomáhať rodičia a krstná mama.

3. Bývalý manžel sa napriek písomnej výzve zo strany súdu k návrhu rozvedenej manželky nevyjadril.

4. Tunajší súd v zmysle § 33 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), nariadil

vo veci pojednávanie, na ktorom sa dňa 10.04.2024 nikto z účastníkov konania bez ospravedlnenia
nezúčastnil. Súd odročil pojednávanie na 05.06.2024, z ktorého sa podaním doručeným súdu dňa
27.05.2024 rozvedená manželka, navrhovateľka ospravedlnila z dôvodu lekárskeho vyšetrenia. Súd
preto odročil pojednávanie na deň 19.08.2024, na ktorom sa zúčastnili obidvaja rozvedení manželia,nesplnili si ale súdom uloženú povinnosť predložiť listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti potrebné
pre zistenie skutočného stavu čo si opätovne vyžiadalo odročenie pojednávania. Z dôvodu, že účastníci
súdu listiny potrené pre posúdenie dôvodnosti návrhu nepredložili, súd na pojednávaní dňa 21.10.2024

uložil rozvedenej manželke doručiť v lehote 30 dní súdu listiny preukazujúce tvrdený nepriaznivý
zdravotný stav, pre ktorý sa má považovať za ťažko zdravotne postihnutú, teda lekársky posudok
a lekársku správu, z ktorej vyplýva, že jej zdravotný stav je nemenný, ako aj rozhodnutie o výške
výsluhového dôchodku za obdobie od 04.05.2016 do 04.05.2022 a listiny preukazujúce vlastníctvo
nehnuteľností. Bývalému manželovi uložil v lehote 30 dní predložiť súdu potvrdenie o výške príjmu za

obdobie od 04.05.2016 do 04.05.2022 ako aj listiny preukazujúce jeho majetkové a zárobkové pomery
najmä vlastníctvo nehnuteľností. Súd dňa 21.10.2024 konal v neprítomnosti účastníkov postupom podľa
§ 180 Civilného sporového poriadku. Rozvedená manželka dňa 18.10.2024 síce telefonicky oznámila
súdu svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu tvrdeného ochorenia Covid 19, tvrdený dôvod do začatia
pojednávania ale lekárskym potvrdením neosvedčila. Bývalý manžel, ktorý vzal termín pojednávania na
vedomie na pojednávaní dňa 19.08.2024, ktorého sa osobne zúčastnil sa na pojednávanie nedostavil,

pričom v podaní doručenom súdu dňa 18.10.2024 svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 21.10.2024
ospravedlnil z dôvodu náhlych a neodkladných pracovných povinností, ktoré žiadnym relevantným
spôsobom nepreukázal.

5. Súd na pojednávaní dňa 27.11.2024 vykonal vo veci dokazovanie bez opakovanej neospravedlnenej

prítomnosti rozvedenej manželky a jej bývalého manžela, listinnými dôkazmi a to:
- rozsudkom Okresného súdu Bratislava I o rozvode manželstva, sp. zn. 8C/129/2015 - 42, právoplatným
dňa 04.05.2017,
- rozhodnutím Y. U. zo dňa 01.07.2018 č. L. - I. - XXXXXXXX/XXXX - VZ o zvýšení U. dôchodku
rozvedenej manželky za obdobie od 01.07.2018 na sumu 317,60 eur,

- lekárskou správou ortopéda Y.. W. V. zo dňa 22.05.2017 a 29.10.2018,
- mesačným zálohovým predpisom správcu nehnuteľnosti obývanej rozvedenou manželkou, zo dňa
30.12.2016, platným od 01.01.2017,
-poštovýmipoukazmisvedčiacimiojednorazovýchplatbáchzaenergiuvsume45,90eurzo14.12.2018,
G. z 15.01.2019 v sume 23,69 eur, I. L. a.s. 25,80 eur, daň z nehnuteľnosti v sume 22,67 eur z

15.05.2018, za plyn v sume 65 eur za obdobie 02/2018,
- fotokópiou preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zo dňa 09.11.2011,
- vyúčtovaním škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie 31.01.2015 až
16.02.2016 v sume 219,19 eur (čas trvania manželstva),
- výzvou na uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu vyhotovenú SPP a.s. dňa 25.11.2016 (v čase trvania

manželstva),
- vyúčtovaním nedoplatku za plyn v sume 163,30 eur zo dňa 22.07.2016,
- potvrdením o vklade hotovosti rozvedenou manželkou na účet SPP a.s. v sume 170,30 eur dňa
15.11.2016 ( v čase trvania manželstva),
- upomienkou správcu bytu rozvedenej manželky zo dňa 31.07.2016, nedoplatkom v sume 3811,79 eur

a zo dňa 28.04.2018 v sume 1369,68 eur,
ako aj úplným obsahom spisu, na základe ktorého ustálil skutočný stav veci v rozsahu nevyhnutnom
pre rozhodnutie.

6. Účastníci konania sú rozvedení manželia. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom

Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 8C/129/2015-42, právoplatným dňa 04.05.2017. Lustráciou súdu
v sociálnej poisťovni za obdobie dostupné v registri sociálnej poisťovne bolo súdom zistené, že bývalý
manžel od 15.01.2020 do 15.04.2022 pracoval v Z. J. L. .C.. I.., kde za obdobie od 02/2022 až 04/2022
dosahoval vymeriavací základ príjmu v priemere 874 eur mesačne, v 04/2022 to bolo 408,95 eur v
hrubom. Od 23.04.2022 do 31.05.2022 pracoval na dohodu pre E. L..C..I.., kde v 04/2022 dosiahol

jeho príjem 297,21 eur mesačne v hrubom a v 05/2022 sumu 967,10 eur v hrubom. Od 01.06.2022 do
30.09.2022 bol bývalý manžel v pracovnom pomere s obchodnou spoločnosťou N. sk E..L.., kde jeho
hrubý mesačný príjem dosahoval cca 650 eur, v 09/2022 to bolo 810 eur. Od 01.10.2022 pracuje manžel
v obchodnej spoločnosti Slovenská T. E.. L.. L. hrubým mesačným príjmom v období 11/2022 až 03/2023
cca 1100 eur, od 04/2023 je to v priemere cca 1500 až 1600 eur mesačne v hrubom. Od 08.01.2024

pracuje bývalý manžel tiež na dohodu na U. Š. Y. G. U. F., kde v 01/2024 dosiahol brutto príjem 90,60
eur. Od toho času sociálna poisťovňa príjem z tejto činnosti u bývalého manžela neeviduje, podľa údajov
v sociálnej poisťovni však dohoda o práci mimo pracovného pomeru stále trvá. Rozvedená manželka
nemá evidovaný v sociálnej poisťovni žiaden príjem a nepoberá ani žiaden druh dôchodku. U. dôchodok,ktorý navrhovateľka poberá, nie je v sociálnej poisťovni evidovaný. Aktuálnu výšku navrhovateľka
napriek opakovaným výzvam súdu nepreukázala a nepredložila ani listiny preukazujúce jej výdavky v
rozhodnom období, obmedzila sa iba na tie, ktoré boli aktuálne v čase podania návrhu dňa 05.02.2019.

7. Podľa čl. 12 CMP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
účastníkov konania a iných osôb.

8. V súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením súd vzhľadom na nečinnosť rozvedenej
manželky, ktorá napriek opakovaným výzvam súdu nepredložila súdom vyžiadané listiny, nepreukázala
dôvodnosť návrhu a táto nevyplýva ani z výsledkov doterajšieho dokazovania vlastnými šetreniami súdu,
súd nepovažoval za dôvodné a hospodárne v danej veci účastníkov konania vypočuť.

9. Podľa ustanovenia § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať
od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov.

10. Podľa ustanovenia § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah

príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu
vzťahov medzi manželmi.

11. Podľa ustanovenia § 72 ods. 3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno
priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže

výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych
dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému
bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci
sústavnú opateru.

12. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj

na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore
s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

14. Pri rozhodovaní o príspevku na výživu na rozvedeného manžela rozhoduje súd o dôvodnosti návrhu
v prvom rade podľa ustanovenia § 72 ods. 1 Zákona o rodine (ods. 9), teda v prípade, že rozvedený
manžel nie je schopný sám sa živiť možno bývalému manželovi uložiť, aby mu prispieval na primeranú
výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. V prejednávanej veci bolo zo strany
súdu vychádzajúc z vykonaných dôkazov potrebné prijať záver, že zákonné podmienky pre priznanie

rozvedenou manželkou uplatneného nároku splnené neboli. Zo strany rozvedenej manželky nebolo
dôkazmi podložené jej tvrdenie o nemožnosti zamestnať sa ergo živiť sa sama, ktoré odôvodňovala
zdravotnými ťažkosťami, ktoré ale relevantne v konaní napriek opakovaným výzvam zo strany súdu
nepreukázala lekárskymi posudkami a nálezmi. Rozvedená manželka preto nepreukázala v konaní
okolnosti, ktoré by jej dôvodne bránili zaobstarať si prostriedky na svoju výživu. Rozvedená manželka

súdu nepredložila doklad o strate, respektíve poklese pracovnej schopnosti ani doklad o strate
kvalifikácie. Predložila len lekárske správy ortopéda Y.. W. V. zo dňa 22.05.2017 a 29.10.2018, ktoré
nespĺňajú náležitosti lekárskeho posudku, navyše už v čase podania návrhu vzhľadom na čas ich
vydania nemuseli byť aktuálne. Na základe vykonaného dokazovania tak neboli na strane rozvedenej
manželky preukázané také objektívne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali oprávnenosť ňou uplatneného

nároku na priznanie výživného na rozvedeného manžela z dôvodu, že nie je schopná sama sa
živiť. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu manžel z dôvodu
nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti
o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základelekárskeho posudku, dosahuje príjmy (z príslušných dávok, ako aj zo zamestnania, výnosy z majetku),
ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby.

15. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že
návrhu rozvedenej manželky nie je možné vyhovieť nakoľko je nedôvodný a preto ho súd vo výroku
I. rozsudku zamietol. Zánik manželstva ako právna skutočnosť zásadne spôsobuje zánik osobných a
majetkových práv medzi manželmi, pričom v niektorých prípadoch ich existencia pretrváva. Ustanovenie
§ 72 Zákona o rodine predstavuje špeciálny prípad, keď sa na zánik manželstva viaže vznik práva.

Konštrukcia normy preto presahuje obdobie existencie manželstva a vychádza z toho, že vzťahy
založenémanželstvomsizaslúžiaochranuajpoichzániku,avšakužlenvprípadeodkázanosti,zvyčajne
vyvolanej práve manželstvom. Manželstvo je v zásade trvalý zásah do spôsobu života manželov a
spravidla dlhodobo ovplyvňuje ich životné návyky. V rámci hierarchie vyživovacích povinností v zmysle
výslovnej zákonnej úpravy príspevok na výživu rozvedeného manžela predchádza plneniu vyživovacej
povinnosti rodičov voči deťom, z čoho možno vyvodiť aj prednosť pred vyživovacou povinnosťou

ostatných príbuzných. Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného
medzi manželmi, nakoľko v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a
vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Súdna prax zastáva stanovisko, že rozvedený manžel nie
je povinný speňažovať svoj nehnuteľný majetok, bytové zariadenie, oblečenie zabezpečujúce primeraný
štandard a ani majetkovú podstatu získanú v rámci rozdelenia bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Neschopnosť sám sa živiť ako už bolo uvedené znamená, že podľa konkrétnych okolností
prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných
príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa,
neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku, dosahuje príjmy, ktoré mu neumožňujú
pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery.

Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného sa skúmajú v zmysle kritérií ustanovených v §
75 Zákona o rodine. Konanie o príspevku na výživu rozvedeného manžela nemožno začať z úradnej
moci, jeho začatie je podmienené podaním návrhu na jeho určenie rozvedeným manželom. Príspevok
na výživu rozvedeného manžela možno priznať iba odo dňa začatia súdneho konania (§ 77 ods. 1 druhej
vety zákona o rodine). Zavedenie časového ohraničenia poskytovania príspevku na výživu rozvedeného

manžela s hornou hranicou 5 rokov predstavuje predpokladanú maximálnu dobu, v ktorej má rozvedený
manžel možnosť získať potrebné návyky, zabezpečiť starostlivosť o deti a aspoň do určitej miery
odstrániť rozdiely vyvolané spravidla manželstvom, ktoré vplývali na jeho ekonomickú nesamostatnosť.
Uvedené ohraničenie nie je absolútne, vo výnimočných prípadoch, je možné vyživovaciu povinnosť
predlžiť. Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi rozvedenými manželmi nevzniká vždy ako dôsledok

rozvodu manželstva. Nie každý rozvedený manžel totiž má nárok na poskytovanie príspevku na výživu.
Zákon tento nárok priznáva iba rozvedenému manželovi, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Neschopnosť
živiť sa môže u rozvedeného manžela spočívať napríklad buď v jeho chorobe, v pokročilom veku alebo
všeobecne v pracovnej neschopnosti (v subjektívnych okolnostiach) alebo aj v objektívnych ťažkostiach
spojených s jeho zaradením do pracovného procesu, najmä ak ide o manžela, ktorý počas trvania

manželstva nebol v pracovnom procese, staral sa iba o deti a spoločnú domácnosť a stratil prípadne
pôvodnú kvalifikáciu. Objektívne ťažkosti môžu byť aj v tom, že manžel nemá okamžite možnosť svoje
maloleté deti počas výkonu práce umiestniť do adekvátneho výchovného zariadenia (jaslí, materskej
školy a podobne), prípadne nemôže zveriť svoje deti do týchto zariadení pre ich nepriaznivý zdravotný
stav. V danej veci sa o žiaden z uvedených prípadov ale nejedná nakoľko tvrdenie o zlom zdravotnom

stave rozvedenej manželky vykonané dokazovanie nepreukázalo a preto v danej veci o odkázanosti
rozvedenej manželky výživou na manžela hovoriť nemožno. Rozvedená manželka predložila súdu ako
jediné listinné dôkaz tákajúce sa jej zdravotného stavu lekárske správy ortopéda z rokov 2017 a 2018
svedčiace o ochorení ramena u rozvedenej bez toho, aby v nich bol konštatované čo trvalé zníženie
alebo strata pracovnej schopnosti.

16. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 8C/129/2015-42, právoplatným dňa 04.05.2017. Rozvedená
manželka v návrhu poukazovala na to, že manžel za trvania manželstva vytvoril dlhy v dôsledku
neplatenia zálohových platieb za užívanie bytu, ktoré ona nie je schopná splácať. Súd v tejto súvislosti

okrem skutočnosti, že toto tvrdenie rozvedená manželka nepreukázala ani bližšie nešpecifikovala
poukazuje a to, že bývalí manželia by mali uspokojovať svoje potreby v prvom rade spravodlivým
vysporiadaním nárokov zo spoločného majetku, vysporiadaním BSM. Alimentačná povinnosť by mala
byť po zániku manželstva skôr výnimkou a nemala by nahrádzať vyporiadanie BSM, resp. nemalaby byť sankciou za manželstvo. Dôvodom na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manželky
nemôže byť rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov po rozvode manželstva ani skutočnosť, že
rozvedenej manželke klesla životná úroveň po zániku manželstva. Jedinou relevantnou skutočnosťou

je neschopnosť rozvedeného manžela sa sám živiť, čo manželka relevantným lekárskym posudkom
nepreukázala.

17. Súd v súlade s uvedenými dôvodmi preto rozhodol tak, že návrh rozvedenej manželky na určenie
príspevku na rozvedenú manželku zamietol.

18. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa osobitného predpisu.